Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Mɛni Baaha Adesai Fɛɛ Afee Ekome?

Mɛni Baaha Adesai Fɛɛ Afee Ekome?

Mɛni Baaha Adesai Fɛɛ Afee Ekome?

RƐFRI ko ha afo bɔɔlutswaa ko mli be kukuoo yɛ Spain. Mɛni hewɔ? Mɛi ni kwɛɔ bɔɔlutswaa lɛ ateŋ mɛi babaoo bɔi bɔɔlutswalɔ ko ni jɛ Cameroon lɛ jɛmɔ, ni no hewɔ bɔɔlutswalɔ lɛ kɛɛ ebaakpa bɔɔlu lɛ tswaa. Afɔɔ Afrikabii, Asiabii, kɛ Latin Amerikabii atutuamɔ waa yɛ Russia; yɛ afi 2004 lɛ, abɔ mɛi ni hiɛ hewolonɔ su kroko ní atutua amɛ lɛ 394 he amaniɛ, ni enɛ tee hiɛ 100 mlijaa 55 yɛ afi 2005. Niiamlitaomɔ ko ni afee yɛ Britain lɛ tsɔɔ akɛ Asiabii kɛ mɛi diji ni abibii amɛ saji lɛ mlijaa etɛ mli ekome susu akɛ amɛnitsumɔ ŋmɛɛ amɛ akɛni amɛhiɛ hewolonɔ su kroko lɛ hewɔ. Enɛɛmɛi ji nɔkwɛmɔnii komɛi ni tsɔɔ nɔ ni yaa nɔ yɛ je lɛŋ fɛɛ.

Ajieɔ hetsɛ̃ ní anáa ahaa maji anɔ wiemɔi srɔtoi amli bii lɛ kpo yɛ gbɛ̀i srɔtoi anɔ—ekomɛi ji jɛmɔ ni ajɛɔ amɛ, ni ekrokomɛi hu ji mɔdɛŋ ni maji bɔɔ koni amɛbule nakai mɛi lɛ ashishi. Mɛni kɛ hetsɛ̃ ní anáa ahaa maji anɔ wiemɔi srɔtoi amli bii lɛ ba? Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkpoo su nɛɛ? Ani nilee yɛ mli akɛ wɔɔkpa gbɛ akɛ be ko baaba ni adesai fɛɛ baafee ekome kɛhi shi yɛ toiŋjɔlɛ mli? Biblia lɛ haa sanebimɔi nɛɛ ahetoo jogbaŋŋ.

Yiwalɛ kɛ Hetsɛ̃

Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Gbɔmɔ tsuiŋ jwɛŋmɔ lɛ efɔŋ ji kɛjɛ egbekɛbiiashi.” (1 Mose 8:21) No hewɔ lɛ, mɛi komɛi náa miishɛɛ kɛ́ amɛmiiwa mɛi krokomɛi ayi. Biblia lɛ kɛɔ hu akɛ: “Naa, mɛi ni awaa amɛ yi lɛ ayaafonui, ni amɛbɛ miishɛjelɔ ko, ni amɛyiwalɔi lɛ anineshi wa yɛ amɛnɔ.”—Jajelɔ 4:1.

Biblia lɛ tsɔɔ hu akɛ hetsɛ̃ ní anáa ahaa maji anɔ wiemɔi srɔtoi amli bii lɛ je shishi etsɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nɔ ni fa fe afii 3000 ni eho nɛ lɛ, Mizraim maŋtsɛ ko fɔ̃ Hebrinyo Yakob nine koni ekɛ eweku muu lɛ fɛɛ afã kɛbahi Mizraim. Shi sɛɛ mli lɛ, maŋtsɛ kroko ni ba yɛ sɛɛ lɛ yashe gbɔi ni amɛyi efa nɛɛ agbeyei. No hewɔ lɛ, Biblia lɛ kɛɛ akɛ: “Ekɛɛ emaŋbii lɛ akɛ: Nyɛkwɛa, Israelbii amaŋ lɛ yi efá ni amɛná hewalɛ hu fe wɔ. Nyɛbaa, nyɛhaa wɔkɛ amɛ ayea ŋaa mli, koni amɛyi akafá. . . . No hewɔ lɛ amɛtotoo nitsumɔ nɔkwɛlɔi yɛ amɛnɔ, koni amɛkɛ nitsumɔi ni wa awa amɛ yi.” (2 Mose 1:9-11) Mizraimbii lɛ wo akpɔ po akɛ agbe gbekɛbii hii fɛɛ ni Yakob seshibii lɛ baafɔ́ lɛ.—2 Mose 1:15, 16.

Mɛni Kɛba?

Je lɛŋ jamɔi lɛ efeko nɔ ko tsɔ akɛ amɛbaate shi amɛshi hetsɛ̃ ní anáa ahaa maji anɔ wiemɔi srɔtoi amli bii lɛ. Eyɛ mli akɛ aŋkroaŋkroi komɛi kɛ ekaafeemɔ ete shi eshi yiwalɛ nifeemɔi moŋ, shi jamɔi efĩ yiwalɔi lɛ asɛɛ yɛ bei babaoo mli. Nakai ji bɔ ni ebalɛ yɛ United States, he ni mla ŋmɛ gbɛ ni aye mɛi diji anɔ dɛŋdɛŋ ní agbe amɛ po beni ayeko amɛsane, ni mla ní awo akɛ mɛi diji kɛ blɔfomɛi akabote gbalashihilɛ mli lɛ hi shi aahu kɛbashi afi 1967. Nakai ji bɔ ni ebalɛ yɛ South Africa hu beni aŋmɛɛɛ mɛi diji agbɛ ni amɛfutu blɔfomɛi lɛ, ní kuu fioo ko kɛ mla tsu nii koni amɛkã he amɛye mɛi anɔ lɛ, ni nɔ ni fata nakai mla lɛ he ji gbɛ ni aŋmɛɛɛ ni blɔfomɛi kɛ mɛi diji abote gbalashihilɛ mli. Yɛ maji enyɔ lɛ fɛɛ amli lɛ, mɛi ni fi hetsɛ̃ ní aná aha mɛi ni hiɛ hewolonɔ su kroko lɛ sɛɛ lɛ ateŋ mɛi komɛi ji mɛi ni sumɔɔ Nyɔŋmɔjamɔ waa.

Shi Biblia lɛ haa wɔleɔ nɔ titri hewɔ ni mɛi náa hetsɛ̃ amɛhaa maji anɔ wiemɔi srɔtoi amli bii lɛ. Etsɔɔ nɔ hewɔ ni maji anɔ wiemɔi komɛi amli bii sumɔɔ ni amɛwa mɛi krokomɛi ayi lɛ. Ekɛɔ akɛ: “Mɔ ni sumɔɔɔ mɔ lɛ, eleee Nyɔŋmɔ; ejaakɛ Nyɔŋmɔ lɛ, suɔmɔ ji lɛ. Kɛji mɔ ko kɛɛ akɛ: Miisumɔ Nyɔŋmɔ, ni enyɛɔ lɛ diɛŋtsɛ enyɛmi lɛ, amalelɔ ji lɛ. Ejaakɛ mɔ ni sumɔɔɔ lɛ diɛŋtsɛ enyɛmi ni enaa lɛ lɛ, Nyɔŋmɔ ni enaaa lɛ lɛ, te aaafee tɛŋŋ ni eeenyɛ lɛ esumɔŋ?” (1 Yohane 4:8, 20) Wiemɔ nɛɛ haa wɔnaa nɔ ni kɛ hetsɛ̃ ní anáa ahaa maji anɔ wiemɔi srɔtoi amli bii lɛ baa. Mɛi ni tsɛɔ amɛhe Nyɔŋmɔ jálɔi kɛ mɛi ni jeee Nyɔŋmɔ jálɔi fɛɛ náa hetsɛ̃ nɛɛ eko ejaakɛ amɛleee Nyɔŋmɔ, ni amɛbɛ suɔmɔ kɛha lɛ.

Nyɔŋmɔ He Nilee—Nɔ ni Haa Maji Anɔ Wiemɔi Srɔtoi Amli Bii Feɔ Ekome

Mɛɛ gbɛ nɔ le ní aaale Nyɔŋmɔ kɛ suɔmɔ ní aaaná aha lɛ lɛ haa maji anɔ wiemɔi srɔtoi amli bii feɔ ekome? Mɛɛ nilee Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ haa anáa ní tsĩɔ mɛi anaa koni amɛkaye mɛi krokomɛi ní etamɔ nɔ ni esoro amɛ lɛ awui? Biblia lɛ haa wɔleɔ akɛ Yehowa ji adesai fɛɛ a-Tsɛ. Ekɛɔ akɛ: “Wɔ lɛ, Nyɔŋmɔ kome pɛ wɔyɔɔ, tsɛ lɛ, mɔ mli ní nibii fɛɛ jɛ.” (1 Korintobii 8:6) Ekɛɔ hu akɛ: “Lá kome eŋɔfee gbɔmɛi adesai fɛɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 17:26) No hewɔ lɛ, adesai fɛɛ jɛ musu komeŋ.

Maji anɔ wiemɔi srɔtoi amli bii fɛɛ baanyɛ ada Nyɔŋmɔ shi akɛ eha amɛ wala, shi amɛ fɛɛ amɛyɛ nɔ ko ni yɔɔ dɔlɛ ní amɛná kɛjɛ fɔmɔ mli. Biblia ŋmalɔ Paulo kɛɛ akɛ: “Gbɔmɔ kome nɔ esha tsɔ kɛba je lɛŋ.” No hewɔ lɛ, “mɛi fɛɛ efee esha, ni Nyɔŋmɔ anunyam lɛ ebɔ amɛ.” (Romabii 3:23; 5:12) Yehowa Nyɔŋmɔ bɔ nibii srɔtoisrɔtoi—esoro bɔɔ nii lɛ ateŋ eko fɛɛ eko. Ni kɛlɛ, ebɔɔɔ mɛi komɛi akɛ amɛnɔ kwɔ fe mɛi krokomɛi. Susumɔ ní mɛi babaoo hiɛ akɛ amɛ hi fe maji anɔ wiemɔi srɔtoi amli bii krokomɛi lɛ kɛ shishitoo mlai ni yɔɔ Ŋmalɛi lɛ amli lɛ kpãaa gbee. Eyɛ faŋŋ akɛ, nilee ni wɔnáa kɛjɛɔ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ lɛ haa wɔkɛ maji anɔ wiemɔi srɔtoi amli bii fɛɛ hiɔ shi yɛ toiŋjɔlɛ mli.

Nyɔŋmɔ Susuɔ Jeŋmaji Fɛɛ Ahe

Akɛni Nyɔŋmɔ ná Israelbii lɛ ahe miishɛɛ ni etsɔɔ amɛ koni amɛtsi amɛhe kɛjɛ jeŋmaji krokomɛi ahe hewɔ lɛ, mɛi komɛi susuɔ akɛ ekwɛɔ hiɛaŋ. (2 Mose 34:12) Yɛ hemɔkɛyeli ni Abraham ni ji Israelbii lɛ ablematsɛ lɛ jie lɛ kpo lɛ hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ hala Israel maŋ lɛ ni eŋɔfee enɔ̃ yɛ be ko mli. Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ ji mɔ ni kwɛ blema Israelbii lɛ anɔ, ehala amɛnɔyelɔi, ni eha amɛ mlai. Beni Israelbii lɛ kpɛlɛ gbɛjianɔtoo nɛɛ nɔ lɛ, mɛi krokomɛi na faŋŋ akɛ esoro Nyɔŋmɔ nɔyeli yɛ adesai anɔyeli he. Yehowa tsɔɔ Israelbii lɛ yɛ nakai beaŋ hu akɛ afɔleshaa he baahia koni adesai aná amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa kpakpa ekoŋŋ. No hewɔ lɛ, nibii ni Yehowa fee eha Israel maŋ lɛ he ba sɛɛnamɔ kɛha jeŋmaji fɛɛ. Enɛ kɛ nɔ ni ekɛɛ Abraham lɛ kpãa gbee akɛ: “Oseshi lɛ mli aaajɛ ajɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ jeŋmaji fɛɛ, ejaakɛ obo migbee toi.”—1 Mose 22:18.

Kɛfata he lɛ, Yudafoi lɛ ná hegbɛ akɛ amɛnine shɛ Nyɔŋmɔ wiemɔi lɛ anɔ, ni amɛmaŋ lɛ mli ji he ni afɔ́ Mesia lɛ yɛ. Shi Yehowa fee enɛ hu bɔni afee ni jeŋmaji fɛɛ aná he sɛɛ. Akɛ be ní maji anɔ wiemɔi srɔtoi amli bii fɛɛ baaná jɔɔmɔi babaoo lɛ mlitsɔɔmɔ ni yɔɔ miishɛɛ ha Yudafoi lɛ yɛ Hebri Ŋmalɛi lɛ amli akɛ: “Jeŋmaji pii aaatee ayakɛɛ akɛ: Nyɛbaa ni wɔyakwɔa Yehowa gɔŋ lɛ, kɛyaa Yakob Nyɔŋmɔ lɛ we lɛ, koni etsɔɔ wɔ egbɛ̀i lɛ, ní wɔnyiɛ etempɔŋi lɛ anɔ! . . . Jeŋmaŋ ko woŋ klante nɔ eshiŋ jeŋmaŋ ko, ni amɛkaseŋ tawuu dɔŋŋ! Ni mɔ fɛɛ mɔ aaatá eweintso kɛ egbamitso shishi, ni mɔ ko woŋ amɛhe gbeyei.”—Mika 4:2-4.

Eyɛ mli akɛ Yesu Kristo diɛŋtsɛ shiɛ etsɔɔ Yudafoi lɛ moŋ, shi ekɛɛ hu akɛ: “Aaashiɛ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa nɛɛ atsɔɔ je nɛŋ fɛɛ, ní akɛye jeŋmaji lɛ fɛɛ odase.” (Mateo 24:14) Abaashiɛ sanekpakpa lɛ atsɔɔ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ. No hewɔ lɛ, Yehowa fee bɔ ni esa ákɛ akɛ maji anɔ wiemɔi srɔtoi amli bii fɛɛ aye aha ní hiɛaŋkwɛmɔ bɛ mli lɛ he nɔkwɛmɔnɔ ni nɔ bɛ. “Nyɔŋmɔ jeee mɛi ahiɛaŋkwɛlɔ; shi moŋ maŋ fɛɛ maŋ mli lɛ, mɔ ni sheɔ lɛ gbeyei ni etsuɔ jalɛ nii lɛ, lɛ ji mɔ ni saa ehiɛ.”—Bɔfoi lɛ Asaji 10:34, 35.

Mlai ni Nyɔŋmɔ kɛha blema Israel maŋ lɛ haa anaa hu akɛ esusuɔ jeŋmaji fɛɛ ahe. Kadimɔ bɔ ni Mla lɛ bi ní akɛ mɛi ni ebato gbɔ yɛ Israelbii lɛ ateŋ lɛ aye jogbaŋŋ aha lɛ, Mla lɛ kɛɛ akɛ: ‘Gbɔ ni toɔ gbɔ yɛ nyɛŋɔɔ lɛ, nyɛbuaa lɛ tamɔ nyɛmaŋnyo nɔŋŋ, ni osumɔ lɛ taakɛ bɔ ni osumɔɔ bo diɛŋtsɛ ohe lɛ; ejaakɛ nyɛ hu nyɛyato gbɔ pɛŋ yɛ Mizraim shikpɔŋ lɛ nɔ.’ (3 Mose 19:34) Mlai ni Nyɔŋmɔ kɛha Israelbii lɛ babaoo tsɔɔ amɛ koni amɛjie mlihilɛ kpo amɛtsɔɔ mɛi ni ebato amɛ gbɔ. No hewɔ lɛ, beni Boaz, ni ji Yesu blematsɛ lɛ na maŋsɛɛ yoo ohiafo ko ní miiye kpɛkpɛo lɛ, ekɛ nɔ ni ekase kɛjɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ lɛ tsu nii, ni eha nikpalɔi lɛ shi akoko babaoo amɛshwie shi amɛha yoo ohiafo lɛ.—Rut 2:1, 10, 16.

Yesu Tsɔɔ Bɔ ni Esa akɛ Ajie Mlihilɛ Kpo

Yesu jie Nyɔŋmɔ he nilee lɛ kpo etsɔɔ fe mɛi fɛɛ. Etsɔɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ bɔ ni aaafee ajie mlihilɛ kpo atsɔɔ mɛi ni esoro amɛ lɛ. Be ko lɛ, ekɛ Samariayoo ko gba sane. Yoo lɛ naa kpɛ ehe ejaakɛ Yudafoi lɛ ateŋ mɛi babaoo ebuuu Samariabii lɛ kwraa amɛhaaa nɔ ko. Beni Yesu kɛ yoo lɛ gbaa sane lɛ, ekɛ mlihilɛ tsɔɔ lɛ bɔ ni eeefee ená naanɔ wala.—Yohane 4:7-14.

Yesu wie Samarianyo ko ni jie mlihilɛ kpo lɛ he, ni ekɛtsɔɔ wɔ bɔ ni esa akɛ wɔkɛ maji anɔ wiemɔi srɔtoi amli bii aye aha. Nuu nɛɛ ya na Yudanyo ko ní ojotswalɔi epila lɛ waa. Ewaaa kwraa akɛ Samarianyo lɛ baanyɛ abi ehe akɛ: ‘Mɛni hewɔ esa akɛ maye mabua Yudanyo? Yudafoi lɛ ebuuu mimaŋbii kwraa amɛhaaa nɔ ko.’ Shi Yesu tsɔɔ akɛ Samarianyo lɛ hiɛ maŋsɛɛ bii ahe susumɔ kroko kwraa. Eyɛ mli akɛ gbɛfalɔi krokomɛi batsɔ nuu ni epila lɛ he kɛho moŋ, shi Samarianyo lɛ ‘musuŋ tsɔ̃ lɛ’ yɛ ehewɔ, ni eye ebua lɛ waa diɛŋtsɛ. Yesu mu abɛbua nɛɛ naa akɛ esa akɛ mɔ fɛɛ mɔ ni miisumɔ ni Nyɔŋmɔ akpɛlɛ enɔ lɛ afee nakai nɔŋŋ.—Luka 10:30-37.

Bɔfo Paulo tsɔɔ mɛi ni sumɔɔ ni amɛsa Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ koni amɛtsake amɛsubaŋ ní amɛkase bɔ ni Nyɔŋmɔ kɛ mɛi yeɔ haa lɛ. Paulo ŋma akɛ: ‘Nyɛjie gbɔmɔ momo lɛ kɛ enitsumɔi lɛ nyɛshwie, ni nyɛwo gbɔmɔ hee ní tsɔɔ ehee ekoŋŋ kɛyaa nilee mli yɛ mɔ ni bɔ lɛ lɛ subaŋ lɛ naa; he ni Helanyo kɛ Yudanyo, ketiafolɔ kɛ foolɔ, jekɔnyo kɛ Skitenyo bɛ dɔŋŋ. Shi enɛɛmɛi fɛɛ sɛɛ lɛ nyɛwoa suɔmɔ ni ji emuuyeli kpãa lɛ.’—Kolosebii 3:9-14.

Ani Nyɔŋmɔ He Nilee Tsakeɔ Mɛi?

Ani kɛ́ mɛi bale Yehowa lɛ, no baaha amɛtsake bɔ ni amɛkɛ maji anɔ wiemɔi srɔtoi amli bii krokomɛi yeɔ haa lɛ? Susumɔ Asianyo ko ni yahi Canada, ní nijiaŋ je wui beni ena bɔ ni akwɛɔ mɛi ahiɛaŋ yɛ jɛmɛ lɛ niiashikpamɔ lɛ he okwɛ. Ekɛ Yehowa Odasefoi komɛi kpe, ni amɛkɛlɛ bɔi Biblia lɛ kasemɔ. Sɛɛ mli lɛ, eŋma yɛ wolo ni eŋma kɛda amɛ shi lɛ mli akɛ: ‘Nyɛji blɔfomɛi komɛi ni mikɛkpe ni susuɔ mɛi ahe, ni mli hi hu. Beni miyɔse akɛ esoro nyɛ yɛ mɛi krokomɛi ahe lɛ, efee mi naakpɛɛ. Misusu he aaahu, kɛkɛ ni mimu sane naa akɛ nyɛ ji Nyɔŋmɔ Odasefoi. Efeɔ mi akɛ nɔ ko kpakpa yɛ Biblia lɛ mli. Mina mɛi ni hiɛ hewolonɔ su srɔtoi fɛɛ yɛ nyɛkpeei lɛ ashishi, ni amɛ fɛɛ amɛtsuiaŋ tse ejaakɛ amɛfɛɛ lɛ, nyɛmimɛi ji amɛ. Agbɛnɛ lɛ, mile mɔ ni fee amɛ nakai. Nyɛ Nyɔŋmɔ lɛ ji mɔ ni fee nyɛ nakai.’

Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ egba kɛfɔ̃ shi akɛ be ko baashɛ ní “shikpɔŋ lɛ nɔ aaayi obɔ kɛ Yehowa he nilee.” (Yesaia 11:9) Amrɔ nɛɛ po lɛ, aafee asafo babaoo ni amɛyifalɛ shɛɔ mɛi akpekpei abɔ “ni jɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ akutsei kɛ maji kɛ majianɔ wiemɔi amli” lɛ ekome yɛ anɔkwa jamɔ mli, ni enɛ ewo Biblia gbalɛ obɔ̃. (Kpojiemɔ 7:9) Amɛmiikpa be ni akɛ suɔmɔ baaye hetsɛ̃ najiaŋ yɛ je lɛŋ fɛɛ lɛ gbɛ, ni enɛ baaha Yehowa yiŋtoo ni etsĩ tã etsɔɔ Abraham akɛ: “Ni oseshi mli aaajɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ wekui fɛɛ yɛ” lɛ aba mli.—Bɔfoi lɛ Asaji 3:25.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 4]

Mla ni Nyɔŋmɔ kɛha Israelbii lɛ tsɔɔ amɛ koni amɛsumɔ mɛi ni ebato gbɔ yɛ amɛteŋ lɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 5]

Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ abɛbua ni kɔɔ Samarianyo ni jie mlihilɛ kpo lɛ he lɛ mli?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 6]

Nyɔŋmɔ ebɔɔɔ mɛi komɛi akɛ amɛnɔ kwɔ fe mɛi krokomɛi