Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Kpojiemɔ Wolo lɛ Mli Saji Otii—I

Kpojiemɔ Wolo lɛ Mli Saji Otii—I

Yehowa Wiemɔ lɛ Hiɛ Kã

Kpojiemɔ Wolo lɛ Mli Saji Otii—I

BENI awo bɔfo Yohane ni egbɔ lɛ tsuŋ yɛ Patmo ŋshɔkpɔ lɛ nɔ lɛ, ajie ninaai srɔtoi 16 kpo atsɔɔ lɛ. Ajie nɔ ni Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ agbɛnɛ hu Yesu Kristo baatsu yɛ Nuŋtsɔ lɛ gbi lɛ—ní je shishi beni ato Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishi yɛ afi 1914 lɛ, ní baaya nɔ aahu kɛyashi Kristo Afii Akpe Nɔyeli lɛ naagbee—mli lɛ kpo atsɔɔ lɛ. Kpojiemɔ wolo lɛ, ní Yohane ŋma aaafee afi 96 Ŋ.B. lɛ bɔɔ ninaai nɛɛ ahe amaniɛ yɛ gbɛ ni taa mɔ tsuiŋ nɔ.

Agbɛnɛ lɛ, nyɛhaa wɔsusua saji otii ni yɔɔ Kpojiemɔ 1:1–12:17 lɛ ní kɔɔ klɛŋklɛŋ ninaai kpawo ni ajie atsɔɔ Yohane lɛ he lɛ ahe wɔkwɛa. Wɔyɛ ninaai nɛɛ ahe miishɛɛ ejaakɛ amɛkɔɔ nibii ni yaa nɔ amrɔ nɛɛ yɛ je lɛŋ lɛ ahe, ni amɛtsɔɔ nibii ni Yehowa baafee yɛ wɔsɛɛ be ni ebɛŋkɛ kpaakpa lɛ mli. Yɛ anɔkwale mli lɛ, mɛi ni jɛɔ hemɔkɛyeli mli amɛkaneɔ ninaai nɛɛ ahe saji lɛ náa miishɛɛ, ni ewoɔ amɛ hewalɛ waa.—Heb. 4:12.

“TOOBI LƐ” TSE NAASƆOMƆI KPAWO LƐ ATEŊ EKPAA NAA

(Kpoj. 1:1–7:17)

Klɛŋklɛŋ lɛ, Yohane na Yesu Kristo ní awó lɛ maŋtsɛ lɛ, ni akɛ shɛɛ saji srɔtoi ha Yohane koni ‘eŋma ewo wolo mli, ní eŋɔmaje asafoi kpawo lɛ.’ (Kpoj. 1:10, 11) No sɛɛ lɛ, ena maŋtsɛsɛi ko ma shi yɛ ŋwɛi. Mɔ ni tá maŋtsɛsɛi lɛ nɔ lɛ hiɛ wolo ko ní akɛ naasɔomɔi kpawo esɔo naa yɛ eninejurɔ. Mɔ ni “sa akɛ eeegbele wolo lɛ naa” lɛ ji “jata lɛ ni jɛ Yuda akutso lɛ mli lɛ,” loo ‘toobi ni yɔɔ akolontoi kpawo kɛ hiŋmɛii kpawo lɛ.’—Kpoj. 4:2; 5:1, 2, 5, 6.

Ninaa ni ji etɛ lɛ tsɔɔ nɔ ni ba beni “Toobi lɛ” to naa etsé klɛŋklɛŋ naasɔomɔi ekpaa lɛ anaa lɛ. Beni etsé naasɔomɔ ni ji ekpaa lɛ naa lɛ, shikpɔŋ hoso babaoo, ni mlifu gbi wulu lɛ shɛ. (Kpoj. 6:1, 12, 17) Shi ninaa ni nyiɛ sɛɛ lɛ tsɔɔ akɛ ‘ŋwɛibɔfoi ejwɛ hiɛ shikpɔŋ lɛ nɔ kɔɔyɔi ejwɛ lɛ mli’ kɛyashi aaagbe mɛi 144,000 lɛ anaasɔomɔ lɛ naa. Ana mɛi ni asɔoko amɛnaa lɛ ateŋ “asafo babaoo . . . damɔ maŋtsɛsɛi lɛ hiɛ kɛ toobi lɛ hiɛ.”—Kpoj. 7:1, 9.

Ŋmalɛ Naa Sanebimɔi ni Aha Hetoo:

1:4; 3:1; 4:5; 5:6—Mɛni wiemɔ ni ji “mumɔi kpawo” lɛ tsɔɔ? Yibɔ ni ji kpawo lɛ damɔ shi kɛha nɔ ko ni etɔko fã yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. No hewɔ lɛ, shɛɛ sane ni akɛyaha “asafoi kpawo” lɛ kɔɔ Nyɔŋmɔ webii fɛɛ ni abua amɛnaa awo asafoi ni fa fe 100,000 yɛ jeŋ fɛɛ lɛ mli lɛ ahe. (Kpoj. 1:11, 20) Akɛni Yehowa kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ haa koni akɛtsu esuɔmɔnaa nifeemɔ he nii hewɔ lɛ, wiemɔ ni ji “mumɔi kpawo” lɛ tsɔɔ akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yeɔ ebuaa mɛi ni boɔ gbalɛ lɛ toi lɛ kɛmɔɔ shi, ni no haa amɛnuɔ shishi ni amɛnáa jɔɔmɔi. Etamɔ nɔ ni Kpojiemɔ wolo lɛ kɛ yibɔ ni ji kpawo lɛ fɔɔ nitsumɔ. Yibɔ ni ji kpawo nɛɛ damɔ shi kɛha nɔ ko ni eye emuu, ni yɛ anɔkwale mli lɛ, Kpojiemɔ wolo lɛ wieɔ “Nyɔŋmɔ teemɔŋ sane lɛ” ‘naa ní aaagbe’ lɛ he.—Kpoj. 10:7.

1:8, 17—Namɔ he sablai ni ji “Alfa lɛ kɛ Omega lɛ” kɛ “klɛŋklɛŋ mɔ lɛ kɛ naagbee mɔ lɛ” kɔɔ? Sabla ni ji “Alfa lɛ kɛ Omega lɛ” kɔɔ Yehowa he, ni etsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ ofe ko tsɔko ehiɛ kɛbako, ni eko eko hu baŋ yɛ esɛɛ. Lɛ ji “shishijee lɛ kɛ naagbee lɛ.” (Kpoj. 21:6; 22:13) Eyɛ mli akɛ Kpojiemɔ 22:13 lɛ wie Yehowa he akɛ “shishijee lɛ kɛ naagbee lɛ,” ni tsɔɔ akɛ mɔ ko tsɔko ehiɛ kɛbako, ni mɔ ko hu baŋ yɛ esɛɛ moŋ, shi nɔ ni awieɔ he yɛ Kpojiemɔ wolo lɛ klɛŋklɛŋ yitso lɛ mli lɛ tsɔɔ akɛ sabla ni ji “klɛŋklɛŋ mɔ lɛ kɛ naagbee mɔ lɛ” kɔɔ Yesu Kristo he. Lɛ ji mɔ klɛŋklɛŋ ní atée lɛ shi kɛtee mumɔŋ shihilɛ ni gbele bɛ mli lɛ mli, ni lɛ ji naagbee mɔ ní Yehowa diɛŋtsɛ tée lɛ shi kɛtee mumɔŋ shihilɛ ni gbele bɛ mli lɛ mli.—Kol. 1:18.

2:7—Mɛni ji ‘Nyɔŋmɔ paradeiso lɛ’? Akɛni Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ji mɛi ni akɛwie yɛ ŋmalɛ nɛɛ mli lɛ hewɔ lɛ, paradeiso nɛɛ ji ŋwɛi paradeiso—he ni Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ yɔɔ lɛ. Abaaha anɔkwafoi ni afɔ amɛ mu lɛ aye ‘wala tso lɛ nɔ yibii lɛ eko.’ Amɛbaaná naanɔ shihilɛ ni gbele bɛ mli.—1 Kor. 15:53.

3:7—Mɛɛ be Yesu nine shɛ “David samfee lɛ” nɔ, ni mɛɛ gbɛ nɔ etee nɔ ekɛ nakai samfee lɛ etsu nii? Beni abaptisi Yesu yɛ afi 29 Ŋ.B. lɛ, ebatsɔ Mɔ ni baaye Maŋtsɛ ní jɛ David wekutɔkpãa lɛ mli. Shi Yesu nine shɛɛɛ David samfee lɛ nɔ aahu kɛyashi afi 33 Ŋ.B. beni atee lɛ shi kɛtee ŋwɛi ni eyata Nyɔŋmɔ ninejurɔ nɔ lɛ. Jɛmɛ enine shɛ David Maŋtsɛyeli lɛ mli gboshinii lɛ fɛɛ anɔ yɛ. Kɛjɛ nakai beaŋ kɛbaa nɛɛ, Yesu kɛ samfee lɛ miitsu nii kɛmiigbele hegbɛi kɛ nitsumɔi ni kɔɔ Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ anaa. Yɛ afi 1919 lɛ, Yesu ŋɔ “David we lɛ samfee lɛ” efɔ̃ “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ kɔŋ nɔ, kɛtsɔ ŋɔ ni eŋɔ tsulɔ kuu lɛ “eto enii fɛɛ kwa nɔ” lɛ nɔ.—Yes. 22:22; Mat. 24:45, 47.

3:12—Mɛni ji Yesu ‘gbɛi hee’ lɛ? Gbɛi nɛɛ kɔɔ gbɛhe kɛ hegbɛi hee ni akɛha Yesu lɛ he. (Filip. 2:9-11) Eyɛ mli akɛ mɔ ko mɔ ko leŋ nakai gbɛi lɛ tamɔ bɔ ni Yesu le lɛ moŋ, shi Yesu ŋmaa gbɛi nɛɛ yɛ enyɛmimɛi anɔkwafoi lɛ anɔ yɛ ŋwɛi, ni no haa wekukpaa ni bɛŋkɛ kpaakpa bakãa amɛ kɛ lɛ teŋ. (Kpoj. 19:12) Ehaa amɛnáa ehegbɛi lɛ amli gbɛfaŋnɔ po.

Nibii ni Wɔkaseɔ Kɛjɛɔ Mli:

1:3. Akɛni “be [ni Nyɔŋmɔ kɛbaakpata Satan je lɛ hiɛ] lɛ eshɛ etã” hewɔ lɛ, ehe miihia waa ni wɔnu Kpojiemɔ wolo lɛ mli saji lɛ ashishi ní wɔkɛtsu nii.

3:17, 18. Esa akɛ wɔhé “shika ni atsuu he yɛ la mli” yɛ Yesu ŋɔɔ bɔni afee ni wɔtsɔmɔ niiatsɛmɛi yɛ mumɔŋ. Ni tsɔɔ akɛ esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ ni wɔtsɔmɔ niiatsɛmɛi yɛ ejurɔfeemɔi agbɛfaŋ. (1 Tim. 6:17-19) Esa akɛ wɔwo “atadei yɛji” ni damɔ shi kɛha nɔ ni kadiɔ wɔ akɛ Kristo sɛɛnyiɛlɔi lɛ, ní wɔkɛ “hiŋmɛi tsofa” ní eko ji ŋaawoo ni jeɔ kpo yɛ Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ afɔ wɔhiŋmɛii bɔni afee ni wɔná mumɔŋ sɛɛyoomɔ.—Kpoj. 19:8.

7:13, 14. Onukpai 24 lɛ damɔ shi kɛha mɛi 144,000 lɛ ní atée amɛ shi kɛtee ŋwɛi ní miisɔmɔ akɛ maŋtsɛmɛi kɛ osɔfoi lɛ. Osɔfoi ni Maŋtsɛ David jara amɛ mli ewo kui srɔtoi 24 mli yɛ blema Israel lɛ fee onukpai 24 lɛ ahe mfoniri. Onukpai nɛɛ ateŋ mɔ kome tsɔɔ Yohane mɛi ni ji asafo babaoo lɛ. No hewɔ lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ashitee lɛ je shishi dani afi 1935 lɛ shɛ. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai? Ejaakɛ aha Nyɔŋmɔ tsuji ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ le mɛi ni asafo babaoo lɛ ji diɛŋtsɛ yɛ nakai afi lɛ nɔ.—Luka 22:28-30; Kpoj. 4:4; 7:9.

NAASƆOMƆ NI JI KPAWO LƐ NAATSEMƆ HA AKPÃ TƐTRƐMAŊTRƐI KPAWO

(Kpoj. 8:1–12:17)

Toobi lɛ tse naasɔomɔ ni ji kpawo lɛ naa. Aŋɔ tɛtrɛmaŋtɛrɛi kpawo aha ŋwɛi bɔfoi kpawo. Ŋwɛi bɔfoi nɛɛ ateŋ ekpaa kpã amɛtɛtrɛmaŋtrɛi lɛ ni amɛjaje kojomɔ shɛɛ saji amɛshwie adesai “amlijaai etɛ mli ekome” ni damɔ shi kɛha Kristendom lɛ nɔ. (Kpoj. 8:1, 2, 7-12; 9:15, 18) Enɛ ji nɔ ni Yohane na yɛ ninaa ni ji enumɔ lɛ mli. Yɛ ninaa ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, Yohane ye wolo bibioo lɛ, ni esusu sɔlemɔtsu lɛ. Beni akpã tɛtrɛmaŋtrɛ ni ji kpawo lɛ, gbeei wuji jaje akɛ: “Je nɛŋ maŋtsɛyeli lɛ etsɔ̃ wɔ-Nuŋtsɔ lɛ kɛ e-Kristo lɛ nɔ̃.”—Kpoj. 10:10; 11:1, 15.

Ninaa ni ji kpawo lɛ tsɔɔ nɔ ni awie yɛ Kpojiemɔ 11:15, 17 lɛ mli fitsofitso. Ana okadi kpeteŋkpele ko yɛ ŋwɛi. Yoo ko ni yɔɔ ŋwɛi lɛ fɔ́ bi nuu. Ashwie Abonsam kɛjɛ ŋwɛi. Akɛni Abonsam mli fu yoo nɛɛ hewɔ lɛ, eyiŋ etee “ni ekɛ yoo lɛ seshibii ni eshwɛ . . . lɛ ayawu.”—Kpoj. 12:1, 5, 9, 17.

Ŋmalɛ Naa Sanebimɔi ni Aha Hetoo:

8:1-5—Mɛni hewɔ afee diŋŋ yɛ ŋwɛi lɛ, ni mɛni atsi ashwie shikpɔŋ lɛ nɔ yɛ no sɛɛ lɛ? Afee diŋŋ yɛ ŋwɛi yɛ okadifeemɔ gbɛ nɔ bɔni afee ni anu “krɔŋkrɔŋbii” ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ “asɔlemɔi lɛ.” Enɛ ba beni klɛŋklɛŋ jeŋ ta lɛ ba naagbee lɛ. Mɛi babaoo kpa gbɛ akɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ baaya ŋwɛi kɛ́ Jeŋmaji Abe lɛ ba naagbee, shi eyabaaa lɛ nakai. Amɛkɛ shihilɛi ni mli wawai kpe beni awuɔ ta lɛ. No hewɔ lɛ, amɛsɔle waa kɛha gbɛtsɔɔmɔ. Ŋwɛi bɔfo lɛ tsi okadifeemɔŋ la ní wo Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ hewalɛ koni amɛkɛ ekãa atsu nii lɛ eshwie shikpɔŋ lɛ nɔ, ni akɛ no ha amɛsɔlemɔi lɛ ahetoo. Eyɛ mli akɛ amɛyi faaa moŋ, shi amɛfã shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he ta ní ha Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ batsɔ sane ni he hiaa waa lɛ yɛ jeŋ fɛɛ, ni enɛ wo la yɛ Kristendom. Ajaje kɔkɔbɔɔ wiemɔi ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ tamɔ nyɔŋmɔshiimɔi, ni aha mɛi le Ŋmalɛ mli anɔkwalei lɛ tamɔ bɔ ni sarawai gbalaa lɛ, ni ahoso apasa jamɔ shishitoo nii lɛ tamɔ bɔ ni shikpɔŋhosomɔ haa tsui hosoɔ lɛ.

8:6-12; 9:1, 13; 11:15—Mɛɛ be ŋwɛi bɔfoi kpawo lɛ saa amɛhe koni amɛkpã amɛtɛtrɛmaŋtɛrɛi lɛ, mɛɛ be amɛkpã, ni mɛɛ gbɛ nɔ amɛtsɔ amɛkpã? Nɔ ni fata hesaamɔ kɛha tɛtrɛmaŋtɛrɛi kpawo lɛ akpãmɔ he ji gbɛtsɔɔmɔ ni akɛha Yohane kuu lɛ mli bii ní awo amɛ hewalɛ ekoŋŋ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ kɛjɛ afi 1919 kɛyashi afi 1922 lɛ. No mli lɛ, mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ eje shishi amɛmiito shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he gbɛjianɔ, ni amɛmiimamɔ hei ni amɛbaakala woji yɛ. (Kpoj. 12:13, 14) Tɛtrɛmaŋtrɛi lɛ akpãmɔ lɛ damɔ shi kɛha Yehowa kojomɔi ni ekɛbaaba Satan je lɛ nɔ, ní Nyɔŋmɔ webii lɛ kɛ ŋwɛi bɔfoi lɛ feɔ ekome amɛkɛ ekãa jajeɔ lɛ. Nɔ ni sa kadimɔ ji akɛ, enɛ je shishi beni afee kpee yɛ Cedar Point, yɛ Ohio, yɛ afi 1922 lɛ, ni ebaaya nɔ aahu kɛyashi amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli.

8:13; 9:12; 11:14—Mɛɛ gbɛ nɔ naagbee tɛtrɛmaŋtrɛi etɛ lɛ akpãmɔ ji “kpóoi”? Klɛŋklɛŋ tɛtrɛmaŋtrɛi ejwɛ lɛ akpãmɔ ji saji ni ajaje kɛkpa Kristendom he mama akɛ egbo yɛ mumɔŋ, ni naagbee tɛtrɛmaŋtrɛi etɛ lɛ ji kpóoi ejaakɛ amɛkɔɔ nifeemɔi pɔtɛɛi komɛi ahe. Tɛtrɛmaŋtrɛ ni ji enumɔ lɛ kpãmɔ lɛ kɔɔ jiemɔ ni ajie Nyɔŋmɔ webii lɛ kɛjɛ “bu kwɔŋkwɔŋ” ni damɔ shi kɛha amɛnaatsĩi yɛ afi 1919 lɛ mli lɛ, kɛ odaseyeli nitsumɔ ni amɛkɛ ekãa tsuɔ ni batsɔ tamɔ haomɔ ni naa wa waa kɛha Kristendom lɛ he. (Kpoj. 9:1) Nɔ ni ji enumɔ lɛ kpãmɔ lɛ kɔɔ okpɔŋɔnɔtaralɔi atafãa ni anako enɔ da yɛ yinɔsane mli, kɛ jeŋ fɛɛ shiɛmɔ nitsumɔ he tafãa ni je shishi yɛ afi 1922 lɛ he. Naagbee tɛtrɛmaŋtrɛ lɛ kpãmɔ kɔɔ Mesia Maŋtsɛyeli lɛ shishitoo he.

Nibii ni Wɔkaseɔ Kɛjɛɔ Mli:

9:10, 19. Shɛɛ saji ni tsɛ̃rɛɔ mɔ tamɔ nyɔŋmɔŋkrakroi yɛ wiemɔi ni ajɛ Biblia lɛ mli aŋmala, ni yɔɔ “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ woji lɛ amli lɛ mli. (Mat. 24:45) Shɛɛ sane nɛɛ tamɔ baalabii aleii ‘ni tsɛ̃rɛɔ mɔ tamɔ nyɔŋmɔŋkrakroi’ kɛ tabilɔi ni tara okpɔŋɔi ní “amɛleii lɛ tamɔ onufui” lɛ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ woji nɛɛ bɔɔ mɛi Yehowa “oweletɔɔ gbi” lɛ he kɔkɔ. (Yes. 61:2) Nyɛhaa wɔkɛ ekãa kɛ hiɛdɔɔ ajaraa woji nɛɛ.

9:20, 21. Heshibalɔi babaoo ejɛ maji ni asusuɔ akɛ amɛmli bii lɛ jeee Kristofoi lɛ ateŋ amɛkpɛlɛ shɛɛ sane ni wɔjajeɔ lɛ nɔ. Shi wɔkpaaa gbɛ akɛ mɛi ni yɔɔ nakai maji lɛ amli ní awie amɛhe akɛ “gbɔmɛi ni shwɛ” lɛ fɛɛ baatsake. Ni kɛlɛ, wɔkãa he wɔshiɛɔ.

12:15, 16. “Shikpɔŋ lɛ”—ni ji Satan diɛŋtsɛ gbɛjianɔtoo lɛ mli nibii, loo nɔyelɔi ni yɔɔ maji srɔtoi anɔ lɛ—eŋmɛ gbɛ koni mɔ fɛɛ mɔ ajá nɔ ni esumɔɔ. Kɛjɛ afi 1940 afii lɛ amli kɛbaa lɛ, nakai nɔyelɔi lɛ “emii faa lɛ [ni damɔ shi kɛha yiwaa] ní drako lɛ fɛ̃ kɛjɛ edaaŋ eshwie lɛ.” Yɛ anɔkwale mli lɛ, kɛ́ Yehowa miisumɔ lɛ, ebaanyɛ enyɛ nɔyelɔi anɔ koni amɛtsu eyiŋtoi ahe nii. No hewɔ lɛ, nɔ ni Abɛi 21:1 lɛ wie lɛ sa jogbaŋŋ akɛ: “Maŋtsɛ tsui tamɔ faai ní hoɔ yɛ Yehowa dɛŋ; etsɔɔ lɛ kɛyaa he fɛɛ he ní esumɔɔ.” Esa akɛ enɛ aha hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ mli lɛ mli awa.