Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nɔ Ni Baaya Nɔ Yɛ Yehowa Gbi Lɛ Nɔ

Nɔ Ni Baaya Nɔ Yɛ Yehowa Gbi Lɛ Nɔ

Nɔ Ni Baaya Nɔ Yɛ Yehowa Gbi Lɛ Nɔ

“[Yehowa] gbi lɛ baaba tamɔ julɔ baa nyɔɔŋ, . . . ni shikpɔŋ kɛ emli nitsumɔi lɛ aaashã [loo “aaaha efee faŋŋ,” NW].”—2 PET. 3:10.

1, 2. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ nibii agbɛjianɔtoo fɔŋ ni yɔɔ amrɔ nɛɛ baaba naagbee? (b) Mɛɛ sanebimɔi wɔbaasusu he?

ADAMƆ amale ni ji akɛ adesa baanyɛ aye shikpɔŋ lɛ nɔ jogbaŋŋ ni Yehowa yelikɛbuamɔ bɛ mli lɛ nɔ ato nibii agbɛjianɔtoo fɔŋ ni yɔɔ amrɔ nɛɛ shishi. (Lala 2:2, 3) Ani nɔ ko ni adamɔ amale nɔ ato shishi lɛ baanyɛ ahi shi kɛya naanɔ? Enyɛŋ ebalɛ nakai kɔkɔɔkɔ! Shi kɛlɛ, ehe ehiaaa ni wɔmɛɔ ni Satan je lɛ diɛŋtsɛ baa naagbee. Yɛ no najiaŋ lɛ, Nyɔŋmɔ baakpata hiɛ yɛ lɛ diɛŋtsɛ ebe ni eto lɛ mli, ni ebaafee nakai yɛ lɛ diɛŋtsɛ egbɛ nɔ. Hiɛkpatamɔ ni Nyɔŋmɔ kɛbaaba jeŋ fɔŋ nɛɛ nɔ lɛ kɛ jalɛ sane ni eyeɔ, kɛ suɔmɔ ni eyɔɔ lɛ baakpã gbee jogbaŋŋ.—Lala 92:8; Abɛi 2:21, 22.

2 Bɔfo Petro ŋma akɛ: “[Yehowa] gbi lɛ baaba tamɔ julɔ baa nyɔɔŋ, ni no mli lɛ ŋwɛi lɛ aaaho aya kɛ gbɛɛmɔ, ni je nɛŋ shishijee nii lɛ aaasere yɛ la mli, ni shikpɔŋ kɛ emli nitsumɔi lɛ aaashã [loo “aaaha efee faŋŋ,” NW].” (2 Pet. 3:10) Mɛni ji “ŋwɛi” kɛ “shikpɔŋ” ni atsi tã yɛ ŋmalɛ nɛɛ mli lɛ? Mɛni ji “shishijee nii” ni aaasere lɛ? Mɛni ji Petro wiemɔ ni ji “shikpɔŋ kɛ emli nitsumɔi lɛ aaafee faŋŋ lɛ” shishi? Kɛ́ wɔná sanebimɔi nɛɛ ahetoo lɛ, no baaye abua wɔ koni wɔsaa wɔhe wɔto nibii ni yɔɔ gbeyei ni etsɛŋ ni baaba lɛ.

Ŋwɛi kɛ Shikpɔŋ ni Baaho Aya Lɛ

3. Mɛni ji “ŋwɛi” ni atsi tã yɛ 2 Petro 3:10 lɛ, ni te ebaaho kɛya tɛŋŋ?

3 Kɛ́ aawie “ŋwɛi” he yɛ Biblia lɛ mli yɛ mfonirifeemɔŋ gbɛ nɔ lɛ, bei pii lɛ ekɔɔ nɔyelii ni abuɔ amɛ akɛ amɛnɔ kwɔlɔ fe amɛshishibii lɛ ahe. (Yes. 14:13, 14; Kpoj. 21:1, 2) ‘Ŋwɛi ni aaaho aya’ lɛ damɔ shi kɛha adesai anɔyelii ni yeɔ adesai ni sheee Nyɔŋmɔ gbeyei anɔ lɛ. Ho ni eeeho kɛya kɛ gbɛɛmɔ lɛ baanyɛ atsɔɔ akɛ ŋwɛi nɛɛ hiɛkpatamɔ lɛ baaba lɛ shwiaa.

4. Mɛni “shikpɔŋ” lɛ damɔ shi kɛha, ni te aaafee tɛŋŋ akpãta hiɛ?

4 “Shikpɔŋ” lɛ damɔ shi kɛha adesai ni etse amɛhe kɛjɛ Nyɔŋmɔ he lɛ. Adesai ni tamɔ nɛkɛ hi shi yɛ Noa gbii lɛ amli, ni yɛ Nyɔŋmɔ fãmɔ naa lɛ, akɛ Nu Afua lɛ kpãta amɛhiɛ. “Ŋwɛi kɛ shikpɔŋ ní yɔɔ nɛɛ, lɛ nɔŋŋ ewiemɔ akɛto amɛ aha la, ni akɛ amɛ eto kɛyashi kojomɔ kɛ gbɔmɛi ní kwá Nyɔŋmɔ lɛ ahiɛkpatamɔ gbi lɛ nɔ.” (2 Pet. 3:7) Eyɛ mli akɛ Nu Afua lɛ kpãta mɛi ni kwa Nyɔŋmɔ lɛ fɛɛ ahiɛ yɛ be kome mli moŋ, shi hiɛkpatamɔ ni baaya nɔ yɛ “amanehulu kpeteŋkpele lɛ” mli lɛ baaba lɛ fiofio. (Kpoj. 7:14) Nɔ klɛŋklɛŋ ni baaya nɔ yɛ amanehulu nɛɛ mli ji akɛ, Nyɔŋmɔ baatsirɛ je lɛŋ nɔyelɔi lɛ koni amɛkpãta “Babilon kpeteŋkpele lɛ” hiɛ, ni ekɛtsɔɔ akɛ eehi jamɔŋ ajwamaŋ nɛɛ kwraa. (Kpoj. 17:5, 16; 18:8) No sɛɛ lɛ, Yehowa diɛŋtsɛ baakpãta Satan je lɛ fã ni eshwɛ lɛ hiɛ yɛ Harmagedon ta, ni ji naagbee nifeemɔ ni baaya nɔ yɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli lɛ mli.—Kpoj. 16:14, 16; 19:19-21.

‘Aaasere Shishijee Nii Lɛ’

5. Mɛni ji mfonirifeemɔŋ shishijee nii lɛ eko?

5 Mɛni ji “shishijee nii” ni ‘abaasere’ lɛ? Akɛ wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “shishijee nii” lɛ tsuɔ nii kɛ́ aawie niŋmaa okadii, ni ji okadii ni akɛjeɔ wiemɔ kasemɔ shishi lɛ he. No hewɔ lɛ, “shishijee nii” ni Petro tsi tã lɛ kɔɔ nibii ni haa je lɛ gbɛjianɔtoi, sui, nifeemɔi, kɛ otii ni etiuɔ sɛɛ lɛ feɔ nɔ ni kɛ Nyɔŋmɔ shishitoo mlai kpãaa gbee lɛ ahe. “Shishijee nii” lɛ eko ji “je nɛŋ mumɔ lɛ,” ni ji “mumɔ ni tsuɔ nii ŋmɛnɛŋmɛnɛ yɛ toigbele bii amli lɛ.” (1 Kor. 2:12; nyɛkanea Efesobii 2:1-3.) Nakai mumɔ lɛ, loo “kɔɔyɔɔ” lɛ eyi Satan je lɛŋ obɔ. Mumɔ nɛɛ tsirɛɔ mɛi ni amɛsusuɔ nii ahe, amɛtoɔ gbɛjianɔ, amɛwieɔ, ni amɛfeɔ amɛnii tamɔ Satan, henɔwolɔ kɛ atuatselɔ, ni ji “kɔɔyɔɔ mli hewalɛ lɛ nɔ lumɔ lɛ.”

6. Mɛɛ gbɛ nɔ mɛi jieɔ je lɛ mumɔ lɛ kpo?

6 Belɛ kɛ́ mɛi ni je lɛ mumɔ lɛ ená amɛnɔ hewalɛ lɛ le jio, amɛleee jio lɛ, amɛŋmɛɔ gbɛ ni Satan náa amɛjwɛŋmɔi kɛ amɛtsuii anɔ hewalɛ, ni no haa amɛjieɔ esusumɔi kɛ esui akpo. No hewɔ lɛ, amɛyeɔ amɛtsui naa sane, ni amɛfeee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii. Amɛkɛ henɔwomɔ kɛ pɛsɛmkunya tsuɔ saji ahe nii, amɛteɔ shi amɛwoɔ nɔyeli, ni amɛŋmɛɔ gbɛ ni “heloo lɛ sɛɛdii nii lɛ kɛ hiŋmɛii lɛ asɛɛdii nii lɛ” kudɔɔ amɛ.—Nyɛkanea 1 Yohane 2:15-17. *

7. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔha ‘wɔhiɛ akã wɔtsui he’ lɛ?

7 No hewɔ lɛ, ehe miihia waa akɛ wɔɔha ‘wɔhiɛ akã wɔtsui he’ ni wɔkɛ nilee ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ lɛ atsu nii kɛhala wɔnanemɛi, woji ni wɔkaneɔ, nibii ni wɔkɛjieɔ wɔhiɛtserɛ, kɛ hei ni ekolɛ wɔbaaya yɛ Intanɛt lɛ nɔ! (Abɛi 4:23) Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Nyɛkwɛa nyɛhe ni ahia, koni mɔ ko kɛ jeŋ nilee kɛ yaka shishiumɔ akaŋɔ nyɛ nom, yɛ gbɔmɛi ablema saji kɛ je nɛŋ shishijee nibii ni jeee Kristo lɛ anaa.” (Kol. 2:8) Ehe miihia waa ni wɔbo kɔkɔbɔɔ nɛɛ toi, ejaakɛ Yehowa gbi lɛ miibɛŋkɛ, ni emli “la” ni naa wa waa lɛ baasere Satan gbɛjianɔtoo lɛ “shishijee nii” lɛ fɛɛ, ni no baatsɔɔ akɛ nakai “shishijee nii” lɛ nyɛŋ Nyɔŋmɔ mlifu la lɛ naa amɛdamɔ. Enɛ haa wɔkaiɔ wiemɔi ni yɔɔ Maleaki 3:19 lɛ akɛ: “Gbi lɛ miiba ni eeedɔ tamɔ flɔnɔɔ, ni hewolɔi fɛɛ kɛ mɛi ní feɔ nifɔjianii lɛ aaatsɔmɔ gbetselii, ni gbi ni baa lɛ aaashã amɛ.”

“Shikpɔŋ kɛ Emli Nitsumɔi lɛ Aaaha Efee Faŋŋ”

8. Te aaafee tɛŋŋ aha shikpɔŋ lɛ kɛ emli nitsumɔi lɛ ‘afee faŋŋ’ lɛ?

8 Mɛni ji Petro wiemɔ ni ji “shikpɔŋ kɛ emli nitsumɔi lɛ aaaha efee faŋŋ lɛ” shishi? Abaanyɛ atsɔɔ wiemɔ ni ji “aaaha efee faŋŋ” lɛ shishi hu akɛ “aaakpá he mama” loo “aaayoo sɛɛ.” No mli lɛ Petro miitsɔɔ akɛ, Yehowa aaakpá Satan je lɛ he mama yɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli, ní ekɛtsɔɔ akɛ je nɛɛ teɔ shi ewoɔ Yehowa kɛ E-Maŋtsɛyeli lɛ, ni no hewɔ lɛ esa akɛ akpãta je nɛɛ hiɛ. Yesaia gba kɛkɔ be nɛɛ he yɛ Yesaia 26:21 lɛ akɛ: “Yehowa miije kpo kɛmiijɛ ehilɛhe lɛ ní eyawo shikpɔŋ lɛ nɔ bii anyɔmɔ yɛ amɛnishaianii lɛ ahewɔ; ni shikpɔŋ lɛ aaajie elá lɛ kpo ni ehàŋ mɛi ní agbe yɛ enɔ lɛ anɔ dɔŋŋ.”

9. (a) Mɛɛ nibii esa akɛ wɔkpoo, ni mɛni hewɔ? (b) Mɛɛ yibii esa akɛ wɔwo, ni mɛni hewɔ?

9 Yɛ Yehowa gbi lɛ mli lɛ, mɛi ni je lɛ kɛ emumɔ fɔŋ lɛ ená amɛnɔ hewalɛ lɛ baajie mɛi diɛŋtsɛ ni amɛji kpo, ni amɛbaagbegbee amɛhe po. Anɔkwa sane ji akɛ, eeenyɛ efee akɛ hiɛtserɛjiemɔi srɔtoi ni yiwalɛ nifeemɔi eyi mli obɔ̃, ni ehe shi ŋmɛnɛ lɛ miiha mɛi babaoo miikase yiwalɛ nifeemɔ kɛha bei ni adesa fɛɛ adesa “baawo enine nɔ yɛ enaanyo ni bɛŋkɛ lɛ nɔ” lɛ. (Zak. 14:13, Ga Biblia hee) Belɛ kwɛ bɔ ni ehe hiaa jogbaŋŋ akɛ wɔɔkpoo nɔ fɛɛ nɔ—sinii, woji, vidio nɔ shwɛmɔi, kɛ nibii krokomɛi—ni baanyɛ aha wɔná sui ni Nyɔŋmɔ nyɛ̃ɔ tamɔ henɔwomɔ kɛ suɔmɔ ni anáa kɛha yiwalɛ nifeemɔ! (2 Sam. 22:28; Lala 11:5) Yɛ nomɛi anajiaŋ lɛ, nyɛhaa wɔwoa Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yibii lɛ, ejaakɛ Yehowa gbi lɛ nɔ mfonirifeemɔŋ la lɛ sereŋ sui nɛɛ.—Gal. 5:22, 23.

“Ŋwɛi Hee kɛ Shikpɔŋ Hee”

10, 11. Mɛni ji “ŋwɛi hee” kɛ “shikpɔŋ hee” lɛ?

10 Nyɛkanea 2 Petro 3:13. “Ŋwɛi hee” lɛ ji Nyɔŋmɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli, ni ato shishi yɛ afi 1914, be mli ni “jeŋmaji abe lɛ” ba naagbee lɛ. (Luka 21:24) Mɛi ni yɔɔ nɔyeli nɛɛ mli ji, Kristo Yesu kɛ emɛi 144,000 ni baafata ehe kɛye nɔ, ní amɛteŋ mɛi babaoo nine eshɛ amɛŋwɛi nyɔmɔwoo lɛ nɔ momo lɛ. Yɛ Kpojiemɔ wolo lɛ mli lɛ, awie mɛi ni ahala amɛ nɛɛ ahe yɛ mfonirifeemɔŋ akɛ “maŋ krɔŋkrɔŋ lɛ ni ji Yerusalem hee lɛ [ni] jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ yɛ ŋwɛi miikpeleke shi, ni ásaa lɛ tamɔ ayemforo ni áwula lɛ aha ewu.” (Kpoj. 21:1, 2, 22-24) Taakɛ shikpɔŋ lɛ nɔ Yerusalem lɛ ji blema Israel nɔyeli lɛ maŋtiase lɛ, nakai nɔŋŋ hu Yerusalem Hee lɛ kɛ e-Yemforowu lɛ ji mɛi ni feɔ nibii agbɛjianɔtoo hee lɛ nɔyeli lɛ. Maŋ ni yɔɔ ŋwɛi nɛɛ ‘baajɛ ŋwɛi akpeleke shi,’ ni tsɔɔ akɛ ebaagbala ejwɛŋmɔ kɛba shikpɔŋ lɛ nɔ.

11 “Shikpɔŋ hee” lɛ damɔ shi kɛha adesai ni kɛ amɛnifeemɔ etsɔɔ akɛ amɛkpɛlɛɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ, ní baahi shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ. Yɛ “jeŋ” fɛfɛo “ni baaba” lɛ mli lɛ, Nyɔŋmɔ webii baahi mumɔŋ paradeiso ni amɛnáa mli ŋɔɔmɔ ŋmɛnɛ lɛ mli yɛ shihilɛ ni hi jogbaŋŋ fe nɔ ni amɛyɔɔ mli bianɛ lɛ mli. (Heb. 2:5) Mɛni esa akɛ wɔfee koni akɛwɔ afata mɛi ni baahi nibii agbɛjianɔtoo hee lɛ mli lɛ ahe?

Saamɔ Ohe Oto Yehowa Gbi Wulu Lɛ

12. Mɛni hewɔ je lɛŋ bii lɛ anaa baakpɛ amɛhe kɛ́ Yehowa gbi lɛ ba lɛ?

12 Paulo kɛ Petro fɛɛ gba akɛ Yehowa gbi lɛ baaba “tamɔ julɔ”—trukaa, ni akpaaa gbɛ. (Nyɛkanea 1 Tesalonikabii 5:1, 2.) Anɔkwa Kristofoi ni kwɛɔ nakai gbi lɛ gbɛ lɛ po anaa baakpɛ amɛhe yɛ bɔ ni ebaaba lɛ trukaa eha lɛ hewɔ. (Mat. 24:44) Shi yɛ je lɛŋ bii lɛ agbɛfaŋ lɛ, jeee amɛnaa pɛ kɛkɛ baakpɛ amɛhe. Paulo ŋma akɛ: “Ejaakɛ be mli ni [mɛi ni etsi amɛhe kɛjɛ Yehowa he lɛ aaakɛɛ] akɛ: Hejɔlɛ yɛ ni wɔyɛ shweshweeshwe! lɛ, no mli nɔŋŋ hiɛkpatamɔ aaabatua amɛ trukaa, tamɔ kɔɔmɔ tuaa yoo ni musu eda lɛ, ni amɛjeŋ mli kɔkɔɔkɔ.”—1 Tes. 5:3.

13. Mɛni esa wɔfee koni bolɔmɔ akɛ “Hejɔlɛ yɛ ni wɔyɛ shweshweeshwe!” lɛ akalaka wɔ?

13 Bolɔmɔ akɛ “Hejɔlɛ yɛ ni wɔyɛ shweshweeshwe!” lɛ baafee amalei ni daimonioi lɛ haa mɛi gbɛɔ kɛshwãa lɛ eko; shi Yehowa tsuji haŋ no alaka amɛ. Paulo ŋma akɛ, “Nyɛbɛ duŋ mli, ní gbi lɛ aaabati nyɛ shi tamɔ julɔ. Ejaakɛ nyɛ fɛɛ lɛ, labii ji nyɛ kɛ shwanebii hu.” (1 Tes. 5:4, 5) No hewɔ lɛ, nyɛhaa wɔhia la lɛ mli, ni wɔtsia wɔhe kwraa kɛjɛa Satan je lɛ duŋ lɛ he. Petro ŋma akɛ: “Suɔmɔmɛi, akɛni nyɛle momo sa hewɔ lɛ nyɛsaraa, koni [amale tsɔɔlɔi ni yɔɔ Kristofoi asafo lɛ mli lɛ kɛ] gbɔmɛi fɔji alakamɔ sane lɛ akashata nyɛ hu, ni nyɛjɛ nyɛ diɛŋtsɛ nyɛshifimɔ lɛ mli nyɛgbee shi.”—2 Pet. 3:17.

14, 15. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa woɔ wɔhiɛ nyam? (b) Mɛɛ wiemɔ ni ajɛ mumɔŋ aŋma esa akɛ wɔkɛ hiɛdɔɔ asusu he?

14 Kadimɔ akɛ Yehowa ekɛɛɛ akɛ ‘wɔsara,’ ni ekɛwa jɛmɛ kɛkɛ. Shi ewo wɔhiɛ nyam kɛtsɔ nɔ ni baaba wɔsɛɛ lɛ he saji otii ni eha ‘wɔle momo sa’ lɛ nɔ.

15 Dɔlɛ sane ji akɛ, wɔteŋ mɛi komɛi enaaa hiɛdɔɔ ni yɔɔ kaimɔi ni akɛhaa wɔ akɛ wɔya nɔ wɔsara lɛ he, loo amɛwieɔ amɛshiɔ kaimɔi nɛɛ po. Ekolɛ amɛbaakɛɛ akɛ, ‘Wɔnu kaimɔi ni tamɔ nɛkɛ aahu.’ Shi esa akɛ mɛi nɛɛ aha ehi amɛjwɛŋmɔ mli akɛ, kɛ́ amɛwie wiemɔi ni tamɔ nɛkɛ lɛ, jeee tsulɔ anɔkwafo kuu lɛ pɛ kɛkɛ amɛwieɔ amɛshiɔ, shi moŋ amɛmiiwie kɛmiishi Yehowa kɛ e-Bi lɛ hu. Yehowa kɛɛ, “Mɛɛ.” (Hab. 2:3) Yesu hu kɛɛ akɛ: “Nyɛsaraa, ejaakɛ nyɛleee nɔ̃ ŋmɛlɛtswaa nɔ ni nyɛnuŋtsɔ lɛ baa.” (Mat. 24:42) Kɛfata he lɛ, Petro ŋma akɛ: “Mɛɛ gbɔmɛi sa akɛ nyɛtsɔmɔ yɛ jeŋbai krɔŋkrɔŋi kɛ Nyɔŋmɔjamɔi amli? Mɛi ni kwɛɔ gbɛ ni amɛshweɔ Nyɔŋmɔ gbi lɛ baa lɛ.” (2 Pet. 3:11, 12) Tsulɔ anɔkwafo kuu lɛ kɛ e-Nɔyeli Kuu lɛ kɛ wiemɔi ni yɔɔ hiɛdɔɔ nɛɛ shwɛŋ kɔkɔɔkɔ!

16. Mɛɛ su esa akɛ wɔkwa, ni mɛni hewɔ?

16 Yɛ anɔkwale mli lɛ, “tsulɔ fɔŋ” lɛ ji mɔ ni muɔ sane naa akɛ Nuŋtsɔ lɛ miitsi ebaa be lɛ eeto lɛ. (Mat. 24:48) Nakai tsulɔ fɔŋ lɛ fata kuu ni awie amɛhe yɛ 2 Petro 3:3, 4 lɛ he. Petro ŋma akɛ: ‘Naagbee gbii lɛ anɔ lɛ, hefɛoyelɔi ní aaanyiɛ yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛkɔnɔi lɛ anaa aaaba,’ ni amɛbaaye mɛi ni feɔ toiboo kɛtsɔ Yehowa gbi lɛ ni amɛhaa ehiɔ amɛjwɛŋmɔ mli lɛ nɔ lɛ ahe fɛo. Hɛɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni amɛkɛ amɛjwɛŋmɔ aaama Maŋtsɛyeli lɛ he nibii anɔ lɛ, hefɛoyelɔi nɛɛ gbalaa jwɛŋmɔ kɛbaa amɛ diɛŋtsɛ, kɛ amɛpɛsɛmkunya akɔnɔi anɔ. Ekaba kɔkɔɔkɔ akɛ wɔɔná su gbonyo ni tamɔ nɛkɛ! Yɛ no najiaŋ lɛ, nyɛhaa ‘wɔbua wɔ-Nuŋtsɔ lɛ tsuishitoo lɛ akɛ yiwalaheremɔ,’ kɛtsɔ ekãa ni wɔkɛaatsu Maŋtsɛyeli shiɛmɔ kɛ kaselɔfeemɔ nitsumɔ lɛ, kɛ agbɛnɛ hu kɛtsɔ wɔhe ni wɔhaoŋ tuutu yɛ be ni Yehowa Nyɔŋmɔ eto ni ekɛbaatsu saji ahe nii lɛ he lɛ nɔ.—2 Pet. 3:15; nyɛkanea Bɔfoi lɛ Asaji 1:6, 7.

Ná Hekɛnɔfɔ̃ɔ yɛ Yiwalaheremɔ Nyɔŋmɔ lɛ Mli

17. Te Kristofoi anɔkwafoi lɛ fee amɛnii yɛ Yesu kɔkɔbɔɔ akɛ amɛjo foi kɛshi Yerusalem lɛ he amɛha tɛŋŋ, ni mɛni hewɔ?

17 Beni Roma asraafoi lɛ yatutua Yudea yɛ afi 66 Ŋ.B. sɛɛ lɛ, anɔkwa Kristofoi lɛ bo Yesu kɔkɔbɔɔ akɛ kɛ́ amɛná hegbɛ nɔŋŋ lɛ amɛjo foi kɛshi Yerusalem lɛ toi. (Luka 21:20-23) Mɛni hewɔ amɛtsu saji ahe nii amrɔ nɔŋŋ, ni amɛyiŋ efeee amɛ kɔshikɔshi lɛ? Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, amɛha Yesu kɔkɔbɔɔ lɛ hi amɛjwɛŋmɔ mli. Ekã shi faŋŋ akɛ, amɛle akɛ amɛyiŋkpɛɛ lɛ baaha amɛhe afĩ amɛ, taakɛ Kristo ebɔ amɛ kɔkɔ lɛ. Shi yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, amɛle akɛ Yehowa kwaŋ enɔkwafoi lɛ kɔkɔɔkɔ.—Lala 55:23.

18. Te Yesu wiemɔi ni yɔɔ Luka 21:25-28 lɛ náa bɔ ni osusuɔ amanehulu kpeteŋkpele ni baa lɛ he lɛ nɔ hewalɛ ehaa tɛŋŋ?

18 Esa akɛ wɔ hu wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ Yehowa nɔ kwraa, ejaakɛ lɛ pɛ ebaanyɛ ehere wɔ kɛ́ amanehulu ni fe fɛɛ yɛ adesai ayinɔsane mli lɛ ba yɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ mli lɛ. Kɛ́ amanehulu kpeteŋkpele lɛ je shishi sɛɛ lɛ, “nɔ̃ aaanyɔnyɔɔ gbɔmɛi anɔ yɛ gbeyei kɛ nibii ní baa je lɛŋ lɛ agbɛkwɛmɔ hewɔ,” shi enɛ baaba dani Yehowa baakpãta adesai fɔ̃ji ni baashwɛ lɛ fɛɛ ahiɛ. Eyɛ mli akɛ gbeyei baamɔmɔ Nyɔŋmɔ henyɛlɔi lɛ moŋ, shi Yehowa anɔkwa tsuji lɛ sheŋ gbeyei. Yɛ no najiaŋ lɛ, amɛmii baashɛ amɛhe, ejaakɛ amɛle akɛ amɛkpɔ̃mɔ lɛ ebɛŋkɛ.—Nyɛkanea Luka 21:25-28.

19. Mɛni he abaasusu yɛ nikasemɔ ni baanyiɛ sɛɛ lɛ mli?

19 Hɛɛ, kwɛ miishɛɛ babaoo ni mɛi ni yaa nɔ amɛtsiɔ amɛhe kɛjɛɔ je lɛ kɛ ‘eshishijee nii’ lɛ ahe lɛ baaná wɔsɛɛ! Shi taakɛ nikasemɔ ni baanyiɛ sɛɛ lɛ baatsɔɔ lɛ, kɛ́ wɔmiisumɔ ni wɔná wala lɛ, esa akɛ wɔfee babaoo fe efɔŋ kɛkɛ ni wɔɔkwa. Esa akɛ wɔná sui ni baasa Yehowa hiɛ, ni wɔtsu nitsumɔi ni ekpɛlɛɔ nɔ.—2 Pet. 3:11.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 6 Kɛ́ ootao ole sui ni je lɛ mumɔ lɛ haa mɛi jieɔ lɛ kpo lɛ he saji fitsofitso lɛ, kwɛmɔ Reasoning From the Scriptures, baafa 389-393.

Ani Obaanyɛ Otsɔɔ Mli?

• Mɛni nibii ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ damɔ shi kɛha?

“Ŋwɛi kɛ shikpɔŋ” ní yɔɔ amrɔ nɛɛ.

“Shishijee nii” lɛ.

“Ŋwɛi hee kɛ shikpɔŋ hee” lɛ.

• Mɛni hewɔ wɔkɛ wɔhe fɔ̃ɔ Nyɔŋmɔ nɔ kwraa lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 5]

Te ooofee tɛŋŋ oha “ohiɛ akã otsui he,” ni oya nɔ otsi ohe kɛjɛ je lɛ he lɛ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 6]

Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔtsɔɔ akɛ ‘wɔbuɔ wɔ-Nuŋtsɔ lɛ tsuishitoo lɛ akɛ yiwalaheremɔ’ lɛ?