Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ani Okaiɔ?

Ani Okaiɔ?

Ani Okaiɔ?

Ani oná Buu-Mɔɔ srɔtoi ni ba nyɛsɛɛ nɛɛ akanemɔ he miishɛɛ? Kwɛmɔ akɛ obaanyɛ oha sanebimɔi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ahetoo lo:

• Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ gbalaaa Aaron toi yɛ shika tsinabi amaga ni efee lɛ hewɔ lɛ?

Aaron ku Nyɔŋmɔ mla ni kɔɔ amaga jamɔ he lɛ mli. (2 Mose 20:3-5) Shi Mose sɔle ekpa Nyɔŋmɔ fai eha Aaron, ni esɔlemɔ lɛ nyɛ ‘etsu nii babaoo.’ (Yak. 5:16) Aaron kɛ afii babaoo eye anɔkwa. Agbɛnɛ hu, eyɛ mli akɛ maŋ lɛ wo Aaron yiŋ koni efee amaga lɛ moŋ, shi sɛɛ mli lɛ etsɔɔ akɛ efĩii amɛsɛɛ, ejaakɛ eyafata Levibii lɛ ahe kɛfĩ Yehowa sɛɛ. (2 Mose 32:25-29)—5/15, baafa 21.

• Kɛ́ Kristofonyo ko hefatalɔ je esɛɛ lɛ, mɛni baanyɛ aye abua lɛ koni enyɛ edamɔ naa?

Kɛ́ wu loo ŋa ni aye lɛ sane fɔŋ lɛ bɔɔ mɔdɛŋ akɛ ebaahi shi yɛ Biblia mli shishitoo mlai anaa lɛ, no lɛ esaaa akɛ enuɔ he akɛ lɛ ejɛ hewɔ ni ehefatalɔ lɛ je esɛɛ lɛ. Kaimɔ akɛ Nyɔŋmɔ le akɛ miishɛjemɔ kɛ hewalɛwoo he miihia bo. Ebaanyɛ etsɔ onanemɛi Kristofoi lɛ anɔ eshɛje omii.—6/15, baafa 30-31.

• Eyɛ mli akɛ mɔ ko baanyɛ anu dãa babaoo ni etɔŋ moŋ, shi mɛni hewɔ oshara yɔɔ he lɛ?

Biblia lɛ kɛ kɔkɔbɔɔ ni yɔɔ faŋŋ haa akɛ mɔ ni nuɔ dãa babaoo lɛ baanyɛ afite ekɛ Yehowa teŋ wekukpãa lɛ. (Abɛi 23:20; Yes. 5:11, 12) Yesu tsɔɔ akɛ tsakpaa yɛ dãa ni anuɔ babaoo lɛ kɛ mɔ hiɛ ni aaaje ahe nɔ akɛ wɔyɛ jaramɔ bei amli lɛ teŋ. (Luka 21:34, 35)—7/1, baafa 6.

• Ani Abɛi 6:30 lɛ ŋmɛɔ gbɛ akɛ aju?

Dabi. Sane ni tsɔ ŋmalɛ nɛɛ hiɛ kɛ nɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ tsɔɔ akɛ, Nyɔŋmɔ gbalaa julɔ lɛ toi yɛ etɔmɔ lɛ hewɔ. Eyɛ mli ákɛ akɛ julɔ ni yaju yɛ hɔmɔ ni yeɔ lɛ lɛ hewɔ lɛ yeee tamɔ akɛ mɔ ni yaju yɛ hiɛkɔɔ loo ehiɛ ni kãhe akɛ eye nɔtsɛ lɛ awui lɛ yeɔ lɛ moŋ, shi loloolo lɛ ahaa mɔ ni yaju yɛ hɔmɔ hewɔ lɛ ‘toɔ najiaŋ’ loo ewoɔ nɔ ni eju lɛ he nyɔmɔ. Ekaba kɔkɔɔkɔ akɛ mɛi ni taoɔ Nyɔŋmɔ hiɛ duromɔ lɛ baaju yɛ shihilɛ ko hewɔ. (Abɛi 6:31)—7/1, baafa 13.

• Te esa akɛ le ni wɔle akɛ Yehowa ‘kwɛɔ tsui’ lɛ asa wɔhe eha tɛŋŋ? (1 Sam. 16:7)

Le ni wɔle akɛ tsui lɛ, ni ji mligbɛ gbɔmɔ lɛ—he ni mɔ susumɔi, sui, kɛ henumɔi jɛɔ lɛ—ji nɔ ni he hiaa Yehowa lɛ tsirɛɔ wɔ koni wɔbɔ mɔdɛŋ akɛ wɔbaaná sui ni baaha wɔhe afee fɛo yɛ ehiɛ.—7/1, baafa 17.

• Te nyɛ ni ji Yudanyo ni tsuɔ esɔ̃i ahe nii jogbaŋŋ lɛ kɛ be ni ekɛ ebii lɛ bɔ lɛ tsu nii yɛ nilee mli eha tɛŋŋ yɛ blema?

Nyɛ ni tsuɔ esɔ̃i ahe nii jogbaŋŋ lɛ kɛ be ni amɛkɛnyiɛɔ kɛyaa jara nɔ ní amɛkɛkuɔ amɛsɛɛ kɛbaa shĩa lɛ tsu nii kɛtsɔɔ ebi yei lɛ ni amɛhiɛ asɔ Ŋmalɛ mli shishitoo mlai. (5 Mose 6:6, 7) Ekɛ ebi yei lɛ susu shishitoo mlai ni baaha amɛtsɔmɔ nihelɔi ni heee nii kɛkɛ lɛ ahe. (Abɛi 31:14, 18)—7/1, baafa 19.

• Ani gbohii baanyɛ aye abua hiɛkalɔi?

Biblia lɛ kɛ wiemɔi ni yɔɔ faŋŋ ni amɛshishinumɔ waaa lɛ tsɔɔ mli akɛ, gbohii nyɛŋ aye abua hiɛkalɔi ejaakɛ “amɛleee nɔ ko nɔ ko.” Hɛɛ, amɛleee nɔ ko nɔ ko, ni amɛnyɛŋ amɛye amɛbua mɔ ko. (Jaj. 9:5, 6, 10)—7/1, baafa 21.

• Mɛni ji Biblia mli shishitoo mlai komɛi ni baanyɛ aye abua gbãlashihilɛ mli hefatalɔ ko ni ele bɔ ni ekɛ eshaayoo loo eshaanuu baaye aha?

Biblia lɛ wie kɛkɔ nuu ni ebote gbãlashihilɛ mli lɛ he akɛ, “nuu aaashĩ etsɛ kɛ enyɛ, ni eeekpɛtɛ eŋa he, ni amɛaatsɔ̃ heloo kome.” (1 Mose 2:24) ‘Yoo fɛɛ yoo yitso ji nuu’—ni ji ewu lɛ. (1 Kor. 11:3)—7/1, baafa 28.

• Mɛɛ kɔkɔ Biblia lɛ bɔɔ okulafoi yɛ he ni atseɔ kɛjɛɔ mɛi ahe lɛ he?

Tɔmɔ bɛ he akɛ obaasumɔ ni okome ohi he ko banee moŋ, shi Abɛi 18:1 lɛ bɔɔ wɔ kɔkɔ akɛ: “Mɔ ni etse ehe lɛ, akɔnɔ nii etaoɔ.” Yɛ no najiaŋ lɛ, taomɔ yelikɛbuamɔ kɛjɛ wekumɛi kɛ nanemɛi ni nuɔ nii ahe haa mɔ lɛ ŋɔɔ. Yɛ shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ mli lɛ, Kristofoi asafo lɛ baanyɛ aye abua yɛ gbɛ ni nɔ bɛ nɔ. (Yes. 32:1, 2)—7/1, baafa 30.

• Te ooofee tɛŋŋ odu suɔmɔ kɛha nikanemɔ owo obii lɛ amli lɛ?

Kɛ́ gbekɛbii lɛ nu he akɛ amɛfɔlɔi lɛ sumɔɔ amɛ, ni fɔlɔi lɛ feɔ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa lɛ, ehaa gbekɛbii lɛ sumɔɔ nikanemɔ. Agbɛnɛ hu, ha amɛná woji. Kanemɔ nii otsɔɔ amɛ. Ha amɛkɛ amɛhe awo mli, ni nyɛsusu nɔ ni nyɛkaneɔ lɛ he. Ha obii lɛ akane nii atsɔɔ bo, ni oha amɛbibii bo saji.—7/15, baafa 26.