Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

“Namɔ Ji Nilelɔ Kɛ Sanesɛɛkɔlɔ Yɛ Nyɛteŋ?”

“Namɔ Ji Nilelɔ Kɛ Sanesɛɛkɔlɔ Yɛ Nyɛteŋ?”

“Namɔ Ji Nilelɔ Kɛ Sanesɛɛkɔlɔ Yɛ Nyɛteŋ?”

“Namɔ ji nilelɔ kɛ sanesɛɛkɔlɔ yɛ nyɛteŋ? Ha ni ekɛ jeŋba kpakpa atsɔɔ lɛ diɛŋtsɛ enitsumɔi lɛ yɛ nilee kpoofeemɔ mli.”—YAK. 3:13.

1, 2. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkɛɛ yɛ mɛi pii ni abuɔ amɛ akɛ amɛji nilelɔi lɛ ahe?

NAMƆ obuɔ akɛ eji nilelɔ diɛŋtsɛ? Ani ofɔlɔi, nuumo ko, loo woloŋlelɔ kpanaa ko ni tsɔɔ nii yɛ univɛsiti? Ekolɛ bɔ ni atsɔse bo aha kɛ shihilɛ mli ni oyɔɔ lɛ baaná nɔ ni odamɔɔ nɔ obuɔ mɔ ko akɛ eji nilelɔ lɛ nɔ hewalɛ. Shi mɛi ni Nyɔŋmɔ buɔ amɛ akɛ amɛji nilelɔi lɛ ji mɛi ni Nyɔŋmɔ tsuji buɔ amɛ akɛ amɛji nilelɔi diɛŋtsɛ.

2 Jeee mɛi fɛɛ ni abuɔ amɛ akɛ amɛji nilelɔi yɛ je lɛŋ lɛ ji nilelɔi diɛŋtsɛ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Hiob kɛ hii ni buɔ amɛhe akɛ amɛwieɔ nilee wiemɔi lɛ gba sane, shi ekɛɛ amɛ akɛ: ‘Minaaa nilelɔ ko nilelɔ ko yɛ nyɛteŋ.’ (Hiob 17:10) Bɔfo Paulo ŋma yɛ mɛi ni kwá Nyɔŋmɔ he nilee lɛ ahe akɛ: “Amɛtsɛ́ amɛhe nilelɔi, shi amɛtsɔ́mɔ kwashiai.” (Rom. 1:22) Yehowa diɛŋtsɛ hu tsɔ gbalɔ Yesaia nɔ ekɛ nɔmimaa wie akɛ: “Kpóo ha mɛi ni buɔ amɛhe nilelɔi.”—Yes. 5:21.

3, 4. Mɛni baaha abu mɔ ko akɛ eji nilelɔ diɛŋtsɛ?

3 Eyɛ faŋŋ akɛ esa akɛ wɔle nɔ ni haa mɔ tsɔɔ nilelɔ diɛŋtsɛ ní haa Nyɔŋmɔ kpɛlɛɔ enɔ. Abɛi 9:10 lɛ feɔ enɛ faŋŋ haa wɔ akɛ: “Yehowa gbeyeishemɔ ji nilee shishijee, ni Mɔ krɔŋkrɔŋ lɛ lee ji sanesɛɛkɔmɔ.” Esa akɛ mɔ ni ji nilelɔ lɛ ashe Nyɔŋmɔ gbeyei yɛ gbɛ kpakpa nɔ, ni ekpɛlɛ eshishitoo mlai lɛ anɔ. Shi, babaoo yɛ ni esa akɛ wɔfee fe kpɛlɛmɔ ni wɔkpɛlɛɔ nɔ akɛ Nyɔŋmɔ yɛ ni akɛ eyɛ shishitoo mlai hu lɛ. Kaselɔ Yakobo yeɔ ebua wɔ koni wɔjwɛŋ sane nɛɛ nɔ jogbaŋŋ. (Kanemɔ Yakobo 3:13.) Kadimɔ wiemɔi ni ji: “Ha ni ekɛ jeŋba kpakpa atsɔɔ lɛ diɛŋtsɛ enitsumɔi lɛ.” Bɔ ni owieɔ ni ofeɔ onii ohaa daa gbi lɛ baaha ana akɛ oji nilelɔ diɛŋtsɛ.

4 Mɔ ni muɔ sane naa yɛ gbɛ kpakpa nɔ, ní ekɛ nɔ ni ele kɛ sanesɛɛkɔmɔ tsuɔ nii yɛ omanyeyeli mli lɛ ji nilelɔ diɛŋtsɛ. Mɛɛ nifeemɔi baaha ana akɛ wɔ ji nilelɔi diɛŋtsɛ? Yakobo tsɔɔ nibii komɛi ni abaana yɛ wɔnifeemɔi amli ni baatsɔɔ akɛ wɔ ji nilelɔi diɛŋtsɛ. * Mɛni ekɛɛ akɛ no baaye abua wɔ koni wekukpãa kpakpa ahi wɔ kɛ nanemɛi heyelilɔi kɛ mɛi ni bɛ asafo lɛ mli lɛ ateŋ?

Nifeemɔi ní Haa Ayɔseɔ Mɛi ni Ji Nilelɔi Diɛŋtsɛ

5. Te mɔ ni ji nilelɔ diɛŋtsɛ lɛ baa ejeŋ ehaa tɛŋŋ?

5 Taakɛ wɔsusu he kɛtsɔ hiɛ lɛ, Yakobo tsɔɔ mli akɛ jeŋba kpakpa kɛ nilee yɛ tsakpaa. Akɛni Yehowa gbeyeishemɔ ji nilee shishijee hewɔ lɛ, esa akɛ mɔ ni ji nilelɔ lɛ abɔ mɔdɛŋ ni eha ejeŋba kɛ Nyɔŋmɔ gbɛ̀i kɛ eshishitoo mlai akpã gbee. Afɔ́ɔɔ wɔ akɛ mɛi ni yɛ Nyɔŋmɔ he nilee momo. Ni kɛlɛ, wɔbaanyɛ wɔná Nyɔŋmɔ he nilee kɛtsɔ Biblia lɛ ní wɔɔkase daa ní wɔjwɛŋ nɔ hu lɛ nɔ. Enɛɛmɛi baaye abua wɔ koni ‘wɔfee Nyɔŋmɔ kaselɔi’ taakɛ Efesobii 5:1 lɛ woɔ wɔ hewalɛ lɛ. Kɛ́ wɔtee nɔ wɔkase Yehowa waa lɛ, no baaha wɔjie nilee babaoo kpo yɛ wɔnifeemɔi amli. Yehowa gbɛ̀i lɛ anɔ kwɔ kwraa fe adesai anɔ̃. (Yes. 55:8, 9) No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔjie Yehowa sui akpo yɛ wɔnifeemɔi amli lɛ, mɛi ni bɛ Kristofoi asafo lɛ mli lɛ baana akɛ esoro wɔ kwraa.

6. Mɛni hewɔ kɛ́ mɔ ko fee kpoo lɛ, no tsɔɔ akɛ eekase Nyɔŋmɔ lɛ, ni mɛni baaha ana akɛ wɔyɛ su nɛɛ?

6 Yakobo tsɔɔ akɛ ‘kpoo ní wɔɔfee’ tamɔ ‘nilelɔi’ lɛ ji gbɛ kome ní wɔɔtsɔ nɔ wɔkase Yehowa. Eyɛ mli akɛ kpoofeemɔ biɔ ni ajie mlijɔlɛ kpo moŋ, shi yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ esaaa akɛ Kristofonyo ŋmɛɔ Biblia mli shishitoo mlai ahe kɛsaa. Eyɛ mli akɛ Nyɔŋmɔ yɛ hewalɛ kpele moŋ, shi emli jɔ ni wɔsheee gbeyei akɛ wɔɔbɛŋkɛ lɛ. Akɛni Nyɔŋmɔ Bi lɛ jie e-Tsɛ lɛ su ni ji kpoofeemɔ kpo kɛmɔ shi hewɔ lɛ, enyɛ ekɛɛ akɛ: “Nyɛbaa miŋɔɔ, nyɛ mɛi fɛɛ ni etɔ nyɛ ni nyɛjatsui fe nyɛ lɛ, ni maha nyɛ hejɔɔmɔ. Nyɛwoa mipã lɛ nyɛfɔ̃a nyɛnɔ, ni nyɛkasea mi; shi mihe jɔ, ni mibaa mihe shi kɛjɛ mitsui mli; ni nyɛaaná hejɔɔmɔ nyɛaaha nyɛsusumai lɛ.”—Mat. 11:28, 29; Filip. 2:5-8.

7. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔbu Mose akɛ eji mɔ ni fee mlijɔlɛ he nɔkwɛmɔnɔ lɛ?

7 Biblia lɛ haa wɔleɔ mɛi krokomɛi hu ni he jɔ waa loo amɛjie mlijɔlɛ kpo waa. Amɛteŋ mɔ kome ji Mose. Etsu sɔ̃ ni tsii he nii, shi awie ehe akɛ “ehe jɔ fe gbɔmɛi fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ nɛɛ nɔ.” (4 Mose 11:29; 12:3) Kaimɔ akɛ Yehowa wo Mose hewalɛ koni etsu E-yiŋtoo he nii. Yehowa ná he miishɛɛ akɛ ekɛ mɛi ni he jɔ aaatsu eyiŋtoo he nii.

8. Mɛɛ gbɛ nɔ adesai ni yeee emuu lɛ aaatsɔ afee ‘kpoo akɛ nilelɔi’?

8 Eyɛ faŋŋ akɛ adesai ni yeee emuu baanyɛ amɛfee ‘kpoo akɛ nilelɔi.’ Ni wɔ hu? Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔjie su nɛɛ kpo babaoo? Mlijɔlɛ fata Yehowa mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yibii lɛ he. (Gal. 5:22, 23) Wɔbaanyɛ wɔsɔle wɔbi emumɔ lɛ ní wɔbɔ mɔdɛŋ waa wɔjie eyibii lɛ kpo, ní wɔná hekɛnɔfɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ baaye abua wɔ ni wɔjie mlijɔlɛ babaoo kpo. Lalatsɛ lɛ wiemɔi akɛ ‘Nyɔŋmɔ tsɔɔ mɛi ni he jɔ lɛ egbɛ lɛ’ woɔ wɔ hewalɛ waa koni wɔbɔ mɔdɛŋ wɔjie mumɔ lɛ yibii lɛ kpo.—Lala 25:9, Ga Biblia hee lɛ.

9, 10. Mɛɛ mɔdɛŋ esa akɛ wɔbɔ koni wɔjie mlijɔlɛ ni ji Nyɔŋmɔ su lɛ kpo, ni mɛni hewɔ?

9 Shi ja wɔmia wɔhiɛ waa dani wɔbaanyɛ wɔfee kpoo waa akɛ nilelɔi. Ekolɛ ebaawa kɛha wɔteŋ mɛi komɛi akɛ amɛaajie mlijɔlɛ kpo yɛ bɔ ni atsɔse amɛ aha lɛ hewɔ. Kɛfata he lɛ, mɛi baawo wɔ hewalɛ ni wɔkajie mlijɔlɛ kpo, ni amɛbaakɛɛ wɔ akɛ “wiemɔ gbonyo kɛ ehetoo mɛɛleŋ.” Shi, ani nilee yɛ mli akɛ wɔɔfee nakai? Kɛ́ la je yɛ oshĩa lɛ, mɛni okɛ baagbe, glaasin loo nu? Kɛ́ okɛ glaasin shwie nɔ lɛ, ebaaha la lɛ atso waa, shi kɛ oyɛ nu oshwie nɔ lɛ, la lɛ baanyɛ agbo. Nakai nɔŋŋ hu Biblia lɛ woɔ wɔ ŋaa akɛ: “Naajɔlɛ hetoo kuɔ mlila naa; shi wiemɔ ní wa teeɔ mlifu shi.” (Abɛi 15:1, 18) Wɔsɛɛ kɛ́ Kristofonyo ko loo mɔ ko ni bɛ Kristofoi asafo lɛ mli ha otsui nɔ wó lɛ, ani obaanyɛ okɛ lɛ aye yɛ mlijɔlɛ naa koni okɛtsɔɔ akɛ oji nilelɔ diɛŋtsɛ?—2 Tim. 2:24.

10 Taakɛ atsĩ tã kɛtsɔ hiɛ lɛ, mɛi babaoo ni je lɛ mumɔ lɛ kudɔɔ amɛ lɛ ejieee kpoofeemɔ kɛ mlijɔlɛ kpo, ni amɛtiuuu toiŋjɔlɛ sɛɛ hu. Yɛ no najiaŋ lɛ, amɛbɛ tsui kwraa ni amɛbuuu saa. Akɛni Yakobo le enɛ jogbaŋŋ hewɔ lɛ, ebɔ mɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ kɔkɔ koni amɛkaha sui nɛɛ fite amɛjeŋba. Mɛni hu wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ eŋaawoo lɛ mli?

Sui ni Mɛi ni Bɛ Nilee lɛ Jieɔ lɛ Kpo

11. Mɛɛ sui haa anaa akɛ mɔ ko bɛ ŋwɛi nilee?

11 Yakobo ŋmala sui ní etsɔɔɔ akɛ mɔ ko yɛ ŋwɛi nilee lɛ eshwie shi, ni eshiuuu nɔ. (Kanemɔ Yakobo 3:14.) Awuŋayeli kɛ béi ji heloo lɛ sui, jeee mumɔŋ nɔ̃. Susumɔ nɔ ni baaba kɛ́ ajie heloo lɛ sui akpo lɛ he okwɛ. Kui ekpaa komɛi ni tsɛɔ amɛhe akɛ Kristofoi ji mɛi kwɛɔ sɔlemɔtsu ni asusuɔ akɛ amã yɛ he ni agbe Yesu ní afũ lɛ yɛ lɛ ní yɔɔ Yerusalem lɛ hei srɔtoi anɔ. Hiŋtihiŋti yɛ sɔlemɔi nɛɛ ateŋ be fɛɛ be. Yɛ afi 2006 lɛ, adafitswaa wolo ni ji Time lɛ bɔ shihilɛ ko ní ba be ko lɛ he amaniɛ akɛ, sɔlemɔi srɔtoi lɛ amli osɔfoi ni kwɛɔ jɛmɛ nɔ lɛ “kɛ amɛhe nɔ ŋmɛlɛtswai abɔ, . . . ni amɛkɛ tsokpotii tswiatswia amɛhe.” Akɛni amɛheee amɛhe amɛyeee kwraa hewɔ lɛ, amɛkɛ sɔlemɔtsu lɛ naa samfee lɛ ha Muslimnyo ko koni lɛ ehiɛ.

12. Mɛni baa kɛ́ akɛ nilee tsuuu nii?

12 Esaaa akɛ anaa béi ni naa wa tamɔ nɛkɛ yɛ anɔkwa Kristofoi asafo lɛ mli. Shi bei komɛi lɛ, emuu ni ayeee lɛ haa mɛi komɛi mɔɔ sane komeŋ waa. Enɛ baanyɛ ekɛ béi kɛ naataamɔi komɛi aba. Bɔfo Paulo yɔse akɛ nɔ ko tamɔ nakai miiya nɔ yɛ Korinto asafo lɛ mli, no hewɔ lɛ eŋma amɛ akɛ: “Gbii abɔ ní awuŋayeli kɛ béi kɛ mligbalamɔi yɔɔ nyɛteŋ lolo lɛ, ani jeee helooŋ gbɔmɛi ji nyɛ ni gbɔmɛi ajeŋba nyɛbaa lɛ?” (1 Kor. 3:3) Nifeemɔ ni esaaa nɛɛ tee nɔ kɛyashi be ko yɛ Korinto asafo lɛ mli yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli. Enɛ hewɔ lɛ, esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ koni su nɛɛ akabote asafo lɛ mli ŋmɛnɛ.

13, 14. Tsɔɔmɔ nibii ni tsɔɔ akɛ mɔ ko miiba ejeŋ tamɔ helooŋ gbɔmɔ?

13 Mɛɛ gbɛ nɔ su ni tamɔ nɛkɛ tsɔɔ eboteɔ asafo lɛ mli? Ebaanyɛ eje shishi fiofio yɛ gbɛ̀i ni yɔɔ nigii nɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ aamã Maŋtsɛyeli Asa lɛ, mɛi baanyɛ ahiɛ susumɔi srɔtoi yɛ bɔ ni esa akɛ atsu nibii ahe nii aha lɛ he. Ekolɛ nyɛmi nuu ko mli baafu kɛ́ akpɛlɛɛɛ eŋaawoo ko nɔ, ni ekolɛ ebaawie nyanyaanya eshi yiŋkpɛi ni abaafee lɛ. Ekolɛ ebaakɛɛ po akɛ etsuuu nitsumɔ lɛ dɔŋŋ! Nyɛmi nuu ni feɔ enii tamɔ nɛkɛ lɛ hiɛ ekpa nɔ akɛ bei pii lɛ kɛ́ aatsu nɔ ko ni kɔɔ asafo lɛ he lɛ he nii lɛ, jeee gbɛ pɔtɛɛ ní atsɔɔ nɔ atsuɔ nii lɛ ji nɔ ni he hiaa, shi moŋ toiŋjɔlɛ ni baahi asafo lɛ mli lɛ. Yehowa sumɔɔ mɛi ni mli jɔ shi jeee béilɔi.—1 Tim. 6:4, 5.

14 Yɛ shihilɛ kroko mli lɛ, ebaanyɛ eba lɛ akɛ onukpai ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ baana faŋŋ akɛ amɛteŋ mɔ ko ni kɛ afii komɛi esɔmɔ lɛ shɛɛɛ Ŋmalɛ naa taomɔ nii lɛ ahe dɔŋŋ. Akɛni amɛwo nyɛmi nuu lɛ ŋaa pɛŋ yɛ enɛ he shi efeko tsakemɔ hewɔ lɛ, beni kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ basara asafo lɛ, ekɛ onukpai lɛ fɛɛ jwɛŋmɔ fee ekome akɛ ajie lɛ yɛ onukpai lɛ ateŋ. Te esa akɛ ebu yiŋkpɛɛ nɛɛ tɛŋŋ? Ani ekɛ heshibaa kɛ mlijɔlɛ baakpɛlɛ yiŋkpɛɛ ni onukpai lɛ fɛɛ fiɔ sɛɛ kɛ Ŋmalɛ mli ŋaawoo ni akɛbaaha lɛ lɛ nɔ, ni etswa efai shi akɛ ebaashɛ Ŋmalɛ naa taomɔ nii lɛ ahe koni esɔmɔ ekoŋŋ wɔsɛɛ? Aloo ebaabɛ amɛ ewo emli ní eye awuŋa akɛni esɔmɔɔɔ dɔŋŋ akɛ onukpa lɛ hewɔ? Aso esa akɛ nyɛmi nuu ko aya nɔ asɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa be mli ni eshɛɛɛ taomɔ nii lɛ ahe? Kwɛ bɔ ni eeefee nɔ ni nilee yɔɔ mli akɛ aaaba he shi, ní akafee ŋtɛŋ!

15. Mɛni hewɔ osusuɔ akɛ ŋaawoo ajɛ mumɔŋ akɛha ni yɔɔ Yakobo 3:15, 16 lɛ he hiaa waa lɛ?

15 Su nɛɛ baanyɛ ajie ehe kpo yɛ shihilɛi krokomɛi hu amli. Shi esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ ni wɔkwa sui gbohii nɛɛ yɛ shihilɛ fɛɛ shihilɛ mli. (Kanemɔ Yakobo 3:15, 16.) Kaselɔ Yakobo kɛɛ sui nɛɛ ji “shikpɔŋ nɔ nɔ̃,” ejaakɛ mɛi ni jieɔ sui nɛɛ akpo lɛ bɛ ŋwɛi nilee. Sui nɛɛ ji “heloonaa nɔ̃” loo kooloi anɔ̃, ni tsɔɔ akɛ mɛi ni jieɔ sui nɛɛ akpo lɛ feɔ amɛ nii tamɔ kooloi ni susuuu nii ahe. Sui ni tamɔ nɛkɛ lɛ ji “daimonioi anɔ̃,” ejaakɛ nakai ji bɔ ni Nyɔŋmɔ henyɛlɔi ni ji daimonioi lɛ feɔ amɛ nii. Ekã shi faŋŋ akɛ esaaa akɛ Kristofonyo ko jieɔ sui nɛɛ akpo!

16. Mɛɛ tsakemɔi ekolɛ ehe baahia ni wɔfee, mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔfee tsakemɔi nɛɛ?

16 Ebaafee nɔ ni sa jogbaŋŋ akɛ asafo lɛ mli bii lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ apɛi lɛ diɛŋtsɛ emli ekwɛ ní ebɔ mɔdɛŋ ejie sui nɛɛ yɛ ehe kwraa. Esa akɛ onukpai ni tsɔɔ nii yɛ asafo lɛ mli lɛ hu ahiɛ ahi amɛhe nɔ jogbaŋŋ ní amɛjie sui gbohii kɛjɛ amɛhe kwraa. Ebɛ mlɛo akɛ wɔɔfee enɛ akɛni wɔyeee emuu, ni je lɛ hu baanyɛ aná wɔnɔ hewalɛ lɛ hewɔ. Wɔbaanyɛ wɔkɛ enɛ feemɔ ato gɔŋ ko ní wɔmiikwɔ ní nɔ ewo ŋmɔtɔ ní nɔ shãmɔɔ hu lɛ he. Kɛ́ wɔnáaa nɔ ko wɔhiɛ mli lɛ, wɔnyɛŋ wɔkwɔ kɛya hiɛ. Shi kɛ́ wɔmɔ ŋaawoo ni yɔɔ Biblia lɛ mli kpɛŋŋ, ni wɔha Nyɔŋmɔ asafo ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ hu ye ebua wɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔya wɔhiɛ.—Lala 73:23, 24.

Sui ni Nilelɔi Bɔɔ Mɔdɛŋ akɛ Amɛjie lɛ Kpo

17. Kɛ́ nilelɔi kɛ́ efɔŋfeemɔ he kaa kpe lɛ, bei pii lɛ te amɛfeɔ amɛnii amɛhaa tɛŋŋ?

17 Kanemɔ Yakobo 3:17 lɛ. Kɛ́ wɔsusu sui ni “nilee ni jɛ ŋwɛi lɛ” haa ajieɔ lɛ kpo lɛ ekomɛi ahe lɛ, ebaanyɛ eye ebua wɔ. Wɔhe ní aaatse lɛ biɔ ni wɔha wɔnifeemɔi kɛ wɔsusumɔi afee nɔ ni yɔɔ krɔŋŋ, ní muji ko bɛ he. Esa akɛ wɔhe afee oya kɛkpoo nibii fɔji. Esaaa akɛ wɔsusuɔ he dani wɔfee. Ekolɛ okadi akɛ kɛ́ nɔ ko yaabote ohiŋmɛi mli lɛ, hiŋmɛi lɛ diɛŋtsɛ ŋaa. Eŋaa trukaa; eŋaa amrɔ nɔŋŋ. Nakai nɔŋŋ esa akɛ wɔfee kɛ́ wɔkɛ efɔŋfeemɔ he kaa ko kpe. Esa akɛ wɔjeŋba krɔŋŋ lɛ kɛ wɔhenilee ní Biblia lɛ etsɔse lɛ atsirɛ wɔ koni wɔkpoo efɔŋfeemɔ amrɔ nɔŋŋ. (Rom. 12:9) Yosef kɛ Yesu fata mɛi ni Biblia lɛ wie amɛhe akɛ amɛfee amɛnii yɛ nakai gbɛ nɔ lɛ ahe.—1 Mose 39:7-9; Mat. 4:8-10.

18. (a) Kɛ́ akɛɛ mɔ tiuɔ toiŋjɔlɛ sɛɛ lɛ, mɛni etsɔɔ? (b) Ni kɛ́ akɛɛ mɔ ko baa toiŋjɔlɛ yi lɛ, mɛni no hu tsɔɔ?

18 Nilee ni jɛ ŋwɛi lɛ biɔ hu ni wɔtiu toiŋjɔlɛ sɛɛ. Enɛ biɔ ni wɔkpoo mlifu, béi, loo nifeemɔi ni baanyɛ afite toiŋjɔlɛ ni yɔɔ wɔteŋ lɛ. Yakobo gbala sane nɛɛ mli fitsofitso akɛ: “Jalɛ yibii lɛ, hejɔlɛ [loo toiŋjɔlɛ] mli aduɔ yɛ ahaa mɛi ni feɔ hejɔlɛ nii lɛ.” (Yak. 3:18) Kadimɔ ákɛ akɛ wiemɔ ni ji “mɛi ni feɔ hejɔlɛ nii” loo mɛi ni baa toiŋjɔlɛ yi lɛ tsu nii. Ani ale wɔ yɛ asafo lɛ mli akɛ mɛi ni baa toiŋjɔlɛ yi loo mɛi ni fiteɔ toiŋjɔlɛ? Ani béi fɔɔ wɔkɛ mɛi krokomɛi ateŋ baa, ni wɔmli fũɔ oyayaayai loo wɔnifeemɔ haa mɛi amli fuɔ? Ani wɔnuɔ he akɛ ehe ehiaaa ni wɔfee tsakemɔi, loo wɔjɛɔ heshibaa mli wɔmiaa wɔhiɛ koni wɔjie sui ni esaaa ni haa mɛi amli fuɔ wɔ lɛ wɔshwie? Ani ale wɔ akɛ mɛi ni tiuɔ toiŋjɔlɛ sɛɛ, ní kɛ eshai faa oya, ní jieɔ amɛjwɛŋmɔ yɛ mɛi atɔmɔi anɔ? Kɛ́ wɔjɛ anɔkwayeli mli wɔpɛi wɔ diɛŋtsɛ wɔ mli lɛ, ebaaye ebua wɔ ni wɔna kɛji ehe miihia ni wɔfee tsakemɔi ní wɔjie ŋwɛi nilee kpo yɛ sane nɛɛ mli.

19. Mɛni baaha ale mɔ ko akɛ ejieɔ hiɛshikamɔ kpo?

19 Yakobo tsɔɔ akɛ kɛ́ mɔ ko yɛ nilee ni jɛ ŋwɛi lɛ, ejieɔ hiɛshikamɔ hu kpo. Ani ale wɔ akɛ wɔŋmɛɔ saji ahe kɛsaa kɛ́ nakai feemɔ ekuuu Ŋmalɛ mli shishitoo mla ko mli, ni wɔmaaa nɔ mi doo ákɛ akɛ wɔsusumɔi atsu nii? Ani ale wɔ akɛ mɛi ni yɔɔ kpoo, ni anyɛɔ abɛŋkɛɔ wɔ? Enɛɛmɛi tsɔɔ akɛ wɔle bɔ ni ajieɔ hiɛshikamɔ kpo.

20. Kɛ́ wɔjie sui etɛ ni wɔsusu he lɛ akpo lɛ, mɛni baajɛ mli kɛba?

20 Kɛ́ nyɛmimɛi hii kɛ yei ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ mia amɛhiɛ ni amɛjie sui kpakpai ni Yakobo tsĩ tã lɛ akpo jogbaŋŋ lɛ, ebaaha miishɛɛ babaoo ahi asafo lɛ mli! (Lala 133:1-3) Kɛ́ wɔjie mlijɔlɛ kɛ hiɛshikamɔ kpo wɔtsɔɔ wɔhe, ni wɔtiu toiŋjɔlɛ sɛɛ lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ ebaaha wekukpãa kpakpa ahi wɔteŋ, ni no baaha ana faŋŋ akɛ wɔyɛ “nilee ni jɛ ŋwɛi lɛ.” Yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, wɔbaakase bɔ ni na ní wɔɔna mɛi taakɛ Yehowa naa amɛ lɛ baaye abua wɔ ni wɔjie sui nɛɛ akpo.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 4 Beni Yakobo ŋma sane nɛɛ lɛ, no mli lɛ asafoŋ onukpai loo “tsɔɔlɔi” lɛ ji mɛi ni yɔɔ ejwɛŋmɔ mli. (Yak. 3:1) Esa akɛ hii nɛɛ ajie ŋwɛi nilee kpo yɛ amɛnifeemɔi amli, ni kɛlɛ wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔkase nii kɛjɛ eŋaawoo lɛ mli.

Ani Obaanyɛ Otsɔɔ Mli?

• Mɛni haa Kristofonyo ko feɔ nilelɔ diɛŋtsɛ?

• Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔjie ŋwɛi nilee babaoo kpo?

• Mɛɛ sui mɛi ni bɛ “nilee ni jɛ ŋwɛi lɛ” jieɔ lɛ kpo?

• Mɛɛ sui otswa ofai shi akɛ obaajie lɛ kpo babaoo?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 23]

Ŋmɛnɛ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ béi baanyɛ atsɔ aba?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 24]

Kɛ́ okɛ efɔŋfeemɔ he kaa ko kpe, ani okpoɔ amrɔ nɔŋŋ?