Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Jiemɔ Woo Kpo Ní Okɛwo Yehowa Hiɛ Nyam

Jiemɔ Woo Kpo Ní Okɛwo Yehowa Hiɛ Nyam

Jiemɔ Woo Kpo Ní Okɛwo Yehowa Hiɛ Nyam

“Woo kɛ agbojee ji [Yehowa] nitsumɔi lɛ.”—LALA 111:3.

1, 2. (a) Te obaatsɔɔ wiemɔ ni ji “woo” lɛ shishi oha tɛŋŋ? (b) Mɛɛ sanebimɔi wɔbaasusu he yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

BENI abi gbekɛ yoo fioo ko ni atsɛɔ lɛ Madison ní eye afii nyɔŋmɔ lɛ akɛ mɛni ji “woo” lɛ, eto he oya nɔŋŋ akɛ, etsɔɔ “mɔ ko ni esaa ehe jogbaŋŋ.” Nɔ ni ekolɛ gbekɛ yoo lɛ lé ji akɛ Biblia lɛ wieɔ Nyɔŋmɔ he akɛ ‘ewo woo.’ (Lala 104:1) Bei komɛi lɛ, adesai tsɔɔ bɔ ni amɛsaa amɛhe jogbaŋŋ amɛhaa lɛ nɔ amɛjieɔ woo kpo. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, bɔfo Paulo kɛɛ yei ni ji Kristofoi lɛ koni “amɛkɛ atade ni sa kɛ hiɛ ni gboɔ nɔ̃ kɛ jwɛŋmɔ ni sa awula amɛhe, jeee kɛ yigbɔɔ loo shika loo adiagbai loo atade ni jara wa.” (1 Tim. 2:9) Shi jeŋba kpakpa ni woɔ Yehowa “woo kɛ agbojee” lɛ hiɛ nyam lɛ yaa shɔŋŋ fe nakai.—Lala 111:3.

2 Abaanyɛ atsɔɔ Hebri wiemɔ ni atsɔɔ shishi yɛ Biblia lɛ mli akɛ “woo” lɛ hu shishi akɛ “agbojee,” kɛ “anunyam.” Wiemɔ komekomei ashishitsɔɔmɔ wolo ko tsɔɔ “woo” shishi akɛ “ní abu nɔ ko loo mɔ ko akɛ ehe yɛ sɛɛnamɔ, akɛ anunyam loo bulɛ aha lɛ.” Ni Yehowa pɛ ji mɔ ni sa akɛ aŋɔ anunyam kɛ bulɛ ni fe fɛɛ lɛ aha. No hewɔ lɛ, ákɛ etsuji ni wɔjɔɔ wɔhe nɔ wɔha lɛ lɛ, esa akɛ wɔwiemɔ kɛ wɔnifeemɔ awo ehiɛ nyam. Shi mɛni hewɔ adesai baanyɛ ajie woo kpo lɛ? Mɛɛ gbɛ nɔ anaa Yehowa woo kɛ egbojee lɛ faŋŋ? Te esa akɛ woo ni Nyɔŋmɔ yɔɔ lɛ aná wɔ nɔ hewalɛ eha tɛŋŋ? Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkase su nɛɛ kɛjɛ Yesu Kristo ŋɔɔ? Ni te wɔɔfee tɛŋŋ wɔjie woo kpo bɔ ni baasa Nyɔŋmɔ hiɛ?

Nɔ Hewɔ ni Wɔbaanyɛ Wɔjie Woo Kpo

3, 4. (a) Mɛni esa akɛ woo ni aŋɔ ha wɔ lɛ atsirɛ wɔ ni wɔfee? (b) Namɔ he Lala 8:6-10 kɔɔ yɛ gbalɛ naa? (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.) (d) Namɛi Yehowa ŋɔ woo eha yɛ blema?

3 Akɛni abɔ adesai fɛɛ yɛ Nyɔŋmɔ subaŋ nɔ hewɔ lɛ, amɛbaanyɛ amɛjie woo kpo. Yehowa kɛ woo ha klɛŋklɛŋ adesa lɛ kɛtsɔ shikpɔŋ lɛ ní ekɛwo edɛŋ ni ekwɛ nɔ lɛ nɔ. (1 Mose 1:26, 27) Beni adesa fee esha po lɛ, Yehowa saa etĩ nitsumɔ ni ekɛwo gbɔmɔ dɛŋ ni etsu yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ mli. No hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ woo ‘fĩɔ’ adesai “akekere.” (Nyɛkanea Lala 8:6-10.) * Akɛni Yehowa kɛ woo haa wɔ hewɔ lɛ, esa akɛ wɔ hu wɔwo lɛ—ni tsɔɔ akɛ esa akɛ wɔkɛ woo kɛ bulɛ ajie egbɛi ni je agbo lɛ yi.

4 Yehowa kɛ woo haa mɛi ni sɔmɔɔ lɛ lɛ titri. Nyɔŋmɔ kɛ woo ha Abel kɛtsɔ efɔleshaa lɛ ni ekpɛlɛ nɔ lɛ nɔ, ni ekpoo nɔ ni enyɛmi Kain shã lɛ. (1 Mose 4:4, 5) Yehowa fã Mose ni ‘eŋɔ ehiɛnyam lɛ eko eha’ Yoshua, mɔ ni baaye esɛɛ akɛ Israelbii lɛ ahiɛnyiɛlɔ lɛ. (4 Mose 27:20) Biblia lɛ wieɔ David bi Salomo he akɛ: “Yehowa ha Salomo tsɔ agbo kpanaa yɛ Israel muu lɛ fɛɛ hiɛ, ni eha lɛ maŋtsɛyeli anunyam, bɔ ni maŋtsɛmɛi ní nyiɛ ehiɛ yɛ Israel lɛ eko náko nakai dã.” (1 Kron. 29:25) Nyɔŋmɔ baaŋɔ woo krɛdɛɛ eha Kristofoi ni afɔ amɛ mu ní atée amɛ shi, ní kɛ anɔkwayeli jaje “emaŋtsɛyeli lɛ nyam kɛ agbojee lɛ.” (Lala 145:11-13) Akɛni Yesu “tooi krokomɛi” ni yi faa daa lɛ jieɔ Yehowa yi hewɔ lɛ, ajɔ́ɔ amɛ ni aŋɔ nitsumɔ ni woo yɔɔ mli aha amɛ.—Yoh. 10:16.

Anaa Yehowa Woo kɛ Egbojee lɛ Faŋŋ

5. Te Yehowa hiɛnyam lɛ nɔ kwɔ ha tɛŋŋ?

5 Lalatsɛ David lá ni ekɛtsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ je agbo diɛŋtsɛ ni adesai jeee fɛifɛi beni ekɛɛ akɛ: “Yehowa, wɔ-Nuŋtsɔ, kwɛ bɔ ni ogbɛi lɛ je agbo yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ, bo ni oŋɔɔ onunyam lɛ ohàa ŋwɛi!” (Lala 8:2) Kɛjɛ beni Yehowa Nyɔŋmɔ náko abɔ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ lɛ aahu kɛyashi eyiŋtoo akɛ shikpɔŋ lɛ atsɔ paradeiso ní adesai aye emuu kɛ no sɛɛ fɛɛ lɛ—ni tsɔɔ akɛ kɛjɛ naanɔ kɛmiiya naanɔ lɛ—Yehowa Nyɔŋmɔ ji mɔ ni je agbo fe fɛɛ ni ehiɛ hu yɛ nyam fe fɛɛ yɛ jeŋ muu lɛ fɛɛ.—1 Mose 1:1; 1 Kor. 15:24-28; Kpoj. 21:1-5.

6. Mɛni hewɔ lalatsɛ lɛ wie akɛ Yehowa wo woo lɛ?

6 Kwɛ bɔ ni lalatsɛ lɛ ní sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ he baajɔ̃ ehe eha beni ekwɛɔ ŋulamii babaoo ni kpɛlɛɔ waa tamɔ junei yɛ ŋwɛi gbɛkɛ lɛ! Bɔ ni Nyɔŋmɔ ‘elɛɛ ŋwɛi mli tamɔ muhɔɔ’ lɛ ha lalatsɛ lɛ naa kpɛ ehe, ni ewie Yehowa he akɛ ewo woo yɛ E-ŋaa kpele ni ekɛbɔ nii lɛ hewɔ. (Nyɛkanea Lala 104:1, 2.) Nibii ni anaa ní Bɔlɔ ofe ní anaaa lɛ lɛ ebɔ lɛ haa anaa ewoo kɛ egbojee lɛ.

7, 8. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔnaa Yehowa woo kɛ egbojee lɛ yɛ ŋwɛiniiaŋ?

7 Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ ŋulami kusha ni atsɛɔ lɛ Milky Way lɛ he okwɛ. Kɛ́ akɛ shikpɔŋ lɛ dalɛ to ŋulamii, shibɔlemɔ ŋulamii kɛ ŋulamii krokomɛi ni yɔɔ ŋulami kusha nɛɛ mli lɛ ahe lɛ, shikpɔŋ lɛ dalɛ tamɔ shia kuli yɛ ŋshɔnaa shia ni bua shi babaoo mli. Ni kɛlɛ, ŋulamii ni yɔɔ ŋulami kusha nɛɛ pɛ mli lɛ fa fe akpekpe toi akpei 100! Kɛ́ obaanyɛ okane ŋulami kome yɛ hiŋmɛitswaa fɛɛ hiŋmɛitswaa mli, ní ofee nakai ŋmɛlɛtswai 24 gbi muu fɛɛ daa gbi ni ofɔ̃ɔɔ lɛ, no lɛ ebaahé bo afii 3,000 dani obaanyɛ okane ŋulamii akpekpe toi akpei 100 lɛ ogbe naa.

8 Kɛ́ ŋulamii akpekpe toi akpei 100 yɔɔ ŋulami kusha ni atsɛɔ lɛ Milky Way lɛ pɛ mli lɛ, belɛ ŋulamii enyiɛ yɔɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ? Ŋulamii ahe nilelɔi buɔ naa yɛ kwashiaŋ akɛ ŋulami kushai ni tamɔ Milky Way lɛ aaashɛ akpekpe toi akpei 50 kɛmiimɔ akpekpe toi akpei 125 yɔɔ. Ŋulamii enyiɛ yɔɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ? Ekã shi faŋŋ akɛ adesa jwɛŋmɔ nyɛɛɛ akpele yibɔ lɛ he. Ni kɛlɛ, Yehowa ‘tsɔɔ ŋulamii lɛ ayibɔ hu, ekɛ amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ gbɛi tsɛɔ lɛ.’ (Lala 147:4) Akɛni ona akɛ Yehowa wo woo kɛ agbojee ni tamɔ nɛkɛ hewɔ lɛ, aso no tsirɛɛɛ bo ni ojie egbɛi kpeteŋkpele lɛ yi?

9, 10. Mɛɛ gbɛ nɔ aboloo feemɔ haa anaa akɛ wɔ-Bɔlɔ lɛ yɛ nilee kpele?

9 Agbɛnɛ nyɛhaa wɔgbalaa wɔjwɛŋmɔ kɛbaa wɔshĩateŋ aboloo nɔ. Yehowa ‘fee ŋwɛi kɛ shikpɔŋ’ lɛ, ni asaŋ “mɛi ni hɔmɔ yeɔ amɛ lɛ, ehaa amɛ niyenii.” (Lala 146:6, 7) Nyɔŋmɔ nitsumɔi wuji lɛ haa anaa ‘ewoo kɛ egbojee’ lɛ, ni kwɛ̃ɛnii ní haa anaa aboloo lɛ hu fata he. (Nyɛkanea Lala 111:1-5.) Yesu tsɔɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ ni amɛsɔle akɛ: “Ha wɔ ŋmɛnɛ wɔdaa ŋmãa.” (Mat. 6:11) Niyenii ni blemabii pii ní Israelbii lɛ hu fata he lɛ fɔɔ yeli ji aboloo. Eyɛ mli akɛ abuɔ aboloo akɛ niyenii ni feemɔ waa moŋ, shi bɔ ni feɔ ni nibii srɔtoi ni akɛfeɔ aboloo lɛ futuɔ dani anáa aboloo ní ŋɔɔ waa lɛ jeee nɔ ko ni yɔɔ mlɛo.

10 Beni aŋmaa Biblia lɛ, no mli lɛ kɛ́ Israelbii lɛ baashã aboloo lɛ, amɛkɛ nu futuɔ ŋmaa loo akoko ní agbɛlɛ kɛshãa. Bei komɛi lɛ, amɛkɛ masha loo nɔ ni haa nii fũɔ hu woɔ mli. Nɛkɛ nibii srɔtoi nɛɛ fɛɛ nyɛɔ amɛfutuɔ ni anáa nɔ̃ kome. Anyɛko anu bɔ ni feɔ ni nibii nɛɛ futuɔ ní ehaa anáa nɔ̃ kome lɛ shishi jogbaŋŋ. Kɛfata he lɛ, gbɛ nɔ ni adesa gbɔmɔtso lɛ tsɔɔ egbɛlɛɔ aboloo lɛ ní ejieɔ emli hewalɛ lɛ hu yɛ naakpɛɛ waa. Ebɛ naakpɛɛ akɛ lalatsɛ lɛ lá akɛ: “Yehowa, kwɛ bɔ ni onitsumɔi lɛ fá ha! Nilee okɛfee fɛɛ”! (Lala 104:24) Ani bo hu enɛɛmɛi tsirɛɔ bo koni okamfo Yehowa?

Te Nyɔŋmɔ Woo kɛ Egbojee lɛ Náa Onɔ Hewalɛ Ehaa Tɛŋŋ?

11, 12. Mɛɛ hewalɛ Nyɔŋmɔ nibɔɔ nii lɛ anɔ ní wɔɔjwɛŋ lɛ baanyɛ aná yɛ wɔ nɔ?

11 Ehe ehiaaa ni wɔtsɔmɔ ŋulamii ahe nilelɔi dani nibii ni yɔɔ ŋwɛiniiaŋ lɛ aha wɔnaa akpɛ wɔhe, loo wɔtsɔmɔ adebɔɔ nibii ahe nilelɔi dani aboloo yeli aŋɔɔ wɔnaa. Shi bɔni afee ni wɔhiɛ asɔ wɔ-Bɔlɔ lɛ agbojee lɛ, esa akɛ wɔŋɔ be ní wɔkɛjwɛŋ eninenaa nitsumɔi lɛ anɔ. Kɛ́ wɔjwɛŋ eninenaa nitsumɔi lɛ anɔ lɛ, mɛɛ sɛɛ wɔbaaná? Bɔ ni Yehowa nifeemɔi anɔ jwɛŋmɔ náa wɔ nɔ hewalɛ waa lɛ, nakai nɔŋŋ eninenaa nitsumɔi lɛ anɔ ní wɔɔjwɛŋ lɛ baaná wɔ nɔ hewalɛ.

12 David jwɛŋ nibii wuji ni Yehowa efee eha Ewebii lɛ nɔ, ni elá akɛ: “Majwɛŋ onunyam lɛ dalɛ kɛ agbojee kɛ onaakpɛɛ nitsumɔi lɛ ahe.” (Lala 145:5) Kɛ́ wɔkase Biblia lɛ, ní wɔŋɔ be kɛjwɛŋ nibii ni wɔkane yɛ mli lɛ anɔ lɛ, no baaha wɔjwɛŋ enitsumɔi nɛɛ ahe. Mɛɛ hewalɛ nii anɔjwɛŋmɔ nɛɛ baaná yɛ wɔ nɔ? Ebaaha wɔná hiɛsɔɔ babaoo wɔha Nyɔŋmɔ woo kɛ egbojee lɛ. Ekã shi faŋŋ akɛ enɛ baatsirɛ wɔ koni wɔwo Yehowa hiɛ nyam tamɔ bɔ ni David fee lɛ, ní wɔkɛɛ akɛ: “Majaje odalɛ lɛ matsɔɔ.” (Lala 145:6) Esa akɛ Nyɔŋmɔ naakpɛɛ nitsumɔi lɛ anɔ jwɛŋmɔ aha wekukpãa ni kã wɔ kɛ Yehowa teŋ lɛ mli awa, ní ekanya wɔ ni wɔkɛ miishɛɛ kɛ ekãa agba ehe sane wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi. Ani okɛ ekãa miijaje sanekpakpa lɛ, ni ooye oobua mɛi koni amɛhiɛ asɔ Yehowa Nyɔŋmɔ woo, egbojee, kɛ edalɛ lɛ?

Yesu Jie Woo ni Nyɔŋmɔ Yɔɔ lɛ Kpo Kɛmɔ Shi

13. (a) Mɛni Daniel 7:13, 14 lɛ tsɔɔ akɛ Yehowa kɛha e-Bi lɛ? (b) Ákɛ Maŋtsɛ lɛ, te Yesu kɛ mɛi ni eyeɔ amɛnɔ lɛ yeɔ ehaa tɛŋŋ?

13 Yesu Kristo ni ji Nyɔŋmɔ Bi lɛ kɛ ekãa jaje sanekpakpa lɛ, ni ewo eŋwɛi Tsɛ ní je agbo lɛ hiɛ nyam. Yehowa kɛ woo krɛdɛɛ ha e-Bi koome lɛ kɛtsɔ ‘nɔyeli kɛ maŋtsɛyeli’ ni eŋɔha lɛ lɛ nɔ. (Nyɛkanea Daniel 7:13, 14.) Ni kɛlɛ, Yesu wooo ehe nɔ, ni asaŋ ejeee mɔ ni tseee ehiɛ ehaaa mɛi. Yɛ no najiaŋ lɛ, eji Nɔyelɔ ni yɔɔ musuŋtsɔlɛ, ni enuɔ mɛi ni eyeɔ amɛnɔ lɛ afatɔɔi ashishi, ni ekɛ woo haa amɛ. Susumɔ nɔkwɛmɔnii ni tsɔɔ bɔ ni Yesu ní no mli lɛ eji Mɔ ni baaye maŋtsɛ lɛ kɛ mɛi ye eha, titri lɛ mɛi ni ahiɔ amɛ ní asumɔɔɔ amɛ lɛ ateŋ ekome he okwɛ.

14. Te abu kpitiyelɔi aha tɛŋŋ yɛ blema Israel?

14 Yɛ blema lɛ, bei pii lɛ nibii amli ni kpitiyelɔi tsɔmɔɔ lɛ haa amɛyeɔ awerɛho aahu kɛyashiɔ amɛgboɔ. Kpiti lɛ shwieɔ kpitiyelɔ lɛ gbɔmɔtso muu lɛ fɛɛ fiofio. Abuɔ kpiti akɛ hela ní tsamɔ wa waa, tamɔ bɔ ni ewa akɛ aaatee gbonyo shi lɛ. (4 Mose 12:12; 2 Maŋ. 5:7, 14) Abuɔ kpitiyelɔi akɛ amɛhe tseee, anyaŋeɔ amɛ, ni ahaaa amɛba mɛi ateŋ. Kɛ́ amɛmiibɛŋkɛ mɛi lɛ, esa akɛ amɛbolɔ kɛbɔ mɛi akɔkɔ akɛ: “Mihe tseee! mihe tseee!” (3 Mose 13:43-46) Akɛ kpitiyelɔ yeɔ tamɔ mɔ ko ni egbo. Rabifoi ayinɔsaji tsɔɔ akɛ kɛ́ kpitiyelɔ ebɛŋkɛ Yudanyo aahu lɛ, esa akɛ gbɛ ni kã amɛteŋ lɛ afee aaafee mitai 1.7. Atsɔɔ akɛ kɛ́ jamɔŋ hiɛnyiɛlɔ ko na ni kpitiyelɔ ko miiba yɛ shɔŋŋ po lɛ, etswiaa lɛ tɛi koni ekabɛŋkɛ lɛ.

15. Te Yesu kɛ kpitiyelɔ ko ye eha tɛŋŋ?

15 Shi bɔ ni Yesu fee enii eha beni kpitiyelɔ ko ba eŋɔɔ ní ekpa lɛ fai koni etsa lɛ lɛ yɛ srɔto kwraa. (Nyɛkanea Marko 1:40-42.) Yɛ nɔ najiaŋ ni Yesu aaashwie kpitiyelɔ lɛ, ejie musuŋtsɔlɛ kɛ bulɛ kpo etsɔɔ nuu ní akpoo lɛ nɛɛ. Yesu na lɛ akɛ eji mɔ ko ni nii yɔɔ mɔbɔ ní esa akɛ aye abua lɛ. Yesu nu he waa eha lɛ, ni musuŋtsɔlɛ ni eyɔɔ lɛ tsirɛ lɛ ni eye ebua lɛ. Yesu kpã enine mli eta ehe ni etsa lɛ.

16. Mɛni okase kɛjɛ bɔ ni Yesu kɛ mɛi krokomɛi ye eha lɛ mli?

16 Ákɛ Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔkase bɔ ni Yesu jie woo ni e-Tsɛ lɛ yɔɔ lɛ kpo lɛ? Gbɛ kome ni wɔɔtsɔ nɔ wɔfee nakai ji ni wɔyɔse akɛ esa akɛ wɔkɛ woo kɛ bulɛ aha mɛi fɛɛ, ekɔɔɔ he eko mɛi ni amɛji, afii abɔ ni amɛye, amɛyɛ hewalɛ jio amɛbɛ hewalɛ jio. (1 Pet. 2:17) Esa akɛ nɔkwɛlɔi titri, tamɔ wumɛi, fɔlɔi, kɛ asafoŋ onukpai kɛ woo aha mɛi ni amɛkwɛɔ amɛ nɔ lɛ, ní amɛye amɛbua mɛi nɛɛ koni amɛna akɛ amɛhu amɛhe yɛ sɛɛnamɔ. Biblia lɛ maa nɔ mi akɛ esa akɛ Kristofoi fɛɛ afee nakai. Ekɛɔ akɛ: “Nyɛkɛ nyɛmimɛi asuɔmɔ asumɔsumɔa nyɛhe; mɔ fɛɛ mɔ kɛ woo aha enaanyo tsutsu.”—Rom. 12:10.

Woo ni Ajieɔ lɛ Kpo yɛ Jamɔ Mli

17. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ bɔ ni Ŋmalɛ lɛ tsɔɔ akɛ esa akɛ mɔ ajie woo kpo kɛ́ eejá Yehowa lɛ mli?

17 Biblia lɛ tsɔɔ akɛ esa akɛ wɔjie woo kpo titri lɛ kɛ́ wɔmiijá Yehowa. Jajelɔ 4:17 lɛ kɛɔ akɛ: “Kɛ ooya Nyɔŋmɔ we lɛ, kwɛ onane naa jogbaŋŋ.” Yehowa fã Mose kɛ Yoshua fɛɛ koni amɛjie amɛtokotai beni amɛdamɔ he ko ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ lɛ. (2 Mose 3:5; Yosh. 5:15) Esa akɛ amɛfee enɛ kɛtsɔɔ akɛ amɛyɛ bulɛ loo gbeyeishemɔ kɛha Yehowa. Afã Israel osɔfoi lɛ koni amɛwo klala tswakotoi “kɛkete amɛyayaiaŋ.” (2 Mose 28:42, 43) Enɛ haaa ana amɛhei ni esaaa akɛ anaa kɛ́ amɛmiisɔmɔ yɛ afɔleshaalatɛ lɛ he. Esa akɛ mɔ fɛɛ mɔ ni jɛ osɔfo weku mli lɛ kɛ Nyɔŋmɔ shishitoo mla ni tsɔɔ bɔ ni esa akɛ ajie woo kpo lɛ atsu nii.

18. Te esa akɛ wɔjie woo kpo yɛ Yehowa jamɔ mli wɔha tɛŋŋ?

18 Belɛ hiɛnyam kɛ bulɛ fata woo kpo ni wɔɔjie yɛ jamɔ mli lɛ he. Kɛ́ wɔmiitao ni wɔhiɛ aba nyam ní abu wɔ lɛ, esa akɛ wɔfee wɔnii yɛ bulɛ mli. Esaaa akɛ woo kpo ni wɔjieɔ lɛ feɔ hiɛaŋhiɛaŋ nɔ, loo nɔ ni baaha mɛi ana wɔ kɛkɛ akɛ wɔmiifee nakai. Esaaa akɛ efeɔ kponɔgbɛ nɔ̃, shi moŋ efee nɔ ni jɛ wɔtsui mli ejaakɛ Nyɔŋmɔ naa nɔ ni yɔɔ tsui mli. (1 Sam. 16:7; Abɛi 21:2) Esa akɛ wɔjie woo kpo yɛ wɔshihilɛ mli fɛɛ, ní wɔha ená wɔnifeemɔ, wɔsu, wekukpaa ni kã wɔ kɛ mɛi krokomɛi ateŋ, kɛ bɔ ni wɔnaa wɔ diɛŋtsɛ po wɔhe wɔhaa lɛ nɔ hewalɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, esa akɛ wɔjie woo kpo be fɛɛ be, ni wɔfee nakai yɛ wɔwiemɔ kɛ wɔnifeemɔ mli daa. Esa akɛ wɔkɛ bɔfo Paulo wiemɔi ni yɔɔ 2 Korintobii 6:3, 4 lɛ atsu nii yɛ wɔnifeemɔ, wɔjeŋba, wɔtadewoo kɛ wɔhesaamɔ mli. Jɛmɛ kɛɔ akɛ: “Ni asaŋ wɔtooo mɔ ko mɔ ko pampi yɛ nɔ ko nɔ ko mli, koni akagbe sɔɔmɔ lɛ he guɔ; shi moŋ, nɔ fɛɛ nɔ mli lɛ wɔkɛ wɔhe tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ sɔɔlɔi.” ‘Wɔwulaa Nyɔŋmɔ ni ji wɔyiwalaherelɔ lɛ tsɔɔmɔ lɛ yɛ nibii fɛɛ mli.’—Tito 2:10.

Yaa Nɔ Ojie Woo Kpo Bɔ ni Baasa Nyɔŋmɔ Hiɛ

19, 20. (a) Mɛni ji gbɛ ni sa jogbaŋŋ ni wɔɔtsɔ nɔ wɔwo mɛi? (b) Mɛni esa akɛ efee wɔfaishitswaa yɛ woo ní wɔɔjie lɛ kpo lɛ he?

19 Kristofoi ni afɔ amɛ mu ní ‘damɔɔ Kristo najiaŋ’ lɛ jieɔ woo kpo. (2 Kor. 5:20) “Tooi krokomɛi” ní kɛ anɔkwayeli fiɔ Maŋtsɛyeli ni Mesia lɛ yeɔ nɔ lɛ najiaŋdamɔlɔi lɛ asɛɛ lɛ hu jieɔ woo kpo. Maŋ ko najiaŋdamɔlɔ loo mɔ ni fiɔ najiaŋdamɔlɔ lɛ sɛɛ lɛ kɛ ekãa kɛ woo wieɔ ehaa emaŋ nɔyeli lɛ. No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔkɛ ekãa kɛ woo awie kɛfi Nyɔŋmɔ nɔyeli ni ji Maŋtsɛyeli lɛ sɛɛ. (Efe. 6:19, 20) Aso jeee woo wɔwoɔ mɛi kɛ́ wɔshiɛ ‘yiwalaheremɔ he sanekpakpa lɛ’ wɔha amɛ lɛ?—Yes. 52:7.

20 Esa akɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaawo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam kɛtsɔ wɔjeŋ ni wɔɔba jogbaŋŋ lɛ nɔ. (1 Pet. 2:12) Nyɛhaa wɔjiea bulɛ babaoo kpo wɔtsɔɔa lɛ, ejamɔ lɛ, kɛ wɔnanemɛi jálɔi lɛ daa. Ni Yehowa, mɔ ni wo woo kɛ agbojee lɛ hiɛ aaasɔ bulɛ kpo ni wɔjieɔ yɛ ejamɔ mli lɛ.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 3 David wiemɔi ni yɔɔ Lala 8 lɛ hu ji gbalɛ ni kɔɔ Yesu Kristo ni ji nuu ni eye emuu lɛ he.—Heb. 2:5-9.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Mɛɛ hewalɛ esa akɛ Yehowa woo kɛ egbojee lɛ aná yɛ wɔ nɔ?

• Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ bɔ ni Yesu jie woo kpo etsɔɔ kpitiyelɔ ko lɛ mli?

• Mɛɛ gbɛ̀i anɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔwo Yehowa hiɛ nyam?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 12]

Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa kɛ woo ha Abel?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 14]

Aboloo ni Yehowa kɛduro wɔ lɛ po haa wɔnaa enaakpɛɛ nitsumɔi lɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 15]

Mɛni okase kɛjɛ bɔ ni Yesu jie woo kpo etsɔɔ kpitiyelɔ ko lɛ mli?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 16]

Ebiɔ ni wɔwo Yehowa hiɛ nyam kɛ́ woo aaaba wɔjamɔ lɛ he