Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

“Nyɛhaa Wɔtiua Hejɔlɛ Nibii”

“Nyɛhaa Wɔtiua Hejɔlɛ Nibii”

“Nyɛhaa Wɔtiua Hejɔlɛ Nibii”

KƐ́ AFEE gbɛjegbɛ hee ko lɛ, efeɔ tamɔ nɔ ni eyɛ hewalɛ waa, ni efiteŋ. Shi kɛ́ be shwie mli lɛ, egbálaa ni enɔ woɔ bui. Ehe baahia ni asaa bɔni afee ni ekɛ oshara akaba, ní akɛbaa gbɛ lɛ hu yi.

Nakai nɔŋŋ hu bei komɛi lɛ, naagbai baanyɛ aba wɔ kɛ mɛi krokomɛi ateŋ, ni wekukpãa ni kã wɔ kɛ amɛteŋ lɛ baanyɛ afite loo egbála po. Bɔfo Paulo tsɔɔ akɛ Kristofoi ni yɔɔ Roma lɛ kɛ amɛhe kpãaa gbee. Ewo nanemɛi Kristofoi lɛ ŋaa akɛ: “Nyɛhaa wɔtiua hejɔlɛ nibii kɛ nibii ni wɔkɛaaha wɔnanemɛi anane amɔ shi moŋ.” (Rom. 14:13, 19) Mɛni hewɔ ehe hiaa ni ‘wɔtiu hejɔlɛ nibii’ lɛ? Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔkɛ ekãa atiu hejɔlɛ sɛɛ jogbaŋŋ kɛmɔ shi?

Mɛni Hewɔ Esa akɛ Wɔtiu Hejɔlɛ Sɛɛ Lɛ?

Kɛ́ gbɛjegbɛ lɛ nɔ wo bui bibii ni asaaa lɛ, bui lɛ baanyɛ amɛdara agboi bɔ ni ebaanyɛ ekɛ oshara aba. Nakai nɔŋŋ kɛ́ wɔsaaa béi ni yɔɔ wɔ kɛ mɛi krokomɛi ateŋ lɛ, ebaanyɛ ekɛ oshara aba. Bɔfo Yohane ŋma akɛ: “Kɛji mɔ ko kɛɛ akɛ: Miisumɔ Nyɔŋmɔ, ni enyɛɔ lɛ diɛŋtsɛ enyɛmi lɛ, amalelɔ ji lɛ. Ejaakɛ mɔ ni sumɔɔɔ lɛ diɛŋtsɛ enyɛmi ni enaa lɛ lɛ, Nyɔŋmɔ ni enaaa lɛ lɛ, te aaafee tɛŋŋ ni eeenyɛ lɛ esumɔŋ?” (1 Yoh. 4:20) Kɛ́ Kristofonyo ko esaaa béi ni yɔɔ ekɛ enyɛmi ko teŋ lɛ, yɛ naagbee lɛ no baanyɛ aha enyɛ enyɛmi lɛ.

Yesu Kristo tsɔɔ akɛ kɛ́ wɔsaaa béi ni yɔɔ wɔ kɛ mɛi krokomɛi ateŋ lɛ, no lɛ Yehowa ekpɛlɛŋ wɔjamɔ lɛ nɔ. Yesu fã ekaselɔi lɛ akɛ: “No hewɔ lɛ, kɛji okɛ onɔkeenɔ lɛ baaŋmɛ afɔleshaa latɛ lɛ nɔ, ni okai yɛ jɛi akɛ onyɛmi kɛo teŋ yɛ sane ko lɛ, shi onɔkeenɔ lɛ yɛ jɛi yɛ afɔleshaa latɛ lɛ hiɛ ní oya okɛ onyɛmi lɛ ayakpata dã, koni oba ní okɛ onɔkeenɔ lɛ abaha.” (Mat. 5:23, 24) Hɛɛ, yiŋtoo titri hewɔ ni esa akɛ wɔtiu toiŋjɔlɛ sɛɛ lɛ ji akɛ, wɔmiisumɔ ni wɔsa Yehowa Nyɔŋmɔ hiɛ. *

Shihilɛ ko ni tee nɔ yɛ Filipi asafo lɛ mli lɛ maa yiŋtoo kroko hewɔ ni esa akɛ wɔtiu toiŋjɔlɛ sɛɛ lɛ nɔ mi. Ekã shi faŋŋ akɛ naagba ko ni atsɔɔɔ ni ba Kristofoi yei enyɔ komɛi ni atsɛɔ amɛ Evodia kɛ Sintika teŋ lɛ ka toiŋjɔlɛ ni yɔɔ asafo muu lɛ fɛɛ mli lɛ fitemɔ. (Filip. 4:2, 3) Kɛ́ béi ba wɔ kɛ mɔ ko teŋ ni wɔsaaa lɛ, ewaaa akɛ sane lɛ aaagbɛ ashwã. Shwelɛ ni wɔyɔɔ akɛ wɔbaa suɔmɔ kɛ ekomefeemɔ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ yi lɛ tsirɛɔ wɔ koni wɔtiu toiŋjɔlɛ sɛɛ yɛ wɔ kɛ wɔnanemɛi héyelilɔi lɛ ateŋ.

Yesu kɛɛ akɛ: “Ajɔɔ mɛi ni kpãtãa lɛ.” (Mat. 5:9) Kɛ́ wɔtiu toiŋjɔlɛ sɛɛ lɛ, ehaa wɔnáa miishɛɛ ni wɔtsui nyɔɔ wɔ mli. Kɛfata he lɛ, toiŋjɔlɛ haa wɔnáa gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa, ejaakɛ “tsui ni mli jɔ lɛ, gbɔmɔtso lɛ yiwala ni.” (Abɛi 14:30) Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, kɛ́ wɔkɛ mlifu to wɔ mli lɛ, ebaanyɛ eha wɔhe aye.

Eyɛ mli akɛ Kristofoi babaoo kpɛlɛɔ nɔ akɛ ehe miihia ni atiu toiŋjɔlɛ sɛɛ moŋ, shi ekolɛ obaasusu gbɛ nɔ ni oootsɔ osaa béi ni yɔɔ okɛ mɔ ko teŋ lɛ he. Ha wɔpɛi Ŋmalɛ mli shishitoo mlai ní baanyɛ aye abua wɔ lɛ ahe wɔkwɛ.

Mlijɔlɛ ni Akɛaasusu Naagba lɛ He lɛ Kɛ Toiŋjɔlɛ Baaba

Bei pii lɛ, abaanyɛ asaa gbɛjegbɛ lɛ nɔ bui bibii lɛ kɛtsɔ amɛ nɔ ní aaatsĩmɔ lɛ nɔ. Ani wɔbaanyɛ wɔkɛ wɔnyɛmimɛi lɛ atɔmɔi bibii ake amɛ ní wɔha nɔ? Ekã shi faŋŋ akɛ, enɛ baanyɛ aha asaa béi babaoo, ejaakɛ bɔfo Petro ŋma akɛ “suɔmɔ haa eshai babaoo nɔ.”—1 Pet. 4:8.

Shi bei komɛi lɛ, efeɔ tamɔ nɔ ni hiɛdɔɔ yɛ naagba lɛ he waa bɔ ni wɔnyɛŋ wɔku wɔhiɛ wɔshwie nɔ. Susumɔ shihilɛ ni Israelbii lɛ kɛkpe beni amɛŋɔ Shiwoo Shikpɔŋ lɛ sɛɛ etsɛɛɛ lɛ he okwɛ. Dani “Rubenbii lɛ kɛ Gadbii lɛ kɛ Manase akutso lɛ fã lɛ” baafã kɛyahi Yordan Faa lɛ sɛɛ lɛ, amɛma “afɔleshaa latɛ kpeteŋkpele ni sa akɛ akwɛ.” Israel akutsei krokomɛi ni eshwɛ lɛ susu akɛ ama afɔleshaa latɛ nɛɛ yɛ wɔŋjamɔ hewɔ, ni akɛ amɛnyɛŋ amɛku amɛhiɛ amɛshwie sane nɛɛ nɔ. Amɛsaa amɛhe koni amɛfã ta amɛshi amɛnyɛmimɛi lɛ.—Yosh. 22:9-12.

Ekolɛ, Israelbii lɛ ateŋ mɛi komɛi nu he akɛ amɛná odaseyeli ni fa ni tsɔɔ akɛ amɛnyɛmimɛi lɛ etɔ̃, ni akɛ kɛ́ amɛyatutua amɛ beni amɛhiɛ bɛ amɛhe nɔ lɛ, no baaha amɛná lɛ mlɛo. Shi yɛ nɔ najiaŋ ni akutsei ni yɔɔ Yordan anaigbɛ lɛ kɛ oyaiyeli aaatsu sane lɛ he nii nakai lɛ, amɛtsu mɛi koni amɛkɛ amɛnyɛmimɛi lɛ ayasusu naagba lɛ he. Amɛyabi akɛ: “Mɛɛ tɔ̃ nyɛtɔ̃ Israel Nyɔŋmɔ lɛ nɔ nɛɛ, ni nyɛkpale ŋmɛnɛ gbi nɛɛ kɛjɛ Yehowa sɛɛ?” Yɛ anɔkwale mli lɛ, jeee wɔŋjamɔ hewɔ akutsei nɛɛ ma afɔleshaa latɛ lɛ. Shi te amɛbaafee amɛnii amɛha tɛŋŋ yɛ naafolɔmɔ ni akɛshi amɛ lɛ he? Ani amɛbaajɛ́ mɛi ni folɔɔ amɛnaa lɛ, loo amɛkpɛ amɛyiŋ akɛ amɛkɛ amɛ ewieee? Akutsei ni afolɔ amɛnaa lɛ kɛ mlijɔlɛ ha hetoo, ni amɛtsɔɔ faŋŋ akɛ shwelɛ ni amɛyɔɔ akɛ amɛsɔmɔ Yehowa lɛ hewɔ amɛma afɔleshaalatɛ lɛ. Amɛnaajɔlɛ hetoo lɛ baa wekukpãa ni kã amɛ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ yi, ni ehaaa ashwie lá shi. Mlijɔlɛ ni akɛwie naagba lɛ he lɛ saa béi lɛ ni eha toiŋjɔlɛ bakã amɛteŋ ekoŋŋ.—Yosh. 22:13-34.

Dani Israelbii krokomɛi kɛ hiɛdɔɔ aaatsu saji ahe nii lɛ, amɛjɛ nilee mli amɛkɛ Rubenbii lɛ kɛ Gadbii lɛ kɛ Manase akutso lɛ fã lɛ susu naagba lɛ he. Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɔ akɛ: “Kaaha omumɔ mli miifũ oyá, ejaakɛ mlifũ lɛ, kwashiai amiinaa eyɔɔ.” (Jaj. 7:9) Mlijɔlɛ kɛ anɔkwayeli mli ni aaajɛ awie saji ahe lɛ ji gbɛ ni Ŋmalɛ lɛ tsɔɔ akɛ esa akɛ atsɔ nɔ asaa béi ni mli wa. Ani wɔbaanyɛ wɔkpa gbɛ akɛ Yehowa baajɔɔ wɔ, kɛji akɛ wɔbɛ wɔnyɛmi ni wɔnuɔ he akɛ etɔ̃ wɔ nɔ lɛ wɔwo wɔmli ní wɔkɛ lɛ eyawieee naagba lɛ he lɛ?

Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, mɛni wɔbaafee kɛ́ naanyo Kristofonyo ko ha wɔle akɛ wɔtɔ̃ enɔ ní ekolɛ efolɔ wɔnaa po lɛ? Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Naajɔlɛ hetoo kuɔ mlila naa.” (Abɛi 15:1) Israel akutsei ni afolɔ amɛnaa lɛ kɛ naajɔlɛ gbála nɔ ni amɛfee lɛ mli faŋŋ, ni no saa naagba ni kã amɛkɛ amɛnyɛmimɛi lɛ ateŋ lɛ. Kɛ́ wɔ wɔtee koni wɔkɛ wɔnyɛmi lɛ ayawie naagba lɛ he jio, lɛ eba wɔŋɔɔ jio lɛ, esa akɛ wɔbi wɔhe akɛ, ‘Mɛɛ wiemɔi, gbee, kɛ sui kɛ́ mikɛtsu nii lɛ ekã shi faŋŋ akɛ ebaabaa toiŋjɔlɛ yi?’

Okɛ Lilɛi lɛ Atsu Nii Jogbaŋŋ

Yehowa le akɛ ejeee tɔmɔ akɛ wɔɔwie nibii ni gbaa wɔnaa lɛ ahe. Shi kɛ wɔsaaa béi ni yɔɔ wɔ kɛ mɔ ko teŋ lɛ, ebaanyɛ eha wɔgba he sane wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi. Kɛ́ wɔbɛ mɔ ko wɔwo wɔmli lɛ, ewaaa akɛ wɔɔwie wɔshi lɛ. Abɛi 11:11 lɛ wie lilɛi lɛ ni akɛtsuɔ nii yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ lɛ he akɛ: “Mɛi fɔji anaabu butuɔ [maŋ].” Nakai nɔŋŋ kɛ́ wɔwie wɔshi wɔnaanyo Kristofonyo ko lɛ, no baanyɛ afite toiŋjɔlɛ ni yɔɔ asafo ni tamɔ maŋ lɛ mli lɛ.

Shi kɛlɛ, toiŋjɔlɛ sɛɛ ni wɔɔtiu lɛ etsɔɔɔ akɛ wɔkawie wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ ahe saji. Bɔfo Paulo wo nanemɛi héyelilɔi lɛ ŋaa akɛ: “Wiemɔ sha ko wiemɔ sha ko akaje nyɛnaa kwraa; shi moŋ wiemɔ ni hi ni ehia, koni eha mɔ nane amɔ shi. . . . Shi nyɛmli ahia ahaa nyɛhe, nyɛmusuŋ atsɔa nyɛ yɛ nyɛhe, nyɛŋɔfafaa nyɛhe.” (Efe. 4:29-32) Kɛ́ nyɛmi ko ni wieɔ ohe ekpakpa etsɔɔ mɛi daa lɛ ha ole akɛ owiemɔ loo onifeemɔ ko egba enaa lɛ, ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ ewaŋ ehaŋ bo akɛ oookpa lɛ fai ní okpãta lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, kɛ́ wɔwieɔ wɔnanemɛi Kristofoi ahe ekpakpa daa, ni naagba ba wɔ kɛ amɛteŋ lɛ, ewaŋ ehaŋ wɔ akɛ wɔɔsaa.—Luka 6:31.

Nyɛkɛ “Gbee Kome” Asɔmɔa Nyɔŋmɔ

Akɛni wɔyeee emuu hewɔ lɛ, kɛ́ mɛi tɔ̃ wɔ nɔ lɛ, wɔsumɔɔ akɛ wɔtsi wɔhe kɛjɛ amɛhe. Shi nilee bɛ nifeemɔ ni tamɔ nɛkɛ mli. (Abɛi 18:1) Ákɛ gbɔmɛi ni wɔfee ekome kɛmiitsɛ Yehowa gbɛi lɛ, wɔtswa wɔfai shi akɛ ‘wɔkɛ gbee kome baasɔmɔ lɛ.’—Zef. 3:9.

Esaaa akɛ wɔhaa mɛi krokomɛi awiemɔi kɛ amɛnifeemɔi ni esaaa lɛ haa ekãa ni wɔyɔɔ kɛha jamɔ krɔŋŋ lɛ naa baa shi kɔkɔɔkɔ. Beni Yesu kɛ ekãa bu woloŋmalɔi lɛ fɔ́ ní no mli lɛ eshwɛ gbii fioo ko ni ekɛ efɔleshãa lɛ baaye afɔlei ni ashãa yɛ sɔlemɔwe lɛ najiaŋ lɛ, ena yoo okulafo ohiafo ko ni kɛ ‘enii ni ekɛkwɛɔ ehe nɔ lɛ fɛɛ’ miiwo sɔlemɔwe lɛ onia adeka lɛ mli. Ani Yesu tsĩ enaa? Yɛ nɔ najiaŋ ni eeetsĩ enaa lɛ, ewie anɔkwayeli ni yoo okulafo lɛ kɛfi Yehowa asafo ni yɔɔ yɛ nakai beaŋ lɛ sɛɛ lɛ he ekpakpa. (Luka 21:1-4) Yoo okulafo ohiafo lɛ haaa nibii gbohii ni mɛi krokomɛi feɔ lɛ atsĩ enaa ní ekatsu sɔ̃ ni kã enɔ akɛ efi Yehowa jamɔ sɛɛ lɛ he nii.

Kɛ́ wɔ nu he akɛ nyɛmi nuu loo nyɛmi yoo Kristofonyo ko efee nɔ ko ni esaaa, loo ekɛ wɔ eye yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ po lɛ, te wɔbaafee wɔnii wɔha tɛŋŋ? Ani wɔbaaha enɛ atsĩ wɔnaa koni wɔkajɛ wɔsusuma muu fɛɛ mli wɔsɔmɔ Yehowa? Aloo wɔkɛ ekãa baatsu nii ni wɔkɛsaa béi lɛ, bɔni afee ni no abaa toiŋjɔlɛ ni nɔ bɛ ni yɔɔ Nyɔŋmɔ asafo lɛ mli ŋmɛnɛ lɛ yi?

Ŋmalɛ lɛ woɔ wɔ ŋaa akɛ: “Kɛ aaaho lɛ nyɛgbɛfaŋ lɛ, nyɛkɛ gbɔmɛi fɛɛ ahia shi yɛ hejɔlɛ mli.” (Rom. 12:18) Nyɛhaa wɔtswaa wɔfai shi akɛ wɔbaafee nakai ní no aha wɔhi gbɛ ni kɛ mɔ yaa wala mli lɛ nɔ shweshweeshwe.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 6 Kɛ́ ootao ole Yesu ŋaawoo ni yɔɔ Mateo 18:15-17 lɛ mlitsɔɔmɔ lɛ, kanemɔ October 15, 1999 Buu-Mɔɔ lɛ baafa 17-22 lɛ.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 17]

Ehe bahia ni Evodia kɛ Sintika atiu toiŋjɔlɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 18]

Mɛɛ wiemɔi, gbee, kɛ sui ekã shi faŋŋ akɛ amɛbaa toiŋjɔlɛ yi?