Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Mikase Bɔ Ni Akɛ He Fɔ̃ɔ Yehowa Nɔ Kɛmɔɔ Shi

Mikase Bɔ Ni Akɛ He Fɔ̃ɔ Yehowa Nɔ Kɛmɔɔ Shi

Wala Shihilɛ He Sane

Mikase Bɔ Ni Akɛ He Fɔ̃ɔ Yehowa Nɔ Kɛmɔɔ Shi

Taakɛ Aubrey Baxter Gba Lɛ

Hɔɔ gbɛkɛnaashi ko yɛ afi 1940 mli lɛ, hii enyɔ komɛi batutua mi ni amɛkɛ nɔ ko tswa mi waa ni migbee shi. Beni nifeemɔ nɛɛ yaa nɔ lɛ polisifoi enyɔ komɛi damɔ shi amɛmiikwɛ, ni yɛ nɔ̃ najiaŋ ni amɛaaye amɛbua mi lɛ, amɛto jɛmɔ amɛshwie minɔ, ni amɛjie yiwalɔi lɛ moŋ ayi. Nibii ni mikɛkpe yɛ shihilɛ mli ni kɛ niseniianii nɛɛ ba minɔ lɛ je shishi yɛ aaafee afii enumɔ dani ahé mi akɛ nitsulɔ yɛ nitsumɔhe ko ni atsaa ŋãi yɛ lɛ. Ha magba bo bɔ ni ebalɛ.

ÁKƐ gbekɛ nuu ni ji etɛ yɛ bihii ejwɛ ateŋ lɛ, afɔ mi yɛ afi 1913 mli yɛ Swansea, ni ji maŋ ko ni kã ŋshɔnaa yɛ New South Wales, Australia lɛ mli. Beni miye afii enumɔ lɛ, Spanish influenza ni yɔɔ gbeyei ni no mli lɛ egbe mɛi akpekpei abɔ yɛ jeŋ fɛɛ lɛ emɔmɔ wɔweku muu lɛ fɛɛ. Miishɛɛ sane ji akɛ, wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ yi ná wala. Shi kɛlɛ, yɛ afi 1933 mli lɛ, oshara ko bashãra wɔ trukaa, Awo gbó beni eye afii 47. Eji Nyɔŋmɔ jálɔ, ni yɛ be ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ no mli lɛ enine eshɛ wolo ni ji Light, ni ji Biblia kasemɔ wolo ni Yehowa Odasefoi jaa lɛ kpoi enyɔ lɛ anɔ.

Nakai beaŋ lɛ, mitsuɔ nii yɛ nitsumɔhe ko ni atsaa ŋãi yɛ lɛ. Akɛni minitsumɔ lɛ yɛ lɛ kpitiokpitio ni dekã bɛ he kwraa, ni no sɛɛ lɛ nitsumɔ tsɔ ko bɛ ni matsu dɔŋŋ hewɔ lɛ, mikɛ woji ni Awo nine shɛ nɔ lɛ yaa nitsumɔhe lɛ, ni mikɛ kane ni kpɛtɛ minitsumɔ fai lɛ hiɛ lɛ kaneɔ mli. Etsɛɛɛ kwraa ni miyɔse akɛ mina anɔkwale lɛ. Mibɔi Biblia mli wiemɔi ni Odasefoi lɛ tswaa yɛ redio nɔ lɛ hu toiboo. Nɔ ni ha miná miishɛɛ fe fɛɛ ji akɛ, Ataa kɛ minyɛmimɛi hii lɛ fɛɛ bɔi Biblia mli anɔkwalei lɛ ahe miishɛɛnamɔ.

Yɛ afi 1935 mli lɛ, oshara kroko bashãra wɔ ekoŋŋ, minyɛminuu fioo Billy ná flufla hela ni haaa mɔ anyɛ amu jogbaŋŋ, ni egbo. No mli lɛ Billy eye afii 16 pɛ. Shi kɛlɛ, yɛ be nɛɛ mli lɛ gbohiiashitee he hiɛnɔkamɔ ni wɔweku lɛ ená lɛ shɛje wɔmii. (Bɔfoi lɛ Asaji 24:15) Yɛ beni sa mli lɛ, Ataa kɛ minyɛmimɛi hii onukpai ni ji Verner kɛ Harold kɛ amɛŋamɛi lɛ jɔɔ amɛwala nɔ amɛha Nyɔŋmɔ. Amrɔ nɛɛ mi pɛ ji mɔ ni eshwɛ yɛ miweku lɛ mli ni yɔɔ wala mli lolo. Shi, Verner ŋa ni ji Marjorie kɛ Harold ŋa Elizabeth kã he amɛkɛ ekãa miisɔmɔ Yehowa lolo.

Mikase Bɔ ni Akɛ He Fɔ̃ɔ Yehowa Nɔ

Mikɛ Yehowa Odasefoi lɛ wie klɛŋklɛŋ kwraa yɛ afi 1935 mli, beni yoo ko ni jɛ Ukraine ní tá okɔokpe nɔ lɛ ba wɔshĩa lɛ. Yɛ esaramɔ lɛ sɛɛ Hɔgbaa lɛ, mitee miklɛŋklɛŋ Kristofoi akpee, ni enɔ otsi lɛ, miyafata kuu lɛ he kɛtee shiɛmɔ. Odasefonyo ni kwɛɔ shiɛmɔyaa gbɛjianɔtoo lɛ nɔ lɛ ha mi woji bibii komɛi, ni nɔ ni fee mi naakpɛɛ ji akɛ, ewo mi gbɛ akɛ mikome miya shiɛmɔ! Mitsui fã yɛ klɛŋklɛŋ shinaa ni mitswa lɛ naa aahu akɛ miná ni kulɛ shikpɔŋ gbá ni emi mi! Shi shiatsɛ lɛ ná wiemɔ lɛ he miishɛɛ, ni eŋɔ wolo ni mihiɛ lɛ po eko.

Miná ŋmalɛi tamɔ Jajelɔ 12:1 kɛ Mateo 28:19, 20 lɛ he miishɛɛ waa, ni minya he akɛ matsɔ gbɛgbalɔ, loo be-fɛɛ sɔɔlɔ. Ataa fĩ miyiŋkpɛɛ lɛ sɛɛ. Eyɛ mli akɛ no mli lɛ abaptisiko mi moŋ, shi mito July 15, afi 1936 lɛ akɛ gbi ni mikɛbaaje gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ shishi. Nakai gbi lɛ, mitee Yehowa Odasefoi anitsumɔhe nine ni yɔɔ Sydney lɛ, heni afɔ̃ mi nine koni mikɛ gbɛgbalɔi akuu ko ni emlibii ji mɛi 12, ni yɔɔ Sydney maŋ bibioo ko ni ji Dulwich Hill lɛ mli lɛ ayatsu nii. Nyɛmimɛi lɛ tsɔɔ mi bɔ ni akɛ tsɔne ni akɛ nine tsɔmɔɔ kɛgbɛlɛɔ ŋmãa lɛ tsuɔ nii ahaa, tsɔne nɛɛ ji nɔ ni gbɛgbalɔi lɛ kɛfeɔ mamu yɛ nakai beaŋ, ni amɛtsɔɔ enɛ nɔ amɛbaa shika ni afiteɔ yɛ niyenii he lɛ shi.

Wɔtsu Gbɛgbamɔ Nitsumɔ lɛ yɛ Akrowai Amli

Sɛɛ mli beni abaptisi mi yɛ nakai afi lɛ naagbee lɛ, aha mi kɛ gbɛgbalɔi enyɔ krokomɛi ni ji Aubrey Wills kɛ Clive Shade nitsumɔ yɛ Queensland maŋ-te-lɛŋ. Nibii ni wɔkɛtee lɛ ekomɛi ji Aubrey lɔle lɛ, okɔokpei komɛi, gramafon bibioo ko ni akɛtswaa Biblia mli wiemɔi ahe adafi, buu ko ni batsɔ wɔtsũ yɛ afii etɛ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli, saatsei etɛ, okpɔlɔ, kɛ tsɛŋsi ni akɛhoɔ nii. Gbi lɛ eko gbɛkɛ beni eshɛ minɔ akɛ mahoo nii lɛ, mikɛ shwiebaai kɛ ŋmãa fee niyenii lɛ, kɛ susumɔ akɛ mihoo niyenii ko ni “baa mɔ tsine.” Shi mɔ ko mɔ ko nyɛɛɛ aye. No hewɔ lɛ akɛni okpɔŋɔ ko kɛ heni wɔyɔɔ lɛ jɛkɛɛɛ hewɔ lɛ, mikɛ niyenii lɛ yaha lɛ. Kooloo lɛ fũ niyenii lɛ, ewoso eyitso, ni eshi ema shi! Enɛ kɛ minihoomɔi lɛ ba naagbee.

Sɛɛ mli lɛ, wɔkpɛ wɔyiŋ akɛ wɔbaatsu shikpɔŋkuku ni akɛha wɔ lɛ mli nii oyayaayai, kɛtsɔ emli ni wɔbaaja etɛ koni mɔ fɛɛ mɔ atsu fã kome mli nii lɛ nɔ. Bei pii beni makpa lɛ, mikɛ heni wɔbuu lɛ yɔɔ lɛ teŋ ejɛkɛ aahu akɛ minyɛɛɛ mata okɔokpe lɛ nɔ kɛba, no hewɔ lɛ bei komɛi lɛ mikɛ akrowa lɛŋ bii ni feɔ mɔ gbɔ lɛ yeɔ jenamɔ lɛ. Gbi lɛ eko lɛ miwɔ saatso ko ni nɔ yɔɔ bɔdɔɔ nɔ yɛ gbɔiatoohe ko ni alɛɔ tsinai yɛ jɛmɛ, ni enɔ jetsɛremɔ gbɛkɛ lɛ miyawɔ mɔ ko ni gbɔbiɔ kangaroo asese mli, ni nɔ ni ebɔle asese nɛɛ ji kooloi ahewolo ni miije fũ. Bei pii po lɛ, miwɔɔ koo mli. Be ko lɛ, ŋaŋ gbeei babɔle mihe kɛkpe, shi amɛkɛ mi teŋ jɛkɛ, ni minaaa amɛ yɛ duŋ lɛ mli, shi miinu amɛhe. Nakai gbi lɛ gbɛkɛ lɛ minyɛɛɛ mawɔ, shi sɛɛ mli lɛ mina akɛ jeee mi amɛtaoɔ shi moŋ kooloi ahe nibii komɛi ni ashɛrɛ ashwie jɛmɛ lɛ hewɔ amɛnyiɛ lɛ.

Wɔkɛ Tsɔne ni Haa Wiemɔ Gbɛɔ Shiɛ

Wɔkɛ tsɔne ni haa wiemɔ gbɛɔ lɛ tsu nii jogbaŋŋ kɛtswa Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he adafi. Yɛ Queensland kooyigbɛ maŋtiase ni ji Townsville lɛ mli lɛ, polisifoi lɛ ŋmɛ wɔ gbɛ koni wɔtswa shɛɛ sane lɛ yɛ maŋtiase lɛ mli. Kɛlɛ, wiemɔ ni wɔtswaa lɛ ha Salvation Army bii lɛ ateŋ mɛi komɛi amli wo la, ni amɛkɛɛ wɔ koni wɔshi heni wɔyɔɔ lɛ. Beni wɔkpoo akɛ wɔɔshi lɛ, amɛteaŋ mɛi enumɔ bahoso wɔtsɔne lɛ waa diɛŋtsɛ. Beni nifeemɔ nɛɛ yaa nɔ lɛ, no mli lɛ miyɛ tsɔne lɛ mli ní miitsɔmɔ nɔ ni haa wiemɔ lɛ gbɛɔ waa lɛ! Etamɔ nɔ ni nilee bɛ mli akɛ wɔɔma nɔ mi doo akɛ wɔyɛ hegbɛ akɛ wɔhiɔ jɛmɛ, no hewɔ lɛ, beni hii lɛ kpa tsɔne lɛ wosomɔ lɛ, wɔshi nakai akutso lɛ mli.

Yɛ maŋ ni ji Bundaberg lɛ mli lɛ, nuu ko ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ kɛ elɛlɛ ma wɔ koni wɔnyɛ wɔtswa shiɛmɔ wiemɔ lɛ kɛjɛ Burnett Faa ni hoɔ kɛtsɔɔ maŋ lɛ mli lɛ nɔ. Aubrey kɛ Clive kɛ tsɔne ni akɛtswaa wiemɔ lɛ wo lɛlɛ lɛ mli ni amɛta mli kɛtee maŋ lɛ mli, shi mi lɛ mihi asa ni wɔhai lɛ nɔ. Nakai gbɛkɛ lɛ, Joseph F. Rutherford ni yɔɔ Yehowa Odasefoi anitsumɔhe yitso lɛ gbee ni naa wa ni amɔmɔ awo kpãa nɔ lɛ jije yɛ Bundaberg fɛɛ kɛjaje Biblia mli shɛɛ sane ni kanyaa mɔ tsui lɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, nakai be lɛ bafee miishɛɛ be ni esa akɛ Nyɔŋmɔ webii aná hemɔkɛyeli kɛ ekãa.

Ta kɛ Kaai Babaoo Ba

Beni Jeŋ Ta ni ji II lɛ je shishi sɛɛ yɛ September afi 1939 lɛ, The Watchtower ni je kpo November 1 lɛ wie Kristofoi ahe ní amɛkɛwooo maŋkwramɔŋ saji kɛ ta mli lɛ he. Sɛɛ mli lɛ, miná he miishɛɛ akɛ mikase nakai sane ni ba yɛ ebe naa lɛ. Shi kɛlɛ, beni wɔkɛ afii etɛ ehi shi sɛɛ lɛ, Mi, Aubrey, kɛ Clive nine shɛ nitsumɔi srɔtoi anɔ. Ahala mi akɛ nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ yɛ Queensland kooyigbɛ, ni eji nitsumɔ ko ni ka mihe ni mikɛfɔ̃ɔ Yehowa nɔ lɛ yɛ be kɛ beaŋ.

Yɛ August afi 1940 mli lɛ, misɔmɔ asafo ko ni yɔɔ Townsville ni yɔɔ gbɛgbalɔi ejwɛ—ni ji Percy kɛ Ilma Iszlaub * kɛ mɔ kɛ enyɛmi ni ji Norman kɛ Beatrice Bellotti lɛ. Afii ekpaa sɛɛ lɛ, Beatrice baatsɔ miŋa. Nakai tutuamɔ ni mitsi tã yɛ sane nɛɛ shishijee mli lɛ ba minɔ Hɔɔ gbɛkɛnaashi ko, beni wɔtsu gbɛjegbɛ nɔ odaseyeli nitsumɔ lɛ wɔgbe naa akɛ kuu sɛɛ. Shi nifeemɔ ni etsɔɔɔ jalɛ sane ni ayeɔ nɛɛ wo mi hewalɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli.

Yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli lɛ nyɛmimɛi yei gbɛgbalɔi enyɔ ni ji Una kɛ Merle Kilpatrick lɛ kɛ ekãa miishiɛ yɛ kooyigbɛ. Mikɛ amɛ tsu sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ kɛ miishɛɛ gbi lɛ eko, kɛkɛ ni amɛbi koni mikɛ amɛ afo faa lɛ kɛya weku ko ni yɔɔ Biblia mli wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ ŋɔɔ. Enɛ baabi ni masere kɛya faa lɛ afã kroko heni afĩ lɛlɛ lɛ akpɛtɛ shi yɛ lɛ, makudɔ lɛlɛ lɛ kɛba, koni mibahole nyɛmimɛi yei lɛ kɛfo faa lɛ. Shi kɛlɛ, beni miyashɛ lɛlɛ lɛ he lɛ, tablɔi ni yɔɔ he lɛ elaaje! Sɛɛ mli lɛ wɔná wɔle akɛ shitee-kɛwolɔ ko ni loo kɛto. Shi ŋaa ni etsɔ lɛ etsĩii wɔnaa. Mikɛ afii saŋŋ etsu nii akɛ mɔ ni báa mɛi ayi yɛ ŋshɔnaa, ni mikã he mi ji mɔ ko ni wuɔ nu waa. No hewɔ lɛ mikɛ sɛkɛ lɛ he kpãa lɛ ŋmɔ mihɛ, ni migbala lɛlɛ lɛ kɛfo faa lɛ kɛtee heni nyɛmimɛi yei lɛ yɔɔ lɛ, ni beni amɛta mli lɛ migbala amɛ yɛ lɛlɛ lɛ mli kɛba. Yehowa jɔɔ wɔmɔdɛŋbɔɔ lɛ nɔ, ejaakɛ yɛ be ni sa mli lɛ weku ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ nɛɛ batsɔmɔ Odasefoi.

Yehowa Bu Wɔhe

Bɔni afee ni mɛi afee shweshweeshwe lɛ, asraafoi lɛ kɛ nibii tsimɔ gbɛ lɛ nɔ yɛ maŋ ni ji Innisfail jɔɔ mli gbɛ. Akɛni miyɛ woji ni tsɔɔ akɛ maŋnyo ji mi hewɔ lɛ, minyɛɔ mináa gbɛŋmɛɛ woji ni akɛtsɔɔ hei ni atsimɔ nɛɛ, ni enɛ he ba sɛɛnamɔ waa kɛ́ najiaŋdamɔlɔi ni jɛ Yehowa Odasefoi anitsumɔhe nine lɛ ba amɛbasara wɔ lɛ. Bɔni afee ni manyɛ mikɛ amɛ atsɔmɔ gbɛ̀i ni atsi lɛ amli lɛ, mikɛ amɛ toɔ fɔlɔ ko ni kã mitsɔne lɛ mli sɛɛ sɛ̃i lɛ shishi lɛ mli.

Nakai beaŋ lɛ anaaa pɛtrol, no hewɔ lɛ akɛ tsɔnei komɛi ni akɛnáa gas ewo lɔlei babaoo amli. Bɔni afee ni lɔle lɛ engine lɛ aná gas lɛ, egbalaa kɔɔyɔɔ kɛjɛɔ ŋãi la ko ni edɔ waa mli. Mikɛ ŋãi kɛ kotoku faa gbɛ jenamɔ, ni mikɛ enɛ tsĩɔ heni nyɛmimɛi lɛ etee yɛ lɛ. Kɛ́ miwa midamɔ shi yɛ hei ni atsimɔ gbɛ lɛ, mihaa tsɔne lɛ engine lɛ tsuɔ nii oyayaayai ni mihaa ŋãi tsɛŋsi lɛ dɔɔ waa koni mikɛfutu bulɔi lɛ ajwɛŋmɔ. Gbi lɛ eko gbɛkɛ lɛ, mibolɔ miwo bulɔi lɛ akɛ, “kɛ́ migbe tsɔne lɛ, la lɛ naa baaba shi, ni ebaawa kɛha mi akɛ mafa tsɔne lɛ.” Akɛni dɔlɛ ni jɛɔ tsɔne lɛ mli lɛ, bolɔmɔ lɛ, kɛ lamulu lɛ gbá bulɔi lɛ anaa hewɔ lɛ, amɛkwɛ tsɔne lɛ mli eko kɛ eko ni amɛha miho.

Yɛ nakai gbii lɛ amli lɛ, atsuɔ mi koni miyato kpokpaa wulu nɔ kpee he gbɛjianɔ yɛ Townsville maha Odasefoi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ. No mli lɛ, ajaa niyenii fioo ni yɔɔ lɛ fiofio ahaa mɛi, ni dani wɔbaaná nibii ni wɔtaoɔ lɛ, ebaabi ni wɔná nɔkpɛlɛmɔ kɛjɛ maŋ kojolɔ lɛ ŋɔɔ. Yɛ nakai beaŋ lɛ, aawo wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ atsuŋ yɛ amɛhe ni amɛkɛwooo maŋ saji amli lɛ hewɔ. No hewɔ lɛ, beni mibi gbɛ koni aha mana kojolɔ lɛ, mibi mihe akɛ, ‘Ani miifee nii yɛ nilee mli, aloo miitsɔ kootsɛ naa?’ Fɛɛ sɛɛ lɛ, mitsu nɔ ni akɛɛ mifee lɛ he nii.

Kojolɔ lɛ ta okpɔlɔ agbo fɛfɛo ko sɛɛ, ni eha mi sɛ̃i akɛ mita shi. Beni miha ele nɔ̃ hewɔ ni miba eŋɔɔ lɛ, etsiii ehe, eta gãa eekwɛ mi. Kɛkɛ ni egbɔjɔ ehe ni ebi mi akɛ, “Niyenii falɛ enyiɛ otaoɔ?” Mikɛ wolo ni miŋmala nibii ni mitaoɔ lɛ yibɔ fiofio yɛ nɔ lɛ ha lɛ. Ekwɛ nibii ni miŋmala lɛ ni ekɛɛ akɛ: “Etamɔ nɔ ni nibii ni oŋma lɛ faaa. Ebaahi akɛ wɔfee lɛ toi enyɔ.” Beni mishi ɔfis ni etsuɔ nii yɛ lɛ, mida Yehowa, mɔ ni eha mikase nɔ kroko yɛ hekɛnɔfɔɔ mli lɛ shi babaoo.

Yɛ January afi 1941 mli lɛ, atsĩ Yehowa Odasefoi lɛ anitsumɔ lɛ naa yɛ Australia. Mɛi babaoo ná jwɛŋmɔ fɔŋ yɛ wɔhe, ni amɛwie amɛshi wɔ po akɛ wɔmiikpá nibii ashi wɔmiiha Japanbii lɛ! Be ko lɛ, tsɔnei enyɔ ni mli eyimɔ kɛ polisifoi kɛ asraafoi batutua Kingdom Farm, ni ji shikpɔŋ bibioo ko ni yɔɔ Atherton Gɔŋ lɛ nɔ ni nakai beaŋ lɛ wɔhé ni wɔduɔ nii yɛ nɔ lɛ. Amɛmiitao kane ko ni naa wa ni afolɔ wɔnaa akɛ wɔkɛtsuɔ nii akɛ okadi nɔ̃ kɛha henyɛlɔi lɛ. Afolɔ wɔnaa hu akɛ wɔmiidu abele kɛmiifee okadii komɛi ni abaanyɛ akane nɔ ni amɛtsɔɔ lɛ kɛjɛ kɔɔyɔŋ lɛlɛ mli! Yɛ anɔkwale mli lɛ, ana akɛ naafolɔmɔi nɛɛ fɛɛ ji amale.

Yɛ naatsĩi lɛ hewɔ lɛ, ehe bahia ni wɔkwɛ wɔhe nɔ jogbaŋŋ—ni wɔkɛ ŋaa atsu nii—kɛ wɔmiiha maŋshiɛmɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, beni ajie wolo ni ji Children lɛ kpo lɛ, miná adeka kome kɛjɛ Brisbane, ni mikɛ oketeke fã gbɛ kɛtee kooyigbɛ, ni mishi woji lɛ yɛ oketeke shidaamɔ hei ni asafoi yɔɔ jɛmɛ lɛ. Bɔni afee ni polisifoi kɛ asraafoi ni kwɛɔ nibii amli yɛ hei nɛɛ anijiaŋ aje wui koni amɛkagbele adeka lɛ naa lɛ, mikɔ saalai kɛ enaa kokroo mihiɛ, ni mifĩɔ mikpɛtɛɔ adeka lɛ nɔ dani miyiɔ shishi kɛjɛɔ oketeke lɛ mli. Eyɛ mli akɛ ŋaa gbɛ nɛɛ yɛ mlɛo moŋ, shi eye omanye. Yehowa webii lɛ amii shɛ amɛhe waa beni ajie naatsĩi ni akɛfɔ̃ wɔnɔ yɛ June afi 1943 lɛ, ni kojolɔ nukpa ko wie naatsĩi nɛɛ he akɛ eji sane ni “damɔɔɔ mla nɔ, jwɛŋmɔ bɛ mli, ni eji yiwaa hu.”

Atsɛ Mi Kɛha Asraafoi Anitsumɔ

Yɛ afi ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, atsɛ mi kɛ Aubrey Wills, kɛ Norman Bellotti kɛha asraafoi anitsumɔ. Atsɛ Aubrey kɛ Norman otsi sɛɛ dani atsɛ mi, ni awo amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ tsuŋ nyɔji ekpaa. Nakai beaŋ lɛ, wolomajemɔhe ni yɔɔ maŋ lɛ mli lɛ shɔ̃ɔ Watchtower woji tɛtrɛbii ni akɛmaje Odasefoi ni ale amɛ lɛ, shi amɛshɔ̃ɔɔ nɔ ni akɛmaje mɛi krokomɛi ni shɛ woji lɛ eko lɛ. Nitsumɔ ni akɛwo wɔdɛŋ ji ni wɔtao nɛkɛ mɛi ni shɛɔ woji nɛɛ ateŋ mɔ ko, ni wɔfee wolo tɛtrɛbii lɛ fotokɔpe babaoo ni wɔja wɔha wɔnanemɛi Odasefoi lɛ. Wɔtsɔ gbɛ ni tamɔ nɛkɛ nɔ wɔnine shɛ mumɔŋ niyenii anɔ be fɛɛ be.

Beni minine shɛ wolo nɔ akɛ abaawo mi tsuŋ nyɔji ekpaa lɛ, amrɔ nɔŋŋ ni mibi koni asaa akwɛ sane lɛ mli ekoŋŋ, taakɛ nitsumɔhe nine ni yɔɔ Sydney lɛ tsɔɔ akɛ mifee lɛ. Yiŋtoo ni wɔkɛfee nakai lɛ ji koni maha tsuŋwoo be lɛ sɛɛ agbala shi kɛyashi be ni abaaná mɔ ko ni ebakwɛ nitsumɔ lɛ nɔ. Miŋɔ hegbɛ ni be ni mikɛmɛɔ nɛɛ ha miná lɛ ni mikɛyasara Odasefoi aaafee 21 ni awo amɛ tsuŋ yɛ Queensland kooyigbɛ lɛ. Amɛteŋ mɛi babaoo yɛ tsuŋwoohe kome mli, ni gboklɛfoi anɔkwɛlɔ ni yɔɔ jɛmɔ lɛ nyɛ̃ɔ wɔ. Beni mikai lɛ akɛ jamɔi krokomɛi lɛ amli sɔɔlɔi lɛ nyɛɔ amɛbasaraa amɛwebii lɛ, emli fũ waa. Ekɛ gbee ni wa wie akɛ: “Eji aŋmɛ mi gbɛ kulɛ, mato Yehowa Odasefoi lɛ fɛɛ anaa srɛnɛɛ ni matswia amɛ tu!” Bulɔi lɛ ahe fee oya ni amɛyajie mi gbɛ kɛshi jɛmɛ.

Beni be shɛ ni abaakwɛ misane lɛ mli ekoŋŋ lɛ, aha mi mlalelɔ ko ni eye ebua mi taakɛ maŋ lɛ mla biɔ ni afee lɛ. Shi yɛ anɔkwale mli lɛ, ehe bahia ni mi diɛŋtsɛ maye misane lɛ, ni tsɔɔ akɛ esa akɛ mikɛ mihe afɔ̃ Yehowa nɔ kwraa kɛmɔ shi. Yehowa hu haaa minine anyɛ shi. (Luka 12:11, 12; Filipibii 4:6, 7) Naakpɛɛ sane ji akɛ, miye omanye yɛ sane ni mibi koni akwɛ mli ekoŋŋ lɛ mli, ejaakɛ ana tɔmɔi yɛ naafolɔmɔi ni akɛshwie minɔ ni nitsulɔ ni kwɛɔ woji anɔ yɛ saneyelihe lɛ eŋmala lɛ mli!

Yɛ afi 1944 mli lɛ, aha miyasɔmɔ yɛ kpokpaa ko ni da mli, ni ji Australia Wuoyigbɛ fɛɛ, Victoria kooyigbɛ, kɛ Sydney maŋtiase ni ji New South Wales lɛ mli. Yɛ afi ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, aje jeŋ muu fɛɛ maŋshiɛmɔ hamɔ he tafãa ko shishi, ni ehe bahia ni wielɔ fɛɛ wielɔ kɛ wiemɔ he wolo ni hiɛ baafa kome ni asafo lɛ eto he gbɛjianɔ lɛ atsu nii kɛsaa ehe kɛha wiemɔ lɛ hamɔ. Ákɛ abaaha wiemɔ ŋmɛlɛtswaa kome lɛ bafee kaa hee, shi akɛni wɔkɛ wɔhe fɔ̃ Yehowa nɔ kwraa kɛmɔ shi hewɔ lɛ, wɔnyɛ wɔtsu he nii, ni ejɔɔ wɔmɔdɛŋbɔi lɛ anɔ.

Gbalashihilɛ Mlibotemɔ kɛ Gbɛnaanii Heei

Yɛ July afi 1946 mli lɛ, mikɛ Beatrice Bellotti bote gbalashihilɛ mli, ni wɔfee ekome kɛsɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi. Tsũ ni wɔwɔɔ mli ji tso shwiili, loo shwiili ni awɔɔ mli ni tsɔne gbalaa. Wɔfɔ́ wɔbiyoo Jannyce (Jann) ni ji bi pɛ ni wɔyɔɔ lɛ yɛ December afi 1950 mli. Wɔtsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ yɛ hei babaoo, ni maŋ ko tamɔ Kempsey, ni yɔɔ New South Wales ní no mli lɛ wɔ pɛ wɔji Odasefoi yɛ jɛmɛ lɛ fata he. Daa Hɔgbaa lɛ, wɔyaa maŋbii lɛ asa ko ni yɔɔ jɛmɛ lɛ nɔ ni miyahaa maŋshiɛmɔ ni wɔtsɔ woji bibii anɔ wɔtsɔ hiɛ wɔtswa he adafi lɛ. Yɛ nyɔji fioo komɛi amli beni wɔje shishi lɛ, Beatrice kɛ abifao Jann pɛ ji mɛi ni boɔ mi toi. Shi etsɛɛɛ kwraa ni mɛi krokomɛi bɔi baa fiofio. Ŋmɛnɛ lɛ, Kempsey ená asafoi enyɔ ni miishwere.

Beni Jann ná afii enyɔ lɛ, wɔyahi Brisbane. Kɛkɛ ni beni egbe skul naa lɛ, wɔkɛ afii ejwɛ tsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ ákɛ weku yɛ New South Wales maŋ ni ji Cessnock lɛ mli, no sɛɛ lɛ wɔku wɔsɛɛ kɛba Brisbane ni wɔbakwɛ Beatrice mami ní naaa hewalɛ lɛ. Amrɔ nɛɛ miná hegbɛ kɛmiisɔmɔ akɛ onukpa yɛ Chermside Asafo lɛ mli.

Mi kɛ Beatrice fɛɛ daa Yehowa shi yɛ ejɔɔmɔi babaoo lɛ hewɔ, ni nɔ ni fata enɛ he ji hegbɛ ni wɔná kɛye wɔbua mɛi 32 ni amɛbale lɛ lɛ. Mi diɛŋtsɛ hu miida Yehowa shi akɛ eha mi ŋa ni misumɔɔ lɛ, ni eyɛ mli akɛ eji yoo ni mli jɔ ni yɔɔ kpoo moŋ, shi efãa Biblia mli anɔkwalei lɛ ahe ni esheee gbeyei. Suɔmɔ ni eyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ, kɛ hekɛnɔfɔɔ ni eyɔɔ yɛ emli, kɛ agbɛnɛ ‘ehiŋmɛi nɔ ni tse’ lɛ eha etsɔ ŋa kɛ nyɛ kpakpa diɛŋtsɛ. (Mateo 6:22, 23; Abɛi 12:4) Mikɛ miŋa fɛɛ baanyɛ ajɛ wɔtsui muu fɛɛ mli wɔkɛɛ akɛ: “Ajɔɔ gbɔmɔ ní ŋɔɔ ehiɛ efɔ̃ɔ Yehowa nɔ.”—Yeremia 17:7.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 19 Percy Iszlaub’s wala shihilɛ he sane lɛ yɛ wolo tɛtrɛɛ nɛɛ nɔ ni je kpo yɛ May 15, afi 1981 lɛ mli.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 9]

Wɔkɛ tsɔne ni haa wiemɔ gbɛɔ nɛɛ tsu nii yɛ Queensland kooyigbɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10]

Miiye miibua Kilpatrick nyɛmimɛi yei lɛ koni amɛtsi amɛtsɔne lɛ yɛ Queensland kooyigbɛ yɛ nugbɔnɛmɔ be lɛ mli

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 12]

Yɛ wɔkpeemɔ gbi lɛ nɔ