Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yehowa Wiemɔi Lɛ Baa Mli Anɔkwale

Yehowa Wiemɔi Lɛ Baa Mli Anɔkwale

Yehowa Wiemɔi Lɛ Baa Mli Anɔkwale

“Nibii kpakpai fɛɛ ni Yehowa, nyɛ-Nyɔŋmɔ lɛ, wie yɛ nyɛhewɔ lɛ, emli ekome folo ekaaa shi, fɛɛ eba mli eha nyɛ.”—YOSHUA 23:14.

1. Namɔ ji Yoshua, ni mɛni efee beni eshwɛ fioo ni ebaagbo lɛ?

YOSHUA ji asraafonyo nukpa ni yɔɔ ekãa, hewalɛ kɛ hemɔkɛyeli, ni eyeɔ anɔkwa hu. Ekɛ Mose nyiɛ, ni Yehowa hala lɛ koni enyiɛ Israel maŋ lɛ hiɛ kɛtsɔ ŋa ko ni nɔ yɔɔ gbeyei nɔ kɛya shikpɔŋ ko ni fufɔ kɛ wo hoɔ yɛ nɔ lɛ nɔ. Beni eshwɛ fioo ni Yoshua ni ji nuu ni abuɔ lɛ waa nɛɛ baagbo lɛ, ekɛ Israel hii ni ji maŋ onukpai lɛ ye shɛɛ ni taa mɔ tsuiŋ. Ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ ewiemɔ lɛ waje mɛi ni bo lɛ toi lɛ ahemɔkɛyeli. Ebaanyɛ ewaje bo hu ohemɔkɛyeli.

2, 3. Mɛɛ shihilɛ mli Israel yɔɔ beni Yoshua kɛ Israel onukpai lɛ wie lɛ, ni mɛni Yoshua kɛɛ?

2 Feemɔ shihilɛ ni Biblia lɛ wie he nɛɛ he mfoniri okwɛ: “Eba mli akɛ be kpalaŋŋ sɛɛ, beni Yehowa eha Israel hejɔɔmɔ kɛjɛ amɛhenyɛlɔi fɛɛ ni bɔle amɛ kɛkpe lɛ adɛŋ, ní Yoshua egbɔ ní eye gbii pii lɛ, Yoshua tsɛ Israel muu lɛ fɛɛ, amɛnukpai kɛ amɛlumɛi kɛ amɛkojolɔi kɛ amɛnɔkwɛlɔi lɛ kɛkpe, ni ekɛɛ amɛ akɛ: Migbɔ ni miye gbii pii.”—Yoshua 23:1, 2.

3 Yoshua miihe aná afii 110, ni ehi shi yɛ yinɔi ni nibii tee nɔ jogbaŋŋ diɛŋtsɛ kɛha Nyɔŋmɔ webii lɛ ateŋ lɛ ekome mli. Ekɛ ehiŋmɛi na Nyɔŋmɔ naakpɛɛ nitsumɔi lɛ, ni ena Yehowa shiwoi lɛ babaoo amlibaa. No hewɔ lɛ, nibii ni lɛ diɛŋtsɛ ekɛ ehiŋmɛi na nɛɛ ha ekɛ hekɛnɔfɔɔ kɛɛ akɛ: “Nyɛle yɛ nyɛtsui mli fɛɛ kɛ nyɛsusuma mli fɛɛ akɛ nibii kpakpai fɛɛ ni Yehowa, nyɛ-Nyɔŋmɔ lɛ, wie yɛ nyɛhewɔ lɛ, emli ekome folo ekaaa shi, fɛɛ eba mli eha nyɛ, emli ekome folo ekaaa shi.”—Yoshua 23:14.

4. Mɛɛ shi Yehowa wo Israelbii lɛ?

4 Mɛɛ Yehowa wiemɔi ba mli yɛ Yoshua wala shihilɛ mli? Wɔbaasusu shiwoi etɛ ni Yehowa kɛha Israelbii lɛ ahe. Klɛŋklɛŋ lɛ, Nyɔŋmɔ wo amɛ shi akɛ ebaajie amɛ kɛjɛ nyɔŋyeli mli. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, ebaabu amɛhe. Nɔ ni ji etɛ lɛ, ebaakwɛ amɛ. Yehowa ewo etsuji ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ shi ni tamɔ nakai, ni wɔ wɔna akɛ shiwoi nɛɛ miiba mli yɛ wɔbeaŋ. Shi dani wɔbaasusu nɔ ni Yehowa feɔ yɛ wɔbei nɛɛ amli lɛ ahe lɛ, nyɛhaa wɔsusua nibii ni efee yɛ Yoshua gbii lɛ amli lɛ ahe.

Yehowa Jieɔ Ewebii

5, 6. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔ ejie Israelbii lɛ kɛjɛ Mizraim, ni mɛni enɛ tsɔɔ?

5 Beni Israelbii lɛ fó amɛtsɛ́ Nyɔŋmɔ yɛ nyɔŋ ni amɛyeɔ yɛ Mizraim lɛ hewɔ lɛ, Yehowa bo amɛ toi. (2 Mose 2:23-25) Yehowa kɛɛ Mose yɛ ŋmeitso ni tsoɔ lɛ masɛi akɛ: “Mikpleke shi mibajie [mi webii lɛ] yɛ Mizraimbii lɛ adɛŋ, ni mafã amɛ kɛjɛ nakai shikpɔŋ lɛ nɔ kɛya shikpɔŋ kpakpa ni da, shikpɔŋ ni fufɔ kɛ wo hoɔ yɛ nɔ lɛ nɔ.” (2 Mose 3:8) Kwɛ miishɛɛ ni eeeji akɛ aaana Yehowa shiwoi nɛɛ amlibaa! Farao kpoo akɛ eeeha Israel ashi Mizraim, ni Mose ha ele akɛ Nyɔŋmɔ baaha Nilo faa lɛ atsɔ lá. Yehowa wiemɔ nɛɛ ekaaa shi. Nilo Faa lɛ tsɔ lá. Emli looi lɛ gboi, ni anyɛɛɛ faa lɛ mli nu lɛ anu. (2 Mose 7:14-21) Farao tee nɔ ekpiliŋ etsui, ni Yehowa kɛ haomɔi nɛɛhu krokomɛi ba enɔ, ni yɛ eko fɛɛ eko mli lɛ, etsɔɔ hiɛ ebɔɔ lɛ amaniɛ dã. (Mose Wolo ni Ji Enyɔ, yitso 8-12) Beni Haomɔ ni ji nyɔŋma lɛ gbe Mizraim kromɔbii fɛɛ lɛ, Farao fã Israelbii lɛ koni amɛshi—kɛkɛ ni amɛshi!—2 Mose 12:29-32.

6 Jiemɔ nɛɛ ha Yehowa ŋɔ Israel akɛ emaŋ ni ehala. Eha ana akɛ Yehowa shiwoi Baa Mli, ewiemɔ lɛ eko eko ekaaa shi. Eye odase akɛ Yehowa nɔ kwɔ fe jeŋmaji lɛ anyɔŋmɔi lɛ. Kɛ́ wɔkane amɛjiemɔ nɛɛ he sane ni wɔjwɛŋ nɔ lɛ, ewajeɔ wɔhemɔkɛyeli. Feemɔ bɔ ni amɛnu he amɛha beni ajie amɛ lɛ he mfoniri okwɛ! Yoshua na akɛ ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ Yehowa “ji mɔ ni kwɔ fe fɛɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ!”—Lala 83:19.

Yehowa Buɔ Ewebii Ahe

7. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔ ebu Israelbii lɛ ahe beni Farao asraafoi lɛ tiu amɛ lɛ?

7 Ni shi ni ji enyɔ ni Yehowa wo ewebii lɛ akɛ ebaabu amɛhe lɛ hu? Yehowa tsɔ shi ni ewo akɛ ebaajie amɛ kɛjɛ Mizraim kɛya Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ nɔ eha enɛ ba mli. Kaimɔ akɛ beni Farao mli fu lɛ, ekɛ esraafoi ni he wa waa lɛ kɛ shwiilii ohai abɔ tiu Israelbii lɛ. Ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ henɔwolɔ nɛɛ ná hekɛnɔfɔɔ waa, titri lɛ beni ebafee tamɔ nɔ ni gɔji kɛ ŋshɔ lɛ esa Israelbii lɛ anaa lɛ! Agbɛnɛ Nyɔŋmɔ kɛ atatu fo Israelbii lɛ kɛ Mizraimbii lɛ ateŋ, ni ekɛ enɛ bu ewebii lɛ ahe. Heni Mizraimbii lɛ yɔɔ lɛ ewo duŋ; heni Israelbii lɛ yɔɔ lɛ miikpɛ. Beni atatu lɛ hewɔ lɛ Mizraimbii lɛ nyɛɛɛ atiu Israelbii lɛ, Mose wo etso lɛ nɔ ni Ŋshɔ Tsuru lɛ mli gba enyɔ ni Israelbii lɛ tsɔ mli kɛjo foi, shi ebafee gbele tsɔne kɛha Mizraimbii lɛ. Yehowa kpata Farao ta ni he wa waa lɛ hiɛ butuu, ni ebu ewebii lɛ ahe koni akaye amɛnɔ kunim.—2 Mose 14:19-28.

8. Mɛɛ hebuu Israelbii lɛ ná (a) yɛ ŋa lɛ nɔ kɛ (b) beni amɛtee Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ?

8 Beni Israelbii lɛ fo Ŋshɔ Tsuru lɛ amɛgbe naa lɛ, amɛtsomlo yɛ shikpɔŋ ko ni atsɔɔ mli akɛ eji “ŋã kpeteŋkpele ní nɔ yɔɔ gbeyei lɛ nɔ, he ni onufui ní naa jaraa kɛ nyɔŋmɔŋkrakroi yɔɔ kɛ shikpɔŋ olɛŋlɛ nɔ, he ni nu bɛ lɛ.” (5 Mose 8:15) Yehowa bu ewebii lɛ ahe yɛ jɛmɛ hu. Ni beni amɛtee Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ hu? Kanaan asraafoi ni he wa lɛ te shi wo amɛ. Fɛɛ sɛɛ lɛ Yehowa kɛɛ Yoshua akɛ: “Tee shi, ní bo kɛ nɛkɛ maŋ muu nɛɛ fɛɛ afo Yordan nɛɛ kɛya shikpɔŋ ni miŋɔhaa amɛ, Israelbii lɛ, nɔ. Mɔ ko mɔ ko nyɛŋ ohiɛ adamɔ yɛ owala gbii fɛɛ mli; bɔ ni mikɛ Mose hi shi lɛ, nakai nɔŋŋ mikɛo aaahi shi; mishiŋo ni mikwaŋo hu.” (Yoshua 1:2, 5) Yehowa wiemɔi nɛɛ efeee efolo. Yɛ aaafee afii ekpaa mli lɛ, Yoshua butu maŋtsɛmɛi 31, ni eye Shiwoo Shikpɔŋ lɛ fã kpotoo nɔ. (Yoshua 12:7-24) Eji Yehowa ebuuu amɛhe kulɛ, amɛyeŋ kunim ni tamɔ nɛkɛ kɔkɔɔkɔ.

Yehowa Kwɛɔ Ewebii Lɛ

9, 10. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔ ekwɛ ewebii lɛ yɛ ŋa lɛ nɔ?

9 Agbɛnɛ susumɔ shi ni ji etɛ ni Yehowa wo ewebii lɛ akɛ ebaakwɛ amɛ lɛ he okwɛ. Beni ejie Israelbii lɛ kɛjɛ Mizraim etsɛɛɛ nɔŋŋ lɛ, ewo amɛ shi akɛ: “Naa, mibaha aboloo ajɛ ŋwɛi anɛ aha nyɛ, ni daa gbi lɛ maŋ lɛ aje kpo ayabua naa bɔ ni aaashɛ amɛnaa gbi kome.” Ni taakɛ ewo amɛ shi lɛ, eha amɛ ‘aboloo ni jɛ ŋwɛi.’ “Beni Israelbii lɛ na lɛ, amɛkɛɛkɛɛ amɛhe akɛ: Mɛni nɛ?” Eji Mana, aboloo ni Yehowa wo shi akɛ ekɛbaaha amɛ lɛ.—2 Mose 16:4, 13-15.

10 Yehowa kwɛ Israelbii lɛ ni eha amɛ niyenii kɛ nu afii 40 yɛ ŋa lɛ nɔ. Ekwɛ po ni amɛtadei lɛ akasuu ní amɛnaji hu akafũu. (5 Mose 8:3, 4) Yoshua kɛ ehiŋmɛi na enɛɛmɛi fɛɛ. Yehowa jie ewebii lɛ, ebu amɛhe, ni ekwɛ amɛ taakɛ ewo amɛ shi lɛ pɛpɛɛpɛ.

Jiemɔ yɛ Ŋmɛnɛŋmɛnɛ Beaŋ

11. Mɛni tee nɔ yɛ Brooklyn, New York, yɛ afi 1914 mli, ni mɛɛ be shɛ yɛ nakai beaŋ?

11 Ni wɔbei nɛɛ amli hu? Yɛ Sohaa leebi, October 2, 1914 lɛ, Charles Taze Russell ni no mli lɛ eji Biblia Kaselɔi lɛ ahiɛnyiɛlɔ lɛ bote Betel ni yɔɔ Brooklyn, yɛ New York lɛ niyelihe lɛ. Ekɛ miishɛɛ kɛɛ akɛ: “Nyɛjekoo.” Kɛkɛ lɛ, dani ebaawo esɛɛ shi lɛ, ekɛ miishɛɛ tswa adafi akɛ: “Jeŋmaji Abe lɛ eba naagbee; amɛmaŋtsɛmɛi lɛ eye amɛgbii lɛ amɛtã.” Be eshɛ ekoŋŋ kɛha jeŋ muu fɛɛ Maŋtsɛ ni ji Yehowa lɛ akɛ eye ebua ewebii lɛ. Ni efee nakai hu.

12. Mɛɛ jiemɔ tee nɔ yɛ afi 1919, ni mɛni enɛ gbele gbɛ kɛha?

12 Enɛ sɛɛ afii enumɔ pɛ lɛ, Yehowa jie ewebii lɛ kɛjɛ “Babilon kpeteŋkpele lɛ,” ni ji apasa jamɔi fɛɛ ni yɔɔ je lɛŋ lɛ mli. (Kpojiemɔ 18:2) Wɔteaŋ mɛi fioo pɛ ji mɛi ni hiɛ efã bɔ ni sa yɛ nakai beaŋ ní na nakai jiemɔ ni yɔɔ miishɛɛ lɛ. Fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔmiina nɔ ni ejɛ mli kɛba lɛ. Yehowa esaa eto jamɔ krɔŋŋ shishi ni efee mɛi ni miisumɔ ni amɛja lɛ lɛ ekome. Blema tɔ̃ɔ ejɛ etsɔ gbalɔ Yesaia nɔ egba akɛ: “Aaaba mli akɛ naagbee gbii lɛ amli lɛ, Yehowa we lɛ gɔŋ lɛ aaama shi yɛ gɔji lɛ ayiteaŋ, ni aaawo enɔ fe gɔŋkpɔi lɛ; ni jeŋmaji fɛɛ aaaho kɛaaba he.”—Yesaia 2:2.

13. Mɛɛ hiɛyaa ona yɛ Yehowa webii lɛ ateŋ?

13 Yesaia wiemɔi lɛ ba mli anɔkwale. Yɛ afi 1919 lɛ, shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ ekãa je jeŋ muu fɛɛ odaseyeli ko shishi, ni tafãa nɛɛ wó anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ jamɔ lɛ nɔ gojoo. Yɛ afi 1930 afii lɛ amli lɛ, ebafee faŋŋ akɛ aabua “tooi krokomɛi” lɛ anaa koni amɛbaná jamɔ krɔŋŋ lɛ mli gbɛfaŋnɔ. (Yohane 10:16) Klɛŋklɛŋ lɛ, mɛi akpei abɔ ba, no sɛɛ lɛ akpei ohai abɔ, ni amrɔ nɛɛ mɛi akpekpei abɔ miifĩ jamɔ krɔŋŋ lɛ sɛɛ! Awie mɛnɛɛmɛi ahe yɛ ninaa ko ni ajie lɛ kpo atsɔɔ bɔfo Yohane lɛ mli akɛ amɛji “asafo babaoo ni mɔ ko mɔ ko nyɛŋ akane ni jɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ akutsei kɛ maji kɛ majianɔ wiemɔi amli.” (Kpojiemɔ 7:9) Mɛni okɛ ohiŋmɛi ena yɛ enɛ he yɛ owala shihilɛ mli? Beni okase anɔkwale lɛ he nii klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, Yehowa Odasefoi enyiɛ yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ? Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi ni sɔmɔɔ Yehowa lɛ ayi fa fe 6,700,000. Jiemɔ ni Yehowa jie ewebii lɛ kɛjɛ Babilon Kpeteŋkpele lɛ mli lɛ gbele gbɛ kɛha hiɛyaa kpele ni wɔnaa yɛ je lɛŋ fɛɛ lɛ.

14. Mɛɛ jiemɔ kã wɔhiɛ ni baaba?

14 Jiemɔ kroko yɛ ni Yehowa baatsu he nii—no baasa mɛi fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ ahe. Yehowa kɛ ehewalɛ lɛ baatsu nii yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ kɛkpata mɛi fɛɛ ni teɔ shi woɔ lɛ lɛ ahiɛ, ni ebaajie ewebii lɛ kɛya jeŋ hee ni jalɛ hiɔ mli lɛ mli. Kwɛ miishɛɛ ni wɔbaaná beni Yehowa foɔ efɔŋfeemɔ sɛɛ ni ekɛ be ni yɔɔ nyam fe fɛɛ yɛ adesai ayinɔsane mli baa lɛ!—Kpojiemɔ 21:1-4.

Hebuu ni Yehowa Kɛhaa Ŋmɛnɛ

15. Mɛni hewɔ ehe hiaa ni Yehowa abu ewebii ahe ŋmɛnɛ lɛ?

15 Taakɛ wɔtsɔ hiɛ wɔna lɛ, Yehowa hebuu he bahia Israelbii ni hi shi yɛ Yoshua gbii lɛ amli lɛ. Ani Yehowa hebuu he miihia ewebii ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ? Hɛɛ! Yesu bɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ kɔkɔ akɛ: “Amɛaajie nyɛ amɛwo amanehulu mli, ní agbe nyɛ; ni migbɛi lɛ hewɔ lɛ jeŋmaji fɛɛ aaanyɛ nyɛ.” (Mateo 24:9) Akɛ yiwaa ni naa wa kɛ shitee-kɛwoo kpele eba Yehowa Odasefoi anɔ yɛ maji babaoo amli yɛ afii ni eho lɛ amli. Shi eyɛ faŋŋ akɛ Yehowa efi ewebii lɛ asɛɛ. (Romabii 8:31) Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ maa nɔ mi kɛhaa wɔ akɛ ‘tawuu nii ní asɔ̃ɔ ashiɔ wɔ lɛ eko eko nyɛŋ’ afo wɔ-Maŋtsɛyeli shiɛmɔ kɛ nitsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ sɛɛ.—Yesaia 54:17.

16. Mɛni okɛ ohiŋmɛi ena ni tsɔɔ akɛ Yehowa buɔ ewebii ahe?

16 Yɛ nyɛ̃ɛ ni je lɛ nyɛ̃ɔ Yehowa webii lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, amɛmiiya nɔ amɛmiishwere. Yehowa Odasefoi miishwere yɛ shikpɔji 236 nɔ—ni eji odaseyeli ni tsɔɔ mɔ yiŋ diɛŋtsɛ akɛ Yehowa kɛ wɔ yɛ ni ebuɔ wɔhe kɛjɛɔ mɛi ni miisumɔ ni amɛkpata wɔhiɛ loo amɛku wɔnaa lɛ adɛŋ. Ani obaanyɛ okai nɔyelɔi hewalɔi loo jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi ni yɛ owala shihilɛ mli lɛ amɛwa Nyɔŋmɔ webii lɛ ayi lɛ agbɛi? Mɛni ba yiwalɔi nɛɛ anɔ? Nɛgbɛ amɛyɔɔ bianɛ? Amɛteŋ mɛi babaoo bɛ shihilɛ mli dɔŋŋ, taakɛ Farao ni hi shi yɛ Mose kɛ Yoshua gbii lɛ amli lɛ ji lɛ. Ni Nyɔŋmɔ tsuji ni yɔɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ ni gboiɔ akɛ anɔkwafoi lɛ hu? Amɛyɛ Yehowa kaimɔ mli. He ko bɛ ni yɔɔ shweshweeshwe fe heni amɛyɔɔ nɛɛ. Lɛɛlɛŋ, Yehowa eye eshiwoo akɛ ebaabu etsuji lɛ ahe lɛ nɔ.

Yehowa Kwɛɔ Ewebii lɛ Ŋmɛnɛ

17. Mɛɛ shiwoo Yehowa kɛha yɛ mumɔŋ niyenii he?

17 Yehowa kwɛ ewebii lɛ yɛ ŋa lɛ nɔ, ni ekwɛɔ amɛ ŋmɛnɛ hu. “Tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ lɛɔ wɔ kɛ mumɔŋ niyenii. (Mateo 24:45) Wɔnine shɛɔ anɔkwalei ni kɔɔ Nyɔŋmɔ he ni atsimɔ nɔ afii ohai abɔ ni eho nɛ lɛ anɔ. Ŋwɛibɔfo lɛ kɛɛ Daniel akɛ: “Tsiimɔ wiemɔi nɛɛ anɔ, ní osɔo wolo nɛɛ naa kɛyashi naagbee be lɛ; mɛi pii aaakane fitsofitso, ni [anɔkwa] nilee aaafá.”—Daniel 12:4.

18. Mɛni hewɔ abaanyɛ akɛɛ akɛ anɔkwa nilee efa babaoo ŋmɛnɛ lɛ?

18 Amrɔ nɛɛ wɔyɛ naagbee gbii lɛ amli, ni anɔkwa nilee miifa diɛŋtsɛ. Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ miiha mɛi ni sumɔɔ anɔkwale lɛ miiná anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ kɛ eyiŋtoi lɛ ahe anɔkwa nilee yɛ jeŋ fɛɛ. Bibliai efa babaoo diɛŋtsɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ ŋmɛnɛ, ni nakai hu woji ni yeɔ buaa mɛi ni amɛnuɔ Biblia lɛ mli anɔkwalei ni nɔ bɛ lɛ ashishi lɛ efa babaoo. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ Mɛni Biblia lɛ Tsɔɔ Diɛŋtsɛ? wolo lɛ ni wɔkɛ mɛi kaseɔ lɛ mli saji ni ato naa lɛ he okwɛ. * Emli saneyitsei lɛ ekomɛi ji: “Mɛni Ji Anɔkwale ni Kɔɔ Nyɔŋmɔ He Lɛ?,” “Nɛgbɛ Gbohii lɛ Yɔɔ?,” “Mɛni Ji Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ?,” kɛ “Mɛni Hewɔ Nyɔŋmɔ Ŋmɛɔ Piŋmɔ Gbɛ?” Adesai esusu sanebimɔi nɛɛ ahe yɛ afii akpei abɔ ni eho lɛ amli. Amrɔ nɛɛ sanebimɔi nɛɛ ahetooi yɛ kɛha mɛi fɛɛ. Yɛ Biblia lɛ mli saji ni mɛi leee kɛ Kristendom hemɔkɛyeli kwamɔ tsɔɔmɔi ni tee nɔ afii ohai abɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ miigbɛ eeshwã ni eewaje mɛi ni sumɔɔ ni amɛsɔmɔ Yehowa lɛ.

19. Mɛɛ shiwoi ona amɛmlibaa, ni te omu sane naa oha tɛŋŋ?

19 Ŋwanejee ko bɛ he akɛ yɛ nɔ ni wɔkɛ wɔhiŋmɛi ena lɛ hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ: “Nibii kpakpai fɛɛ ni Yehowa, nyɛ-Nyɔŋmɔ lɛ, wie yɛ nyɛhewɔ lɛ, emli ekome folo ekaaa shi, fɛɛ eba mli eha nyɛ, emli ekome folo ekaaa shi.” (Yoshua 23:14) Yehowa jieɔ etsuji, ebuɔ amɛhe, ni ekwɛɔ amɛ. Ani obaanyɛ otsɔɔ eshiwoi lɛ ateŋ eko ni beni be shɛ akɛ eba mli lɛ, ebaaa mli? Eko bɛ nakai. Nilee yɛ mli akɛ wɔkɛ wɔhe aaafɔ̃ Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni haaa mɔ nine anyɛ shi lɛ nɔ.

20. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛ hekɛnɔfɔɔ akwɛ wɔsɛɛ be gbɛ lɛ?

20 Ni wɔsɛɛ be ni kã wɔhiɛ lɛ hu? Yehowa eha wɔle akɛ wɔteaŋ mɛi babaoo baanyɛ ahi shi yɛ shikpɔŋ ni asaa nɔ afee lɛ paradeiso ni nɔ yɔɔ fɛo lɛ nɔ. Wɔteŋ mɛi fioo ko yɛ hiɛnɔkamɔ akɛ wɔkɛ Kristo baaye nɔ yɛ ŋwɛi. Kɛ́ wɔyɛ ŋwɛi hiɛnɔkamɔ jio, shikpɔŋ nɔ nɔ̃ jio, wɔ fɛɛ wɔyɛ yiŋtoo ni wɔɔdamɔ nɔ wɔye anɔkwa tamɔ Yoshua. Be baashɛ ni wɔhiɛnɔkamɔ lɛ baaba mli. No mli lɛ wɔbaafo wɔsɛɛ wɔkwɛ shi fɛɛ ni Yehowa wo wɔ lɛ, ni wɔ hu wɔbaakɛɛ akɛ: “Fɛɛ eba mli.”

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 18 Yehowa Odasefoi ji mɛi ni fee.

Ani Obaanyɛ Otsɔɔ Mli?

• Mɛɛ Yehowa shiwoi Yoshua na amɛmlibaa?

• Mɛɛ Nyɔŋmɔ shiwoi ona amɛmlibaa?

• Mɛɛ nɔmimaa wɔbaanyɛ wɔná yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ he?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 23]

Yehowa kɛ ehe wo saji amli kɛjie ewebii lɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 23]

Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa bu ewebii lɛ ahe yɛ Ŋshɔ Tsuru lɛ naa?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 24]

Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa kwɛ ewebii lɛ yɛ ŋa lɛ nɔ?

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 25]

Yehowa kwɛɔ ewebii lɛ ŋmɛnɛ