Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ye Omlifu Nɔ Ní ‘Okɛye Efɔŋ Nɔ Kunim’

Ye Omlifu Nɔ Ní ‘Okɛye Efɔŋ Nɔ Kunim’

Ye Omlifu Nɔ Ní ‘Okɛye Efɔŋ Nɔ Kunim’

‘Suɔlɔi, nyɛkatɔa nyɛ diɛŋtsɛ nyɛhe owele, shi moŋ nyɛkɛ ekpakpafeemɔ ayea efɔŋ nɔ kunim.’—ROM. 12:19, 21.

1, 2. Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa Odasefoi komɛi ni miifã gbɛ lɛ fee?

Y EHOWA Odasefoi 34 komɛi kɛ kɔɔyɔŋ lɛlɛ miifã gbɛ kɛmiiya he ko ni abaajɔɔ nitsumɔhe nine ko nɔ yɛ, kɛkɛ ni naagba ba kɔɔyɔŋ lɛlɛ lɛ he. Kɔɔyɔŋ lɛlɛ lɛ yama kɔɔyɔŋ lɛjiadaamɔhe ko ní yɔɔ banee. Kulɛ esa ákɛ akɛ ŋmɛlɛtswaa kome atsu naagba lɛ he nii, shi ehe ŋmɛlɛtswai 44 dani agbe naa. Agbɛnɛ hu, niyenii, nu, kɛ niiasɛɛyaahei ni yɔɔ jɛmɛ lɛ faaa bɔ ni sa. Mɛi krokomɛi ni yɔɔ kɔɔyɔŋ lɛlɛ lɛ mli lɛ amli fu waa ni amɛka akɛ amɛbaafee mɛi ni tsuɔ nii yɛ kɔɔyɔŋ lɛjiadaamɔhe lɛ basabasa. Shi nyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ fee kpoo.

2 Sɛɛ mli lɛ, Odasefoi lɛ yashɛ he ni amɛyaa lɛ, ni no mli lɛ eshwɛ fioo ni abaagbe nifeemɔ lɛ naa. Eyɛ mli akɛ etɔ amɛ bliboo moŋ, shi beni agbe nifeemɔ lɛ naa lɛ, amɛmɛ ni amɛkɛ nyɛmimɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ gba sane. Be ko sɛɛ lɛ, abɔ amɛ amaniɛ akɛ mɛi na amɛtsui shi ni amɛto, kɛ amɛhe nɔ ni amɛye lɛ. Mɛi ni no mli lɛ amɛyɔɔ kɔɔyɔŋ lɛlɛ lɛ mli lɛ ateŋ mɔ kome kɛɛ mɛi ni kwɛɔ kɔɔyɔŋ lɛlɛ lɛ nɔ lɛ akɛ, “Kɛ́ jeee Kristofoi 34 ni yɔɔ kɔɔyɔŋ lɛlɛ lɛ mli kulɛ, abaafee basabasa yɛ kɔɔyɔŋ lɛjiadaamɔhe lɛ.”

Wɔyɛ Jeŋ ni Mlifu Eyi Mli Obɔ Mli

3, 4. (a) Mɛɛ be yiwalɛ nii ba adesai asa teŋ, ni te ehé shi eha tɛŋŋ? (b) Ani kulɛ Kain baanyɛ aye emlifu lɛ nɔ? Tsɔɔmɔ mli.

3 Naagbai ni mɛi kɛkpeɔ yɛ shihilɛ mli yɛ nibii agbɛjianɔtoo fɔŋ nɛɛ mli lɛ baanyɛ aha amɛmli afu. (Jaj. 7:7) Bei pii lɛ, mlifu nɛɛ haa mɛi ahe tsɛ̃ɔ mɛi, ni amɛfeɔ yiwalɛ nii po. Ta miiya nɔ yɛ maji komɛi amli, ni majimaji ateŋ tai hu miiya nɔ, ni weku mli naagbai eha béi eba weku mlibii ateŋ. Jeee wɔyinɔ mlifu kɛ yiwalɛ nii je shishi. Adam kɛ Hawa kromɔbi Kain ye enyɛmi nuu fioo Abel he awuŋa fɔŋ, ni egbe lɛ. Eyɛ mli akɛ Yehowa wo Kain hewalɛ koni eye emlifu lɛ nɔ, ni ekɛɛ lɛ akɛ kɛ́ efee nakai lɛ ebaajɔɔ lɛ moŋ, shi ebooo toi.—Nyɛkanea 1 Mose 4:6-8.

4 Eyɛ mli akɛ Kain yeee emuu moŋ, shi kulɛ ebaanyɛ efee nɔ ko yɛ emlifu lɛ he. Kulɛ ebaanyɛ eye emlifu lɛ nɔ. No hewɔ ni eyeɔ fɔ yɛ nɔ ni ba lɛ mli lɛ. Wɔ hu akɛni wɔyeee emuu hewɔ lɛ, ebɛ mlɛo akɛ wɔɔye wɔmlifu nɔ, koni wɔkafee yiwalɛ nii. Ni naagbai wuji krokomɛi hu ni wɔkɛkpeɔ yɛ “jaramɔ bei” nɛɛ amli lɛ haa wɔhaoɔ waa. (2 Tim. 3:1) Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ohia baanyɛ aha wɔhao waa. Polisifoi kɛ nitsumɔhei ni yeɔ amɛbuaa wekui lɛ tsɔɔ mli akɛ shika he naagbai ní eba nyɛsɛɛ nɛɛ hewɔ jɛ ni mlifu kɛ yiwalɛ nii ni yaa nɔ yɛ wekui amli lɛ efa babaoo lɛ.

5, 6. Mɛɛ susumɔ ni je lɛ hiɛ yɛ mlifu he baanyɛ aná wɔnɔ hewalɛ?

5 Kɛfata he lɛ, mɛi ni wɔkɛshãraa lɛ ateŋ mɛi babaoo ji “hesuɔlɔi,” “hewolɔi” kɛ “mɛi ni hiɛ yɔɔ la” po. Ewaaa akɛ amɛsui gbohii lɛ aaaná wɔnɔ hewalɛ, ni eha wɔmli afu. (2 Tim. 3:2-5) Yɛ anɔkwale mli lɛ, bei pii lɛ, sinii kɛ TV nɔ nifeemɔi haa anaa oweletɔɔ akɛ eja, ni ákɛ abaanyɛ akɛ yiwalɛ atsu naagbai ahe nii. Bei pii lɛ amɛmli nifeemɔi lɛ haa mɛi kwɛɔ gbɛ akɛ beni sini lɛ aaaba naagbee lɛ, awuiyelɔ ni yɔɔ mli lɛ “baaná enyɔmɔwoo”—ni tsɔɔ akɛ mɔ ni sane ja lɛ kɛ yiwalɛ baagbe lɛ.

6 Susumɔi ni tamɔ nɛkɛ ni ahaa mɛi náa lɛ kɛ Nyɔŋmɔ shishitoo mlai lɛ kpaaa gbee, shi moŋ amɛjieɔ “je nɛŋ mumɔ lɛ” kɛ Satan ni ji enɔyelɔ ni egiri naakpa lɛ sui akpo. (1 Kor. 2:12; Efe. 2:2; Kpoj. 12:12) Mumɔ nɛɛ haa atsuɔ heloo ni yeee emuu lɛ akɔnɔi ahe nii, ni ekɛ Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kɛ eyibii lɛ kpaaa gbee kwraa. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Kristofoi atsɔɔmɔi titrii lɛ ateŋ ekome ji akɛ, kɛ́ awo mɔ ko mli la lɛ, esaaa akɛ etɔɔ owele. (Nyɛkanea Mateo 5:39, 44, 45.) Belɛ, te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkɛ Yesu tsɔɔmɔi lɛ atsu nii jogbaŋŋ kɛmɔ shi lɛ?

Nɔkwɛmɔnii Kpakpai kɛ Egbohii

7. Beni Simeon kɛ Levi yeee amɛmlifu nɔ lɛ, mɛni jɛ mli kɛba?

7 Ŋaawoi babaoo ni tsɔɔ bɔ ni wɔɔfee wɔye wɔmlifu nɔ, kɛ nɔkwɛmɔnii babaoo ni tsɔɔ nɔ ni baanyɛ aba kɛ́ wɔye wɔmlifu nɔ loo wɔyeee nɔ lɛ yɛ Biblia lɛ mli. Susumɔ nɔ ni ba beni Shekem bule Yakob biyoo Dina, ni Simeon kɛ Levi yatɔ amɛnyɛmi yoo lɛ he owele lɛ he okwɛ. ‘Edɔ amɛ ni amɛmli wo la naakpa.’ (1 Mose 34:7) No sɛɛ lɛ, Yakob bihii krokomɛi lɛ tutua maŋ ni Shekem yɔɔ mli lɛ, amɛhà maŋ lɛ, ni amɛŋɔ yei kɛ gbekɛbii lɛ nom. Jeee Dina hewɔ pɛ kɛkɛ amɛfee nakai lɛ, shi eeenyɛ efee akɛ amɛmiitao amɛjie amɛhiɛgbele hu. Amɛnu he akɛ Shekem etɔ̃ amɛ kɛ amɛtsɛ Yakob nɔ. Shi te Yakob na amɛnifeemɔ lɛ eha tɛŋŋ?

8. Mɛni nɔ ni ba Simeon kɛ Levi nɔ lɛ haa wɔnaa yɛ oweletɔɔ he?

8 Eka shi faŋŋ akɛ sane fɔŋ ni ba Dina nɔ lɛ dɔ Yakob waa; kɛlɛ ewie eshi owele ni ebihii lɛ tɔ lɛ. Shi Simeon kɛ Levi jie amɛnaa akɛ nɔ ni amɛfee lɛ ja, ni amɛkɛɛ akɛ: “Aso eja akɛ afee wɔnyɛmi yoo lɛ tamɔ afeɔ ajwamaŋko?” (1 Mose 34:31) Shi sane lɛ eyawaaa jɛmɛ pɛ kɛkɛ, ejaakɛ Yehowa nyaaa nɔ ni amɛfee lɛ he. Afii komɛi asɛɛ lɛ Yakob gba akɛ, akɛni Simeon kɛ Levi mli fu ni amɛfee yiwalɛ nii hewɔ lɛ, abaagbɛ amɛseshibii ashwa Israel akutsei lɛ amli. (Nyɛkanea 1 Mose 49:5-7.) Hɛɛ, akɛni amɛyayeee amɛmlifu nɔ hewɔ lɛ, amɛhiɛ eyabaaa nyam yɛ Nyɔŋmɔ kɛ amɛtsɛ hiɛ.

9. Mɛɛ be mli shwɛ sharao ni David aha emlifu aye enɔ?

9 Maŋtsɛ David ye emlifu nɔ. Ená hegbɛi babaoo ni kulɛ ebaanyɛ ekɛtɔ ehe owele, shi efeee nakai. (1 Sam. 24:4-8) Shi be ko lɛ, shwɛ sharao ni eha emlifu aye enɔ. Nuu niiatsɛ ko ni atsɛɔ lɛ Nabal lɛ sopa David webii lɛ, eyɛ mli akɛ amɛbu Nabal tooi kɛ etookwɛlɔi lɛ ahe. David mli fu, eeenyɛ efee akɛ yɛ nɔ ni afee ewebii lɛ hewɔ titri, ni eyiŋ akɛ eeya eyatɔ owele. Beni David kɛ ewebii lɛ nyiɛ gbɛ kɛmiiya amɛyatutua Nabal kɛ ewe lɛ, oblanyo ko wó Abigail, Nabal ŋa ni yɔɔ nilee lɛ, toi nɔ yɛ nɔ ni eba lɛ he, ni ewo lɛ hewalɛ koni efee he nɔ ko. Amrɔ nɔŋŋ lɛ, Abigail bua nikeenii babaoo naa ni etee koni ekɛ David ayakpe. Ekɛ heshibaa kpa David fai yɛ Nabal buuluufeemɔ lɛ hewɔ, ni ekɛɛ lɛ koni ekafee nɔ ko ni esaŋ Yehowa hiɛ. David hiɛ ba ehe nɔ, ni ekɛɛ akɛ: “Aaajɔɔ bo diɛŋtsɛ akɛ ŋmɛnɛ otsĩ minaa ni mikaye lá ko yi sɔ̃.”—1 Sam. 25:2-35.

Su ní Esa akɛ Kristofonyo Aná

10. Te esa akɛ Kristofoi afee amɛ nii yɛ oweletɔɔ he amɛha tɛŋŋ?

10 David kɛ Abigail sane lɛ kɛ nɔ ni ba Simeon kɛ Levi nɔ lɛ feɔ lɛ faŋŋ akɛ Yehowa miihi yiwalɛ, kɛ mlifu ni anyɛɛɛ nɔ aye, ni ejɔɔ mɛi ni tiuɔ toiŋjɔlɛ sɛɛ lɛ. Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Kɛ́ aaaho lɛ nyɛgbɛfaŋ lɛ, nyɛkɛ gbɔmɛi fɛɛ ahia shi yɛ hejɔlɛ mli. Suɔlɔi, nyɛkatɔa nyɛ diɛŋtsɛ nyɛhe owele, shi moŋ nyɛŋmɛa mlifu lɛ gbɛ; ejaakɛ aŋma akɛ: ‘Minɔ̃ ji oweletɔɔ, mi mato najiaŋ, Nuŋtsɔ lɛ kɛɛ.’ No hewɔ lɛ, kɛji hɔmɔ miiye ohenyɛlɔ lɛ, ha lɛ nii eye; kɛji kumai miiye lɛ lɛ, ha lɛ nu enu; ejaakɛ kɛ́ ofee nakai lɛ, ooobua ŋai kɛ la naa oshwie eyiteŋ. Kaaha efɔŋ miiye onɔ kunim, shi moŋ okɛ ekpakpafeemɔ aye efɔŋ nɔ kunim.”—Rom. 12:18-21. *

11. Mɛɛ gbɛ nɔ nyɛmi yoo ko tsɔ eye emlifu nɔ?

11 Wɔbaanyɛ wɔkɛ ŋaawoo nɛɛ atsu nii. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nyɛmi yoo ko wie yoo ko ni ji enitsumɔ mli nɔkwɛlɔ hee lɛ he sane etsɔɔ asafoŋ onukpa ko. Eye ŋkɔmɔ akɛ nɔkwɛlɔ lɛ kɛ lɛ yeee jogbaŋŋ ni ebɛ mlihilɛ. Emli efu nɔkwɛlɔ lɛ waa, ni eetao ekpa nitsumɔ lɛ. Asafoŋ onukpa lɛ wo lɛ hewalɛ ni ekaye ehe oyai kɛfee nɔ ko. Asafoŋ onukpa lɛ yɔse akɛ bɔ ni nyɛmi yoo lɛ mli fuɔ yɛ gbɛ nɔ ni nɔkwɛlɔ lɛ kɛ lɛ yeɔ ehaa lɛ he lɛ moŋ ni fite sane lɛ. (Tito 3:1-3) Eha nyɛmi yoo lɛ na akɛ, kɛ́ eyaná nitsumɔ kroko po lɛ, esa akɛ etsake bɔ ni efeɔ enii ehaa kɛ́ mɛi kɛ lɛ yeee jogbaŋŋ lɛ. Ewo nyɛmi yoo lɛ ŋaa koni ekɛ nɔkwɛlɔ lɛ aye tamɔ bɔ ni ebaasumɔ ni akɛ lɛ aye lɛ, taakɛ Yesu tsɔɔ wɔ ni wɔfee lɛ. (Nyɛkanea Luka 6:31.) Nyɛmi yoo lɛ kpɛlɛ akɛ ebaaka ekwɛ. Mɛni jɛ mli ba? Be ko sɛɛ lɛ, nɔkwɛlɔ lɛ tsake bɔ ni ekɛ nyɛmi yoo lɛ yeɔ ehaa lɛ, ni eda lɛ shi po yɛ nɔ ni etsuɔ lɛ hewɔ.

12. Mɛni hewɔ kɛ́ béi ba Kristofoi ateŋ lɛ eyɔɔ dɔlɛ waa lɛ?

12 Kɛ́ naagbai ni tamɔ nɛkɛ ba wɔ kɛ mɔ ko ni bɛ Kristofoi asafo lɛ mli teŋ lɛ, ekolɛ efeŋ wɔ naakpɛɛ. Wɔle akɛ bei pii lɛ, ayeee jalɛ sane yɛ Satan je nɛŋ, ni ákɛ, esaaa akɛ wɔhaa efɔŋfeelɔi haa wɔmli woɔ la. (Lala 37:1-11; Jaj. 8:12, 13; 12:13, 14) Shi kɛ́ naagbai ba wɔ kɛ wɔmumɔŋ nyɛmi nuu loo nyɛmi yoo ko teŋ lɛ, ekolɛ ebaadɔ wɔ waa. Nyɛmi yoo ko kɛɛ akɛ, “Beni akɛmi kaseɔ nii lɛ, etɔ mi waa dani minu shishi akɛ Yehowa webii lɛ yeee emuu.” Wɔjɛ jeŋ ni ajieee suɔmɔ kɛ mlihilɛ kpo yɛ mli lɛ mli, ni wɔmiikpa gbɛ akɛ mɛi fɛɛ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ baajie Kristofoi amlihilɛ kpo amɛtsɔɔtsɔɔ amɛhe. Belɛ, kɛ́ wɔnaanyo Kristofonyo ko, titri lɛ mɔ ko ni yɔɔ sɔɔmɔ hegbɛ yɛ asafo lɛ mli lɛ wie loo efee nɔ ko ni esaaa lɛ, ekolɛ ebaadɔ wɔ waa, loo wɔmli baafu. Ekolɛ wɔbaabi akɛ, ‘Te fee tɛŋŋ ni nibii ni tamɔ nɛkɛ yaa nɔ yɛ Yehowa webii ateŋ?’ Yɛ anɔkwale mli lɛ, nibii ni tamɔ nakai tee nɔ yɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ po ateŋ yɛ bɔfoi lɛ abeaŋ. (Gal. 2:11-14; 5:15; Yak. 3:14, 15) Kɛ́ wɔkɛ shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ kpe lɛ, te esa akɛ wɔfee wɔnii wɔha tɛŋŋ?

13. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔsaa béi, ni mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔfee nakai?

13 Nyɛmi yoo ní atsi eta yɛ kuku ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ kɛɛ akɛ, “Mibayɔse akɛ kɛ́ misɔle miha mɔ ko ni etɔ̃ minɔ lɛ, eyeɔ ebuaa waa.” Taakɛ ŋmalɛ ni wɔkane yɛ Mateo 5:44 lɛ tsɔɔ lɛ, Yesu kɛɛ wɔsɔle wɔha mɛi ni waa wɔyi lɛ. Belɛ, mɛni hewɔ mɔ ni esaaa akɛ wɔsɔleɔ wɔhaa wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ! Taakɛ bɔ ni tsɛ fɛɛ tsɛ sumɔɔ ni ebii asumɔsumɔɔ amɛhe lɛ, nakai nɔŋŋ Yehowa miisumɔ ni etsuji ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ asumɔsumɔɔ amɛhe. Wɔyɛ hiɛnɔkamɔ akɛ wɔkɛ miishɛɛ baahi shi kɛya naanɔ yɛ toiŋjɔlɛ mli, ni Yehowa miitsɔse wɔ ni wɔfee nakai amrɔ nɛɛ. Eesumɔ ni wɔfee ekome kɛtsu enitsumɔ kpele lɛ. Belɛ nyɛhaa wɔtswaa wɔfai shi akɛ wɔbaasaa naagbai ni baa wɔteŋ lɛ, loo ‘wɔbaaku wɔhiɛ wɔfɔ̃’ nɔtɔmɔi anɔ, ni wɔya nɔ wɔfee ekome. (Nyɛkanea Abɛi 19:11.) Kɛ́ naagbai ba wɔkɛ wɔnyɛmimɛi ateŋ lɛ, esaaa akɛ wɔtsiɔ wɔhe kɛjɛɔ amɛhe, shi moŋ esa akɛ wɔye wɔbua wɔhe koni wɔya nɔ wɔhi Nyɔŋmɔ webii lɛ ateŋ, ni Yehowa kɛ ‘enaanɔ niji’ lɛ baaloo wɔ atuu.—5 Mose 33:27.

Kɛ́ Wɔmli Jɔ Ha Mɛi Fɛɛ lɛ, Ewoɔ Yibii Kpakpai

14. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔkaha Satan kɛ mligbalamɔi ba wɔteŋ?

14 Satan kɛ edaimonioi lɛ miibɔ mɔdɛŋ waa koni amɛfite miishɛɛ ni yɔɔ wekui kɛ asafoi lɛ amli lɛ, bɔni afee ni wɔkanyɛ wɔshiɛ sanekpakpa lɛ. Amɛle akɛ kɛ́ mligbalamɔ yɛ kuu ko mlibii ateŋ lɛ, efiteɔ nii waa, ni no hewɔ lɛ, amɛbɔɔ mɔdɛŋ koni amɛkɛ mligbalamɔi aba wɔteŋ. (Mat. 12:25) Bɔni afee ní amɛkaná wɔnɔ hewalɛ gbonyo lɛ, esa akɛ wɔkɛ Paulo ŋaawoo nɛɛ atsu nii: “Nuŋtsɔ lɛ tsulɔ lɛ, esaaa akɛ ebéɔ, shi moŋ emli ajɔ aha mɛi fɛɛ.” (2 Tim. 2:24) Nyɛkahaa wɔhiɛ kpaa nɔ akɛ ‘jeee heloo kɛ lá wɔkɛna nɔmɔ lɛ shi moŋ mumɔi fɔji asafo lɛ.’ Esa akɛ wɔwo mumɔŋ tawuu nii, ní “hejɔlɛ sanekpakpa lɛ he saamɔ-kɛ-too” fata he lɛ, bɔni afee ni wɔye kunim yɛ nɔmɔ nɛɛ mli.—Efe. 6:12-18.

15. Kɛ́ Yehowa henyɛlɔi tutua wɔ lɛ, te esa akɛ wɔfee wɔnii wɔha tɛŋŋ?

15 Yehowa henyɛlɔi tutuaa ewebii ni tiuɔ toiŋjɔlɛ sɛɛ lɛ yɛ gbɛ ni naa wa waa nɔ. Henyɛlɔi nɛɛ ateŋ mɛi komɛi waa Yehowa Odasefoi ayi. Amɛteŋ mɛi krokomɛi gbeɔ wɔhe guɔ yɛ redio, TV, Intanɛt, kɛ adafitswaa woji amli, loo yɛ saneyelihei. Yesu kɛɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ amɛkpá nibii ni tamɔ nɛkɛ gbɛ. (Mat. 5:11, 12) Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, te esa akɛ wɔfee wɔnii wɔha tɛŋŋ? Esaaa akɛ wɔkɛ wɔwiemɔ loo wɔnifeemɔ ‘ŋɔɔ efɔŋ wɔtoɔ mɔ ko mɔ ko efɔŋ najiaŋ’ kɔkɔɔkɔ.—Rom. 12:17; nyɛkanea 1 Petro 3:16.

16, 17. Mɛɛ kaa asafo ko kɛkpe?

16 Kɛ́ ‘wɔkɛ ekpakpafeemɔ ye efɔŋ nɔ kunim’ yɛ nɔ ni Abonsam kɛbaa wɔnɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, no baanyɛ aha mɛi ana akɛ wɔbaa wɔjeŋ jogbaŋŋ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, asafo ko ni yɔɔ Pasifik ŋshɔkpɔi lɛ ateŋ ekome nɔ lɛ yahai asa ko koni amɛfee Kaimɔ lɛ yɛ jɛmɛ. Beni sɔlemɔ ko ni yɔɔ maŋ lɛ mli lɛ mli onukpai lɛ ná amɛle enɛ lɛ, amɛkɛɛ amɛsɔlemɔŋbii lɛ akɛ kɛ́ be ni ato kɛha Kaimɔ lɛ shɛ lɛ, amɛyabua amɛhe naa yɛ nakai asa lɛ nɔ koni amɛfee sɔlemɔ. Shi polisifoi anukpa lɛ fã sɔlemɔ lɛ mli onukpai lɛ koni amɛŋmɛɛ asa lɛ he amɛha Odasefoi lɛ kɛ́ Kaimɔ be lɛ shɛ. Shi beni be lɛ shɛ lɛ, sɔlemɔŋbii lɛ yayi asa lɛ nɔ obɔ̃ ni amɛbɔi amɛsɔlemɔ lɛ feemɔ.

17 Beni polisifoi lɛ tee jɛmɛ koni amɛyashwie sɔlemɔŋbii lɛ, sɔlemɔ lɛ hiɛnyiɛlɔ lɛ nina wɔsafoŋ onukpai lɛ ateŋ mɔ kome ni ebi lɛ akɛ: “Ani nyɛbaafee nɔ ko krɛdɛɛ yɛ biɛ gbɛkɛ nɛɛ?” Nyɛmi nuu lɛ kɛɛ lɛ akɛ abaafee Kaimɔ lɛ, ni nuu lɛ to he akɛ: “Oo, mileee kwraa!” Kɛkɛ ni polisifonyo ko tse naa akɛ: “Shi bɛ wɔkɛɛ nyɛ leebi nɛɛ!” Sɔlemɔ lɛ hiɛnyiɛlɔ lɛ kwɛ asafoŋ onukpa lɛ hiɛ, eŋmɔ tamɔ akpatsɛ ko, ni ekɛɛ akɛ: “No hewɔ lɛ amrɔ nɛɛ mɛni nyɛbaafee? Wɔyi asa lɛ nɔ obɔ̃. Ani nyɛbaaha polisifoi lɛ ashwie wɔ?” Eshwɛ akpa koni efee tamɔ nɔ ni Odasefoi lɛ moŋ miiwa amɛyi! Te wɔnyɛmimɛi lɛ fee amɛnii amɛha tɛŋŋ?

18. Beni atsɔ̃ nyɛmimɛi lɛ anaa lɛ, te amɛfee amɛnii amɛha tɛŋŋ, ni mɛni jɛ mli ba?

18 Odasefoi lɛ ŋmɛ sɔlemɔŋbii lɛ gbɛ koni amɛkɛ ŋmɛlɛtswaa fã afee amɛsɔlemɔ lɛ, koni no sɛɛ lɛ nyɛmimɛi lɛ afee Kaimɔ lɛ. Sɔlemɔŋbii lɛ kpaaa mra, shi beni amɛ fɛɛ amɛshi sɛɛ lɛ, afee Kaimɔ lɛ. Enɔ jetsɛremɔ lɛ, amralo lɛ to ajinafoi akuu ko koni amɛkwɛ nɔ ni ba lɛ mli. Beni ajinafoi akuu lɛ kwɛ sane lɛ mli lɛ, amɛfã sɔlemɔ lɛ koni amɛtswa adafi akɛ amɛhiɛnyiɛlɔ lɛ ji mɔ ni kɛ naagba lɛ ba, shi jeee Odasefoi lɛ. Ajinafoi akuu lɛ da Yehowa Odasefoi lɛ ashi hu yɛ amɛtsui shi ni amɛto yɛ shihilɛ ni naa wa nɛɛ mli lɛ hewɔ. Mɔdɛŋ ni Odasefoi lɛ bɔ koni ‘amɛkɛ gbɔmɛi fɛɛ ahi shi yɛ hejɔlɛ mli’ lɛ wo yibii kpakpai.

19. Mɛni hu baanyɛ aha toiŋjɔlɛ ahi wɔ kɛ mɛi krokomɛi ateŋ?

19 Kɛ́ wɔha wɔwiemɔ he ba nyam lɛ, no hu baaha toiŋjɔlɛ ahi wɔ kɛ mɛi krokomɛi ateŋ. Nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ baatsɔɔ nɔ ni ji wiemɔ ni yɔɔ nyam, kɛ bɔ ni wɔɔfee wɔha wɔwiemɔ he aba nyam.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 10 Wiemɔ ni ji “ŋai kɛ la” lɛ kɔɔ gbɛ ni atsɔɔ nɔ asereɔ ojarawatɛi yɛ blema koni akɛjie nibii ni esaaa ni yɔɔ mli lɛ he. Akɛ ojarawatɛi lɛ maa la nɔ, ni akɛ la lɛ eko hu shwieɔ nɔ koni akɛjie nibii ni esaaa lɛ kɛjɛ mli. Kɛ́ wɔjie mlihilɛ kpo wɔtsɔɔ mɛi ni ejieee mlihilɛ kpo lɛ, ekolɛ no baaha amɛtsake ni amɛjie sui kpakpai akpo.

Ani Obaanyɛ Otsɔɔ Mli?

• Mɛni hewɔ mlifu eyi je lɛŋ obɔ ŋmɛnɛ lɛ?

• Mɛɛ Biblia mli saji haa wɔnaa nɔ ni baa kɛ́ wɔye mlifu nɔ, loo wɔyeee nɔ lɛ?

• Kɛ́ wɔnyɛmi Kristofonyo ko fee wɔ dɔlɛ nii lɛ, te esa akɛ wɔfee wɔnii wɔha tɛŋŋ?

• Kɛ́ mɛi ni bɛ asafo lɛ mli lɛ tutua wɔ lɛ, te esa akɛ wɔfee wɔnii wɔha tɛŋŋ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 16]

Simeon kɛ Levi ku amɛsɛɛ​—shi amɛha amɛmlifu ye amɛnɔ dani amɛfee nakai

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 18]

Kɛ́ wɔjie mlihilɛ kpo lɛ, no baanyɛ aha mɛi ajie sui kpakpai akpo