Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Daniel Wolo lɛ Mli Saji Otii

Daniel Wolo lɛ Mli Saji Otii

Yehowa Wiemɔ lɛ Hiɛ Kã

Daniel Wolo lɛ Mli Saji Otii

WIEMƆ komekomei ashishitsɔɔmɔ wolo ko (Holman Illustrated Bible Dictionary) tsɔɔ mli akɛ “Daniel wolo lɛ ji Biblia mli woji ni mɔɔ mɔ jwɛŋmɔ waa lɛ ateŋ ekome. . . . Emli eyi tɔ kɛ anɔkwalei ni be hooo.” Daniel je emaniɛbɔɔ lɛ shishi kɛ Yerusalem he ka ni Babilon Maŋtsɛ Nebukadnezar yawo yɛ 618 D.Ŋ.B., ni eŋɔ “gbekɛbii hii komɛi yɛ Israelbii” lɛ ateŋ nom kɛtee Babilon lɛ. (Daniel 1:1-3) No mli lɛ Daniel ji oblanyo fioo, ni efata gbekɛbii nɛɛ ahe. Beni Daniel muɔ amaniɛbɔɔ lɛ naa lɛ, no mli lɛ eyɛ Babilon lolo. Daniel miihe aná afii 100, ni nakai beaŋ Nyɔŋmɔ wo lɛ shi akɛ: “Ooojɔɔ ohe, ni ooote shi oyaná ogbɛfaŋnɔ yɛ gbii lɛ anaagbee lɛ mli.”—Daniel 12:13.

Yɛ Daniel wolo lɛ klɛŋklɛŋ fã ni ato naa yɛ be ni amɛtee nɔ lɛ naa lɛ mli lɛ, ebɔ amaniɛ lɛ tamɔ nɔ ni jeee lɛ ebɔɔ amaniɛ lɛ, shi yɛ fã ni ji enyɔ lɛ mli lɛ eha efee faŋŋ akɛ lɛ ebɔɔ amaniɛ lɛ. Daniel ji mɔ ni ŋma wolo nɛɛ, ni egba gbalɛi ni kɔɔ jeŋ hewalɛi lɛ apuemɔ kɛ amɛbutumɔ, be ni Mesia lɛ baaba kɛ nibii ni baaya nɔ yɛ wɔbei nɛɛ amli lɛ ahe. * Gbalɔ ni hiɛ efã nɛɛ gbala ejwɛŋmɔ hu kɛtee nibii ni ba yɛ afii babaoo ni ekɛhi shi lɛ mli lɛ anɔ, ni ebɔ emli saji ni woɔ wɔ hewalɛ ni wɔhi shi akɛ hii kɛ yei ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei ni amɛyeɔ lɛ anɔkwa lɛ he amaniɛ. Shɛɛ sane ni yɔɔ Daniel wolo lɛ mli lɛ hiɛ kã ni eyɛ hewalɛ.—Hebribii 4:12.

MƐNI WƆKASEƆ KƐJƐƆ SAJI NI ATO NAA YƐ BE NI AMƐTEE NƆ LƐ NAA LƐ MLI?

(Daniel 1:1–6:29)

Akɛ Daniel kɛ enanemɛi oblahii bibii etɛ ni ji Shadrak, Meshak kɛ Abednego lɛ tee Babilon maŋtsɛwe lɛ yɛ afi 617 D.Ŋ.B. Oblahii bibii nɛɛ tee nɔ amɛye Nyɔŋmɔ anɔkwa yɛ afii etɛ ni akɛtsɔse amɛ yɛ maŋtsɛwe lɛ mli. Afii kpaanyɔ sɛɛ lɛ, Maŋtsɛ Nebukadnezar la lamɔ ko ní shishinumɔ wa. Daniel tsɔɔ lɛ lamɔ lɛ kɛ eshishi. Maŋtsɛ lɛ jaje akɛ Yehowa ji “nyɔŋmɔi a-Nyɔŋmɔ kɛ maŋtsɛmɛi anuŋtsɔ kɛ teemɔŋ saji akpojielɔ.” (Daniel 2:47) Shi oona kɛ onaaa lɛ, Nebukadnezar miifee enii oookɛɛ ehiɛ ekpa nɔ ni ewie lɛ nɔ. Beni Daniel nanemɛi etɛ lɛ kpoo akɛ amɛaajá amaga wulu ko ni maŋtsɛ lɛ fee lɛ, maŋtsɛ lɛ ha ashɛrɛ amɛ ashwie la kɛ flɔnɔɔ ni tsoɔ grigri lɛ mli. Anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ báa oblahii etɛ lɛ ayi, ni enɛ nyɛ Nebukadnezar nɔ ni ekpɛlɛ nɔ akɛ “Nyɔŋmɔ ko Nyɔŋmɔ ko bɛ ní aaanyɛ mɔ ajie nɛkɛ.”—Daniel 3:29.

Nebukadnezar la lamɔ kroko ni sa kadimɔ. Ena tso wulu ko, ni afo afɔ̃ shi ni awo lɛ kɔsɔŋkɔsɔ koni ekatsɛ̃. Daniel tsɔɔ lamɔ nɛɛ shishi. Lamɔ nɛɛ ba mli yɛ gbɛ ko nɔ beni Nebukadnezar ye sɛkɛ ni sɛɛ mli lɛ ejwɛŋmɔ ku sɛɛ ba emli ekoŋŋ lɛ. Afii nyɔŋmai abɔ sɛɛ lɛ Maŋtsɛ Belshazar ŋmɛ okpɔlɔ wulu eha enukpai lɛ, ni amɛnu dãa yɛ kpuji ni ayaloo kɛjɛ Yehowa sɔlemɔwe lɛ amli, ni enɛ etsɔɔɔ bulɛ. Nakai nyɔɔŋ lɛŋ nɔŋŋ lɛ, akpata Belshazar hiɛ ni Dario ni ji Medianyo lɛ ŋɔ maŋtsɛyeli lɛ. (Daniel 5:30; 6:1) Yɛ Dario beaŋ lɛ, maŋ onukpai awuŋayelɔi komɛi tsɔ gbalɔ Daniel ni egbɔ, ni ená fe afii 90 lɛ he ŋaa fɔŋ. Shi Yehowa jie lɛ kɛjɛ “jatai lɛ adɛŋ.”—Daniel 6:28.

Ŋmalɛ Naa Sanebimɔi ni Aha Hetoo:

1:11-15—Ani loo ni Yuda oblahii ejwɛ lɛ yeee lɛ hewɔ ni amɛhiɛ fee fɛo lɛ? Dabi. Niyenii ko bɛ je lɛŋ ni baanyɛ eha mɔ ko atsake nakai yɛ gbii nyɔŋma pɛ mli. Yehowa jɔɔmɔ ni ha Hebri oblahii lɛ ahiɛ fee fɛo lɛ, ejaakɛ amɛkɛ amɛhiɛ fɔ enɔ.—Abɛi 10:22.

2:1—Mɛɛ be Nebukadnezar la lamɔ ni kɔɔ amaga wulu lɛ he lɛ? Amaniɛbɔɔ lɛ tsɔɔ akɛ enɛ ba mli yɛ “Nebukadnezar maŋtsɛyeli afi ni ji enyɔ lɛ” mli. Ebatsɔ maŋtsɛ yɛ afi 624 D.Ŋ.B. No hewɔ lɛ enɔyeli afi ni ji enyɔ lɛ jeɔ shishi yɛ afi 623 D.Ŋ.B.—afi nɛɛ sɛɛ kwraa dani eyatutua Yuda lɛ. Aŋɔko Daniel nom kɛyako Babilon yɛ nakai beaŋ ní ebaatsɔɔ lamɔ lɛ shishi. No hewɔ lɛ, eeenyɛ efee akɛ beni Babilon maŋtsɛ lɛ kpata Yerusalem hiɛ yɛ afi 607 D.Ŋ.B., ni ebatsɔ je lɛ nɔyelɔ lɛ nɔ afi sɛɛ ni “maŋtsɛyeli afi ni ji enyɔ lɛ” shɛ.

2:32, 39—Mɛɛ gbɛ nɔ shika yitso lɛ nɔ kwɔ fe maŋtsɛyeli ni jwiɛtɛi feɔ he mfoniri lɛ, ni mɛɛ gbɛ nɔ maŋtsɛyeli ni jwiɛtɛi feɔ he mfoniri lɛ nɔ kwɔ fe akɔɔble nɔ̃ lɛ? Babilon ní shika yitso lɛ fee he mfoniri lɛ nɔ kwɔ fe Medo-Persia Maŋtsɛyeli ni amaga lɛ he ni jwiɛtɛi yɔɔ lɛ fee he mfoniri lɛ, ejaakɛ Babilon ná hegbɛ ebutu Yuda. Jeŋ hewalɛ ni ba yɛ amɛ sɛɛ ji Hela, ni akɛ akɔɔble lɛ fee ehe mfoniri. Medo-Persia nɔ kwɔ fe Hela, taakɛ jwiɛtɛi jara wa fe akɔɔble lɛ. Eyɛ mli akɛ Hela Maŋtsɛyeli lɛ ye maji babaoo anɔ fe Medo-Persia moŋ, shi enáaa hegbɛ kpele ni Medo-Persia ná kɛkpɔ̃ Nyɔŋmɔ webii lɛ kɛjɛ nomŋɔɔ mli lɛ.

4:8, 9 (Ga Biblia Hee)—Ani Daniel tsɔ ‘klalɔ’? Dabi. Nɔ ni wiemɔ ni ji “klalɔi fɛɛ atsɛ” lɛ tsɔɔ kɛkɛ ji akɛ Daniel ji “Babel nilelɔi lɛ fɛɛ nɔ onukpa.”—Daniel 2:48.

4:10, 11, 20-22—Mɛni tso wulu ni yɔɔ Nebukadnezar lamɔ lɛ mli lɛ feɔ he mfoniri loo edamɔ shi kɛha? Klɛŋklɛŋ lɛ, tso lɛ damɔ shi kɛha Nebukadnezar ni eji no beaŋ je lɛ nɔyelɔ lɛ. Shi akɛni nɔyeli ni tso lɛ feɔ he mfoniri lɛ yashɛɔ “shikpɔŋ lɛ naagbeehei lɛ” hewɔ lɛ, esa akɛ efee nɔyeli kroko ni nɔ kwɔ waa hu he mfoniri. Awie lamɔ lɛ he kɛkɔ “mɔ ni yɔɔ ŋwɛi shɔŋŋ” lɛ nɔyeli ni yeɔ adesai anɔ lɛ he yɛ Daniel 4:17. No hewɔ lɛ tso lɛ hu feɔ Yehowa jeŋ muu fɛɛ nɔyeli lɛ he mfoniri, titri lɛ enɔyeli ni ekɛtsuɔ nii yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ. No hewɔ lɛ, lamɔ lɛ náa mlibaai enyɔ—yɛ Nebukadnezar nɔyeli lɛ gbɛfaŋ kɛ Yehowa nɔyeli lɛ gbɛfaŋ.

4:4:16, 23, 25, 32, 33—“Bei kpawo” lɛ sɛɛkɛlɛ feɔ enyiɛ? Gbɔmɔtsoŋ tsakemɔi ni ana yɛ Maŋtsɛ Nebukadnezar he lɛ tsɔɔ akɛ “bei kpawo” lɛ sɛɛ kɛ kwraa fe gbii kpawo kɛkɛ. Yɛ Nebukadnezar gbɛfaŋ lɛ bei nɛɛ feɔ afii kpawo loo gbii 2,520, ni tsɔɔ akɛ afi fɛɛ afi feɔ gbii 360. Yɛ emlibaa diɛŋtsɛ lɛ mli lɛ “bei kpawo” lɛ feɔ afii 2,520. (Ezekiel 4:6, 7) Enɛ je shishi yɛ afi 607 D.Ŋ.B. ni eba naagbee yɛ afi 1914 Ŋ.B. beni awo Yesu Maŋtsɛ yɛ ŋwɛi lɛ.—Luka 21:24.

6:7-11—Akɛni sɔlemɔ kɛha Yehowa biii doo akɛ mɔ akula shi loo edamɔ shi hewɔ lɛ, kulɛ bɛ ebaafee nɔ ni nilee yɔɔ mli akɛ Daniel aaasɔle yɛ gbii 30 lɛ mli bɔ ni mɛi enaŋ lɛ akɛ eesɔle? Mɛi babaoo le akɛ Daniel sɔleɔ shii etɛ yɛ gbi kome mli. No hewɔ ni mɛi ni tee eyinɔ apam lɛ tsɔ ŋaa koni agu sɔlemɔ kɛyashi be ko lɛ. Kɛ́ Daniel tée ehe koni mɛi akana lɛ akɛ eesɔle lɛ, ekolɛ ebaaha efee mɛi komɛi akɛ eŋmɛɛ shishitoo mlai ni kudɔɔ lɛ lɛ ahe, ni no hu baanyɛ atsɔɔ akɛ jeee Yehowa pɛ esɔmɔɔ agbɛnɛ.

Nibii ni Wɔkaseɔ Kɛjɛɔ Mli:

1:3-8. Bɔ ni Daniel kɛ enanemɛi lɛ tswa amɛfai shi akɛ amɛbaaye Yehowa anɔkwa lɛ maa nɔ aduatsɔ akɛ amɛná tsɔsemɔ kpakpa. Kɛ́ fɔlɔi ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei kɛ Nyɔŋmɔjamɔ he nibii ye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ amɛshihilɛ mli, ni amɛtsɔɔ amɛbii koni amɛfee nakai nɔŋŋ lɛ, ewaaa akɛ gbekɛbii lɛ aaadamɔ kaai kɛ naagbai fɛɛ ni ekolɛ amɛkɛbaakpe yɛ skul loo he kroko lɛ anaa.

1:10-12. Daniel le nɔ hewɔ ni “piafoi lɛ anukpa lɛ” sheɔ maŋtsɛ lɛ gbeyei lɛ, no hewɔ lɛ ekɛ enibimɔ lɛ efɔ̃ɔɔ ehiɛ dɔŋŋ. Shi sɛɛ mli lɛ Daniel yana “niyenii anɔkwɛlɔ” ni ekolɛ eyɔɔ hegbɛ ni baanyɛ aha ena mli eha amɛ lɛ. Kɛ́ wɔmiitsu shihilɛi ni mli wawai ahe nii lɛ, esa akɛ wɔ hu wɔkɛ sɛɛyoomɔ, saneshishinumɔ, kɛ nilee ni tamɔ nakai nɔŋŋ atsu nii.

2:29, 30. Taakɛ Daniel fee lɛ, esa akɛ wɔ hu wɔkɛ yijiemɔ aha Yehowa yɛ nilee, sui, kɛ nyɛmɔi fɛɛ ni ekolɛ Biblia mli tsɔsemɔ ni wɔnine shɛɔ nɔ lɛ eha wɔná lɛ he.

3:16-18. Eji Hebri oblahii etɛ lɛ ku amɛhiɛ amɛshwie shishitoo mlai ni kudɔɔ amɛ lɛ nɔ ni amɛye niyenii ni aha amɛ lɛ kulɛ, ebaawa kɛha amɛ akɛ amɛkɛ ekãa aaafĩ shi yɛ gbɛ ni tamɔ nɛkɛ nɔ. Esa akɛ wɔ hu wɔbɔ mɔdɛŋ akɛ wɔɔye “anɔkwa yɛ nii fɛɛ mli.”—1 Timoteo 3:11.

4:24-27. Hemɔkɛyeli kɛ ekãa ní Daniel kɛha Nebukadnezar le nɔ ni baaba enɔ, kɛ nɔ ni esa akɛ efee koni ‘ehejɔlɛ lɛ sɛɛ atsɛ aha lɛ lɛ’ nɔŋŋ eko esa akɛ wɔ hu wɔkɛjaje Maŋtsɛyeli lɛ he shɛɛ sane lɛ ní Nyɔŋmɔ fɔbuu kojomɔi lɛ hu fata he lɛ.

5:30; 6:1. ‘Abɛ ni abu yɛ Babel maŋtsɛ’ lɛ he lɛ ba mli. (Yesaia 14:3, 4, 12-15) Abaakpata Satan Abonsam ni woɔ ehe nɔ taakɛ Babilon maŋtsɛmɛi lɛ fee lɛ hiɛ.—Daniel 4:30; 5:2-4, 23.

MƐNI DANIEL NINAAI LƐ TSƆƆ WƆ?

(Daniel 7:1–12:13)

Beni Daniel la eklɛŋklɛŋ lamɔ ni ji ninaa lɛ yɛ afi 553 D.Ŋ.B. lɛ, no mli lɛ eye fe afii 70. Daniel na kooloi wuji ejwɛ ni damɔ shi kɛha jeŋ hewalɛi ni tsara nɔ kɛba kɛjɛ ebeaŋ kɛbashi wɔbeaŋ lɛ. Yɛ ninaa kroko mli lɛ, ena “mɔ ko tamɔ gbɔmɔ bi” ní aha lɛ “naanɔ nɔyeli ní hoŋ eyaŋ” yɛ ŋwɛi. (Daniel 7:13, 14) Afii enyɔ sɛɛ lɛ, Daniel na ninaa ko ni kɔɔ Medo-Persia, Hela, kɛ “maŋtsɛ ko ní hiɛ wa” lɛ he.—Daniel 8:23.

Abutu Babilon yɛ afi 539 D.Ŋ.B., ni Dario ni jɛ Media lɛ batsɔ Kaldeabii lɛ anɔyeli lɛ nɔ nɔyelɔ. Daniel sɔle kɛha Yehowa koni eha amɛku amɛsɛɛ amɛyatswa amɛjakumaŋ lɛ amɛma shi ekoŋŋ. Beni ekã he esɔleɔ lɛ, Yehowa tsu bɔfo Gabriel koni ‘ebatsɔɔ’ Daniel nibii ni kɔɔ Mesia lɛ baa he lɛ “shishi.” (Daniel 9:20-25) Beni shɛɔ afi 536 loo 535 D.Ŋ.B. lɛ, Israelbii lɛ ateŋ mɛi fioo ko eku amɛsɛɛ kɛtee Yerusalem. Shi amɛkɛ shitee-kɛ-woo kpe yɛ sɔlemɔtsu lɛ maa mli. Enɛ ha Daniel fee yeyeeye. Ekɛ sane nɛɛ tee Yehowa hiɛ yɛ sɔlemɔ mli, ni Yehowa tsu ebɔfoi ni nɔ kwɔlɔ lɛ ateŋ mɔ kome kɛba Daniel ŋɔɔ. Beni bɔfo lɛ waje Daniel ni ewo lɛ hewalɛ egbe naa lɛ, ejaje gbalɛ ni kɔɔ maŋtsɛyeli he pelemɔ ni baaya nɔ yɛ kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ kɛ wuoyigbɛ maŋtsɛ lɛ teŋ lɛ etsɔɔ lɛ. Maŋtsɛyeli he pelemɔ ni baaya nɔ yɛ maŋtsɛmɛi enyɔ nɛɛ ateŋ lɛ je shishi kɛjɛ beni Alexander Kpeteŋkpele lɛ tatsɛmɛi ejwɛ lɛ ja emaŋtsɛyeli lɛ mli ejwɛ amɛha amɛhe lɛ, ni ebaaba naagbee beni Mikael ni ji lumɔ Kpeteŋkpele lɛ ‘baate shi adamɔ shi’ lɛ.—Daniel 12:1.

Ŋmalɛ Naa Sanebimɔi ni Aha Hetoo:

8:9—Mɛni “shikpɔŋ fɛfɛo” lɛ feɔ he mfoniri? “Shikpɔŋ fɛfɛo” ni akɛtsu nii yɛ biɛ lɛ damɔ shi kɛha shihilɛ mli ni Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ yɔɔ beni Anglo-Amerika Jeŋ Hewalɛ lɛ yeɔ nɔ lɛ.

8:25—Namɔ ji “lumɛi alumɔ” lɛ? Hebri wiemɔ sar ni atsɔɔ shishi akɛ ‘lumɔ’ lɛ shishi diɛŋtsɛ ji “onukpa” loo “hiɛnyiɛlɔ.” Sabala “lumɛi alumɔ” lɛ kɔɔ Yehowa Nyɔŋmɔ pɛ he, ejaakɛ lɛ ji bɔfoi fɛɛ ni ji lumɛi, ní “Mikael ni ji lumɛi onukpai lɛ ateŋ mɔ kome lɛ” fata he lɛ anɔ Onukpa.—Daniel 10:13.

9:21—Mɛni hewɔ Daniel tsɛ bɔfo Gabriel akɛ “nuu” lɛ? Ejaakɛ Gabriel jie ehe kpo etsɔɔ lɛ akɛ heloo kɛ lá, taakɛ epue yɛ ninaa kroko ni Daniel na kɛtsɔ hiɛ lɛ mli lɛ.—Daniel 8:15-17.

9:27—Mɛɛ kpaŋmɔ ‘awaje aha mɛi pii’ kɛyashi 36 Ŋ.B. loo otsii 70 lɛ naagbee? Akɛ Mla kpaŋmɔ lɛ kpa nitsumɔ yɛ afi 33 Ŋ.B., beni asɛŋ Yesu lɛ. Shi akɛni Yudafoi lɛ ji Abraham seshibii hewɔ lɛ, Yehowa hã be ní ekɛduro Israel fɔmɔ bii lɛ yɛ gbɛ krɛdɛɛ nɔ lɛ sɛɛ kɛ beni eha kpaŋmɔ ni ekɛ Abraham fee lɛ tsu nii yɛ amɛnɔ kɛyashi 36 Ŋ.B. lɛ. Kpaŋmɔ ni Nyɔŋmɔ kɛ Abraham fee lɛ miitsu nii lolo yɛ “Nyɔŋmɔ Israel lɛ” gbɛfaŋ.—Galatabii 3:7-9, 14-18, 29; 6:16.

Nibii ni Wɔkaseɔ Kɛjɛɔ Mli:

9:1-23; 10:11. Daniel ji mɔ ko ni ‘asumɔ esane naakpa’ ejaakɛ ebaa ehe shi, etuɔ ehe ehaa Nyɔŋmɔjamɔ, ekaseɔ nii waa ni esɔleɔ daa. Sui nɛɛ hu ji nɔ ni ye ebua lɛ ni etee nɔ eye Nyɔŋmɔ anɔkwa kɛyashi gbele mli lɛ. Nyɛhaa wɔtswaa wɔfai shi akɛ wɔbaakase Daniel nɔkwɛmɔnɔ lɛ.

9:17-19. Kɛ́ wɔmiisɔle ni Nyɔŋmɔ jeŋ hee ni “jalɛ hiɔ mli lɛ” aba po lɛ, aso jeee Yehowa gbɛi lɛ hetsemɔ kɛ enɔyeli lɛ bembuu ji nɔ ni esa akɛ ekã wɔtsui nɔ moŋ fe wɔnaagbai lɛ kɛ wɔhaomɔi lɛ ni sɛɛ aaafo lɛ?—2 Petro 3:13.

10:9-11, 18, 19. Taakɛ bɔfo ni basara Daniel lɛ fee lɛ, esa akɛ wɔ hu wɔwowoo wɔhe hewalɛ ni wɔwajewajee wɔhe kɛtsɔ yelikɛbuamɔ ni wɔkɛaaha wɔhe kɛ wɔdaaŋ wiemɔi ni wɔkɛaashɛjeshɛjee wɔmii lɛ nɔ.

12:3. “Mɛi ní le nii”—Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ—‘miitso tamɔ kanei,’ ni amɛtsɔɔ “mɛi pii” ni “asafo babaoo” ni jɛ “tooi krokomɛi” lɛ ateŋ lɛ fata he lɛ “agbɛ kɛtee jalɛ” mli yɛ naagbee gbii lɛ amli. (Filipibii 2:15; Kpojiemɔ 7:9; Yohane 10:16) Mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ “aaakpɛ́ tamɔ ŋulamii” kɛmɔ shi yɛ Kristo Afii Akpe Nɔyeli lɛ mli, be mli ni amɛbaafata Kristo he koni amɛha adesai ni feɔ toiboo lɛ aná kpɔmɔnɔ lɛ he sɛɛ kɛmɔ shi yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ. Esa akɛ “tooi krokomɛi” lɛ kɛ amɛhe akpɛtɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe daa ni amɛjɛ amɛtsuii amli amɛfi amɛsɛɛ yɛ nɔ fɛɛ nɔ mli.

Yehowa ‘Jɔɔ Mɛi ni Sheɔ Lɛ Lɛ’

Mɛni Daniel wolo lɛ tsɔɔ wɔ yɛ Nyɔŋmɔ ni wɔjáa lɛ lɛ he? Susumɔ gbalɛi ni eba mli momo kɛ nɔ ni baaba mli kpaako ni yɔɔ wolo nɛɛ mli lɛ ahe okwɛ. Amɛhaa efeɔ faŋŋ akɛ Yehowa Yeɔ eshiwoo Nɔ!—Yesaia 55:11.

Mɛni Daniel wolo lɛ fã ni wieɔ wala shihilɛ he sane lɛ haa wɔleɔ yɛ wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ he? Hebri oblahii ejwɛ ni kpoo akɛ amɛaaha Babilon maŋtsɛwe lɛ shihilɛ ana amɛnɔ hewalɛ lɛ ná ‘nilee, sɛɛyoomɔ kɛ ŋaalee.’ (Daniel 1:17) Anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ tsu ebɔfo ko ni ebakpɔ̃ Shadrak, Meshak kɛ Abednego kɛjɛ la kɛ flɔnɔɔ ni tsoɔ grigri lɛ mli. Ajie Daniel kɛjɛ jata bu lɛ mli. Yehowa ‘yeɔ ebuaa mɛi ni ŋɔɔ amɛhiɛ amɛfɔɔ enɔ lɛ ni eji amɛtsɛŋ,’ ni ‘ejɔɔ mɛi ni sheɔ lɛ’ lɛ.—Lala 115:9, 13.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 2 Kɛ́ ootao oná Daniel wolo lɛ kuku fɛɛ kuku mligbálamɔ lɛ, kwɛmɔ wolo ni ji Bó Daniel Gbalɛ lɛ Toi! ni Yehowa Odasefoi fee lɛ mli.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 18]

Mɛni hewɔ Daniel ji mɔ ko ni ‘asumɔ esane naakpa’ lɛ?