Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ezekiel Wolo lɛ Mli Saji Otii—Fã ni Ji II

Ezekiel Wolo lɛ Mli Saji Otii—Fã ni Ji II

Yehowa Wiemɔ lɛ Hiɛ Kã

Ezekiel Wolo lɛ Mli Saji Otii—Fã ni Ji II

BABILON maŋtsɛ lɛ je enaagbee ká ni ewo yɛ Yerusalem he lɛ shishi yɛ December 609 D.Ŋ.B. Dani nakai be lɛ aaashɛ lɛ, shɛɛ sane ni Ezekiel kɛhaa nomii ni yɔɔ Babilon lɛ saneyitso ji: amɛmaŋtiase ni amɛsumɔɔ waa ni ji Yerusalem lɛ shigbeemɔ kɛ efitemɔ. Shi beni be nɛɛ shɛ lɛ, saneyitso ni Ezekiel gbalɛi lɛ wieɔ he lɛ tsake, ni ebɔi hiɛkpatamɔ ni baaba wɔŋjalɔi amaji ni baanya yɛ amanehulu ni baaba Nyɔŋmɔ webii lɛ anɔ lɛ he wiemɔ. Nyɔji 18 sɛɛ lɛ, Yerusalem gbee shi, ni Ezekiel shɛɛ sane lɛ tsake ekoŋŋ, ni saneyitso ni ewie he ji: anɔkwa jamɔ ni aaasaa ato ama shi ekoŋŋ yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ.

Ezekiel 25:1–48:35 ji gbalɛi ni kɔɔ maji ni bɔle Israel he lɛ kɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ akpɔmɔ he. * Ato ŋmalɛi nɛɛ anaa kɛtsara nɔ yɛ be ni akɛgba kɛ agbɛnɛ hu saneyitsei ni amɛwieɔ he lɛ anaa, ja Ezekiel 29:17-20 pɛ. Shi he ni kukuji ejwɛ nɛɛ hɔ lɛ ja, yɛ saneyitso ni ewieɔ he lɛ hewɔ. Akɛni Ezekiel wolo lɛ fata Ŋmalɛi ni ajɛ mumɔŋ aŋma lɛ he hewɔ lɛ, emli shɛɛ sane lɛ “hiɛ kã ni eyɛ hewalɛ.”—Hebribii 4:12.

‘SHIKPƆŊ NƐƐ AAATSƆ TAMƆ EDEN TROM’

(Ezekiel 25:1–39:29)

Akɛni Yehowa na nɔ ni Amon, Moab, Edom, Filistibii, Tiro, kɛ Zidon baafee yɛ Yerusalem shigbeemɔ lɛ he hewɔ lɛ, eha Ezekiel gba eshi amɛ. Aaahà Mizraim nibii fɛɛ. Akɛ “Farao, Mizraim maŋtsɛ lɛ, kɛ esafo yuu lɛ” to tseneduru ni akɛ “Babel maŋtsɛ lɛ klante” lɛ baatoo lɛ afɔ̃ shi lɛ he.—Ezekiel 31:2, 3, 12; 32:11, 12.

Beni akpata Yerusalem maŋ lɛ hiɛ yɛ afi 607 D.Ŋ.B. lɛ sɛɛ aaafee nyɔji ekpaa lɛ, mɔ ko ni je hiɛkpatamɔ lɛ mli lɛ ba ebabɔ Ezekiel amaniɛ akɛ: “Atswia maŋ lɛ nii!” Gbalɔ lɛ jeee ‘mɔ ko ni etɔ mu dɔŋŋ’ yɛ nomiii lɛ agbɛfaŋ. (Ezekiel 33:21, 22) Eyɛ maŋ lɛ ni aaasaa ato ama shi ekoŋŋ lɛ he gbalɛi ni ebaajaje. Yehowa ‘baaŋɔ tookwɛlɔ kome eto amɛnɔ, lɛ ji etsulɔ David.’ (Ezekiel 34:23) Edom baatsɔ amaŋfɔ̃, shi maŋ ni yɔɔ eyiteŋ gbɛ, ni ji Yuda lɛ baatsɔ “tamɔ Eden trom.” (Ezekiel 36:35) Yehowa wo shi akɛ ebaabu ewebii ni baajɛ nomŋɔɔ lɛ mli kɛba lɛ ahe kɛbaajɛ “Gog” tutuamɔ lɛ mli.—Ezekiel 38:2.

Ŋmalɛ Naa Sanebimɔi ni Aha Hetoo:

29:8-12—Mɛɛ be mli Mizraim maŋ lɛ tsɔ amaŋfɔ̃ afii 40 lɛ? Beni akpata Yerusalem hiɛ yɛ afi 607 D.Ŋ.B. lɛ, Yudafoi ni shwɛ lɛ jo foi kɛtee Mizraim yɛ kɔkɔ ni Yeremia bɔ amɛ lɛ fɛɛ sɛɛ. (Yeremia 24:1, 8-10; 42:7-22) No haaa amɛjo foi kɛjɛ Babilonbii lɛ anaa, ejaakɛ Nebukadnezar fã ta eshi Mizraimbii lɛ ni eye amɛnɔ kunim. Eeenyɛ efee akɛ Mizraim kã shi amaŋfɔ̃ afii 40 yɛ amɛnɔ kunim ni aye nɛɛ sɛɛ. Eyɛ mli akɛ je lɛŋ yinɔsane woji ewieee nɔ ko yɛ amaŋfɔ̃feemɔ nɛɛ he moŋ, shi wɔbaanyɛ wɔná hekɛnɔfɔɔ akɛ eba mli, ejaakɛ Yehowa haa egbalɛi baa mli.—Yesaia 55:11.

29:18—Te fee tɛŋŋ ni “yiteŋ fɛɛ yiteŋ kpa, ni kɔŋ fɛɛ kɔŋ nɔ kpɔ” lɛ? Ká ni Nebukadnezar asraafoi lɛ yawo yɛ maŋtiase ni ji Tiro lɛ he lɛ mli wa, ni amɛtsu nii dɛŋdɛŋ aahu akɛ amɛyiteŋ kpa yɛ fai ni amɛbumɔ ní shɔɔ amɛyiteŋ lɛ hewɔ, ni tsumaa he nibii ni amɛkɛmamɔ amɛkɔ̃ji anɔ kɛyamamɔ mɔ̃ji kɛ afabaŋi lɛ ha amɛkɔ̃ji anɔ kpɔlɔ.—Ezekiel 26:7-12.

Nibii ni Wɔkaseɔ Kɛjɛɔ Mli:

29:19, 20. Akɛni Tirobii lɛ kɛ amɛnii ni amɛyɔɔ lɛ babaoo jo foi kɛtee amɛmaŋ ni yɔɔ ŋshɔkpɔ nɔ lɛ nɔ hewɔ lɛ, hàa nii fioo pɛ Maŋtsɛ Nebukadnezar nine shɛ nɔ yɛ Tiro. Eyɛ mli akɛ Nebukadnezar ji nɔyelɔ ni jaa wɔŋ ni susuɔ lɛ pɛ ehe ni woɔ ehe nɔ moŋ, shi Yehowa wo esɔɔmɔ lɛ he nyɔmɔ kɛtsɔ Mizraim ni ekɛha lɛ akɛ “eta lɛ nyɔmɔwoo” lɛ nɔ. Aso esaaa akɛ wɔkaseɔ Nyɔŋmɔ kɛtsɔ too ni wɔɔwo wɔha nɔyelɔi lɛ yɛ sɔɔmɔ ni amɛsɔmɔɔ wɔ lɛ hewɔ? Nɔyelɔi lɛ ajeŋba loo bɔ ni amɛkɛ too lɛ tsuɔ nii amɛhaa lɛ haaa wɔ hegbɛ akɛ wɔkatsu sɔ̃ ni kã wɔnɔ akɛ wɔwo too lɛ he nii.—Romabii 13:4-7.

33:7-9. Esaaa akɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu ni ji ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ kuu ni tsuɔ nii akɛ bulɔ lɛ, kɛ amɛhefatalɔi lɛ kpoɔ akɛ amɛaashiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ ni amɛbɔ mɛi kɔkɔ yɛ “amanehulu babaoo” ni baaba lɛ he.—Mateo 24:21.

33:10-20. Kɛ wɔkpale kɛjɛ efɔŋ he ni wɔfee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii dani abaahere wɔyiwala. Lɛɛlɛŋ, Yehowa gbɛ lɛ ‘yeɔ egbɔ.’

36:20, 21. Israelbii lɛ bule Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ yɛ jeŋmaji lɛ ateŋ ejaakɛ amɛhiii shi akɛ “Yehowa maŋ.” Esa akɛ wɔtsu Yehowa gbɛi ni kã wɔnɔ lɛ he nii.

36:25, 37, 38. Mumɔŋ paradeiso ni wɔyɔɔ mli ŋmɛnɛ lɛ mli eyi tɔ kɛ gbɔmɛi ni tamɔ “tooiku krɔŋkrɔŋ.” No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ ni wɔha wɔhe atse akɛ kuu nɛɛ mlibii.

38:1-23. Kwɛ bɔ ni wɔtsui nyɔɔ wɔmli akɛ wɔɔle akɛ Yehowa baakpɔ ewebii lɛ kɛjɛ tutuamɔ ni Gog ni yɔɔ Magog shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ baatutua amɛ lɛ mli! Gog ji gbɛi ni akɛtsɛɔ Satan Abonsam ni ji “je nɛŋ lumɔ lɛ” kɛjɛ beni ashwie lɛ yɛ ŋwɛi lɛ. Magog shikpɔŋ lɛ damɔ shi kɛha shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ, he ni atsĩ Satan kɛ edaimonioi lɛ anaa awo lɛ.—Yohane 12:31; Kpojiemɔ 12:7-12.

“OKƐ OJWƐŊMƆ AFƆ̃ NIBII FƐƐ NÍ MIBAHA ONA LƐ ANƆ”

(Ezekiel 40:1–48:35)

Kɛjɛ beni atswia Yerusalem maŋ lɛ nii lɛ, afii 13 eho. (Ezekiel 40:1) Eshwɛ afii 56 ni Yudafoi lɛ kɛaahi nomŋɔɔ mli. (Yeremia 29:10) No mli lɛ, eshwɛ fioo ni Ezekiel baaye afii 50. Akɛ lɛ tee Israel shikpɔŋ lɛ nɔ yɛ ninaa mli. Akɛɛ lɛ akɛ: “Gbɔmɔ bi, okɛ ohiŋmɛii akwɛ, ní okɛ otoii anu, ní okɛ ojwɛŋmɔ afɔ̃ nibii fɛɛ ní mibaha ona lɛ anɔ.” (Ezekiel 40:2-4) Kwɛ bɔ ni Ezekiel na miishɛɛ akɛ aha ena sɔlemɔtsu hee lɛ yɛ ninaa mli!

Sɔlemɔwe fɛfɛo ni Ezekiel na lɛ yɛ agbói 6, piai 30, He Krɔŋkrɔŋ, He Krɔŋkrɔŋ Fe Fɛɛ, afɔleshãalatɛ ni akɛ tso fee kɛ afɔleshãalatɛ ni abaashã shãa afɔlei yɛ nɔ. Nu ho ‘kɛjɛ’ sɔlemɔwe lɛ mli, ni ebatsɔ faa. (Ezekiel 47:1) Ezekiel saa ena hu akɛ aja shikpɔŋ lɛ yɛ Israel akutsei lɛ anaa—shikpɔji lɛ kamɔ shi kɛjɛ maŋ lɛ bokagbɛ husu lɛ naa kɛyashi anaigbɛ husu lɛ naa, kɛ shikpɔŋ bibioo ko ní kã Yuda kɛ Benyamin shikpɔji lɛ ateŋ ní abaajɛ jɛmɛ atsu sɔlemɔwe lɛ kɛ maŋ saji ahe nii. “Yehowa he krɔŋkrɔŋ lɛ” kɛ “maŋ” ni gbɛi ji “Yehowa yɛ jɛi” lɛ hu yɛ shikpɔŋ bibioo nɛɛ nɔ.—Ezekiel 48:9, 10, 15, 35.

Ŋmalɛ Naa Sanebimɔi ni Aha Hetoo:

40:3–47:12—Mɛni sɔlemɔtsu ni Ezekiel na yɛ ninaa mli lɛ damɔ shi kɛha? Amaaa sɔlemɔtsu ni da waa ni Ezekiel na yɛ ninaa mli lɛ. Efeɔ Nyɔŋmɔ mumɔŋ sɔlemɔtsu lɛ he mfoniri—no ji jamɔ krɔŋŋ ni blema Israel sɔlemɔtsu lɛ fee he mfoniri lɛ he gbɛjianɔ ni Nyɔŋmɔ eto yɛ wɔgbii nɛɛ amli lɛ. (Ezekiel 40:2; Mika 4:1; Hebribii 8:2; 9:23, 24) Sɔlemɔtsu lɛ he ninaa lɛ miiba mli yɛ “naagbee gbii” lɛ amli, beni atsuɔ osɔfoi akuu lɛ he lɛ. (2 Timoteo 3:1; Ezekiel 44:10-16; Maleaki 3:1-3) Shi kɛlɛ emlibaa ni ji naagbee nɔ̃ lɛ baaba mli yɛ Paradeiso. Sɔlemɔtsu ni ana yɛ ninaa mli nɛɛ ha Yudafoi lɛ ná nɔmimaa akɛ abaasaa ato jamɔ krɔŋŋ ama shi ni Israel wekui lɛ fɛɛ baana amɛgbɛfaŋnɔ yɛ amɛshikpɔŋ lɛ nɔ.

40:3–43:17—Mɛni sɔlemɔtsu lɛ ni asusu lɛ tsɔɔ? Sɔlemɔtsu lɛ ni asusu lɛ ji okadi ni tsɔɔ akɛ bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ Yehowa yiŋ ni eto yɛ jamɔ krɔŋŋ he lɛ baaba mli.

43:2-4, 7, 9—Mɛni ji “amɛmaŋtsɛmɛi lɛ agbohii lɛ” ni esa akɛ ajie kɛjɛ sɔlemɔtsu lɛ mli lɛ? Eeenyɛ efee akɛ gbohii lɛ damɔ shi kɛha amagai. Yerusalem nɔyelɔi lɛ kɛ maŋ lɛ mlibii lɛ kɛ amagai bule Nyɔŋmɔ sɔlemɔtsu lɛ, yɛ gbɛ ko nɔ lɛ amɛkɛ amagai nɛɛ fee amɛmaŋtsɛmɛi.

43:13-20—Mɛni afɔleshãalatɛ lɛ ni Ezekiel na yɛ ninaa mli lɛ feɔ he mfoniri? Mfonirifeemɔŋ afɔleshãalatɛ lɛ damɔ shi kɛha yiŋtoo hewɔ ni Nyɔŋmɔ ha Yesu Kristo bashã kpɔmɔ afɔle lɛ. Kpɔmɔ afɔleshãa nɛɛ ha abu mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ akɛ jalɔi yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ, ni eha “asafo babaoo” lɛ hu mlibii lɛ ahe etse ni amɛfee krɔŋŋ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. (Kpojiemɔ 7:9-14; Romabii 5:1, 2) Ekolɛ no hewɔ ni anaaa “ŋshɔ ni ashwie” ni yɔɔ sɔlemɔtsu ni Salomo ma lɛ mli—lalakã agbo ni akɛ nu woɔ mli ni osofoi lɛ fɔflɔɔ amɛhe yɛ mli lɛ—yɛ sɔlemɔtsu ni Ezekiel na yɛ ninaa mli lɛ mli lɛ.—1 Maŋtsɛmɛi 7:23-26.

44:10-16—Namɛi osɔfoi akuu lɛ feɔ amɛhe mfoniri? Osɔfoi akuu lɛ feɔ Kristofoi ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ wɔbe nɛɛ mli akɛ kuu lɛ he mfoniri. Yehowa tsuu amɛhe yɛ 1918 beni ‘eta shi tamɔ hetsuulɔ kɛ krɔŋŋfeelɔ’ yɛ emumɔŋ sɔlemɔtsu lɛ mli lɛ. (Maleaki 3:1-5) Mɛi ni he tse kɛ mɛi ni tsake amɛtsui lɛ tee nɔ amɛtsu amɛsɔɔmɔ hegbɛ lɛ he nii. No sɛɛ lɛ, ehe bahia ni amɛtswa amɛfai shi koni ‘amɛkawo amɛhe muji,’ ni amɛfee nɔkwɛmɔnɔ kɛha “asafo babaoo” ni Israel akutsei ni yeee osɔfo lɛ feɔ amɛhe mfoniri lɛ.—Yakobo 1:27; Kpojiemɔ 7:9, 10.

45:1; 47:13–48:29—Mɛni “shikpɔŋ lɛ” kɛ shikpɔŋ lɛ jaa feɔ he mfoniri? Shikpɔŋ lɛ feɔ nitsumɔ ni Nyɔŋmɔ kɛwo ewebii lɛ adɛŋ lɛ he mfoniri. He fɛɛ he ni Yehowa jalɔ ko yɔɔ lɛ, gbii abɔ ni eyaa nɔ ehiɔ shi yɛ anɔkwa jamɔ naa lɛ, eyɛ mfonirifeemɔŋ shikpɔŋ ni asaa nɔ nɛɛ nɔ. Shikpɔŋ lɛ jaa baaba mli diɛŋtsɛ yɛ jeŋ hee lɛ mli be mli ni anɔkwafo fɛɛ anɔkwafo aaana he ko ehi lɛ.—Yesaia 65:17, 21.

45:7, 16—Mɛni nɔwómɔ nɔkeenɔ lɛ ni akɛhaa osɔfoi lɛ kɛ lumɛi lɛ feɔ he mfoniri? Yɛ mumɔŋ sɔlemɔtsu lɛ mli lɛ, enɛ feɔ Nyɔŋmɔjamɔŋ nifeemɔi ni afiɔ sɛɛ, ni ji yelikɛbuamɔ ni akɛhaa kɛ ekomefeemɔ he mfoniri.

47:1-5—Mɛni faa ni Ezekiel na yɛ ninaa mli lɛ mli nu lɛ feɔ he mfoniri? Nu lɛ feɔ gbɛjianɔ ni Yehowa eto ni ekɛduro wɔ wala lɛ he mfoniri, ni Kristo Yesu kpɔmɔ afɔleshãa kɛ Nyɔŋmɔ he nilee ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ fata he. (Yeremia 2:13; Yohane 4:7-26; Efesobii 5:25-27) Mfonirifeemɔŋ faa nɛɛ mli nu lɛ yaa nɔ efaa koni mɛi hei babaoo ni kɛ amɛhe badɔmɔɔ anɔkwa jamɔ lɛ aná eko anu. (Yesaia 60:22) Wala nu ni tsáa mɔ waa baaho yɛ mfonirifeemɔ faa nɛɛ mli yɛ Afii Akpe lɛ mli, ni niiashishinumɔ hee ni abaaná kɛjɛ “woji” ni abaagbele naa lɛ mli lɛ hu fata emli nui lɛ ahe.—Kpojiemɔ 20:12; 22:1, 2.

47:12—Mɛni yelitsei lɛ damɔ shi kɛha? Mfonirifeemɔŋ tsei lɛ feɔ gbɛjianɔ ni Nyɔŋmɔ eto koni adesai aye emuu ekoŋŋ lɛ he mfoniri.

48:15-19, 30-35—Mɛni maŋ ni Ezekiel na yɛ ninaa mli lɛ damɔ shi kɛha? Maŋ ni gbɛi ji “Yehowa yɛ jɛi” lɛ yɛ “kwasafo shikpɔŋ” lɛ nɔ, ni tsɔɔ akɛ edamɔ shi kɛha nɔ ko ni yɔɔ shikpɔŋ nɛɛ nɔ. Etamɔ nɔ ni maŋ nɛɛ damɔ shi kɛha gbɛjianɔ ni atoɔ yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ, ni mɛi ni baahi ‘shikpɔŋ hee’ ni jalɛ hiɔ mli lɛ naa he sɛɛ lɛ. (2 Petro 3:13) Akɛni eyɛ agbói yɛ ehusui ejwɛ lɛ fɛɛ anaa hewɔ lɛ, mɔ fɛɛ mɔ nyɛɔ eyaa mli. Esa akɛ mɛi ni ji nɔkwɛlɔi yɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ ateŋ lɛ afee mɛi ni anyɛɔ abɛŋkɛɔ amɛ.

Nibii ni Wɔkaseɔ Kɛjɛɔ Mli:

40:14, 16, 22, 26. Tɛŋi ni ashwie yɛ shimaamɔ nii ni yɔɔ sɔlemɔtsu lɛ agbói lɛ anaa lɛ he lɛ tsɔɔ akɛ mɛi ni jeŋba hi pɛ aŋmɛɔ amɛ gbɛ ni amɛbote mli. (Lala 92:13) Enɛ tsɔɔ akɛ kɛ wɔjeŋba he tse pɛ dani Yehowa baakpɛlɛ wɔjamɔ nɔ.

44:23. Wɔhiɛ sɔɔ nitsumɔ ni kuu ni blema osɔfoi lɛ fee amɛhe mfoniri lɛ tsuɔ lɛ akɛ nɔ ko! “Tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ haa wɔnine shɛɔ mumɔŋ niyenii nɔ yɛ be ni sa nɔ, ni enɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnaa srɔtofeemɔ ni yɔɔ nibii ni he tseee kɛ nibii ni he tse lɛ ateŋ yɛ Yehowa hiɛ.—Mateo 24:45.

47:9, 11. Nilee ji mfonirifeemɔŋ nu lɛ fã ko ni he hiaa waa, ni eeha mɛi ahe miiwa amɛ yɛ gbɛ ni yɔɔ naakpɛɛ nɔ yɛ wɔbe nɛɛ mli. Be fɛɛ be ni mɔ ko nuɔ mfonirifeemɔŋ faa nɛɛ mli nu lɛ, ehaa ehiɛ tsɛ̃ɔ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. (Yohane 17:3) Shi aaaha mɛi ni kpoɔ akɛ amɛaanu nu ni haa wala nɛɛ lɛ ‘anyɔ̃ ŋoo,’ ni tsɔɔ akɛ abaakpãta amɛhiɛ kɛya naanɔ. Kwɛ bɔ ni ehe hiaa waa akɛ ‘wɔɔbɔ mɔdɛŋ ni wɔja anɔkwale wiemɔ lɛ mli pɛpɛɛpɛ’!—2 Timoteo 2:15.

‘Mafee Migbɛi Kpeteŋkpele lɛ Krɔŋkrɔŋ’

Beni abutu naagbee maŋtsɛ ni jɛ David wekutɔkpãa lɛ mli lɛ maŋtsɛyeli lɛ, anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ ŋmɛ gbɛ ni be kplaŋŋ ho dani “mɔ gbɛnaa ni ji” maŋtsɛyeli lɛ ba. Shi, Nyɔŋmɔ ekuuu ehiɛ eshwieee kpaŋmɔ ni ekɛ David fee lɛ nɔ. (Ezekiel 21:32; 2 Samuel 7:11-16) Ezekiel gba akɛ “mitsulɔ David” baatsɔ “tookwɛlɔ” kɛ “lumɔ.” (Ezekiel 34:23, 24; 37:22, 24, 25) Gbalɛ nɛɛ kɔɔ Yesu Kristo he beni eyeɔ nɔ akɛ Maŋtsɛ lɛ. (Kpojiemɔ 11:15) Yehowa baatsɔ Mesia Maŋtsɛyeli lɛ nɔ ‘efee egbɛi kpeteŋkpele lɛ krɔŋkrɔŋ.’—Ezekiel 36:23.

Etsɛŋ ni abaakpãta mɛi fɛɛ ni buleɔ Nyɔŋmɔ gbɛi krɔŋkrɔŋ lɛ ahiɛ. Shi mɛi ni feɔ gbɛi nɛɛ krɔŋkrɔŋ yɛ amɛshihilɛ mli kɛtsɔ Yehowa ni amɛjaa lɛ yɛ gbɛ ni ja nɔ lɛ anine aaashɛ naanɔ wala nɔ. No hewɔ lɛ, nyɛhaa wɔnua wala nui babaoo ni miiho yɛ wɔgbii nɛɛ amli lɛ jogbaŋŋ kɛmɔ shi ni wɔkɛ anɔkwa jamɔ aye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ wɔshihilɛi amli.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 2 Kɛ́ ootao Ezekiel 1:1–24:27 lɛ mli saji ni agbála mli lɛ, no lɛ kwɛmɔ saneyitso ni ji “Yehowa Wiemɔ lɛ Hiɛ Kã—Ezekiel Wolo lɛ Mli Saji Otii—Fã ni Ji I” ni yɔɔ July 1, 2007 Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ mli.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 9]

Sɔlemɔwe fɛfɛo ni Ezekiel na yɛ ninaa mli lɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10]

Mɛni faa ni haa wala ni Ezekiel na yɛ ninaa mli lɛ damɔ shi kɛha?

[He ni Sane lɛ Jɛ]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.