Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ha Ana Oshweremɔ Lɛ Faŋŋ

Ha Ana Oshweremɔ Lɛ Faŋŋ

Ha Ana Oshweremɔ Lɛ Faŋŋ

“Bɔɔ nii nɛɛ ahe mɔdɛŋ, okɛ ohe awo mli kwraa, koni mɛi fɛɛ ana oshweremɔ faŋŋ.”—1 TIM. 4:15.

1, 2. Mɛni wɔle yɛ Timoteo gbekɛbiiashi he, ni mɛɛ tsakemɔi ba eshihilɛ mli beni eye aaafee afii 20 lɛ?

GALATA ní no mli lɛ efata kpokpai ni Roma nɔyeli lɛ yeɔ nɔ lɛ ahe, ní amrɔ nɛɛ eyɛ Turkey lɛ ji he ni Timoteo hi. Yɛ afii ni nyiɛ Yesu gbele lɛ sɛɛ lɛ amli lɛ, ato Kristofoi asafoi babaoo ashishi yɛ jɛmɛ. Timoteo kɛ emami kɛ enaa batsɔmɔ Kristofoi, ni amɛkɛ ekãa sɔmɔ yɛ nakai asafoi lɛ ekome mli. (2 Tim. 1:5; 3:14, 15) Ekã shi faŋŋ akɛ, ákɛ oblanyo fioo lɛ Timoteo ná miishɛɛ yɛ Kristofoi asafo lɛ mli yɛ he ni atsɔse lɛ yɛ nɛɛ. Shi trukaa lɛ, nibii bɔi tsakemɔ.

2 Tsakemɔi nɛɛ ba beni bɔfo Paulo tee kpokpaa lɛ nɔ, nɔ ni ji shii enyɔ nɔ lɛ. Yɛ nakai beaŋ lɛ, eeenyɛ efee akɛ kpaako Timoteo yaaná afii 20 loo ekolɛ eye afii 20 kɛ nɔ ko. Eeenyɛ efee akɛ beni Paulo tee Listra yɛ nakai beaŋ lɛ, ekadi akɛ “nyɛmimɛi” ni yɔɔ asafoi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ amli lɛ ‘tãa Timoteo he sane kpakpa.’ (Bɔf. 16:2) Eyɛ mli akɛ Timoteo ji oblanyo fioo moŋ, shi enifeemɔ ha ana akɛ eda yɛ mumɔŋ. No hewɔ lɛ, yɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ gbɛtsɔɔmɔ naa lɛ, Paulo kɛ asafoŋ onukpai ni yɔɔ jɛmɛ lɛ kɛ amɛniji shwie Timoteo nɔ, ni amɛkɛ sɔɔmɔ hegbɛ krɛdɛɛ wo edɛŋ yɛ asafo lɛ mli.—1 Tim. 4:14; 2 Tim. 1:6.

3. Mɛɛ sɔɔmɔ hegbɛ krɛdɛɛ ko Timoteo nine shɛ nɔ?

3 Timoteo nine shɛ hegbɛ krɛdɛɛ ko nɔ—no ji ni efata bɔfo Paulo he kɛfã gbɛ! (Bɔf. 16:3) Timoteo naa kpɛ ehe ni ená miishɛɛ naakpa! Yɛ afii ni nyiɛ sɛɛ lɛ amli lɛ, Timoteo kɛ Paulo fãa gbɛ, ni bei komɛi lɛ bɔfoi lɛ kɛ onukpai lɛ tsuɔ lɛ kɛ mɛi krokomɛi koni amɛyatsu nitsumɔi komɛi ahe nii amɛha amɛ. Gbɛfãa nitsumɔ ni Paulo kɛ Timoteo kɛ amɛhe wo mli lɛ tswa nyɛmimɛi lɛ ema shi jogbaŋŋ yɛ mumɔŋ. (Nyɛkanea Bɔfoi lɛ Asaji 16:4, 5.) Enɛ ha Kristofoi babaoo na Timoteo mumɔŋ shweremɔ lɛ. Beni bɔfo Paulo kɛ Timoteo etsu nii aaafee afii nyɔŋma sɛɛ lɛ, eŋma wolo eyaha Filipibii lɛ akɛ: “Mibɛ mɔ ko ni ejwɛŋmɔ kɛ mijwɛŋmɔ yeɔ egbɔ ni nyɛhe sane dɔɔ lɛ krɔŋŋ tamɔ [Timoteo]; . . . Nyɛle etɛ naa, akɛ ekɛ mi sɔmɔɔ yɛ sanekpakpa lɛ hewɔ tamɔ bi kɛ etsɛ.”—Fili. 2:20-22.

4. (a) Mɛɛ nitsumɔ ko ni tsii akɛwo Timoteo dɛŋ? (b) Mɛɛ sane abaanyɛ abi yɛ Paulo wiemɔi ni yɔɔ 1 Timoteo 4:15 lɛ he?

4 Beni Paulo ŋma Filipibii awolo lɛ, eeenyɛ efee akɛ nakai beaŋ ekɛ nitsumɔ ni tsii wo Timoteo dɛŋ koni ehole asafoŋ onukpai kɛ asafoŋ sɔɔlɔi lɛ. (1 Tim. 3:1; 5:22) Eyɛ faŋŋ akɛ, Timoteo sɔmɔ akɛ nɔkwɛlɔ ní tsuɔ esɔ̃i ahe nii jogbaŋŋ, ní anyɛɔ amuɔ afɔ̃ɔ enɔ yɛ Kristofoi asafo lɛ mli. Fɛɛ sɛɛ lɛ, Paulo wo Timoteo hewalɛ yɛ wolo ni eŋma eyaha lɛ lɛ mli akɛ ‘eha mɛi fɛɛ ana eshweremɔ lɛ faŋŋ.’ (1 Tim. 4:15) No mli lɛ, Timoteo eha ana eshweremɔ faŋŋ yɛ gbɛ ni sa kadimɔ jogbaŋŋ nɔ momo, aloo jeee nakai? No hewɔ lɛ, mɛni ji Paulo wiemɔi lɛ ashishi, ni mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔná eŋaawoo lɛ he sɛɛ?

Bɔ ni Wɔfeɔ Wɔhaa Anaa Wɔshweremɔ lɛ Faŋŋ

5, 6. Mɛni hewɔ ehe bahia ni abu Efeso asafo lɛ he lɛ, ni te Timoteo aaafee tɛŋŋ eku nakai naagba lɛ naa lɛ?

5 Nyɛhaa wɔsusua nɔ ni ha Paulo ŋma wiemɔi ni yɔɔ 1 Timoteo 4:15 lɛ he wɔkwɛa. (Nyɛkanea 1 Timoteo 4:11-16.) Dani Paulo baaŋma wiemɔi nɛɛ lɛ, no mli lɛ efã gbɛ kɛtee Makedonia shi eha Timoteo hi Efeso. Mɛni hewɔ? Mɛi komɛi ni yɔɔ Efeso lɛ miitsɔɔ apasa tsɔɔmɔi ni amɛkɛmiigbala asafo lɛ mli. Akɛwo Timoteo dɛŋ koni ekwɛ ni tsɔɔmɔi kɛ subaŋ gbohii akaba asafo lɛ mli. Mɛɛ gbɛ nɔ ebaatsɔ efee enɛ? Gbɛ kome ji, ni eto okadi kpakpa ni mɛi krokomɛi akase.

6 Paulo ŋma Timoteo akɛ: ‘Okɛ ohe ato okadi oha mɛi ni heɔ yeɔ lɛ, yɛ wiemɔ mli, yɛ jeŋba mli, yɛ suɔmɔ mli, yɛ hemɔkɛyeli mli, yɛ hetsemɔ mli.’ Paulo kɛfata he akɛ: “Bɔɔ nii nɛɛ ahe mɔdɛŋ, okɛ ohe awo mli kwraa, koni mɛi fɛɛ ana oshweremɔ faŋŋ.” (1 Tim. 4:12, 15) Nɛkɛ shweremɔ ni awieɔ he nɛɛ kɔɔɔ sɔɔmɔ hegbɛ ni Timoteo yɔɔ lɛ he, shi moŋ ekɔɔ sui ni ejieɔ lɛ kpo akɛ Kristofonyo lɛ ahe. Eji shweremɔ ni esa akɛ ana yɛ Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo he.

7. Mɛni akpaa gbɛ yɛ mɛi fɛɛ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ adɛŋ?

7 Ŋmɛnɛ lɛ, sɔɔmɔ hegbɛi babaoo yɛ asafo lɛ mli taakɛ eji yɛ Timoteo beaŋ lɛ. Mɛi komɛi sɔmɔɔ akɛ asafoŋ onukpai loo asafoŋ sɔɔlɔi. Mɛi komɛi hu miisɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔi. Mɛi krokomɛi hu miisɔmɔ akɛ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi, Betel weku lɛ mlibii, aloo maŋsɛɛ sanekpakpa jajelɔi. Akɛ hegbɛ woɔ asafoŋ onukpai lɛ adɛŋ koni amɛtsɔɔ nii. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amɛtsɔɔ nii yɛ kpeei bibii kɛ kpeei wuji ashishi. Shi, Kristofoi fɛɛ—hii, yei, kɛ gbekɛbii—baanyɛ aha ana amɛmumɔŋ shweremɔ lɛ faŋŋ. (Mat. 5:16) Yɛ anɔkwale mli lɛ, aakpa gbɛ akɛ Kristofoi ni yɔɔ hegbɛi krɛdɛi komɛi yɛ asafo lɛ mli lɛ po baaha mɛi fɛɛ ana sui ni amɛjieɔ lɛ kpo ákɛ Kristofoi lɛ faŋŋ, taakɛ akpa gbɛ yɛ Timoteo dɛŋ lɛ.

Too Okadi yɛ Wiemɔ Mli

8. Mɛɛ hewalɛ wɔwiemɔ náa yɛ wɔjamɔ nɔ?

8 Nibii ni akɛɛ Timoteo akɛ eto okadi yɛ mli lɛ ateŋ ekome ji ewiemɔ. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔha ana wɔshweremɔ lɛ faŋŋ yɛ wɔwiemɔ mli? Wɔwiemɔ haa anaa nɔ̃ gbɔmɛi ni wɔji. Yesu wie jogbaŋŋ akɛ: “Nɔ ni eyi tsui obɔ kɛteke nɔ lɛ, no nɔŋŋ naabu wieɔ.” (Mat. 12:34) Yesu nyɛbi Yakobo hu tsɔɔ akɛ wɔwiemɔi baanyɛ aha Nyɔŋmɔ akpɛlɛ wɔjamɔ nɔ loo ekpoo. Eŋma akɛ: “Shi kɛ́ efeɔ nyɛteŋ mɔ ko akɛ Nyɔŋmɔ jálɔ ji lɛ ni ewooo elilɛi manyoflɛ shi moŋ eshishiuɔ etsui lɛ, nɛkɛ gbɔmɔ nɛɛ jamɔ lɛ yaka ni.”—Yak. 1:26.

9. Mɛɛ gbɛ̀i anɔ esa akɛ wɔkɛ wɔwiemɔ ato okadi?

9 Wɔwiemɔ baanyɛ aha mɛi krokomɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ ana he ni wɔda yɛ mumɔŋ kɛshɛ. No hewɔ lɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni Kristofoi ni edara yɛ mumɔŋ lɛ aaawie wiemɔi ni etsɔɔɔ bulɛ, wiemɔi ni jeɔ mɔ nijiaŋ wui, wiemɔi ni yeɔ mɔ awui, loo amɛaawie mɛi ahe nyanyaanya lɛ, amɛbɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛwie wiemɔi ni baatswa mɔ ama shi, ni shɛjeɔ mɔ mii, ni woɔ mɔ hewalɛ. (Abɛi 12:18; Efe. 4:29; 1 Tim. 6:3-5, 20) Kɛ́ be fɛɛ be ni wɔnáa hegbɛ lɛ, wɔkɛ mɛi gbaa Nyɔŋmɔ shishitoo mlai ni kudɔɔ wɔjeŋba lɛ ahe sane, ni wɔwieɔ kɛfãa shishitoo mlai ni nɔ bɛ nɛɛ ahe lɛ, no baanyɛ atsɔɔ akɛ wɔji Nyɔŋmɔ jálɔi. (Rom. 1:15, 16) Ekã shi faŋŋ akɛ, mɛi ni hiɛ tsui ni ja lɛ baana akɛ wɔfeɔ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa yɛ wɔwiemɔ mli, ni amɛbaakase wɔ.—Fili. 4:8, 9.

Too Okadi yɛ Jeŋba Mli kɛ Hetsemɔ Mli

10. Mɛni hewɔ kɛ́ wɔɔfee mɛi ni edara yɛ mumɔŋ lɛ, ebiɔ ni wɔná hemɔkɛyeli ni osato bɛ mli lɛ?

10 Jeee wiemɔ ni tswaa mɔ emaa shi pɛ kɛkɛ tsɔɔ akɛ Kristofonyo ko toɔ okadi kpakpa. Kɛ́ mɔ ko wieɔ nibii ni ja shi efeee nibii ni ja lɛ, no tsɔɔ akɛ eji osatofo. Paulo le osato ni Farisifoi lɛ fee lɛ kɛ yibii gbohii ni jɛ mli kɛba lɛ jogbaŋŋ. Ebɔ Timoteo kɔkɔ fe shikome akɛ, ekwɛ ehe nɔ jogbaŋŋ yɛ osatofeemɔ he. (1 Tim. 1:5; 4:1, 2) Shi, Timoteo efeee osato. Paulo wie yɛ wolo ni ji enyɔ ni eŋma eyaha Timoteo lɛ mli akɛ: “Mihiɛ yɛ ohemɔkɛyeli ni apasa bɛ mli lɛ nɔ.” (2 Tim. 1:5) Shi fɛɛ sɛɛ lɛ, esa akɛ Timoteo aha mɛi ana akɛ eji Kristofonyo ni baa ejeŋ jogbaŋŋ. Esa akɛ eto okadi yɛ jeŋba mli.

11. Mɛni Paulo ŋma eyaha Timoteo yɛ ninámɔ he?

11 Yɛ woji enyɔ ni Paulo ŋma eyaha Timoteo lɛ mli lɛ, ewo lɛ ŋaa yɛ shihilɛ mli nibii srɔtoi ahe. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ewo Timoteo ŋaa ni ekatiu ninámɔ sɛɛ. Paulo ŋma akɛ: “Nibii fɔji fɛɛ ashishifã ji shika suɔmɔ ní mɛi komɛi di sɛɛ ni amɛdũ gbɛ kɛjɛ hemɔkɛyeli lɛ mli, ni amɛkɛ piŋmɔi babaoo egbulɔ amɛhe lɛ.” (1 Tim. 6:10) Kɛ́ mɔ ko ná shika suɔmɔ lɛ, eji okadi ni tsɔɔ akɛ mɔ nɛɛ edako yɛ mumɔŋ. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, Kristofoi ni haa amɛshihilɛ feɔ mlɛo kɛtsɔ amɛmii ni shɛɔ “ŋmãa kɛ hehaanii” ni amɛyɔɔ lɛ ahe lɛ kɛ no tsɔɔ akɛ amɛdara yɛ mumɔŋ.—1 Tim. 6:6-8; Fili. 4:11-13, Ga Biblia hee lɛ.

12. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔha ana wɔshweremɔ lɛ faŋŋ yɛ wɔshihilɛ mli?

12 Paulo kɛɛ Timoteo akɛ ehe miihia waa ni Kristofoi yei ‘kɛ atade ni sa kɛ hiɛ ni gboɔ nɔ̃ kɛ jwɛŋmɔ ni sa awula amɛhe.’ (1 Tim. 2:9) Yei ni toɔ okadi kpakpa lɛ kɛ hiɛ ni gboɔ nɔ kɛ jwɛŋmɔ ni sa wulaa amɛhe, ni amɛjieɔ nakai sui lɛ nɔŋŋ akpo yɛ amɛshihilɛ mli nifeemɔi krokomɛi amli. (1 Tim. 3:11) Shishitoo mla nɛɛ kɔɔ Kristofoi hii hu ahe. Paulo wo nɔkwɛlɔi lɛ aŋaa koni ‘amɛhiɛ akã shi, amɛjwɛŋmɔ mli atse, amɛba amɛjeŋ jogbaŋŋ.’ (1 Tim. 3:2) Kɛ́ wɔjie sui nɛɛ akpo yɛ wɔshihilɛ mli daa gbi lɛ, mɛi fɛɛ baana wɔshweremɔ lɛ faŋŋ.

13. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔto okadi yɛ hetsemɔŋ taakɛ Timoteo fee lɛ?

13 Abi ni Timoteo ato okadi yɛ hetsemɔ hu mli. Wiemɔ ni ji hetsemɔ ni Paulo kɛtsu nii nɛɛ kɔɔ bɔlɛnamɔ jeŋba sha he. Esaaa akɛ anáa Timoteo he sane fɔŋ ko atãa, titri lɛ yɛ ekɛ yei asharamɔ mli. Esa akɛ ekɛ “yei onukpai lɛ [aye] akɛ nyɛmɛi; oblayei lɛ hu akɛ nyɛmimɛi yei yɛ hetsemɔ fɛɛ mli.” (1 Tim. 4:12; 5:2) Nyɔŋmɔ naa jeŋba sha nifeemɔi ni yaa nɔ yɛ teemɔŋ lɛ po, ni bɔ fɛɛ bɔ ni ji lɛ mɛi baaná ale. Shi eji anɔkwale hu akɛ anyɛŋ akɛ nitsumɔi kpakpai ni Kristofonyo ko tsuɔ lɛ atee. (1 Tim. 5:24, 25) Esa akɛ anɔkwa Kristofoi fɛɛ aha ana amɛshweremɔ lɛ faŋŋ yɛ jeŋbaŋ kɛ hetsemɔŋ.

Suɔmɔ kɛ Hemɔkɛyeli He Miihia

14. Mɛɛ gbɛ nɔ Ŋmalɛi lɛ maa nɔ mi akɛ ehe miihia ni wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ wɔhe?

14 Sui ni kadiɔ anɔkwa Kristofoi lɛ ateŋ otu ji suɔmɔ. Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ: “Kɛji nyɛsumɔɔ nyɛhe lɛ, no mɛi fɛɛ kɛaale akɛ mikaselɔi ji nyɛ.” (Yoh. 13:35) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔjie suɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ kpo? Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ woɔ wɔ hewalɛ ni ‘wɔkɛ tsuishitoo ahiɛhiɛ wɔhe yɛ suɔmɔ mli,’ ‘wɔmli ahi aha wɔhe, wɔmusuŋ atsɔa wɔ yɛ wɔhe, wɔŋɔfafaa wɔhe,’ ni wɔfee mɛi gbɔ. (Efe. 4:2, 32; Heb. 13:1, 2) Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Nyɛkɛ nyɛmimɛi asuɔmɔ asumɔsumɔa nyɛhe.”—Rom. 12:10.

15. Mɛni hewɔ esa akɛ Kristofoi fɛɛ, titri lɛ asafoŋ onukpai lɛ ajie suɔmɔ kpo lɛ?

15 Eji Timoteo feɔ enyɛmimɛi Kristofoi lɛ hãihãi loo ekɛ amɛyeee yɛ mlijɔlɛ mli kulɛ, no baafite gbɛi kpakpa ni ená akɛ tsɔɔlɔ kɛ nɔkwɛlɔ lɛ. (Nyɛkanea 1 Korintobii 13:1-2.) Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ suɔmɔ ni osato bɛ mli ni Timoteo jie lɛ kpo etsɔɔ enyɛmimɛi lɛ, kɛ agbɛnɛ hu ejurɔ ni efee amɛ kɛ nitsumɔi kpakpai ni etsu yɛ amɛhewɔ lɛ ha ana eshweremɔ lɛ faŋŋ. Belɛ, esa jogbaŋŋ akɛ beni bɔfo Paulo ŋma Timoteo wolo lɛ, etsĩ suɔmɔ tã efata sui krokomɛi ni esa akɛ Timoteo ato okadi kpakpa yɛ mli lɛ ahe.

16. Mɛni hewɔ ehe bahia ni Timoteo ajie hemɔkɛyeli ni mli wa kpo lɛ?

16 Timoteo kɛ ehemɔkɛyeli lɛ he kaa kpe beni eyɔɔ Efeso lɛ. Mɛi komɛi ni yɔɔ Kristofoi asafo lɛ mli lɛ miitsɔɔ apasa tsɔɔmɔi. Beni mɛi komɛi miigbɛ “adesãi” amɛmiishwã lɛ, mɛi krokomɛi hu miigbo deŋme kɛmiipɛɛpɛi saji ni etswaŋ asafo lɛ emaŋ shi lɛ amli. (Nyɛkanea 1 Timoteo 1:3, 4.) Paulo wie mɛi nɛɛ ahe akɛ ‘amɛwó amɛhe nɔ, ni amɛleee nɔ ko, shi moŋ amɛhe miiye kɛ ŋwanejeei kɛ naataamɔi.’ (1 Tim. 6:3, 4) Ani Timoteo ka akɛ eeepɛi tsɔɔmɔi gbohii ni miigbu shi kɛmiibote asafo lɛ mli lɛ amli? Dabi, Paulo wo Timoteo hewalɛ ni ‘ewu hemɔkɛyeli he ta kpakpa lɛ,’ ni ekwa “yakayaka sanegbaa ni buleɔ mɔ kɛ ŋwanejee wiemɔ ni jɛ apasa nilee mli lɛ.” (1 Tim. 6:12, 20, 21) Ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ Timoteo bo Paulo ŋaawoo kpakpa lɛ toi.—1 Kor. 10:12.

17. Mɛɛ gbɛ nɔ abaanyɛ aka wɔhemɔkɛyeli ŋmɛnɛ?

17 Nɔ ni sa kadimɔ ji akɛ, akɛɛ Timoteo akɛ “naagbee gbii lɛ anɔ lɛ mɛi komɛi aaakwa hemɔkɛyeli lɛ, ni amɛkɛ amɛhe aaayakpɛtɛ lakamɔ mumɔi kɛ daimonioi atsɔɔmɔi ahe.” (1 Tim. 4:1) Esa akɛ mɛi fɛɛ ni yɔɔ asafo lɛ mli, ní mɛi ni akɛ sɔɔmɔ hegbɛi ewo amɛdɛŋ lɛ fata he lɛ, ajie hemɔkɛyeli ni mli wa ni gbugbãaa kpo tamɔ Timoteo fee lɛ. Kɛ́ wɔfee shiŋŋ ni wɔkpoo apasa tsɔɔmɔi lɛ, wɔbaanyɛ wɔha ana wɔshweremɔ lɛ faŋŋ, ni wɔbaato hemɔkɛyeli he okadi wɔha mɛi krokomɛi.

Bɔɔ Mɔdɛŋ ni Oha Ana Oshweremɔ lɛ Faŋŋ

18, 19. (a) Te ooofee tɛŋŋ oha mɛi fɛɛ ana oshweremɔ lɛ faŋŋ lɛ? (b) Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?

18 Eyɛ faŋŋ akɛ anɔkwa Kristofonyo mumɔŋ dalɛ damɔɔɔ bɔ ni eji yɛ gbɔmɔtsoŋ, hesai ni eyɔɔ, kɛ bɔ ni ehe gbɛi eha lɛ nɔ. Kɛ́ mɔ ko etsɛ yɛ Kristofoi asafo lɛ mli lɛ, no etsɔɔɔ doo akɛ eda yɛ mumɔŋ. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, kɛ́ wɔha wɔsusumɔi, wɔwiemɔi, kɛ wɔsubaŋ kɛ Yehowa shishitoo mlai lɛ kpã gbee lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔdara yɛ mumɔŋ. (Rom. 16:19) Esa akɛ wɔbo famɔ ni akɛha wɔ akɛ wɔsumɔsumɔɔ wɔhe, ni wɔha wɔhemɔkɛyeli mli awa lɛ toi. No hewɔ lɛ, nyɛhaa wɔsusua saji ni Paulo kɛ Timoteo wie lɛ ahe, ni wɔkɛtsu nii koni mɛi fɛɛ ana wɔshweremɔ lɛ faŋŋ.

19 Su kroko hu ni haa anaa wɔshweremɔ lɛ faŋŋ ní haa anaa hu akɛ wɔda yɛ mumɔŋ ji miishɛɛ, ni ji mumɔ lɛ yibii lɛ fã ko lɛ. (Gal. 5:22, 23) Wɔbaasusu bɔ ni wɔɔfee wɔkaha wɔmiishɛɛ tã yɛ haomɔ beaŋ lɛ he yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Mɛni mɛi baanyɛ ayɔse yɛ wɔwiemɔi ahe?

• Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔha ana wɔshweremɔ lɛ faŋŋ yɛ jeŋba mli kɛ hetsemɔ mli?

• Mɛni hewɔ esa akɛ Kristofoi ato okadi kpakpa yɛ suɔmɔ kɛ hemɔkɛyeli mli lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 11]

Oblanyo Timoteo kɛ enifeemɔ ha ana akɛ eda yɛ mumɔŋ

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 13]

Ani mɛi naa oshweremɔ lɛ faŋŋ?