Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nibii Enyɔ Ni Yɔɔ “Naakpɛɛ” Ni Tee Nɔ yɛ Kpee ko ni Afee yɛ Georgia lɛ Shishi

Nibii Enyɔ Ni Yɔɔ “Naakpɛɛ” Ni Tee Nɔ yɛ Kpee ko ni Afee yɛ Georgia lɛ Shishi

Nibii Enyɔ Ni Yɔɔ “Naakpɛɛ” Ni Tee Nɔ yɛ Kpee ko ni Afee yɛ Georgia lɛ Shishi

“NAAKPƐƐ” nibii enyɔ ni hiɛ kpaŋ nɔ tee nɔ yɛ maŋ ni ji Georgia lɛ mli yɛ afi 2006. Afee Yehowa Odasefoi a-Kpokpaa Wulu Nɔ Kpee ni ji “Kpɔ̃mɔ Ebɛŋkɛ!” lɛ yɛ maŋ lɛ mli heei ekpaa kɛjɛ July 7 kɛyashi 9. Eji Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ he okpɔlɔŋmɛɛ ni mɛi ni fa fe 17,000 ba shishi.

Yɛ January 2006 lɛ, abɔ mɔdɛŋ koni aná he ko ni sa yɛ Georgia maŋtiase Tbilisi ni ji he ni abaajɛ aha wiemɔi ni mɛi akpei abɔ baaba shishi lɛ mli. Abaatsɔ tɛlifon nɔ amɔmɔ wiemɔi lɛ aha mɛi ni baabua amɛhe naa yɛ hei krokomɛi lɛ.

Akɛ jamɔ mli heyeli eha fiofio yɛ Georgia yɛ nyɛsɛɛ afii nɛɛ amli nɔŋŋ. No hewɔ lɛ, yɛ shitee-kɛ-woo ni Odasefoi lɛ kɛkpe yɛ afii ni eho lɛ amli fɛɛ sɛɛ lɛ, amɛtee nɔ amɛtao he ko yɛ maŋtiase lɛ mli koni amɛfee kpee lɛ yɛ jɛmɛ, ejaakɛ amɛyɛ hekɛnɔfɔɔ akɛ amɛnine baashɛ nɔ. Georgiabii lɛ náa mɛi ahe miishɛɛ waa ni amɛfeɔ gbɔ. Shi amralo lɛ nitsulɔi komɛi he tsɛ̃ɔ mɛi ni kɛ amɛ bɛ jamɔ kome mli lɛ waa. Ani amɛbaanyɛ amɛye hetsɛ̃ nɛɛ nɔ ni amɛkɛ he ko aha Odasefoi lɛ ni amɛkɛfee kpee lɛ?

Nyɛmimɛi ni sɔmɔɔ akɛ Kpee Ajinafoi lɛ tee amɛyakwɛ bɔɔltswaahei kɛ asai wuji ni ashwɛɔ shwɛmɔi krokomɛi yɛ mli lɛ. Mɛi ni kwɛɔ hei nɛɛ anɔ lɛ wo shi akɛ amɛkɛbaaha, shi amɛsumɔɔɔ ni amɛtsɔɔ be pɔtɛɛ ni amɛbaaŋmɛ gbɛ ni akɛfee kpee lɛ. No hewɔ lɛ, kpee ajinafoi lɛ anaa kpɛ amɛhe beni mɛi ni kwɛɔ Tbilisi Asa ni atswaa saŋku yɛ mli kɛjieɔ mɛi ahiɛtserɛ lɛ nɔ lɛ kpɛlɛ nɔ akɛ amɛkɛ asa lɛ baaha Yehowa Odasefoi lɛ. Asa nɛɛ yɛ maŋtiase lɛ teŋ tuuntu, ni jɛmɛ ji he ni afɔɔ nifeemɔi wuji feemɔ yɛ.

Akɛni yibiiwoo kpakpa jɛ ajinafoi lɛ amɔdɛŋbɔɔ lɛ mli kɛba hewɔ lɛ, ewo amɛ hewalɛ ni amɛbɔi Tbilisi kpee lɛ kɛ agbɛnɛ kpeei ni abaafee yɛ maŋ lɛ mli maji krokomɛi lɛ amli lɛ ahe gbɛjianɔtoo, maji nɛɛ ji Tsnori, Kutaisi, Zugdidi, Kaspi, kɛ Gori. Atsu nii dɛŋdɛŋ koni atsɔ tɛlifon nɔ amɔmɔ wiemɔi lɛ aha mɛi ni baabua amɛhe naa yɛ hei krokomɛi lɛ, koni amɛ fɛɛ amɛnu wiemɔi lɛ yɛ be kome too mli. Ato nɔ fɛɛ nɔ he gbɛjianɔ agbe naa. Kɛkɛ ni trukaa beni eshwɛ otsi kome pɛ ni kpee lɛ baaje shishi lɛ, mɛi ni kwɛɔ Tbilisi Asa lɛ nɔ lɛ kɛɛ amɛŋmɛŋ gbɛ ni afee kpee lɛ yɛ jɛmɛ dɔŋŋ. Amɛtsɔɔɔ nɔ hewɔ.

Klɛŋklɛŋ Nii ni Yɔɔ “Naakpɛɛ”

Mɛni nyɛmimɛi lɛ baanyɛ afee yɛ be fioo ni eshwɛ nɛɛ mli? Nɔ̃ pɛ ni amɛbaanyɛ amɛfee ji ni amɛkɛ amɛhiɛ atsɔɔ Marneuli, ni ji okwaayeli maŋ ni kɛ Tbilisi jɛkɛmɔ aaafee kilomitai 40 lɛ gbɛ. Afee kpeei pii yɛ Yehowa Odasefoi aweku ko ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ashikpɔŋ nɔ. Be ko ni eho lɛ afee ŋmɔ agbo ko yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ. Yɛ afii nyɔŋma ni eho lɛ amli lɛ, biɛ pɛ ji he ni asafoi ni yɔɔ Tbilisi feɔ amɛkpeei yɛ. Shi Marneuli ji he ko hu ni gbɔmɛi asafokui efee Yehowa Odasefoi niseniianii yɛ.

Afee amɛ niseniianii nɛɛ eko yɛ September 16, afi 2000. Marneuli maŋ lɛŋ polisifoi tsi gbɛ lɛ, koni Odasefoi lɛ akanyɛ amɛtee kpee lɛ. No sɛɛ lɛ, Ɔrtodɔks osɔfo Vasili Mkalavishvili, ni bianɛ lɛ akpa lɛ osɔfoyeli lɛ kɛ basabasafeelɔi ni eyi bɔs obɔ bashɛ shi. Amɛwa lɔlei kɛ bɔs srɔtoi ni miiya kpeei ni abaafee yɛ Marneuli lɛ, amɛgbala mɛi ni yɔɔ mli lɛ kɛje kpo ni amɛyi amɛ musuŋshãa, ni amɛhe kpeeyalɔi lɛ ateŋ mɛi komɛi anibii yɛ amɛdɛŋ, Bibliai kɛ Biblia kasemɔ woji hu fata nibii ni amɛhe lɛ ahe.

Gbɔmɛi asafoku aafee 60 yatutua mɛi ni yɔɔ kpeehe ni yɔɔ Marneuli lɛ. Odasefoi aaafee 40 pila. Akɛ kakla tsu nyɛminuu ko tsitsi. Amɛteŋ mɛi komɛi hiɛ tui, ni amɛkɛ mlifu tswia amɛwo kɔɔyɔɔ lɛ mli. Amɛteŋ mɔ kome kɛ tu ma nyɛmiyoo ni ji shikpɔŋ tsɛ lɛ hiɛ, ni ebi lɛ koni ekɛ eshika kɛ ejwinei lɛ aha lɛ. Asafoku lɛ gbɛlɛ eshĩa ni yɔɔ kpeehe lɛ afa gbɛ lɛ mli ni amɛju enibii ni jara wala lɛ. Amɛfite samfɛji ni yɔɔ shĩa lɛ he lɛ fɛɛ, ni amɛshã Biblia kasemɔ he woji kɛ sɛi ni afee kɛha kpee lɛ feemɔ lɛ. Woji ni amɛfite lɛ tsiimɔ ji tɔn kome kɛ fã. Yɛ nɔ najiaŋ ni polisifoi lɛ aaatsĩ mlakwamɔ nifeemɔ nɛɛ naa lɛ, amɛfata he ni awa Odasefoi lɛ ayi. *

Jeee yiwaa ni abaanyɛ akɛba amɛnɔ lɛ pɛ ehe bahia ni Kpee Ajinafoi lɛ ajwɛŋ he, shi bɔ ni amɛaafee ni amɛbua mɛi 5,000 anaa yɛ he ko ni mɛi 2,500 pɛ baanyɛ akpe yɛ jɛmɛ lɛ. Mɛɛ gbɛ nɔ abaanyɛ atsɔ ni atsu naagba nɛɛ he nii yɛ be kukuoo nɛɛ mli? Beni shikpɔji enyɔ ni yɔɔ he ni abaafee kpee lɛ yɛ lɛ masɛi lɛ anɔtsɛmɛi lɛ yana nyɛmimɛi lɛ koni akɛ amɛshikpɔji ni amɛfee ŋmɔ yɛ nɔ lɛ afee kpee lɛ, ajinafoi lɛ anaa kpɛ amɛhe.

Shikpɔŋ nɛɛ nɔ saamɔ kɛha kpee lɛ feemɔ lɛ jeee shwɛmɔ sane kwraa. Nugbɔ nɛ yɛ otsi ni tsɔ be ni akɛbaafee kpee lɛ hiɛ lɛ mli fɛɛ, ni enɛ ha shikpɔŋ lɛ nɔ nitsumɔ bawa waa. Mɛi ni kɛ shikpɔŋ lɛ baha lɛ edũ atomo yɛ shikpɔji nɛɛ anɔ, ni eshɛ be ni akɛbaafamɔ. Klɛŋklɛŋ lɛ, mɛi kɛ amɛhe ha kɛfamɔ atomoi lɛ yɛ nugbɔ lɛ nɔ. Ajie ŋmɔji lɛ he afabaŋi lɛ ni ama agba ni baabu toibolɔi lɛ ahe kɛjɛ hulu kɛ nugbɔ he. Ehe bahia ni akɛ tso akpɛ sɛii babaoo afata nɔ ni yɔɔ lɛ he, ni ato tsɔnei krokomɛi ni akɛbaawie kɛ nɔ ni akɛbaatswa lalai lɛ ahe gbɛjianɔ. Mɛi kɛ amɛhe ha kɛtsu kapintɛ nitsumɔi ni ehe hiaa ni atsu lɛ fɛɛ shwane kɛ nyɔɔŋ, amɛteaŋ mɛi komɛi po shi kpe kɛtsu.

Nɔ ni mɛi fɛɛ yeɔ he tsui ji akɛ “Te nibii baaya lɛ tɛŋŋ kɛ nugbɔ lɛ tee nɔ enɛ beni kpee lɛ yaa nɔ lɛ hu? Ani toibolɔi lɛ baafũ yɛ ŋmɔtɔ lɛ mli?” Ayahe jwɛi koni akɛhà shikpɔŋ ni efɔ lɛ nɔ. Naagbee lɛ, hulu lɛ pue! Hulu lɛ je fɛfɛo yɛ gbii etɛ ni akɛfee kpee lɛ fɛɛ mli.

Beni toibolɔi lɛ bashɛ shi lɛ, jɛmɛ efee fɛo waa. Bɔ ni kosɛɛ shikpɔŋ lɛ ka shi fɛfɛo ha lɛ ha efee tamɔ nɔ ni amɛyɛ jeŋ hee lɛ mli. Yelitsei srɔtoi kɛ ameo kɛ abele ŋmɔji ebɔle toibolɔi yɛ he ni amɛtara lɛ. Weintsei mamɔ wiemɔ kpoku lɛ sɛɛ. Beni kpee lɛ yaa nɔ lɛ eyɛ mli aahu lɛ, toibolɔi lɛ nuɔ ni wuɔhii miibolɔ kokotsiokoo kɛ wuɔyei akpãmɔ beni abuaa amɛwɔji ni amɛŋmɛ lɛ anaa lɛ. Amɛnu gbeei krokomɛi ni afɔɔ numɔ yɛ kosɛɛ lɛ, shi amɛbu nomɛi akɛ gbɛɛmɔi ni woɔ mɔ naa ŋmɔlɔ kɛkɛ. Yɛ nɔ najiaŋ ni nibii nɛɛ aaagbala toibolɔi lɛ ajwɛŋmɔ lɛ, amɛkɛ amɛjwɛŋmɔ fɛɛ tee gbɛjianɔ fɛfɛo ni damɔ Biblia lɛ nɔ lɛ ni yaa nɔ lɛ nɔ. Shi jeee enɛmɛi pɛ ji nibii ni tee nɔ yɛ kpee nɛɛ shishi ni hiɛ kpaŋ nɔ.

Nii ni Yɔɔ “Naakpɛɛ” ni Ji Enyɔ

Yɛ Sohaa leebi kpee lɛ naagbee lɛ, Geoffrey Jackson ni ji Yehowa Odasefoi a-Nɔyeli Kuu lɛ mlinyo lɛ tswa adafi akɛ atsɔɔ New World Translation of the Holy Scriptures lɛ fɛɛ shishi kɛtee Georgia wiemɔ mli, ni enɛ ha toibolɔi lɛ anaa kpɛ amɛhe. * Mɛi pii ahiŋmɛiaŋ kpala nu ejaakɛ amɛnaa ekpɛ amɛhe fe nine. Weku ko mlinyo kɛ miishɛɛ wie yɛ eweku lɛ naa akɛ: “Wɔbaada shi daa yɛ naakpɛɛ nii nɛɛ he, eji naakpɛɛ nii ni Yehowa fee. Nitsumɔ kpele ni akɛ be kuku tsu diɛŋtsɛ nɛ!”

Nyɛmiyoo ko ni jɛ Tsalendjikha ni bo nifeemɔ lɛ toi kɛtsɔ tɛlifoŋ nɔ lɛ wie Biblia nɛɛ he akɛ: “Wiemɔ ko bɛ ni manyɛ mikɛtsɔɔ miishɛɛ ni mina beni wɔnine shɛ Biblia muu lɛ nɔ lɛ mli. Miida nyɛ shi akɛ nyɛto gbii etɛ kpee ni sa kadimɔ waa nɛɛ he gbɛjianɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, eji kpee ko ni abaakai be fɛɛ be.” Weku ko ni yɔɔ asafo ko ni yɔɔ Georgia anaigbɛ ni kɛ Black Sea lɛ jeɔ husu lɛ mlinyo wie yɛ eweku lɛ naa akɛ: “No mli lɛ Biblia kome pɛ wɔyi ejwɛ lɛ fɛɛ kɛtsuɔ nii, shi amrɔ nɛɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ yɛ lɛ diɛŋtsɛ e-New World Translation. Amrɔ nɛɛ mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ akase Biblia lɛ.”

Shi akɛ naagbai komɛi kpe yɛ Biblia lɛ kpojiemɔ mli ni toibolɔi lɛ leee. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, akala New World Translation Biblia muu lɛ ni akɛmaje Georgia kwraa dani kpee be lɛ shɛ, shi amralo lɛ nitsumɔhe ni kpɛlɛɔ ni akɛ nibii aba maŋ lɛ mli lɛ ekpɛlɛɛɛ ni akɛba maŋ lɛ mli. Nyɛmimɛi lɛ kɛ sane nɛɛ tee amɛyaha maŋ lɛ nitsumɔhe ni kwɛɔ ni mɛi ni kɛɔ akɛ amralo lɛ loo enitsumɔhei lɛ eko kɛ amɛ eye sane ni ejaaa lɛ asaji amli lɛ. Nitsumɔhe nɛɛ nɔkwɛlɔ lɛ nyɛ eye ebua amɛ ni amɛnine shɛ Bibliai lɛ anɔ mra kɛha kpokpaa wulu nɔ kpee lɛ. Etsu esɛɛmɔ lɛ po ni eya Marneuli kpee lɛ koni eyaŋɔ Biblia hee nɛɛ ekomɛi ebaha nitsumɔhe lɛ.

Georgiabii lɛ Hereɔ Mɔ Hiɛmɛɛ

Yiŋtoo kroko hu yɛ ni ha Marneuli kpokpaa wulu nɔ kpee lɛ fee kpee ni sa kadimɔ waa kɛha Yehowa Odasefoi ni yɔɔ Georgia lɛ. Yehowa Odasefoi a-Nɔyeli Kuu lɛ mlinyo ha wiemɔ yɛ kpee lɛ shishi. Mɛi fɛɛ ni yɔɔ kpee lɛ shishi na enɛ he miishɛɛ aahu akɛ amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ miisumɔ ni ekɛ miishɛɛ aŋa lɛ taakɛ Georgiabii feɔ lɛ. Nyɛminuu Jackson kɛ ŋmɛlɛtswaa pii damɔ shi ni ekɛŋa nyɛmimɛi yei kɛ hii lɛ dani aje kpee lɛ shishi, ni efee enɛ beni kpee lɛ yaa nɔ kɛ beni akpa kpee lɛ sɛɛ, shi ena he miishɛɛ akɛ eeefee nakai.

Beni agbe kpee ko ni afee yɛ afi 1903 naa lɛ, nyɛminuu ko kɛɛ akɛ: “Ohiafo ji mi moŋ, shi mikɛ dɔlai akpe tsakeŋ nɔ kpakpa ni minine eshɛ nɔ yɛ kpee nɛɛ shishi lɛ.” Yɛ kpee nɛɛ sɛɛ afii oha kɛ sɛɛ lɛ, nakai pɛpɛɛpɛ Odasefoi ni tee kpee ni sa kadimɔ waa yɛ Georgia maŋ lɛ mli yɛ July afi 2006 lɛ hu nu he.

[Shishigbɛ niŋmai]

^ kk. 10 Kɛ́ ootao ole yiwaa ni akɛba Yehowa Odasefoi ni yɔɔ Georgia lɛ anɔ lɛ he saji babaoo lɛ, kwɛmɔ January 22, 2002, Awake! lɛ baafa 18-24.

^ kk. 16 Atsɔɔ New World Translation of the Christian Greek Scriptures lɛ shishi kɛtee Georgia wiemɔ mli yɛ afi 2004.

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 19]

“Mɔ Bibioo ko” Ebatsɔ Mɛi Babaoo

Aŋma yɛ Yesaia 60:22 akɛ: “Mɔ bibioo ko aaatsɔ mɛi akpe, ni mɔ fioo hu aaatsɔ maŋ ni wa: Kɛ shɛ ebe lɛ, mi, Yehowa, maha afee oyá!” Gbalɛ nɛɛ eba mli yɛ Georgia. Yɛ nɔ ni shɛɛɛ afii 20 mli lɛ, shiɛlɔi ayibɔ ni yɔɔ Georgia lɛ efa kɛjɛ yibɔ ni shɛɛɛ 100 kɛyashɛ nɔ ni miihe ashɛ 16,000. Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ he shiɛlɔi ni yɔɔ ekãa nɛɛ feɔ shĩa Biblia mli nikasemɔi ni miihe ashɛ 8,000 daa otsi, enɛ tsɔɔ akɛ hegbɛ kpele yɛ kɛha shweremɔ yɛ Georgia.

[Nitɛŋmɔ ni akɛmiitsɔɔ nɔ ko mli/​Shikpɔŋ he mfonirii babaoo ni yɔɔ baafa 16]

(Kɛ́ ootao ona bɔ ni saji nɛɛ ji diɛŋtsɛ lɛ, no lɛ kwɛmɔ wolo lɛ mli)

RUSSIAN FEDERATION

GEORGIA

⇨ Zugdidi

⇨ Kutaisi

Marneuli ⇨ Gori

⇨ Kaspi

⇨ Tsnori

TBILISI

TURKEY

ARMENIA

AZERBAIJAN

[He ni Sane lɛ Jɛ]

Shikpɔŋ: Based on NASA/Visible Earth imagery

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 16]

Amaga ni akɛkaiɔ mɔ ni to Tbilisi shishi lɛ

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 17]

Atsɔ tɛlifon nɔ amɔmɔ wiemɔ lɛ aha mɛi ni ebua amɛhe naa yɛ hei krokomɛi enumɔ

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 18]

Toibolɔi lɛ anaa kpɛ amɛhe ni amɛmii shɛ amɛhe waa beni atswa adafi akɛ atsɔɔ “New World Translation” fɛɛ shishi kɛtee Georgia wiemɔ mli lɛ