Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yehowa Kɛ Mlijɔlɛ Kwɛɔ Etsuji Ni Egbɔlɔ Lɛ

Yehowa Kɛ Mlijɔlɛ Kwɛɔ Etsuji Ni Egbɔlɔ Lɛ

Yehowa Kɛ Mlijɔlɛ Kwɛɔ Etsuji Ni Egbɔlɔ Lɛ

“Nyɔŋmɔ jeee mɔ ni yeɔ sane ni ejaaa ni ehiɛ aaakpa nyɛnitsumɔ lɛ nɔ kɛ suɔmɔ deŋme ni nyɛgbo yɛ egbɛi lɛ ahewɔ.”—HEB. 6:10.

1, 2. (a) Kɛ́ ona mɔ ko ni eje waŋ lɛ, mɛni ekolɛ obaakai? (b) Te Yehowa naa Kristofoi ni egbɔlɔ lɛ ehaa tɛŋŋ?

KƐ́ ONA mɛi ni eje waŋ ní amɛgbɔlɔ ní yɔɔ asafo lɛ mli lɛ, ani ehaa okaiɔ sane ko ni yɔɔ Biblia mli wolo ni ji Daniel lɛ mli? Yehowa Nyɔŋmɔ ha Daniel na lɛ yɛ ninaa ko mli akɛ eyiteŋ tsɔi yɛɔ. Daniel ŋma akɛ: “Mihiɛ kwɛmɔ aahu kɛyashi beyinɔ ní akɛ maŋtsɛsɛii bamamɔ shi, ni mɔ ni eye gbii pii lɛ ho tá shi, ni etade yɛɔ tamɔ snoo, ni eyiteŋ tsɔi tamɔ too he tsɔi ŋmiiŋmi.”—Dan. 7:9.

2 Bei pii lɛ, too he tsɔi ŋmiiŋmi yɛɔ. No hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ yiteŋ tsɔi ni yɛɔ, kɛ sabala ni ji “Mɔ ni Eye Gbii Pii” lɛ haa wɔnaa akɛ Nyɔŋmɔ etsɛ waa ni eyɛ nilee babaoo, ni esa akɛ enɛ aha wɔshé lɛ. Belɛ, te Yehowa, Mɔ ni Eye Gbii Pii lɛ naa hii kɛ yei anɔkwafoi ni amɛgbɔlɔ lɛ ehaa tɛŋŋ? Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɔ akɛ “waŋ lɛ, anunyam akekere ni, kɛ́ aná lɛ yɛ jalɛ gbɛ nɔ lɛ.” (Abɛi 16:31) Hɛɛ, kɛ́ Kristofonyo anɔkwafo ko je waŋ lɛ, no lɛ egbɔlɛ lɛ ji anunyam yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. Ani onaa onyɛmimɛi hii kɛ yei ni egbɔlɔ lɛ tamɔ bɔ ni Yehowa naa amɛ lɛ?

Mɛni Hewɔ Wɔhiɛ Sɔɔ Amɛ Waa Lɛ?

3. Mɛni hewɔ wɔhiɛ sɔɔ wɔnanemɛi héyelilɔi ni egbɔlɔ lɛ waa lɛ?

3 Nyɔŋmɔ tsuji hii kɛ yei ni asumɔɔ ni amɛgbɔlɔ nɛɛ kɛ anɔkwayeli miisɔmɔ yɛ asafoi lɛ amli, ni amɛteŋ mɛi komɛi ji Yehowa Odasefoi a-Nɔyeli Kuu lɛ mli bii, nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi, tsutsu nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi, gbɛgbalɔi ni yɔɔ ekãa, kɛ Maŋtsɛyeli shiɛlɔi ni edara. Ekolɛ ole mɛi komɛi ni kɛ ekãa eshiɛ sanekpakpa lɛ afii babaoo, ní amɛfee nɔkwɛmɔnii kpakpai kɛwo oblahii kɛ oblayei hewalɛ ní no eha oblahii kɛ oblayei lɛ miiba amɛjeŋ jogbaŋŋ. Wɔnanemɛi héyelilɔi ni egbɔlɔ lɛ ateŋ mɛi komɛi etsu sɔ̃i ni tsitsii ahe nii, ni amɛŋmɛ amɛtsui shi yɛ yiwaa mli yɛ sanekpakpa lɛ hewɔ. Yehowa kɛ “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ hiɛ sɔɔ nibii fɛɛ ni mɛi ni egbɔlɔ nɛɛ etsu kɛ nɔ ni amɛyaa nɔ amɛtsuɔ yɛ Maŋtsɛyeli nitsumɔ lɛ mli lɛ waa.—Mat. 24:45.

4. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔjie bulɛ kpo wɔtsɔɔ Kristofoi ni egbɔlɔ lɛ ní wɔsɔle wɔha amɛ lɛ?

4 Esa akɛ Yehowa Nyɔŋmɔ tsuji krokomɛi lɛ ajie hiɛsɔɔ kɛ bulɛ kpo amɛtsɔɔ anɔkwafoi ni egbɔlɔ nɛɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Nyɔŋmɔ Mla ni ekɛha kɛtsɔ Mose nɔ lɛ tsɔɔ akɛ tsakpaa kã woo kɛ bulɛ kpo ni aaajie atsɔɔ mɛi ni egbɔlɔ lɛ kɛ Yehowa gbeyeishemɔ teŋ. (3 Mose 19:32) Esa akɛ wɔsɔle wɔha anɔkwafoi nɛɛ daa, ní wɔda Nyɔŋmɔ shi yɛ suɔmɔ deŋme ni amɛgboɔ lɛ hewɔ. Bɔfo Paulo sɔle eha enanemɛi nitsulɔi ni esumɔɔ amɛ sane lɛ, ní gbekɛbii kɛ onukpai fɛɛ fata he.—Nyɛkanea 1 Tesalonikabii 1:2, 3.

5. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔná naanyo ní wɔkɛ Yehowa jalɔi ni egbɔlɔ lɛ aaabɔ lɛ he sɛɛ?

5 Kɛfata he lɛ, mɛi fɛɛ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ baanyɛ aná naanyo ní amɛkɛ Kristofoi ni egbɔlɔ lɛ aaabɔ lɛ he sɛɛ. Yehowa jalɔi anɔkwafoi ni egbɔlɔ lɛ ená nilee babaoo ni he yɔɔ sɛɛnamɔ waa kɛtsɔ nibii ni amɛkase, nibii ni amɛna, kɛ niiashikpamɔi ni amɛná lɛ anɔ. Amɛkase bɔ ni atoɔ tsui shi kɛ bɔ ni ajieɔ mlijɔlɛ kpo, ni nibii ni amɛkase ní amɛtsɔɔ yinɔ ni baa yɛ amɛsɛɛ lɛ haa amɛnáa miishɛɛ waa ni amɛtsui hu nyɔɔ amɛ mli. (Lala 71:18) Oblahii kɛ oblayei, nyɛfea nyɛhe nilelɔi ní nyɛsharaa nilee ni mɛi ni egbɔlɔ lɛ yɔɔ lɛ tamɔ bɔ ni ashaa nu kɛjɛɔ nu bu mli lɛ.—Abɛi 20:5.

6. Mɛɛ gbɛ nɔ oootsɔ oha mɛi ni egbɔlɔ lɛ ana akɛ obuɔ amɛ waa?

6 Ani ohaa mɛi ni egbɔlɔ lɛ leɔ akɛ odɔɔ amɛhe tamɔ bɔ ni Yehowa dɔɔ amɛhe lɛ? Gbɛ kome ni obaanyɛ otsɔ nɔ ofee enɛ ji ní okɛɛ amɛ bɔ ni osumɔɔ amɛ yɛ anɔkwa ni amɛyeɔ lɛ hewɔ, kɛ bɔ ni ohiɛ sɔɔ amɛsusumɔi akpo ni amɛjieɔ lɛ. Kɛfata he lɛ, kɛ́ okɛ nibii ni okase kɛjɛ amɛŋɔɔ lɛ tsu nii lɛ, ohaa amɛnaa akɛ owoɔ amɛ diɛŋtsɛ. Kristofoi ni egbɔlɔ lɛ ateŋ mɛi babaoo baanyɛ akai ŋaa kpakpa ni anɔkwafoi ni egbɔlɔ lɛ wo amɛ beni amɛji oblahii kɛ oblayei lɛ, kɛ bɔ ni amɛná he sɛɛ yɛ amɛshihilɛ mli fɛɛ lɛ. *

Jiemɔ Mlijɔlɛ Kpo yɛ Gbɛ̀i Pɔtɛɛi Komɛi Anɔ

7. Namɛi Yehowa tsɔɔ akɛ sɔ̃ ka amɛnɔ titri akɛ amɛkwɛ mɛi ni egbɔlɔ lɛ?

7 Nyɔŋmɔ tsɔɔ akɛ mɛi titri ni sɔ̃ ka amɛnɔ akɛ amɛkwɛ mɛi ni egbɔlɔ lɛ ji amɛwekumɛi. (Nyɛkanea 1 Timoteo 5:4, 8.) Yehowa mii shɛɔ ehe waa kɛ́ wekui lɛ tsu amɛgbɛnaa akɛ amɛkwɛ amɛwekumɛi ni egbɔlɔ lɛ, ni amɛkɛ nakai feemɔ tsɔɔ akɛ amɛsusuɔ mɛi ni egbɔlɔ lɛ ahe tamɔ bɔ ni Yehowa susuɔ amɛhe lɛ. Nyɔŋmɔ fiɔ wekui nɛɛ asɛɛ, ni ejɔɔ amɛ yɛ mɔdɛŋ ni amɛbɔɔ kɛ nibii fɛɛ ni amɛkɛshãa afɔle lɛ ahewɔ. *

8. Mɛni hewɔ esa akɛ asafoi lɛ asusu Kristofoi ni egbɔlɔ lɛ ahe lɛ?

8 Nakai nɔŋŋ hu Yehowa hiɛ sɔɔ kɛ́ asafoi lɛ ye amɛbua anɔkwafoi ni egbɔlɔ ní ehia amɛ shi amɛbɛ wekunyo ko ni heɔ yeɔ loo amɛwekumɛi sumɔɔɔ akɛ amɛkwɛɔ amɛ lɛ. (1 Tim. 5:3, 5, 9, 10) Asafoi lɛ tsɔɔ nɛkɛ gbɛ nɔ amɛkɛtsɔɔ akɛ ‘amɛnaa mli amɛhaa’ mɛi ni egbɔlɔ lɛ, ‘amɛdɔɔ amɛhe, ni amɛmli jɔ ha amɛ.’ (1 Pet. 3:8) Paulo fee bɔ ni asafo lɛ susuɔ asafoŋbii ni egbɔlɔ lɛ ahe lɛ he nɔkwɛmɔnɔ beni etsɔɔ akɛ kɛ́ gbɔmɔtso lɛ henii kome na nɔ̃ lɛ, “henii lɛ fɛɛ kɛ lɛ naa nɔ̃” lɛ. (1 Kor. 12:26) Kɛ́ wɔjɛ musuŋtsɔlɛ mli wɔfee nibii kɛye wɔbua mɛi ni egbɔlɔ lɛ, no lɛ wɔkɛ shishitoo mla ni yɔɔ ŋaa ni Paulo wo lɛ mli lɛ miitsu nii akɛ: “Nyɛjatsui lɛ nyɛkpeekpeea nyɛhe nyɛterea, ni nakai nyɛaaye Kristo mla lɛ nɔ.”—Gal. 6:2.

9. Mɛɛ jatsui gbɔlɛ baanyɛ aha mɔ atere?

9 Mɛɛ jatsui mɛi ni egbɔlɔ lɛ tere? Etsɛɛɛ ni etɔɔ amɛteŋ mɛi babaoo. Ekolɛ amɛbaanu he akɛ amɛnyɛɛɛ amɛtsu nibii ni he hiaa amɛ lɛ po ahe nii—tamɔ helatsamɔhe yaa, shĩa kulamɔ, nihoomɔ, kɛ woji aŋmalamɔ. Akɛni bei pii lɛ gbɔlɛ haa mɔ daaŋ gboɔ hewɔ lɛ, ekolɛ amɛbaasusu akɛ ehe ehiaaa ni amɛye nii loo amɛnu nu taakɛ bɔ ni kulɛ esa akɛ amɛfee lɛ. Nakai nɔŋŋ ebaanyɛ ebalɛ yɛ Biblia lɛ kasemɔ kɛ Kristofoi akpeeiyaa gbɛfaŋ. Ekolɛ ebaawa kɛha amɛ akɛ amɛaakane nii loo amɛaabo saji atoi yɛ kpeei ashishi akɛni amɛhiŋmɛi nɔ ehà loo amɛtoi nuuu nii jogbaŋŋ lɛ hewɔ, ni ebaanyɛ efee nɔ ni wa hu kɛha amɛ akɛ amɛaato gbɛjianɔ ni amɛba Kristofoi akpeei. Belɛ, mɛni mɛi krokomɛi baanyɛ amɛfee amɛha mɛi ni egbɔlɔ nɛɛ?

Bɔ ni Ooofee Oye Obua

10. Mɛni asafoŋ onukpai lɛ baanyɛ amɛfee koni aye abua mɛi ni egbɔlɔ lɛ?

10 Yɛ asafoi babaoo amli lɛ, akwɛɔ mɛi ni egbɔlɔ lɛ jogbaŋŋ. Nyɛmimɛi hii kɛ yei ni yɔɔ suɔmɔ yayeɔ jara, amɛhoɔ nii, ni amɛsaa mɛi ni egbɔlɔ lɛ ashĩai amli kɛyeɔ amɛbuaa amɛ. Amɛyeɔ amɛbuaa mɛi ni egbɔlɔ lɛ koni amɛkase nii, amɛto gbɛjianɔ kɛya kpeei, ní amɛkɛ amɛhe awo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli daa. Odasefoi ni gbɔlɔko lɛ kɛ tsɔji holeɔ mɛi ni egbɔlɔ lɛ. Kɛ́ mɛi ni egbɔlɔ lɛ eka tsuŋ lɛ, ahaa amɛboɔ asafoŋ kpeei atoi kɛtsɔɔ tɛlifoŋ nɔ, loo amɔmɔɔ awoɔ kpãa nɔ ahaa amɛ. Be fɛɛ be ni ehe baahia lɛ, asafoŋ onukpai lɛ toɔ gbɛjianɔ ni sa koni aye abua mɛi ni egbɔlɔ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ. *

11. Gbaa niiashikpamɔ ko ni tsɔɔ bɔ ni weku ko ye amɛbua nyɛmi nuu ko ni egbɔ.

11 Kristofoi aŋkroaŋkroi hu baanyɛ afee mɛi ni egbɔlɔ lɛ gbɔ ní amɛfee amɛ ejurɔ. Beni nyɛmi nuu ko ni egbɔ ŋa gbo lɛ, lɛ ekome pɛ enyɛɛɛ ewo etsu nyɔmɔwoo dɔŋŋ. Amɛkɛ weku ko—nuu ko kɛ eŋa kɛ amɛbiyei enyɔ—kase Biblia lɛ, ni weku nɛɛ yɛ shĩa wulu ko. Amɛha lɛ tsũi enyɔ ní ehi mli. Amɛkɛ lɛ fee ekome kɛye nii, amɛkɛ lɛ ná miishɛɛ, ni amɛjie nyɛmimɛi ahedɔɔ kpo amɛtsɔɔ lɛ afii 15 sɔŋŋ. Amɛná ehemɔkɛyeli kɛ niiashikpamɔi babaoo ni eyɔɔ lɛ ahe sɛɛ, ni lɛ hu ená naanyobɔɔ ni yɔɔ miishɛɛ ní bakã ekɛ amɛteŋ lɛ he sɛɛ. Nyɛmi nuu ni egbɔ nɛɛ kɛ amɛhi shi aahu kɛyashi egbo beni eye afii 89. Weku lɛ kã he amɛdaa Nyɔŋmɔ shi yɛ jɔɔmɔi babaoo ni amɛná yɛ naanyo ni amɛkɛ nyɛmi nuu lɛ bɔ lɛ hewɔ. Ye ni amɛye amɛbua Yesu Kristo kaselɔ nɛɛ he ‘nyɔmɔwoo lɛ eŋmɛko’ amɛ.—Mat. 10:42. *

12. Mɛni obaanyɛ ofee kɛtsɔɔ akɛ ojɛɔ mlihilɛ mli osusuɔ nyɛmimɛi hii kɛ yei ni egbɔlɔ lɛ ahe?

12 Ekolɛ oshihilɛ haŋ onyɛ oye obua nyɛmi nuu loo nyɛmi yoo ko ni egbɔ tamɔ bɔ ni weku nɛɛ fee lɛ, shi obaanyɛ oye obua mɛi ni egbɔlɔ lɛ koni amɛba asafoŋ kpeei ní okɛ amɛ aya shiɛmɔ hu. Obaanyɛ ofɔ̃ amɛ nine hu kɛba oshĩa, loo okɛ amɛ afata ohe kɛ́ ooje kpo oyashara shi. Obaanyɛ oyasara amɛ titri lɛ kɛ́ amɛbɛ hewalɛ loo amɛka tsuŋ. Kɛfata he lɛ, obaanyɛ okɛ amɛ aye akɛ onukpai ni edara, ni esa akɛ ofee nakai be fɛɛ be. Bei abɔ ni Kristofoi ni egbɔlɔ lɛ nyɛɔ amɛsusuɔ nii ahe nɛɛ lɛ, esa ákɛ akɛ amɛ asusu saji ni kɔɔ amɛhe lɛ ahe dani akpɛ yiŋ. Amɛteŋ mɛi po ni jwɛŋmɔ naa eba shi lɛ baanyɛ ana kɛji ajieee woo kɛ bulɛ kpo atsɔɔɔ amɛ.

Yehowa Hiɛ Kpaŋ Onitsumɔ lɛ Nɔ

13. Mɛni hewɔ ehe hiaa ni wɔnu bɔ ni Kristofoi ni egbɔlɔ lɛ nuɔ nii ahe amɛhaa lɛ shishi lɛ?

13 Ehe miihia waa ni wɔnu bɔ ni mɛi ni egbɔlɔ lɛ nuɔ nii ahe amɛhaa lɛ shishi. Efɔɔ kaa akɛ mɛi ni egbɔlɔ lɛ yeɔ awerɛho akɛni amɛnyɛɛɛ amɛtsu babaoo taakɛ amɛtsu beni amɛgbɔlɔko, ní amɛyɔɔ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ lɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nyɛmi yoo ko ni kɛ ekãa esɔmɔ Yehowa afii 50 ní esɔmɔ hu akɛ gbɛgbalɔ pɛŋ lɛ ye hela ko ni gbɔjɔɔ mɔ, ni enɛ haa ewaa ehaa lɛ akɛ eeeya asafoŋ kpeei. Beni ekɛ nɔ ni etsu yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli kɛho lɛ to nɔ ni enyɛɔ etsuɔ amrɔ nɛɛ he lɛ, ejwa yaafo. Ema eyi shi ni ekɛ yikɔmɔ kɛɛ akɛ, “Nɔ ni mitsuɔ amrɔ nɛɛ shɛɛɛ nɔ ko.”

14. Mɛɛ hewalɛwoo Yehowa tsuji ni egbɔlɔ lɛ baanyɛ aná kɛjɛ lalai lɛ amli?

14 Kɛ́ oji nuumo loo yoomo lɛ, ani oye awerɛho ni tamɔ nakai pɛŋ? Aloo bei komɛi lɛ onuɔ he akɛ ekolɛ Yehowa ekpoo bo? Ekolɛ lalatsɛ lɛ ye awerɛho ni tamɔ nakai yɛ egbɔlɛ beaŋ ejaakɛ ekpa Yehowa fai akɛ: “Kaashɛ́ mi ofɔ̃ yɛ migbɔlɛ be lɛŋ; kɛ́ mihewalɛ tã lɛ, kaakwa mi! Kɛ́ migbɔ mije waŋ tete lɛ, Naanyɔŋmɔ, kaakwa mi.” (Lala 71:9, 18) Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yehowa kwaaa lalatsɛ lɛ, ni E-kwaŋ bo hu. David wie hekɛnɔfɔɔ ni eyɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ baafi esɛɛ lɛ he yɛ lala kroko mli. (Nyɛkanea Lala 68:20.) Kɛ́ oji Kristofonyo anɔkwafo ni ogbɔ lɛ, ná nɔmimaa akɛ Yehowa kɛbo yɛ ni ebaaya nɔ ehiɛ omli gbi fɛɛ gbi.

15. Mɛni baanyɛ aye abua mɛi ni egbɔlɔ koni amɛná jwɛŋmɔ ni ja daa?

15 Yehowa hiɛ kpako nɔ ni nyɛ, ní nyɛji e-Dasefoi ni nyɛgbɔlɔ lɛ etsu kɛho, kɛ nɔ ni nyɛtsuɔ amrɔ nɛɛ kɛwoɔ ehiɛ nyam lɛ nɔ. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɔŋmɔ jeee mɔ ni yeɔ sane ní ejaaa ní ehiɛ aaakpa nyɛnitsumɔ lɛ nɔ kɛ suɔmɔ deŋme ni nyɛgbo yɛ egbɛi lɛ ahewɔ.” (Heb. 6:10) No hewɔ lɛ, kwɛmɔ ni okaná jwɛŋmɔ ni ejaaa, ní osusu yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ akɛ akɛni ogbɔ hewɔ lɛ, ohe bɛ sɛɛnamɔ dɔŋŋ kɛha Yehowa. Bɔɔ mɔdɛŋ ni okɛ susumɔ kpakpai aye susumɔi ni ejaaa ní haa mɔ nijiaŋ jeɔ wui lɛ anajiaŋ. Omii ashɛ jɔɔmɔi ni oná kɛ hiɛnɔkamɔ ni oyɔɔ kɛha wɔsɛɛ lɛ he! Wɔyɛ “wɔsɛɛ hiɛnɔkamɔ,” ni eko kɛ lɛ yeee hegbɔ, ni wɔ-Bɔlɔ lɛ ema enɛ nɔ mi eha wɔ. (Yer. 29:11, 12, Ga Biblia hee lɛ; Bɔf. 17:31; 1 Tim. 6:19) Susumɔ hiɛnɔkamɔ ni oyɔɔ lɛ he, bɔɔ mɔdɛŋ ni onu nii ahe ní osusu nii ahe hu taakɛ ofee beni oji oblanyo loo oblayoo lɛ, ni kaasusu kɔkɔɔkɔ akɛ ohe ehiaaa yɛ asafo lɛ mli! *

16. Mɛni hewɔ nyɛmi nuu ko ni egbɔ lɛ susu akɛ ebaakpa sɔɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa lɛ, shi mɛɛ gbɛ nɔ onukpai akuu lɛ tsɔ amɛwo lɛ hewalɛ?

16 Susumɔ Johan ni eye afii 80 lɛ he okwɛ. Eŋa anɔkwafo ni atsɛɔ lɛ Sannie lɛ bɛ hewalɛ, ni lɛ ekwɛɔ lɛ leebi, shwane, gbɛkɛ. * Nyɛmimɛi yei toɔ naa ni amɛhiɔ Sannie he bɔni afee ni Johan anyɛ aya asafoŋ kpeei kɛ shiɛmɔ. Shi nyɛsɛɛ nɛɛ lɛ, Johan nu he akɛ agbɛnɛ lɛ enyɛɛɛ dɔŋŋ, ni ebɔi he susumɔ akɛ ebaaŋmɛɛ egbɛnaa akɛ asafoŋ onukpa lɛ he. Ekɛ yaafonui bi akɛ: “Mɛni hewɔ esa akɛ maya nɔ masɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa? Minyɛɛɛ matsu nɔ ko dɔŋŋ yɛ asafo lɛ mli.” Enanemɛi onukpai krokomɛi lɛ kɛɛ lɛ akɛ niiashikpamɔ kɛ nilee ni eyɔɔ lɛ he yɛ sɛɛnamɔ waa kɛha asafo lɛ. Amɛwo lɛ hewalɛ ni eya nɔ esɔmɔ akɛ onukpa kɛ́ enyɛɛɛ etsu babaoo po. Enɛ wo Johan hewalɛ waa ni etee nɔ esɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa, ni asafo lɛ náa ehe sɛɛ babaoo.

Yehowa Susuɔ Mɛi ni Egbɔlɔ lɛ Ahe Diɛŋtsɛ

17. Mɛɛ nɔmimaa Biblia lɛ kɛhaa Kristofoi ni egbɔlɔ lɛ?

17 Ŋmalɛ lɛ feɔ lɛ faŋŋ akɛ yɛ gbɔlɛ mli naagbai ni mɛi ni egbɔlɔ lɛ kɛkpeɔ lɛ fɛɛ asɛɛ lɛ, amɛbaanyɛ amɛya nɔ amɛwo yibii yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli. Lalatsɛ lɛ jaje akɛ: “Mɛi ni atɛo amɛ yɛ Yehowa we lɛ, . . . amɛaakã he amɛwo yibii yɛ gbɔlɛ mli tete, amɛmli aaahi nu ni amɛaahi frɔ̃frɔ̃.” (Lala 92:14, 15) Bɔfo Paulo ní no mli lɛ eyɛ gbɔmɔtsoŋ naagba lɛ ‘tsui efãaa loo enijiaŋ ejeee wui kɛ́ ekponɔgbɛ gbɔmɔ lɛ miifite kwraa tete lɛ.’—Nyɛkanea 2 Korintobii 4:16-18.

18. Mɛni hewɔ esa akɛ mɛi krokomɛi aye abua Kristofoi ni egbɔlɔ lɛ kɛ mɛi ni kwɛɔ amɛ lɛ?

18 Wɔyɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ nɔkwɛmɔnii babaoo ni tsɔɔ akɛ mɛi ni egbɔlɔ lɛ baanyɛ ‘amɛya nɔ amɛwo yibii.’ Shi naagbai ni jɛɔ gbɔlɛ kɛ hela mli kɛbaa lɛ baanyɛ aje mɛi po ni yɔɔ wekumɛi ni kwɛɔ amɛ jogbaŋŋ lɛ anijiaŋ wui. Ebaanyɛ etɔ mɛi ni kwɛɔ amɛ lɛ hu. Eji mɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ asɔ̃ akɛ amɛjie suɔmɔ kpo amɛtsɔɔ mɛi ni egbɔlɔ lɛ kɛ mɛi ni kwɛɔ amɛ lɛ, ni eji hegbɛ ní amɛná akɛ amɛaafee nakai. (Gal. 6:10) Kɛ́ wɔtsɔ nɛkɛ gbɛ nɔ wɔye wɔbua mɛi ni egbɔlɔ lɛ, no lɛ jeee akɛ wɔmiikɛɛ amɛ kɛkɛ akɛ “nyɛyawerea la, ni nyɛyayea nii nyɛtɔrɔa” ní wɔtsɔɔɔ gbɛ̀i pɔtɛɛi komɛi anɔ wɔyeee wɔbuaaa amɛ.—Yak. 2:15-17.

19. Mɛni hewɔ Kristofoi anɔkwafoi ni egbɔlɔ lɛ baanyɛ amɛkɛ nɔmimaa akwɛ wɔsɛɛ be gbɛ lɛ?

19 Ekolɛ gbɔlɛ haŋ Kristofonyo ko anyɛ atsu babaoo, shi afii abɔ ni Yehowa tsuji anɔkwafoi ni egbɔlɔ lɛ eye lɛ haaa suɔmɔ ni eyɔɔ kɛha amɛ lɛ nɔ agbɔ. Ákɛ nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, esumɔɔ Kristofoi anɔkwafoi nɛɛ fɛɛ naakpa, ni ekwaŋ amɛ kɔkɔɔkɔ. (Lala 37:28; Yes. 46:4) Yehowa baakwɛ amɛ, ni ebaatsɔɔ amɛ gbɛ yɛ amɛgbɔlɛ beaŋ fɛɛ.—Lala 48:15.

[Shishigbɛ niŋmai]

^ kk. 6 Kwɛmɔ June 1, 2007 Buu-Mɔɔ lɛ mli sane ni ji “Mɛi ni Egbɔlɔ Lɛ—Amɛhe yɛ Sɛɛnamɔ Kɛha Oblahii kɛ Oblayei” lɛ.

^ kk. 7 Kwɛmɔ February 8, 1994, Awake! lɛ baafa 3-10 lɛ.

^ kk. 10 Yɛ maji komɛi anɔ lɛ, ekolɛ enɛ baabi ni aye abua mɛi ni egbɔlɔ lɛ koni amɛná yelikɛbuamɔ ni nɔyeli lɛ kɛhaa lɛ eko. Kwɛmɔ sane ni ji “Nyɔŋmɔ Susuɔ Mɛi ni Egbɔlɔ lɛ Ahe” ni yɔɔ June 1, 2006 Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ.

^ kk. 15 Kwɛmɔ sane ni ji “Bɔ ni Yiteŋ Waŋ Yɔɔ Fɛo Ha” ni yɔɔ March 15, 1993 Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ.

^ kk. 16 Atsake amɛgbɛi lɛ.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Mɛni hewɔ wɔhiɛ sɔɔ Kristofoi anɔkwafoi ni egbɔlɔ lɛ waa lɛ?

• Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔjɛɔ mlihilɛ mli wɔsusuɔ Kristofoi ni egbɔlɔ lɛ ahe?

• Mɛni baanyɛ aye abua Yehowa tsuji ni egbɔlɔ lɛ koni amɛná jwɛŋmɔ ni ja?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 18]

Asafoŋbii lɛ yɛ bulɛ waa kɛha mɛi ni egbɔlɔ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ