Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ani Oji ‘Nyɔŋmɔ Duromɔ Lɛ Nɔkwɛlɔ’?

Ani Oji ‘Nyɔŋmɔ Duromɔ Lɛ Nɔkwɛlɔ’?

Ani Oji ‘Nyɔŋmɔ Duromɔ Lɛ Nɔkwɛlɔ’?

“Nyɛkɛ nyɛmimɛi asuɔmɔ asumɔsumɔa nyɛhe; mɔ fɛɛ mɔ kɛ woo aha enaanyo tsutsu.”—ROM. 12:10.

1. Mɛɛ nɔmimaa Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛhaa wɔ?

NYƆŊMƆ WIEMƆ lɛ maa nɔ mi shii abɔ ehaa wɔ akɛ Yehowa baaye abua wɔ beni wɔnijiaŋ eje wui loo wɔtsui ekumɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kadimɔ miishɛjemɔ wiemɔi nɛɛ: “Yehowa sɔoɔ mɛi fɛɛ ni gbeeɔ shi lɛ, ni eholeɔ mɛi fɛɛ ni edɔrɔ kɔmɔɔ lɛ anɔ.” “Etsáa mɛi ni amɛtsuii ekumɔ lɛ, ni efimɔɔ amɛpilamɔi lɛ anɔ.” (Lala 145:14; 147:3) Kɛfata he lɛ, wɔŋwɛi Tsɛ lɛ diɛŋtsɛ kɛɛ akɛ: “Mi, Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, mihiɛ oninejurɔ mli, ni miikɛɛo akɛ: Kaashe gbeyei! maye mabuao!”—Yes. 41:13.

2. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔɔ eyeɔ ebuaa etsuji?

2 Shi mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa, mɔ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ, tsɔɔ ‘ehiɛɔ wɔnine mli’? Mɛɛ gbɛ nɔ etsɔɔ ‘eholeɔ wɔ nɔ’ beni tsui-kuumɔ eha ‘wɔdɔrɔ kɔmɔɔ lɛ’? Yehowa Nyɔŋmɔ tsɔɔ gbɛ̀i srɔtoi anɔ eyeɔ ebuaa wɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, etsɔɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ ehaa ewebii lɛ “hewalɛ ní fá kɛteke nɔ.” (2 Kor. 4:7; Yoh. 14:16, 17) Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni ajɛ mumɔŋ aŋma ní yɔɔ hewalɛ lɛ mli saji lɛ hu holeɔ Nyɔŋmɔ tsuji ni edɔrɔ kɔmɔɔ lɛ anɔ. (Heb. 4:12) Ani gbɛ kroko yɛ ni Yehowa tsɔɔ nɔ ewajeɔ wɔ? Petro Klɛŋklɛŋ wolo lɛ haa sanebimɔ nɛɛ hetoo.

“Nyɔŋmɔ Duromɔ ni Jeɔ Kpo yɛ Gbɛ̀i Srɔtoi Anɔ”

3. (a) Mɛni bɔfo Petro wie yɛ kaai ahe? (b) Mɛni he awie yɛ Petro klɛŋklɛŋ wolo lɛ naagbee gbɛ?

3 Bɔfo Petro ŋma wolo eyaha héyelilɔi ni akɛ mumɔ efɔ amɛ mu lɛ akɛ, akɛni jɔɔmɔi babaoo jwere amɛhiɛ hewɔ lɛ, esa akɛ amɛná miishɛɛ. No sɛɛ lɛ, ekɛfata he akɛ: “Nyɛ ní ŋmɛnɛmɛ, kɛ́ ehia lɛ, nyɛyeɔ ŋkɔmɔ fioo ko yɛ kaai srɔtoi amli lɛ.” (1 Pet. 1:1-6) Kadimɔ wiemɔ ni ji “srɔtoi” lɛ. Etsɔɔ akɛ wɔkɛ kaai srɔtoisrɔtoi baakpe. Ni kɛlɛ, Petro kɛ sane lɛ waaa jɛi koni nyɛmimɛi lɛ diɛŋtsɛ asusu he kɛji amɛbaanyɛ amɛkpee kaai srɔtoisrɔtoi nɛɛ anaa. Yɛ no najiaŋ lɛ, Petro tsɔɔ akɛ Kristofoi baanyɛ aná nɔmimaa akɛ Yehowa baaye abua amɛ koni amɛdamɔ kaai fɛɛ ni amɛkɛbaakpe lɛ anaa, ekɔɔɔ he eko nɔ̃ kaa ni ebaaji. Petro ma enɛ nɔ mi yɛ ewolo lɛ naagbee gbɛ beni ewieɔ saji ni kɔɔ “nibii fɛɛ anaagbee lɛ” he lɛ.—1 Pet. 4:7.

4. Mɛni hewɔ wiemɔi ni yɔɔ 1 Petro 4:10 lɛ shɛjeɔ wɔmii lɛ?

4 Petro kɛɛ akɛ: “Nyɛduromɔ keenii lɛ, bɔ ni nyɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ ená lɛ, nyɛkɛsɔmɔsɔmɔa nyɛhe tamɔ Nyɔŋmɔ duromɔ ni jeɔ kpo yɛ gbɛ̀i srɔtoi anɔ lɛ nɔkwɛlɔi kpakpai.” (1 Pet. 4:10, Ga Biblia hee lɛ) Petro saa ekɛ wiemɔ ni ji “srɔtoi” lɛ tsu nii. Nɔ ni etaoɔ etsɔɔ ji akɛ, ‘Kaai baa yɛ gbɛ̀i srɔtoi anɔ, ni nakai nɔŋŋ hu Nyɔŋmɔ duromɔ nii lɛ baa yɛ gbɛ̀i srɔtoi anɔ.’ Mɛni hewɔ wiemɔi nɛɛ shɛjeɔ wɔmii lɛ? Etsɔɔ akɛ, ekɔɔɔ he eko nɔ̃ kaa ni wɔkɛbaakpe lɛ, Nyɔŋmɔ baajie eduromɔ lɛ kpo etsɔɔ wɔ be fɛɛ be koni wɔnyɛ wɔdamɔ naa. Shi ani okadi gbɛ nɔ ni Yehowa tsɔɔ ejieɔ eduromɔ lɛ kpo etsɔɔ wɔ yɛ Petro wiemɔ lɛ mli? Etsɔɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ anɔ.

“Nyɛkɛsɔmɔsɔmɔa Nyɛhe”

5. (a) Mɛni esa akɛ Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo afee? (b) Mɛɛ saji wɔbaanyɛ wɔbi?

5 Petro kɛɛ Kristofoi asafo lɛ mli bii fɛɛ akɛ: “Shi titri lɛ nyɛsuɔmɔ ni nyɛkɛsumɔsumɔɔ nyɛhe lɛ mli awa.” No sɛɛ lɛ, ekɛfata he akɛ: “Bɔ ni mɔ fɛɛ mɔ ená duromɔ keenii lɛ, nyɛkɛsɔmɔsɔmɔa nyɛhe.” (1 Pet. 4:8, 10) No hewɔ lɛ, esa akɛ mɔ fɛɛ mɔ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ aye abua kɛtswa enyɛmimɛi Kristofoi lɛ ema shi. Yehowa etuu nɔ ko ni he yɔɔ sɛɛnamɔ waa ewo wɔdɛŋ, ni sɔ̃ kã wɔnɔ akɛ wɔha mɛi krokomɛi anine ashɛ nɔ. Shi mɛni etuu ewo wɔdɛŋ lɛ? Petro tsɔɔ akɛ eji ‘nikeenii.’ Mɛni ji nikeenii lɛ? Mɛɛ gbɛ nɔ wɔtsɔɔ ‘wɔkɛsɔmɔsɔmɔɔ wɔhe’?

6. Mɛni ji nikeenii komɛi ni atuu awo Kristofoi adɛŋ?

6 Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɔ akɛ: “Duromɔ nii kpakpai fɛɛ kɛ nikeenii ni hi kɛwula shi fɛɛ lɛ, ŋwɛi ejɛɔ ekpelekeɔ shi.” (Yak. 1:17) Yɛ anɔkwale mli lɛ, nikeenii fɛɛ ni Yehowa tuuɔ ewoɔ ewebii lɛ adɛŋ lɛ ji eduromɔ lɛ kpojiemɔ. Nikeenii ni he hiaa waa ni Yehowa kɛduroɔ wɔ lɛ ateŋ ekome ji mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ. Nikeenii nɛɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnáa Nyɔŋmɔjamɔ sui kpakpai tamɔ suɔmɔ, ejurɔfeemɔ, kɛ mlijɔlɛ. Kɛ́ wɔná sui nɛɛ, etsirɛɔ wɔ koni wɔjɛ wɔtsuiŋ wɔdɔ wɔnanemɛi héyelilɔi lɛ ahe, ní wɔjɛ wɔsuɔmɔ mli wɔye wɔbua amɛ. Anɔkwa nilee kɛ ŋaalee hu ji nikeenii kpakpai ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ haa wɔnáa lɛ ateŋ ekomɛi. (1 Kor. 2:10-16; Gal. 5:22, 23) Yɛ anɔkwale mli lɛ, esa akɛ wɔna hewalɛ, nyɛmɔi, kɛ hesaai ni wɔyɔɔ lɛ akɛ amɛji nikeenii ni esa akɛ wɔkɛtsu nii kɛjie wɔŋwɛi Tsɛ lɛ yi ní wɔkɛwo ehiɛ nyam. Eji sɔ̃ ni Nyɔŋmɔ kɛfɔ wɔnɔ akɛ wɔkɛ wɔnyɛmɔi kɛ wɔsui atsu nii ni wɔkɛjie Nyɔŋmɔ duromɔ lɛ kpo wɔtsɔɔ wɔnanemɛi héyelilɔi lɛ.

“Nyɛkɛsɔmɔsɔmɔa Nyɛhe” —Yɛ Mɛɛ Gbɛ Nɔ?

7. (a) Mɛni wiemɔ ni ji “bɔ ni” lɛ tsɔɔ? (b) Mɛɛ saji esa akɛ wɔbi wɔhe, ni mɛni hewɔ?

7 Petro wie nikeenii ni akɛduro wɔ lɛ he hu akɛ: ‘Bɔ ni mɔ fɛɛ mɔ ená duromɔ keenii lɛ, nyɛkɛsɔmɔsɔmɔa nyɛhe.’ Wiemɔ ni ji “bɔ ni” lɛ tsɔɔ akɛ wɔyɛ sui kɛ nyɛmɔi srɔtoisrɔtoi, ni esoro bɔ ni mɔ fɛɛ mɔ jieɔ sui kɛ nyɛmɔi nɛɛ akpo ehaa. Enɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, awoɔ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ hewalɛ ni ‘wɔkɛ’ nikeenii pɔtɛɛ ni akɛduro wɔ lɛ ‘asɔmɔsɔmɔɔ wɔhe.’ Kɛfata he lɛ, wiemɔ ni ji ‘nyɛkɛ-sɔmɔsɔmɔa nyɛhe, tamɔ nɔkwɛlɔi kpakpai’ lɛ ji famɔ. Enɛ hewɔ lɛ, esa akɛ wɔbi wɔhe akɛ: ‘Yɛ anɔkwale mli lɛ, ani mikɛ nikeenii ni atuu awo midɛŋ lɛ miitsu nii kɛmiitswa minyɛmimɛi Kristofoi lɛ kɛmiima shi?’ (Nyɛkɛtoa 1 Timoteo 5:9, 10 lɛ he.) ‘Aloo ani mikɛ nyɛmɔi ni Yehowa kɛduro mi lɛ miitsu nii titri koni mi diɛŋtsɛ maná he sɛɛ—ekolɛ koni mikɛná nii loo mikɛná gbɛnaa yɛ je lɛŋ?’ (1 Kor. 4:7) Kɛ́ wɔkɛ wɔnikeenii lɛ tsu nii ‘kɛsɔmɔsɔmɔɔ wɔhe’ lɛ, wɔbaasa Yehowa hiɛ.—Abɛi 19:17; nyɛkanea Hebribii 13:16.

8, 9. (a) Mɛɛ gbɛ̀i komɛi Kristofoi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ tsɔɔ nɔ amɛsɔmɔɔ amɛnyɛmimɛi Kristofoi lɛ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ nyɛmimɛi hii kɛ yei ni yɔɔ osafo lɛ mli lɛ tsɔɔ amɛyeɔ amɛbuaa amɛhe?

8 Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ tsɔɔ gbɛ̀i srɔtoi anɔ ni klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli Kristofoi lɛ tsɔ amɛsɔmɔsɔmɔɔ amɛhe. (Nyɛkanea Romabii 15:25, 26; 2 Timoteo 1:16-18.) Nakai nɔŋŋ ŋmɛnɛ hu lɛ, anɔkwa Kristofoi jɛɔ amɛtsui muu fɛɛ mli amɛboɔ famɔ akɛ amɛkɛ amɛnikeenii lɛ asɔmɔ amɛnyɛmimɛi Kristofoi lɛ toi. Susumɔ gbɛ̀i komɛi anɔ ni amɛtsɔɔ amɛfeɔ nakai lɛ ahe okwɛ.

9 Nyɛmimɛi hii babaoo kɛ ŋmɛlɛtswai abɔ tsuɔ nii daa nyɔɔŋ nɔ kɛsaa amɛhe kɛha asafoŋ kpeei ashishi nifeemɔi. Kɛ́ amɛkɛ mumɔŋ agugui ní amɛkase kɛjɛ Biblia lɛ mli lɛ ha yɛ kpeei lɛ ashishi lɛ, amɛnilee wiemɔi lɛ kanyaa asafoŋbii lɛ fɛɛ koni amɛya nɔ amɛfi shi. (1 Tim. 5:17) Nyɛmimɛi hii kɛ yei babaoo dɔɔ amɛnyɛmimɛi Kristofoi lɛ ahe waa, ni amɛjieɔ musuŋtsɔlɛ kpo amɛtsɔɔ amɛ. (Rom. 12:15) Mɛi komɛi fɔɔ mɛi ni ehao lɛ asaramɔ, ni amɛkɛ amɛ feɔ ekome kɛsɔleɔ. (1 Tes. 5:14) Mɛi krokomɛi susuɔ amɛnanemɛi Kristofoi ni kɛ kaai miikpe lɛ ahe, ni amɛjɛɔ amɛtsuiŋ amɛŋmalaa amɛ woji kɛwoɔ amɛ hewalɛ. Mɛi krokomɛi hu jɛɔ mlihilɛ mli amɛyeɔ amɛbuaa mɛi ni bɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ lɛ koni amɛnyɛ amɛba asafoŋ kpeei. Odasefoi akpei abɔ yayeɔ amɛbuaa amɛnyɛmimɛi Kristofoi ni oshara enina amɛ lɛ kɛmamɔɔ amɛtsui ni ekumɔ lɛ. Mɔ hedɔɔ ni nyɛmimɛi hii kɛ yei ni susuɔ mɔ he nɛɛ jieɔ lɛ kpo lɛ kɛ yelikɛbuamɔ ni amɛkɛhaa lɛ fɛɛ ji “Nyɔŋmɔ duromɔ ni jeɔ kpo yɛ gbɛ̀i srɔtoi anɔ lɛ.”—Nyɛkanea 1 Petro 4:11.

Te Nɔ ni He Hiaa Waa Lɛ?

10. (a) Mɛɛ nifeemɔi Paulo yɔse akɛ amɛji sɔɔmɔ ni ekɛhaa Nyɔŋmɔ lɛ fãi enyɔ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔkaseɔ Paulo ŋmɛnɛ?

10 Kɛfata nikeenii ni atuu awo Nyɔŋmɔ tsuji adɛŋ koni amɛkɛsɔmɔ amɛnyɛmimɛi Kristofoi lɛ he lɛ, atuu shɛɛ sane ko hu awo amɛdɛŋ koni amɛshiɛ amɛtsɔɔ mɛi. Bɔfo Paulo yɔse sɔɔmɔ ni ekɛhaa Yehowa lɛ fãi srɔtoi enyɔ nɛɛ. Eŋma Efeso asafo lɛ wolo yɛ “Nyɔŋmɔ duromɔ ni aŋɔha” lɛ koni amɛná he sɛɛ lɛ he. (Efe. 3:2) Ni kɛlɛ, ekɛɛ hu akɛ: “Nyɔŋmɔ ebu wɔ mɛi ni sa akɛ atuu sanekpakpa lɛ awo wɔdɛŋ.” (1 Tes. 2:4) Taakɛ Paulo fee lɛ, wɔ hu wɔyɔseɔ akɛ atuu nitsumɔ awo wɔdɛŋ akɛ wɔshiɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ. Kɛ́ wɔtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ kɛ ekãa lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔmiikase nɔkwɛmɔnɔ ni Paulo fee akɛ mɔ ni kɛ shifimɔ jaje sanekpakpa lɛ. (Bɔf. 20:20, 21; 1 Kor. 11:1) Wɔle akɛ Maŋtsɛyeli shɛɛ sane lɛ shiɛmɔ baanyɛ ahere mɛi ayiwala. Ni yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, wɔbɔɔ mɔdɛŋ ni wɔkase Paulo kɛtsɔ hegbɛi ni wɔɔtao koni ‘wɔkɛ mumɔŋ duromɔ keenii lɛ eko aha’ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ nɔ.—Nyɛkanea Romabii 1:11, 12; 10:13-15.

11. Te esa akɛ wɔbu nitsumɔi ni akɛwo wɔdɛŋ akɛ wɔshiɛ ní wɔtswa wɔnyɛmimɛi lɛ wɔma shi lɛ wɔha tɛŋŋ?

11 Te Kristofoi anifeemɔi enyɔ nɛɛ ateŋ nɔ ni he hiaa waa? Abaanyɛ akɛ sanebimɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ ato sanebimɔ nɛɛ he akɛ, Te looflɔ fiji enyɔ lɛ ateŋ nɔ ni he hiaa waa lɛ? Sanebimɔ nɛɛ hetoo yɛ faŋŋ. Esa akɛ looflɔ lɛ kɛ efiji enyɔ lɛ fɛɛ atsu nii dani ebaanyɛ efiliki jogbaŋŋ. Yɛ nakai gbɛ nɔ nɔŋŋ lɛ, esa akɛ wɔkɛ wɔhe awo sɔɔmɔ ni wɔkɛhaa Nyɔŋmɔ lɛ fãi srɔtoi enyɔ lɛ fɛɛ amli dani wɔbaahi kɛwula shi akɛ Kristofoi. No hewɔ lɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni wɔɔbu nitsumɔ ni akɛwo wɔdɛŋ akɛ wɔshiɛ sanekpakpa lɛ akɛ esoro no yɛ nɔ ni akɛwo wɔdɛŋ akɛ wɔtswa wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ wɔma shi lɛ he lɛ, esa akɛ wɔbu amɛ tamɔ bɔ ni bɔfo Petro kɛ bɔfo Paulo bu amɛ lɛ—ákɛ amɛji sɔ̃i ni esa akɛ wɔtsu fɛɛ he nii shikome. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

12. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa kɛ wɔ tsuɔ nii akɛ edɛŋdade?

12 Ákɛ sanekpakpa jajelɔi lɛ, wɔkɛ nitsɔɔmɔ hesaa fɛɛ hesaa ni wɔyɔɔ lɛ tsuɔ nii kɛbɔɔ mɔdɛŋ koni wɔha Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he shɛɛ sane ní shɛjeɔ mɔ mii lɛ ashɛ mɛi atsui he. Wɔgbɛkpamɔ ji akɛ nakai feemɔ baaye abua amɛ ni amɛbatsɔmɔ Kristo kaselɔi. Shi wɔkɛ nyɛmɔi kɛ nikeenii krokomɛi ni wɔyɔɔ lɛ hu tsuɔ nii kɛtsɔ wiemɔi ni tswaa mɔ emaa shi kɛ nifeemɔi kpakpai ní wɔkɛtsuɔ nii kɛwajeɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ nɔ—ni enɛɛmɛi fɛɛ ji Nyɔŋmɔ duromɔ lɛ kpojiemɔ. (Abɛi 3:27; 12:25) Wɔgbɛkpamɔ ji akɛ nakai feemɔ baaye abua amɛ ni amɛya nɔ amɛhi shi akɛ Kristo kaselɔi. Yɛ nifeemɔi enyɔ nɛɛ—shiɛmɔ nitsumɔ lɛ kɛ ‘wɔhe ni wɔɔsɔmɔsɔmɔɔ’ lɛ—fɛɛ amli lɛ, wɔnáa hegbɛ ni nɔ bɛ akɛ Yehowa kɛ wɔ aaatsu nii akɛ edɛŋdade.—Gal. 6:10.

‘Nyɛsumɔsumɔa Nyɛhe’

13. Mɛni baaba kɛ́ wɔkpoo akɛ ‘wɔɔsɔmɔsɔmɔɔ wɔhe lɛ’?

13 Paulo wo enanemɛi héyelilɔi lɛ hewalɛ akɛ: “Nyɛkɛ nyɛmimɛi asuɔmɔ asumɔsumɔa nyɛhe; mɔ fɛɛ mɔ kɛ woo aha enaanyo tsutsu.” (Rom. 12:10) Yɛ anɔkwale mli lɛ, suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha wɔnyɛmimɛi lɛ kanyaa wɔ koni wɔjɛ wɔtsui muu fɛɛ mli wɔsɔmɔ akɛ Nyɔŋmɔ duromɔ lɛ nɔkwɛlɔi. Wɔle akɛ kɛ́ Satan nyɛ etsĩ wɔnaa koni wɔkanyɛ ‘wɔsɔmɔsɔmɔɔ wɔhe lɛ,’ ebaaha ekomefeemɔ ni yɔɔ wɔteŋ lɛ mli agbɔjɔ. (Kol. 3:14) Ni kɛ́ ekomefeemɔ bɛ wɔteŋ lɛ, wɔnyɛŋ wɔkɛ ekãa ashiɛ. Satan le akɛ kɛ́ efite wɔfonirifeemɔŋ fiji lɛ ateŋ ekome lɛ, wɔnyɛŋ wɔfiliki.

14. Kɛ́ ‘wɔsɔmɔsɔmɔɔ wɔhe lɛ,’ namɛi náa he sɛɛ? Okɛ enɛ he nɔkwɛmɔnɔ aha.

14 Kɛ́ ‘wɔsɔmɔsɔmɔɔ wɔhe lɛ,’ ehe baa sɛɛnamɔ kɛhaa mɛi ni nine shɛɔ Nyɔŋmɔ duromɔ lɛ nɔ lɛ, ni wɔ hu wɔnáa he sɛɛ. (Abɛi 11:25) Susumɔ gbalashihilɛ mli hefatalɔi ni atsɛɔ amɛ Ryan kɛ Roni, ni yɔɔ Illinois yɛ U.S.A. lɛ anɔkwɛmɔnɔ lɛ he okwɛ. Beni amɛnu akɛ lasuogbele ko ni atsɛ lɛ Katrina lɛ efite Odasefoi ohai abɔ ashĩai lɛ, nyɛmimɛi asuɔmɔ tsirɛ amɛ ni amɛkpa amɛheloonaa nitsumɔi, amɛshi tsũ ni amɛyɔɔ mli lɛ, amɛhé lɔle momo ko ni afee tsũ ni awɔɔ mli yɛ esɛɛ, ni amɛsaa, ni amɛfã gbɛ kilomitai 1,400 kɛtee Louisiana. Amɛhi jɛmɛ fe afi, ni amɛkɛ amɛbe, hewalɛ, kɛ heloonaa nibii tsu nii kɛye amɛbua amɛnyɛmimɛi lɛ. Ryan ni eye afii 29 lɛ kɛɛ akɛ: “Mihe ni mikɛwo yelikɛbuamɔ nitsumɔ nɛɛ mli lɛ ha mitsi mibɛŋkɛ Nyɔŋmɔ kpaakpa. Mina gbɛ ni Yehowa tsɔɔ nɔ ekwɛɔ ewebii lɛ.” Ryan kɛshi sɛɛ akɛ: “Nyɛmimɛi ni edara yɛ afii amli ní mifata amɛhe kɛtsu nii lɛ ha mile bɔ ni ayeɔ abuaa nyɛmimɛi ahaa. Mikase hu akɛ nibii babaoo yɛ ni wɔteaŋ mɛi ni wɔfii eyako hiɛ tsɔ lɛ baanyɛ atsu yɛ Yehowa asafo lɛ mli.” Roni ni eye afii 25 lɛ kɛɛ akɛ: “Eŋɔɔ minaa akɛ miná hegbɛ miye mibua mɛi krokomɛi. Miyɛ miishɛɛ babaoo fe bei fɛɛ ni eho. Mile akɛ yɛ afii ni baaba lɛ amli lɛ, maya nɔ maná niiashikpamɔ ni yɔɔ miishɛɛ nɛɛ he sɛɛ.”

15. Mɛɛ yiŋtoi kpakpai ahewɔ esa akɛ wɔya nɔ wɔsɔmɔ akɛ Nyɔŋmɔ duromɔ lɛ nɔkwɛlɔi lɛ?

15 Eji anɔkwale akɛ, kɛ́ wɔbo Nyɔŋmɔ fãmɔi akɛ wɔshiɛ sanekpakpa lɛ ní wɔtswa wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ wɔma shi lɛ toi lɛ, wɔ fɛɛ wɔbaaná he sɛɛ. Mɛi ni wɔyeɔ wɔbuaa amɛ lɛ ahe waa yɛ mumɔŋ, ni wɔ hu wɔnáa miishɛɛ ni jɛɔ nɔhamɔ pɛ mli kɛbaa lɛ eko. (Bɔf. 20:35) Kɛ́ asafoŋbii lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ jɛ suɔmɔ mli efó mɛi krokomɛi anɔ̃ mli lɛ, ehaa miishɛɛ babaoo hiɔ asafo muu lɛ fɛɛ mli. Kɛfata he lɛ, suɔmɔ kɛ mɔ hedɔɔ ni wɔjieɔ lɛ kpo wɔtsɔɔ wɔhe lɛ haa efeɔ faŋŋ akɛ wɔji anɔkwa Kristofoi. Yesu kɛɛ akɛ: “Kɛji nyɛsumɔɔ nyɛhe lɛ, no mɛi fɛɛ kɛaale akɛ mikaselɔi ji nyɛ.” (Yoh. 13:35) Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, ewoɔ wɔ-Tsɛ Yehowa ni yɔɔ suɔmɔ lɛ hiɛ nyam, ejaakɛ etsuji ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ haa anaa shwelɛ ni eyɔɔ akɛ ewaje mɛi ni ehia amɛ lɛ. No hewɔ lɛ, wɔyɛ yiŋtoi kpakpai ahewɔ ni esa akɛ wɔkɛ wɔnikeenii lɛ atsu nii ‘kɛsɔmɔsɔmɔɔ wɔhe, tamɔ Nyɔŋmɔ duromɔ lɛ nɔkwɛlɔi kpakpai’! Ani obaaya nɔ ofee nakai?—Nyɛkanea Hebribii 6:10.

Ani Okaiɔ?

• Mɛɛ gbɛ̀i anɔ Yehowa tsɔɔ ewajeɔ etsuji?

• Mɛni atuu awo wɔdɛŋ?

• Mɛɛ gbɛ̀i komɛi anɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔsɔmɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ?

• Mɛni baatsirɛ wɔ koni wɔya nɔ wɔkɛ wɔnikeenii lɛ atsu nii ‘kɛsɔmɔsɔmɔɔ wɔhe’?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 13]

Ani okɛ ‘onikeenii’ lɛ tsuɔ nii kɛsɔmɔɔ mɛi krokomɛi loo okɛtsuɔ nii koni bo pɛ oná he sɛɛ?

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 15]

Wɔshiɛɔ sanekpakpa lɛ wɔhaa mɛi krokomɛi, ni wɔyeɔ wɔbuaa wɔnanemɛi Kristofoi

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 16]

Mɛi ni kɛ amɛhe woɔ yelikɛbuamɔ nitsumɔi amli lɛ sa yijiemɔ yɛ amɛhe ni amɛkɛshãa afɔle lɛ hewɔ