Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

“Baamɔ Sɔɔmɔ Ni Atuu Awo Odɛŋ Yɛ Nuŋtsɔ Lɛ Mli Lɛ Yi”

“Baamɔ Sɔɔmɔ Ni Atuu Awo Odɛŋ Yɛ Nuŋtsɔ Lɛ Mli Lɛ Yi”

“Baamɔ Sɔɔmɔ Ni Atuu Awo Odɛŋ Yɛ Nuŋtsɔ Lɛ Mli Lɛ Yi”

“Baamɔ sɔɔmɔ ni atuu awo odɛŋ yɛ Nuŋtsɔ lɛ mli lɛ yi, koni ogbe naa kwraa!”—KOL. 4:17.

1, 2. Mɛɛ sɔ̃ kã Kristofoi anɔ?

GBƆMƐI ni yɔɔ je lɛŋ lɛ ahe sɔ̃ ni tsii kã wɔ nɔ. Bɔ ni amɛbaakpɛ amɛyiŋ amɛha amrɔ nɛɛ baatsɔɔ kɛji amɛyi baaná wala loo amɛhiɛ baakpãta yɛ “amanehulu kpeteŋkpele lɛ” mli. (Kpoj. 7:14) Mɔ ni akɛ mumɔ tsirɛ lɛ ni eŋma Abɛi awolo lɛ kɛɛ akɛ: “Jiemɔ mɛi ni akpalaa amɛ kɛyaa ni ayagbe amɛ lɛ, ni mɛi ni didãa yɛ gbee gbɛ lɛ nɔ lɛ, kaaku ohiɛ ofɔ amɛnɔ!” Wiemɔi ni yɔɔ hiɛdɔɔ nɛ! Kɛ́ wɔbɔɔɔ mɛi kɔkɔ yɛ nibii ni esa akɛ amɛfee lɛ ahe lɛ, wɔbaaye amɛlá yi sɔ̃. Yɛ anɔkwale mli lɛ, nakai abɛ lɛ nɔŋŋ tsa nɔ akɛ: “Kɛji okɛɛ akɛ: ‘Naa, wɔleee enɛ lɛ!’ Ani mɔ ni ŋmɛɔ tsuii ekwɛɔ lɛ jwɛŋŋ nɔ? ni mɔ ni báa osusuma yi lɛ, ani eleee? ní eeewo mɔ fɛɛ mɔ nyɔmɔ yɛ enitsumɔ naa?” Eyɛ faŋŋ akɛ Yehowa tsuji nyɛŋ akɛɛ akɛ ‘amɛleee’ oshara ni baaba adesai anɔ lɛ.—Abɛi 24:11, 12.

2 Wala jara wa yɛ Yehowa hiɛ. Ewoɔ etsuji lɛ ahewalɛ ni amɛbɔ mɔdɛŋ waa kɛye amɛbua ni ahere mɛi babaoo ayi wala. Esa akɛ Nyɔŋmɔ sɔɔlɔi lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ aha mɛi krokomɛi ale shɛɛ saji ni hereɔ mɔ yiwala ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ. Bɔ ni kɛ́ bulɔ na oshara miiba ni ebɔɔ kɔkɔ lɛ, nakai nitsumɔ ni akɛwo wɔdɛŋ lɛ ji. Wɔsumɔɔɔ akɛ mɛi ni hiɛ baakpãta lɛ alá ababua wɔyiteŋ. (Ezek. 33:1-7) No hewɔ lɛ, ehe miihia waa ni wɔkãhe ‘wɔshiɛ wiemɔ lɛ’!—Kanemɔ 2 Timoteo 4:1, 2, 5.

3. Mɛɛ saji wɔbaasusu he yɛ nikasemɔ nɛɛ kɛ nikasemɔi enyɔ ni baanyiɛ sɛɛ lɛ amli?

3 Nikasemɔ nɛɛ baaha ole gbɛ nɔ ni oootsɔ oye gbɛtsii nii ni okɛkpeɔ yɛ osɔɔmɔ nitsumɔ ni hereɔ mɔ yiwala lɛ mli lɛ anɔ, kɛ bɔ ni ooofee oye obua mɛi babaoo. Nikasemɔ ni baanyiɛ enɛ sɛɛ lɛ baaha ole gbɛ nɔ ni oootsɔ otsɔɔ anɔkwalei ni he hiaa waa lɛ jogbaŋŋ. Nikasemɔ ni ji etɛ lɛ baabɔ nibii ni woɔ mɔ hewalɛ ni jɛɔ nitsumɔ ni Maŋtsɛyeli shiɛlɔi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ tsuɔ lɛ mli kɛbaa lɛ ateŋ ekomɛi ahe amaniɛ. Shi dani wɔɔsusu saji nɛɛ ahe lɛ, esa jogbaŋŋ akɛ wɔsusu nɔ hewɔ ni wɔbei nɛɛ ji jaramɔ bei lɛ he wɔkwɛ.

Nɔ Hewɔ ni Mɛi Pii Bɛ Hiɛnɔkamɔ

4, 5. Mɛni adesai kɛkpeɔ amrɔ nɛɛ, ni te mɛi pii feɔ amɛnii yɛ he amɛhaa tɛŋŋ?

4 Nibii ni yaa nɔ yɛ je lɛŋ lɛ tsɔɔ akɛ wɔyɛ “je nɛŋ naagbee lɛ” mli, ni ákɛ naagbee lɛ ebɛŋkɛ kpaakpa. Adesai kɛ shihilɛi kɛ nibii ni Yesu kɛ ekaselɔi lɛ tsɔɔ akɛ nomɛi baakadi “naagbee gbii lɛ” miikpe. “Kɔ̃ɔmɔi” ni miihao adesai lɛ ekomɛi ji tai, hɔji, shikpɔŋhosomɔi, kɛ naagbai krokomɛi. Mlakwamɔ, ŋkomeŋfa su, kɛ sui gbohii ehe shi yɛ he fɛɛ he. Bei nɛɛ ji “jaramɔ bei” kɛha mɛi po ni miibɔ mɔdɛŋ akɛ amɛhi shi yɛ Biblia mli shishitoo mlai lɛ anaa lɛ.—Mat. 24:3, 6-8, 12; 2 Tim. 3:1-5.

5 Adesai babaoo lé nɔ ni nibii ni yaa nɔ yɛ je lɛŋ nɛɛ tsɔɔ diɛŋtsɛ. No hewɔ lɛ, mɛi babaoo ehao akɛni amɛ kɛ amɛwekui lɛ baanyɛ amɛkɛ oshara akpe trukaa lɛ hewɔ. Mɛi babaoo yoyoroɔ kɛ́ amɛsuɔlɔ ko gbo loo amɛkɛ naagbai krokomɛi kpe yɛ amɛshihilɛ mli. Mɛi nɛɛ bɛ hiɛnɔkamɔ ejaakɛ amɛleee nɔ hewɔ ni nibii ni tamɔ nakai baa ni amɛlé he ni abaaná enaa tsabaa yɛ.—Efe. 2:12.

6. Mɛni hewɔ “Babilon kpeteŋkpele lɛ” nyɛko aye abua emli bii lɛ?

6 “Babilon kpeteŋkpele lɛ” ni ji apasa jamɔi fɛɛ ni yɔɔ je lɛŋ lɛ nyɛko aha adesai aná miishɛɛ kpakpa ko. Shi etsɔ “ejwamaŋbɔɔ lɛ dãa lɛ” nɔ eha mɛi babaoo ayiŋ efutu yɛ bɔ ni amɛaafee ni amɛná amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpãa lɛ he. Agbɛnɛ hu, akɛni apasa jamɔ feɔ enii tamɔ yoo ajwamaŋ hewɔ lɛ, elaka “shikpɔŋ lɛ nɔ maŋtsɛmɛi lɛ” ni ená amɛnɔ hewalɛ, ni ekɛ amale tsɔɔmɔi kɛ mumɔi atsɛmɔi nifeemɔi elaka mɛi babaoo koni amɛtsɔmɔ nyɔji amɛha nɔyelɔi lɛ. Enɛ hewɔ lɛ apasa jamɔ ená hewalɛ waa ni eekudɔ mɛi babaoo, ni yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ ekpoo Nyɔŋmɔ he anɔkwale lɛ kwraa.—Kpoj. 17:1, 2, 5; 18:23.

7. Mɛni baaba adesai babaoo anɔ, shi mɛɛ gbɛ nɔ abaanyɛ atsɔ aye abua amɛteŋ mɛi komɛi?

7 Yesu tsɔɔ akɛ adesai babaoo nyiɛ gbɛ tɛtrɛɛ ni kɛ mɔ yaa hiɛkpatamɔ mli lɛ nɔ. (Mat. 7:13, 14) Aŋkroaŋkroi komɛi yɛ ni amɛnyiɛ nakai gbɛ tɛtrɛɛ lɛ nɔ akɛni amɛje gbɛ amɛkpoo Biblia lɛ mli tsɔɔmɔi lɛ hewɔ, shi mɛi babaoo nyiɛ nɔ akɛni alaka amɛ loo atsɔɔɔ amɛ nɔ ni Yehowa kpaa gbɛ diɛŋtsɛ kɛjɛɔ amɛdɛŋ lɛ hewɔ. Kɛ́ ajɛ Ŋmalɛ lɛ mli aha amɛle nɔ hewɔ ni esa akɛ amɛtsake amɛshihilɛ gbɛ lɛ, ekolɛ amɛteŋ mɛi komɛi baatsake. Shi ahereŋ mɛi ni baaya nɔ ahi Babilon Kpeteŋkpele lɛ mli lɛ kɛ mɛi ni baaya nɔ akpoo Biblia mli shishitoo mlai lɛ ayiwala yɛ “amanehulu kpeteŋkpele lɛ” mli.—Kpoj. 7:14.

Yaa nɔ Oshiɛ ni ‘Okafɔ̃ɔ’

8, 9. Beni ateɔ shi awoɔ Kristofoi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ, te amɛfee amɛnii amɛha tɛŋŋ, ni mɛni hewɔ?

8 Yesu kɛɛ akɛ ekaselɔi lɛ baashiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ ni amɛfee mɛi kaselɔi. (Mat. 28:19, 20) No hewɔ lɛ, anɔkwa Kristofoi naa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ni amɛkɛ amɛhe woɔ mli lɛ akɛ etsɔɔ anɔkwa ni amɛyeɔ Nyɔŋmɔ, ni akɛ eji nibii titrii ni tsɔɔ akɛ amɛyɛ hemɔkɛyeli lɛ ateŋ ekome. No hewɔ lɛ, Yesu mra be mli sɛɛnyiɛlɔi lɛ tee nɔ amɛshiɛ beni amɛkɛ yiwaa miikpe po lɛ. Amɛbi Yehowa ni ewo amɛ hewalɛ, ni amɛsɔle ni eye ebua amɛ koni amɛya nɔ amɛkɛ ‘ekãa pii ajaje ewiemɔ lɛ.’ Yehowa bo amɛsɔlemɔ lɛ toi ni eha amɛyimɔ obɔbɔ kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, ni amɛkɛ ekãa jaje Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ.—Bɔf. 4:18, 29, 31.

9 Beni abɔi Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ aniseniianii feemɔ lɛ, ani no ha amɛkpa sanekpakpa lɛ shiɛmɔ? Dabi kwraa. Bɔfoi lɛ ashiɛmɔ lɛ ha Yudafoi ajamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ amli wo la, ni no hewɔ lɛ amɛmɔmɔ amɛ, amɛwo amɛhe gbeyei, ni amɛyi amɛ. Ni kɛlɛ, bɔfoi lɛ ‘efɔ̃ɔɔ nitsɔɔmɔ kɛ Yesu Kristo shiɛmɔ.’ Amɛyɔse akɛ esa akɛ “aboɔ Nyɔŋmɔ moŋ toi fe gbɔmɛi.”—Bɔf. 5:28, 29, 40-42.

10. Mɛɛ kaai Kristofoi kɛkpeɔ ŋmɛnɛ, shi mɛni baanyɛ ajɛ amɛjeŋba kpakpa lɛ mli kɛba?

10 Jeee Nyɔŋmɔ tsuji ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ fɛɛ ayiɔ amɛ loo awoɔ amɛ tsuŋ yɛ amɛshiɛmɔ nitsumɔ lɛ hewɔ. Shi anɔkwa Kristofoi fɛɛ kɛ kaai kɛ naagbai srɔtoi kpeɔ yɛ gbɛ ko nɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ ohenilee ni Biblia lɛ etsɔse lɛ baaha oba ojeŋ loo ofee onii yɛ gbɛ ni baaha ofee srɔto nɔ. Akɛni ohaa Biblia mli shishitoo mlai kudɔɔ oyiŋkpɛi hewɔ lɛ, ekolɛ onanemɛi nitsulɔi, skulbii, loo okutsoŋbii baasusu akɛ ofeɔ nɔ ko tsɔ. Shi kaaha enɛ miiha onijiaŋ je wui. Je lɛ yɛ mumɔŋ duŋ mli, shi esa akɛ Kristofoi ‘atso tamɔ kanei.’ (Fili. 2:15) Ekolɛ mɛi ni hiɛ tsui kpakpa lɛ ahiɛ baasɔ onifeemɔi kpakpai ni amɛnaa lɛ ni amɛbaawo Yehowa hiɛ nyam.—Kanemɔ Mateo 5:16.

11. (a) Te mɛi komɛi baafee amɛnii tɛŋŋ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he? (b) Mɛɛ shitee-kɛwoo bɔfo Paulo kɛkpe, ni te efee enii yɛ he eha tɛŋŋ?

11 Ehe miihia ni wɔfee ekãa bɔni afee ni wɔya nɔ wɔshiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he shɛɛ sane lɛ. Ekolɛ mɛi komɛi loo owekumɛi po baaye ohe fɛo ni amɛbaabɔ mɔdɛŋ akɛ amɛje onijiaŋ wui. (Mat. 10:36) Ayi bɔfo Paulo shii abɔ akɛni etsu esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ hewɔ. Kadimɔ bɔ ni efee enii eha yɛ shitee-kɛwoi ni tamɔ nɛkɛ lɛ he, eŋma akɛ: “Wɔná ekãa yɛ wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ mli, ni wɔkɛjaje Nyɔŋmɔ sanekpakpa lɛ wɔtsɔɔ nyɛ yɛ plemɔ babaoo mli, tsɛ wɔna nɔ daa, ni afee wɔ niseniianii hu.” (1 Tes. 2:2) Eka shi faŋŋ akɛ ekãa ni Paulo fee lɛ ha enyɛ etee nɔ eshiɛ sanekpakpa lɛ beni amɔ lɛ, akpɔlɔ atadei yɛ ehe, atswia lɛ kpaai, ni awo lɛ tsuŋ lɛ. (Bɔf. 16:19-24) Mɛni ha ená ekãa kɛtsa enitsumɔ lɛ nɔ lɛ? Ená ekãa ejaakɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ni Nyɔŋmɔ kɛwo edɛŋ lɛ ji nɔ ni kã etsui nɔ fe fɛɛ.—1 Kor. 9:16.

12, 13. Mɛɛ naagbai mɛi komɛi kɛkpeɔ, ni mɛni amɛbɔɔ mɔdɛŋ ni amɛfee koni amɛkɛkpee naa?

12 Ebɛ mlɛo hu akɛ wɔɔya nɔ wɔfee ekãa yɛ shikpɔŋkukuji ni afɔɔɔ mɛi namɔ yɛ shĩa loo abooo Maŋtsɛyeli lɛ he shɛɛ sane lɛ toi yɛ mli lɛ. Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee yɛ shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ mli? Ekolɛ ehe baahia ni wɔfee ekãa babaoo koni wɔshiɛ wɔtsɔɔ mɛi be mli ni wɔjeko gbɛ akɛ wɔmiiya shiɛmɔ. Ekolɛ ehe baahia ni wɔtsake bei ni wɔkɛyaa shiɛmɔ lɛ mli loo wɔfɔ shiɛmɔ yɛ hei ni wɔbaanyɛ wɔkɛ mɛi pii akpe yɛ.—Kwɛmɔ Yohane 4:7-15; Bɔfoi lɛ Asaji 16:13; 17:17 lɛ.

13 Gbɔlɛ kɛ hela hewɔ lɛ mɛi babaoo nyɛɛɛ atsu pii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Kɛ́ oyɛ shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ mli lɛ onijiaŋ akaje wui. Yehowa le he ni obaanyɛ otsu kɛyashɛ, ni ehiɛ sɔɔ kɛ́ otsu nɔ ni obaanyɛ otsu lɛ. (Kanemɔ 2 Korintobii 8:12.) Bɔ fɛɛ bɔ ni naagbai ni okɛkpeɔ lɛ ji lɛ—kɛ́ eji shitee-kɛwoo jio, sane lɛ toi ni abooo jio loo hela jio lɛ—feemɔ nɔ ni obaanyɛ ofee yɛ shihilɛ lɛ mli ni okɛshiɛ sanekpakpa lɛ otsɔɔ mɛi.—Abɛi 3:27; kwɛmɔ Marko 12:41-44 lɛ.

‘Baamɔ Sɔɔmɔ ni Atuu Awo Odɛŋ lɛ Yi’

14. Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ bɔfo Paulo fee eha enanemɛi Kristofoi, ni mɛɛ ŋaa ewo?

14 Bɔfo Paulo kɛ esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ shwɛɛɛ kwraa, ni ewo enanemɛi heyelilɔi lɛ hewalɛ ni amɛfee nakai nɔŋŋ. (Bɔf. 20:20, 21; 1 Kor. 11:1) Amɛteŋ mɔ kome ni Paulo wo lɛ hewalɛ waa ji Kristofonyo ko ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli ni atsɛɔ lɛ Arkipo lɛ. Paulo ŋma yɛ wolo ni eŋma kɛyaha Kolosebii lɛ mli akɛ: “Nyɛkɛɛa Arkipo akɛ: Baamɔ sɔɔmɔ ni atuu awo odɛŋ yɛ Nuŋtsɔ lɛ mli lɛ yi, koni ogbe naa kwraa.” (Kol. 4:17) Wɔlé mɔ ni Arkipo ji loo shihilɛ ni ekɛkpe, shi ekã shi faŋŋ akɛ atuu sɔɔmɔ ko awo edɛŋ. Kɛ́ oji Kristofonyo ni ojɔɔ ohe nɔ lɛ, bo hu atuu sɔɔmɔ ko awo odɛŋ. Ani oobaa sɔɔmɔ ni atuu awo odɛŋ lɛ yi koni ogbe naa kwraa?

15. Kɛ́ mɔ ko jɔɔ ehe nɔ akɛ Kristofonyo lɛ, mɛni ebiɔ ni efee, ni mɛɛ saji enɛ haa wɔbiɔ?

15 Dani abaabaptisi wɔ lɛ, wɔjɛ wɔtsuiŋ wɔsɔle kɛjɔɔ wɔwala nɔ wɔha Yehowa. Enɛ tsɔɔ akɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaafee esuɔmɔnaa nii. No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔbi wɔhe amrɔ nɛɛ akɛ, ‘Ani Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ ji nɔ ni he hiaa fe fɛɛ yɛ mishihilɛ mli lɛɛlɛŋ?’ Ekolɛ wɔyɛ sɔ̃i srɔtoi ni Yehowa kpaa wɔ gbɛ akɛ wɔtsu he nii—akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ ekpaa gbɛ akɛ wɔkwɛ wɔwekui lɛ. (1 Tim. 5:8) Enɛ sɛɛ lɛ mɛni wɔkɛ wɔbe kɛ wɔhewalɛ tsuɔ? Mɛni wɔkɛyeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ wɔshihilɛ mli?—Kanemɔ 2 Korintobii 5:14, 15.

16, 17. Mɛni Kristofoi oblahii kɛ oblayei loo mɛi ni sɔ̃i ni jwere amɛnɔ lɛ faaa baanyɛ afee?

16 Ani oji Kristofonyo ní ojɔɔ ohe nɔ ní oye aaafee afii 18 ni ogbe skul naa loo oohe ogbe skul naa? Eka shi faŋŋ akɛ sɔ̃i babaoo jwereee onɔ yɛ weku lɛ mli. No hewɔ lɛ, mɛni oto akɛ okɛ owala baafee? Mɛɛ yiŋ kɛ́ okpɛ lɛ ebaaha onyɛ oye shi ni owo Yehowa akɛ obaafee esuɔmɔnaa nii lɛ nɔ yɛ gbɛ ni hi fe fɛɛ nɔ? Mɛi pii eto amɛshihilɛ he gbɛjianɔ bɔni afee ni amɛkɛ amɛhe awo gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ mli, ni enɛ eha amɛná miishɛɛ waa ni amɛtsui enyɔ amɛmli.—Lala 110:3; Jaj. 12:1.

17 Ekolɛ oji oblanyo loo oblayoo ni miitsu nii. Ekolɛ bo pɛ ohe okwɛɔ ni sɔ̃i ni jwere onɔ lɛ faaa. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ onáa ohe ni okɛwoɔ asafoŋ nitsumɔi amli bɔ ni obe ŋmɛɔ bo gbɛ lɛ he miishɛɛ waa. Shi ani obaanyɛ oná miishɛɛ babaoo fe nakai? Ani osusu he pɛŋ akɛ obaalɛɛ osɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli? (Lala 34:9; Abɛi 10:22) Yɛ shikpɔŋkukuji komɛi amli lɛ, nitsumɔ babaoo yɛ ni esa akɛ atsu bɔni afee ni aha mɔ fɛɛ mɔ nine ashɛ anɔkwale lɛ he shɛɛ sane ni hereɔ mɔ yiwala lɛ nɔ. Ani obaanyɛ ofee tsakemɔi yɛ oshihilɛ mli ni oyasɔmɔ yɛ he ni Maŋtsɛyeli shiɛlɔi ahe ehia waa yɛ lɛ?—Kanemɔ 1 Timoteo 6:6-8.

18. Mɛɛ tsakemɔi oblanyo kɛ oblayoo ko ni ebote gbalashihilɛ mli lɛ fee, ni mɛni jɛ mli kɛba?

18 Susumɔ nɔkwɛmɔnɔ ni Kevin kɛ Elena ni amɛjɛ United States lɛ fee lɛ he okwɛ. * Yɛ he ni amɛjɛ lɛ, oblahii kɛ oblayei ni ebote gbalashihilɛ mli etsɛko lɛ nuɔ he akɛ esa akɛ amɛhé shĩa, ni nakai amɛ hu amɛnu he. Amɛ fɛɛ amɛkɛ amɛbe fɛɛ tsu nii, ni amɛbaanyɛ amɛná ogbɔjɔ shihilɛ. Shi amɛheloonaa nitsumɔ lɛ kɛ shĩa kwramɔ haaa amɛná be tsɔ kɛya shiɛmɔ. Amɛyɔse akɛ etamɔ nɔ ni amɛtuu amɛbe kɛ amɛhewalɛ fɛɛ amɛha nibii ni amɛyɔɔ lɛ. Shi beni Kevin kɛ Elena na bɔ ni gbalashihilɛ mli hefatalɔi komɛi ni ji gbɛgbalɔi ni yɔɔ miishɛɛ lɛ ashihilɛ yɔɔ mlɛo ha lɛ, amɛkpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaatsake nɔ ni amɛkɛye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ amɛshihilɛ mli lɛ. Amɛsɔle amɛbi Yehowa ni eye ebua amɛ ni amɛkpɛ amɛyiŋ jogbaŋŋ, ni no sɛɛ lɛ amɛhɔɔ amɛshĩa lɛ ni amɛyahai tsũ. Elena tse be ni ekɛtsuɔ nii lɛ nɔ, ni ekɛ ehe wo gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ mli. Niiashikpamɔi ni Elena náa yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ wo Kevin hewalɛ ni ekpa be fɛɛ nitsumɔ ni etsuɔ lɛ ni lɛ hu ekɛ ehe wo gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ mli. Sɛɛ mli lɛ, amɛfã kɛtee Amerika Wuoyigbɛ maŋ ko mli ni amɛyasɔmɔ yɛ he ni Maŋtsɛyeli shiɛlɔi ahe hiaa waa yɛ. Kevin kɛɛ akɛ: “Wɔyɛ miishɛɛ yɛ wɔgbalashihilɛ lɛ mli, shi beni wɔlɛɛ wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, miishɛɛ ni wɔyɔɔ lɛ teke nɔ.”—Kanemɔ Mateo 6:19-22.

19, 20. Mɛni hewɔ sanekpakpa lɛ shiɛmɔ lɛ ji nitsumɔ ni he hiaa fe fɛɛ ŋmɛnɛ lɛ?

19 Sanekpakpa lɛ shiɛmɔ ji nitsumɔ ni he hiaa fe fɛɛ ni atsuɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ ŋmɛnɛ. (Kpoj. 14:6, 7) Eyeɔ ebuaa kɛtseɔ Yehowa gbɛi lɛ he. (Mat. 6:9) Biblia lɛ mli shɛɛ sane lɛ yeɔ ebuaa mɛi akpei abɔ ni kpɛlɛɔ nɔ daa afi lɛ yɛ amɛshihilɛ mli, ni ebaanyɛ eha ahere amɛyiwala. Shi bɔfo Paulo bi akɛ: “Te aaafee tɛŋŋ ni amɛaanu kɛ́ shiɛlɔ ko bɛ lɛ?” (Rom. 10:14, 15) Yɛ anɔkwale mli lɛ ebaawa akɛ mɛi aaanu shɛɛ sane lɛ kɛ́ shiɛlɔ ko bɛ. Mɛni hewɔ obɔɔɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni ooonyɛ koni ogbe osɔɔmɔ lɛ naa?

20 Esa akɛ ohe asa kɛ nitsɔɔmɔ. Enɛ ji gbɛ kroko ni obaanyɛ otsɔ nɔ oye obua mɛi koni amɛnu nɔ ni nibii ni yaa nɔ yɛ jaramɔ bei nɛɛ amli lɛ tsɔɔ lɛ shishi kɛ nɔ ni baajɛ yiŋ ni amɛkpɛɔ lɛ mli kɛba. Wɔbaasusu bɔ ni ooofee oha ohe asa kɛ nitsɔɔmɔ lɛ he yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 18 Jeee amɛgbɛi diɛŋtsɛ nɛ.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Mɛɛ sɔ kã Kristofoi anɔ?

• Te esa akɛ wɔtsu gbɛtsii nii ni wɔkɛkpeɔ yɛ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ he nii wɔha tɛŋŋ?

• Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔgbe sɔɔmɔ ni atuu awo wɔdɛŋ lɛ naa kwraa?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 5]

Kɛ́ wɔkɛ shitee-kɛwoo miikpe lɛ ehe miihia ni wɔfee ekãa koni wɔnyɛ wɔshiɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]

Mɛni obaanyɛ ofee kɛ́ oshiɛɔ yɛ hei ni afɔɔɔ mɛi namɔ yɛ shĩa?