Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ba Ohe Shi Oha Yehowa

Ba Ohe Shi Oha Yehowa

Ba Ohe Shi Oha Yehowa

“Enɛ ji Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ, akɛ wɔye ekitai lɛ anɔ; ni ekitai lɛ waaa.”—1 YOH. 5:3.

1, 2. (a) Ŋmɛnɛ, mɛni hewɔ mɛi babaoo sumɔɔɔ ni atsɔɔ amɛ nɔ ni esa akɛ amɛfee lɛ? (b) Ani mɛi ni sumɔɔɔ ni mɔ ko yeɔ amɛnɔ lɛ baaa amɛhe shi amɛhaaa nɔ ko kwraa? Tsɔɔmɔ mli.

ŊMƐNƐ, mɛi babaoo sumɔɔɔ ni mɔ ko tsɔɔ amɛ nɔ ni esa akɛ amɛfee. Amɛsumɔɔɔ ni mɔ ko yeɔ amɛnɔ. Shi ani mɛi nɛɛ baaa amɛhe shi amɛhaaa nɔ ko kwraa? Dabi! Amɛteŋ mɛi babaoo kaseɔ mɛi ni ‘baa amɛjeŋ tamɔ jeŋbii’ lɛ. (Rom. 12:2) Taakɛ Kristofonyo bɔfo Petro tsɔɔ lɛ “fitemɔ nyɔji ji amɛ,” ni no hewɔ lɛ amɛbaa amɛhe shi amɛhaa nɔ ko kɛ̃. (2 Pet. 2:19) Amɛnyiɛɔ “yɛ je nɛŋ su lɛ naa, yɛ kɔɔyɔɔ mli hewalɛ lɛ nɔ lumɔ” ni ji Satan Abonsam kudɔmɔ shishi.—Efe. 2:2.

2 Woloŋmalɔ ko kɛ henɔwomɔ wie akɛ: “Miŋmɛɛɛ gbɛ ni mifɔlɔi, loo osɔfo ko, loo jamɔ mli hiɛnyiɛlɔ ko, . . . loo Biblia lɛ atsɔɔ mi nɔ ni ja kɛ nɔ ni ejaaa.” Eji anɔkwale akɛ, ekolɛ mɛi komɛi kɛ hegbɛ ni amɛyɔɔ lɛ baatsu nii yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ, ni no haŋ wɔba wɔhe shi wɔha amɛ. Shi ani enɛ tsɔɔ akɛ gbɛtsɔɔmɔ ko kwraa he ehiaaa wɔ? Kɛ́ wɔkwɛ adafitswaa woji amli hiŋmɛitswaaoo ko lɛ, wɔnaa akɛ gbɛtsɔɔmɔ he miihia wɔ fɛɛ. Eji dɔlɛ sane akɛ yɛ wɔbei nɛɛ amli ní gbɛtsɔɔmɔ he miihia adesai waa moŋ lɛ, mɛi babaoo sumɔɔɔ ni mɔ ko tsɔɔ amɛ gbɛ.

Bɔ ni Wɔbuɔ Nɔyeli Wɔhaa

3. Mɛni klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli Kristofoi lɛ fee kɛtsɔɔ akɛ amɛbooo nɔ fɛɛ nɔ kɛkɛ ní adesai nɔyelɔi lɛ kɛɛ amɛ lɛ toi?

3 Ákɛ Kristofoi lɛ, wɔfeee wɔnii tamɔ bɔ ni je lɛ feɔ enii lɛ. No etsɔɔɔ akɛ nɔ fɛɛ nɔ ní abaakɛɛ wɔ lɛ belɛ wɔmiifee. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, bei komɛi lɛ, esa akɛ wɔkpoo akɛ wɔɔfee mɛi krokomɛi asuɔmɔnaa nii kɛ wɔyɛ amɛshishi po. Kristofoi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ fee nakai. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, beni osɔfonukpai lɛ kɛ maŋ lɛ mli onukpai lɛ ni fata Akuashɔŋ lɛ he lɛ wo bɔfoi lɛ akpɔ akɛ amɛkpa shiɛmɔ lɛ, no wooo bɔfoi lɛ ahe gbeyei ní amɛkpa. Amɛkuuu amɛhiɛ amɛshwieee nɔ ni esa akɛ amɛfee lɛ nɔ bɔni afee ní amɛkɛbo adesai nɔyelɔi lɛ atoi.—Nyɛkanea Bɔfoi lɛ Asaji 5:27-29.

4. Mɛɛ nɔkwɛmɔnii yɔɔ Hebri Ŋmalɛi lɛ mli ni tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ ateŋ mɛi babaoo fee amɛnii yɛ gbɛ ni yɔɔ srɔto nɔ?

4 Nyɔŋmɔ tsuji ni hi shi dani Yesu ba shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ hu fee nakai nɔŋŋ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Mose ‘kpa yɛ enɔ, beni eda lɛ, akɛ akatsɛ lɛ Farao biyoo lɛ bi, eesumɔ moŋ akɛ ekɛ Nyɔŋmɔ maŋ lɛ ana amanehulu’ eyɛ mli moŋ akɛ ‘maŋtsɛ lɛ mli fu lɛ.’ (Heb. 11:24, 25, 27) Potifar ŋa lɛ tsɛ́ Yosef shii abɔ ni ekɛ lɛ abaná bɔlɛ, shi Yosef ekpɛlɛɛɛ, tsɛbelɛ ele akɛ yoo lɛ baanyɛ aha afee lɛ efɔŋ. (1 Mose 39:7-9) Daniel “kpɛ mli yɛ etsui mli akɛ ekɛ maŋtsɛ lɛ niyenii . . . buleŋ ehe,” eyɛ mli moŋ akɛ enɛ eŋɔɔɔ Babilon piafoi lɛ anukpa lɛ naa. (Dan. 1:8-14) Nɔkwɛmɔnii nɛɛ tsɔɔ akɛ, Nyɔŋmɔ webii ni hi shi yɛ blema lɛ fĩ shi shiŋŋ ni amɛfee nɔ ni ja ekɔɔɔ he ko nɔ ni baajɛ mli aba. Amɛkuuu Nyɔŋmɔ mla mli bɔni afee ni amɛsa gbɔmɛi ahiɛ kɛkɛ; esa akɛ wɔ hu wɔkɔ shidaamɔ ni tamɔ nakai nɔŋŋ.

5. Mɛɛ gbɛ nɔ bɔ ni wɔfeɔ wɔnii wɔhaa yɛ nɔyeli he lɛ tamɔɔɔ mɛi ni yɔɔ je lɛŋ lɛ anɔ̃?

5 Ekãa ni wɔyɔɔ lɛ etsɔɔɔ akɛ wɔkuɛŋ ti, ni asaŋ wɔtseee maŋ nɔyeli ko hiɛ atua yɛ wɔnaa ní kɛ amɛ eyaaa blɛ kome mli lɛ hewɔ. Yɛ no najiaŋ lɛ, wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaabo Yehowa toi fe gbɔmɛi. Kɛ́ gbɔmɛi wo wɔ mla ko ni kɛ Nyɔŋmɔ mla kpãaa gbee lɛ, wɔle yiŋ ní esa akɛ wɔkpɛ. Wɔboɔ Nyɔŋmɔ toi fe gbɔmɛi taakɛ bɔfoi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ fee lɛ.

6. Mɛni hewɔ ehe hiaa akɛ wɔbo Yehowa mlai atoi be fɛɛ be lɛ?

6 Mɛni yeɔ kɛbuaa wɔ koni wɔba wɔhe shi wɔha Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ? Wɔkpɛlɛɔ nɔ ni aŋma yɛ Abɛi 3:5, 6 lɛ nɔ, akɛ: “Okɛ ohiɛ afɔ̃ Yehowa nɔ kɛ otsui fɛɛ, ni okɛ ohe akakpasa bo diɛŋtsɛ ojwɛŋmɔ; kaimɔ lɛ yɛ ogbɛ̀i fɛɛ mli, ni lɛ eeejaje otempɔŋi lɛ!” Wɔle akɛ nɔ fɛɛ nɔ ni Nyɔŋmɔ taoɔ akɛ wɔfee lɛ he baaba sɛɛnamɔ kɛha wɔ. (Nyɛkanea 5 Mose 10:12, 13.) Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yehowa kɛɛ Israelbii lɛ akɛ, mi ji “mɔ ni tsɔɔo nii ni hi hao, mɔ ni tsɔɔo gbɛ ní onyiɛ nɔ lɛ.” Ni ekɛfata he akɛ: “Eji obo mikitai lɛ atoi kulɛ, ohejɔlɛ aaatamɔ faa, ni ojalɛ hu aaatamɔ ŋshɔkei.” (Yes. 48:17, 18) Wɔkɛ wɔhiɛ fɔ̃ɔ wiemɔi nɛɛ anɔ. Wɔyɛ nɔmimaa akɛ kɛ́ wɔbo Nyɔŋmɔ mlai lɛ atoi lɛ, ehe baaba sɛɛnamɔ kɛha wɔ daa.

7. Mɛni esa akɛ wɔfee kɛ́ wɔnuuu mla ko ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ mli lɛ shishi?

7 Kɛ́ wɔnuuu Yehowa taomɔnii ni yɔɔ e-Wiemɔ lɛ mli lɛ ekomɛi ashishi jogbaŋŋ po lɛ, wɔkpɛlɛɔ nɔ, ni wɔkɛtsuɔ nii. Jeee hemɔkɛyeli folo ko kɛkɛ hewɔ wɔfeɔ nakai shi moŋ hekɛnɔfɔɔ ni wɔyɔɔ yɛ Yehowa mli lɛ hewɔ. Yehowa toi ni wɔboɔ lɛ tsɔɔ akɛ wɔyɛ nɔmimaa kwraa akɛ lɛ ji mɔ ni le nɔ ni hi ha wɔ. Toiboo ni wɔfeɔ lɛ haa anaa akɛ wɔyɛ suɔmɔ, ejaakɛ bɔfo Yohane ŋma akɛ: “Enɛ ji Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ, akɛ wɔye ekitai lɛ anɔ.” (1 Yoh. 5:3) Shi nɔ kroko hu yɛ ni haa wɔboɔ Nyɔŋmɔ toi ní esaaa akɛ wɔkuɔ wɔhiɛ wɔfɔ̃ɔ nɔ.

Esa akɛ Wɔtsɔse Wɔhenumɔ Nii

8. Mɛɛ tsakpãa yɔɔ ‘wɔhenumɔ nii lɛ ni wɔɔtsɔse’ kɛ Yehowa toi ni wɔɔbo lɛ teŋ?

8 Biblia lɛ kɛɔ wɔ akɛ esa akɛ wɔha ‘wɔhenumɔ nii lɛ ale ekpakpa kɛ efɔŋ mlikpamɔ.’ (Heb. 5:14) No hewɔ lɛ, esaaa akɛ wɔboɔ Nyɔŋmɔ mlai atoi kɛkɛ ni wɔsusuuu he; yɛ no najiaŋ lɛ, esa akɛ wɔkɛ Yehowa shishitoo mlai lɛ atsu nii ‘kɛle ekpakpa kɛ efɔŋ mlikpamɔ.’ Wɔnaa akɛ nilee yɛ Yehowa mlai amli, ni no hewɔ lɛ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ taakɛ lalatsɛ lɛ kɛɛ lɛ, akɛ: “Omla lɛ yɛ mitsui mli.”—Lala 40:9.

9. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkɛ Yehowa mlai lɛ atsɔse wɔhenilee, ni mɛni hewɔ ehe hiaa ni wɔfee nakai?

9 Esa akɛ wɔjwɛŋ nɔ ni wɔkaneɔ yɛ Biblia lɛ mli lɛ nɔ bɔni afee ní wɔna sɛɛnamɔ ni yɔɔ Nyɔŋmɔ mlai lɛ ahe taakɛ lalatsɛ lɛ fee lɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ wɔkase Yehowa taomɔ nii ko he nii lɛ, wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe akɛ: ‘Mɛni hewɔ nilee yɔɔ mla loo shishitoo mla nɛɛ mli lɛ? Mɛni hewɔ mla nɛɛ nɔ yeli he baaba sɛɛnamɔ kɛha mi lɛ? Mɛɛ nibii gbohii eba mɛi ni booo Nyɔŋmɔ ŋaawoo nɛɛ toi lɛ anɔ?’ Kɛ́ wɔkɛ Yehowa mlai lɛ tsɔse wɔhenilee lɛ, no lɛ ewaŋ kɛhaŋ wɔ akɛ wɔɔfee wɔnii yɛ gbɛ ni kɛ esuɔmɔnaa nii kpãa gbee lɛ nɔ. No baaha wɔnyɛ wɔya nɔ ‘wɔyoo nii ni ji Yehowa suɔmɔnaa nii lɛ,’ ni wɔkɛtsu nii. (Efe. 5:17) Jeee be fɛɛ be enɛ feemɔ yɔɔ mlɛo.

Satan Bɔɔ Mɔdɛŋ ni Eha Mɛi Agbo Nyɔŋmɔ nɔ Toi

10. Mɛni ji gbɛ kome ni Satan tsɔɔ nɔ koni eha mɛi agbo Nyɔŋmɔ nɔ toi?

10 Satan ebɔ mɔdɛŋ akɛ eha mɛi agbo Nyɔŋmɔ nɔ toi kɛjɛ jeeŋmɔ beebe. Etuatsemɔ nifeemɔ lɛ jieɔ kpo yɛ gbɛ̀i srɔtoi anɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ bulɛ ni abɛ kɛha gbɛjianɔ ni Nyɔŋmɔ eto kɛha gbalashihilɛ lɛ he okwɛ. Mɛi komɛi hiɔ shi akɛ mɔ kɛ eŋa shi amɛboteko gbalashihilɛ mli, ni mɛi krokomɛi ni ebote gbalashihilɛ mli lɛ hu tsɔ̃ɔ ŋaa ni amɛkɛ amɛhefatalɔi lɛ tseɔ gbala. Ekolɛ mɛi ni feɔ nakai lɛ kɛ nɔ ni yoo ko ni ale lɛ waa yɛ sinii afeemɔ mli lɛ wie lɛ kpãa gbee, akɛ: “Mɔ ko mɔ ko nyɛŋ ekɛ nuu loo yoo kome pɛ ahi shi.” Ekɛfata he akɛ: “Milé mɔ ko kwraa ni yeɔ ehefatalɔ anɔkwa loo mɔ ni sumɔɔ akɛ ekaje ehefatalɔ sɛɛ.” Nuu ko ni jieɔ mɛi ahiɛtserɛ ní ale lɛ waa lɛ hu wie egbalashihilɛ ní eyasha shi shii abɔ lɛ he nakai nɔŋŋ akɛ: “Efeee mi akɛ mɔ ko baanyɛ ekɛ hefatalɔ kome ahi shi ewala gbii abɔ fɛɛ.” Esa akɛ wɔbi wɔhe akɛ, ‘Ani mikɛ Yehowa gbɛtsɔɔmɔ yɛ gbalashihilɛ he lɛ tsuɔ nii, loo miha bɔ ni mɛi buɔ gbalashihilɛ amɛhaa yɛ je lɛ mli lɛ ená misusumɔ nɔ hewalɛ?’

11, 12. (a) Mɛni hewɔ ebaanyɛ efee nɔ ni wa kɛha oblahii kɛ oblayei akɛ amɛaaba amɛhe shi amɛha Yehowa? (b) Gbaa niiashikpamɔ ko ni tsɔɔ bɔ ni nilee bɛ mli akɛ aaaku hiɛ afɔ̃ Yehowa mlai kɛ eshishitoo mlai lɛ anɔ.

11 Ani oji oblanyo loo oblayoo yɛ Yehowa asafo lɛ mli? Kɛ́ nakai ni lɛ, no lɛ Satan ejie ehiɛ eka bo koni eha ogbo Yehowa nɔ toi. Ekolɛ “oblahiiaŋ sɛɛdii lɛ” kɛ onɔ ni otipɛŋfoi lɛ baanyɛ lɛ baaha omu sane naa akɛ Nyɔŋmɔ mlai lɛ anɔyeli wa tsɔ. (2 Tim. 2:22) Kaaŋmɛ gbɛ ni eba lɛ nakai. Bɔɔ mɔdɛŋ ni ona akɛ nilee yɛ Nyɔŋmɔ shishitoo mlai lɛ amli. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Biblia lɛ kɛɔ bo akɛ ‘ojo ajwamaŋbɔɔ naa foi.’ (1 Kor. 6:18) Shikome ekoŋŋ lɛ, bi ohe saji nɛɛ: ‘Mɛni hewɔ nilee yɔɔ famɔ nɛɛ mli lɛ? Kɛ́ mibo famɔ nɛɛ toi lɛ, mɛɛ sɛɛ maná?’ Ekolɛ ole mɛi komɛi ni na amanehulu yɛ amɛhiɛ ni amɛku amɛfɔ̃ Nyɔŋmɔ ŋaawoo nɔ lɛ hewɔ. Ani amrɔ nɛɛ amɛyɛ miishɛɛ diɛŋtsɛ? Ani ehi eha amɛ fe beni amɛkɛ Yehowa asafo lɛ bɔɔ lɛ? Ani nɔ ko yɛ ni miiha amɛmiiná miishɛɛ diɛŋtsɛ fe Nyɔŋmɔ tsuji?—Nyɛkanea Yesaia 65:14.

12 Susumɔ nɔ ni Kristofonyo ko ni atsɛɔ lɛ Sharon lɛ wie be ko ni eho lɛ he okwɛ: “Akɛni miku mihiɛ mifɔ̃ Yehowa mla nɔ hewɔ lɛ, miná gbele hela ni ji AIDS lɛ eko. Bei pii lɛ mikaiɔ miishɛɛ ni mikɛsɔmɔ Yehowa afii babaoo ni eho lɛ.” Eyɔse akɛ eye kwashiaiasane yɛ Yehowa mlai lɛ amli ni eku lɛ hewɔ, ni akɛ kulɛ esa akɛ eye mlai nɛɛ anɔ. Yehowa mlai lɛ buɔ wɔhe. Sharon gbo otsii kpawo pɛ sɛɛ beni eŋma nakai wiemɔi lɛ. Wɔnaa kɛjɛɔ awerɛho sane ni ba Sharon nɔ lɛ mli akɛ Satan bɛ nɔ̃ kpakpa ko kwraa ni ekɛaaha mɛi ni kɛ amɛhe yadɔmɔɔ jeŋ fɔŋ nɛɛ. Eji “malemɔ tsɛ,” ni taakɛ efee Hawa lɛ, ehaa naa shiwoi babaoo, shi ekome folo po baaa mli. (Yoh. 8:44) Yɛ anɔkwale mli lɛ, eji nilee gbɛ akɛ wɔɔba wɔhe shi wɔha Yehowa daa.

Kwɛmɔ ni Okaná Heyeli Mumɔ

13. Mɛni ebiɔ ni wɔkwɛ jogbaŋŋ yɛ he bɔni afee ni wɔkaná heyeli mumɔ?

13 Wɔhe shi ni wɔɔba wɔha Yehowa lɛ biɔ ni wɔkwɛ jogbaŋŋ ni wɔkaná heyeli mumɔ. Henɔwomɔ su baanyɛ aha wɔnu he akɛ ehe ehiaaa ni mɔ ko atsɔɔ wɔ nɔ ni esa akɛ wɔfee. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ wɔbaate shi wɔwo ŋaawoo ni asafo lɛ kɛbaaha wɔ lɛ. Nyɔŋmɔ eto gbɛjianɔ koni tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ kuu lɛ kɛ mumɔŋ niyenii aha yɛ be ni sa nɔ. (Mat. 24:45-47) Esa akɛ wɔjɛ heshibaa mli wɔyɔse akɛ enɛ ji gbɛ ni Yehowa tsɔɔ nɔ ekwɛɔ ewebii lɛ ŋmɛnɛ. Feemɔ onii tamɔ bɔfoi anɔkwafoi lɛ. Beni kaselɔi lɛ ateŋ mɛi komɛi kpa Yesu sɛɛnyiɛmɔ lɛ, ebi ebɔfoi lɛ akɛ: “Ani nyɛ hu nyɛmiisumɔ akɛ nyɛaatee?” Petro here lɛ nɔ akɛ: “Nuŋtsɔ, namɔ ŋɔɔ wɔɔtee? Bo oyɔɔ naanɔ wala wiemɔi lɛ.”—Yoh. 6:66-68.

14, 15. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔjɛ heshibaa mli wɔbo ŋaawoo ni ajɛɔ Biblia lɛ mli akɛhaa wɔ lɛ toi lɛ?

14 Wɔhe shi ní wɔɔba wɔha Yehowa lɛ tsɔɔ akɛ esa akɛ wɔbo ŋaawoo ní ajɛɔ e-Wiemɔ lɛ mli akɛhaa wɔ lɛ toi. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ lɛ woɔ wɔ ŋaa koni ‘wɔshi kpe ni wɔhiɛ akã shi.’ (1 Tes. 5:6) Ŋaawoo nɛɛ sa jogbaŋŋ diɛŋtsɛ yɛ naagbee gbii nɛɛ amli ejaakɛ mɛi babaoo ‘etsɔmɔ hesuɔlɔi kɛ shika suɔlɔi.’ (2 Tim. 3:1, 2) Ani sui ni tamɔ nɛkɛ ni egbɛ eshwa lɛ baanyɛ aná wɔnɔ hewalɛ? Hɛɛ. Kɛ́ wɔyadi je lɛŋ otii asɛɛ lɛ, ebaaha ekãa ni wɔkɛjáa Nyɔŋmɔ lɛ naa aba shi, loo ekolɛ ebaaha wɔtiu heloonaa nibii asɛɛ. (Luka 12:16-21) No hewɔ lɛ, nilee yɛ mli waa akɛ wɔɔbo Biblia mli ŋaawoo lɛ toi ní wɔkpoo ŋkomeŋfa shihilɛ ní yɔɔ Satan je lɛ mli fɛɛ lɛ.—1 Yoh. 2:16.

15 Tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ kuu lɛ tsɔɔ asafoŋ onukpai lɛ anɔ ekɛ mumɔŋ niyenii haa asafoi lɛ. Biblia lɛ woɔ wɔ ŋaa akɛ: “Nyɛboa nyɛtsɔɔlɔi lɛ atoi ni nyɛbaa nyɛhe shi nyɛhaa amɛ; ejaakɛ amɛ amɛbuɔ nyɛsusumai lɛ ahe akɛ mɛi ni baabu he akɔntaa, koni amɛkɛ miishɛɛ afee nii nɛɛ, shi jeee ŋtsɔidɔɔmɔ; ejaakɛ no ehiii haaa nyɛ.” (Heb. 13:17) Ani enɛ tsɔɔ akɛ asafoŋ onukpai lɛ tɔ̃ɔɔ? Dabi, amɛtɔ̃ɔ! Nyɔŋmɔ naa amɛfatɔɔi lɛ jogbaŋŋ kwraa fe bɔ ni adesa fɛɛ adesa baanyɛ ana. Ni kɛlɛ, ekpaa wɔ gbɛ akɛ wɔba wɔhe shi wɔha amɛ. Kɛ́ wɔkɛ asafoŋ onukpai lɛ agbɛtsɔɔmɔ tsu nii yɛ emuu ni amɛyeee lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔbaa wɔhe shi wɔhaa Yehowa.

Nɔ Hewɔ ni Ehe Hiaa akɛ Aba He Shi

16. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔjie bulɛ kpo wɔtsɔɔ Yesu akɛ Kristofoi asafo lɛ Yitso?

16 Esaaa akɛ wɔhiɛ kpaa nɔ kɔkɔɔkɔ akɛ Yesu ji asafo lɛ Yitso. (Kol. 1:18) No ji yiŋtoo kome hewɔ ni esa akɛ wɔjɛ heshibaa mli wɔkɛ asafoŋ onukpai lɛ agbɛtsɔɔmɔ atsu nii, ni ‘wɔbu amɛ naakpa diɛŋtsɛ’ lɛ. (1 Tes. 5:12, 13) Asafoŋ onukpai lɛ hu baanyɛ atsɔɔ akɛ amɛbaa amɛhe shi kɛ́ amɛkɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛsusumɔi tsuuu nii yɛ asafo lɛ mli, shi moŋ amɛkɛ Nyɔŋmɔ shɛɛ sane lɛ ha asafo lɛ ŋmiiŋmi lɛ. Esa akɛ ‘amɛkajwɛŋ fe nɔ ni aŋma lɛ’ bɔni afee ni amɛkɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛsusumɔi akatsɔɔ asafo lɛ nii.—1 Kor. 4:6.

17. Mɛni hewɔ hiɛnyam taomɔ ehiii lɛ?

17 Esa akɛ asafo lɛ mli bii fɛɛ akwɛ amɛhe nɔ jogbaŋŋ koni amɛkatao anunyam amɛmiiha amɛ diɛŋtsɛ amɛhe. (Abɛi 25:27, NW) Ekã shi faŋŋ akɛ hiɛnyam taomɔ bafee naagba kɛha kaselɔi lɛ ateŋ mɔ kome ní atsɛɔ lɛ Diotrefe lɛ. Bɔfo Yohane ŋma yɛ ehe akɛ: “Diotrefe mɔ ni taoɔ amɛnɔ onukpa aye lɛ haaa wɔ hiɛgbɛ. No hewɔ lɛ, kɛ́ miba jiŋŋ, makai enitsumɔi ni etsuɔ lɛ, bɔ ni ewieɔ wɔhe wiemɔi fɔji lɛ.” (3 Yoh. 9, 10) Wɔbaanyɛ wɔkase nii kɛjɛ sane nɛɛ mli. Esaaa akɛ wɔŋmɛɔ hiɛnyam taomɔ gbɛ yɛ wɔsa teŋ. Biblia lɛ kɛɔ wɔ akɛ: “Hewoo nyiɛɔ hiɛkpatamɔ hiɛ, ni hetsɔɔmɔ mumɔ nyiɛɔ shigbeemɔ hiɛ.” Esa akɛ mɛi ni baa amɛhe shi amɛhaa Nyɔŋmɔ lɛ akpoo henɔwomɔ, kɛjeee nakai lɛ, amɛhiɛ baashwie shi.—Abɛi 11:2; 16:18.

18. Mɛni baaye abua wɔ ni wɔba wɔhe shi wɔha Yehowa?

18 Hɛɛ, tswaa ofai shi akɛ obaakpoo atuatsemɔ mumɔ ni yɔɔ je lɛ mli lɛ, ní oba ohe shi oha Yehowa. Jwɛŋmɔ hegbɛ ni oná kɛsɔmɔɔ Yehowa lɛ nɔ yɛ be kɛ beaŋ, ni oha ohiɛ asɔ nakai hegbɛ lɛ. Anɔkwale ni eji akɛ ofata Nyɔŋmɔ webii lɛ ahe lɛ tsɔɔ akɛ ekɛ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ egbala bo. (Yoh. 6:44) Kaabu wekukpãa ni kã okɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ akɛ nɔ ko flɛflɛ. Bɔɔ mɔdɛŋ ni okpoo atuatsemɔ mumɔ yɛ oshihilɛ mli fɛɛ ní okɛtsɔɔ akɛ obaa ohe shi ohaa Yehowa.

Ani Okaiɔ?

• Mɛni he shi ni aaaba aha Yehowa lɛ tsɔɔ?

• Mɛɛ tsakpãa yɔɔ wɔhenumɔ nii lɛ ni wɔɔtsɔse kɛ Yehowa toi ni wɔɔbo lɛ teŋ?

• Mɛɛ gbɛ̀i anɔ Satan tsɔɔ ehaa mɛi gboɔ Nyɔŋmɔ nɔ toi?

• Mɛni hewɔ Yehowa toi ni wɔɔbo lɛ biɔ ni wɔba wɔhe shi lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 18]

“Esa akɛ aboɔ Nyɔŋmɔ moŋ toi fe gbɔmɛi”

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 20]

Nilee yɛ mli akɛ wɔkɛ Nyɔŋmɔ shishitoo mlai aaatsu nii be fɛɛ be