Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Okɛ Mumɔŋ Nibii Awo Otsui

Okɛ Mumɔŋ Nibii Awo Otsui

Okɛ Mumɔŋ Nibii Awo Otsui

“Nyɛwoa mipã lɛ nyɛfɔ̃a nyɛnɔ,  . . . ni nyɛaaná hejɔɔmɔ nyɛaaha nyɛsusumai lɛ.”—MAT. 11:29.

1. Mɛɛ gbɛjianɔ Nyɔŋmɔ to yɛ Sinai Gɔŋ lɛ nɔ, ni mɛni hewɔ?

HEJƆƆMƆ Gbi ni aye daa otsi lɛ ji Mla kpaŋmɔ ni ato shishi yɛ Sinai Gɔŋ lɛ nɔ lɛ mli nibii lɛ ateŋ ekome. Yehowa tsɔ Mose ni ji enaawielɔ lɛ nɔ efã Israel maŋ lɛ akɛ: “Gbii ekpaa okɛtsu onii, ni gbi ni ji gbi kpawo lɛ okɛjɔɔ ohe; koni otsina kɛ oteji ajɔɔ amɛhe, ni oweyoo bi kɛ gbɔ awo amɛtsui.” (2 Mose 23:12) Hɛɛ, Yehowa jɛ suɔmɔ mli eto gbi ko koni ewebii ni eha amɛ Mla lɛ kɛjɔɔ amɛhe ni ‘amɛwo amɛtsui,’ ejaakɛ esusuɔ amɛhe.

2. Beni Israelbii lɛ ye Hejɔɔmɔ Gbi lɛ, mɛɛ sɛɛ amɛná?

2 Ani ato Hejɔɔmɔ Gbi lɛ he gbɛjianɔ koni akɛjɔɔ he kɛkɛ? Dabi, eji gbɛi ni he hiaa jogbaŋŋ ni Israelbii lɛ tsɔɔ nɔ amɛjáa Yehowa lɛ ateŋ ekome. Hejɔɔmɔ Gbi lɛ ni weku yitsei kɛ amɛwekui lɛ ye lɛ ha amɛná be kɛtsɔɔ amɛwekui lɛ anii koni “amɛnyiɛ Yehowa gbɛ lɛ nɔ, ni amɛfee jalɛ nii.” (1 Mose 18:19) Agbɛnɛ hu, no ha wekui kɛ nanemɛi ná be kɛsusu Yehowa nifeemɔi lɛ ahe, ni amɛkɛ amɛhe bɔ kɛ miishɛɛ. (Yes. 58:13, 14) Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, Hejɔɔmɔ Gbi lɛ fee Kristo Afii Akpe Nɔyeli ni baaha adesai atsui anyɔ amɛmli lɛɛlɛŋ lɛ he mfoniri. (Rom. 8:21) Ni ŋmɛnɛ hu? Akɛni anɔkwa Kristofoi hu nyaa gbɛ nɔ ni Yehowa tsɔɔ efeɔ enii lɛ ahe hewɔ lɛ, te amɛaafee tɛŋŋ amɛná hejɔɔmɔ ni tamɔ nakai, ni nɛgbɛ amɛbaanyɛ amɛná enɛ yɛ?

Ha Kristofoi Anaanyobɔɔ Awaje Bo

3. Mɛɛ gbɛ nɔ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli Kristofoi lɛ waje amɛhe, ni mɛni jɛ mli kɛba?

3 Bɔfo Paulo kɛɛ akɛ, Kristofoi asafo lɛ ji “anɔkwale lɛ akulashiŋ kɛ enɔdaamɔnɔ.” (1 Tim. 3:15) Akɛni mra be mli Kristofoi lɛ jɛ suɔmɔ mli amɛwowoo amɛhe hewalɛ, ni amɛha amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ nane mɔ shi hewɔ lɛ, no waje amɛ jogbaŋŋ. (Efe. 4:11, 12, 16) Beni Paulo yɔɔ Efeso lɛ, Korinto asafo lɛ mlibii komɛi yasara lɛ ni amɛwo lɛ hewalɛ. Kadimɔ bɔ ni enɛ ná enɔ hewalɛ eha lɛ. Eŋma akɛ: ‘Miná miishɛɛ yɛ Stefana kɛ Fortunato kɛ Akaiko baa lɛ hewɔ, ejaakɛ amɛbaha mimumɔ ewo etsui.’ (1 Kor. 16:17, 18) Nakai nɔŋŋ beni Tito tee Korinto koni eyasɔmɔ nyɛmimɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ, no sɛɛ lɛ, Paulo saa eŋma Korinto asafo lɛ ekoŋŋ akɛ: “Nyɛ fɛɛ nyɛha emumɔ lɛ tsui nyɔ emli.” (2 Kor. 7:13) Ŋmɛnɛ hu lɛ, kɛ́ Yehowa Odasefoi kɛ amɛhe bɔ, ni amɛtswa amɛhe amɛma shi lɛ, ehaa amɛtsui nyɔɔ amɛmli jogbaŋŋ.

4. Mɛɛ gbɛ nɔ asafoŋ kpeei haa wɔtsui nyɔɔ wɔmli?

4 Bo diɛŋtsɛ ole jogbaŋŋ akɛ asafoŋ kpeei haa mɔ náa miishɛɛ babaoo. ‘Atsɔɔ wɔhemɔkɛyeli lɛ nɔ ashɛjeɔ wɔnyɛmimɛi lɛ amii, ni atsɔɔ amɛnɔ̃ lɛ hu nɔ ashɛjeɔ wɔmii’ yɛ asafoŋ kpeei ashishi. (Rom. 1:12, Ga Biblia hee) Wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei Kristofoi lɛ jeee mɛi ni wɔkɛkpeɔ be kɛ beaŋ ní wɔŋaa amɛ kɛkɛ. Amɛji wɔnanemɛi diɛŋtsɛ, ni wɔjieɔ suɔmɔ kɛ bulɛ kpo wɔtsɔɔ amɛ. Kɛ́ wɔ kɛ amɛ fɔɔ bɔɔ yɛ kpeei ashishi lɛ, no haa wɔnáa miishɛɛ babaoo ni wɔtsui hu nyɔɔ wɔmli jogbaŋŋ.—File. 7.

5. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔha wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ aná miishɛɛ yɛ kpeei wuji kɛ kpeei bibii ashishi lɛ?

5 Nɔ kroko hu ni haa wɔnáa miishɛɛ ji kpeei wuji kɛ kpeei bibii ni wɔfeɔ daa afi lɛ. Kpeei nɛɛ haa wɔnáa wala nu ni ji anɔkwalei ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ, ni ji Biblia lɛ mli lɛ, ni agbɛnɛ hu amɛhaa wɔnáa hegbɛ ‘kɛlɛ́ɔ wɔmli,’ ni tsɔɔ akɛ wɔkɛ Kristofoi krokomɛi ni wɔleee amɛ lɛ bɔɔ. (2 Kor. 6:12, 13) Shi kɛ́ wɔhiɛ gboɔ, ni ewa kɛha wɔ akɛ wɔɔfee naanyo hu? Gbɛ kome ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔle wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ ji ni wɔtsu kpeei ashishi nitsumɔi. Beni nyɛmi yoo ko ye ebua yɛ majimaji ateŋ kpee ko shishi lɛ, no sɛɛ lɛ ekɛɛ akɛ: “No mli lɛ, yɛ miwekumɛi kɛ minanemɛi fioo ni yɔɔ kpee lɛ shishi lɛ sɛɛ lɛ, mɛi fioo komɛi pɛ mile. Shi beni miye mibua kɛsaa jɛmɛ lɛ, miná mile nyɛmimɛi hii kɛ yei babaoo! Miná miishɛɛ babaoo!”

6. Mɛni ji gbɛ kome ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔha wɔhejɔɔmɔ be afee nɔ ni yɔɔ miishɛɛ?

6 Israelbii lɛ fã gbɛ shii etɛ daa afi kɛtee Yerusalem kɛha gbijurɔyeli, ni enɛ ji gbɛi ni amɛtsɔ nɔ amɛjá Yehowa lɛ ateŋ ekome. (2 Mose 34:23) Bei pii lɛ enɛ bi ni amɛshi amɛŋmɔji kɛ amɛshwapoi, ni amɛtswa nantu gbii abɔ yɛ gbɛi ni mulu yɔɔ nɔ lɛ nɔ. Kɛlɛ, kɛ́ amɛkwɔ kɛtee sɔlemɔwe lɛ, ni amɛyana ni mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ‘miijie Yehowa yi’ lɛ, no kɛ “nyamɔ kpeteŋkpele” baa. (2 Kron. 30:21) Ŋmɛnɛ lɛ, nakai nɔŋŋ Yehowa tsuji lɛ ateŋ mɛi babaoo náa miishɛɛ jogbaŋŋ kɛ́ amɛkɛ amɛwekui fã gbɛ kɛyasara Betel, ni ji Yehowa Odasefoi anitsumɔhe nine ni bɛŋkɛ amɛ lɛ. Kɛ́ nyɛmiito gbɛjianɔ kɛha hejɔɔmɔ lɛ, ani nyɛbaanyɛ nyɛto gbɛjianɔ ni nyɛyasara Betel hu?

7. (a) Mɛɛ sɛɛ wɔnáa kɛ́ wɔbua wɔhe naa koni wɔná wɔhewɔŋ miishɛɛ? (b) Mɛni baaha henaabuamɔ ko afee nɔ ni yɔɔ miishɛɛ ni abaakai be fɛɛ be, ni agbɛnɛ hu eha mɛi anane amɔ shi?

7 Kɛ́ wekui kɛ nanemɛi bua amɛhe naa koni amɛná amɛhewɔŋ miishɛɛ lɛ, no hu wajeɔ amɛ jogbaŋŋ. Maŋtsɛ Salomo ni ji nilelɔ lɛ jaje akɛ: “Nɔ̃ kpakpa ko bɛ ha gbɔmɔ fe enɛ, akɛ eye ni enu, ni eha esusuma aye nii kpakpai amli ŋɔɔmɔ yɛ edeŋmegbomɔ lɛ mli.” (Jaj. 2:24) Akɛni henaabuamɔi ni tamɔ nɛkɛ lɛ haa wɔleɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ jogbaŋŋ hewɔ lɛ, jeee miishɛɛ kɛkɛ ehaa wɔnáa, shi moŋ, ehaa suɔmɔ ni yɔɔ wɔteŋ lɛ mli waa fe tsutsu lɛ. Bɔni afee ni henaabuamɔi ni tamɔ nɛkɛ lɛ aha mɛi aná miishɛɛ ni amɛkai be fɛɛ be, ni eha amɛnane amɔ shi hu lɛ, ehi jogbaŋŋ akɛ abaatsɛ́ mɛi fioo, ni akwɛ koni nɔ fɛɛ nɔ aya nɔ jogbaŋŋ, titri lɛ kɛ́ abaaha dãa ni wa yɛ shishi.

Shiɛmɔ Nitsumɔ lɛ Haa Wɔnáa Miishɛɛ

8, 9. (a) Mɛɛ srɔtofeemɔ yɔɔ Yesu shɛɛ sane lɛ kɛ woloŋmalɔi kɛ Farisifoi lɛ anɔ̃ lɛ mli? (b) Te wɔnáa Biblia mli anɔkwalei ni wɔkɛ mɛi gbaa he sane lɛ he sɛɛ wɔhaa tɛŋŋ?

8 Yesu kɛ ekãa tsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ, ni ewo ekaselɔi lɛ hewalɛ ni amɛ hu amɛfee nakai nɔŋŋ. Anaa enɛ faŋŋ yɛ ewiemɔ nɛɛ mli: “Nikpamɔ lɛ fá moŋ, shi nitsulɔi lɛ faaa. No hewɔ lɛ nyɛkpaa nikpamɔ nuŋtsɔ lɛ fai, koni ewo nitsulɔi agbɛ kɛba enikpamɔ lɛ mli!” (Mat. 9:37, 38) Yesu nitsɔɔmɔi lɛ ha mɛi atsui nyɔ amɛmli lɛɛlɛŋ; eji “sanekpakpa.” (Mat. 4:23; 24:14) Esoro enitsɔɔmɔi lɛ yɛ mlai ni tamɔ jatsui ni tsii ni teremɔ jaraa ni Farisifoi lɛ kɛshwie maŋbii lɛ akɔ̃ji anɔ lɛ ahe kwraa.—Nyɛkanea Mateo 23:4, 23, 24.

9 Kɛ́ wɔkɛ mɛi wie Maŋtsɛyeli shɛɛ sane lɛ he lɛ, no haa amɛnáa miishɛɛ, ni ehaa wɔ hu wɔnuɔ Biblia mli anɔkwalei lɛ ashishi, ni wɔhiɛ sɔɔ anɔkwalei nɛɛ jogbaŋŋ. Lalatsɛ lɛ wiemɔi nɛɛ kɛ enɛ kpãa gbee akɛ: “Haleluya! Ehi akɛ ala ajie wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ yi, ejaakɛ [nakai feemɔ] ŋɔɔ.” (Lala 147:1) Ani obaanyɛ oha miishɛɛ ni okɛjieɔ Yehowa yi ohaa okutsoŋbii lɛ afa fe tsutsu lɛ?

10. Ani bɔ ni mɛi baafee amɛnii yɛ wɔshɛɛ sane lɛ he amɛha lɛ ni baatsɔɔ kɛji wɔye omanye loo wɔyeko omanye? Tsɔɔmɔ mli.

10 Yɛ anɔkwale mli lɛ, aboɔ sanekpakpa lɛ toi yɛ shikpɔŋkukuji komɛi amli fe ekrokomɛi. (Nyɛkanea Bɔfoi lɛ Asaji 18:1, 5-8.) Kɛ́ mɛi babaoo booo Maŋtsɛyeli shɛɛ sane lɛ toi yɛ he ni oyɔɔ lɛ, bɔɔ mɔdɛŋ ni osusu yiŋtoo kpakpa ni yɔɔ oshiɛmɔ nitsumɔ lɛ sɛɛ lɛ he. Kaimɔ akɛ, mɔdɛŋ ni obɔɔ daa kɛjajeɔ Yehowa gbɛ́i lɛ efeŋ yaka. (1 Kor. 15:58) Kɛfata he lɛ, jeee bɔ ni mɛi feɔ amɛnii yɛ sanekpakpa lɛ he lɛ ni baatsɔɔ kɛji wɔye omanye loo wɔyeko omanye. Wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ Yehowa baakwɛ koni mɛi fɛɛ ni hiɛ tsui kpakpa lɛ aná hegbɛ kɛtsɔɔ kɛji amɛbaakpɛlɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ nɔ loo amɛkpɛlɛŋ nɔ.—Yoh. 6:44.

Weku Jamɔ Haa Wɔnáa Miishɛɛ

11. Mɛɛ sɔ̃ Yehowa biɔ ni fɔlɔi atsu he nii, ni te amɛaafee tɛŋŋ amɛfee nakai?

11 Eji fɔlɔi ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ asɔ̃ akɛ amɛtsɔɔ amɛbii lɛ Yehowa he nii, ni amɛtsɔɔ amɛ egbɛi lɛ. (5 Mose 11:18, 19) Kɛ́ oji fɔlɔ lɛ, ani otoɔ be kɛtsɔɔ obii lɛ wɔŋwɛi Tsɛ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ he nii? Bɔni afee ni onyɛ otsu sɔ̃ ni tsii nɛɛ he nii, ni otsu oweku lɛ hiamɔ nii ahe nii lɛ, Yehowa eto mumɔŋ niyenii kpakpai babaoo he gbɛjianɔ eha bo, ni ekomɛi ji woji, woji tɛtrɛbii, vidioi, kɛ rikɔdiŋ srɔtoi.

12, 13. (a) Kɛ́ wekui fee gbɛkɛ Weku Jamɔ lɛ, mɛɛ sɛɛ amɛbaaná? (b) Te fɔlɔi aaafee tɛŋŋ amɛha amɛweku jamɔ lɛ afee nɔ ni yɔɔ miishɛɛ?

12 Kɛfata he lɛ, tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ kuu lɛ eto gbɛjianɔ kɛha gbɛkɛ Weku Jamɔ. Eji gbɛkɛ ko ni ato ni daa otsi lɛ akɛfeɔ weku Biblia mli nikasemɔ. Mɛi babaoo ena akɛ gbɛjianɔtoo nɛɛ eha amɛfee ekome, eha suɔmɔ ni amɛyɔɔ kɛha amɛhe lɛ mli ewa, ni wekukpãa ni yɔɔ amɛ kɛ Yehowa teŋ lɛ efee gbagbalii. Shi te fɔlɔi aaafee tɛŋŋ amɛha amɛweku jamɔ lɛ afee nɔ ni yɔɔ miishɛɛ?

13 Esaaa akɛ ahaa gbɛkɛ Weku Jamɔ lɛ feɔ kpɛŋŋ. Nɔ hewɔ ji akɛ, wɔjáa “miishɛɛ Nyɔŋmɔ,” ni eesumɔ ni wɔkɛ miishɛɛ ajá lɛ. (1 Tim. 1:11, NW; Fil. 4:4) Eji jɔɔmɔ kpele akɛ wɔná gbɛkɛ kroko ni wɔkɛsusuɔ Biblia mli anɔkwalei ni nɔ bɛ lɛ ahe. Kɛ́ fɔlɔi kɔ tɛ́ amɛŋmɛ ŋsɛnii mli lɛ, no baaha amɛtsake gbɛi ni amɛtsɔɔ nɔ amɛtsɔɔ amɛbii anii lɛ amli. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Brandon ni ji gbekɛ nuu fioo ni eye afii nyɔŋma lɛ fɔlɔi kɛɛ lɛ koni eyatao sane ni ji “Mɛni Hewɔ Yehowa kɛ Onufu Fee Satan he Okadi?” lɛ mli ní ebawie he. No mli lɛ, sane nɛɛ gbaa Brandon naa, ejaakɛ esumɔɔ onufui asane jogbaŋŋ, ni edɔɔ lɛ ákɛ akɛ onufu damɔ shi kɛha Satan. Wekui komɛi feɔ Biblia mli drama yɛ be kɛ beaŋ; amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ kaneɔ Biblia mli gbɔmɔ ni edamɔ shi kɛha lɛ lɛ wiemɔi lɛ kɛjɛɔ Biblia lɛ mli, loo amɛfeɔ nɔ ko ni ba ni aŋma yɛ Biblia lɛ mli lɛ he drama. Kɛ́ afee Weku Jamɔ lɛ yɛ gbɛi ni tamɔ nɛkɛ nɔ lɛ, ehaa mɔ fɛɛ mɔ náa miishɛɛ, ni ebaaha gbekɛbii lɛ kɛ amɛhe awo mli, ni enɛ baaha Biblia mli shishitoo mlai aná amɛnɔ hewalɛ. *

Kwa Nibii ni Baaha Omiishɛɛ Atã

14, 15. (a) Mɛni tsɔɔ akɛ haomɔ kɛ yeyeeyefeemɔ efa yɛ naagbee gbii nɛɛ amli? (b) Mɛɛ naagbai krokomɛi wɔbaanyɛ wɔkɛkpe?

14 Nibii ni haa mɛi haoɔ ni amɛfeɔ yeyeeye lɛ efa babaoo yɛ jeŋ fɔŋ nɛɛ naagbee gbii nɛɛ amli. Mɛi akpekpei abɔ bɛ nitsumɔ loo amɛmiiye ohia. Bei pii lɛ, mɛi ni yɔɔ nitsumɔ lɛ po nuɔ he akɛ shika ni amɛnine shɛɔ nɔ lɛ yaa kotoku ni agbulɔ he mli, no hewɔ lɛ amɛnyɛɛɛ amɛkɛkwɛ amɛwekui lɛ bɔ ni sa. (Nyɛkɛtoa Hagai 1:4-6 lɛ he.) Agbɛnɛ hu, maŋ nɔyelɔi kɛ hiɛnyiɛlɔi krokomɛi lɛ nyɛɛɛ amɛfee nɔ ko kwraa yɛ maŋkwramɔŋ basabasafeemɔ kɛ efɔŋfeemɔi krokomɛi ni yaa nɔ lɛ ahe. Mɛi babaoo hu haoɔ waa yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛfatɔi ahewɔ.—Lala 38:5.

15 Anɔkwa Kristofoi hu náa naagbai ni Satan je lɛ kɛbaa lɛ eko, ni amɛkɛ shihilɛi ni jaraa kpeɔ. (1 Yoh. 5:19) Be mli ni Kristo kaselɔi lɛ bɔɔ mɔdɛŋ ni amɛya nɔ amɛye Yehowa anɔkwa lɛ, amɛbaanyɛ amɛkɛ naagbai krokomɛi hu akpe. Yesu kɛɛ akɛ: “Kɛ́ amɛwa mi yi lɛ, amɛaawa nyɛ hu yi.” (Yoh. 15:20) Shi kɛ́ ‘awa wɔ yi’ po lɛ, “akwako wɔ.” (2 Kor. 4:9) Mɛni hewɔ?

16. Mɛni baanyɛ aye abua wɔ koni wɔya nɔ wɔná miishɛɛ?

16 Yesu kɛɛ akɛ: “Nyɛbaa miŋɔɔ, nyɛ mɛi fɛɛ ni etɔ nyɛ ni nyɛjatsui fe nyɛ lɛ, ni maha nyɛ hejɔɔmɔ.” (Mat. 11:28) Kɛ́ wɔná Kristo kpɔ̃mɔnɔ lɛ mli hemɔkɛyeli ni mli wa lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔmiiba Yehowa abo. Ni no baaha wɔná “hewalɛ ní fá kɛteke nɔ.” (2 Kor. 4:7) Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, ni ji “yelikɛbualɔ lɛ” baaha wɔhemɔkɛyeli lɛ mli awa waa koni wɔnyɛ wɔdamɔ kai kɛ amanehului ni wɔkɛkpeɔ lɛ anaa, ni wɔya nɔ wɔná miishɛɛ.—Yoh. 14:26, NW; Yak. 1:2-4.

17, 18. (a) Mɛɛ mumɔ esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ ni ekaná wɔnɔ hewalɛ? (b) Kɛ́ wɔha nibii ni he ehiaaa tsɔ yɛ shihilɛ mli lɛ he wɔjwɛŋmɔ lɛ, mɛni baanyɛ ajɛ mli kɛba?

17 Ŋmɛnɛ lɛ, ehe miihia ni anɔkwa Kristofoi akwɛ jogbaŋŋ koni je lɛ mumɔ ni eha shwɛmɔ kɛ ŋɔɔmɔ eye mɛi sɛkɛ lɛ akaná amɛnɔ hewalɛ. (Nyɛkanea Efesobii 2:2-5.) Kɛjeee nakai lɛ, “heloo lɛ sɛɛdii nii lɛ kɛ hiŋmɛii lɛ asɛɛdii nii lɛ kɛ shihilɛ lɛ mli hewoo lɛ” baanyɛ atsɔ̃ wɔ tsɔne. (1 Yoh. 2:16) Aloo wɔbaanyɛ wɔsusu yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ akɛ kɛ́ wɔtiu heloo lɛ sɛɛdii nii lɛ asɛɛ lɛ, wɔbaaná miishɛɛ. (Rom. 8:6) Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, mɛi komɛi kɛ tsofai tsuɔ nii yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ, amɛtɔɔ dãa, amɛkwɛɔ mfonirii ni teɔ bɔlɛnamɔ akɔnɔ shi, amɛkɛ amɛhe woɔ kpɔiaŋgbɔlemɔ nifeemɔi ni yɔɔ oshara waa loo nifeemɔi gbohii srɔtoi amli, koni amɛkɛná amɛhewɔŋ miishɛɛ. Yiŋtoo ni yɔɔ Satan “ŋaatsɔi” lɛ asɛɛ ji ni elaka mɛi ni amɛtiu nibii ni haŋ amɛná miishɛɛ diɛŋtsɛ lɛ asɛɛ.—Efe. 6:11.

18 Anɔkwale sane ji akɛ, tɔmɔ bɛ he akɛ wɔbaaye nii, wɔbaanu dãa, ni wɔkɛ wɔhe awo hiɛtserɛjiemɔ kpakpa mli bɔ ni sa. Kɛlɛ wɔhaaa nibii nɛɛ afee nɔ ni he hiaa wɔ fe fɛɛ yɛ shihilɛ mli. Esa akɛ wɔyɔse nibii ni he hiaa titri lɛ, ni wɔye wɔhe nɔ hu, akɛni wɔyɛ gbii fɔji amli lɛ hewɔ. Nibii ni wɔtiuɔ sɛɛ lɛ baanyɛ eha etɔ wɔ aahu akɛ wɔbaafee “hejɔ̃lɔi aloo mɛi ni wooo yibii yɛ wɔ-Nuŋtsɔ Yesu Kristo he nilee lɛ gbɛfaŋ.”—2 Pet. 1:8.

19, 20. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔná anɔkwa miishɛɛ?

19 Kɛ́ wɔsusumɔi kɛ Yehowa nɔ̃ lɛ kpãa gbee lɛ, wɔyɔseɔ akɛ nibii ni mɛi tiuɔ sɛɛ yɛ je lɛŋ lɛ haa amɛnáa miishɛɛ be kukuoo ko pɛ. Mose yɔse enɛ, ni wɔ hu nakai nɔŋŋ. (Heb. 11:25) Yɛ anɔkwale mli lɛ, ja wɔfee wɔŋwɛi Tsɛ lɛ suɔmɔnaa nii dani wɔtsui baanyɔ wɔmli, ni wɔná miishɛɛ ni sɛɛ efooo.—Mat. 5:6.

20 Nyɛhaa wɔyaa nɔ wɔkɛ mumɔŋ nibii awoa wɔtsui. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, no tsɔɔ akɛ ‘wɔkwa nɔshafeemɔ kɛ je nɛŋ akɔnɔi lɛ, ni wɔmiikwɛ Nyɔŋmɔ kpeteŋkpele lɛ kɛ wɔyiwalaherelɔ Yesu Kristo jɔɔmɔ nɔhiɛkamɔ lɛ kɛ enunyam lɛ puemɔ lɛ gbɛ.’ (Tito 2:12, 13) Belɛ nyɛhaa wɔtswaa wɔfai shi akɛ wɔbaaya nɔ wɔhi Yesu pã lɛ shishi kɛtsɔ enɔyeli lɛ nɔ ni wɔɔkpɛlɛ kɛ egbɛtsɔɔmɔ ni wɔkɛaatsu nii lɛ nɔ. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔbaaná anɔkwa miishɛɛ ni wɔtsui hu baanyɔ wɔmli diɛŋtsɛ!

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 13 Kɛ́ ootao saji krokomɛi ni baaha weku nikasemɔ lɛ afee nɔ ni yɔɔ miishɛɛ ni ehe aba sɛɛnamɔ lɛ, kwɛmɔ December 1990 Wɔ Maŋtsɛyeli Sɔɔmɔ lɛ Blɔfo nɔ̃ lɛ mli, baafa 1, 2.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Mɛɛ nibii haa Yehowa webii náa miishɛɛ ŋmɛnɛ?

• Mɛɛ gbɛ nɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ haa wɔ kɛ mɛi ni wɔshiɛɔ wɔhaa lɛ náa miishɛɛ?

• Mɛni weku yitsei baanyɛ afee koni amɛweku jamɔ lɛ aha amɛweku mlibii lɛ aná miishɛɛ?

• Mɛɛ nibii baanyɛ aha wɔmiishɛɛ atã?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 26]

Kɛ́ wɔŋɔ Yesu pã lɛ wɔfɔ̃ wɔnɔ lɛ, wɔbaaná nibii pii ni baaha wɔná miishɛɛ