Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Tito, Filemon, kɛ Hebribii Awoji lɛ Amli Saji Otii

Tito, Filemon, kɛ Hebribii Awoji lɛ Amli Saji Otii

Yehowa Wiemɔ lɛ Hiɛ Kã

Tito, Filemon, kɛ Hebribii Awoji lɛ Amli Saji Otii

BENI awo bɔfo Paulo tsuŋ klɛŋklɛŋ kwraa yɛ Roma ní aŋmɛɛ ehe yɛ afi 61 Ŋ.B. lɛ, no sɛɛ be ko lɛ etee Kreta ŋshɔkpɔ lɛ nɔ. Akɛni eyɔse akɛ ehe miihia ni asafo ni yɔɔ jɛmɛ lɛ mli bii lɛ awaje wekukpãa ni kã amɛ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ hewɔ lɛ, eshi Tito yɛ jɛmɛ koni ewo amɛ hewalɛ. Sɛɛ mli beni eeenyɛ efee akɛ Paulo yɔɔ Makedonia lɛ, eŋma wolo eyaha Tito koni ekɛye ebua lɛ ni etsu nitsumɔi ni atuu awo edɛŋ lɛ jogbaŋŋ, ní ekɛha ale hu akɛ lɛ ji mɔ ni etuu nakai nitsumɔ lɛ ewo Tito dɛŋ.

Mra mli beni Paulo yɔɔ tsuŋwoo mli lɛ, eŋma wolo eyaha nyɛmi nuu Kristofonyo ko ní atsɛɔ lɛ Filemon ni yɔɔ Kolose lɛ, ni no sɛɛ etsɛɛɛ lɛ ajie lɛ yɛ afi 61 Ŋ.B. Eji wolo ni eŋma kɛkpa lɛ fai koni efee nɔ ko eha lɛ.

Aaafee afi 61 Ŋ.B. lɛ, Paulo ŋma wolo eyaha Hebribii héyelilɔi ni yɔɔ Yudea lɛ hu, ni ekɛtsɔɔ akɛ Kristojamɔ nɔ kwɔ kwraa fe Yudafoi ajamɔ lɛ. Ŋaawoi kpakpai yɛ woji etɛ lɛ fɛɛ amli kɛha wɔ.—Heb. 4:12.

OHE AWA YƐ HEMƆKƐYELI LƐ MLI DAA

(Tito 1:1–3:15)

Beni Paulo kɛ gbɛtsɔɔmɔi ha Tito ní etsɔɔ lɛ bɔ ni eeefee ‘ewowoo onukpai yɛ maŋ fɛɛ maŋ mli’ lɛ sɛɛ lɛ, ewo lɛ ŋaa koni ‘ekã mɛi ni baaa amɛhe shi lɛ ahiɛ veveeve, koni amɛhe awa yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli.’ Ewo asafoi ni yɔɔ Kreta lɛ mli bii fɛɛ hewalɛ ‘koni amɛkwa nɔshafeemɔ, ni amɛkɛ jwɛŋmɔ kpakpa ahi shi.’—Tito 1:5, 10-13; 2:12.

Paulo tee nɔ ewo nyɛmimɛi ni yɔɔ Kreta lɛ ŋaa koni ekɛye ebua amɛ ni amɛhe awa daa yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli. Efã Tito koni ‘etsi ehe kɛjɛ kwashiai aŋwanejei kɛ mla he nɔmɔi ahe.’—Tito 3:9.

Ŋmalɛ Naa Sanebimɔi ni Aha Hetoo:

1:15—Mɛɛ gbɛ nɔ “nii fɛɛ he tse” ha “mɛi ni he tse lɛ,” shi amɛhe tseee ‘haaa mɛi ni he tseee kɛ mɛi ni heee yeee lɛ?’ Kɛ́ wɔnu wiemɔ ni ji “nii fɛɛ” ni Paulo kɛtsu nii lɛ shishi lɛ, no dani wɔbaaná hetoo wɔha sanebimɔ nɛɛ. Jeee nibii ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ egu lɛ ahe ewieɔ lɛ, shi moŋ eewie nibii ni Ŋmalɛ lɛ ŋmɛɔ gbɛ ni héyelilɔi kɛ amɛhenilee atsu nii kɛkpɛ amɛyiŋ yɛ he lɛ ahe. Nibii nɛɛ ahe tse ha mɔ ni nuɔ Nyɔŋmɔ shishitoo mlai lɛ ashishi lɛ. Shi amɛhe tseee haaa mɔ ni nuuu shishitoo mlai lɛ ashishi ní ehenilee ewo muji lɛ. *

3:5—Mɛɛ gbɛ nɔ ‘ahere’ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ‘ayiwala kɛtsɔ hejuu nɔ’ ni ‘afee amɛ ehee kɛtsɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ’? ‘Ahere amɛyiwala kɛtsɔ hejuu nɔ’ ejaakɛ Nyɔŋmɔ damɔ kpɔ̃mɔ afɔleshãa lɛ nɔ ekɛ Yesu lá lɛ ju amɛhe ni etsuu amɛhe. ‘Afee amɛ ehee kɛtsɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ’ ejaakɛ amɛtsɔmɔ “bɔɔ nɔ hee” ákɛ Nyɔŋmɔ bii ni ajɛ mumɔŋ afɔ́ amɛ.—2 Kor. 5:17.

Nibii ni Wɔkaseɔ Kɛjɛɔ Mli:

1:10-13; 2:15. Kɛ́ nɔ ko ejaaa gbɛ yɛ asafo lɛ mli lɛ, esa akɛ nɔkwɛlɔi ni ji Kristofoi lɛ kɛ ekãa ajaje.

2:3-5. Taakɛ eji yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ, esa akɛ Kristofoi yei ni edara yɛ mumɔŋ ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ ‘aba amɛjeŋ jogbaŋŋ; amɛkawiewie mɛi ahe, amɛkatsɔmɔ dãatɔlɔi, amɛfee mɛi ni tsɔ̃ɔ nii kpakpai.’ Kɛ́ amɛfee nakai lɛ, amɛbaanyɛ amɛwo “oblayei” ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ aŋaa jogbaŋŋ kɛmɔ shi.

3:8, 14. ‘Nitsumɔi kpakpai anɔ ní wɔɔjwɛŋ ni wɔbɔ he mɔdɛŋ lɛ’ ji “nii ni yɔɔ fɛo ni hi” ejaakɛ eyeɔ ebuaa wɔ ni wɔwoɔ yibii yɛ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ mli, ni ehaa wɔtsiɔ wɔhe kɛjɛɔ jeŋ fɔŋ nɛɛ he.

‘JƐƐ SUƆMƆ MLI’ OWIE OTSƆƆ MƐI

(File. 1-25)

Paulo jie Filemon yi yɛ ‘suɔmɔ kɛ hemɔkɛyeli’ he nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ní efee lɛ hewɔ. Bɔ ni ehaa enanemɛi Kristofoi lɛ atsui nyɔɔ amɛ mli lɛ ha Paulo ná “miishɛɛ pii kɛ tsuiwoo.”—File. 4, 5, 7.

Beni Paulo tsuɔ sane ni yɔɔ hiɛdɔɔ ni kɔɔ Onesimo he lɛ he nii lɛ, ewooo Filemon kitã, shi moŋ ‘ejɛ suɔmɔ’ mli ewie etsɔɔ lɛ, ni ekɛ enɛ fee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa eha nɔkwɛlɔi fɛɛ. Ekɛɛ Filemon akɛ: “Akɛni mihiɛ kã onɔ akɛ ooobo mi toi hewɔ miŋmao nɛɛ, ejaakɛ mile akɛ ooofee fe bɔ ni mikɛo nɛɛ tete.”—File. 8, 9, 21.

Ŋmalɛ Naa Sanebimɔi ni Aha Hetoo:

10, 11, 18—Te fee tɛŋŋ ni Onesimo ni sa lɛ “ehe bɛ sɛɛnamɔ ko” lɛ batsɔ ‘mɔ ni he yɔɔ sɛɛnamɔ’ lɛ? Akɛni Onesimo sumɔɔɔ akɛ esɔmɔ enuŋtsɔ Filemon hewɔ lɛ, ejo foi kɛjɛ Filemon we lɛ yɛ Kolose kɛtee Roma. Eeenyɛ efee hu akɛ Onesimo ju enuŋtsɔ lɛ shika ni ekɛwo gbɛfãa ni jɛkɛmɔ ji kilomitai 1,400 nɛɛ he nyɔmɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, ehe bɛ sɛɛnamɔ ko kɛha Filemon. Shi beni Onesimo yɔɔ Roma lɛ, Paulo ye ebua lɛ ni ebatsɔ Kristofonyo. Akɛni nɛkɛ nyɔŋ ni ‘he bɛ sɛɛnamɔ ko’ nɛɛ ebatsɔ Kristofonyo agbɛnɛ hewɔ lɛ, ‘ehe yɛ sɛɛnamɔ.’

15, 16—Mɛni hewɔ Paulo ekɛɛɛ Filemon akɛ eha Onesimo aye ehe akɛ nyɔŋ lɛ? Paulo miisumɔ ni etsu nitsumɔ ni akɛwo edɛŋ akɛ ‘eshiɛ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ, ní ejaje Nuŋtsɔ Yesu Kristo he saji lɛ’ pɛ he nii. No hewɔ lɛ, ekɛ enaa wooo mɛi ateŋ saji tamɔ nɔ ni kɔɔ tsuji kɛ amɛnuŋtsɔmɛi ahe lɛ amli.—Bɔf. 28:31.

Nibii ni Wɔkaseɔ Kɛjɛɔ Mli:

2. Filemon haa afeɔ Kristofoi akpeei yɛ eshĩa lɛ. Eji hegbɛ akɛ wɔɔha afee kpeei kɛha shiɛmɔyaa yɛ wɔshĩa lɛ.—Rom. 16:5; Kol. 4:15.

4-7. Esa akɛ wɔjie wɔnanemɛi héyelilɔi ni jieɔ hemɔkɛyeli kɛ suɔmɔ babaoo kpo lɛ ayi.

15, 16. Esaaa akɛ wɔhaa naagbai ni wɔkɛbaakpe yɛ shihilɛ mli lɛ haa wɔfeɔ yeyeeye fe nine. Nibii kpakpai baanyɛ ajɛ mli aba taakɛ ebalɛ yɛ sane ni kɔɔ Onesimo he lɛ mli lɛ.

21. Paulo kpa Filemon gbɛ akɛ ekɛ Onesimo he ake lɛ. Nakai nɔŋŋ kɛ́ nyɛmi ko tɔ̃ wɔ nɔ lɛ, esa akɛ wɔ hu wɔkɛ ehe ake lɛ.—Mat. 6:14.

“WƆFOŊ KƐYA DALƐ MLI”

(Heb. 1:1–13:25)

Paulo ma Kristofoi ajamɔ lɛ Shishitolɔ lɛ agbojee, esɔfoyeli lɛ, efɔleshãa lɛ, kɛ kpaŋmɔ hee lɛ nɔ mi, ni ekɛtsɔɔ akɛ hemɔkɛyeli ní aaaná yɛ Yesu afɔleshãa lɛ mli lɛ nɔ kwɔ kwraa fe Mla lɛ nitsumɔi lɛ. (Heb. 3:1-3; 7:1-3, 22; 8:6; 9:11-14, 25, 26) Ekã shi faŋŋ akɛ nilee nɛɛ ye ebua Hebri Kristofoi lɛ ni amɛnyɛ amɛdamɔ yi ni Yudafoi lɛ wa amɛ lɛ naa. Paulo wo enanemɛi héyelilɔi ni ji Hebribii lɛ hewalɛ ní ‘amɛfoŋ kɛya dalɛ mli.’—Heb. 6:1.

Te hemɔkɛyeli he hiaa Kristofoi tɛŋŋ? Paulo ŋma akɛ: “Kɛ hemɔkɛyeli bɛ lɛ, anyɛŋ Nyɔŋmɔ hiɛ asa.” Ewo Hebribii lɛ hewalɛ akɛ: “Nyɛhaa . . . wɔkɛ tsuishitoo ada foi ni kã wɔhiɛ lɛ” yɛ hemɔkɛyeli mli.—Heb. 11:6; 12:1.

Ŋmalɛ Naa Sanebimɔi ni Aha Hetoo:

2:14, 15—Akɛni Satan ‘yɛ gbele nɔ hewalɛ’ loo eji mɔ ni yɔɔ nyɛmɔ ni ekɛaagbe mɔ hewɔ lɛ, ani no tsɔɔ akɛ ebaanyɛ egbe mɔ fɛɛ mɔ ni esumɔɔ? Dabi, etsɔɔɔ nakai. Ni kɛlɛ, kɛjɛ beni Satan je efɔŋfeemɔ shishi yɛ Eden abɔɔ lɛ mli lɛ, malemɔ ni emale lɛ tsɛ́ gbele kɛba ejaakɛ Adam fee esha ni ekɛ esha kɛ gbele tsɛŋe adesai fɛɛ. (Rom. 5:12) Kɛfata he lɛ, Satan samaŋfoi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ewa Nyɔŋmɔ tsuji ayi ni amɛgbe amɛ po, taakɛ amɛfee Yesu lɛ. Shi enɛ etsɔɔɔ akɛ Satan yɛ hewalɛ fe nine ni ekɛaagbe mɔ fɛɛ mɔ ni esumɔɔ. Eji nakai ni kulɛ ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ ekpata Yehowa jálɔi fɛɛ ahiɛ momo. Yehowa buɔ ewebii lɛ ahe akɛ kuu ni eŋmɛɛɛ Satan gbɛ ni ekpãta amɛ fɛɛ amɛ hiɛ. Kɛ́ Nyɔŋmɔ ŋmɛ gbɛ po ni Satan tutua wɔteŋ mɛi komɛi ni amɛgboi lɛ, wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ Nyɔŋmɔ baatee amɛ shi.

4:9-11—Mɛɛ gbɛ nɔ wɔtsɔɔ ‘wɔboteɔ Nyɔŋmɔ hejɔɔmɔ lɛ mli’? Beni Nyɔŋmɔ kɛ gbii ekpaa bɔ nibii fɛɛ egbe naa lɛ, ejɔɔ ehe kɛjɛ edebɔɔ nitsumɔi lɛ amli, ni eyɛ nɔmimaa akɛ eyiŋtoo ni kɔɔ shikpɔŋ lɛ kɛ adesai ahe lɛ baaba mli. (1 Mose 1:28; 2:2, 3) Kɛ́ wɔkwa nitsumɔi gbohii ni wɔkpɛlɛ kpɔmɔ afɔleshãa ni Nyɔŋmɔ kɛha lɛ nɔ lɛ, no tsɔɔ akɛ “wɔbote nakai hejɔɔmɔ lɛ mli.” Kɛ́ wɔná hemɔkɛyeli yɛ Yehowa mli ni wɔjɛ heshibaa mli wɔnyiɛ e-Bi lɛ sɛɛ fe nɔ ni wɔɔtiu ŋkomeŋfa nibii asɛɛ lɛ, wɔtsui nyɔɔ wɔ mli ni wɔnáa hejɔɔmɔ babaoo daa gbi.—Mat. 11:28-30.

9:16—Namɔ ji “[adesa] mɔ ni wo” kpaŋmɔ hee lɛ “shamaŋsheo lɛ”? Yehowa ji Mɔ ni fee kpaŋmɔ hee lɛ, ni Yesu ji ‘adesa ni wo shamaŋsheo lɛ.’ Yesu ji nakai kpaŋmɔ lɛ Mlidamɔlɔ, ni etsɔ egbele lɛ nɔ eshã afɔle kɛma nakai kpaŋmɔ lɛ nɔ mi.—Luka 22:20; Heb. 9:15.

11:10, 13-16—Mɛɛ “maŋ” Abraham mɛɔ lɛ? Enɛ jeee maŋ diɛŋtsɛ, shi moŋ eji okadifeemɔŋ nɔ̃. Abraham miimɛ “ŋwɛi Yerusalem,” ní mli bii ji Kristo Yesu kɛ mɛi 144,000 ni baafa Yesu he kɛye nɔ lɛ. Awie nɔyelɔi ni baafata Yesu he kɛye nɔ nɛɛ hu ahe yɛ amɛŋwɛi anunyam lɛ mli akɛ “maŋ krɔŋkrɔŋ lɛ ni ji Yerusalem hee lɛ.” (Heb. 12:22; Kpoj. 14:1; 21:2) Abraham kpa gbɛ akɛ ebaahi shi yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli nɔyeli lɛ shishi.

12:2—Mɛni ji “nyamɔ ni kã [Yesu] hiɛ” ni ha “emia ehiɛ yɛ sɛŋmɔtso lɛ he amanehulu lɛ mli” lɛ? No ji nyamɔ ni eyɔɔ akɛ eeena nɔ ni baajɛ esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli kɛba lɛ—ni nɔ ni fata he ji Yehowa gbɛi lɛ hetsemɔ, Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ bembuu, kpɔ̃mɔ ni eeekpɔ̃ adesai kɛjɛ gbele mli lɛ. Yesu kɛ ehiɛ ma Maŋtsɛ ni ebaaye kɛ sɔɔmɔ ni ebaasɔmɔ akɛ Osɔfonukpa koni adesai aná he sɛɛ lɛ hu nɔ.

13:20—Mɛni hewɔ awie kpaŋmɔ hee lɛ he akɛ eji “naanɔ” kpaŋmɔ lɛ? Yɛ yiŋtoi etɛ ahewɔ: (1) Akɛ ekroko yeŋ najiaŋ kɔkɔɔkɔ, (2) nɔ ni ebaatsu lɛ baahi shi daa, ni (3) “tooi krokomɛi” lɛ baaya nɔ aná kpaŋmɔ hee lɛ he sɛɛ yɛ Harmagedon sɛɛ.—Yoh. 10:16.

Nibii ni Wɔkaseɔ Kɛjɛɔ Mli:

5:14. Esa akɛ wɔkase Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni ji Biblia lɛ jogbaŋŋ daa, ní wɔkɛ nɔ ni wɔkaseɔ lɛ atsu nii. Enɛ ji gbɛ pɛ ní wɔɔtsɔ nɔ wɔha ‘wɔhenumɔ nii lɛ ale ekpakpa kɛ efɔŋ mlikpamɔ.’—1 Kor. 2:10.

6:17-19. Kɛ́ wɔkɛ wɔhiɛ fɔ̃ Nyɔŋmɔ shiwoo kɛ ekitã lɛ nɔ kwraa lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔkakplaŋ kɛje anɔkwale gbɛ lɛ nɔ.

12:3, 4. Yɛ nɔ najiaŋ ni kaai loo shiteekɛwoo bibii aaaha shihilɛ ‘aje wɔtsine ni wɔsusumai lɛ anijiaŋ aje wui’ lɛ, esa akɛ wɔfoŋ kɛya dalɛ mli, ní wɔmia wɔhiɛ waa yɛ kaai amli fe tsutsu lɛ. Esa akɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaagbee hiɛ “kɛyashi lájee mli” ni ji kɛyashi wɔɔgboi.—Heb. 10:36-39.

12:13-15. Esaaa akɛ wɔhaa “shishifã kɛ joomɔ ko” loo mɔ ko ni yɔɔ asafo lɛ mli ní wieɔ eshiɔ asafo lɛ gbɛjianɔtoo lɛ tsiɔ wɔ gbɛ ní ‘wɔkanyiɛ tɔrɔmɔɔ.’

12:26-28. Abaahoso “nii ni afee” kɛ niji shi jeee Nyɔŋmɔ fee lɛ—nibii agbɛjianɔtoo muu nɛɛ fɛɛ, kɛ “ŋwɛi” ni ekwa Nyɔŋmɔ lɛ—ni anaŋ dɔŋŋ. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, “nii ni hosoŋ” lɛ, ni ji Maŋtsɛyeli lɛ kɛ eshishibii lɛ pɛ baahi shi. Kwɛ bɔ ni ehe hiaa akɛ wɔkɛ ekãa aaajaje Maŋtsɛyeli lɛ ni wɔkɛ eshishitoo mlai lɛ atsu nii yɛ wɔshihilɛ mli!

13:7, 17. Kɛ́ wɔha ŋaawoo akɛ wɔbo nɔkwɛlɔi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ atoi, ní wɔba wɔhe shi wɔha amɛ nɛɛ hi wɔjwɛŋmɔŋ daa lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔkɛ amɛ afee ekome.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 6 Kwɛmɔ October 15, 2007 Buu-Mɔɔ lɛ baafa 26-27.