Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

‘Nyɔŋmɔ Ji Mɔ Ni Haa Eshwereɔ’!

‘Nyɔŋmɔ Ji Mɔ Ni Haa Eshwereɔ’!

‘Nyɔŋmɔ Ji Mɔ Ni Haa Eshwereɔ’!

“Jeee mɔ ni tɛo lɛ ji nɔ ko, ni jeee mɔ ni shwie nɔ nu lɛ hu, shi moŋ mɔ ni ha eshwere, ni ji Nyɔŋmɔ lɛ.”—1 KOR. 3:7.

1. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔji “Nyɔŋmɔ hefatalɔi nitsulɔi”?

“NYƆŊMƆ hefatalɔi nitsulɔi.” Nakai ji bɔ ni bɔfo Paulo wie nitsumɔ krɛdɛɛ ni wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔtsu lɛ he. (Nyɛkanea 1 Korintobii 3:5-9.) Nitsumɔ ni Paulo wie he lɛ ji kaselɔi afeemɔ nitsumɔ lɛ. Ekɛto nidumɔ kɛ enɔ nushwiemɔ he. Kɛ́ wɔɔye omanye yɛ nitsumɔ ni he hiaa waa nɛɛ mli lɛ, no lɛ Yehowa yelikɛbuamɔ he baahia wɔ. Paulo haa wɔleɔ akɛ ‘Nyɔŋmɔ ji mɔ ni haa nɔ ni adu lɛ shwereɔ.’

2. Mɛni hewɔ anɔkwale ni eji akɛ ‘Nyɔŋmɔ ji mɔ ni haa eshwereɔ’ lɛ yeɔ ebuaa wɔ ní wɔná jwɛŋmɔ ni ja yɛ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ he lɛ?

2 Anɔkwale ni eji akɛ Nyɔŋmɔ ji mɔ ni haa wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ shwereɔ lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnáa jwɛŋmɔ ni ja yɛ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ he. Ekolɛ wɔshiɛɔ ni wɔtsɔɔ nii hu jogbaŋŋ, shi kɛ́ mɔ ko batsɔ kaselɔ lɛ, wɔŋɔɔ yijiemɔ lɛ fɛɛ wɔhaa Yehowa. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ kɛ́ wɔbɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni wɔɔnyɛ kɛtsɔɔ mɔ lɛ nii po lɛ, wɔteŋ mɔ ko nyɛŋ anu bɔ ni fee ni mɔ lɛ batsɔ kaselɔ lɛ shishi. Ni nakai nɔŋŋ wɔteŋ mɔ ko bɛ nyɛmɔ ni ekɛaaha mɔ lɛ abatsɔ kaselɔ. Maŋtsɛ Salomo tsɔɔ sane nɛɛ mli faŋŋ akɛ: “Oleee Nyɔŋmɔ ni feɔ nii fɛɛ lɛ nitsumɔ.”—Jaj. 11:5.

3. Mɛɛ gbɛ nɔ kaselɔi afeemɔ nitsumɔ lɛ tamɔ nidumɔ?

3 Ani bɔ ni feɔ ní mɔ ko batsɔɔ kaselɔ lɛ shishi ni wɔnuuu lɛ haa wɔnijiaŋ jeɔ wui? Dabi. Yɛ no najiaŋ lɛ, ehaa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ feɔ nɔ ni yɔɔ miishɛɛ ni haa mɔ naa kpɛɔ ehe. Maŋtsɛ Salomo wie akɛ: “Leebi lɛ dũ odũmɔnii lɛ, ni gbɛkɛ hu kaajie onine yɛ he; ejaakɛ oleee emli nɔ ni baahi, enɛ jio, enɛ jio, aloo ekolɛ enyɔ lɛ fɛɛ baahi pɛpɛɛpɛ jio.” (Jaj. 11:6) Yɛ anɔkwale mli lɛ, kɛ́ wɔdũ dumɔnii lɛ, wɔleee he ni ebaakwɛ̃ yɛ loo kɛji ebaakwɛ̃. Kɛ́ wɔdũ nii lɛ, nibii babaoo yɛ ní wɔnyɛŋ he nɔ ko wɔfee. Nakai nɔŋŋ hu eji yɛ kaselɔi afeemɔ nitsumɔ lɛ gbɛfaŋ. Yesu kɛ abɛbuai enyɔ tsu nii kɛma anɔkwa sane nɛɛ nɔ mi, ni aŋmala enɛɛmɛi aha wɔ yɛ Marko Sanekpakpa lɛ yitso 4 lɛ mli. Nyɛhaa wɔkwɛa nɔ ni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ abɛbuai enyɔ nɛɛ amli.

Shikpɔŋ Sũi Srɔtoi

4, 5. Foo Yesu abɛbua ni kɔɔ nidulɔ ni yashwã dumɔwui lɛ he lɛ abotia lei.

4 Yesu wie nidulɔ ko ni yashwã dumɔwui ni yashwie hei srɔtoi lɛ he taakɛ aŋma yɛ Marko 4:1-9 lɛ. Ekɛɛ akɛ: “Naa, nidulɔ yiŋ etee dumɔ. Ni eba mli akɛ, beni eduɔ lɛ, eko yashwie gbɛ toi, ni ŋwɛi loofɔji ba amɛbakɔlɔ. Ni eko yashwie tɛsaai anɔ, he ni enáaa sũ pii yɛ, ni akɛni enáaa sũ ni mli kwɔ hewɔ lɛ, ekwɛ̃ oyá; shi beni hulu je lɛ, eboda, ní ebɛ fã ko hewɔ lɛ eŋala. Ni eko yashwie ŋmeii ateŋ, ni ŋmeii lɛ hole amɛhe nɔ ni amɛgbe no, ni ewooo yibii. Shi eko yashwie shikpɔŋ kpakpa nɔ, ni ewo yibii: ekwɛ̃ ni eda ni eba, eko nyɔŋmai etɛ, eko nyɔŋmai ekpaa, kɛ eko oha.”

5 Yɛ blema lɛ, kɛ aadũ nii lɛ ashwãa dumɔwui lɛ. Nidulɔ lɛ kɛ dumɔwui lɛ woɔ etade lɛ mli loo ekɛwoɔ kotoku mli ni ekpitiɔ eshwãa. No hewɔ lɛ, yɛ abɛbua nɛɛ mli lɛ, nidulɔ lɛ ejeee gbɛ eduuu wui lɛ yɛ shikpɔŋ sũi srɔtoisrɔtoi anɔ. Yɛ no najiaŋ lɛ, wui ni eshwã lɛ yashwie hei srɔtoi.

6. Te Yesu tsɔɔ abɛbua ni kɔɔ nidulɔ lɛ he lɛ mli eha tɛŋŋ?

6 Ehe ehiaaa ni wɔka wɔyiŋ yɛ nɔ ni abɛbua nɛɛ tsɔɔ lɛ he. Yesu tsɔɔ mli taakɛ aŋma yɛ Marko 4:14-20 lɛ akɛ: “Nidulɔ lɛ duɔ wiemɔ lɛ. Shi mɛnɛɛmɛi ji mɛi ni yɔɔ gbɛ toi lɛ: he ni aduɔ wiemɔ lɛ yɛ, ni beni amɛnu lɛ, amrɔ lɛ satan baa ni ebasharaa wiemɔ lɛ ni adu yɛ amɛtsuiiaŋ lɛ. Nakai nɔŋŋ kɛ̃ mɛi ni adu amɛ yɛ tɛsaai anɔ lɛ ji mɛi ni nuɔ wiemɔ lɛ, ni amrɔ lɛ amɛkɛ miishɛɛ mɔɔ mli, shi amɛbɛ shishifã yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛmli, hewɔ lɛ be fioo ko kɛkɛ amɛhiɔ shi, ni kɛ́ amanehulu loo yiwalɛ te shi yɛ wiemɔ lɛ hewɔ lɛ, etsɛɛɛ kɛkɛ ni amɛnane tɔ̃tɔ̃ɔ. Ni mɛi ni adu amɛ yɛ ŋmeii ateŋ lɛ ji mɛi ni nuɔ wiemɔ lɛ, shi je nɛŋ he naagbamɔ kɛ ninámɔ he lakamɔ kɛ nii krokomɛi ahe akɔnɔ yaboteɔ mli, ni amɛgbeɔ wiemɔ lɛ, ni ewooo yibii. Ni mɛnɛɛmɛi ji mɛi ni adu yɛ shikpɔŋ kpakpa nɔ lɛ: mɛi ni nuɔ wiemɔ lɛ, ni amɛmɔɔ mli, ni amɛwoɔ yibii, eko nyɔŋmai etɛ, eko nyɔŋmai ekpaa, kɛ eko oha.”

7. Mɛni dumɔwui lɛ kɛ shikpɔŋ sũi srɔtoi lɛ damɔ shi kɛha?

7 Kadimɔ akɛ Yesu ekɛɛɛ akɛ nidulɔ lɛ yashwã wui srɔtoi. Yɛ no najiaŋ lɛ, ewie akɛ dumɔwui henɔ kome too lɛ nɔŋŋ yashwie hei srɔtoi, ni he fɛɛ he ni wui lɛ yashwie lɛ kɛ nɔ ni jɛ mli ba. Klɛŋklɛŋ sũ lɛ wa keketee; nɔ ni ji enyɔ lɛ faaa; ŋmei yɛ nɔ ni ji etɛ lɛ nɔ; ni nɔ ni ji ejwɛ lɛ ji sũ kpakpa ní woɔ yibii babaoo. (Luka 8:8) Mɛni ji dumɔwui lɛ? No ji Maŋtsɛyeli he shɛɛ sane ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ. (Mat. 13:19) Mɛni shikpɔŋ sũi srɔtoi lɛ damɔ shi kɛha? Amɛdamɔ shi kɛha adesai atsuii.—Nyɛkanea Luka 8:12, 15.

8. (a) Namɔ nidulɔ lɛ damɔ shi kɛha? (b) Mɛni hewɔ esoro bɔ ni mɛi feɔ amɛnii yɛ Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he lɛ?

8 Namɔ he mfoniri nidulɔ lɛ feɔ? Edamɔ shi kɛha Nyɔŋmɔ hefatalɔi ni jajeɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ. Amɛduɔ ni amɛshwieɔ nɔ nu taakɛ Paulo kɛ Apolo fee lɛ. Eyɛ mli akɛ amɛtsuɔ nii waa moŋ, shi amɛwoɔ yibii srɔtoisrɔtoi. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ mɛi ni boɔ shɛɛ sane lɛ toi lɛ fɛɛ ehiɛɛɛ tsui kome. Wɔnaa yɛ abɛbua lɛ mli akɛ jeee nidulɔ lɛ hewalɛ naa ni dumɔnii lɛ woɔ yibii lɛ. Sane nɛɛ ji tsuiwoonɔ̃ waa titri lɛ kɛha wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei anɔkwafoi ni amɛkɛ afii babaoo eshiɛ shi etamɔ nɔ ni nitsumɔ lɛ woko yibii tsɔ lɛ! * Mɛni hewɔ?

9. Mɛɛ anɔkwa sane ni shɛjeɔ mɔ mii bɔfo Paulo kɛ Yesu fɛɛ ma nɔ mi?

9 Jeee yibii ni nidulɔ lɛ nitsumɔ lɛ woɔ lɛ nɔ adamɔɔ anaa akɛ etsu enitsumɔ lɛ jogbaŋŋ. Paulo wie enɛ he akɛ: ‘Mɔ fɛɛ mɔ aaaná lɛ diɛŋtsɛ enyɔmɔwoo, yɛ lɛ diɛŋtsɛ enitsumɔ naa.’ (1 Kor. 3:8) Mɔ nitsumɔ nɔ adamɔɔ awoɔ lɛ nyɔmɔ shi jeee nɔ jɛɔ enitsumɔ mli kɛbaa. Yesu hu ma oti nɛɛ nɔ mi beni ekaselɔi lɛ yashiɛ ni amɛku amɛ sɛɛ amɛba lɛ. No mli lɛ amɛná miishɛɛ waa ejaakɛ yɛ Yesu gbɛi lɛ hewɔ lɛ daimonioi lɛ ba amɛhe shi amɛha amɛ. Eyɛ mli akɛ amɛná miishɛɛ waa moŋ, shi Yesu kɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛkanáa enɛ he miishɛɛ, akɛ mumɔi lɛ baa amɛhe shi amɛhaa nyɛ lɛ; shi moŋ nyɛnáa miishɛɛ akɛ aŋma nyɛgbɛi yɛ ŋwɛi.” (Luka 10:17-20) Kɛ́ shiɛlɔ ko nitsumɔ wooo yibii babaoo po lɛ, no etsɔɔɔ akɛ mɛi krokomɛi etsu nii fe lɛ. Yibiiwoo lɛ damɔ bɔ ni mɛi ni boɔ lɛ toi lɛ atsui yɔɔ ha lɛ nɔ titri. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, Nyɔŋmɔ ji mɔ ni haa eshwereɔ!

Sɔ̃ ni Kã Mɛi ni Nuɔ Wiemɔ lɛ Anɔ

10. Mɛni baatsɔɔ kɛji akɛ mɔ ni nuɔ wiemɔ lɛ baafee sũ kpakpa loo efeŋ sũ kpakpa?

10 Ni mɛi ni boɔ wiemɔ lɛ toi lɛ hu? Ani akpɛ mli momo ato kɛji amɛbaabo wiemɔ lɛ toi loo amɛboŋ toi? Dabi. Amɛ diɛŋtsɛ amɛhalaa kɛji akɛ amɛbaafee sũ kpakpa loo amɛfeŋ sũ kpakpa. Eji anɔkwale akɛ bɔ ni mɔ ko tsui yɔɔ ha lɛ baanyɛ atsake afee nɔ ni sa loo nɔ ni esaaa. (Rom. 6:17) Yesu wie yɛ ebɛbua lɛ mli akɛ, ‘beni mɛi komɛi nu’ wiemɔ lɛ, “amrɔ lɛ” Satan ba ni ebasha wiemɔ lɛ. Shi esaaa akɛ ebaa lɛ nakai. Awoɔ Kristofoi ahewalɛ yɛ Yakobo 4:7 lɛ akɛ ‘amɛte shi amɛwo Abonsam’ ni eeejo amɛnaa foi. Yesu tsɔɔ mli akɛ mɛi komɛi kpɛlɛɔ wiemɔ lɛ nɔ kɛ miishɛɛ shi akɛni “amɛbɛ shishifã” hewɔ lɛ amɛnane tɔ̃tɔ̃ɔ. Shi abɔɔ Nyɔŋmɔ tsuji akɔkɔ akɛ, ‘amɛshishifãi amɔmɔ shi’ bɔni afee ni amɛyoo ‘nɔ ni ji lɛɛmɔ kɛ kɛlɛ kɛ mlikwɔlɛ kɛ nɔkwɔlɛ lɛ, ni amɛle Kristo suɔmɔ ni tá nilee fɛɛ nɔ lɛ.’—Efe. 3:17-19; Kol. 2:6, 7.

11. Te mɔ ko aaafee tɛŋŋ ekwɛ jogbaŋŋ koni jeŋ nɛŋ he naagbamɔ kɛ ninámɔ akagbe wiemɔ lɛ?

11 Mɛi krokomɛi ni nu wiemɔ lɛ ŋmɛ gbɛ ni “je nɛŋ he naagbamɔ kɛ ninámɔ he lakamɔ” ná amɛnɔ hewalɛ ni egbe wiemɔ lɛ. (1 Tim. 6:9, 10) Te amɛaafee tɛŋŋ amɛkwa enɛ lɛ? Bɔfo Paulo ha hetoo akɛ: “Shika suɔmɔ akaba nyɛjeŋba mli, ni nyɛmii ashɛa nii ni nyɛyɔɔ lɛ he; ejaakɛ lɛ diɛŋtsɛ ekɛɛ: ‘Mishiŋo ni misaa mikwaŋo gbi ko gbi ko.’”—Heb. 13:5.

12. Mɛni hewɔ yibii ni mɛi ni adu yɛ shikpɔŋ sũ kpakpa nɔ lɛ woɔ lɛ ayibɔ lɛ yɔɔ srɔtoisrɔtoi lɛ?

12 Yɛ naagbee lɛ, Yesu kɛɛ akɛ mɛi ni adu yɛ shikpɔŋ sũ kpakpa nɔ lɛ, “amɛwoɔ yibii, eko nyɔŋmai etɛ, eko nyɔŋmai ekpaa, kɛ eko oha.” Eyɛ mli akɛ mɛi ni boɔ wiemɔ lɛ toi lɛ ateŋ mɛi komɛi hiɛ tsui kpakpa ni amɛwoɔ yibii moŋ, shi akɛni esoro amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ shihilɛ hewɔ lɛ, amɛjajeɔ sanekpakpa lɛ yɛ amɛnyɛmɔ naa. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ gbɔlɛ loo hela ni gbɔjɔɔ mɔ haŋ mɛi komɛi anyɛ atsu babaoo yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. (Okɛto Marko 12:43, 44 lɛ he.) Jeee nidulɔ lɛ hewalɛ naa ni dumɔnii lɛ woɔ yibii lɛ, shi enaa miishɛɛ waa kɛ́ Yehowa ha dumɔnii lɛ shwere lɛ.—Nyɛkanea Lala 126:5, 6.

Nidulɔ ni Yawɔɔ Lɛ

13, 14. (a) Foo Yesu abɛbua ni kɔɔ nidulɔ ni yashwã dumɔnii lɛ he lɛ abotia lei. (b) Namɔ nidulɔ lɛ damɔ shi kɛha, ni mɛni ji dumɔnii lɛ?

13 Wɔnaa abɛbua kroko ni kɔɔ nidulɔ ko he yɛ Marko 4:26-29 lɛ: “Bɔ ni Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ yɔɔ nɛ: etamɔ bɔ ni mɔ ko ŋɔɔ dumɔnii eshwãa shikpɔŋ; ni eyawɔɔ ni eteɔ shi nyɔɔŋ kɛ shwane, ni dumɔnii lɛ kwɛ̃ɔ ni edaa, ni no leee bɔ ni fee; ejaakɛ shikpɔŋ diɛŋtsɛ woɔ yibii, jwɛi lɛ tsutsu, kɛ́ fee sɛɛ lɛ ŋmãa tso lɛ, ni no sɛɛ lɛ ŋmãa lɛ diɛŋtsɛ yɛ ŋmãa tso lɛ yi. Shi kɛ́ yibii lɛ tsu lɛ, amrɔ lɛ ehaa akɛ nikpamɔ kakla lɛ yaa; ejaakɛ nikpamɔ be eshɛ.”

14 Namɔ ji nidulɔ nɛɛ? Kristendombii komɛi susuɔ akɛ nakai nidulɔ lɛ ji Yesu. Shi ani abaanyɛ akɛɛ akɛ Yesu wɔɔ, ni eleee bɔ ni feɔ ni dumɔnii lɛ kwɛ̃ɔ ni edaa? Dabi, Yesu le bɔ ni feɔ ni dumɔnii lɛ kwɛ̃ɔ ni edaa! Taakɛ nidulɔ ni wɔsusu ehe kɛtsɔ hiɛ lɛ ji lɛ, nidulɔ ni ji enyɔ nɛɛ damɔ shi kɛha aŋkroaŋkroi ni duɔ Maŋtsɛyeli dumɔwui lɛ, ni ji Maŋtsɛyeli jajelɔi ní shiɛɔ kɛ ekãa lɛ. Dumɔnii ni amɛshwãa lɛ ji wiemɔ lɛ ni amɛshiɛɔ lɛ. *

15, 16. Mɛɛ anɔkwa sane ko ni kɔɔ bɔ ni feɔ ni dumɔnii daa kɛ bɔ ni feɔ ni mɛi batsɔmɔɔ kaselɔi lɛ he lɛ Yesu ma nɔ mi?

15 Yesu tsɔɔ akɛ nidulɔ lɛ ‘yawɔɔ ni eteɔ shi kɛ́ je tsɛre.’ Enɛ etsɔɔɔ akɛ nidulɔ lɛ kwɛɛɛ dumɔnii lɛ atsiabo. Bɔ ni eyawɔɔ ni eteɔ shi leebi lɛ ji nɔ ko ni mɛi babaoo feɔ yɛ shihilɛ mli. Wiemɔi ni Yesu kɛtsu nii yɛ sane nɛɛ mli lɛ tsɔɔ akɛ nidulɔ lɛ tsuɔ nii leebi ni kɛ́ je na lɛ eyawɔɔ, ni efee nakai be kpalaŋŋ. Yesu tsɔɔ nɔ ni ba yɛ nakai be kpalaŋŋ lɛ mli. Ekɛɛ akɛ: “Dumɔnii lɛ kwɛ̃ɔ ni edaa.” Yesu kɛfata he akɛ: “[Nidulɔ lɛ] leee bɔ ni fee.” Nɔ ni Yesu maa nɔ mi ji akɛ dumɔnii lɛ “diɛŋtsɛ” kwɛ̃ɔ ni edaa. *

16 Mɛni nɔ mi Yesu maa lɛ? Kadimɔ akɛ eema dumɔnii lɛ dalɛ kɛ bɔ ni edaa fiofio lɛ nɔ mi. ‘Shikpɔŋ diɛŋtsɛ woɔ yibii, jwɛi lɛ tsutsu, kɛ́ fee sɛɛ lɛ ŋmãa tso lɛ, ni no sɛɛ lɛ ŋmãa lɛ diɛŋtsɛ yɛ ŋmãa tso lɛ yi.’ (Mar. 4:28) Dumɔnii nɛɛ kwɛ̃ɔ ni edaa fiofio. Mɔ ko nyɛɛɛ aha ekwɛ̃ ni eda oyayaayai. Nakai nɔŋŋ eji yɛ mɛi ni afeɔ amɛ kaselɔi lɛ agbɛfaŋ. Yehowa ŋmɛɔ gbɛ ni anɔkwale lɛ shwereɔ yɛ mɛi ni hiɛ tsui kpakpa lɛ atsui mli fiofio ni amɛbatsɔmɔɔ kaselɔi.—Bɔf. 13:48; Heb. 6:1.

17. Namɛi nyaa kɛ́ anɔkwale lɛ he dumɔwui lɛ wo yibii lɛ?

17 Mɛɛ gbɛ nɔ nidulɔ lɛ náa gbɛfaŋnɔ yɛ nikpamɔ lɛ mli “kɛ́ yibii lɛ tsu lɛ”? Kɛ́ Yehowa ha Maŋtsɛyeli lɛ he anɔkwale lɛ shwere yɛ kaselɔi heei lɛ atsui mli lɛ, amɛyaa amɛhiɛ fiofio kɛyashi beni suɔmɔ ni amɛyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ tsirɛɔ amɛ ni amɛjɔ́ɔ amɛwala nɔ amɛhaa lɛ. Amɛkɛ nu mli baptisimɔ feɔ amɛhenɔjɔɔmɔ lɛ he okadi. Nyɛmimɛi hii ni yaa nɔ amɛdaraa yɛ mumɔŋ lɛ ahe basaa kɛhaa sɔ̃i babaoo ahe nitsumɔ yɛ asafo lɛ mli. Be mli ni mɔ ko ebatsɔ kaselɔ lɛ, mɔ ni kɛ lɛ kase nii lɛ kɛ Maŋtsɛyeli shiɛlɔi krokomɛi ni kɛ mɔ lɛ ekaseee nii tɛɛ lɛ fɛɛ kpaa Maŋtsɛyeli lɛ yibii. (Nyɛkanea Yohane 4:36-38.) Eji anɔkwale akɛ, ‘mɔ ni duɔ lɛ kɛ mɔ ni kpaa lɛ fɛɛ nyaa shikome.’

Nibii ni Wɔkaseɔ Kɛjɛɔ Mli Ŋmɛnɛ

18, 19. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu abɛbuai lɛ ahesusumɔ nɛɛ ewo bo hewalɛ? (b) Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?

18 Mɛni wɔkase kɛjɛ abɛbuai enyɔ ni aŋmala yɛ Marko yitso 4 lɛ ní wɔsusu he lɛ mli? Wɔnaa faŋŋ akɛ wɔyɛ nidumɔ nitsumɔ ni esa akɛ wɔtsu. Esaaa akɛ wɔkɛ nibii jieɔ wɔnaa loo wɔhaa naagbai ni ekolɛ wɔkɛbaakpe lɛ tsĩɔ wɔnaa koni wɔkatsu nitsumɔ nɛɛ kɔkɔɔkɔ. (Jaj. 11:4) Shi yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, wɔle akɛ eji hegbɛ kpele ni wɔná akɛ wɔji Nyɔŋmɔ hefatalɔi nitsulɔi. Yehowa ji mɔ ni jɔɔ mɔdɛŋ ni wɔ kɛ mɛi ni kpɛlɛɔ wiemɔ lɛ nɔ lɛ bɔɔ lɛ nɔ, ni ehaa amɛbatsɔmɔɔ kaselɔi. Wɔle akɛ wɔnyɛŋ wɔnyɛ mɔ ko nɔ koni ebatsɔ kaselɔ. No hewɔ lɛ, esaaa akɛ wɔnijiaŋ jeɔ wui loo wɔhaoɔ kɛ́ mɔ ko ebatsɔɔɔ kaselɔ loo esɛɛ gbala shi akɛ eeetsɔ kaselɔ lɛ. Kwɛ bɔ ni eshɛjeɔ wɔmii akɛ wɔɔle akɛ omanye ni wɔyeɔ lɛ jɛɔ anɔkwa ni wɔyeɔ Yehowa kɛ bɔ ni wɔtsuɔ hegbɛ ni eha wɔ akɛ wɔshiɛ “maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa nɛɛ . . . ní akɛye jeŋmaji lɛ fɛɛ odase” lɛ jogbaŋŋ wɔhaa lɛ.—Mat. 24:14.

19 Mɛni hu Yesu tsɔɔ yɛ bɔ ni feɔ ni kaselɔi heei lɛ yaa amɛhiɛ kɛ agbɛnu hu yɛ Maŋtsɛyeli nitsumɔ lɛ he? Wɔbaana nakai sanebimɔ lɛ hetoo yɛ abɛbuai krokomɛi ni aŋmala yɛ Sanekpakpai lɛ amli lɛ mli. Wɔbaasusu abɛbuai nɛɛ ekomɛi ahe yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.

[Shishigbɛ niŋmai]

^ kk. 8 Susumɔ niiashikpamɔ ni Nyɛminuu Georg Fjölnir Lindal ná yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli yɛ Iceland ni abɔ he amaniɛ yɛ 2005 Yearbook of Jehovah’s Witnesses, baafa 210-211 lɛ mli, kɛ nyɛmimɛi anɔkwafoi krokomɛi aniiashikpamɔ ni kɔɔ bɔ ni amɛnitsumɔ lɛ wooo yibii amrɔ nɔŋŋ, shi amɛto amɛtsui shi afii babaoo yɛ Ireland lɛ he okwɛ taakɛ abɔ he amaniɛ yɛ 1988 Yearbook of Jehovah’s Witnesses, baafa 82-99 lɛ mli lɛ.

^ kk. 14 Tsutsu ko lɛ atsɔɔ mli yɛ Buu-Mɔɔ mli akɛ dumɔnii lɛ damɔ shi kɛha sui ní esa akɛ mɔ aya nɔ aná kɛyashɛ dalɛ mli, ni shihilɛ mli ni mɔ lɛ yɔɔ lɛ náa sui nɛɛ akpojiemɔ nɔ hewalɛ. Shi esa akɛ wɔkadi akɛ Yesu abɛbua lɛ etsɔɔɔ akɛ dumɔnii lɛ kpɔtɔɔ loo etsɔɔ dumɔnii ni esaaa. Yɛ no najiaŋ lɛ, dumɔnii lɛ daa.—Kwɛmɔ June 15, 1980 The Watchtower lɛ baafa 17-19 lɛ.

^ kk. 15 He kroko pɛ ni akɛ wiemɔ nɛɛ tsu nii yɛ ji Bɔfoi lɛ Asaji 12:10 lɛ, ni awie yɛ jɛmɛ akɛ dade agbó ko ‘diɛŋtsɛ gbele ehe.’

Ani Okaiɔ?

• Mɛɛ gbɛ̀i komɛi anɔ Maŋtsɛyeli shɛɛ sane lɛ shiɛmɔ lɛ tamɔ nidumɔ?

• Mɛni nɔ Yehowa damɔɔ ebuɔ Maŋtsɛyeli shiɛlɔ ko akɛ eye anɔkwa?

• Mɛni Yesu ma nɔ mi yɛ bɔ ni feɔ ni dumɔnii daa kɛ bɔ ni feɔ ni mɛi batsɔmɔɔ kaselɔi?

• Mɛɛ gbɛ nɔ ‘mɔ ni duɔ lɛ kɛ mɔ ni kpaa lɛ fɛɛ nyaa shikome’?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 13]

Mɛni hewɔ Yesu kɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he shiɛlɔ to nidulɔ he lɛ?

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 15]

Mɛi ni akɛ shikpɔŋ sũ kpakpa lɛ fee amɛhe mfoniri lɛ jɛɔ amɛtsui muu fɛɛ mli amɛkɛ amɛhe woɔ Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli yɛ amɛnyɛmɔ naa

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 16]

Nyɔŋmɔ ji mɔ ni haa eshwereɔ