Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

“Minɔ̃ Ji Jwiɛtɛi Lɛ, Ni Minɔ̃ Ji Shika Lɛ”

“Minɔ̃ Ji Jwiɛtɛi Lɛ, Ni Minɔ̃ Ji Shika Lɛ”

“Minɔ̃ Ji Jwiɛtɛi Lɛ, Ni Minɔ̃ Ji Shika Lɛ”

YƐ AFII 500 D.Ŋ.B. afii lɛ amli lɛ, Maŋtsɛ Koresh ni jɛ Persia lɛ jie Nyɔŋmɔ webii lɛ kɛjɛ nomŋɔɔ mli yɛ Babilon. Amɛteŋ mɛi akpei abɔ ku amɛsɛɛ kɛtee Yerusalem koni amɛyama Yehowa sɔlemɔtsu ni ekumɔ lɛ. Mɛi ni ku amɛsɛɛ lɛ bɛ shika tsɔ, ni henyɛlɔi ni ebɔle amɛ lɛ te shi amɛwo sɔlemɔtsu lɛ maa. No hewɔ lɛ, tsumalɔi lɛ ateŋ mɛi komɛi ahiɛ fee amɛ yaa kɛji amɛbaanyɛ amɛgbe tsumaa nitsumɔ ni he hiaa waa nɛɛ naa.

Yehowa tsɔ egbalɔ Hagai nɔ eha ewebii lɛ na hekɛnɔfɔɔ akɛ E-kɛ amɛ yɛ. Nyɔŋmɔ kɛɛ akɛ: “Mahoso jeŋmaji fɛɛ kwa, ni jeŋmaji lɛ fɛɛ anii ni jara wa lɛ aaaba, ni mikɛ anunyam sɔŋŋ aaawo shĩa nɛɛ obɔ.” Yɛ nɔ ni kɔɔ tsumalɔi lɛ ashika he naagba lɛ he lɛ, Hagai kɛ shɛɛ sane nɛɛ ha akɛ: “Minɔ̃ ji jwiɛtɛi lɛ, ni minɔ̃ ji shika lɛ, Yehowa Zebaot kɛɛ.” (Hagai 2:7-9) Beni Hagai kɛ hewalɛwoo wiemɔi nɛɛ eha sɛɛ afii enumɔ lɛ, agbe tsumaa nitsumɔ lɛ naa.—Ezra 6:13-15.

Hagai wiemɔi nɛɛ hu ewo Nyɔŋmɔ tsuji ni yɔɔ wɔbei nɛɛ amli lɛ hewalɛ yɛ be mli ni amɛtsuɔ nitsumɔi wuji ni kɔɔ Yehowa jamɔ lɛ he lɛ. Yɛ afi 1879 beni tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ kuu lɛ bɔi wolo tɛtrɛɛ nɛɛ, ni no mli lɛ atsɛɔ lɛ Zion’s Watch Tower and Herald of Christ’s Presence lɛ kalamɔ lɛ, wiemɔi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ fata nɔ ni aŋma yɛ mli lɛ he: “Wɔheɔ wɔyeɔ akɛ YEHOWA fiɔ ‘Zion’s Watch Tower’ lɛ sɛɛ, ni be mli ni efeɔ enɛ lɛ, wɔkpaŋ mɛi afai ni asaŋ wɔbiŋ mɛi koni amɛye amɛbua wɔ. Kɛ́ Mɔ ni kɛɛ akɛ: ‘Shika kɛ jwiɛtɛi fɛɛ ni yɔɔ gɔji lɛ anɔ lɛ minɔŋ’ lɛ, haaa shika kɛha nitsumɔ nɛɛ dɔŋŋ lɛ, no lɛ wɔbaamu sane naa akɛ, be eshɛ ni esa akɛ wɔfɔ̃ɔ woji lɛ akalamɔ.”

Akpako wolo tɛtrɛɛ nɛɛ kalamɔ kɔkɔɔkɔ. Klɛŋklɛŋ nɔ̃ ni akala lɛ yibɔ ji 6,000 yɛ Blɔfo wiemɔ mli pɛ. Ŋmɛnɛ lɛ, kɛji aaja mli lɛ, akalaa wolo tɛtrɛɛ nɛɛ yibɔ ni naa shɛɔ 28,578,000 yɛ wiemɔi srɔtoi 161 mli. * Akalaa Awake! ni ji wolo tɛtrɛɛ ni fata Buu-Mɔɔ lɛ he lɛ hu yibɔ ni naa shɛɔ 34,267,000 yɛ wiemɔi 80 mli.

Yehowa Odasefoi tsuɔ nitsumɔi babaoo ni kɛ yiŋtoo ni Buu-Mɔɔ lɛ hiɛ lɛ kpaa gbee, ni no ji ní ewó Yehowa nɔ ákɛ jeŋ muu fɛɛ Nuŋtsɔ Maŋtsɛ ni etswa e-Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ he adafi. (Mateo 24:14; Kpojiemɔ 4:11) Odasefoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ yɛ hekɛnɔfɔɔ ni tamɔ nɔ ni wolo tɛtrɛɛ nɛɛ wie yɛ afi 1879 lɛ nɔŋŋ. Amɛheɔ amɛyeɔ akɛ Nyɔŋmɔ fiɔ amɛnitsumɔ lɛ sɛɛ, ni ákɛ ebaaha aná shika kɛtsu nitsumɔi ni ekpɛlɛɔ nɔ lɛ. Shi yɛ anɔkwale mli lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ atsɔɔ anáa shika kɛfiɔ Yehowa Odasefoi anitsumɔi lɛ asɛɛ? Ni mɛɛ nitsumɔi amɛtsuɔ bɔni afee ni amɛnyɛ amɛshiɛ sanekpakpa lɛ yɛ jeŋ fɛɛ?

Mɛɛ Gbɛ Nɔ Atsɔɔ Anáa Shika Kɛfiɔ Nitsumɔ lɛ Sɛɛ?

Efɔɔ kaa akɛ kɛ́ Yehowa Odasefoi tee shiɛmɔ lɛ, mɛi biɔ amɛ akɛ, “Ani awoɔ nyɛ nyɔmɔ koni nyɛtsu nitsumɔ nɛɛ?” Hetoo lɛ ji dabi, awooo amɛ nyɔmɔ. Amɛkɛ amɛbe haa yaka kɛtsuɔ nitsumɔ nɛɛ. Sanekpakpa jajelɔi nɛɛ kɛ be babaoo wieɔ Yehowa kɛ shiwoo ni Biblia lɛ kɛhaa akɛ shihilɛ kpakpa ko baaba wɔsɛɛ lɛ he amɛtsɔɔ mɛi krokomɛi ejaakɛ amɛhiɛ sɔɔ nii. Amɛhiɛ sɔɔ nɔ ni Nyɔŋmɔ efee eha amɛ lɛ kɛ bɔ ni sanekpakpa lɛ he shɛɛ sane etsake amɛshihilɛ kɛ amɛjeŋba lɛ waa. No hewɔ lɛ, amɛmiisumɔ ni amɛha mɛi krokomɛi hu ale nibii kpakpai nɛɛ. Yɛ enɛ feemɔ mli lɛ, amɛkɛ shishitoo mla ni Yesu wie he lɛ tsuɔ nii akɛ: “Yaka nyɛná, yaka nyɛŋɔhaa!” (Mateo 10:8) Yɛ anɔkwale mli lɛ, shwelɛ ni amɛyɔɔ akɛ amɛaafee Yehowa kɛ Yesu odasefoi lɛ tsirɛɔ amɛ koni amɛkɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛkotokuŋ shika atsu nii bɔni afee ni amɛha mɛi krokomɛi ale amɛhemɔkɛyelii lɛ, ni mɛi po ni yɔɔ shɔŋŋ lɛ fata he.—Yesaia 43:10; Bɔfoi lɛ Asaji 1:8.

Bɔ ni shiɛmɔ nitsumɔ lɛ da waa ni nibii ni akɛtsuɔ he nii, tamɔ woji akalamɔhei, ɔfis srɔtoi, Kpeei Asai, maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔi ashiai, kɛ ekrokomɛi lɛ kãaa shi akɔɔ hewɔ lɛ, ebiɔ ni aná shika babaoo diɛŋtsɛ. Nɛgbɛ anáa shika lɛ kɛjɛɔ? Shika ni akɛfiɔ nitsumɔi nɛɛ asɛɛ lɛ fɛɛ jɛɔ oniai ni mɛi jɛɔ amɛsuɔmɔ mli amɛtsuɔ lɛ mli. Yehowa Odasefoi biii asafo lɛ mlibii lɛ doo koni amɛtsu shika kɛfi asafo lɛ nitsumɔi asɛɛ, ni asaŋ amɛbiii ni mɛi ni amɛhaa amɛ woji lɛ awo woji lɛ ahe nyɔmɔ. Kɛ́ mɔ ko miisumɔ ni ekɛ shika ake kɛfi amɛnitsumɔ ni akɛtsɔseɔ mɛi lɛ sɛɛ lɛ, Odasefoi lɛ náa he miishɛɛ akɛ amɛaahé. Nyɛhaa wɔsusua nibii ni yeɔ buaa ni anyɛɔ ashiɛɔ sanekpakpa lɛ yɛ jeŋ fɛɛ lɛ ateŋ ekome he wɔkwɛa—no ji wiemɔ shishitsɔɔmɔ.

Akalaa Wɔwoji lɛ yɛ Wiemɔi 437 Mli

Yehowa Odasefoi awoji ni amɛtee nɔ amɛkala afii nyɔŋmai abɔ nɛ lɛ fata woji ni atsɔɔ shishi kɛtee wiemɔi babaoo amli yɛ je lɛŋ lɛ he. Atsɔɔ dɛhiɛmɔ woji, woji bibii, woji tɛtrɛbii, kɛ woji wuji ashishi kɛtee wiemɔi 437 sɔŋŋ mli. Yɛ anɔkwale mli lɛ, taakɛ eji yɛ nitsumɔi krokomɛi ni kɔɔ sanekpakpa lɛ shiɛmɔ lɛ he lɛ amli lɛ, wiemɔ shishitsɔɔmɔ biɔ ni aná nibii babaoo kɛtsu he nii. Mɛɛ gbɛ nɔ atsɔɔ atsɔɔ wiemɔ lɛ shishi?

Kɛ́ mɛi ni ŋmalaa Yehowa Odasefoi awoji lɛ ŋma wolo ko amɛgbe naa yɛ Blɔfo wiemɔ mli lɛ, amɛkɛ nibii ni amɛŋmala lɛ majeɔ wiemɔ shishitsɔɔlɔi akui ni atsɔse amɛ ni yɔɔ je lɛŋ fɛɛ lɛ kɛtsɔɔ Intanɛt nɔ. Shishitsɔɔmɔ kuu fɛɛ kuu tsɔɔ woji ashishi kɛyaa wiemɔi ni afeɔ wɔwoji lɛ yɛ mli lɛ ekome mli. Kui nɛɛ amli bii baanyɛ afee mɛi 5 kɛmiimɔ 25, ni enɛ damɔ woji abɔ ni amɛtsɔɔ shishi lɛ kɛ bɔ ni wiemɔ ni amɛtsɔɔ woji ashishi kɛyaa mli, ni ji amɛmaŋ wiemɔ lɛ yɔɔ ha lɛ nɔ.

Akwɛɔ niŋmaai ni atsɔɔ shishi lɛ amli ni no sɛɛ lɛ akaneɔ mli ni ajajeɔ emli tɔmɔi lɛ. Oti lɛ ji ní atsɔɔ susumɔ ni yɔɔ Blɔfo nɔ̃ lɛ mli lɛ shishi yɛ gbɛ ni ja ni mli kã shi faŋŋ nɔ kɛya wiemɔ ni atsɔɔ woji lɛ ashishi kɛyaa mli lɛ mli. Enɛ feemɔ bɛ mlɛo kwraa yɛ yiŋtoi srɔtoi ahewɔ. Kɛ́ shishitsɔɔlɔi lɛ kɛ mɛi ni kaneɔ mli kɛjajeɔ emli tɔmɔi lɛ miitsu wolo ko ni akɛ agwaseaŋ wiemɔi eŋmala lɛ he nii lɛ, ebaabi ni amɛyatao nii amli jogbaŋŋ yɛ wiemɔ ni atsɔɔ niŋmaa lɛ shishi kɛjɛɔ mli (Blɔfo wiemɔ, loo yɛ wiemɔi krokomɛi tamɔ French, Russia wiemɔ, loo Spain wiemɔ mli nɛkɛ), kɛ agbɛnɛ hu amɛmaŋ wiemɔ lɛ mli koni no aye abua amɛ ni amɛtsɔɔ nɔ ni aŋma lɛ shishi yɛ gbɛ ni ja jogbaŋŋ nɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ sane ko ni je kpo yɛ Awake! lɛ mli lɛ miiwie tsɔji loo yinɔsane ko he lɛ, no lɛ ebiɔ ni shishitsɔɔlɔi lɛ atao nii amli babaoo diɛŋtsɛ koni amɛnyɛ amɛtsɔɔ nɔ ni aŋma lɛ shishi jogbaŋŋ.

Shishitsɔɔlɔi babaoo tsuɔ nii akɛ be-fɛɛ loo be-fã sɔɔlɔi yɛ Yehowa Odasefoi anitsumɔhe niji lɛ. Amɛteŋ mɛi komɛi hu tsuɔ nii yɛ he ni awieɔ wiemɔ ni amɛtsɔɔ shishi lɛ yɛ lɛ. Awooo shishitsɔɔlɔi lɛ nyɔmɔ yɛ nɔ ni amɛtsuɔ lɛ he. Ahaa mɛi ni tsuɔ nii akɛ be-fɛɛ shishitsɔɔlɔi lɛ tsu ni awɔɔ mli kɛ niyenii, kɛ shika fioo ko ní amɛkɛwo amɛhiamɔ nibii bibii komɛi ahe nyɔmɔ. Yɛ je lɛŋ fɛɛ lɛ, ayɛ Odasefoi aaafee 2,800 ni sɔmɔɔ akɛ shishitsɔɔlɔi. Amrɔ nɛɛ, ayɛ Yehowa Odasefoi anitsumɔhe niji 98 ni kwɛɔ shishitsɔɔmɔ kui ni wɔ̀ɔ nitsumɔhe niji nɛɛ amli lɛ loo kui ni yɔɔ hei krokomɛi lɛ anitsumɔi anɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Russia nitsumɔhe nine lɛ kwɛɔ shishitsɔɔlɔi ni fa fe 230 ni kɛ amɛbe-fɛɛ loo be-fã tsuɔ nii, ni tsɔɔ woji ashishi kɛyaa wiemɔi ni fa fe 30 mli lɛ anɔ, ni wiemɔi nɛɛ ekomɛi ji Chuvash, Ossetian, kɛ Uighur ni heko shi tsɔ yɛ jɛi niiaŋ lɛ.

Nibii ni Haa Atsɔɔ Nii Ashishi Jogbaŋŋ

Taakɛ mɔ fɛɛ mɔ ni eka pɛŋ akɛ eeekase wiemɔ kroko lɛ le lɛ, ebɛ mlɛo akɛ aaatsɔɔ susumɔi ni mlitsɔɔmɔ wala ashishi yɛ gbɛ ni ja jogbaŋŋ nɔ kɛya wiemɔ kroko mli. Oti ni ma shishitsɔɔlɔi lɛ ahiɛ ji, ní amɛtsɔɔ anɔkwalei kɛ susumɔi ni yɔɔ Blɔfo niŋmaai lɛ amli lɛ shishi yɛ gbɛ ni ja nɔ, ni nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ shishitsɔɔmɔ lɛ afee nɔ ni mli kã shi faŋŋ ni abaanyɛ akane lɛ jogbaŋŋ, oookɛɛ nɔ ni wiemɔ mli ni atsɔɔ shishi kɛtee mli lɛ mli aŋma yɛ. Ebiɔ hesaai dani abaanyɛ ashɛ oti nɛɛ he. Eheɔ shishitsɔɔlɔi heei afii abɔ dani amɛhe saa jogbaŋŋ yɛ wiemɔ shishitsɔɔmɔ mli, ni Yehowa Odasefoi lɛ kɛ tsɔsemɔi haa amɛ yɛ be kɛ beaŋ. Nyɛmimɛi hii ni ji tsɔɔlɔi ni he esa jogbaŋŋ lɛ yasaraa shishitsɔɔmɔ kui lɛ yɛ be kɛ beaŋ ní amɛyeɔ amɛbuaa amɛ koni amɛhe asa yɛ shishitsɔɔmɔ lɛ kɛ bɔ ni akɛ kɔmpiuta lɛ tsuɔ nii ahaa lɛ mli.

Nɛkɛ tsɔsemɔ he gbɛjianɔtoo nɛɛ miiwo yibii jogbaŋŋ diɛŋtsɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Yehowa Odasefoi anitsumɔhe nine ni yɔɔ Nicaragua lɛ bɔ amaniɛ akɛ: “Be klɛŋklɛŋ kwraa ni nyɛmi nuu ko ni jɛ Mexico nitsumɔhe nine lɛ ebatsɔɔ wɔnyɛmimɛi Miskito wiemɔ shishitsɔɔlɔi lɛ anii ni kɔɔ gbɛ̀i kɛ ŋaaleei ni akɛtsuɔ nii kɛtsɔɔ nii ashishi lɛ he nɛ. Enɛ eye ebua wɔshishitsɔɔlɔi lɛ waa diɛŋtsɛ ni eha gbɛ̀i ni amɛtsɔɔ nɔ amɛtsuɔ amɛnitsumɔi lɛ etee hiɛ waa. Eha aatsɔɔ nibii ashishi jogbaŋŋ diɛŋtsɛ.”

Wiemɔi ni Táa Mɔ Tsuiŋ

Yiŋtoo hewɔ ni abɔɔ mɔdɛŋ koni afee Biblia kɛ Biblia kasemɔ woji yɛ mɛi amaŋ wiemɔ mli lɛ ji ní anyɛ ashɛ amɛ tsui he, ni nakai pɛpɛɛpɛ ji bɔ ni nibii yaa nɔ. Yɛ afi 2006 lɛ, Yehowa Odasefoi ni yɔɔ Bulgaria lɛ ná miishɛɛ waa akɛ ajie New World Translation of the Christian Greek Scriptures lɛ kpo yɛ Bulgaria wiemɔ mli aha amɛ. Bulgaria nitsumɔhe nine lɛ bɔ amaniɛ akɛ amɛnine eshɛ wiemɔi babaoo ni tsɔɔ akɛ nyɛmimɛi lɛ ahiɛ esɔ enɛ waa diɛŋtsɛ. Asafo lɛŋ bii lɛ kɛɔ akɛ, “amrɔ nɛɛ Biblia lɛ táa amɛtsuiiaŋ waa diɛŋtsɛ, shi jeee amɛjwɛŋmɔ pɛ kɛkɛ he eshɛɔ.” Nuu onukpa ko ni jɛ Sofia lɛ wie akɛ: “Mikɛ afii babaoo ekane Biblia lɛ shii abɔ, shi mikaneko shishitsɔɔmɔ ko ni shishinumɔ yɔɔ mlɛo ni táa mɔ tsuiŋ nɛkɛ pɛŋ.” Nakai nɔŋŋ hu beni nyɛmi yoo Odasefonyo ko ni jɛ Albania lɛ nine shɛ New World Translation muu lɛ fɛɛ nɔ yɛ Albania wiemɔ mli lɛ, ewie akɛ: “Kwɛ bɔ ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ŋɔɔ waa yɛ Albania wiemɔ mli! Mɛɛ hegbɛ kpele po wɔná nɛkɛ akɛ Yehowa kɛ wɔ wieɔ yɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔmaŋ wiemɔ mli!”

Ebaanyɛ ehé afii babaoo dani shishitsɔɔmɔ kuu ko baanyɛ atsɔɔ Biblia muu lɛ fɛɛ shishi agbe naa. Shi kɛ́ nɔ ni jɛɔ mli kɛbaa lɛ ji akɛ mɛi akpekpei abɔ nyɛɔ amɛnuɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ shishi jogbaŋŋ klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, ani okpɛlɛɛɛ nɔ akɛ sɛɛnamɔ eba mɔdɛŋ fɛɛ ni abɔ lɛ he waa?

“Nyɔŋmɔ Hefatalɔi Nitsulɔi Ji Wɔ”

Yɛ anɔkwale mli lɛ, wiemɔ shishitsɔɔmɔ ji nitsumɔi babaoo ni yeɔ buaa koni anyɛ ashiɛ sanekpakpa lɛ kɛmɔ shi lɛ ateŋ ekome kɛkɛ. Biblia kasemɔ woji aŋmalamɔ, amɛkalamɔ, kɛ amɛkɛ majemɔ kɛ agbɛnɛ hu nitsumɔi krokomɛi babaoo ni kɔɔ enɛɛmɛi ahe ni Yehowa Odasefoi anitsumɔhe niji, kpokpai, kɛ asafoi lɛ tsuɔ lɛ fɛɛ biɔ mɔdɛŋbɔɔ kɛ shika babaoo diɛŋtsɛ. Kɛlɛ, Nyɔŋmɔ webii lɛ ‘jɛɔ amɛsuɔmɔ mli amɛkɛ amɛhe haa’ kɛtsuɔ nitsumɔ nɛɛ. (Lala 110:3) Amɛbuɔ enɛ feemɔ akɛ eji hegbɛ kpele kɛ jɔɔmɔ ni amɛná, ni no hewɔ lɛ Yehowa hu buɔ amɛ akɛ ‘ehefatalɔi nitsulɔi.’—1 Korintobii 3:5-9.

Eji anɔkwale akɛ shika ni wɔkɛyeɔ wɔbuaa lɛ he ehiaaa mɔ ni kɛɛ akɛ “minɔ̃ ji jwiɛtɛi lɛ, ni minɔ̃ ji shika lɛ” dani enyɛ etsu enitsumɔ lɛ. Kɛlɛ, Yehowa eha etsuji lɛ ená hegbɛ ni woo yɔɔ mli akɛ amɛaatse egbɛi lɛ he kɛtsɔ amɛshika ni amɛkɛyeɔ amɛbuaa koni anyɛ ashiɛ anɔkwalei ni hereɔ mɛi ayiwala lɛ atsɔɔ “jeŋmaji lɛ fɛɛ” lɛ nɔ. (Mateo 24:14; 28:19, 20) Ani otsui tsirɛɛɛ bo koni ofee bɔ fɛɛ bɔ ni ooonyɛ kɛfi nitsumɔ ni akuŋ sɛɛ atsuŋ eko dɔŋŋ nɛɛ sɛɛ?

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 5 Kɛ́ ootao ona wiemɔi srɔtoi nɛɛ lɛ, kwɛmɔ wolo tɛtrɛɛ nɛɛ baafa 2 lɛ.

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 18]

“AMƐHAA WƆJWƐŊƆ NII ANƆ WAA”

Oblayoo fioo ni eye afii 14 lɛ ŋma kɛyaha Yehowa Odasefoi anitsumɔhe nine ni yɔɔ Cameroon lɛ akɛ: “Beni mihé miskul nibii kɛha afi nɛɛ sɛɛ lɛ, minyɛ mihɔ̃ɔ nyɛsɛɛ afi lɛ mli woji lɛ enyɔ ni miná francs 2,500 [U.S. dɔlai 5]. Mikɛ francs 910 [U.S. dɔlai 1.82] ni miná yɛ shika ni mikɛtoɔ lɛ mli lɛ miifata wolo ni mihɔ̃ɔ lɛ shika lɛ he ni mikɛke nyɛ. Nyɛfainɛ, miisumɔ ni mawo nyɛ hewalɛ ni nyɛya nɔ nyɛtsu nitsumɔ kpakpa ni nyɛtsuɔ lɛ. Miida nyɛ shi yɛ Buu-Mɔɔ Awake! woji tɛtrɛbii lɛ ni nyɛfeɔ nyɛhaa wɔ lɛ hewɔ. Amɛhaa wɔjwɛŋmɔ nii anɔ waa.”

[Akrabatsa/Mfoniri ni yɔɔ baafa 18]

NIKEENII KO NI SA KADIMƆ WAA

Yehowa Odasefoi anitsumɔhe nine ni yɔɔ Mixico lɛ nine shɛ wolo ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ nɔ kɛjɛ Manuel, ni ji gbekɛ nuu fioo ni eye afii ekpaa ni hiɛ sɔɔ nii, ni yɔɔ Chiapas State lɛ dɛŋ. Akɛni eleko niŋmaa hewɔ lɛ, enaanyo ko ŋma wolo lɛ eha lɛ. Manuel kɛɛ akɛ: “Minaa ke mi kpolotoo nyɛ ko. Beni efɔ́ bii lɛ, miŋɔ amɛteŋ nɔ ni he yɔɔ fɛɔ fe fɛɛ lɛ, ni nyɛmimɛi lɛ ye bua mi ni milɛ lɛ. Miijɛ misuɔmɔ mli mikɛ shika ni miná kɛjɛ kpolotoo lɛ ni mihɔ̃ɔ lɛ mli lɛ miike nyɛ. Kpolotoo lɛ tsiimɔ ji pound 220 [kilogram 100], ni miná pesos 1,250 [U.S. dɔlai 110] kɛjɛ ehɔ̃ɔmɔ mli. Nyɛfainɛ, nyɛkɛ shika nɛɛ atsua Yehowa nitsumɔ lɛ.”

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 19]19]

‘NYƐKƐ ENƐ ATSUA NII KƐTSƆƆA BIBLIA LƐ SHISHI’

Ajie New World Translation of the Christian Greek Scriptures lɛ ni atsɔɔ shishi kɛtee Ukraine wiemɔ mli lɛ kpo yɛ afi 2005 Yehowa Odasefoi akpokpaa wulu nɔ kpee ni afee yɛ Ukraine lɛ shishi. Enɔ jetsɛremɔ lɛ, ana wolo ko ni aŋma awo kpee lɛ shishi oniatsumɔ adekai lɛ ekome mli akɛ: “Miye afii nɛɛhu. Miida nyɛ shi waa akɛ nyɛfee Greek Scriptures lɛ nyɛha wɔ. Wɔmami haa mi kɛ minyɛ nuu fioo lɛ shika ni wɔkɛfo lɔle kɛya skul. Shi kɛ́ nugbɔ enɛɛɛ lɛ, wɔnyiɛɔ kɛyaa skul lɛ, ni no ha wɔnyɛ wɔbua shika ni naa shɛɔ hryvnia 50 [U.S. dɔlai 10] nɛɛ naa kɛto. Mi kɛ minyɛmi nuu lɛ baasumɔ ni wɔkɛ shika nɛɛ aha nyɛ ni nyɛkɛtsu nii kɛtsɔɔ Biblia muu lɛ fɛɛ shishi kɛya Ukraine wiemɔ mli.”

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 20, 21]

GBƐ̀I NI MƐI KOMƐI TSƆƆ NƆ AMƐKEƆ NII

ONIATSUMƆI KƐHA JEŊ MUU FƐƐ NITSUMƆ LƐ

Mɛi pii kɛ shika ko fɔ̃ɔ shi, loo amɛtoɔ he gbɛjianɔ ni amɛkɛwoɔ oniatsumɔ adekai ni akadi amɛ akɛ “Oniatsumɔi Kɛha Jeŋ Muu Fɛɛ Nitsumɔ Lɛ—Mateo 24:14” lɛ mli.

Daa nyɔŋ nɔ lɛ, asafoi kɛ shika nɛɛ majeɔ kɛyaa Yehowa Odasefoi anitsumɔhe ni yɔɔ maŋ nɔ he ni amɛyɔɔ lɛ. Abaanyɛ akɛ shika ni ataoɔ akɛke lɛ amaje tɛ̃ɛ kɛyaha Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania, Attention Treasurer’s Office, 25 Columbia Heights, Brooklyn, New York 11201-2483, aloo abaanyɛ akɛya Yehowa Odasefoi anitsumɔhe nine ni sɔmɔɔ maŋ ni oyɔɔ mli lɛ. Kɛ́ akɛ tsɛk miitsɔ adrɛs ni yɔɔ yiteŋgbɛ lɛ nɔ kɛmiiha lɛ, esa akɛ aŋma “Watch Tower” yɛ nɔ akɛ mɛi ni aawo shika lɛ aaha. Abaanyɛ akɛ jwetrii aloo ojarawa nibii krokomɛi hu ake. Esa akɛ aŋma wolo fioo ko afata nɛkɛ nikeenii nɛɛ ahe ni akɛtsɔɔ akɛ amɛji nibii ni akɛmiike kwraa.

NIBII NI AKƐHA SHI AKƐKEKO LƐ AHE GBƐJIANƆTOO

Abaanyɛ akɛ shika aha Watch Tower koni ekɛtsu enibii ahe nii yɛ jeŋ fɛɛ. Shi kɛ́ mɔ ni kɛha lɛ miitao lɛ, akɛbaaha lɛ. Bɔni afee ni oná sane nɛɛ mlitsɔɔmɔ lolo lɛ, ofainɛ ŋmaa kɛyabi yɛ Treasurer’s Office lɛ kɛtsɔ adrɛs ni atsɔɔ yɛ yiteŋgbɛ lɛ nɔ.

EJURƆFEEMƆ NI AKPƐ YIŊ YƐ HE

Kɛfata shika ni akɛkeɔ kwraa lɛ he lɛ, ayɛ gbɛ̀i krokomɛi hu ni atsɔɔ nɔ akeɔ nii koni ehe aba sɛɛnamɔ kɛha Maŋtsɛyeli nitsumɔ lɛ yɛ jeŋ fɛɛ. Enɛɛmɛi ateŋ ekomɛi ji:

Inshuɔrans: Abaanyɛ aŋma Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania gbɛi akɛ mɛi ni baaná inshuɔrans gbɛjianɔtoo lɛ he sɛɛ yɛ mɔ ni kɛhaa lɛ gbele sɛɛ, aloo mɛi ni baaná enitsumɔ hejɔɔmɔ mli gbɛjianɔtoo lɛ he sɛɛ.

Shika ni Akɛtoɔ Shikatoohe: Abaanyɛ aha shika ni akɛto, shika nɔ woji, aloo akɛ nitsumɔ mli hejɔɔmɔ mli shika ato aloo akɛha Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania yɛ mɔ lɛ gbele sɛɛ, yɛ bɔ ni nyɛmaŋ lɛ shikatoohei ŋmɛɔ gbɛ ni afee lɛ naa.

Nitsumɔi Amli Gbɛfaŋnɔ kɛ Shika ni Akɛfaa Shikatoohei kɛ Ehe Kpa: Abaanyɛ akɛ nitsumɔi amli gbɛfaŋnɔ ni ayɔɔ kɛ shika ni akɛfaa shikatoohei kɛ ehe kpa lɛ aha Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania akɛ nibii ni akɛmiike kwraa.

Shikpɔji kɛ Tsũi: Abaanyɛ akɛ shikpɔji kɛ tsũi ni baahi hɔɔmɔ, loo shĩa ko ni mɔ ko yɔɔ mli lɛ aha kɛtsɔ ke kwraa ni akɛaake nɔ, aloo ni abaashi shikpɔŋ loo tsũ lɛ yɛ mɔ ni kɛke lɛ dɛŋ, koni ehi tsũ lɛ mli aloo ekwɛ nɔ aahu kɛyashi be mli ni ebaagbo. Ha nitsumɔhe nine ni yɔɔ maŋ mli he ni oyɔɔ lɛ ale dani okɛ shikpɔŋ loo tsũ ko aha.

Daa Afi Shika ni Anáa yɛ Nikeenii Ahe: Daa afi shika ni anáa yɛ nikeenii ahe ji gbɛjianɔ ko ni atoɔ ni mɔ ko kɛ shika loo nibii ni jara wawai haa koni nitsumɔhe nine pɔtɛɛ ko ní Yehowa Odasefoi kɛtsuɔ nii lɛ akwɛ nɔ. Yɛ no najiaŋ lɛ, mɔ ni kɛha lɛ, loo mɔ ko ni mɔ ni kɛha lɛ ehala lɛ lɛ nine shɛɔ shika falɛ pɔtɛɛ ko nɔ daa afi yɛ ewala be fɛɛ mli. Atseɔ tóo yɛ shika ni mɔ ni kɛha lɛ nine shɛɔ nɔ lɛ nɔ yɛ afi mli ni daa afi shika ni anáa lɛ jeɔ nitsumɔ shishi lɛ.

Shamaŋsheo kɛ Nii ni Ahaa Mɔ Kroko Gbɛi Kãa Nɔ: Abaanyɛ akɛ nibii ni ayɔɔ loo shika ake Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania kɛtsɔ shamaŋsheo ni aŋma yɛ mla naa nɔ, aloo abaanyɛ aha Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania gbɛi akã shika ni akɛto lɛ nɔ akɛ mɔ ni baaná he sɛɛ. Bei komɛi lɛ, jamɔ gbɛjianɔtoo ko gbɛi ni kãa shika ko nɔ lɛ haa enáa toowoo mli heyelii komɛi.

Taakɛ gbɛi “charitable planning” (ejurɔfeemɔ ni akpɛ yiŋ yɛ he) lɛ tsɔɔ lɛ, nɛkɛ nikeei henɔi nɛɛ biɔ gbɛjianɔtoo yɛ mɔ ni kɛ nii keɔ lɛ gbɛfaŋ. Bɔni afee ni akɛye abua aŋkroaŋkroi ni miisumɔ koni amɛye amɛbua Yehowa Odasefoi ajeŋ muu fɛɛ nitsumɔ lɛ kɛtsɔ nɛkɛ ejurɔfeemɔ ni akpɛ yiŋ yɛ he nɛɛ ateŋ eko nɔ lɛ, afee wolo bibioo ko yɛ Blɔfo wiemɔ kɛ Spain wiemɔ mli ni yitso ji Charitable Planning to Benefit Kingdom Service Worldwide (Ejurɔfeemɔ ni Akpɛ Yiŋ yɛ He Koni Ehe Aba Sɛɛnamɔ Kɛha Maŋtsɛyeli Nitsumɔ yɛ Jeŋ Fɛɛ). Aŋma wolo bibioo nɛɛ koni eha ale gbɛ̀i srɔtoi anɔ ni abaanyɛ atsɔ ni akɛ nibii kɛ shika ake amrɔ nɛɛ loo bɔ ni mɔ aaafee eha nine ashɛ shika loo jwetri ko ni ekɛke yɛ mla naa lɛ nɔ yɛ egbele sɛɛ. Mɛi babaoo enyɛ eye ebua kɛfi Yehowa Odasefoi ajamɔ lɛ kɛ nitsumɔi ni amɛtsuɔ kɛyeɔ buaa adesai lɛ asɛɛ yɛ jeŋ fɛɛ, yɛ be mli ni amɛkane wolo bibioo lɛ ni amɛkɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛmla kɛ toowoo he ŋaawolɔi esusu he lɛ sɛɛ, ni yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, amɛha sɛɛnamɔi ni amɛnáa yɛ toowoo mli yɛ enɛ feemɔ mli lɛ etee hiɛ. Nine baanyɛ ashɛ wolo bibioo nɛɛ nɔ kɛtsɔ eko ni aaashɛ kɛjɛ Charitable Planning Office (Nitsumɔhe ni Kwɛɔ Ejurɔfeemɔ ni Akpɛ Yiŋ yɛ He lɛ Nɔ) lɛ dɛŋ tɛ̃ɛ lɛ nɔ.

Bɔni afee ni oná enɛ mlitsɔɔmɔ lolo lɛ, obaanyɛ obi kɛjɛ Charitable Planning Office lɛ, kɛtsɔ woloŋmaa loo tɛlifoŋ tswaa nɔ, kɛtsɔ adrɛs ni atsɔɔ yɛ shishigbɛ lɛ loo Yehowa Odasefoi anitsumɔhe nine ni sɔmɔɔ maŋ ni oyɔɔ mli lɛ nɔ.

Charitable Planning Office

Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania

100 Watchtower Drive

Patterson, New York 12563-9204

Tɛlifoŋ: (845) 306-0707

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 19]

Miskito wiemɔ lɛ shishitsɔɔlɔi ni yɔɔ Nicaragua nitsumɔhe nine lɛ