Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ha Ana Akɛ Oji Kristo Sɛɛnyiɛlɔ Diɛŋtsɛ

Ha Ana Akɛ Oji Kristo Sɛɛnyiɛlɔ Diɛŋtsɛ

Ha Ana Akɛ Oji Kristo Sɛɛnyiɛlɔ Diɛŋtsɛ

“Tso fɛɛ tso ni ji ekpakpa lɛ woɔ yibii kpakpai; shi tso fɔŋ woɔ yibii fɔ̃ji.”—MAT. 7:17.

1, 2. Mɛni haa anaa srɔtofeemɔ ni yɔɔ anɔkwa Kristofoi kɛ amale Kristofoi ateŋ lɛ faŋŋ titri lɛ yɛ naagbee be nɛɛ mli?

YESU kɛɛ akɛ yibii ní amale Kristofoi woɔ—amɛtsɔɔmɔi kɛ amɛjeŋba—baaha ana srɔtofeemɔ ni yɔɔ amɛ kɛ anɔkwa Kristofoi ateŋ. (Mat. 7:15-17, 20) Yɛ anɔkwale mli lɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, nɔ ni mɛi kɛwoɔ amɛjwɛŋmɔŋ kɛ amɛtsuiŋ lɛ náa amɛnɔ hewalɛ. (Mat. 15:18, 19) Mɛi ni atsɔɔ amɛ apasa tsɔɔmɔi lɛ woɔ “yibii fɔ̃ji,” shi mɛi ni atsɔɔ amɛ Biblia mli anɔkwalei lɛ woɔ “yibii kpakpai.”

2 Yɛ naagbee be nɛɛ mli lɛ, aana mɛi ni woɔ yibii fɔji kɛ mɛi ni woɔ yibii kpakpai lɛ faŋŋ. (Nyɛkanea Daniel 12:3, 10.) Amale Kristofoi hiɛ susumɔi ni ejaaa yɛ Nyɔŋmɔ he, ni bei pii lɛ amɛkɛ osatofeemɔ jáa lɛ, shi mɛi ni le Biblia mli anɔkwalei lɛ jáa Nyɔŋmɔ “yɛ mumɔ kɛ anɔkwale mli.” (Yoh. 4:24; 2 Tim. 3:1-5) Amɛbɔɔ mɔdɛŋ koni amɛjie sui ni tamɔ Kristo nɔ̃ lɛ akpo. Shi ákɛ aŋkroaŋkroi lɛ, ani wɔfeɔ nakai? Beni wɔsusuɔ nibii enumɔ ni akɛyɔseɔ anɔkwa Kristofoi, ní nyiɛ sɛɛ nɛɛ ahe lɛ, bi ohe akɛ: ‘Ani mijeŋba kɛ nibii ni mitsɔɔ mɛi lɛ kɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kpaa gbee jogbaŋŋ? Ani bɔ ni mibaa mijeŋ mihaa lɛ haa mɛi ni yɔɔ tsui kpakpa lɛ kpɛlɛɔ anɔkwale lɛ nɔ?’

Hii Shi yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ Naa

3. Mɛni haa Yehowa kpɛlɛɔ mɔ ko nɔ, ni mɛni enɛ biɔ ni anɔkwa Kristofoi afee?

3 Yesu kɛɛ akɛ: “Jeee mɔ fɛɛ mɔ ni kɛɔ mi akɛ: Nuŋtsɔ, Nuŋtsɔ! lɛ, aaabote ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ mli; shi moŋ mɔ ni feɔ mitsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ suɔmɔnaa nii lɛ.” (Mat. 7:21) Hɛɛ, jeee kɛɛmɔ ni mɔ ko baakɛɛ akɛ Kristofonyo ji lɛ lɛ baaha Yehowa akpɛlɛ enɔ, shi moŋ ja efee nibii ni tsɔɔ akɛ eji Kristofonyo. Kristo anɔkwa sɛɛnyiɛlɔi haa anaa akɛ amɛji Kristofoi yɛ amɛshihilɛ mli nifeemɔi fɛɛ amli, ni amɛfeɔ nakai yɛ shika saji, nitsumɔ mli saji, hiɛtserɛjiemɔ, kusumii kɛ gbijurɔyelii, gbalashihilɛ, kɛ shihilɛi krokomɛi amli. Shi amale Kristofoi haa je lɛŋ susumɔi kɛ nifeemɔi fɔji ni mli ewo wu yɛ naagbee gbii nɛɛ amli lɛ náa amɛnɔ hewalɛ.—Lala 92:8.

4, 5. Mɛɛ gbɛ wɔɔtsɔ wɔkɛ Yehowa wiemɔi ni yɔɔ Maleaki 3:18 lɛ atsu nii yɛ wɔshihilɛ mli?

4 Gbalɔ Maleaki ŋma yɛ anɔkwa sane nɛɛ he akɛ: “Nyɛaaku sɛɛ nyɛna srɔto ni yɔɔ jalɔ kɛ efɔŋfeelɔ teŋ, kɛ mɔ ni sɔmɔɔ Nyɔŋmɔ kɛ mɔ ni sɔmɔɔɔ lɛ [lɛ] teŋ.” (Mal. 3:18) Be mli ni ojwɛŋɔ wiemɔi nɛɛ anɔ lɛ, bi ohe akɛ: ‘Ani mifeɔ minii tamɔ mɛi ni yɔɔ je lɛŋ lɛ, aloo mihaa anaa mi akɛ esoro mi? Ani mibɔɔ mɔdɛŋ ni mafee minii tamɔ mɛi ni mikɛtsuɔ nii loo mɛi ni mikɛyaa skul lɛ, aloo mikɛ shiŋŋfeemɔ hiɔ shi yɛ Biblia mli shishitoo mlai lɛ anaa, ni mifãa anɔkwale lɛ he kɛ́ ehe bahia ni mafee nakai?’ (Nyɛkanea 1 Petro 3:16.) Yɛ anɔkwale mli lɛ, wɔsumɔŋ ni wɔfee wɔhe jalɔi tuutu, shi esa akɛ ana akɛ esoro wɔ yɛ mɛi ni sumɔɔɔ Yehowa ní amɛjáaa lɛ hu lɛ ahe.

5 Kɛ́ ona akɛ ehe miihia ni otsake ojeŋba lɛ, sɔlemɔ yɛ he, ni okase Biblia lɛ daa, ni oya nɔ osɔle be fɛɛ be, ni oya asafoŋ kpeei hu daa, bɔni afee ni ohe awa yɛ mumɔŋ. Kɛ́ okɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ tsu nii daa yɛ oshihilɛ mli lɛ, ebaaha owo “yibii kpakpai” babaoo ní “naabui ní jajeɔ [Nyɔŋmɔ] gbɛi lɛ ayibii lɛ” hu fata he lɛ.—Heb. 13:15.

Shiɛmɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ

6, 7. Mɛɛ srɔtofeemɔ yɔɔ anɔkwa Kristofoi kɛ amale Kristofoi ateŋ yɛ Maŋtsɛyeli shɛɛ sane lɛ gbɛfaŋ?

6 Yesu kɛɛ akɛ: “Esa akɛ miyajajeɔ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ mitsɔɔ maji krokomɛi hu, ejaakɛ no hewɔ atsu mi.” (Luka 4:43) Mɛni hewɔ Yesu ha Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ fee sane oti ni ewie he yɛ eshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ? Ele akɛ lɛ ebaatsɔ nakai Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ, ni ekɛ enyɛmimɛi ni akɛ mumɔ efɔ amɛ mu ní abaatee amɛ shi lɛ baajie nibii ni haa adesai naa nɔ̃—esha kɛ Abonsam—kɛjɛ shihilɛ mli. (Rom. 5:12; Kpoj. 20:10) No hewɔ lɛ, efã esɛɛnyiɛlɔi lɛ koni amɛshiɛ nakai Maŋtsɛyeli lɛ kɛyashi je nɛŋ naagbee lɛ aaaba. (Mat. 24:14) Mɛi ni kɛɔ kɛkɛ akɛ amɛji Kristofoi lɛ tsuuu nitsumɔ nɛɛ—ni asaŋ amɛnyɛŋ amɛtsu hu. Mɛni hewɔ? Kɛ́ hooo kwraa lɛ, yɛ yiŋtoi etɛ ahewɔ: Klɛŋklɛŋ lɛ, amɛleee nɔ ni ji Maŋtsɛyeli lɛ, ni no hewɔ lɛ amɛnyɛŋ amɛshiɛ. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, amɛteaŋ tsiimɔ bɛ heshibaa kɛ ekãa bɔ ni amɛbaanyɛ amɛdamɔ hefɛoyeli kɛ shiteekɛwoo ni mɛi ni shiɛɔ Maŋtsɛyeli lɛ he shɛɛ sane lɛ kɛkpeɔ lɛ naa. (Mat. 24:9; 1 Pet. 2:23) Nɔ ni ji etɛ lɛ, amale Kristofoi bɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ.—Yoh. 14:16, 17.

7 Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, anɔkwa Kristofoi le nɔ ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ji kɛ nɔ ni ebaatsu. Kɛfata he lɛ, amɛkɛ Maŋtsɛyeli lɛ he nibii yeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ amɛshihilɛ mli, ni Yehowa mumɔ lɛ yeɔ ebuaa amɛ ni amɛshiɛɔ Maŋtsɛyeli lɛ yɛ jeŋ fɛɛ. (Zak. 4:6) Ani okɛ ohe woɔ nitsumɔ nɛɛ mli daa? Ani oobɔ mɔdɛŋ ni oya hiɛ akɛ Maŋtsɛyeli jajelɔ, ekolɛ kɛtsɔ be babaoo ni okɛaatsu nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli loo kɛtsɔ shiɛmɔ ni oooshiɛ yɛ gbɛ ni mɔɔ shi fe tsutsu lɛ nɔ lɛ nɔ? Mɛi komɛi eha amɛshiɛmɔ nitsumɔ lɛ etee hiɛ kɛtsɔ Biblia lɛ ni amɛkɛtsuɔ nii jogbaŋŋ lɛ nɔ. Bɔfo Paulo ní kɛfee esu akɛ ekɛ Ŋmalɛi lɛ amli saji aaatsɔɔ mɛi nii anaa lɛ ŋma akɛ: “Nyɔŋmɔ wiemɔ hiɛ kã ni eyɛ hewalɛ.”—Heb. 4:12; Bɔf. 17:2, 3.

8, 9. (a) Mɛɛ niiashikpamɔi maa nɔ mi akɛ sɛɛnamɔ yɛ he akɛ wɔkɛ Biblia lɛ aaatsu nii yɛ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔkɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ atsu nii jogbaŋŋ yɛ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli?

8 Nyɛmi nuu ko miishiɛ yɛ shĩa kɛ shĩa, ni ekane Daniel 2:44 lɛ etsɔɔ nuu ko ni ji Katoliknyo ni etsɔɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ kɛ toiŋjɔlɛ kɛ shweshweeshwe shihilɛ diɛŋtsɛ baaba lɛ mli. Nuu lɛ kɛɛ akɛ: “Eŋɔɔ minaa waa akɛ ogbele Biblia lɛ ni otsɔɔ mi nɔ ni ŋmalɛ lɛ kɛɛ fe nɔ ni oookɛɛ mi kɛkɛ.” Beni nyɛmi nuu ko kane ŋmalɛ ko etsɔɔ yoo ko ni ji Hela Ɔtodɔks Sɔlemɔ lɛ mlinyo lɛ, yoo lɛ bi saji babaoo ni tsɔɔ akɛ eyɛ sane lɛ he miishɛɛ. Nyɛmi nuu nɛɛ kɛ eŋa lɛ hu ha yoo lɛ hetoo kɛjɛ Biblia lɛ mli. Sɛɛ mli lɛ yoo lɛ kɛɛ amɛ akɛ: “Ani nyɛle nɔ hewɔ ni miisumɔ ni mikɛ nyɛ agba sane lɛ? Nyɛhiɛ Biblia lɛ kɛba miŋɔɔ ni nyɛkane nyɛtsɔɔ mi.”

9 Eji anɔkwale akɛ, wɔwoji lɛ ahe miihia ni esa akɛ wɔkɛha yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Shi Biblia lɛ ji nɔ̃ titri ni wɔkɛtsuɔ nii. No hewɔ lɛ, kɛ́ okɛfɔɔɔ nitsumɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, mɛni hewɔ okɛfeee oti ni ma ohiɛ akɛ obafee nakai? Obaanyɛ ohala ŋmalɛi titrii komɛi ni tsɔɔ nɔ ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ji, kɛ bɔ ni ebaatsu naagbai pɔtɛi komɛi ni mɛi ni yɔɔ oshikpɔŋkuku lɛ mli lɛ kɛkpeɔ lɛ ahe nii. No sɛɛ lɛ, kɛ́ ooshiɛ yɛ shĩa kɛ shĩa lɛ kanemɔ nakai ŋmalɛi lɛ.

Ná He Miishɛɛ Waa akɛ Nyɔŋmɔ Gbɛi Kã Onɔ

10, 11. Mɛɛ srɔtofeemɔ yɔɔ Yesu kɛ mɛi babaoo ni kɛɔ akɛ amɛji Kristofoi lɛ ateŋ yɛ Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ kɛnitsumɔ gbɛfaŋ?

10 Yehowa kɛɛ akɛ, “Nyɛji midasefoi . . . ni mi, miji Mawu lɛ!” (Yes. 43:12) Yesu Kristo ni ji Yehowa Odasefonyo ni fe fɛɛ lɛ, bu Nyɔŋmɔ gbɛi ni kã enɔ kɛ hegbɛ ni ená akɛ eeeha ale gbɛi nɛɛ lɛ akɛ no haa ehiɛ baa nyam. (Nyɛkanea 2 Mose 3:15; Yohane 17:6; Hebribii 2:12.) Yɛ anɔkwale mli lɛ, akɛni Yesu jaje e-Tsɛ lɛ gbɛi lɛ etsɔɔ hewɔ lɛ, atsɛ́ lɛ “odasefonyo anɔkwafo lɛ.”—Kpoj. 1:5; Mat. 6:9.

11 Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, mɛi ni kɛɔ akɛ Kristofoi kɛ Nyɔŋmɔ jálɔi ji amɛ lɛ ateŋ mɛi babaoo kɛ amɛnifeemɔi egbe Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ he guɔ, ni amɛjie gbɛi nɛɛ kɛjɛ amɛ-Biblia shishitsɔɔmɔi lɛ po amli. Nyɛsɛɛ nɛɛ, akɛ gbɛtsɔɔmɔ ko ni wooo Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ hiɛ nyam ha Katolik osɔfoi lɛ akɛ, “esaaa ákɛ akɛ Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ ni akɛ Hebri niŋmaa okadii ejwɛ eŋma ni atsɔɔ shishi akɛ YHWH lɛ tsuɔ nii, ni asaŋ esaaa akɛ atsĩɔ tã” hu kɛ́ aafee sɔlemɔ. * Eka shi faŋŋ akɛ susumɔ nɛɛ esaaa kwraa!

12. Mɛni ba yɛ afi 1931 ni ha akɛ gbɛi ni ji Yehowa lɛ yɔse Yehowa tsuji jogbaŋŋ?

12 Anɔkwa Kristofoi kɛ Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ tsuɔ nii kɛ miishɛɛ kɛkaseɔ Kristo kɛ ‘odasefoi babaoo ni tamɔ atatu’ ni hi shi dani Kristo ba lɛ. (Heb. 12:1) Yɛ anɔkwale mli lɛ, yɛ afi 1931 lɛ, Nyɔŋmɔ tsuji ŋɔ gbɛi ni ji Yehowa Odasefoi lɛ amɛfɔ̃ amɛnɔ, ni no ha akɛ gbɛi ni ji Yehowa lɛ yɔseɔ amɛ jogbaŋŋ. (Nyɛkanea Yesaia 43:10-12.) No hewɔ lɛ, anɔkwa Kristofoi batsɔmɔ ‘mɛi ni Nyɔŋmɔ ehala eha egbɛi lɛ’ yɛ gbɛ krɛdɛɛ nɔ.—Bɔf. 15:14, 17.

13. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔhi shi yɛ gbɛi ni Nyɔŋmɔ kɛha wɔ lɛ naa?

13 Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔhi shi yɛ Nyɔŋmɔ gbɛi ni kã wɔnɔ lɛ naa ákɛ aŋkroaŋkroi? Gbɛ kome ni wɔɔtsɔ nɔ wɔfee nakai ji, ni wɔye Nyɔŋmɔ he odase jogbaŋŋ kɛmɔ shi. Paulo ŋma akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni aaabo atsɛ́ Nuŋtsɔ [Yehowa] gbɛi lɛ, aaahere eyiwala.” ‘Shi te aaafee tɛŋŋ ni amɛaabo amɛtsɛ́ mɔ ni amɛheko lɛ amɛyeko lɛ? Ni te aaafee tɛŋŋ ni amɛaahe mɔ ni amɛnuko ehe sane lɛ amɛyeŋ? Ni asaŋ te aaafee tɛŋŋ ni amɛaanu kɛ́ shiɛlɔ ko bɛ lɛ? Ni te aaafee tɛŋŋ ni amɛaashiɛ, kɛ́ atsuko amɛ lɛ?’ (Rom. 10:13-15) Kɛfata he lɛ, esa akɛ wɔjɛ bulɛ mli wɔkpa apasa tsɔɔmɔi ni gbeɔ wɔ-Bɔlɔ lɛ he guɔ lɛ ahe mama, tamɔ hɛl la tsɔɔmɔ ní haa efeɔ tamɔ nɔ ni Nyɔŋmɔ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ sui tamɔ Abonsam ni yitsoŋ wa lɛ sui lɛ.—Yer. 7:31; 1 Yoh. 4:8; nyɛkɛtoa Marko 9:17-27 lɛ he.

14. Te mɛi komɛi fee amɛnii amɛha tɛŋŋ beni amɛná amɛle Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ?

14 Ani oyɛ he miishɛɛ waa akɛ oŋwɛi Tsɛ lɛ gbɛi lɛ kã onɔ? Ani oyeɔ obuaa mɛi koni amɛbale nakai gbɛi krɔŋkrɔŋ lɛ? Yoo ko ni yɔɔ Paris yɛ France lɛ nu akɛ Yehowa Odasefoi le Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ, no hewɔ lɛ be kroko ni ekɛ Odasefonyo ko kpe lɛ, ebi lɛ koni etsɔɔ lɛ nakai gbɛi lɛ yɛ Biblia lɛ mli. Beni Odasefonyo lɛ ha ekane Lala 83:19 lɛ, ená yoo lɛ nɔ hewalɛ waa. Yoo lɛ bɔi Biblia lɛ kasemɔ, ni amrɔ nɛɛ ekɛ anɔkwayeli miisɔmɔ akɛ Odasefonyo yɛ maŋ kroko nɔ. Beni yoo ko ni ji Katoliknyo ni yɔɔ Australia lɛ na Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ yɛ Biblia lɛ mli klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, miishɛɛ sɔŋŋ ni ená hewɔ lɛ, ehiŋmɛiiaŋ kpala nu. Yoo nɛɛ kɛ afii babaoo esɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔ kɛbashi ŋmɛnɛ. Nyɛsɛɛ nɛɛ, beni Odasefoi komɛi ni yɔɔ Jamaica lɛ ha yoo ko na Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ yɛ e-Biblia lɛ mli lɛ, lɛ hu miishɛɛ sɔŋŋ ni ená hewɔ lɛ, ehiŋmɛiiaŋ kpala nu. No hewɔ lɛ, ná he miishɛɛ waa akɛ Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ kã onɔ, ni ojaje gbɛi ni je agbo waa nɛɛ otsɔɔ mɛi fɛɛ kɛkase Yesu.

‘Kaasumɔ Je Lɛ’

15, 16. Te anɔkwa Kristofoi buɔ je lɛ amɛhaa tɛŋŋ, ni mɛɛ saji esa akɛ wɔbi wɔhe?

15 “Nyɛkasumɔa je lɛ aloo nibii hu ni yɔɔ je lɛŋ. Kɛji mɔ ko miisumɔ je lɛ, belɛ tsɛ lɛ suɔmɔ lɛ bɛ emli.” (1 Yoh. 2:15) Je lɛ kɛ emumɔ ni haa mɛi diɔ heloo lɛ sɛɛ lɛ teɔ shi ewoɔ Yehowa kɛ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ. No hewɔ lɛ, jeee je lɛ he pɛ kɛkɛ anɔkwa Kristofoi tsiɔ amɛhe kɛjɛɔ. Amɛsumɔɔɔ je lɛ yɛ gbɛ ko kwraa nɔ, ejaakɛ taakɛ kaselɔ Yakobo ŋma lɛ, amɛle akɛ ‘kɛ́ mɔ ko kɛ je lɛ bɔ naanyo lɛ, etsɔ Nyɔŋmɔ henyɛlɔ.’—Yak. 4:4.

16 Akɛni nibii babaoo yɛ je lɛŋ ni kaa wɔ hewɔ lɛ, ebaanyɛ efee nɔ ni wa akɛ wɔkɛ Yakobo wiemɔi lɛ aaatsu nii. (2 Tim. 4:10) No hewɔ lɛ, Yesu sɔle eha esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ: ‘Mibiii akɛ ojie amɛ kɛjɛ je lɛ mli, shi moŋ akɛ obu amɛhe kɛjɛ mɔ fɔŋ lɛ dɛŋ. Amɛjɛɛɛ je lɛ mli, taakɛ bɔ ni mi hu mijɛɛɛ je lɛ mli lɛ.’ (Yoh. 17:15, 16) Bi ohe akɛ: ‘Ani mibɔɔ mɔdɛŋ akɛ mafee mɔ ni jɛɛɛ je lɛ mli? Ani mɛi le mi akɛ mikɛ mihe wooo gbii juji kɛ kusumii ni kɛ Ŋmalɛ lɛ kpãaa gbee kɛ nɔ ni shishifã jɛɛɛ apasa jamɔ mli shi je lɛ mumɔ lɛ jeɔ kpo yɛ mli lɛ amli?’—2 Kor. 6:17; 1 Pet. 4:3, 4.

17. Mɛni baanyɛ atsirɛ mɛi ni yɔɔ tsui kpakpa lɛ koni amɛsɔmɔ Yehowa?

17 Eji anɔkwale akɛ, Biblia mli shishitoo mlai ni wɔkɛtsuɔ nii lɛ haŋ je lɛ asumɔ wɔ, shi ebaanyɛ eha mɛi ni yɔɔ tsui kpakpa lɛ asumɔ akɛ amɛaale nɔ hewɔ ni wɔfeɔ nakai. Kɛ́ mɛi nɛɛ na akɛ wɔhemɔkɛyeli lɛ damɔ Ŋmalɛ lɛ nɔ jogbaŋŋ, ni ákɛ wɔkɛtsuɔ nii yɛ wɔshihilɛ fɛɛ mli lɛ, ekolɛ amɛbaakɛɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ akɛ: “Wɔkɛ nyɛ aaatee; ejaakɛ wɔnu akɛ Nyɔŋmɔ kɛ nyɛ yɛ!”—Zak. 8:23.

Jiemɔ Anɔkwa Kristofoi Asuɔmɔ Kpo

18. Mɛni Yehowa kɛ wɔnaanyo ni wɔɔsumɔ lɛ biɔ ni wɔfee?

18 Yesu kɛɛ akɛ: “Suɔmɔ Nuŋtsɔ, o-Nyɔŋmɔ lɛ, kɛ otsui muu lɛ fɛɛ kɛ osusuma muu lɛ fɛɛ kɛ ojwɛŋmɔ muu lɛ fɛɛ” ni “suɔmɔ onaanyo tamɔ bɔ ni osumɔɔ bo diɛŋtsɛ ohe.” (Mat. 22:37, 39) Suɔmɔ nɛɛ (Hela wiemɔ mli lɛ a·gaʹpe) haa mɔ baa ejeŋ jogbaŋŋ, etsuɔ esɔ̃i ahe nii, ekɛ shishitoo mlai tsuɔ nii, ni efeɔ nɔ ni sa, ni bei pii lɛ ehaa mɔ nuɔ nii ahe waa kɛhaa mɛi. Suɔmɔ nɛɛ baanyɛ aha mɔ ajɛ etsui krɔŋŋ mli edɔ mɛi ahe. (1 Pet. 1:22) Mɛi ni jieɔ su nɛɛ kpo lɛ kɛ amɛwiemɔ kɛ amɛnifeemɔi tsɔɔ akɛ amɛfooo amɛ pɛ amɛnɔ̃ mli.—Nyɛkanea 1 Korintobii 13:4-7.

19, 20. Gbaa niiashikpamɔi komɛi ni tsɔɔ akɛ Kristofoi asuɔmɔ náa mɛi anɔ hewalɛ waa.

19 Akɛni suɔmɔ ji Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yibii lɛ fã ko hewɔ lɛ, ehaa anɔkwa Kristofoi feɔ nibii ni mɛi krokomɛi nyɛɛɛ afee. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ehaa amɛfeɔ ekome ekɔɔɔ he eko amɛhewolo nɔ su loo maŋ nɔ ni amɛjɛ. (Nyɛkanea Yohane 13:34, 35; Gal. 5:22) Kɛ́ mɛi ni he jɔ tamɔ gwaŋtɛŋi lɛ na suɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ, etaa amɛtsuiiaŋ waa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, beni oblanyo Yudanyo ko ni yɔɔ Israel lɛ tee Kristofoi akpee klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, enaa kpɛ ehe akɛ Yudafoi kɛ Arabbii ni ji Odasefoi lɛ efee ekome kɛmiijá Yehowa. Enɛ hewɔ lɛ, ebɔi asafoŋ kpeei yaa daa, ni eha akɛ lɛ bɔi Biblia lɛ kasemɔ. Ani ojɛɔ otsuiŋ ojieɔ suɔmɔ ni tamɔ nakai kpo otsɔɔ onyɛmimɛi lɛ? Ani obɔɔ mɔdɛŋ akɛ okɛ miishɛɛ ahere mɛi hei ni baa Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ lɛ atuu ekɔɔɔ he eko maŋ nɔ ni amɛjɛ, amɛhewolonɔ su, loo nɔ̃ gbɔmɛi ni amɛji?

20 Ákɛ anɔkwa Kristofoi lɛ, wɔbɔɔ mɔdɛŋ akɛ wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ mɛi fɛɛ. Nyɛmi yoo fioo ko ni yɔɔ El Salvador lɛ kɛ Katolik yoo ko ni eye afii 87 ni sumɔɔ esɔlemɔ lɛ waa lɛ kase Biblia lɛ. Gbi ko lɛ, hela mɔ yoo lɛ waa ni atsĩ enaa yɛ helatsamɔhe. Beni ajie yoo lɛ, Odasefoi lɛ yasaraa lɛ, ni amɛhaa lɛ niyenii. Amɛfee enɛ aaafee nyɔɔŋ kome. Yoo lɛ sɔlemɔbii lɛ ateŋ mɔ ko tsɔɔɔ eshĩa lɛ kɛhooo. Mɛni jɛ mli kɛba? Eshɛrɛ emagai lɛ eshwie, ekɛ esɔlemɔ lɛ fo tako mli, ni ebɔi Biblia lɛ kasemɔ ekoŋŋ. Hɛɛ, Kristofoi asuɔmɔ náa mɛi anɔ hewalɛ waa! Ebaanyɛ eta mɛi atsuiiaŋ fe shiɛmɔ kɛkɛ ni aaashiɛ aha amɛ.

21. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔha wɔwɔsɛɛ shihilɛ he hiɛnɔkamɔ lɛ ama shi shiŋŋ?

21 Etsɛŋ, Yesu baakɛɛ mɛi fɛɛ ni kwaa amɛkɛɔ akɛ amɛmiisɔmɔ lɛ lɛ akɛ: “Mileee nyɛ kwraa, nyɛjea minɔ nyɛyaa, nyɛ mɛi ni nyɛtsuɔ nibii ni ejaaa gbɛ!” (Mat. 7:23) No hewɔ lɛ nyɛhaa wɔwoa yibii ni woɔ Tsɛ lɛ kɛ Bi lɛ hiɛ nyam. Yesu kɛɛ akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni nuɔ miwiemɔi nɛɛ ni eyeɔ nɔ lɛ, maŋɔ lɛ mato ŋaalelɔ ni ma etsu yɛ tɛsaa nɔ lɛ he.” (Mat. 7:24) Hɛɛ, kɛ́ wɔha ana akɛ wɔji Kristo sɛɛnyiɛlɔi diɛŋtsɛ lɛ, Nyɔŋmɔ baakpɛlɛ wɔnɔ, ni wɔwɔsɛɛ shihilɛ he hiɛnɔkamɔ lɛ baama shi shiŋŋ tamɔ tɛsaa!

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 11 Katolik woji komɛi ni afee ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ yɛ Blɔfo wiemɔ mli ní The Jerusalem Bible lɛ fata he lɛ, tsɔɔ Hebri niŋmaa okadii ejwɛ lɛ shishi akɛ “Yahweh.”

Ani Okaiɔ?

• Mɛni haa anaa srɔtofeemɔ ni yɔɔ anɔkwa Kristofoi kɛ amale Kristofoi ateŋ?

• Tsɔɔmɔ “yibii” komɛi ni anɔkwa Kristofoi woɔ.

• Mɛɛ otii obaanyɛ okɛmamɔ ohiɛ koni onyɛ owo Kristofoi ayibii?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 13]

Ani okɛ Biblia lɛ fɔɔ nitsumɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 15]

Ani mɛi le bo akɛ okɛ ohe wooo gbii juji ni kɛ Ŋmalɛ lɛ kpãaa gbee lɛ amli?