Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Bɔ Ni Yesu Wiemɔi Lɛ Haa Anáa Miishɛɛ

Bɔ Ni Yesu Wiemɔi Lɛ Haa Anáa Miishɛɛ

Bɔ Ni Yesu Wiemɔi Lɛ Haa Anáa Miishɛɛ

“[Yesu] kwɔ etee gɔŋ lɛ nɔ, ni . . . ekaselɔi lɛ ba eŋɔɔ. Ni . . . etsɔɔ amɛ nii.”—MAT. 5:1, 2.

1, 2. (a) Mɛɛ nibii tee nɔ dani Yesu ha e-Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ? (b) Te Yesu je e-Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ shishi eha tɛŋŋ?

YƐ AFI 31 Ŋ.B. lɛ, Yesu fo shiɛmɔ ni eshiɛɔ yɛ Galilea lɛ mli fioo koni eyaye Hehoo lɛ yɛ Yerusalem. (Yoh. 5:1) Beni ekuɔ esɛɛ kɛyaa Galilea lɛ, eye jenamɔ muu fɛɛ esɔle ebi Nyɔŋmɔ gbɛtsɔɔmɔ kɛhala bɔfoi 12. Enɔ jetsɛremɔ beni Yesu tsáa mɛi ni he yeɔ lɛ, mɛi pii bua amɛhe naa kɛba eŋɔɔ. Beni ekaselɔi lɛ kɛ mɛi lɛ ba eŋɔɔ lɛ, eho eta shi yɛ gɔŋ ko nɔ, ni ebɔi amɛ nitsɔɔmɔ.—Mat. 4:23–5:2; Luka 6:12-19.

2 Yesu je enitsɔɔmɔ lɛ—Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ—shishi kɛ wiemɔi ni tsɔɔ akɛ wekukpaa kpakpa ni aaahi mɔ ko kɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ ji nɔ ni baaha mɔ lɛ aná miishɛɛ. (Nyɛkanea Mateo 5:1-12.) * Kɛ́ akɛɛ mɔ ko yɛ miishɛɛ lɛ, no tsɔɔ akɛ ‘etsui enyɔ emli, ni ekɛ mlifilimɔ miinya.’ Nibii srɔtoi nɛɛhu ni Yesu wie he akɛ amɛhaa mɔ náa miishɛɛ lɛ haa wɔnaa nɔ hewɔ ni Kristofoi yɔɔ miishɛɛ lɛ, ni nakai wiemɔi lɛ ahe yɛ sɛɛnamɔ kɛha wɔ ŋmɛnɛ taakɛ amɛji aaafee afii 2,000 ni eho nɛ lɛ. Nyɛhaa wɔsusua wiemɔi nɛɛ ahe ekomekome wɔkwɛa.

“Mɛi ni Hiɛ Yɔɔ Amɛmumɔŋ Hiamɔ Nii Anɔ”

3. Kɛ́ akɛɛ wɔhiɛ ahi wɔmumɔŋ hiamɔ nii anɔ lɛ, mɛni ji eshishi?

3 “Mɛi ni hiɛ yɔɔ amɛmumɔŋ hiamɔ nii anɔ lɛ yɛ miishɛɛ, ejaakɛ amɛnɔ̃ ji ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ.” (Mat. 5:3) “Mɛi ni hiɛ yɔɔ amɛmumɔŋ hiamɔ nii anɔ lɛ” yɔseɔ akɛ, ehe miihia ni Nyɔŋmɔ atsɔɔ amɛ gbɛ ní ena amɛ mɔbɔ.

4, 5. (a) Mɛni hewɔ mɛi ni hiɛ yɔɔ amɛmumɔŋ hiamɔ nii anɔ lɛ yɔɔ miishɛɛ lɛ? (b) Mɛɛ gbɛ̀i anɔ wɔɔtsɔ wɔtsu wɔmumɔŋ hiamɔ nii ahe nii?

4 Mɛi ni hiɛ yɔɔ amɛmumɔŋ hiamɔ nii anɔ lɛ yɛ miishɛɛ, “ejaakɛ amɛnɔ̃ ji ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ.” Akɛni Yesu mra be mli kaselɔi lɛ kpɛlɛ enɔ akɛ lɛ ji Mesia lɛ hewɔ lɛ, no ha amɛná hegbɛ akɛ amɛkɛ lɛ baaye maŋtsɛ yɛ Nyɔŋmɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ mli. (Luka 22:28-30) Kɛ́ wɔyɛ hiɛnɔkamɔ akɛ wɔbaafata Kristo he kɛye nɔ yɛ ŋwɛi jio, wɔmiikpa gbɛ akɛ wɔbaaná naanɔ wala yɛ paradeiso yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ beni Maŋtsɛyeli lɛ yeɔ nɔ jio lɛ, wɔbaanyɛ wɔná miishɛɛ kɛ́ wɔhiɛ yɛ wɔmumɔŋ hiamɔ nii anɔ, ní wɔkɛ wɔhe fɔ̃ Nyɔŋmɔ nɔ kwraa lɛ.

5 Jeee mɛi fɛɛ hiɛ yɔɔ amɛmumɔŋ hiamɔ nii anɔ, ejaakɛ amɛbɛ hemɔkɛyeli, ni amɛhiɛ esɔɔɔ nibii ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ lɛ. (2 Tes. 3:1, 2; Heb. 12:16) Biblia lɛ ní wɔɔkase jogbaŋŋ, ekãa ni wɔkɛaatsu kaselɔ feemɔ nitsumɔ lɛ, kɛ Kristofoi akpeei ni wɔɔya daa lɛ ji gbɛ̀i komɛi ni wɔɔtsɔ nɔ wɔtsu wɔmumɔŋ hiamɔ nii ahe nii.—Mat. 28:19, 20; Heb. 10:23-25.

Ŋkɔmɔyelɔi ni Yɔɔ “Miishɛɛ”

6. Namɛi ji “mɛi ni yeɔ ŋkɔmɔ” lɛ, ni mɛni hewɔ amɛyɔɔ “miishɛɛ” lɛ?

6 “Mɛi ni yeɔ ŋkɔmɔ lɛ yɛ miishɛɛ, ejaakɛ aaashɛje amɛmii.” (Mat. 5:4) “Mɛi ni yeɔ ŋkɔmɔ” lɛ tamɔ “mɛi ni hiɛ yɔɔ amɛmumɔŋ hiamɔ nii anɔ lɛ” nɔŋŋ. Jeee krɔlɔi ni amɛji, ní nɔ̃ esaaa amɛhiɛ lɛ hewɔ amɛyeɔ ŋkɔmɔ lɛ. Yɛ no najiaŋ lɛ, amɛyeɔ ŋkɔmɔ yɛ eshafeelɔi ni amɛji kɛ nibii ni ejɛ emuu ni adesai yeee lɛ mli kɛba lɛ hewɔ. Mɛni hewɔ ŋkɔmɔyelɔi nɛɛ yɔɔ “miishɛɛ” lɛ? Ejaakɛ amɛyɛ hemɔkɛyeli yɛ Nyɔŋmɔ kɛ Kristo mli, ni wekukpaa kpakpa ni yɔɔ amɛ kɛ Yehowa teŋ lɛ shɛjeɔ amɛ mii.—Yoh. 3:36.

7. Te esa akɛ wɔna Satan je lɛ wɔha tɛŋŋ?

7 Ákɛ aŋkroaŋkroi lɛ, ani efɔŋfeemɔ ni efa babaoo yɛ Satan je lɛ mli lɛ haa wɔyeɔ ŋkɔmɔ? Te wɔnaa nibii ni yɔɔ je lɛŋ lɛ wɔhaa tɛŋŋ? Bɔfo Yohane ŋma akɛ: “Nɔ fɛɛ nɔ ni yɔɔ je lɛŋ lɛ, heloo lɛ sɛɛdii nii lɛ kɛ hiŋmɛii lɛ asɛɛdii nii lɛ kɛ shihilɛ lɛ mli hewoo lɛ, ejɛɛɛ tsɛ lɛ mli.” (1 Yoh. 2:16) Shi mɛni esa akɛ wɔfee kɛ́ wɔna akɛ “je nɛŋ mumɔ lɛ,” ni ji hewalɛ ni kudɔɔ mɛi ni etsi amɛhe kɛjɛ Nyɔŋmɔ he lɛ miifite wɔ kɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ? No lɛ esa akɛ wɔsɔle waa, wɔkase Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ, ni wɔbi asafoŋ onukpai lɛ ni amɛye amɛbua wɔ. Kɛ́ wɔtsi wɔbɛŋkɛ Yehowa lɛ, no ‘baashɛje wɔmii,’ ekɔɔɔ he eko nɔ̃ haomɔ ni wɔkɛkpeɔ.—1 Kor. 2:12; Lala 119:52; Yak. 5:14, 15.

“Mɛi ni He Jɔ lɛ” yɛ Miishɛɛ Naakpa!

8, 9. Kɛ́ akɛɛ mɔ ko he jɔ lɛ, mɛni ji eshishi, ni mɛni hewɔ mɛi ni he jɔ lɛ yɔɔ miishɛɛ lɛ?

8 “Mɛi ni he jɔ lɛ yɛ miishɛɛ, ejaakɛ shikpɔŋ lɛ aaatsɔ amɛnɔ̃.” (Mat. 5:5) Kɛ́ mɔ ko ‘he jɔ’ loo emli jɔ lɛ, no etsɔɔɔ akɛ ehiɛ waaa, loo ekwaa efeɔ ehe mɔ ni yɔɔ kpoo. (1 Tim. 6:11) Kɛ́ wɔhe jɔ lɛ, no lɛ wɔbaaba wɔhe shi kɛtsɔ Yehowa suɔmɔnaa nii ni wɔɔfee kɛ egbɛtsɔɔmɔ nɔ ni wɔɔkpɛlɛ lɛ nɔ. Wɔjieɔ mlijɔlɛ hu kpo yɛ bɔ ni wɔkɛ wɔnanemɛi héyelilɔi kɛ mɛi krokomɛi yeɔ wɔhaa lɛ mli. Mlijɔlɛ ni tamɔ nɛkɛ lɛ kɛ ŋaa ni Paulo wo lɛ kpãa gbee.—Nyɛkanea Romabii 12:17-19.

9 Mɛni hewɔ mɛi ni he jɔ lɛ yɔɔ miishɛɛ lɛ? Ejaakɛ Yesu ni he jɔ lɛ kɛɛ akɛ: “Shikpɔŋ lɛ aaatsɔ amɛnɔ̃.” Yesu ji Mɔ titri ni shikpɔŋ lɛ baatsɔ enɔ̃. (Lala 2:8; Mat. 11:29; Heb. 2:8, 9) Shi shikpɔŋ lɛ baatsɔ “Kristo nanemɛi niyelɔi” ni he jɔ lɛ hu anɔ̃. (Rom. 8:16, 17) Mɛi krokomɛi hu ni he jɔ, ni yi fa babaoo lɛ baahi shi kɛya naanɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ yɛ Yesu Maŋtsɛyeli lɛ shishi.—Lala 37:10, 11.

10. Kɛ́ wɔjieee mlijɔlɛ kpo lɛ, te ebaasa sɔɔmɔ hegbɛi ni wɔɔná kɛ bɔ ni wɔkɛ mɛi krokomɛi yeɔ wɔhaa lɛ he tɛŋŋ?

10 Esa akɛ wɔjie mlijɔlɛ kpo tamɔ bɔ ni Yesu fee lɛ. Shi kɛ́ ale wɔ akɛ wɔbéɔ hu? Su ni tamɔ nɛkɛ lɛ haŋ mɛi abɛŋkɛ wɔ. Kɛ́ nyɛmi nuu ko miishwe ni aha lɛ sɔɔmɔ hegbɛ yɛ asafo lɛ mli shi ehiɛ su ni tamɔ nɛkɛ lɛ, anyɛŋ ahala lɛ. (1 Tim. 3:1, 3) Paulo kɛɛ Tito ni eya nɔ ekai Kristofoi ni yɔɔ Kreta lɛ koni “amɛkabé; shi moŋ amɛfee kpoo, ni amɛkɛ amɛhe atsɔɔ mɔ fɛɛ mɔ akɛ amɛhe jɔ.” (Tito 3:1, 2) Mɛi krokomɛi náa mlijɔlɛ ni tamɔ nɛkɛ lɛ he sɛɛ waa!

Jalɛ” He Hɔmɔ Yeɔ Amɛ

11-13. (a) Kɛ́ akɛɛ jalɛ he hɔmɔ kɛ kumai miiye mɔ ko lɛ, mɛni ji eshishi? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ ahaa mɛi ni jalɛ he hɔmɔ kɛ kumai yeɔ amɛ lɛ ‘tɔrɔɔ’?

11 “Mɛi ni jalɛ he hɔmɔ kɛ kumai yeɔ amɛ lɛ yɛ miishɛɛ, ejaakɛ amɛaatɔrɔ.” (Mat. 5:6) “Jalɛ” ni Yesu wie he lɛ tsɔɔ akɛ esa akɛ wɔfee jalɛ nii kɛtsɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii ni wɔɔfee, kɛ ekitãi lɛ anɔ ni wɔɔye lɛ nɔ. Lalatsɛ lɛ wie akɛ “efee butuu kɛ shwe ni eshweɔ” Nyɔŋmɔ jalɛ kojomɔi lɛ. (Lala 119:20) Ani wɔbuɔ jalɛ akɛ nɔ ko ni he hiaa waa aahu akɛ ehe hɔmɔ kɛ kumai yeɔ wɔ?

12 Yesu kɛɛ akɛ mɛi ni jalɛ he hɔmɔ kɛ kumai yeɔ amɛ lɛ baaná miishɛɛ ejaakɛ “amɛaatɔrɔ.” Enɛ balɛ nakai yɛ afi 33 Ŋ.B. Pentekoste gbi lɛ sɛɛ, ejaakɛ Yehowa mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ bɔi ‘je lɛ odaseyeli yɛ jalɛ hewɔ.’ (Yoh. 16:8) Nyɔŋmɔ tsɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ eha mɛi ŋma Kristofoi a-Hela Ŋmalɛ lɛ ni hi jogbaŋŋ kɛha “tsɔsemɔ ni yɔɔ jalɛ mli lɛ.” (2 Tim. 3:16) Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yeɔ ebuaa wɔ hu ni ‘wɔwoɔ gbɔmɔ hee ni abɔ yɛ Nyɔŋmɔ subaŋ nɔ yɛ anɔkwa jalɛ mli lɛ.’ (Efe. 4:24) Aso ejeee nɔ ni shɛjeɔ mɔ mii akɛ wɔɔle akɛ mɛi ni damɔɔ Yesu kpɔ̃mɔ afɔleshaa lɛ nɔ ní amɛkɛ heshwamɔ biɔ eshaifaa lɛ baanyɛ aná shidaamɔ kpakpa yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ?—Nyɛkanea Romabii 3:23, 24.

13 Kɛ́ wɔhiɛnɔkamɔ ji wɔbaahi shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, no lɛ abaatsu jalɛ he hɔmɔ kɛ kumai ni yeɔ wɔ lɛ he nii kɛmɔ shi beni abaaha wɔ naanɔ wala yɛ toiŋjɔlɛ shihilɛ mli yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ. Shi dani nakai be lɛ aaashɛ lɛ, nyɛhaa wɔtswaa wɔfai shi akɛ wɔkɛ Yehowa shishitoo mlai lɛ baatsu nii yɛ wɔshihilɛ mli. Yesu kɛɛ akɛ: “Nyɛtaoa Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ kɛ [Nyɔŋmɔ] jalɛ lɛ tsutsu.” (Mat. 6:33) Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔbaatsu nitsumɔ ni Nyɔŋmɔ kɛwo wɔdɛŋ lɛ babaoo, ni wɔtsui baanyɔ wɔ mli.—1 Kor. 15:58.

Nɔ Hewɔ ni “Mɛi ni Naa Mɔbɔ lɛ” Yɔɔ Miishɛɛ Lɛ

14, 15. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔjie mɔbɔnalɛ kpo, ni mɛni hewɔ “mɛi ni naa mɔbɔ lɛ” yɔɔ miishɛɛ lɛ?

14 “Mɛi ni naa mɔbɔ lɛ yɛ miishɛɛ, ejaakɛ aaana amɛ mɔbɔ.” (Mat. 5:7) “Mɛi ni naa mɔbɔ lɛ” amusuŋ tsɔ̃ɔ amɛ yɛ mɛi krokomɛi ahewɔ. Yesu tsɔ naakpɛɛ gbɛ nɔ eha mɛi pii ni yɔɔ hejaramɔ mli lɛ ná hejɔlɛ ejaakɛ emusuŋ tsɔ̃ lɛ yɛ amɛhewɔ. (Mat. 14:14) Kɛ́ wɔkɛ mɛi ni etɔ̃ wɔ nɔ lɛ ahe ke amɛ, tamɔ bɔ ni Yehowa jɛɔ mɔbɔnalɛ mli ekɛ eshafeelɔi ni eshwa amɛhe lɛ ahe keɔ amɛ lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔmiijie mɔbɔnalɛ kpo. (2 Mose 34:6, 7; Lala 103:10) Wɔbaanyɛ wɔtsɔ nakai feemɔ nɔ wɔjie mɔbɔnalɛ kpo, ní wɔtsɔ mlijɔlɛ wiemɔi kɛ nifeemɔi anɔ wɔye wɔbua mɛi ni yɔɔ hejaramɔ mli lɛ. Biblia mli anɔkwalei lɛ ni wɔɔshiɛ wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi lɛ ji gbɛ ni hi jogbaŋŋ ni wɔɔtsɔ nɔ wɔjie mɔbɔnalɛ kpo. Yesu musuŋ tsɔ̃ lɛ yɛ mɛi komɛi ni babua amɛhe naa lɛ ahewɔ, ni no ha “ebɔi amɛ nibii pii tsɔɔmɔ.”—Mar. 6:34.

15 Wɔyɛ yiŋtoo hewɔ ni esa akɛ wɔkpɛlɛ Yesu wiemɔ akɛ: “Mɛi ni naa mɔbɔ lɛ yɛ miishɛɛ, ejaakɛ aaana amɛ mɔbɔ” lɛ nɔ. Kɛ́ wɔna mɛi krokomɛi amɔbɔ lɛ, amɛ hu amɛbaana wɔ mɔbɔ. Kɛ́ Nyɔŋmɔ miikojo wɔ lɛ, ekolɛ ebuŋ wɔ fɔ́ kɛji wɔ diɛŋtsɛ lɛ, wɔnaa mɛi mɔbɔ. (Yak. 2:13) Mɛi ni naa mɔbɔ lɛ pɛ abaaŋɔ amɛhe eshai ake amɛ ní amɛná naanɔ wala.—Mat. 6:15.

Nɔ Hewɔ ni “Mɛi ni Tsuii Amli Tse lɛ” Yɔɔ Miishɛɛ Lɛ

16. Kɛ́ akɛɛ mɔ ko ‘tsui mli tse lɛ,’ mɛni ji eshishi, ni mɛɛ gbɛ nɔ mɛi ni tsuii amli tse lɛ ‘naa Nyɔŋmɔ’?

16 “Mɛi ni tsuii amli tse lɛ yɛ miishɛɛ, ejaakɛ amɛaana Nyɔŋmɔ.” (Mat. 5:8) Kɛ́ ‘wɔtsuii amli tse lɛ,’ no lɛ nibii ni wɔsumɔɔ, nibii ni wɔshweɔ, kɛ wɔyiŋtoi baafee nɔ ni he tse. Wɔbaajie “suɔmɔ ni jɛ tsui ni mli tse” mli kpo wɔtsɔɔ. (1 Tim. 1:5) Kɛ́ wɔtsui mli tse lɛ, ‘wɔbaana Nyɔŋmɔ.’ Enɛ etsɔɔɔ akɛ wɔkɛ wɔhiŋmɛi baana Yehowa, ejaakɛ “mɔ ko mɔ ko enaŋ [Nyɔŋmɔ], ní eyi aaaná wala.” (2 Mose 33:20) Shi akɛni Yesu jie Nyɔŋmɔ su kpo jogbaŋŋ kɛwula shi hewɔ lɛ, ekɛɛ akɛ: “Mɔ ni ena mi lɛ, ena tsɛ lɛ.” (Yoh. 14:7-9) Ákɛ Yehowa jálɔi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, wɔbaanyɛ ‘wɔna Nyɔŋmɔ’ kɛtsɔ nibii ni wɔnaa ni efeɔ ehaa wɔ lɛ nɔ. (Hiob 42:5) Kɛ́ atée Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ashi kɛtee ŋwɛi lɛ, amɛnaa amɛŋwɛi Tsɛ lɛ hiɛ kɛ hiɛ agbɛnɛ.—1 Yoh. 3:2.

17. Kɛ́ wɔtsui mli tse lɛ, mɛni ebaaha wɔfee?

17 Akɛni mɔ ni tsui mli tse lɛ he tse yɛ jeŋba mli kɛ mumɔŋ hewɔ lɛ, esusuuu nibii ni he tseee yɛ Yehowa hiɛ lɛ ahe. (1 Kron. 28:9; Yes. 52:11) Kɛ́ wɔtsui mli tse lɛ, no lɛ wɔwiemɔi kɛ wɔnifeemɔi ahe baatse, ni anaŋ osatofeemɔ ko yɛ sɔɔmɔ ni wɔkɛhaa Yehowa lɛ mli.

“Mɛi ni Sumɔɔ Toiŋjɔlɛ lɛ” Batsɔmɔɔ Nyɔŋmɔ Bii

18, 19. Te “mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ” lɛ baa amɛjeŋ amɛhaa tɛŋŋ?

18 “Mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ lɛ yɛ miishɛɛ, ejaakɛ aaatsɛ amɛ ‘Nyɔŋmɔ bii.’” (Mat. 5:9) Ayɔseɔ “mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ lɛ” kɛtsɔ nibii ni amɛfeɔ kɛ nibii ni amɛfeee lɛ anɔ. Kɛ́ wɔ tamɔ mɛi ni Yesu wie amɛhe lɛ, no lɛ wɔsumɔɔ toiŋjɔlɛ, ni ‘wɔŋɔŋ efɔŋ wɔtoŋ efɔŋ najiaŋ.’ Shi moŋ ‘daa nɛɛ wɔbaanyiɛ ekpakpafeemɔ sɛɛ wɔha mɛi fɛɛ.’—1 Tes. 5:15.

19 Hela wiemɔ ni atsɔɔ shishi yɛ Mateo 5:9 lɛ akɛ “mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ” lɛ shishi diɛŋtsɛ ji “mɛi ni kpãtãa.” Kɛ́ wɔmiisumɔ ni abu wɔ ashi mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ lɛ anɔ lɛ, no lɛ esa akɛ wɔfee nibii ni kɛ toiŋjɔlɛ baa. Mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ lɛ efeŋ nɔ ko ni ‘baatserɛ shieŋtsɛmɛi ateŋ.’ (Abɛi 16:28) Ákɛ mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ lɛ, wɔbɔɔ mɔdɛŋ koni ‘wɔtiu wɔkɛ mɛi fɛɛ ateŋ hejɔlɛ sɛɛ.’—Heb. 12:14.

20. Namɛi ji “Nyɔŋmɔ bii” amrɔ nɛɛ, ni namɛi hu baatsɔmɔ Nyɔŋmɔ bii wɔsɛɛ?

20 Mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ lɛ yɛ miishɛɛ ejaakɛ “aaatsɛ amɛ ‘Nyɔŋmɔ bii.’” Yehowa eŋɔ Kristofoi anɔkwafoi ni afɔ amɛ mu lɛ efee ebii, no hewɔ lɛ atsɛɔ amɛ “Nyɔŋmɔ bii.” Wekukpãa ni yɔɔ gbagbalii yɛ amɛ kɛ Yehowa teŋ momo akɛ ebii, ejaakɛ amɛyɛ hemɔkɛyeli yɛ Kristo mli ni amɛkɛ amɛtsui fɛɛ jáa “suɔmɔ kɛ hejɔlɛ Nyɔŋmɔ lɛ.” (2 Kor. 13:11; Yoh. 1:12) Ni Yesu “tooi krokomɛi” ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ lɛ hu? Yesu baafee ‘amɛ-Naanɔ Tsɛ’ yɛ Afii Akpe Nɔyeli lɛ mli, shi yɛ Afii Akpe Nɔyeli lɛ naagbee lɛ, eeeŋɔ ehe eto Yehowa shishi, ni amɛaatsɔmɔ Nyɔŋmɔ bii kɛmɔ shi.—Yoh. 10:16; Yes. 9:6; Rom. 8:21; 1 Kor. 15:27, 28.

21. Kɛ́ “wɔhiɛ ka yɛ mumɔ lɛ mli lɛ,” te wɔbaafee wɔnii wɔha tɛŋŋ?

21 Kɛ́ “wɔhiɛ ka yɛ mumɔ lɛ mli lɛ,” no lɛ mɛi baana faŋŋ akɛ toiŋjɔlɛ ji wɔsui lɛ ateŋ ekome. Wɔfeŋ mɛi ni ‘baawowoo wɔhe mlila.’ (Gal. 5:22-26) Yɛ no najiaŋ lɛ, wɔbɔɔ mɔdɛŋ koni ‘wɔkɛ gbɔmɛi fɛɛ ahi shi yɛ hejɔlɛ mli.’—Rom. 12:18.

Awaa Amɛyi shi Amɛyɛ Miishɛɛ!

22-24. (a) Mɛni haa mɛi ni awaa amɛ yi yɛ jalɛ hewɔ lɛ náa miishɛɛ lɛ? (b) Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔi enyɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ amli?

22 “Mɛi ni awaa amɛyi yɛ jalɛ hewɔ lɛ yɛ miishɛɛ, ejaakɛ amɛnɔ ji ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ.” (Mat. 5:10) Yesu tee nɔ etsɔɔ enɛ mli akɛ: “Kɛji ajɛ nyɛ ni awa nyɛyi ni amale awie nyɛhe efɔŋ fɛɛ efɔŋ yɛ mihewɔ lɛ, nyɛnáa miishɛɛ. Nyɛmli afilia nyɛ ni nyɛtumɔa kɛ nyamɔ, shi nyɛnyɔmɔwoo fa yɛ ŋwɛi; ejaakɛ nakai amɛwa gbalɔi ni tsɔ nyɛhiɛ lɛ ayi.”Mat. 5:11, 12.

23 Taakɛ afee Nyɔŋmɔ gbalɔi ni hi shi yɛ blema lɛ, Kristofoi kpaa gbɛ akɛ abaajɛ amɛ, abaawa amɛyi, ni abaamale awie amɛhe efɔŋ fɛɛ efɔŋ “yɛ jalɛ hewɔ.” Shi kɛ́ wɔŋmɛ wɔtsui shi yɛ kaai nɛɛ amli kɛyawula shi lɛ, wɔtsui baanyɔ wɔ mli akɛ wɔfee nɔ ni sa Yehowa hiɛ ni wɔwo ehiɛ nyam. (1 Pet. 2:19-21) Amanehulu ni wɔkɛkpeɔ lɛ nyɛŋ aha miishɛɛ ni wɔyɔɔ yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli lɛ nɔ agbɔ amrɔ nɛɛ loo yɛ wɔsɛɛ be mli. Enyɛŋ egbɔ miishɛɛ ni mɛi ni kɛ Kristo baaye nɔ yɛ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ aaaná lɛ nɔ, ni asaŋ enyɛŋ egbɔ miishɛɛ ni Maŋtsɛyeli lɛ shishibii ní baaná naanɔ wala yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ baaná lɛ hu nɔ. Jɔɔmɔi nɛɛ tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ mli jɔ, emli hi, ni efeɔ ejurɔ.

24 Nibii babaoo yɛ lolo ni wɔbaakase kɛjɛ Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ mli. Nikasemɔi enyɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ baawie nibii srɔtoi ni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ mli lɛ ahe. Nyɛhaa wɔkwɛa gbɛ̀i anɔ ni wɔɔtsɔ wɔkɛ nakai wiemɔi ni Yesu Kristo wie lɛ atsu nii.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 2 Hela wiemɔ ni atsɔɔ shishi yɛ Ga Biblia lɛ mli akɛ “ajɔɔ” lɛ shishi diɛŋtsɛ ji “miishɛɛ.” No hewɔ lɛ, yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔtsɔɔ kukuji lɛ ashishi kɛjɛ New World Translation lɛ mli.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Mɛni hewɔ “mɛi ni hiɛ yɔɔ amɛmumɔŋ hiamɔ nii anɔ lɛ” yɔɔ miishɛɛ lɛ?

• Mɛni hewɔ “mɛi ni he jɔ lɛ” yɔɔ miishɛɛ lɛ?

• Eyɛ mli akɛ awaa Kristofoi ayi moŋ, shi mɛni hewɔ amɛyɔɔ miishɛɛ lɛ?

• Te nibii srɔtoi ni Yesu wie akɛ amɛhaa mɔ náa miishɛɛ lɛ ateŋ nɔ ni onáa he miishɛɛ waa lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]

Nibii nɛɛhu ni Yesu wie akɛ amɛhaa mɔ náa miishɛɛ lɛ ahe yɛ sɛɛnamɔ kɛha wɔ ŋmɛnɛ taakɛ amɛji beni ewie lɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 8]

Biblia mli anɔkwalei lɛ ni wɔɔshiɛ lɛ ji gbɛ ni hi ní wɔɔtsɔ nɔ wɔjie mɔbɔnalɛ kpo