Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Okɛ Ohe Awo Mumɔŋ Nikpamɔ Kpele Lɛ Mli Kɛmɔ Shi

Okɛ Ohe Awo Mumɔŋ Nikpamɔ Kpele Lɛ Mli Kɛmɔ Shi

Okɛ Ohe Awo Mumɔŋ Nikpamɔ Kpele Lɛ Mli Kɛmɔ Shi

‘Tekemɔ nɔ yɛ Nuŋtsɔ lɛ nitsumɔ lɛ mli.’—1 KOR. 15:58.

1. Mɛɛ ninefɔ̃ɔ Yesu kɛha ekaselɔi lɛ?

YƐ AFI 30 Ŋ.B. naagbee gbɛ, beni Yesu fãa gbɛ kɛtsɔɔ Samaria niiaŋ lɛ, ewa yɛ nu bu ko ni bɛŋkɛ Sikar maŋ lɛ he koni ejɔɔ ehe. Ekɛɛ ekaselɔi lɛ yɛ jɛmɛ akɛ: “Nyɛholea nyɛhiŋmɛii anɔ ni nyɛkwɛa ŋmɔji lɛ bɔ ni amɛgba futaa momo ni sa kpamɔ.” (Yoh. 4:35) No mli lɛ jeee nikpamɔ diɛŋtsɛ he Yesu wieɔ lɛ, shi moŋ eewie adesai ni hiɛ tsui kpakpa ni baabatsɔmɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ anaabuamɔ he. No hewɔ lɛ, ekɛ ewiemɔi lɛ miifɔ̃ ekaselɔi lɛ nine koni amɛkɛ amɛhe abawo nikpamɔ lɛ mli. Nitsumɔ babaoo yɛ ni esa akɛ atsu, shi be kukuoo ko pɛ yɔɔ ni akɛbaatsu!

2, 3. (a) Mɛni tsɔɔ akɛ wɔyɛ ŋmaakpamɔ be lɛ mli? (b) Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

2 Nikpamɔ ni Yesu wie he lɛ kɔɔ wɔbe nɛɛ he titri. Wɔyɛ jeŋ ni tamɔ ŋmɔ ni ‘egba futaa momo ni sa kpamɔ’ lɛ mli. Daa afi lɛ, afɔ̃ɔ mɛi akpekpei abɔ nine koni amɛbakase anɔkwalei ni haa wala lɛ he nii, ni abaptisiɔ kaselɔi hei akpei abɔ. Eji hegbɛ kpele ni wɔná akɛ wɔkɛ wɔhe aaawo nikpamɔ ni fe fɛɛ yɛ yinɔsane mli nɛɛ mli yɛ Yehowa Nyɔŋmɔ, ni ji nikpamɔ Nuŋtsɔ lɛ gbɛtsɔɔmɔ shishi. Ani ‘ooteke nɔ’ yɛ nikpamɔ nitsumɔ nɛɛ mli?—1 Kor. 15:58.

3 Yɛ afii etɛ kɛ fã ni Yesu kɛshiɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ mli lɛ, etsɔse ekaselɔi lɛ koni amɛtsu nii akɛ nikpalɔi. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaasusu nɔkwɛmɔnii babaoo ni he hiaa ni Yesu kɛtsɔɔ ekaselɔi lɛ anii lɛ amli etɛ he. Nɔkwɛmɔnii etɛ lɛ eko fɛɛ eko haa wɔnaa su ko ni he baaba sɛɛnamɔ waa kɛha wɔ beni wɔbɔɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni wɔɔnyɛ yɛ kaselɔi anaabuamɔ nitsumɔ ni atsuɔ amrɔ nɛɛ mli lɛ. Nyɛhaa wɔsusua sui nɛɛ ahe ekomekomei.

Heshibaa he Miihia

4. Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu fee bɔ ni heshibaa he hiaa ha lɛ he nɔkwɛmɔnɔ?

4 Feemɔ shihilɛ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ he mfoniri: Etsɛko tsɔ ni kaselɔi lɛ taa saji anaa yɛ mɔ ni ji agbo fe fɛɛ yɛ amɛteŋ lɛ he. Ekolɛ aana yɛ amɛhiɛ lolo akɛ amɛmli efufuu amɛhe, ni amɛyiŋ etɛ̃ɛɛ amɛ yɛ amɛhe. No hewɔ lɛ, Yesu tsɛ́ gbekɛ bibioo ko, ni ekɛ lɛ damɔ amɛteŋ. Egbala jwɛŋmɔ kɛtee gbekɛ lɛ nɔ ni ekɛɛ akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni baa ehe shi [loo “mɔ fɛɛ mɔ ni feɔ ehe bibioo,” Byington] tamɔ gbekɛ nɛɛ lɛ, lɛ ji agbo yɛ ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ mli.” (Nyɛkanea Mateo 18:1-4.) Yɛ nɔ najiaŋ ni kaselɔi lɛ aaasusu nii ahe tamɔ je lɛŋ bii ni kɛ mɛi yeɔ yɛ nii ni mɛi lɛ yɔɔ, loo hegbɛ ni mɛi lɛ yɔɔ, loo bɔ ni mɛi lɛ ehé gbɛ́i amɛha lɛ naa lɛ, esa akɛ amɛna akɛ ja ‘amɛfee amɛhe bibioo’ yɛ mɛi ahiɛ dani amɛbaatsɔmɔ mɛi agboi. Kɛ́ amɛjɛ amɛtsui mli amɛba amɛhe shi lɛ, no dani Yehowa baajɔɔ amɛ ní ekɛ amɛ atsu nii.

5, 6. Mɛni hewɔ esa akɛ oba ohe shi bɔni afee ni okɛ ohe awo nikpamɔ nitsumɔ lɛ mli kɛmɔ shi lɛ? Okɛ enɛ he nɔkwɛmɔnɔ aha.

5 Kɛjɛ teteete fɛɛ lɛ, mɛi babaoo ni yɔɔ je lɛ mli lɛ tiuɔ hegbɛ, ninamɔ, kɛ gbɛ́ihemɔ sɛɛ. No hewɔ lɛ, be fioo pɛ amɛnáa amɛhaa mumɔŋ nibii, loo amɛsusuuu he kwraa po. (Mat. 13:22) Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, Yehowa webii lɛ miisumɔ ni ‘amɛfee amɛhe bibioo’ yɛ mɛi ahiɛ, bɔni afee ni nikpamɔ Nuŋtsɔ lɛ ajɔɔ amɛ, ni ekpɛlɛ amɛnɔ.—Mat. 6:24; 2 Kor. 11:7; Fil. 3:8.

6 Susumɔ Francisco ni miisɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa yɛ South Amerika lɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ he okwɛ. Beni eji oblanyo lɛ, ekpa yunivɛsiti ni eyaa lɛ bɔni afee ní ekɛ ehe awo gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ mli. Ekɛɛ akɛ, “Beni mikɛ nyɛmi yoo ko to gbɛjianɔ koni wɔbote gbalashihilɛ mli lɛ, kulɛ manyɛ maná nitsumɔ ni baaha mi kɛ miŋa aná shika babaoo. Yɛ no najiaŋ lɛ, wɔkpɛ wɔyiŋ akɛ wɔbaaha wɔshihilɛ afee mlɛo, koni wɔnyɛ wɔtsa be fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ nɔ. Sɛɛ mli lɛ, wɔná bii, ni wɔsɔ̃i lɛ bafá. Shi Yehowa ye ebua wɔ ni wɔtee nɔ wɔhi shi yɛ wɔyiŋkpɛɛ lɛ naa.” Francisco mu sane naa akɛ: “Mikɛ nɔ ni fa fe afii 30 esɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa, ni miná sɔɔmɔ hegbɛi babaoo krokomɛi hu. Wɔshwako wɔhe dã akɛ wɔha wɔshihilɛ fee mlɛo.”

7. Te okɛ ŋaawoo ni yɔɔ Romabii 12:16 lɛ etsu nii oha tɛŋŋ?

7 Kɛ́ otiuuu je nɛŋ “nibii wuji” lɛ asɛɛ, ni oŋmɛ gbɛ ni “nibii ni baa shi kudɔ bo” lɛ, bo hu obaanyɛ okpa gbɛ akɛ obaaná jɔɔmɔi babaoo kɛ sɔɔmɔ hegbɛi krokomɛi yɛ nikpamɔ nitsumɔ lɛ mli.—Rom. 12:16, NW; Mat. 4:19, 20; Luka 18:28-30.

Mɔdɛŋbɔɔ kɛ Jɔɔmɔi Baa

8, 9. (a) Wiemɔ talentai lɛ ahe abɛbua ni Yesu kɛha lɛ he kuku. (b) Namɛi titri abɛbua nɛɛ baanyɛ awo amɛ hewalɛ?

8 Su kroko ni esa akɛ wɔná bɔni afee ni wɔkɛ wɔhe awo nikpamɔ nitsumɔ lɛ mli kɛmɔ shi ji, mɔdɛŋbɔɔ. Yesu fee enɛ he nɔkwɛmɔnɔ yɛ talentai lɛ ahe abɛbua lɛ mli. * Nakai abɛbua lɛ kɔɔ nuu ko ni dani ebaadom lɛ, etuu enibii ewo etsuji etɛ adɛŋ lɛ he. Eha tsulɔi lɛ ateŋ mɔ kome talentai enumɔ, mɔ kome hu enyɔ; ni mɔ kome hu ekome. Beni amɛnuŋtsɔ lɛ shi sɛɛ lɛ, amrɔ nɔŋŋ lɛ, klɛŋklɛŋ tsuji enyɔ lɛ kɛ mɔdɛŋbɔɔ ‘yatsɔmɔ’ amɛtalentai lɛ ‘ahe.’ Shi tsulɔ ni ji etɛ lɛ fee ehe “anihaolɔ.” Etee eyatsa shikpɔŋ, ni eŋɔ enuŋtsɔ lɛ talenta lɛ etee. Beni nuu lɛ ku esɛɛ lɛ, ejuro klɛŋklɛŋ tsuji enyɔ lɛ, ni eŋɔ amɛ eto “nii pii” anɔ. Ehé talenta ní ekɛha tsulɔ ni ji etɛ lɛ yɛ edɛŋ, ni eshwie lɛ kɛjɛ eshĩa lɛ.—Mat. 25:14-30.

9 Eka shi faŋŋ akɛ nɔ ni otsui shweɔ ji ni okase tsuji ni bɔɔ mɔdɛŋ ni yɔɔ Yesu abɛbua lɛ mli lɛ, ní okɛ mɔdɛŋbɔɔ fɛɛ atsu kaselɔfeemɔ nitsumɔ lɛ. Shi kɛ́ shihilɛ ni oyɔɔ mli amrɔ nɛɛ haaa onyɛ otsu babaoo hu? Ekolɛ akɛni shihilɛ lɛ mli ewa hewɔ lɛ okɛ ŋmɛlɛtswai babaoo tsuɔ nii koni onyɛ otsu oweku lɛ hiamɔ nii ahe nii. Aloo ekolɛ dalɛ eta ohe, ni ohewalɛ nɔ egbɔ́. Kɛ́ nakai ni lɛ, no lɛ hewalɛwoo wiemɔ yɛ talentai lɛ ahe abɛbua lɛ mli kɛha bo.

10. Mɛni nuŋtsɔ lɛ ni yɔɔ talentai lɛ ahe abɛbua lɛ mli lɛ fee ni tsɔɔ akɛ enuɔ nii ashi, ni mɛni hewɔ enɛ woɔ bo hewalɛ waa lɛ?

10 Kadimɔ akɛ nuŋtsɔ lɛ ni atsi etã yɛ abɛbua lɛ mli lɛ yɔse akɛ tsuji lɛ eko fɛɛ eko kɛ enyɛmɔ. Anaa enɛ faŋŋ akɛni eŋɔ talentai lɛ eha yɛ “bɔ ni mɔ fɛɛ mɔ aaanyɛ akwɛ” lɛ naa lɛ hewɔ. (Mat. 25:15) Taakɛ abaakpa gbɛ lɛ, klɛŋklɛŋ tsulɔ lɛ ná talentai ebɔ he kwraa fe tsulɔ ni ji enyɔ lɛ. Shi nuŋtsɔ lɛ tsɔɔ akɛ ehiɛ sɔ mɔdɛŋ ni tsuji enyɔ nɛɛ bɔ lɛ, ni ekɛ yijiemɔ kome ha amɛ, ni etsɛ amɛ fɛɛ akɛ “tsulɔ kpakpa kɛ anɔkwafo.” (Mat. 25:21, 23) Nakai nɔŋŋ hu Yehowa Nyɔŋmɔ ni ji nikpamɔ Nuŋtsɔ lɛ le akɛ oshihilɛ ni baatsɔɔ nɔ ni obaanyɛ ofee yɛ esɔɔmɔ lɛ mli. Ehiɛ kpaŋ mɔdɛŋ ni ojɛɔ otsuiŋ fɛɛ obɔɔ kɛsɔmɔɔ lɛ lɛ nɔ, ni ebaajuro bo.—Mar. 14:3-9; nyɛkanea Luka 21:1-4.

11. Okɛ nɔkwɛmɔnɔ ni tsɔɔ bɔ ni mɔdɛŋbɔɔ yɛ shihilɛ ni mli wawai amli baanyɛ ekɛ jɔɔmɔi babaoo aba lɛ aha.

11 Selmira, ni ji nyɛmi yoo Kristofonyo ko ni yɔɔ Brazil lɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ tsɔɔ akɛ jeee shihilɛ ni hi ni mɔ ko yɔɔ mli lɛ ni baatsɔɔ akɛ ebaanyɛ ebɔ mɔdɛŋ yɛ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ mli. Afii 20 ni eho nɛ lɛ, julɔi komɛi tswa Selmira wu tu ni amɛgbe lɛ, ni no ha ehe bahia ni ekome ekwɛ amɛbii etɛ lɛ. Etáa bɔɔsu ni mɛi eyi mli lalaala mli kɛfãa gbɛ, ni ekɛ ŋmɛlɛtswai abɔ yatsuɔ nii akɛ abaawa, ni enɛ haa etɔɔ lɛ bliboo. Yɛ naagbai nɛɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, eto gbɛjianɔ ni enyɛ esɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔ. Sɛɛ mli lɛ, ebii lɛ ateŋ mɛi enyɔ bafata ehe yɛ gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ mli. Ekɛɛ akɛ: “Yɛ afii ni eho lɛ amli lɛ, mikɛ mɛi ni fa fe 20 ekase Biblia lɛ, ni amɛbatsɔmɔ ‘miweku’ lɛ mlibii. Amɛka he amɛji minanemɛi, ni amɛjieɔ suɔmɔ kpo amɛtsɔɔ mi kɛbashi amrɔ nɛɛ. Eji jwetri ni shika nyɛŋ ahe.” Hɛɛ, nikpamɔ Nuŋtsɔ lɛ ejuro Selmira yɛ emɔdɛŋbɔɔ lɛ hewɔ!

12. Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔkɛ mɔdɛŋbɔɔ atsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ?

12 Kɛ́ shihilɛ ni oyɔɔ mli amrɔ nɛɛ haaa onyɛ okɛ be babaoo atsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ, obaanyɛ oha gbɛfaŋnɔ ni otsuɔ yɛ nikpamɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ aya hiɛ kɛtsɔ shiɛmɔ ni oooshiɛ jogbaŋŋ lɛ nɔ. Kɛ́ okɛ gbɛtsɔɔmɔi ni akɛhaa yɛ daa otsi Sɔɔmɔ Kpee lɛ shishi lɛ tsu nii jogbaŋŋ lɛ, no baaha ohe asa yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli, ni obaana gbɛi krokomɛi ni oootsɔ nɔ oye odase. (2 Tim. 2:15) Agbɛnɛ hu, kɛ́ ebaahi lɛ, obaanyɛ otsake be ni okɛfeɔ nibii ni he ehiaaa tsɔ lɛ mli, loo ofo sɛɛ bɔni afee ni onyɛ okɛ ohe awo gbɛjianɔ ni asafo lɛ toɔ kɛha shiɛmɔyaa lɛ mli be fɛɛ be.—Kol. 4:5.

13. Mɛni ji nɔ titri ni baaha obɔ mɔdɛŋ, ní oya nɔ ofee nakai?

13 Ha ehi ojwɛŋmɔ mli akɛ tsui ni hiɛ sɔɔ nii ni haa mɔ ko bɔɔ mɔdɛŋ. (Lala 40:9) Akɛni tsulɔ ni ji etɛ ni atsi etã yɛ Yesu abɛbua lɛ mli lɛ na enuŋtsɔ lɛ akɛ mɔ ko ni yitsoŋ wa ni susuuu mɔ he hewɔ lɛ, eshe lɛ gbeyei. No hewɔ lɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni tsulɔ lɛ kɛ enuŋtsɔ lɛ nibii lɛ aaatsu nii koni efa lɛ, efũ talenta lɛ. Bɔni afee ni wɔ hu wɔkafee anyagba lɛ, esa akɛ wɔha wekukpãa kpakpa aya nɔ ahi wɔ kɛ Yehowa, ni ji nikpamɔ Nuŋtsɔ lɛ teŋ. Too be ni okɛkase esui ni nɔ bɛ, ni ji esuɔmɔ, etsuishitoo, kɛ emɔbɔnalɛ lɛ ahe nii, ni ojwɛŋ nɔ. Kɛ́ ofee nakai lɛ, no baatsirɛ bo koni ofee bɔ fɛɛ bɔ ni ooonyɛ yɛ esɔɔmɔ lɛ mli.—Luka 6:45; Fil. 1:9-11.

“Nyɛfea Krɔŋkrɔŋ”

14. Mɛɛ taomɔ nii ni he hiaa esa akɛ mɛi ni miisumɔ ni amɛtsu nikpamɔ nitsumɔ lɛ ashɛ he?

14 Bɔfo Petro tsɛ́ wiemɔi ayisɛɛ kɛjɛ Hebri Ŋmalɛi lɛ amli ni ekɛtsɔɔ nɔ ni Nyɔŋmɔ taoɔ yɛ etsuji ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ adɛŋ beni ekɛɛ akɛ: “Bɔ ni mɔ ni tsɛ́ nyɛ lɛ yɔɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, nyɛ hu nyɛfea krɔŋkrɔŋ yɛ nyɛjeŋba fɛɛ mli; ejaakɛ aŋma akɛ: ‘Nyɛfea krɔŋkrɔŋ, ejaakɛ krɔŋkrɔŋ ji mi.’” (1 Pet. 1:15, 16; 3 Mose 19:2; 5 Mose 18:13) Wiemɔ nɛɛ tsɔɔ akɛ esa akɛ nikpalɔi lɛ ahe atse yɛ jeŋba mli kɛ mumɔŋ. Wɔbaanyɛ wɔshɛ taomɔ nii ni he hiaa nɛɛ he kɛ́ wɔfee nibii ni baaha atsuu wɔhe yɛ mfonirifeemɔŋ. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔfee nakai? Kɛtsɔ Nyɔŋmɔ anɔkwa wiemɔ lɛ yelikɛbuamɔ nɔ.

15. Mɛni Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ mli anɔkwalei lɛ baanyɛ afee aha wɔ?

15 Akɛ Nyɔŋmɔ anɔkwa wiemɔ lɛ toɔ nu ni baanyɛ atsuu nii ahe lɛ he. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, bɔfo Paulo ŋma akɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ asafo lɛ he tse yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ, ni ákɛ eji Kristo ayemforo ni he tse, ejaakɛ Kristo kɛ ‘nu eju ehe yɛ wiemɔ mli koni efee krɔŋkrɔŋ ni shwamɔ ko akahi ehe.’ (Efe. 5:25-27) Dani abaaŋma wiemɔ nɛɛ, Yesu hu wie akɛ Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ ni ejajeɔ lɛ baanyɛ atsuu nii ahe. Beni Yesu kɛ ekaselɔi lɛ wieɔ lɛ, ekɛɛ amɛ akɛ: “Agbɛnɛ nyɛhe éje momo yɛ wiemɔ ní mikɛ nyɛ ewie lɛ hewɔ.” (Yoh. 15:3) No hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ mli anɔkwalei lɛ baanyɛ atsuu wɔhe yɛ jeŋba mli kɛ mumɔŋ. Shi ja wɔŋmɛ gbɛ koni anɔkwalei ni jɛɔ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ lɛ atsuu wɔhe yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ dani Nyɔŋmɔ baakpɛlɛ jamɔ ni wɔkɛhaa lɛ lɛ nɔ.

16. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔya nɔ wɔha wɔhe atse yɛ mumɔŋ kɛ jeŋba mli lɛ?

16 No hewɔ lɛ, ja wɔjie nibii fɛɛ ni haaa wɔhe atse yɛ jeŋba mli kɛ mumɔŋ lɛ kɛjɛ wɔshihilɛ mli dani abaakpɛlɛ wɔnɔ akɛ nikpalɔi yɛ Nyɔŋmɔ nikpamɔ nitsumɔ lɛ mli. Hɛɛ, bɔni afee ni wɔya nɔ wɔhi nitsumɔ nɛɛ mli lɛ, esa akɛ wɔya nɔ wɔhi shi yɛ Yehowa mumɔŋ kɛ jeŋba he shishitoo mlai ni nɔ bɛ lɛ anaa. (Nyɛkanea 1 Petro 1:14-16.) Tamɔ bɔ ni wɔyaa nɔ wɔhiɛɔ wɔhe falefale lɛ, nakai nɔŋŋ esa akɛ wɔha Nyɔŋmɔ anɔkwa wiemɔ lɛ aya nɔ atsuu wɔhe. Nakai feemɔ baabi ni wɔkane Biblia lɛ, ni wɔya Kristofoi akpee. Kɛfata he lɛ, esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni wɔɔnyɛ ni wɔkɛ Nyɔŋmɔ mlai lɛ atsu nii yɛ wɔshihilɛ mli. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, no baaye abua wɔ koni wɔye eshafeemɔ su ni yɔɔ wɔmli lɛ nɔ, ni wɔtsi wɔhe kɛjɛ nibii ni yɔɔ je lɛ mli ni woɔ mɔ he muji lɛ ahe. (Lala 119:9; Yak. 1:21-25) Hɛɛ, kwɛ bɔ ni le ni wɔle akɛ Nyɔŋmɔ anɔkwa wiemɔ lɛ baanyɛ ‘aju wɔhe’ koni wɔkafee esha ni yɔɔ hiɛdɔɔ po lɛ shɛjeɔ wɔmii!—1 Kor. 6:9-11.

17. Bɔni afee ni wɔya nɔ wɔha wɔhe atse lɛ, mɛɛ Biblia mli ŋaawoo esa akɛ wɔkɛtsu nii?

17 Ani nibii ni ofeɔ yɛ oshihilɛ mli lɛ tsɔɔ akɛ oŋmɛɔ gbɛ ní Nyɔŋmɔ anɔkwa wiemɔ lɛ aha ohe atse? Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ abɔ bo kɔkɔ akɛ osharai yɛ je lɛ hiɛtserɛjiemɔi ni woɔ mɔ he muji lɛ he lɛ, te ofeɔ onii yɛ he ohaa tɛŋŋ? (Lala 101:3) Ani okɛ onanemɛi skulbii loo nitsulɔi ni amɛjeee Odasefoi lɛ shãraa yɛ shihilɛi ni ebiii ni wɔfee nakai lɛ amli? (1 Kor. 15:33) Ani obɔɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni ooonyɛ koni oye ogbɔjɔmɔi ní baanyɛ aha ofee mɔ ni he tseee yɛ Yehowa hiɛ lɛ anɔ? (Kol. 3:5) Ani otsiɔ ohe kɛjɛɔ béi ni yaa nɔ yɛ maŋkwramɔŋ saji amli, kɛ maŋhedɔɔ mumɔ ni ehé shi yɛ shwɛmɔi pii ni akaŋshii mumɔ yɔɔ mli lɛ he?—Yak. 4:4.

18. Mɛɛ gbɛ nɔ kɛ́ wɔha wɔhe tse yɛ mumɔŋ kɛ jeŋba mli lɛ, ebaaye ebua wɔ ni wɔfee nikpalɔi ni he yɔɔ sɛɛnamɔ?

18 Anɔkwayeli mli ni ojɛɔ ofeɔ toiboo yɛ saji nɛɛ amli lɛ baawo yibii kpakpai. Yesu kɛ ekaselɔi ni afɔ amɛ mu lɛ to wein tso niji he, ni ekɛɛ akɛ: ‘Mihe nine fɛɛ nine ní wooo yibii lɛ, mi-Tsɛ folɔɔ, ni nɔ fɛɛ nɔ ni woɔ yibii lɛ, ekpɔlɔɔ he, beni afee ní ewo yibii fe tsutsu lɛ.’ (Yoh. 15:2) Kɛ́ wɔŋmɛ gbɛ be fɛɛ be ní Biblia mli anɔkwalei lɛ ha wɔhe tse tamɔ nu haa mɔ he tseɔ lɛ, wɔbaawo yibii babaoo.

Jɔɔmɔi ni Wɔbaaná Amrɔ Nɛɛ kɛ Wɔsɛɛ

19. Te ajɔɔ Yesu kaselɔi lɛ yɛ mɔdɛŋ ni amɛbɔ akɛ nikpalɔi lɛ he aha tɛŋŋ?

19 Yɛ afi 33 Ŋ.B. Pentekoste gbi lɛ nɔ lɛ, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ha kaselɔi anɔkwafoi ní ŋmɛ gbɛ ní Yesu tsɔse amɛ lɛ ná hewalɛ ni amɛye odase “kɛyashi shikpɔŋ lɛ naagbeehei lɛ.” (Bɔf. 1:8) No sɛɛ lɛ, amɛteŋ mɛi komɛi sɔmɔ akɛ nɔyeli kuu lɛ mlibii, maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔi, kɛ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi, ni amɛye amɛbua waa yɛ sanekpakpa lɛ ní ashiɛ “atsɔɔ bɔɔ nii fɛɛ ní yɔɔ ŋwɛi shishi lɛ” mli. (Kol. 1:23) Kwɛ jɔɔmɔi ní amɛná, kɛ miishɛɛ ni amɛha mɛi krokomɛi hu ná!

20. (a) Mɛɛ jɔɔmɔi oná yɛ mumɔŋ nikpamɔ lɛ ní okɛ ohe woɔ mli kɛmɔɔ shi lɛ mli? (b) Mɛni otswa ofai shi akɛ obaafee?

20 Hɛɛ, kɛ́ wɔba wɔhe shi, wɔkɛ mɔdɛŋbɔɔ tsu nii, ni wɔkɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli shishitoo mlai ni nɔ bɛ lɛ tsu nii lɛ, wɔbaaya nɔ wɔná mumɔŋ nikpamɔ kpele ni yaa nɔ amrɔ nɛɛ mli gbɛfaŋnɔ kɛmɔ shi ni wɔbaawo yibii kpakpai. Be mli ni mɛi babaoo miina nɔ̃ ní amɛfee shwɛm akɛni amɛmiitiu je nɛŋ heloonaa nibii kɛ shwɛmɔ kɛ ŋɔɔmɔ nifeemɔi asɛɛ hewɔ lɛ, wɔ lɛ wɔmiiná anɔkwa miishɛɛ, ni wɔtsui miinyɔ wɔmli. (Lala 126:6) Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, ‘wɔmɔdɛŋbɔɔ lɛ efeee yaka yɛ Nuŋtsɔ lɛ mli.’ (1 Kor. 15:58) Yehowa Nyɔŋmɔ, ni ji nikpamɔ Nuŋtsɔ lɛ baajuro wɔ kɛya naanɔ yɛ ‘wɔnitsumɔ kɛ suɔmɔ deŋme ni wɔgboɔ yɛ egbɛ́i lɛ hewɔ’ lɛ he.—Heb. 6:10-12.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 8 Talentai lɛ ahe abɛbua lɛ kɔɔ bɔ ni Yesu kɛ ekaselɔi ni afɔ amɛ mu lɛ yeɔ ehaa lɛ he titri, shi shishitoo mlai ni kɔɔ Kristofoi fɛɛ ahe hu yɛ mli.

Ani Okaiɔ?

Beni obɔɔ mɔdɛŋ ní okɛ ohe awo nikpamɔ nitsumɔ lɛ mli kɛmɔ shi lɛ . . . 

• mɛni hewɔ ehe hiaa waa ní oba ohe shi lɛ?

• mɛni baaha obɔ mɔdɛŋ, ní oya nɔ ofee nakai?

• mɛni hewɔ ehe hiaa ní oya nɔ oha ohe atse yɛ mumɔŋ kɛ jeŋba mli lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 17]

Heshibaa baanyɛ aye abua wɔ ní wɔha wɔshihilɛ afee mlɛo ní wɔkɛ Maŋtsɛyeli lɛ he nibii aye klɛŋklɛŋ gbɛhe