Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Suɔmɔ Ekpɛ Amɛ Daa Afi Kpee He Amaniɛbɔɔ

Suɔmɔ Ekpɛ Amɛ Daa Afi Kpee He Amaniɛbɔɔ

Suɔmɔ Ekpɛ Amɛ Daa Afi Kpee He Amaniɛbɔɔ

OCTOBER 3, 2009 leebi lɛ, mɛi ni fa fe 5,000 bua amɛhe naa kɛha Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania daa afi kpee ni ji 125 nɔ̃ lɛ yɛ Yehowa Odasefoi a-Kpee Asa ni yɔɔ Jersey City, New Jersey, U.S.A. lɛ nɔ. Mɛi ni naa bakpe shi lɛ fɛɛ ná miishɛɛ. Beni kpee lɛ yaa nɔ lɛ, mɛi akpei abɔ bo toi yɛ Betel nitsumɔhei etɛ ni yɔɔ United States, kɛ Betel nitsumɔhe ni yɔɔ Canada lɛ kɛtsɔ tɛlifoŋ loo vidio nɔ. Hewɔ lɛ, mɛi fɛɛ ni bo kpee ni hé ŋmɛlɛtswai etɛ lɛ toi lɛ ayibɔ ji mɛi 13,235, ní suɔmɔ ni amɛyɔɔ ha Yehowa lɛ efee amɛ ekome lɛ, ni amɛná kpee lɛ he miishɛɛ waa.

Geoffrey Jackson ni ji Nɔyeli Kuu lɛ mlinyo lɛ ji mɔ ni kwɛ kpee nɛɛ nɔ. Efɔ̃ lalɔi akuu ni jɛ Betel weku lɛ mli lɛ nine koni amɛbala wɔlalawolo hee lɛ mli lalai lɛ ekomɛi kɛje kpee lɛ shishi. David Splane, ni lɛ hu eji Nɔyeli Kuu lɛ mlinyo lɛ ji mɔ ni kwɛ lala lɛ nɔ, ni etsɔɔ bɔ ni lala he hiaa ha yɛ jamɔ krɔŋŋ mli lɛ mli kuku. Afɔ̃ toibolɔi lɛ nine koni amɛla lalawolo hee lɛ mli lalai etɛ; lalɔi akuu lɛ tsutsu la, kɛkɛ ni toibolɔi lɛ fata amɛhe kɛla. Ato lalɔi akuu nɛɛ he gbɛjianɔ kɛha kpee krɛdɛɛ nɛɛ pɛ; ejeee nɔkwɛmɔnɔ ni esa akɛ akɛtsu nii yɛ asafoŋ kpeei, kpokpai anɔ kpeei, kɛ kpokpaa wuji anɔ kpeei ashishi.

Amaniɛbɔi ni Jɛ Nitsumɔhe Niji Srɔtoi

Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akui srɔtoi amlibii ni ba kpee nɛɛ kɛ amaniɛbɔi ni jɛ nitsumɔhe niji enumɔ ha. Kenneth Little wie akɛ etsɛŋ ni Canada nitsumɔhe nine lɛ baabɔi woji tɛtrɛbii kɛha United States kɛ Canada lɛ tsiimɔ kalamɔ, ni no hewɔ lɛ woji abɔ ni akalaa yɛ jɛmɛ lɛ yifalɛ baaku abɔ he shii nyɔŋma. Bɔni afee ni anyɛ atsu enɛ he nii lɛ, ahe tsɔne hee ni akɛkalaa woji, ni daa gbi lɛ, kuu ko kɛ tsɔne nɛɛ baatsu nii ŋmɛlɛtswai kpaanyɔ klɛŋklɛŋ, ni no sɛɛ lɛ, kuu kroko hu kɛbaatsu nii ŋmɛlɛtswai kpaanyɔ.

Reiner Thompson bɔ Maŋtsɛyeli nitsumɔ ni atsuɔ yɛ Dominican Republic lɛ he amaniɛ, ni Albert Olih hu bɔ bɔ ni wɔnitsumɔ lɛ yaa nɔ yɛ Nigeria lɛ he amaniɛ. Emile Kritzinger ni jɛ Mozambique lɛ tsɔɔ mli akɛ, beni akɛ afii nyɔŋmai abɔ ewa Yehowa Odasefoi ni yɔɔ Mozambique lɛ ayi sɛɛ lɛ, akɛ amɛnitsumɔ lɛ wo mla shishi yɛ afi 1992. Nyɛsɛɛ nɛɛ, shiɛlɔi ayibɔ ni yɔɔ maji etɛ nɛɛ fɛɛ anɔ lɛ etee hiɛ babaoo. Australia nitsumɔhe nine lɛ ni kwɛɔ East Timor shiɛmɔ nitsumɔ lɛ nɔ, ni Viv Mouritz ni jɛ Australia nitsumɔhe nine lɛ bɔ bɔ ni shiɛmɔ nitsumɔ lɛ miiya hiɛ yɛ East Timor lɛ he amaniɛ.

Nɔyeli Kuu lɛ Ajinafoi Akui Srɔtoi

Yɛ afi 1976 lɛ, akɛ Yehowa Odasefoi anitsumɔi fɛɛ wo Nɔyeli Kuu lɛ ajinafoi akui ekpaa lɛ kwɛmɔ shishi. Sɛɛ mli lɛ, ahala tooi krokomɛi lɛ amlibii lɛ ekomɛi koni amɛye amɛbua amɛ. Amrɔ nɛɛ, mɛi 23 ji mɛi ni yeɔ amɛbuaa nɔyeli kuu lɛ kɛnitsumɔ. Abi mɛi nɛɛ ateŋ mɛi ekpaa saji. Kɛ́ abua afii abɔ ni amɛkɛtsu be fɛɛ sɔɔmɔ lɛ naa lɛ, fɛɛ feɔ afii 341—kɛ́ aja mli lɛ, amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ kɛ afii 57 esɔmɔ akɛ be fɛɛ sɔɔlɔ.

Don Adams, ni je Betel sɔɔmɔ shishi yɛ afi 1943 lɛ tsɔɔ mli akɛ, mɛi ni feɔ Nɔkwɛlɔi Ajinafoi Akuu lɛ ji mɛi enumɔ ni kwɛɔ ajinafoi akui enumɔ krokomɛi lɛ anɔ lɛ, ni amɛkwɛɔ koni ajinafoi akui enumɔ ni eshwɛ lɛ anitsumɔ lɛ aya nɔ jogbaŋŋ. Ajinafoi akuu nɛɛ tsuɔ naagbai wuji ni baa trukaa, yiwai, saji ni ayeɔ yɛ saneyelihei, adebɔɔ naa osharai kɛ osharai krokomɛi, kɛ saji ni kɔɔ Yehowa Odasefoi ni yɔɔ je lɛŋ fɛɛ lɛ ahe ni esa akɛ atsu he nii amrɔ nɔŋŋ lɛ he nii.

Dan Molchan gbála nitsumɔ ni Ajinafoi Akuu ni Kwɛɔ Betel Nitsulɔi Anɔ lɛ tsuɔ lɛ mli, ni etsɔɔ mli akɛ amɛtsuɔ Betelbii 19,851 ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ amumɔŋ kɛ amɛheloonaa hiamɔ nii fɛɛ ahe nii. David Sinclair wie bɔ ni Wolo Kalamɔ Ajinafoi Akuu lɛ kwɛɔ koni ahe nibii kɛ tsɔji ni akɛtsuɔ nii yɛ nitsumɔhe niji srɔtoi lɛ he. No sɛɛ lɛ, Robert Wallen ni kɛ afii ni miihe ashɛ afii 60 esɔmɔ yɛ Betel lɛ tsɔɔ bɔ ni Sɔɔmɔ Nitsumɔ Ajinafoi Akuu lɛ kwɛɔ Yehowa webii lɛ ashiɛmɔ nitsumɔ lɛ kɛ nibii ni yaa nɔ yɛ amɛsafoi lɛ amli lɛ nɔ lɛ mli. William Malenfant wie bɔ ni Nitsɔɔmɔ Ajinafoi Akuu lɛ bɔɔ mɔdɛŋ waa kɛtoɔ kpokpaa wuji anɔ kpee he gbɛjianɔ lɛ he kuku. Naagbee lɛ, John Wischuk tsɔɔ bɔ ni Niŋmaa Ajinafoi Akuu lɛ kwɛɔ koni ato wɔwoji lɛ aŋmalamɔ he gbɛjianɔ jogbaŋŋ lɛ mli. *

Afi 2010 Afi Ŋmalɛ lɛ Wieɔ Suɔmɔ He

Nɔyeli Kuu lɛ mlibii ji mɛi ni ha wiemɔi etɛ ni nyiɛ sɛɛ lɛ. Gerrit Lösch je ewiemɔ lɛ shishi kɛ sanebimɔ ni ji, “Ani oosumɔ ni mɛi krokomɛi asumɔ bo?” Etsɔɔ mli akɛ, ehe miihia ni ajie suɔmɔ kpo atsɔɔ adesa fɛɛ adesa, ejaakɛ suɔmɔ haa mɔ fɛɛ mɔ hiɔ shi jogbaŋŋ. Suɔmɔ hewɔ wɔyɔɔ wala mli lɛ, ejaakɛ Yehowa jɛ suɔmɔ krɔŋŋ mli ebɔ wɔ. Suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Yehowa lɛ titri hewɔ wɔshiɛɔ ni wɔtsɔɔ nii lɛ.

Mɔ ni yɔɔ suɔmɔ ni shishitoo mla kudɔɔ lɛ lɛ jieɔ suɔmɔ kpo etsɔɔ enanemɛi kɛ ehenyɛlɔi fɛɛ. (Mat. 5:43-45) Awo toibolɔi lɛ hewalɛ koni amɛsusu piŋmɔ ni Yesu tsɔ mli beni ayi lɛ, aye ehe fɛo, afɛ̃ lajɔ ashwie ehiɛ, ní agbɛnɛ hu atsu lɛ nɔ̃ yɛ wɔ hewɔ lɛ he. Yɛ piŋmɔ ni etsɔ mli lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, esɔle eha asraafoi ni sɛŋ lɛ lɛ. Ani enɛ haaa wɔná suɔmɔ ni mli wa waa wɔha lɛ? No sɛɛ lɛ, Nyɛminuu Lösch ha ale afi 2010 afi ŋmalɛ lɛ, no ji: 1 Korintobii 13:7, 8,‘Suɔmɔ toɔ etsui shi yɛ nii fɛɛ mli. Suɔmɔ sɛɛ efooo gbi ko gbi ko.’ Wɔyɛ hiɛnɔkamɔ akɛ wɔbaahi shi kɛya naanɔ, ni wɔbaasumɔsumɔɔ wɔhe kɛya naanɔ.

Ani Pɛtro ni Yɔɔ Otsɔne lɛ Mli lɛ Fá?

Samuel Herd kɛ nɔkwɛmɔnɔ ko je ewiemɔ lɛ shishi. Ŋɔɔ lɛ akɛ onaanyo ko kɛ etsɔne bawo bo koni oyawa lɛ he ko ni jekɛmɔ aaashɛ kilomitai 50. Beni nyɛyaa lɛ, ona akɛ pɛtro geeji lɛ miitsɔɔ akɛ pɛtro ni yɔɔ tsɔne lɛ mli lɛ faaa. Owó onaanyo lɛ toi nɔ akɛ epɛtro ni eshwɛ lɛ faaa kwraa. Ekɛɛ okashe gbeyei; eshwɛ galɔŋ kome lolo. Etsɛɛɛ ni pɛtro lɛ tã kwraa. Ani nilee yɛ mli akɛ oookudɔ tsɔne ni ‘pɛtro faaa’ yɛ mli, ni no aha oyaka yɛ gbɛ teŋ? Kwɛ bɔ ni ehi jogbaŋŋ akɛ oooha opɛtro tanki lɛ ayi moŋ! Kɛ́ wɔɔwie yɛ mfonirifeemɔŋ lɛ, esa akɛ wɔha wɔtanki lɛ ayi obɔ kɛ pɛtro, ni ji Yehowa he nilee ni wɔyɔɔ lɛ.

Enɛ hewɔ lɛ, esa akɛ wɔwo wɔpɛtro tanki lɛ obɔ be kɛ beaŋ. Wɔfeɔ enɛ yɛ gbɛi srɔtoi ejwɛ nɔ. Klɛŋklɛŋ lɛ, kɛtsɔ aŋkro nikasemɔ nɔ, ni tsɔɔ akɛ wɔbaakane Biblia lɛ daa koni wɔle emli saji lɛ jogbaŋŋ. Esaaa akɛ wɔkaneɔ emli wiemɔi lɛ kɛkɛ, shi moŋ esa akɛ wɔnu nɔ ni wɔkaneɔ lɛ shishi. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, esa akɛ wɔfee wɔgbɛkɛ Weku Jamɔ lɛ, ni wɔfee lɛ jogbaŋŋ. Ani daa otsi lɛ, wɔwoɔ wɔtanki lɛ obɔ, loo wɔkɛ pɛtro fioo ko pɛ woɔ mli? Nɔ ni ji etɛ lɛ, kɛtsɔ asafoŋ kpeei srɔtoi lɛ fɛɛ ni wɔbaaya, ni wɔkɛ wɔhe baawo mli hu lɛ nɔ. Nɔ ni ji ejwɛ lɛ, kɛtsɔ be ni wɔɔhe kɛjwɛŋ Yehowa nitsumɔi lɛ anɔ yɛ he ko ni yɔɔ dioo lɛ nɔ. Lala 143:5 lɛ kɛɔ akɛ: “Mikaiɔ blema gbii lɛ, mijwɛŋɔ onitsumɔi lɛ fiaa he.”

“Jalɔi lɛ Aaakpɛ́ Tamɔ Hulu”

John Barr ji mɔ ni ha wiemɔ ni ji etɛ, ni ji naagbee nɔ lɛ, ni egbála Yesu abɛbua ni kɔɔ ŋmãa kɛ jwɛi he lɛ mli. (Mat. 13:24-30, 38, 43) Nakai abɛbua lɛ kɔɔ “ŋmãakpamɔ be” ko ni akɛbaabua “maŋtsɛyeli lɛŋ bii lɛ” anaa, ni ajie jwɛi lɛ, ní ashã lɛ he.

Nyɛminuu Barr ha efee faŋŋ akɛ nikpamɔ nɛɛ eyaŋ nɔ kɛyaŋ naanɔ. Ewie Mateo 24:34 lɛ he, ni jɛmɛ kɛɔ akɛ: “Nɛkɛ yinɔ nɛɛ hoŋ, ja nii nɛɛ fɛɛ eba mli dã.” Ekane wiemɔi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ shii enyɔ: “Eka shi faŋŋ akɛ no mli lɛ, Yesu miitsɔɔ akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu ni baahi wala mli beni amanehulu kpeteŋkpele lɛ baafɛ́ lɛ ateŋ mɛi komɛi baabanina mɛi ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ wala mli beni okadi lɛ bɔi faŋŋ feemɔ yɛ afi 1914 mli lɛ ateŋ mɛi komɛi.” Wɔleee be sɛɛjekɛmɔ ni “yinɔ nɛɛ” kɛbaahi shi, shi kui srɔtoi enyɔ nɛɛ ní ekome baabanina ekroko lɛ ni feɔ yinɔ nɛɛ. Eyɛ mli akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ eye afii srɔtoi moŋ, shi yinɔ nɛɛ mlibii lɛ baahi shi yɛ be kome too mli be ko yɛ naagbee gbii lɛ amli. Kwɛ bɔ ni wɔtsui nyɔɔ wɔmli jogbaŋŋ akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu ní banina amɛnyɛmimɛi ni yɔse be ni okadi lɛ bɔi faŋŋ feemɔ yɛ afi 1914 lɛ fɛɛ gboiŋ dani amanehulu kpeteŋkpele lɛ baafɛ́!

“Maŋtsɛyeli lɛŋ bii lɛ” kɛ miishɛɛ miimɛ nyɔmɔwoo ni amɛnine baashɛ nɔ yɛ ŋwɛi lɛ, shi esa akɛ wɔ fɛɛ wɔya nɔ wɔye anɔkwa, ni wɔkpɛ́ tamɔ hulu kɛyashi naagbee. Eji hegbɛ kpele ni wɔná akɛ wɔyɔse “ŋmãa” lɛ naabuamɔ yɛ wɔbei nɛɛ amli.

Beni amɛlá naagbee lala lɛ sɛɛ lɛ, Theodore Jaracz ni ji Nɔyeli Kuu lɛ mlinyo lɛ sɔle kɛkpa. Daa afi kpee nɛɛ tswa mɛi ni tee lɛ ema shi jogbaŋŋ!

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 10 Kɛ́ ootao ole nitsumɔi srɔtoi ni Nɔyeli Kuu lɛ ajinafoi akui ekpaa lɛ tsuɔ lɛ, kwɛmɔ May 15, 2008 Buu-Mɔɔ lɛ baafa 29.

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 5]

SKUL KƐHA ASAFOŊ ONUKPAI

Anthony Morris ni ji Nɔyeli Kuu lɛ mlinyo lɛ tswa adafi yɛ daa afi kpee lɛ shishi akɛ ato skul ko he gbɛjianɔ ní akɛbaaya nɔ akɛtsɔse asafoŋ onukpai. Yɛ afi 2008 shishijee gbɛ lɛ, aje skul ko shishi kɛha asafoŋ onukpai ni yɔɔ United States lɛ yɛ tsɔsemɔ he ni yɔɔ Patterson, New York lɛ. Nyɛsɛɛ nɛɛ nɔŋŋ ni agbe klas ni ji 72 lɛ naa, ni kɛbashi amrɔ nɛɛ atsɔse onukpai ni naa shɛɔ 6,720. Onukpai babaoo yɛ lolo ni esa akɛ atsɔse amɛ. Yɛ United States pɛ lɛ, ayɛ onukpai ni fa fe 86,000. No hewɔ lɛ, Nɔyeli Kuu lɛ kpɛlɛ nɔ akɛ afee skul nɛɛ aha onukpai krokomɛi ni eshwɛ lɛ yɛ Brooklyn, New York kɛjɛ December 7, 2009.

Akɛ nyɔji enyɔ baatsɔse nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi ejwɛ yɛ Patterson koni amɛtsɔɔ skulbii lɛ anii. No sɛɛ lɛ, akɛ mɛi nɛɛ baaya Brooklyn koni amɛyatsɔɔ nii, ni abaatsɔse mɛi ejwɛ krokomɛi hu kɛfata amɛhe. Abaaha mɛi ejwɛ ni abaatsɔse amɛ klɛŋklɛŋ lɛ ayatsɔɔ nii yɛ Maŋtsɛyeli Asai kɛ Kpeei Asai anɔ, ni mɛi ejwɛ ni abaatsɔse amɛ kɛfata amɛhe lɛ baatsɔɔ nii yɛ Brooklyn. Ebaaya nɔ nɛkɛ kɛyashi aaaná tsɔɔlɔi 12 ni baatsɔɔ onukpai askul srɔtoi ekpaa nii yɛ Blɔfo mli daa otsi yɛ United States. No sɛɛ lɛ, abaatsɔse mɛi ejwɛ krokomɛi koni amɛtsɔɔ nii yɛ Spainbii awiemɔ mli. Akɛ skul nɛɛ yeŋ Maŋtsɛyeli Sɔɔmɔ Skul ni afeɔ amrɔ nɛɛ najiaŋ; ato skul nɛɛ he gbɛjianɔ koni akɛye abua onukpai lɛ ni amɛya amɛhiɛ yɛ mumɔŋ. Yɛ afi 2011 sɔɔmɔ afi lɛ mli lɛ, nitsumɔhe niji ni yɔɔ je lɛŋ fɛɛ lɛ baaje shishi afee skul nɛɛ yɛ Kpeei Asai kɛ Maŋtsɛyeli Asai anɔ.

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 4]

Alá lalai ni yɔɔ wɔlalawolo hee lɛ, ni ji “Lá Oha Yehowa” lɛ mli lɛ ekomɛi kɛje daa afi kpee lɛ shishi