Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ŋwɛi Bɔfoi Lɛ—“Mumɔi Ni Sɔmɔɔ Ji Amɛ”

Ŋwɛi Bɔfoi Lɛ—“Mumɔi Ni Sɔmɔɔ Ji Amɛ”

Ŋwɛi Bɔfoi Lɛ—“Mumɔi Ni Sɔmɔɔ Ji Amɛ”

“Ani amɛ fɛɛ lɛ, jeee mumɔi ni sɔmɔɔ ji amɛ, ni mɛi ni baatsɔmɔ yiwalaheremɔ lɛ yelɔi lɛ asɔɔmɔ hewɔ atsu amɛ?”—HEB. 1:14.

1. Mɛɛ miishɛjemɔ wɔbaanyɛ wɔná kɛjɛ Mateo 18:10 kɛ Hebribii 1:14 lɛ mli?

YESU KRISTO bɔ mɔ fɛɛ mɔ ni baatɔtɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ anane lɛ kɔkɔ akɛ: “Nyɛkwɛa jogbaŋŋ koni nyɛkagbe mɛi bibii nɛɛ ateŋ mɔ kome he guɔ; ejaakɛ miikɛɛ nyɛ akɛ, amɛbɔfoi ni yɔɔ ŋwɛi lɛ kwɛɔ mitsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ hiɛ daa.” (Mat. 18:10) Beni bɔfo Paulo wieɔ ŋwɛi bɔfoi anɔkwafoi lɛ ahe lɛ, eŋma akɛ: “Ani amɛ fɛɛ lɛ, jeee mumɔi ni sɔmɔɔ ji amɛ, ni mɛi ni baatsɔmɔ yiwalaheremɔ lɛ yelɔi lɛ asɔɔmɔ hewɔ atsu amɛ?” (Heb. 1:14) Wiemɔi nɛɛ maa nɔ mi kɛhaa wɔ akɛ Nyɔŋmɔ tsuɔ ŋwɛi bɔfoi koni amɛbaye amɛbua wɔ, ni enɛ shɛjeɔ wɔmii. Mɛni Biblia lɛ kɛɔ wɔ yɛ ŋwɛi bɔfoi lɛ ahe? Mɛɛ gbɛ nɔ amɛtsɔɔ amɛyeɔ amɛbuaa wɔ? Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ amɛdɛŋ?

2, 3. Mɛɛ nitsumɔi komɛi ŋwɛi bɔfoi lɛ tsuɔ?

2 Ŋwɛi bɔfoi anɔkwafoi akpekpei abɔ yɛ ŋwɛi. “Hewalɔi ekãalɔi ní yeɔ ewiemɔ nɔ” ji amɛ fɛɛ. (Lala 103:20; nyɛkanea Kpojiemɔ 5:11.) Nɛkɛ Nyɔŋmɔ mumɔŋ bii nɛɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ kɛ esubaŋ, amɛyɛ Nyɔŋmɔ sui lɛ eko, ni amɛyɛ hegbɛ ni amɛhalaa nɔ ni amɛsumɔɔ. Ato amɛhe gbɛjianɔ jogbaŋŋ ni amɛyɛ hegbɛi ni nɔ kwɔlɔ yɛ Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo lɛ mli ni Mikael (gbɛi ni akɛtsɛɔ Yesu yɛ ŋwɛi) ji bɔfonukpa. (Dan. 10:13; Yuda 9) “Bɔɔ nii fɛɛ ateŋ kromɔbi” nɛɛ ji “Wiemɔ lɛ” loo Nyɔŋmɔ Naawielɔ, ni Yehowa kɛ lɛ tsu nii kɛbɔ nibii krokomɛi fɛɛ.—Kol. 1:15-17; Yoh. 1:1-3.

3 Serafim kuu ní sɔmɔɔ yɛ bɔfonukpa lɛ shishi lɛ jajeɔ krɔŋkrɔŋ ni Yehowa ji lɛ amɛtsɔɔ, ni amɛyeɔ amɛbuaa kɛtsuuɔ ewebii lɛ ahe yɛ mumɔŋ. No sɛɛ lɛ, ayɛ kerubim kuu hu ni jajeɔ egbojee lɛ. (1 Mose 3:24; Yes. 6:1-3, 6, 7) Ŋwɛi bɔfoi krokomɛi hu ni ji tsuji lɛ feɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii kɛtsɔ nitsumɔi srɔtoi ni amɛtsuɔ lɛ anɔ.—Heb. 12:22, 23.

4. Te ŋwɛi bɔfoi lɛ fee amɛnii amɛha tɛŋŋ beni ato shikpɔŋ lɛ shishi lɛ, ni eji adesai kɛ hegbɛ ni amɛyɔɔ ni amɛkɛhalaa nɔ ni amɛsumɔɔ lɛ tsu nii jogbaŋŋ kulɛ, mɛni amɛbaaná kɛjɛ mli?

4 Ŋwɛi bɔfoi lɛ fɛɛ kwa bɔ oshe beni ‘ato shikpɔŋ lɛ shishi lɛ,’ ni amɛkɛ miishɛɛ tsu nitsumɔ ni akɛwo amɛdɛŋ beni asaa shikpɔŋ lɛ kɛha adesai lɛ. (Hiob 38:4, 7) Yehowa bɔ adesa bɔ ni “shwɛ fioo kɛkɛ ni” ekɛ “ŋwɛi bɔfoi aye egbɔ,” ni akɛni ebɔ adesai yɛ ‘esubaŋ nɔ’ hewɔ lɛ, adesai nyɛɔ amɛjieɔ Bɔlɔ lɛ sui ni nɔ bɛ lɛ akpo. (Heb. 2:7; 1 Mose 1:26) Eji Adam kɛ Hawa kɛ hegbɛ ni amɛyɔɔ ni amɛkɛhalaa nɔ ni amɛsumɔɔ lɛ tsu nii jogbaŋŋ kulɛ, amɛ kɛ amɛshwiei lɛ baaya nɔ aná miishɛɛ yɛ paradeiso, ni amɛbaaya nɔ amɛfata Yehowa jeŋ muu fɛɛ weku lɛ he.

5, 6. Mɛɛ atua atse yɛ ŋwɛi, ni te Nyɔŋmɔ tsu he nii eha tɛŋŋ?

5 Ekã shi faŋŋ akɛ ŋwɛi bɔfoi krɔŋkrɔŋi lɛ anaa kpɛ amɛhe beni atuatsemɔ je shishi yɛ ŋwɛi lɛ. Amɛteŋ mɔ kome naaa he miishɛɛ dɔŋŋ akɛ ejie Yehowa yi, shi moŋ eshwe akɛ aja lɛ. Efee ehe Satan (ni eshishi ji “Shiteekɛwolɔ”) kɛtsɔ shi ni ete ewo hegbɛ ni Yehowa yɔɔ ni eyeɔ nɔ lɛ, ni ebɔ mɔdɛŋ akɛ eto nɔyeli ni teɔ shi woɔ Yehowa nɔyeli lɛ. Satan ji mɔ klɛŋklɛŋ ni male, ni elaka klɛŋklɛŋ adesai enyɔ lɛ ni amɛfata ehe kɛtse amɛ-Bɔlɔ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ hiɛ atua.—1 Mose 3:4, 5; Yoh. 8:44.

6 Yehowa tsɔ klɛŋklɛŋ gbalɛ ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ nɔ ebu Satan fɔ amrɔ nɔŋŋ akɛ: “Mikɛ nyɛɛ aaaŋmɛ okɛ yoo lɛ teŋ, kɛ oseshi kɛ eseshi teŋ; eeetswa oyitso nɔ̃, ni bo hu oootswa enanetsitsi nɔ̃.” (1 Mose 3:15) Nyɛ̃ɛ baahi Satan kɛ “yoo lɛ” teŋ. Hɛɛ, Yehowa buɔ eŋwɛi gbɛjianɔtoo ni ji ŋwɛi bɔfoi anɔkwafoi lɛ akɛ E-ŋa ni esumɔɔ. Gbalɛ nɛɛ ha aná hiɛnɔkamɔ, eyɛ mli akɛ emli saji lɛ ji “teemɔŋ sane” ni abaajie lɛ kpo fiofio. Nyɔŋmɔ to gbɛjianɔ koni mɔ ko ajɛ egbɛjianɔtoo lɛ fã ni yɔɔ ŋwɛi lɛ mli ni ekpata atuatselɔi fɛɛ ahiɛ, ni atsɔ enɔ afee “nii ni yɔɔ ŋwɛi kɛ nii ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ” fɛɛ ekome.—Efe. 1:8-10.

7. Mɛni ŋwɛi bɔfoi komɛi fee yɛ Noa gbii lɛ amli, ni mɛni ba amɛnɔ?

7 Ŋwɛi bɔfoi komɛi shi “amɛ diɛŋtsɛ amɛshihilɛhe lɛ” yɛ Noa gbii lɛ amli, ni amɛŋɔ adesai agbɔmɔtsei ni amɛkɛ yei baná bɔlɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. (Yuda 6; 1 Mose 6:1-4) Yehowa shɛrɛ nakai atuatselɔi lɛ ewo duŋ kpii mli, ni amɛyafata Satan he akɛ “mumɔi fɔji asafo” ni amɛbatsɔmɔ Nyɔŋmɔ tsuji ahenyɛlɔi ní yitseiaŋ wala.—Efe. 6:11-13; 2 Pet. 2:4.

Mɛɛ Gbɛ nɔ Ŋwɛi Bɔfoi Yeɔ Amɛbuaa Wɔ?

8, 9. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa kɛ ŋwɛi bɔfoi tsu nii kɛye ebua adesai?

8 Abraham, Yakob, Mose, Yoshua, Yesaia, Daniel, Yesu, Petro, Yohane, kɛ Paulo fata mɛi ni ŋwɛi bɔfoi sɔmɔ amɛ lɛ ahe. Ŋwɛi bɔfoi anɔkwafoi tsu Nyɔŋmɔ kojomɔi ahe nii, ni atsɔ amɛnɔ akɛ gbalɛi kɛ gbɛtsɔɔmɔi ni Mose Mla lɛ fata he lɛ ha. (2 Maŋ. 19:35; Dan. 10:5, 11, 14; Bɔf. 7:53; Kpoj. 1:1) Akɛni wɔyɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ muu lɛ fɛɛ hewɔ lɛ, ehe ehiaaa ni Nyɔŋmɔ atsɔ ŋwɛi bɔfoi anɔ ní ekɛ shɛɛ saji aha. (2 Tim. 3:16, 17) Shi kɛlɛ, ŋwɛi bɔfoi miitsu Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii kɛ hiɛdɔɔ ni amɛmiiye amɛmiibua Nyɔŋmɔ tsuji yɛ gbɛ ni adesai enaaa lɛ nɔ.

9 Biblia lɛ maa nɔ mi ehaa wɔ akɛ: “Yehowa bɔfo lɛ bɔɔ nsara yɛ mɛi ni sheɔ lɛ gbeyei lɛ ahe kɛkpeɔ, ni ejieɔ amɛ.” (Lala 34:8; 91:11) Akɛni Satan folɔɔ adesai anaa akɛ amɛyeŋ anɔkwa hewɔ lɛ, Yehowa ŋmɛɔ gbɛ ni kaai srɔtoi baa wɔ nɔ. (Luka 21:16-19) Shi, Nyɔŋmɔ le he ni kɛ́ wɔŋmɛ wɔtsui shi yɛ kaa ko mli kɛyashi lɛ enaa akɛ wɔbaaye lɛ anɔkwa. (Nyɛkanea 1 Korintobii 10:13.) Ŋwɛi bɔfoi efee klalo akɛ amɛaaye amɛbua Nyɔŋmɔ tsuji bɔ ni kɛ esuɔmɔnaa nifeemɔ kpãa gbee. Amɛjie Shadrak, Meshak, Abednego, Daniel kɛ Petro kɛjɛ gbele mli, shi amɛŋmɛ gbɛ ni henyɛlɔi gbe Stefano kɛ Yakobo. (Dan. 3:17, 18, 28; 6:22; Bɔf. 7:59, 60; 12:1-3, 7, 11) Esoro shihilɛi ni mɛi nɛɛ kɛkpe kɛ nɔ ni ba amɛnɔ. Nakai nɔŋŋ hu agbe wɔnyɛmimɛi lɛ ekomɛi yɛ Nazi tsuŋwoohei lɛ, shi Yehowa baa amɛteŋ mɛi babaoo ayi.

10. Yɛ ŋwɛi bɔfoi ayelikɛbuamɔ sɛɛ lɛ, mɛɛ yelikɛbuamɔ kroko wɔnine baanyɛ ashɛ nɔ?

10 Ŋmalɛ lɛ etsɔɔɔ akɛ mɔ fɛɛ mɔ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ yɛ bɔfo ni buɔ ehe. Wɔyɛ nɔmimaa akɛ “kɛji wɔba nɔ ko yɛ [Nyɔŋmɔ] suɔmɔ naa lɛ, eboɔ wɔ toi.” (1 Yoh. 5:14) Eji anɔkwale akɛ, Yehowa baanyɛ atsu ŋwɛi bɔfo koni eye ebua wɔ, shi ebaanyɛ etsɔ gbɛ kroko hu nɔ eye ebua wɔ. Ebaanyɛ etsirɛ Kristofoi krokomɛi ni amɛye amɛbua wɔ ni amɛshɛje wɔmii. Nyɔŋmɔ baanyɛ aha wɔ nilee kɛ hewalɛ ni he hiaa bɔni afee ni wɔnyɛ wɔdamɔ ‘ŋmei ko ni yɔɔ wɔheloo mli,’ ni piŋɔ wɔ tamɔ nɔ ni “satan bɔfo” miigbala wɔ mai lɛ anaa.—2 Kor. 12:7-10; 1 Tes. 5:14.

Nyɛkasea Yesu

11. Mɛɛ gbɛ nɔ akɛ ŋwɛi bɔfoi tsu nii kɛye abua Yesu, ni mɛni anɔkwa ni eye Nyɔŋmɔ lɛ ha ana?

11 Susumɔ bɔ ni Yehowa kɛ ŋwɛi bɔfoi tsu nii yɛ Yesu gbɛfaŋ lɛ he okwɛ. Amɛtswa efɔmɔ kɛ eshitee lɛ he adafi, ni amɛsɔmɔ lɛ beni eyɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ. Kulɛ ŋwɛi bɔfoi lɛ baanyɛ abu ehe ni akamɔ lɛ ni agbe lɛ yɛ yiwalɛ gbɛ nɔ. Shi yɛ no najiaŋ lɛ, atsu ŋwɛi bɔfo ko ni ebawo lɛ hewalɛ. (Mat. 28:5, 6; Luka 2:8-11; 22:43) Bɔni afee ni Yehowa yiŋtoo aba mli lɛ, Yesu kɛ ewala shã afɔle ni ekɛha ana akɛ adesa ni eye emuu baanyɛ aye Nyɔŋmɔ anɔkwa ekɔɔɔ he eko nɔ̃ kaa ni ekɛbaakpe. No hewɔ lɛ, Yehowa tee Yesu shi ni eha lɛ wala ni anyɛŋ hiɛ akpata yɛ ŋwɛi, ni eŋɔ “hegbɛ fɛɛ” eha lɛ, ni eŋɔ ŋwɛi bɔfoi lɛ eto eshishi. (Mat. 28:18; Bɔf. 2:32; 1 Pet. 3:22) No hewɔ lɛ, Yesu ha ana faŋŋ akɛ lɛ ji mɔ titri ni ji “yoo” lɛ ‘seshi’ lɛ.—1 Mose 3:15; Gal. 3:16.

12. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkase bɔ ni Yesu ŋmɛ pɛpɛɛpɛ lɛ?

12 Yesu le akɛ ejaaa akɛ eeeka Yehowa ekwɛ kɛtsɔ ehe ni ekɛ aaawo shihilɛ ni yɔɔ oshara mli lɛ nɔ kɛ gbɛkpamɔ akɛ ŋwɛi bɔfoi baaye amɛbua lɛ. (Nyɛkanea Mateo 4:5-7.) No hewɔ lɛ, nyɛhaa wɔkasea Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ kɛtsɔ “jwɛŋmɔ kpakpa” ni wɔɔná lɛ nɔ, ni wɔkɛ wɔhe akawo shihilɛ ko ni yɔɔ oshara mli, ni kɛlɛ wɔkɛ ekãa adamɔ yiwaa ni wɔkɛkpeɔ lɛ naa.—Tito 2:12.

Nɔ ni Wɔbaanyɛ Wɔkase Kɛjɛ Ŋwɛi Bɔfoi Anɔkwafoi lɛ Ahe

13. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ ŋwɛi bɔfoi anɔkwafoi lɛ anɔkwɛmɔnɔ ni atsĩ tã yɛ 2 Petro 2:9-11 lɛ mli?

13 Beni bɔfo Petro kã mɛi ni ‘wieɔ’ Yehowa tsuji ni afɔ amɛ mu lɛ ‘ahe efɔŋ’ lɛ ahiɛ lɛ, etsɛ́ ŋwɛi bɔfoi anɔkwafoi lɛ anɔkwɛmɔnɔ lɛ yisɛɛ. Eyɛ mli ŋwɛi bɔfoi nɛɛ yɛ hewalɛ babaoo moŋ, shi amɛwieee Yehowa tsuji ni afɔ amɛ mu lɛ ahe efɔŋ amɛkɛkojooo amɛ “yɛ Nuŋtsɔ [Yehowa] hiɛ” akɛni amɛyɛ bulɛ kɛha lɛ lɛ hewɔ. (Nyɛkanea 2 Petro 2:9-11.) Esaaa akɛ wɔ hu wɔkojoɔ mɛi bɔ ni esaaa, shi moŋ wɔjie bulɛ kpo wɔtsɔɔ mɛi ni ajie ato wɔ nɔ yɛ asafo lɛ mli lɛ, ni wɔshi saji wɔwo Yehowa ni ji Kojolɔ ni Fe Fɛɛ lɛ dɛŋ.—Rom. 12:18, 19; Heb. 13:17.

14. Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni kɔɔ heshibaa he bɔfoi lɛ feɔ amɛhaa wɔ?

14 Bɔ ni Yehowa bɔfoi lɛ kɛ heshibaa sɔmɔɔ lɛ feɔ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ehaa wɔ. Ŋwɛi bɔfoi komɛi kpoo akɛ amɛaatsĩ amɛgbɛi atã amɛtsɔɔ adesai. (1 Mose 32:29; Koj. 13:17, 18) Eyɛ mli akɛ ŋwɛi bɔfoi akpekpei abɔ yɛ ŋwɛi moŋ, shi Mikael kɛ Gabriel pɛ ji mɛi ni Biblia lɛ tsĩ amɛgbɛi atã. Enɛ haŋ wɔkɛ woo ni esaaa aha ŋwɛi bɔfoi lɛ. (Luka 1:26; Kpoj. 12:7) Beni bɔfo Yohane kula shi koni eja ŋwɛi bɔfo ko lɛ, ŋwɛi bɔfo lɛ bɔ lɛ kɔkɔ akɛ: “Kaakwɛ ni ofee! ejaakɛ onaanyo tsulɔ kɛ onyɛmimɛi . . . lɛ ateŋ mɔ ko ji mi.” (Kpoj. 22:8, 9) Esa akɛ wɔja Nyɔŋmɔ ni wɔsɔle kɛbi lɛ pɛ nii.—Nyɛkanea Mateo 4:8-10.

15. Mɛɛ gbɛ nɔ ŋwɛi bɔfoi lɛ feɔ tsuishiŋmɛɛ he nɔkwɛmɔnɔ amɛhaa wɔ?

15 Bɔ ni ŋwɛi bɔfoi lɛ ŋmɛɔ amɛtsui shi lɛ hu feɔ nɔkwɛmɔnɔ ehaa wɔ. Eyɛ mli akɛ amɛmiisumɔ waa ni amɛle Nyɔŋmɔ teemɔŋ saji lɛ moŋ, shi amɛleee fɛɛ. Biblia lɛ kɛɔ akɛ, “nii hu ni ŋwɛi bɔfoi tete shweɔ akɛ amɛaana mli lɛ.” (1 Pet. 1:12) No hewɔ lɛ, mɛni amɛfeɔ? Amɛmɛɔ kɛyashiɔ beni Nyɔŋmɔ ‘tsɔɔ asafo lɛ nɔ ehaa aleɔ enilee ní fá babaoo lɛ.’—Efe. 3:10, 11.

16. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔnifeemɔ baanyɛ asa ŋwɛi bɔfoi lɛ ahe?

16 Kristofoi ni kɛ kaa kpeɔ lɛ ji ‘nikwɛmɔnii kɛha ŋwɛi bɔfoi.’ (1 Kor. 4:9) Kɛ́ ŋwɛi bɔfoi lɛ na akɛ wɔmiiye anɔkwa lɛ, amɛtsui nyɔɔ amɛmli naakpa, ni amɛnáa miishɛɛ po kɛ́ eshafeelɔ ko tsake etsui. (Luka 15:10) Ŋwɛi bɔfoi lɛ naa subaŋ kpakpa ni Kristofoi yei jieɔ lɛ kpo lɛ. Biblia lɛ tsɔɔ akɛ “esa akɛ yoo aná hewalɛ he okadi ko yɛ eyiteŋ yɛ ŋwɛi bɔfoi lɛ ahewɔ.” (1 Kor. 11:3, 10) Hɛɛ, eŋɔɔ ŋwɛi bɔfoi lɛ anaa kɛji Kristofoi yei kɛ Nyɔŋmɔ tsuji fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ kɛ teokrase gbɛtsɔɔmɔ kɛ yitsoyeli he gbɛjianɔtoo lɛ tsu nii. Toiboo ni tamɔ nɛkɛ ji kaimɔ ni sa kɛha ŋwɛi bɔfoi lɛ.

Ŋwɛi Bɔfoi Kɛ Amɛhe Woɔ Shiɛmɔ Nitsumɔ lɛ Mli

17, 18. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔwie akɛ ŋwɛi bɔfoi fataa wɔhe kɛshiɛɔ lɛ?

17 Ŋwɛi bɔfoi lɛ kɛ amɛhe wo nibii ni sa kadimɔ ni tee nɔ yɛ “Nuŋtsɔ gbi lɛ” mli lɛ ekomɛi amli. Enɛɛmɛi ekomɛi ji Maŋtsɛyeli lɛ ni ato yɛ afi 1914 lɛ, kɛ Satan kɛ edaimonioi lɛ ní “Mikael kɛ ebɔfoi lɛ” shɛrɛ amɛ amɛshwie kɛjɛ ŋwɛi lɛ. (Kpoj. 1:10; 11:15; 12:5-9) Bɔfo Yohane na ‘bɔfo ko miifiliki yɛ ŋwɛi teŋ, ni ehiɛ naanɔ sanekpakpa ni eyaajaje etsɔɔ mɛi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ.’ Ŋwɛi bɔfo lɛ jaje akɛ: “Nyɛshea Nyɔŋmɔ gbeyei ni nyɛkɛ anunyam ahaa lɛ, ejaakɛ ekojomɔ ŋmɛlɛtswaa lɛ eshɛ; ni nyɛjaa mɔ ni fee ŋwɛi kɛ shikpɔŋ kɛ ŋshɔ kɛ nubui ni baa lɛ.” (Kpoj. 14:6, 7) No hewɔ lɛ, ŋwɛi bɔfoi fiɔ Yehowa tsuji asɛɛ beni amɛshiɛɔ Maŋtsɛyeli ni ato lɛ he sanekpakpa lɛ yɛ shiteekɛwoo ni naa wa ní Abonsam kɛbaa lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ.—Kpoj. 12:13, 17.

18 Ŋmɛnɛ, ŋwɛi bɔfoi kɛ wɔ ewieee ni amɛkɛtsɔɔ wɔ gbɛ kɛya mɛi ni hiɛ tsui kpakpa lɛ aŋɔɔ tamɔ bɔ ni ŋwɛi bɔfo ko kɛ Filipo wie ni etsɔɔ lɛ gbɛ kɛtee Etiopia piafonyo lɛ ŋɔɔ lɛ. (Bɔf. 8:26-29) Shi kɛlɛ, ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ niiashikpamɔi babaoo yeɔ odase akɛ ŋwɛi bɔfoi fataa wɔhe yɛ Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli, eyɛ mli akɛ wɔnaaa amɛ, ni amɛtsɔɔ wɔ gbɛ kɛyaa mɛi ni “ajie ato naanɔ wala” lɛ aŋɔɔ. * (Bɔf. 13:48) Kwɛ bɔ ni ehe hiaa akɛ wɔkɛ wɔhe aaawo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli daa bɔni afee ní wɔfata he kɛtao mɛi ni sumɔɔ ni ‘amɛja tsɛ lɛ yɛ mumɔ kɛ anɔkwale mli’ lɛ!—Yoh. 4:23, 24.

19, 20. Mɛɛ gbɛfaŋnɔ ŋwɛi bɔfoi lɛ náa yɛ nibii ni kadiɔ “je nɛŋ naagbee lɛ” mli?

19 Beni Yesu wieɔ wɔgbii nɛɛ ahe lɛ, ekɛɛ akɛ ŋwɛi bɔfoi lɛ ‘baahala mɛi fɔ̃ji lɛ yɛ jalɔi lɛ ateŋ’ yɛ “je nɛŋ naagbee lɛ.” (Mat. 13:37-43, 49) Ŋwɛi bɔfoi náa mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ anaagbee naabuamɔ lɛ kɛ amɛnaasɔomɔ lɛ mli gbɛfaŋnɔ. (Nyɛkanea Mateo 24:31; Kpoj. 7:1-3) Kɛfata he lɛ, ŋwɛi bɔfoi baafata Yesu he beni ‘egbalaa gwaŋtɛŋi kɛ abotiai lɛ amli lɛ.’—Mat. 25:31-33, 46.

20 “Beni aaajie Nuŋtsɔ Yesu kpo kɛaajɛ ŋwɛi kɛ ehewalɛ bɔfoi lɛ” abaakpata mɛi fɛɛ “ni leee Nyɔŋmɔ kɛ mɛi ni booo wɔ-Nuŋtsɔ Yesu Kristo sanekpakpa lɛ toi lɛ” ahiɛ. (2 Tes. 1:6-10) Beni Yohane na nakai nifeemɔ lɛ he ninaa lɛ, ewie Yesu kɛ ŋwɛi bɔfoi ni tara okpɔŋɔi yɛji anɔ koni amɛyawu jalɛ ta lɛ ahe.—Kpoj. 19:11-14.

21. Mɛni bɔfo ‘ni hiɛ bu kwɔŋkwɔŋ lɛ naa samfee kɛ kɔ̃sɔ̃ŋkɔ̃sɔ̃ kpeteŋkpele yɛ edɛŋ’ lɛ baafee Satan kɛ edaimonioi lɛ?

21 Agbɛnɛ hu Yohane na “bɔfo ko miikpeleke shi kɛmiijɛ ŋwɛi, ni ehiɛ bu kwɔŋkwɔŋ lɛ naa samfee lɛ kɛ kɔ̃sɔ̃ŋkɔ̃sɔ̃ kpeteŋkpele ko yɛ edɛŋ.” Ŋwɛi bɔfo nɛɛ ji bɔfonukpa Mikael, ni lɛ ebaafi Abonsam kɛ edaimonioi lɛ ni eshɛrɛ amɛ eshwie bu kwɔŋkwɔŋ lɛ mli. Yɛ Kristo Afii Akpe Nɔyeli lɛ naagbee lɛ, abaaŋmɛɛ amɛhe koni amɛka adesai ni eye emuu lɛ nɔ ni ji naagbee nɔ. No sɛɛ lɛ, abaakpata Satan kɛ atuatselɔi krokomɛi fɛɛ ahiɛ. (Kpoj. 20:1-3, 7-10; 1 Yoh. 3:8) Eshwɛŋ mɛi ni tseɔ Nyɔŋmɔ hiɛ atua lɛ ateŋ mɔ ko kwraa.

22. Mɛɛ gbɛfaŋnɔ ŋwɛi bɔfoi lɛ baaná yɛ nɔ ni etsɛŋ ni baaba lɛ mli, ni te esa akɛ wɔnu gbɛfaŋnɔ ní amɛnáa lɛ he wɔha tɛŋŋ?

22 Etsɛŋ kwraa ni abaakpɔ̃ wɔ kɛjɛ Satan nibii agbɛjianɔtoo fɔŋ nɛɛ mli. Ŋwɛi bɔfoi baaná nifeemɔi ni sa kadimɔ nɛɛ ni akɛbaabu Yehowa nɔyeli lɛ bem, ni baaha eyiŋtoo kɛha shikpɔŋ kɛ adesai lɛ aba mli kwraa lɛ mli gbɛfaŋnɔ. Eji anɔkwale akɛ bɔfoi anɔkwafoi lɛ, “mumɔi ni sɔmɔɔ ji amɛ, ni mɛi ni baatsɔmɔ yiwalaheremɔ lɛ yelɔi lɛ asɔɔmɔ hewɔ atsu amɛ.” No hewɔ lɛ, nyɛhaa wɔdaa Yehowa Nyɔŋmɔ shi akɛ ekɛ ŋwɛi bɔfoi lɛ tsuɔ nii kɛyeɔ ebuaa wɔ koni wɔfee esuɔmɔnaa nii, ni wɔná naanɔ wala.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 18 Kwɛmɔ Jehovah’s Witnesses—Proclaimers of God’s Kingdom wolo lɛ, baafa 549-551 lɛ.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Te ato ŋwɛi bɔfoi lɛ ahe gbɛjianɔ aha tɛŋŋ?

• Mɛni ŋwɛi bɔfoi lɛ ekomɛi fee yɛ Noa gbii lɛ amli?

• Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ kɛ ŋwɛi bɔfoi lɛ tsuɔ nii kɛyeɔ ebuaa wɔ?

• Mɛɛ gbɛfaŋnɔ bɔfoi anɔkwafoi lɛ náa yɛ wɔgbii nɛɛ amli?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 21]

Ŋwɛi bɔfoi kɛ miishɛɛ feɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 23]

Taakɛ ebalɛ yɛ Daniel gbɛfaŋ lɛ, ŋwɛi bɔfoi efee klalo akɛ amɛaaye amɛbua bɔ ni kɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ kpãa gbee

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 24]

Ná ekãa ejaakɛ ŋwɛi bɔfoi lɛ fiɔ Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ lɛ sɛɛ!

[He ni Sane lɛ Jɛ]

Globe: NASA photo