Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Kristo Suɔmɔ Lɛ Tsirɛɔ Wɔ Ni Wɔsumɔɔ Mɛi

Kristo Suɔmɔ Lɛ Tsirɛɔ Wɔ Ni Wɔsumɔɔ Mɛi

Kristo Suɔmɔ Lɛ Tsirɛɔ Wɔ Ni Wɔsumɔɔ Mɛi

“Bɔ ni [Yesu] sumɔɔ emɛi ni yɔɔ je lɛŋ lɛ, nakai esumɔ amɛ kɛwula shi.”—YOH. 13:1.

1, 2. (a) Mɛni sa kadimɔ waa yɛ suɔmɔ ni Yesu jie lɛ kpo lɛ he? (b) Mɛɛ nifeemɔi ni tsɔɔ suɔmɔ wɔbaasusu he yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

YESU fee nɔkwɛmɔnɔ ni hi kɛwula shi yɛ suɔmɔ gbɛfaŋ. Ekɛ suɔmɔ tsu nii yɛ nɔ fɛɛ nɔ mli—ewiemɔ kɛ enifeemɔ mli jio, enitsɔɔmɔ kɛ efɔleshaa gbele lɛ fɛɛ tsɔɔ akɛ eyɛ suɔmɔ. Beni Yesu yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, ejie suɔmɔ kpo etsɔɔ mɛi ni ekɛkpe lɛ kɛ titri lɛ ekaselɔi lɛ aahu kɛtee gbele mli tɔ̃ɔ.

2 Yesu to suɔmɔ he okadi ni hi jogbaŋŋ efɔ̃ shi koni esɛɛnyiɛlɔi lɛ akase. Enɔkwɛmɔnɔ lɛ tsirɛɔ wɔ hu ní wɔjie suɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ kpo wɔtsɔɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi kɛ mɛi krokomɛi fɛɛ kwa. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaasusu nɔ ni asafoŋ onukpai baanyɛ akase kɛjɛ Yesu dɛŋ yɛ bɔ ni amɛbaafee amɛjie suɔmɔ kpo amɛtsɔɔ mɛi ni etɔ̃ tɔmɔi ni yɔɔ hiɛdɔɔ kɛ tɔmɔi ni bɛ hiɛdɔɔ tsɔ̃ lɛ. Agbɛnɛ hu wɔbaasusu bɔ ni Yesu suɔmɔ lɛ tsirɛɔ Kristofoi koni amɛye amɛbua amɛnyɛmimɛi ni eyaje fimɔ mli, mɛi ni hela emɔmɔ amɛ, kɛ amɛteŋ mɛi ni adebɔɔ naa osharai enina amɛ lɛ he.

3. Eyɛ mli akɛ Petro fee esha ni yɔɔ hiɛdɔɔ moŋ, shi te Yesu kɛ lɛ ye eha tɛŋŋ?

3 Gbi gbɛkɛ dani enɔ jetsɛremɔ ni agbe Yesu lɛ, lɛ diɛŋtsɛ ebɔfoi lɛ ateŋ mɔ kome ni atsɛɔ lɛ Petro lɛ kwa lɛ shii etɛ. (Mar. 14:66-72) Ni kɛlɛ, beni Petro kpale taakɛ Yesu etsɔ hiɛ ewie lɛ, Yesu ŋɔfa lɛ. Yesu tuu sɔ̃i wuji komɛi po ewo edɛŋ. (Luka 22:32; Bɔf. 2:14; 8:14-17; 10:44, 45) Mɛni wɔkaseɔ kɛjɛɔ bɔ ni Yesu kɛ mɛi ni tɔ̃ tɔmɔi ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ ye ha lɛ mli?

Okɛ Mɛi ni Etɔ̃ lɛ Aye Tamɔ Kristo Fee Lɛ

4. Mɛɛ shihilɛ mli ehe bahiaa waa ni ajie suɔmɔ ni tamɔ Kristo nɔ lɛ kpo?

4 Shihilɛi pii yɛ ni biɔ ni wɔjie suɔmɔ ni tamɔ Kristo nɔ lɛ kpo, ni shihilɛi nɛɛ ateŋ ekome ni haa mɔ tsui yeɔ waa ji beni weku mli bii lɛ eko loo asafoŋnyo ko etɔ̃ tɔmɔ ni hiɛdɔɔ yɔɔ he lɛ. Dɔlɛ sane ji akɛ beni Satan gbɛjianɔtoo lɛ naagbee gbii lɛ bɛŋkɛɔ enaagbee kwraa lɛ, belɛ je nɛŋ mumɔ lɛ miiha mɛi pii ajeŋba miikpɔtɔ. Je lɛŋ sui gbohii lɛ baanyɛ aná gbekɛbii kɛ onukpai fɛɛ anɔ hewalɛ, ni ebaaha ewa eha amɛ akɛ amɛaanyiɛ jalɛ gbɛ lɛ nɔ. Yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ, ehe bahia ni ashwie mɛi komɛi kɛjɛ Kristofoi asafo lɛ mli ní akã mɛi komɛi hu ahiɛ. Nakai nɔŋŋ eji ŋmɛnɛ. (1 Kor. 5:11-13; 1 Tim. 5:20) Shi kɛ́ onukpai ni yeɔ saji nɛɛ jie suɔmɔ ni tamɔ Kristo nɔ lɛ kpo lɛ, ebaanyɛ ená mɔ ni etɔ̃ lɛ nɔ hewalɛ waa diɛŋtsɛ.

5. Mɛɛ gbɛ nɔ esa akɛ asafoŋ onukpai lɛ ajie Kristo suɔmɔ lɛ kpo beni amɛkɛ mɛi ni etɔ̃ lɛ miiye lɛ?

5 Esa akɛ asafoŋ onukpai kɛ Yehowa jalɛ shishitoo mlai lɛ atsu nii be fɛɛ be taakɛ Yesu fee lɛ. Kɛ́ amɛfee nakai lɛ, etsɔɔ akɛ amɛmiijie mlijɔlɛ, mlihilɛ kɛ suɔmɔ ni Yehowa yɔɔ lɛ eko kpo. Kɛ́ mɔ ko eshwa ehe lɛɛlɛŋ ni ‘etsui ekumɔ’ ni ‘emumɔ miitswia shi kɛ dɔlɛ’ yɛ etɔmɔ lɛ hewɔ lɛ, ekolɛ ebaafee mlɛo eha onukpai lɛ akɛ ‘amɛaasaa nakai mɔ lɛ ekoŋŋ yɛ mlijɔlɛ mumɔ mli.’ (Lala 34:19; Gal. 6:1) Shi te esa akɛ amɛkɛ mɔ ko ni ji kuɛŋtilɔ ni ejieee heshwamɔ kpo lɛ aye aha tɛŋŋ?

6. Mɛni esaaa akɛ asafoŋ onukpai lɛ feɔ kɛ́ amɛkɛ mɔ ko ni etɔ̃ lɛ miiye, ni mɛni hewɔ?

6 Kɛji mɔ ni etɔ̃ lɛ kpoo akɛ eeebo Ŋmalɛ mli ŋaawoi atoi, loo eeshwa mɛi krokomɛi akɛ amɛ amɛha efee esha lɛ, ekolɛ asafoŋ onukpai lɛ kɛ mɛi krokomɛi amli baawo la. Akɛni amɛle awui ni enifeemɔ lɛ eye hewɔ lɛ, ekolɛ ewiemɔi kɛ enifeemɔi baaha amɛtsuii anɔ ahole ni amɛkɛ lɛ awie kɛ mlifu. Shi mlifu fiteɔ nii, ni ehaŋ wɔnyɛ wɔjie “Kristo jwɛŋmɔ” lɛ kpo. (1 Kor. 2:16; nyɛkanea Yakobo 1:19, 20.) Yesu bɔ mɛi komɛi ni hi shi yɛ ebeaŋ lɛ kɔkɔ ní eshiuuu nɔ ko nɔ, shi be ko kwraa bɛ ni ewie nɔ ko ni tsɔɔ akɛ eenyɛ amɛ loo kɛ yiŋtoo lɛ akɛ edɔ amɛ. (1 Pet. 2:23) Yɛ no najiaŋ lɛ, eha efee faŋŋ kɛtsɔ ewiemɔ kɛ enifeemɔ nɔ akɛ efɔŋfeelɔi lɛ baanyɛ atsake amɛtsuii ni amɛkpale kɛba Yehowa ŋɔɔ ekoŋŋ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, “eshafeelɔi ayiwalaheremɔ” fata yiŋtoi titrii ahewɔ ni Yesu ba je lɛŋ lɛ ahe.—1 Tim. 1:15.

7, 8. Mɛni esa akɛ onukpai aha ehi amɛjwɛŋmɔŋ beni amɛyeɔ mɔ ko ni etɔ̃ sane lɛ?

7 Te esa akɛ bɔ ni Yesu kɛ mɛi ni etɔ̃ lɛ ye eha lɛ asa bɔ ni onukpai lɛ kɛ mɛi ni etɔ̃ lɛ yeɔ haa lɛ he aha tɛŋŋ? Kaimɔ akɛ Ŋmalɛ naa gbɛtsɔɔmɔ ni adamɔɔ nɔ akɛ mɛi ni etɔ̃ yɛ asafo lɛ mli lɛ yeɔ lɛ buɔ tooku lɛ he, ni ekolɛ ebaaha efɔŋfeelɔ ni ajɛ ŋmalɛ lɛ mli atsɔse lɛ lɛ atsake etsui. (2 Kor. 2:6-8) Dɔlɛ sane ji akɛ mɛi komɛi tsakeee amɛtsui ni ashwieɔ amɛ kɛjɛɔ asafo lɛ mli, kɛlɛ eyɛ miishɛɛ akɛ wɔɔle akɛ sɛɛ mli lɛ mɛi nɛɛ ateŋ mɛi babaoo kuɔ amɛsɛɛ kɛbaa Yehowa asafo lɛ mli ekoŋŋ. Kɛ́ asafoŋ onukpai jie suɔmɔ ni tamɔ Kristo nɔ̃ lɛ kpo lɛ, ehaa efeɔ mlɛo akɛ mɔ ni ashwie lɛ lɛ baatsake etsui ni eku esɛɛ eba ekoŋŋ. Sɛɛ mli lɛ, ekolɛ mɛi ni eku amɛsɛɛ kɛba nɛɛ nyɛŋ akai Ŋmalɛ naa ŋaawoi fɛɛ ni asafoŋ onukpai lɛ kɛha amɛ lɛ, shi bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ amɛbaakai akɛ onukpai lɛ jie bulɛ kpo amɛtsɔɔ amɛ ni amɛkɛ amɛ ye yɛ suɔmɔ mli.

8 No hewɔ lɛ, kɛ́ efɔŋfeelɔi nɛɛ ekpɛlɛɛɛ ŋaa ni ajɛɔ Ŋmalɛ mli awoɔ amɛ lɛ nɔ po lɛ, esa akɛ onukpai lɛ ajie “mumɔ lɛ yibii” lɛ kpo, titri lɛ suɔmɔ ni tamɔ Kristo nɔ lɛ. (Gal. 5:22, 23) Esaaa akɛ amɛhe tswaa shi kɔkɔɔkɔ kɛshwieɔ efɔŋfeelɔ ko kɛjɛɔ asafo lɛ mli. Esa akɛ amɛha mɔ ni etɔ̃ lɛ ana akɛ amɛmiisumɔ ni ékpale kɛba Yehowa ŋɔɔ. No hewɔ lɛ, sɛɛ mli lɛ kɛ́ efɔŋfeelɔ ko tsake etsui taakɛ amɛteŋ mɛi babaoo feɔ lɛ, ekolɛ ebaada Yehowa shi waa kɛ agbɛnɛ hu “gbɔmɛi ateŋ nikeenii” ní ha efee mlɛo eha lɛ akɛ eku esɛɛ kɛba asafo lɛ mli ekoŋŋ lɛ.—Efe. 4:8, 11, 12 NW.

Jiemɔ Suɔmɔ ni Tamɔ Kristo Nɔ̃ lɛ Kpo yɛ Naagbee Be lɛ Mli

9. Gbaa shihilɛ ko ni tsɔɔ bɔ ni Yesu jie suɔmɔ kpo etsɔɔ ekaselɔi lɛ.

9 Luka ŋma nɔ ko ni Yesu fee ni sa kadimɔ waa ni tsɔɔ suɔmɔ. Yesu le akɛ be ko baashɛ ni Roma asraafoi lɛ baawo Yerusalem maŋ ní agba akɛ abaakpata ehiɛ lɛ he ká, ni no haŋ mɔ ko anyɛ ashi maŋ lɛŋ. No hewɔ lɛ ejɛ suɔmɔ mli ebɔ ekaselɔi lɛ kɔkɔ akɛ: “Kɛ́ nyɛna akɛ abɔ nsra awo Yerusalem he lɛ, belɛ nyɛnáa nyɛlea akɛ efitemɔ lɛ eshɛ.” Mɛni esa akɛ amɛfee? Yesu tsɔ hiɛ ekɛ gbɛtsɔɔmɔ ni yɔɔ faŋŋ ha amɛ, ni etsɔɔ amɛ nɔ̃ tuuntu ni amɛfee. Ekɛɛ akɛ: “No mli lɛ mɛi ni yɔɔ Yudea lɛ ajo foi aya gɔji lɛ anɔ, ni mɛi ni yɔɔ maŋ lɛŋ lɛ aje kpo, ni mɛi ni yɔɔ akrowai lɛ akaba maŋ. Ejaakɛ oweletɔɔ gbi lɛ nɛ, koni nibii fɛɛ ní aŋma lɛ aba mli.” (Luka 21:20-22) Beni Roma asraafoi ni bawo Yerusalem he ká yɛ afi 66 Ŋ.B. lɛ gbala amɛhe shi lɛ, mɛi ni boɔ Nyɔŋmɔ toi lɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔi nɛɛ tsu nii.

10, 11. Mɛɛ gbɛ nɔ foi ni mra be mli Kristofoi lɛ je kɛshi Yerusalem lɛ he ni wɔɔsusu lɛ baaye abua wɔ ni wɔsaa wɔhe kɛha “amanehulu babaoo” lɛ?

10 Beni Kristofoi lɛ joɔ foi kɛshiɔ Yerusalem lɛ, ehe bahia ni amɛjie suɔmɔ ni tamɔ Kristo nɔ̃ lɛ kpo amɛtsɔɔ amɛhe taakɛ Kristo hu jie suɔmɔ kpo etsɔɔ amɛ lɛ. Ekã shi faŋŋ akɛ ehe bahia ni amɛkɛ nibii ni amɛyɔɔ lɛ akumakumaa amɛhe. Shi Yesu gbalɛ lɛ kɔɔ nibii krokomɛi hu ahe fe Yerusalem hiɛkpatamɔ lɛ pɛ he. Egba akɛ: “Amanehulu babaoo aaaba, ní anako nɔ dã kɛjɛ je lɛŋ shishijee mli kɛbashi ŋmɛnɛŋmɛnɛ, ni asaŋ anaŋ enɔ gbi ko gbi ko dɔŋŋ.” (Mat. 24:17, 18, 21) Wɔ hu wɔkɛ hejaramɔ baakpe dani “amanehulu babaoo” lɛ ni kã wɔhiɛ lɛ baaje shishi kɛ no be lɛ mli fɛɛ. Kɛ́ wɔná Kristo suɔmɔ lɛ ebaaye ebua wɔ ni wɔdamɔ naa.

11 No be lɛ mli lɛ, ehe baahia ni wɔnyiɛ Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ sɛɛ koni wɔjie suɔmɔ ni osato bɛ mli lɛ kpo. Enɛ hewɔ lɛ, Paulo wo ŋaa akɛ: “Wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ asa enaanyo hiɛ, koni ahi aha lɛ ni enane amɔ shi. Ejaakɛ Kristo hu haaa ehe asa ehiɛ . . . Shi tsuishiŋmɛɛ kɛ miishɛjemɔ Nyɔŋmɔ lɛ aha nyɛná jwɛŋmɔ kome yɛ nyɛteŋ tamɔ Kristo Yesu.”—Rom. 15:2, 3, 5.

12. Mɛɛ suɔmɔ esa akɛ wɔna amrɔ nɛɛ, ni mɛni hewɔ?

12 Petro ni Yesu jie suɔmɔ kpo etsɔɔ lɛ lɛ hu wo Kristofoi hewalɛ ni amɛná “nyɛmimɛi ahedɔɔ ni apasa bɛ mli” ni ‘amɛbo anɔkwale lɛ toi.’ Esa akɛ Kristofoi lɛ ‘kɛ tsui krɔŋŋ asumɔ amɛhe jogbaŋŋ.’ (1 Pet. 1:22) Ŋmɛnɛ lɛ, ehe miihia ni wɔná sui ni tamɔ Kristo nɔ lɛ fe be fɛɛ. Amrɔ nɛɛ po lɛ, shihilɛi ni mli wawai ni Nyɔŋmɔ webii kɛkpeɔ lɛ amli miiwo wu. Esaaa akɛ wɔteŋ mɔ ko kɛ ehiɛ fɔ̃ɔ jeŋ ni baaho aya nɛɛ mli gbɛjianɔtoo ko kwraa nɔ, ni bɔ ni je lɛŋ shika he gbɛjianɔtoo lɛ efee nɔ ni bɛ shweshweeshwe nyɛsɛɛ nɛɛ maa enɛ nɔ mi. (Nyɛkanea 1 Yohane 2:15-17.) Yɛ no najiaŋ lɛ, beni nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee lɛ bɛŋkɛɔ kpaakpa lɛ, esa akɛ wɔtsi wɔbɛŋkɛ Yehowa ní wɔha naanyobɔɔ kpakpa ahi wɔ kɛ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ ateŋ. Paulo wo ŋaa akɛ: “Nyɛkɛ nyɛmimɛi asuɔmɔ asumɔsumɔa nyɛhe; mɔ fɛɛ mɔ kɛ woo aha enaanyo tsutsu.” (Rom. 12:10) Ni Petro hu ma oti nɛɛ nɔŋŋ nɔ mi ekɛɛ: “Shi titri lɛ nyɛsuɔmɔ ni nyɛkɛsumɔsumɔɔ nyɛhe lɛ mli awa, ejaakɛ suɔmɔ haa eshai babaoo nɔ.”—1 Pet. 4:8.

13-15. Mɛɛ gbɛ nɔ nyɛmimɛi komɛi jie Kristo suɔmɔ lɛ kpo beni adebɔɔ naa osharai ba?

13 Ale Yehowa Odasefoi yɛ jeŋ fɛɛ kwa akɛ amɛjieɔ suɔmɔ ni tamɔ Kristo nɔ lɛ kpo amɛtsɔɔ mɛi. Susumɔ Odasefoi komɛi ni kɛ amɛhe ha kɛyaye amɛbua beni nugbɔnɛmɔ ni naa wa kɛ lasuogbele ni ha ŋshɔ lɛ yi kɛba United States wuoyigbɛ hei babaoo ni kpata nibii ahiɛ yɛ afi 2005 lɛ ahe okwɛ. Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ tsirɛ mɛi ni fa fe 20,000 ni amɛkɛ amɛhe ha, ni amɛteŋ mɛi babaoo shi amɛshiai kpakpai kɛ amɛnitsumɔi ni amɛyaye amɛbua amɛnyɛmimɛi ni oshara nɛɛ enina amɛ lɛ.

14 Yɛ hei nɛɛ ateŋ ekome lɛ, ŋshɔ lɛ teke ehusu lɛ kɛba maŋ lɛŋ aaafee kilomitai 80, ni nu ni ba maŋ lɛŋ lɛ nɔkwɔlɛ aaafee mitai 10. Beni nu lɛ kpɔŋ lɛ, shĩai kɛ tsui ni yɔɔ jɛmɛ lɛ amlijaa etɛ amli ekome fite kwraa. Odasefoi ni le ŋaa nitsumɔi srɔtoi ni jɛ maji srɔtoi anɔ lɛ kɛ tsumaa nibii kɛ dɛŋdadei tee hei nɛɛ ni amɛjɛ amɛtsui mli amɛtsu nɔ fɛɛ nɔ ni he miihia kɛha mɛi nɛɛ awamɔ. Nyɛmimɛi yei enyɔ, mɔ kɛ enyɛmi ni amɛji okulafoi lɛ to amɛnibii amɛwo tsɔne mli ni amɛfã gbɛ kilomitai 3,000, ni amɛyaye amɛbua. Nyɛmimɛi yei nɛɛ ateŋ mɔ kome yɛ jɛmɛ lolo ni ekɛ relief committee ni yɔɔ jɛmɛ lɛ miitsu nii ni eesɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔ hu.

15 Tsũi ni ekumɔ ni amɛsaa amɛmamɔ kɛ nɔ ni amɛsaa amɛha Odasefoi kɛ mɛi krokomɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ fa fe 5,600. Te Odasefoi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ nu suɔmɔ kpele ni ajie lɛ kpo atsɔɔ amɛ lɛ he amɛha tɛŋŋ? Nyɛmi yoo ko ni shĩa fite lɛ fã kɛyahi lɔle bibioo ko ni afee tsũ ni awɔɔ mli yɛ sɛɛ lɛ mli. Tsu nɛɛ miidu ni stove ni ekɛ hoɔ nii lɛ hu efite. Nyɛmimɛi lɛ ma shĩa pɛmpɛoo ko amɛha lɛ. Beni edamɔ shi ni ekwɛɔ shĩa fɛfɛo ni ama aha lɛ nɛɛ lɛ, ehiɛ sɔ nɔ ni Yehowa kɛ enyɛmimɛi Kristofoi lɛ efee eha lɛ lɛ ni ejwa yaafo. Odasefoi ni amɛshĩai ŋmɛɛ amɛ lɛ ateŋ mɛi babaoo ekuuu amɛsɛɛ kɛbaaa tsuii heei ni amamɔ aha amɛ lɛ mli amrɔ nɔŋŋ, shi moŋ amɛmɛ afi loo nɔ ni fe nakai. Mɛni hewɔ? Bɔni afee ni mɛi ni yeɔ buaa kɛ mamɔɔ tsui lɛ ahi mli dã. Amɛjie suɔmɔ ni tamɔ Kristo nɔ̃ lɛ kpo, ni enɛ sa kadimɔ waa!

Okɛ Mɛi ni He Yeɔ lɛ Aye Taakɛ Kristo Fee Lɛ

16, 17. Mɛɛ gbɛ̀i anɔ wɔbaanyɛ wɔjie suɔmɔ ni tamɔ Kristo nɔ lɛ kpo wɔtsɔɔ mɛi ni he yeɔ lɛ?

16 Wɔteŋ mɛi babaoo kɛ adebɔɔ naa oshara ekpeko dã. Shi hela haoɔ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ, kɛjeee wɔ po lɛ, wɔweku mli nyo ko. Bɔ ni Yesu kɛ mɛi ni bɛ hewalɛ lɛ ye ha lɛ ji nɔkwɛmɔnɔ kɛha wɔ. Suɔmɔ ni eyɔɔ lɛ ha emusuŋ tsɔ̃ lɛ yɛ amɛ hewɔ. Beni mɛi babaoo kɛ amɛ helatsɛmɛi ba eŋɔɔ lɛ “etsá mɛi ni he yeɔ lɛ fɛɛ.”—Mat. 8:16; 14:14.

17 Ŋmɛnɛ lɛ, Kristofoi nyɛɛɛ atsa mɛi yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ taakɛ Yesu fee lɛ, shi moŋ amɛmli tsɔ̃ɔ amɛ yɛ mɛi ni he yeɔ lɛ ahe taakɛ Yesu fee lɛ. Mɛɛ gbɛ nɔ amɛfeɔ enɛ? Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, asafoŋ onukpai lɛ kɛ shishitoo mla ni yɔɔ Mateo 25:39, 40 lɛ tsuɔ nii kɛtsɔɔ akɛ amɛyɛ Kristo suɔmɔ lɛ eko kɛtsɔ gbɛjianɔ ni amɛtoɔ koni akɛye abua mɛi ni he yeɔ yɛ asafo lɛ mli lɛ nɔ, ni amɛkwɛɔ akɛ gbɛjianɔtoi nɛɛ miiya nɔ jogbaŋŋ. *Nyɛkanea Mateo 25:39, 40.

18. Mɛɛ gbɛ nɔ nyɛmimɛi enyɔ komɛi jie suɔmɔ krɔŋŋ kpo amɛtsɔɔ nyɛmi yoo ko, ni mɛni jɛ mli ba?

18 Yɛ anɔkwale mli lɛ, ebiii ni mɔ ko atsɔ asafoŋ onukpa dani efee mɛi ejurɔ. Susumɔ nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Charlene ni eye afii 44, ni ná kansa ni akɛɛ lɛ akɛ eshwɛ lɛ gbii nyɔŋma pɛ ni ebaagbo lɛ sane lɛ he okwɛ. Be mli ni nyɛmimɛi yei enyɔ, Sharon kɛ Nicolette na yelikɛbuamɔ ni he hiaa Charlene kɛ bɔ ni etɔɔ ewu kɛkwɛɔ lɛ lɛ, amɛkɛ amɛhe ha kwraa akɛ amɛbaaye amɛbua lɛ gbii ni eshwɛ lɛ lɛ fɛɛ. Gbii nyɔŋma lɛ batsɔ otsii ekpaa, shi nyɛmimɛi yei nɛɛ jie suɔmɔ kpo amɛtsɔɔ lɛ ni amɛkwɛ lɛ aahu kɛyashi egbo. Sharon kɛɛ akɛ, “Kɛ́ mɔ ko bɛ hewalɛ ni ole akɛ bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ ebaagbo lɛ, eyɛ dɔlɛ waa. Shi Yehowa waje wɔ. Shihilɛ nɛɛ ha wɔbɛŋkɛ wɔhe ni wɔkɛ Yehowa teŋ naanyobɔɔ lɛ hu mli bawa.” Charlene wu lɛ kɛɛ akɛ: “Mihiɛ kpaŋ nyɛmimɛi yei nɛɛ amlihilɛ kɛ amɛyelikɛbuamɔ lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ. Amɛtsui mli ni amɛjɛ amɛwa wɔ kɛ jwɛŋmɔ ni ja ni amɛhiɛ lɛ ye ebua Charlene ni enyɛ ekpee enaagbee kaa nɛɛ naa, ni amɛhaaa nitsumɔ lɛ fɛɛ abaka mi nɔ ni mafee yeyeeye. Mihiɛ kpaŋ ejurɔ ni amɛfee lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ. Amɛhe ni amɛkɛsha afɔle lɛ waje hemɔkɛyeli ni miyɔɔ yɛ Yehowa mli lɛ, ni eha suɔmɔ ni miyɔɔ kɛha nyɛmimɛi ni yɔɔ jeŋ muu fɛɛ lɛ mli ba wa.”

19, 20. (a) Tsɔɔmɔ sui ni Kristo jie lɛ kpo lɛ ateŋ enumɔ ni wɔsusu he lɛ. (b) Mɛni otswa ofai shi akɛ obaafee?

19 Yɛ nikasemɔ nɛɛ kɛ enyɔ ni etsɔ hiɛ lɛ amli lɛ, wɔsusu sui ni Yesu jie lɛ kpo lɛ ateŋ enumɔ he, ni wɔkase bɔ ni wɔɔfee wɔná nakai sui lɛ ni wɔkɛtsu nii. Yesu ‘he jɔ ni ebaa ehe shi kɛjɛɔ etsui mli,’ nyɛhaa wɔkasea lɛ. (Mat. 11:29) Nyɛhaa wɔ hu wɔbɔa mɔdɛŋ ni wɔjie mlihilɛ kpo wɔtsɔɔ mɛi kɛ́ wɔnaa amɛfatɔɔi kɛ gbɔjɔmɔi lɛ po. Nyɛhaa wɔ fɛɛ wɔtswaa wɔfai shi akɛ wɔbaaye Yehowa mlai lɛ fɛɛ anɔ kɛ́ wɔkɛ kai miikpe po.

20 Agbɛnɛ hu, nyɛhaa wɔjiea suɔmɔ ni tamɔ Kristo nɔ lɛ kpo wɔtsɔɔa wɔnyɛmimɛi lɛ fɛɛ taakɛ Kristo diɛŋtsɛ hu jie suɔmɔ kpo “kɛwula shi” lɛ. Suɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ haa ayɔseɔ wɔ akɛ Yesu anɔkwa sɛɛnyiɛlɔi. (Yoh. 13:1, 34, 35) Hɛɛ, “nyɛhaa nyɛmimɛi ahedɔɔ ahĩa shi daa!” (Heb. 13:1) Kaaha enɛ feemɔ miiwa ha bo! Okɛ owala ajie Yehowa yi ni oye obua mɛi krokomɛi! Yehowa baajɔɔ omɔdɛŋbɔi ni jɛ tsui krɔŋŋ mli lɛ nɔ.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 17 Kwɛmɔ saneyitso ni ji “Do More Than Say: ‘Keep Warm and Well Fed’” ni yɔɔ October 15, 1986, The Watchtower lɛ mli lɛ.

Ani Obaanyɛ Otsɔɔ Mli?

• Mɛɛ gbɛ nɔ asafoŋ onukpai lɛ baanyɛ ajie suɔmɔ ni tamɔ Kristo nɔ̃ lɛ kpo amɛtsɔɔ mɛi ni etɔ̃ lɛ?

• Mɛni hewɔ ehe hiaa waa ni wɔjie suɔmɔ ni tamɔ Kristo nɔ̃ lɛ kpo yɛ naagbee be nɛɛ mli lɛ?

• Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔjie suɔmɔ ni tamɔ Kristo nɔ̃ lɛ kpo wɔtsɔɔ mɛi ni he yeɔ lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 17]

Asafoŋ onukpai lɛ miisumɔ ni mɛi ni etɔ̃ lɛ aku amɛsɛɛ amɛba Yehowa ŋɔɔ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 18]

Mɛɛ gbɛ nɔ Kristofoi ni shi Yerusalem lɛ jie suɔmɔ ni tamɔ Kristo nɔ lɛ kpo?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 19]

Ale Yehowa Odasefoi akɛ amɛjieɔ suɔmɔ ni tamɔ Kristo nɔ̃ lɛ kpo