Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Hii Shi Shweshweeshwe Yɛ Nyɔŋmɔ Webii Lɛ Ateŋ

Hii Shi Shweshweeshwe Yɛ Nyɔŋmɔ Webii Lɛ Ateŋ

Hii Shi Shweshweeshwe Yɛ Nyɔŋmɔ Webii Lɛ Ateŋ

“Madao shi yɛ asafo kpele mli.”—LALA 35:18.

1-3. (a) Mɛni baanyɛ aha Kristofoi komɛi ayaje mumɔŋ oshara mli? (b) Nɛgbɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ baanyɛ ayaba abo yɛ?

BE KO beni Joe kɛ eŋa tee he ko ni amɛyawo amɛtsui fioo lɛ, amɛtee ŋshɔwumɔ. Beni amɛsere kɛtee hiɛ fioo lɛ, amɛmu mele koni amɛyakwɛ loi bibii kɛ loi wuji ni hiɛ sui srɔtoisrɔtoi, kɛ ŋshɔ shishi kwɛ̃ɛnii tamɔ wosumai lɛ. Amɛtsa seremɔ lɛ nɔ kɛtee nu lɛ shishi koni amɛyakwɛ tɛi ni yɔɔ ŋshɔ lɛ shishi lɛ jogbaŋŋ. Oona kɛ onaaa nɔŋŋ lɛ, amɛyaje he ko ni mli kwɔ waa, kɛkɛ ni Joe ŋa lɛ kɛɛ lɛ akɛ: “Etamɔ nɔ ni wɔmiisere kɛmiiya shɔŋŋ tsɔ̃.” Joe here nɔ akɛ: “Kaashe gbeyei. Mile nɔ ni mifeɔ lɛ.” No sɛɛ etsɛɛɛ tsɔ lɛ, Joe bi ehe akɛ, ‘Nɛgbɛ loi lɛ fɛɛ yɔɔ?’ Beni ena nɔ hewɔ ni loi lɛ fɛɛ ejo foi kɛshi jɛmɛ lɛ, etsui fã waa. Naa tsaflɔbi ko miiba ebanina lɛ. Agbɛnɛ lɛ, nɔ ko kwraa bɛ ni ebaanyɛ efee. Beni eshwɛ fioo ni tsaflɔbi lɛ baanina lɛ lɛ, tsaflɔbi lɛ ku esɛɛ ni etee.

2 Nibii ni yɔɔ Satan je lɛ mli—hiɛtserɛjiemɔ, nitsumɔ, heloonaa nibii—lɛ baanyɛ ahe Kristofonyo ko jwɛŋmɔ aahu akɛ eyɔseŋ akɛ ekɛ ehe miiwo oshara mli. Joe ni eji asafoŋ onukpa lɛ kɛɛ akɛ: “Nɔ ni ba minɔ lɛ ha misusu mɛi ni esa akɛ wɔkɛbɔ lɛ he. Wu ŋshɔ yɛ he ni yɔɔ shweshweeshwe ni yɔɔ miishɛɛ—ni ji yɛ asafo lɛ mli!” Kaasere kɛtee shɔŋŋ, ni tsɔɔ akɛ kaatsi ohe kɛmiijɛ asafo lɛ he, koni okayaje oshara mli. Kɛ́ oyɔse akɛ osere kɛtee shɔŋŋ lɛ, kuu osɛɛ kɛba ‘he ni yɔɔ shweshweeshwe’ amrɔ nɔŋŋ. Kɛ́ jeee nakai lɛ, wekukpãa ni kã okɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ baanyɛ afite.

3 Ŋmɛnɛ lɛ, je lɛŋ yɛ oshara waa kɛha Kristofoi. (2 Tim. 3:1-5) Satan le akɛ be fioo kɛkɛ eyɔɔ, ni etswa efai shi akɛ ebaami mɛi ni hiɛ bɛ amɛhe nɔ lɛ. (1 Pet. 5:8; Kpoj. 12:12, 17) Shi kɛlɛ wɔyɛ he ko ni yɔɔ shweshweeshwe. Yehowa kɛ Kristofoi asafo lɛ eha ewebii lɛ akɛ mumɔŋ abobaahe ni yɔɔ shweshweeshwe.

4, 5. Te mɛi babaoo naa amɛwɔsɛɛ shihilɛ amɛhaa tɛŋŋ, ni mɛni hewɔ?

4 Mɛi ni kɛ amɛhe fɔ̃ɔ je lɛ nɔ lɛ bɛ shweshweeshwe tsɔ, ni amɛtsui hu enyɔɔɔ amɛmli. Mɛi babaoo nuɔ he akɛ amɛbɛ shweshweeshwe yɛ awuiyeli, basabasafeemɔ, nibii amli ni waa, kɛ adebɔɔ mli nibii ni ayaa nɔ afiteɔ lɛ ahewɔ. Mɔ ko mɔ ko nyɛɛɛ ajo gbɔlɛ kɛ hela naa foi. Ni mɛi ni yɔɔ heloonaa nitsumɔi, shĩai, shika, kɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ bɔ ni sa lɛ hu baanyɛ anu he akɛ amɛbɛ shweshweeshwe, ejaakɛ amɛleee nɔ ni baaba wɔsɛɛ.

5 Mɛi babaoo hu nuɔ he akɛ amɛshihilɛ haaa amɛtsui anyɔ amɛmli. Amɛteŋ mɛi babaoo susu akɛ kɛ́ amɛbote gbalashihilɛ mli, ni no sɛɛ lɛ amɛná bii lɛ, amɛtsui baanyɔ amɛmli ni amɛbaaná toiŋjɔlɛ. Shi dɔlɛ sane ji akɛ amɛgbɛkpamɔi lɛ baaa mli. Sɔlemɔyalɔi babaoo efee shwɛm, ni amɛbɛ hekɛnɔfɔɔ dɔŋŋ yɛ gbɛtsɔɔmɔ ni osɔfoi lɛ kɛhaa amɛ lɛ mli. Nɔ titri hewɔ ni eba lɛ nakai ji akɛ, osɔfoi lɛ baaa amɛjeŋ jogbaŋŋ, ni amɛtsɔɔ tsɔɔmɔi ni bɛ Ŋmalɛ lɛ mli. Enɛ hewɔ lɛ, mɛi babaoo susuɔ akɛ mɛi pɛ ni amɛbaanyɛ amɛkɛ amɛhe afɔ̃ amɛnɔ ji adebɔɔ nibii ahe nilelɔi loo adesai ni hiɛ jwɛŋmɔ kpakpa. Belɛ, ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ mɛi nuɔ he akɛ amɛbɛ shweshweeshwe kwraa loo ákɛ nɔ ko kpakpa bɛ kɛha amɛ yɛ wɔsɛɛ be ni ka amɛhiɛ lɛ mli.

6, 7. (a) Mɛni hewɔ esoro bɔ ni mɛi ni jáa Nyɔŋmɔ lɛ naa shihilɛ amɛhaa lɛ yɛ bɔ ni mɛi ni jáaa lɛ lɛ naa shihilɛ amɛhaa lɛ he lɛ? (b) Mɛni he wɔbaasusu?

6 Esoro bɔ ni mɛi ni yɔɔ Kristofoi asafo lɛ mli lɛ naa shihilɛ amɛhaa lɛ kwraa yɛ bɔ ni mɛi ni bɛ mli lɛ naa lɛ amɛhaa lɛ he! Ákɛ Yehowa webii lɛ, eyɛ mli akɛ wɔkɛ naagbai ni mɛi ni yɔɔ je lɛ mli lɛ kɛkpeɔ lɛ ateŋ babaoo kpeɔ moŋ, shi bɔ ni wɔfeɔ wɔnii yɛ naagbai nɛɛ ahe lɛ yɛ srɔto kwraa. (Nyɛkanea Yesaia 65:13, 14; Maleaki 3:18.) Mɛni hewɔ? Ejaakɛ Biblia lɛ etsɔɔ nɔ hewɔ ni adesai kɛ naagbai kpeɔ ŋmɛnɛ lɛ, ni enɛ ni wɔle lɛ haa wɔtsui nyɔɔ wɔmli, ni atsɔse wɔ jogbaŋŋ koni wɔnyɛ wɔdamɔ shihilɛ mli naagbai anaa. No hewɔ lɛ, wɔfeee yeyeeye tuutu. Yehowa jálɔi ni wɔji lɛ buɔ wɔhe koni wɔkaná susumɔi ni ejaaa ni damɔɔɔ ŋmalɛ nɔ, wɔkɛ wɔhe akawo jeŋba sha mli, ní wɔkakpa yibii gbohii ni jɛɔ enɛɛmɛi afeemɔ mli kɛbaa lɛ eko. No hewɔ lɛ, Kristofoi asafo lɛ mlibii lɛ náa hejɔlɛ, ni mɛi ni bɛ asafo lɛ mli lɛ nyɛɛɛ enɛ sɛɛ mo amɛja.—Yes. 48:17, 18; Fil. 4:6, 7.

7 Kɛ́ wɔsusu enɛ he nɔkwɛmɔnii komɛi ahe lɛ, no baaye abua wɔ koni wɔna akɛ mɛi ni sɔmɔɔ Yehowa lɛ yɛ shweshweeshwe, ni ákɛ mɛi ni sɔmɔɔɔ lɛ lɛ bɛ shweshweeshwe. Nɔkwɛmɔnii nɛɛ baanyɛ akanya wɔ koni wɔpɛi wɔ diɛŋtsɛ wɔsusumɔi kɛ wɔnifeemɔi amli, ni wɔkwɛ kɛji wɔbaanyɛ wɔkɛ ŋaawoi ni baanyɛ abu wɔhe ni Nyɔŋmɔ kɛhaa wɔ lɛ atsu nii jogbaŋŋ fe bɔ ni wɔfeɔ bianɛ lɛ.—Yes. 30:21.

“Shwɛ Fioo ní Minaji Agbá Afã”

8. Mɛni ehe hiaa ni Yehowa tsuji aya nɔ afee be fɛɛ be?

8 Kɛjɛ blema beebe lɛ, mɛi ni sɔmɔɔ Yehowa ní amɛboɔ lɛ toi lɛ bɔɔ mɔdɛŋ ni amɛkɛ mɛi ni sɔmɔɔɔ lɛ lɛ akabɔ gbagbalii. Yehowa gba akɛ nyɛɛ baahi ejálɔi kɛ mɛi ni jáa Satan lɛ ateŋ. (1 Mose 3:15) Akɛni Nyɔŋmɔ webii lɛ kɛ Biblia mli shishitoo mlai tsuɔ nii kɛmɔɔ shi hewɔ lɛ, bɔ ni amɛfeɔ amɛnii amɛhaa lɛ yɛ srɔto kwraa kɛ́ akɛto mɛi krokomɛi ahe. (Yoh. 17:15, 16; 1 Yoh. 2:15-17) Jeee be fɛɛ be eyɔɔ mlɛo akɛ wɔɔkɔ gbɛ ni tamɔ nɛkɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, bei komɛi lɛ Yehowa tsuji lɛ ateŋ mɛi komɛi biɔ kɛji nilee yɛ mli akɛ amɛaatuu amɛhe kwraa amɛha Nyɔŋmɔ.

9. Mɛni hao mɔ ni ŋma Lala 73 lɛ?

9 Yehowa tsuji ní bi kɛji nilee yɛ gbɛ ni amɛkɔ lɛ mli lɛ ateŋ mɔ kome ji mɔ ni ŋma Lala 73, ní eeenyɛ efee akɛ eji Asaf seshinyo lɛ. Lalatsɛ lɛ bi nɔ hewɔ ni etamɔ nɔ ni bei pii lɛ mɛi fɔji lɛ yeɔ omanye, amɛnáa miishɛɛ, ni amɛnáa nii, be mli ni mɛi ni sɔmɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ kɛ kai kpeɔ ni amɛnaa nɔ lɛ.—Nyɛkanea Lala 73:1-13.

10. Mɛni hewɔ saji ni lalatsɛ lɛ tee lɛ shi lɛ kã otsui nɔ waa lɛ?

10 Ani bo hu obi saji ni tamɔ nɔ ni lalatsɛ lɛ bi lɛ pɛŋ? Kɛ́ nakai ni lɛ, kaanu he akɛ ofeee ni ahi kwraa, ni kaasusu hu akɛ no tsɔɔ akɛ obɛ hemɔkɛyeli. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yehowa tsuji lɛ ateŋ mɛi babaoo, ní mɛi ni Yehowa ha amɛŋmala Biblia lɛ mli woji lɛ ateŋ mɛi komɛi fata he lɛ, ná susumɔi ni tamɔ nakai nɔŋŋ. (Hiob 21:7-13; Lala 37:1; Yer. 12:1; Hab. 1:1-4, 13) Yɛ anɔkwale mli lɛ, sanebimɔ ni esa akɛ mɛi fɛɛ ni miisumɔ akɛ amɛsɔmɔ Yehowa lɛ kɛ hiɛdɔɔ asusu he, amɛná nɔmimaa yɛ hetoo lɛ he, ni amɛhi shi yɛ naa ji: Kɛ́ misɔmɔ Nyɔŋmɔ ní mibo lɛ toi lɛ, ani no ji gbɛ ni hi fe fɛɛ? Sanebimɔ nɛɛ tamɔ sane ni Satan tee lɛ shi yɛ Eden abɔɔ lɛ mli lɛ. Enɛ kɔɔ hegbɛ ni Nyɔŋmɔ yɔɔ akɛ eyeɔ ebɔɔnii lɛ anɔ lɛ he titri. (1 Mose 3:4, 5) No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ asusu sane ni lalatsɛ lɛ tee lɛ shi lɛ he. Ani esa akɛ wɔye mɛi fɔji hewolɔi ni etamɔ nɔ ni nibii ehi eha amɛ lɛ ahe awuŋa? Ani esa akɛ ‘wɔgbá afã’ kɛjɛ Yehowa sɔɔmɔ he, ní wɔkase nakai mɛi fɔji lɛ? Yɛ anɔkwale mli lɛ, nakai pɛpɛɛpɛ ji bɔ ni Satan sumɔɔ ni wɔfee.

11, 12. (a) Mɛni ye ebua lalatsɛ lɛ ní ejaje ejwɛŋmɔ, ni mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ mli? (b) Mɛni ye ebua bo ni omu saji anaa tamɔ lalatsɛ lɛ?

11 Mɛni ye bua lalatsɛ lɛ ni ejaje ejwɛŋmɔ? Eyɛ mli akɛ ekpɛlɛ nɔ akɛ shwɛ fioo ní egbá afã kɛjɛ jalɛ nifeemɔ he moŋ, shi beni etee “Mawu he krɔŋkrɔŋ lɛ”—ni tsɔɔ akɛ ekɛ mɛi ni edara yɛ mumɔŋ yabɔ yɛ Nyɔŋmɔ kpeebuu loo sɔlemɔwe lɛŋ, ni ejwɛŋ Nyɔŋmɔ yiŋtoo lɛ nɔ lɛ—etsake ejwɛŋmɔ. Kɛkɛ ni ebafee faŋŋ kɛha lalatsɛ lɛ akɛ esumɔŋ ni nɔ ni baaba efɔŋfeelɔi anɔ lɛ eko aba enɔ. Eyɔse akɛ amɛnyiɛ ‘gbɛ ni nɔ shamɔɔ trotro’ nɔ yɛ gbɛ ni amɛkɔ, kɛ nibii ni amɛtiuɔ sɛɛ yɛ amɛshihilɛ mli lɛ hewɔ. Lalatsɛ lɛ yoo akɛ bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, beni yi aaawula shi lɛ, “ŋmiŋmi sɔŋŋ” aaha mɛi ni kɛ amɛnifeemɔi tsɔɔ akɛ amɛje Yehowa sɛɛ lɛ atã kwraa, shi Yehowa baaye ebua mɛi ni sɔmɔɔ lɛ lɛ. (Nyɛkanea Lala 73:16-19, 27, 28.) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, oyɔse akɛ sane nɛɛ ji anɔkwale. Mɛi babaoo susuɔ akɛ nilee yɛ mli akɛ amɛaafó amɛ pɛ amɛnɔ̃ mli, ni amɛkpoo Nyɔŋmɔ mla lɛ, shi bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, amɛbaakpa yibii gbohii.—Gal. 6:7-9.

12 Mɛni ekoŋŋ wɔkaseɔ kɛjɛɔ lalatsɛ lɛ sane lɛ mli? Nyɔŋmɔ webii lɛ ateŋ ní ehi lɛ ha ená nilee, ni ehi shi shweshweeshwe. Beni etee he ni ajá Yehowa yɛ lɛ, no ha ebɔi nii ahe susumɔ jogbaŋŋ. Ŋmɛnɛ lɛ, wɔ hu wɔbaanyɛ wɔná mumɔŋ niyenii kpakpa kɛ mɛi ni baawo wɔ ŋaa kpakpa yɛ Kristofoi akpeei ashishi. Belɛ, yiŋtoo kpakpa hewɔ Yehowa kɛɔ etsuji akɛ amɛya Kristofoi akpeei lɛ. Yɛ kpeei nɛɛ ashishi lɛ, awoɔ amɛ hewalɛ koni amɛnyɛ amɛba amɛjeŋ yɛ nilee mli.—Yes. 32:1, 2; Heb. 10:24, 25.

Okɛ Nilee Ahala Onanemɛi

13-15. (a) Mɛni ba Dina nɔ, ni mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ mli? (b) Mɛni hewɔ kɛ́ wɔkɛ nanemɛi Kristofoi bɔ lɛ no baabu wɔhe lɛ?

13 Mɛi ni kɛ mɛi ni jáaa Nyɔŋmɔ bɔ gbagbalii ní no ha amɛkɛ haomɔ kpele kpe lɛ ateŋ mɔ kome ji Yakob biyoo Dina. Mose Klɛŋklɛŋ Wolo lɛ bɔ amaniɛ akɛ, ekɛ Kanaan oblayei ni yɔɔ he ni amɛweku lɛ hi lɛ fɔɔ bɔɔ. Yehowa jálɔi lɛ hiɔ shi yɛ shishitoo mlai kpakpai anaa, shi Kanaanbii lɛ efeee nakai. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, blema nibii ahe nilelɔi ená nibii ni tsɔɔ akɛ bɔ ni Kanaanbii lɛ ba amɛjeŋ amɛha lɛ ha amɛshikpɔŋ lɛ nɔ yi kɛ wɔŋjamɔ, jeŋba sha, jamɔ nifeemɔ ni haa akɛhe woɔ bɔlɛnamɔ mli yɛ gbɛ ni esaaa kwraa nɔ, kɛ yiwalɛ nifeemɔi. (2 Mose 23:23; 3 Mose 18:2-25; 5 Mose 18:9-12) Susumɔ nɔ ni jɛ mɛi nɛɛ ni Dina kɛbɔ lɛ mli kɛba lɛ he okwɛ.

14 Kanaannyo ni atsɛɔ lɛ Shekem, ni “abuɔ lɛ fe etsɛ we lɛ bii fɛɛ” lɛ na Dina, ni “emɔ lɛ ni ekɛlɛ wɔ ni efite lɛ.” (1 Mose 34:1, 2, 19) Mɛɛ dɔlɛ sane po nɛ! Kɛ́ okwɛ lɛ, ani Dina susu akɛ nɔ ko tamɔ nakai baaba enɔ? Ekolɛ, eetao ekɛ Kanaan oblahii kɛ oblayei ni esusu akɛ amɛfeŋ lɛ nɔ ko lɛ abɔ kɛkɛ. Shi bɔ ni Dina susu lɛ, jeee nakai ebalɛ kwraa.

15 Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ sane nɛɛ mli? Wɔnyɛŋ wɔkɛ mɛi ni heee yeee abɔ, ni wɔsusu akɛ nɔ fɔŋ ko jɛŋ mli kɛbaŋ. Ŋmalɛ lɛ kɛɔ akɛ “naanyobɔɔ fɔŋ fiteɔ jeŋba kpakpa.” (1 Kor. 15:33) Shi kɛ́ okɛ mɛi ni sumɔɔ Yehowa, ní hiɔ shi yɛ shishitoo mlai kpakpai anaa taakɛ ofeɔ lɛ, ní kɛ bo hiɛ hemɔkɛyeli kome lɛ bɔ lɛ, no baabu ohe. Naanyobɔɔ kpakpa ni tamɔ nɛkɛ lɛ baaha oba ojeŋ yɛ nilee mli.—Abɛi 13:20.

“Aju Nyɛhe”

16. Mɛni bɔfo Paulo wie yɛ mɛi komɛi ni yɔɔ Korintobii asafo lɛ mli lɛ ahe?

16 Kristofoi asafo lɛ eye ebua mɛi babaoo ni amɛtsi amɛhe kɛjɛ jeŋba gbohii ahe. Bɔfo Paulo ŋma yɛ klɛŋklɛŋ wolo ni eŋma emaje Korintobii lɛ mli akɛ, Kristofoi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ etsake, ni amɛmiihi shi yɛ Nyɔŋmɔ shishitoo mlai lɛ anaa. Kulɛ amɛteŋ mɛi komɛi ji ajwamaŋbɔlɔi, wɔŋjalɔi, gbalafitelɔi, hii ni kɛ hii feɔ yakayakanii, julɔi, dãatɔlɔi, kɛ mɛi ni feɔ nibii gbohii krokomɛi. Shi Paulo kɛɛ amɛ akɛ: “Agbɛnɛ aju nyɛhe.”—Nyɛkanea 1 Korintobii 6:9-11.

17. Mɛɛ gbɛ nɔ mɛi babaoo etsake yɛ Biblia mli shishitoo mlai lɛ ni amɛkɛtsuɔ nii lɛ hewɔ?

17 Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi ni bɛ hemɔkɛyeli lɛ ehiii shi yɛ shishitoo mlai kpakpai anaa. Taakɛ mɛi ni hi shi yɛ blema Korinto lɛ ateŋ mɛi komɛi fee dani amɛbatsɔmɔ Kristofoi lɛ, mɛi nɛɛ baa amɛjeŋ bɔ ni amɛsumɔɔ, loo amɛfeɔ nibii gbohii ni ehe shi yɛ hei ni amɛyɔɔ lɛ. (Efe. 4:14) Shi Nyɔŋmɔ yiŋtoi kɛ e-Wiemɔ lɛ mli anɔkwa nilee lɛ yɛ hewalɛ bɔ ni ebaanyɛ eha mɛi ni kɛ Ŋmalɛ mli shishitoo mlai tsuɔ nii lɛ ahi shi yɛ gbɛ ni Nyɔŋmɔ kpɛlɛɔ nɔ lɛ nɔ. (Kol. 3:5-10; Heb. 4:12) Kristofoi asafo lɛ mlibii lɛ ateŋ mɛi babaoo baanyɛ akɛɛ bo akɛ amɛba amɛjeŋ bɔ ni amɛsumɔɔ dani amɛbakase Yehowa jalɛ shishitoo mlai lɛ, ni amɛhi shi yɛ naa. Shi no mli lɛ, amɛbɛ miishɛɛ ni amɛtsui enyɔɔɔ amɛmli. Beni amɛkɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ bɔi bɔɔ ní amɛkɛ Biblia mli shishitoo mlai lɛ bɔi nitsumɔ lɛ, no dani amɛná hejɔlɛ.

18. Mɛni ba oblayoo fioo ko nɔ, ni mɛni nɔ mi enɛ maa?

18 Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, mɛi komɛi ni tsutsu ko lɛ amɛkpoo akɛ amɛaasere yɛ ‘he ni yɔɔ shweshweeshwe,’ ni tsɔɔ akɛ amɛshi Kristofoi asafo lɛ, eshwa amɛhe waa. Nyɛmi yoo ko ní wɔbaatsɛ lɛ Tanya lɛ tsɔɔ mli akɛ, ‘ekɛ asafo lɛ bɔ’ shi beni eye afii 16 lɛ, ekɛ asafo lɛ kpá bɔɔ, ni ‘eyatiu je lɛ nibii asɛɛ.’ Nibii ni jɛ enifeemɔi lɛ amli kɛba lɛ ekomɛi ji, eŋɔ hɔ ni esako ehe, ni ekpɔ hɔ lɛ hu. Nɔ ni ekɛɔ bianɛ ji akɛ: “Nibii ni mifee yɛ afii etɛ ní mikɛ asafo lɛ kpa bɔɔ lɛ mli lɛ haa mihenilee gbaa minaa. Gbe ni migbe mibi lɛ haoɔ mi be fɛɛ be. . . . Miikɛɛ oblahii kɛ oblayei fɛɛ ni eefee amɛ akɛ ‘amɛyasa’ je lɛ ‘naa’ fioo lɛ akɛ: ‘Nyɛkalaa!’ Ekolɛ ebaaŋɔɔ yɛ shishijee mli, shi esɛɛ baajoo waa. Nɔ ko kwraa bɛ ni je lɛ kɛbaaha nyɛ fe haomɔ. Mile enɛ. Misa minaa pɛŋ. Nyɛhia Yehowa asafo lɛ mli! No pɛ ji shihilɛ gbɛ ni baaha nyɛná miishɛɛ.”

19, 20. Mɛni Kristofoi asafo lɛ buɔ wɔhe kɛjɛɔ he, ni mɛɛ gbɛ nɔ etsɔɔ efeɔ enɛ?

19 Susumɔ bɔ ni oshihilɛ baafee eha kɛ́ oshi Kristofoi asafo ni yɔɔ shweshweeshwe lɛ he okwɛ. Mɛi babaoo yɛ ni kɛ́ amɛkai bɔ ni amɛshihilɛ ji dani amɛbale anɔkwale lɛ, amɛsumɔɔɔ ni ebaa amɛjwɛŋmɔ mli po akɛ amɛaashi asafo lɛ. (Yoh. 6:68, 69) Shihilɛi gbohii kɛ nibii ni haa mɛi haoɔ eyi Satan je lɛŋ obɔ, shi kɛ́ otee nɔ okɛ onyɛmimɛi hii kɛ yei Kristofoi lɛ bɔ gbagbalii lɛ, obaaya nɔ ohi shi shweshweeshwe. Kɛ́ okɛ amɛ bɔɔ ni oyaa asafoŋ kpeei daa lɛ, no baaha ohiɛ ahi ohe nɔ daa akɛ nilee yɛ Yehowa shishitoo mlai lɛ amli, ni no baakanya bo koni ohi shi yɛ nakai shishitoo mlai lɛ anaa. Nilee yɛ mli akɛ ‘oooda Yehowa shi yɛ asafo kpele mli’ taakɛ lalatsɛ lɛ fee lɛ.—Lala 35:18.

20 Shi yɛ yiŋtoi komɛi ahewɔ lɛ, bei komɛi lɛ, Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo kɛ shihilɛ ko ni haa enuɔ he akɛ ewa kɛha lɛ akɛ eeeya nɔ eye anɔkwa lɛ kpeɔ. Nɔ pɛ ni he hiaa ji ni aye abua mɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ koni amɛkɔ gbɛ ni ja. Mɛni obaanyɛ ofee kɛye obua nyɛmimɛi Kristofoi yɛ be ni tamɔ nɛkɛ mli, ni mɛni asafo muu lɛ fɛɛ hu baanyɛ afee kɛye amɛbua? Nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ baatsɔɔ bɔ ni ooofee ‘oshɛje’ onyɛmimɛi lɛ ‘amii, ni oha amɛnane amɔ shi.’—1 Tes. 5:11, Ga Biblia hee.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Mɛni wɔkaseɔ kɛjɛɔ nɔ ni ba mɔ ni ŋma Lala 73 lɛ nɔ lɛ mli?

• Mɛni wɔkaseɔ kɛjɛɔ nɔ ni ba Dina nɔ lɛ mli?

• Mɛɛ hewɔ Kristofoi asafo lɛ ji he ni yɔɔ shweshweeshwe kɛha bo lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 7]

Seremɔ yɛ he ni yɔɔ shweshweeshwe; hii asafo lɛ mli!