Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Misɔmɔ Yɛ Be Ni Hiɛyaa Babaoo Ba Mli

Misɔmɔ Yɛ Be Ni Hiɛyaa Babaoo Ba Mli

Misɔmɔ Yɛ Be Ni Hiɛyaa Babaoo Ba Mli

Mɔ ni gba ji Harley Harris

Gbi lɛ ji September 2, 1950, yɛ Kennett ni yɔɔ Missouri, yɛ U.S.A. No mli lɛ, wɔyɛ kpee ko shishi, ní mɛi babaoo ebɔle wɔ ni amɛmiitao amɛfee wɔ basabasa. Maŋ lɛ mli onukpa ko kɛ asraafoi ba jɛmɛ koni amɛbabu wɔhe kɛjɛ mɛi ni miitao amɛfee wɔ basabasa lɛ ahe. Asraafoi ni hiɛ tui kɛ amɛnaa kaklai eto srɛnɛɛ kɛdamɔ gbɛjegbɛ lɛ he. Beni wɔyaa wɔyabote wɔtsɔji lɛ amli lɛ, belɛ nɛkɛ basabasafeelɔi lɛ jɛ́ɔ wɔ, aahu kɛyashi wɔshi kɛtee Cape Girardeau, yɛ Missouri, ni wɔyatsa kpee lɛ nɔ yɛ jɛmɛ. Jɛmɛ ji he ni abaptisi mi yɛ, beni miye afii 14. Shi ha magba bo bɔ ni fee ni mibasɔmɔ Yehowa yɛ basabasafeemɔ be nɛɛ mli.

YƐ AFI 1930 kɛmiimɔ afi 1934 afii lɛ amli lɛ, minii kɛ minaa kɛ amɛbii kpaanyɔ lɛ bo Nyɛminuu Rutherford shiɛmɔ wiemɔi komɛi ni arikɔdi lɛ atoi, ni no tsɔ amɛyiŋ akɛ amɛna anɔkwale lɛ. Abaptisi mifɔlɔi, ni ji Bay kɛ Mildred Harris yɛ afi 1935 kpee ni afee yɛ Washington, D.C. lɛ shishi. Amɛná miishɛɛ waa akɛ amɛfata “asafo babaoo,” ni atsɔɔ mɛi ni amɛji yɛ nakai kpee lɛ shishi lɛ he!—Kpoj. 7:9, 14.

Afɔ́ mi yɛ afi ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli. Afi sɛɛ lɛ, mifɔlɔi lɛ fã kɛyahi he ko ni Odasefoi bɛ jɛmɛ yɛ Mississippi. Beni wɔyɔɔ jɛmɛ lɛ, nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ ko kwraa ebasaraaa wɔ. Miweku lɛ kɛ Betel shãraa kɛtsɔɔ woloŋmaa nɔ, ni wɔyaa kpeei wuji, ni nɛkɛ ji gbɛ pɛ ni wɔtsɔ nɔ wɔkɛ nyɛmimɛi lɛ bɔ kɛyashi be ko.

Wɔdamɔ Yiwaa Naa

Yɛ Jeŋ Ta II lɛ mli lɛ, awa Yehowa Odasefoi ayi waa yɛ amɛhe ni amɛkɛ wooo tawuu lɛ mli lɛ hewɔ. No mli lɛ wɔfã kɛyahi Mountain Home yɛ Arkansas. Gbi ko lɛ, mikɛ mipapa miiye odase yɛ gbɛjegbɛ ko he. Nɔŋŋ kɛkɛ lɛ, nuu ko pue ni ebashɔ̃ woji tɛtrɛbii lɛ kɛjɛ mipapa dɛŋ, esɔɔ naa la, ni eshã fɛɛ yɛ jɛmɛ nɔŋŋ. Ekɛɛ wɔji yakagbɔmɛi, akɛni wɔkɛ wɔhe wooo ta lɛ mli lɛ hewɔ. Mibɔi yaafo, ejaakɛ no mli lɛ miye afii enumɔ pɛ. Mipapa kwɛ nuu lɛ diŋŋ, ni etswaaa esɛŋ kɛyashi nuu lɛ shi.

Gbɔmɛi kpakpai komɛi kɛ wɔ ye jogbaŋŋ yɛ nakai beaŋ. Be ko beni mɛi babaoo babɔle wɔtsɔne lɛ koni amɛfee wɔ basabasa lɛ, maŋ lɛ mli mlalelɔ ko baje jɛmɛ. Ebi akɛ: “Mɛni yaa nɔ yɛ biɛ?” Nuu ko here nɔ akɛ, “Yehowa Odasefoi nɛɛ sumɔɔɔ akɛ amɛwuɔ ta amɛhaa amɛmaŋ!” Kɛkɛ ni mlalelɔ lɛ tu edamɔ nɔ ni adamɔɔ nɔ kɛkwɔɔ tsɔne ni yɔɔ wɔtsɔne lɛ he lɛ nɔ ni ebo ekɛɛ: “Mifata he ni awu Jeŋ Ta I nɔ lɛ, ni mikɛ mihe baawo enɛ hu mli! Nyɛhaa amɛyaa. Amɛyeee mɔ ko awui!” Kɛkɛ ni mɛi ni babɔle wɔ lɛ fɛɛ laaje. Wɔhiɛ sɔ nakai gbɔmɛi kpakpai ni fee wɔ ejurɔ lɛ waa!—Bɔf. 27:3.

Kpokpaa Wuji Anɔ Kpeei Waje Wɔ

Kpee ni afee yɛ afi 1941 yɛ St. Louis yɛ Missouri lɛ ba yɛ ebe naa. Atsɔɔ akɛ mɛi ni fa fe 115,000 ba kpee lɛ. Abaptisi mɛi 3,903 sɔŋŋ! Mikaiɔ wiemɔ ko ni Nyɛminuu Rutherford ha ni yitso ji “Maŋtsɛ lɛ Bii” lɛ jogbaŋŋ. Ekɛ wɔ, ni ji oblahii kɛ oblayei lɛ wie tɛ̃ɛ, ni wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ nine shɛ wolo fɛfɛo kɛ esɛɛ bluu ni ji Children lɛ eko nɔ. Kpee nɛɛ waje mi ni minyɛ midamɔ shihilɛ ni mikɛkpe yɛ afi ni nyiɛ sɛɛ, ni ji afi ni esa akɛ maje skulyaa shishi lɛ naa. Ashwie mi kɛ mitsɛkwɛ bii lɛ kɛjɛ skul akɛni wɔŋaaa aflaŋaa lɛ hewɔ. No sɛɛ lɛ, daa gbi lɛ, wɔyaa skul lɛ koni wɔyakwɛ akɛ aleenɔ skul nɔkwɛlɔi lɛ etsake amɛjwɛŋmɔ lo. Daa leebi lɛ, wɔnyiɛɔ kɛtsɔɔ koo mli kɛyaa skul lɛ, kɛkɛ lɛ ashwie wɔ kɛku sɛɛ kɛtee shĩa, ni wɔfee enɛ shii abɔ. Shi minu he akɛ nakai ni wɔfee lɛ tsɔɔ akɛ wɔfĩɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ sɛɛ.

Shi etsɛɛɛ ni United States Supreme Court lɛ tsɔɔ akɛ esaaa akɛ anyɛɔ mɔ ko nɔ akɛ eŋa aflaŋaa. Naagbee lɛ, wɔnyɛ wɔtee skul. Tsɔɔlɔ lɛ ye ebua wɔ ni wɔnyɛ wɔkase nibii ni skulbii krokomɛi lɛ ekase momo lɛ. Wɔskulbii lɛ hu kɛ bulɛ ha wɔ.

Mikaiɔ afi 1942 kpee ni afee yɛ Cleveland yɛ Ohio, ni Nyɛminuu Nathan H. Knorr ha wiemɔ ko ni yitso ji “Toiŋjɔlɛ—Ani Ebaahi Shi Daa?” lɛ hu. Bɔ ni egbála Kpojiemɔ yitso 17 lɛ mli lɛ tsɔɔ akɛ yɛ Jeŋ Ta II lɛ sɛɛ lɛ, toiŋjɔlɛ baahi shi yɛ gbɛ ko nɔ kɛyashi be ko. No hewɔ lɛ akpa gbɛ akɛ abaashiɛ aha mɛi babaoo. Bɔni afee ni asaa he ato enɛ lɛ, ato Gilead Skul lɛ shishi yɛ afi 1943. Shi mileee akɛ skul nɛɛ baaná mishihilɛ nɔ hewalɛ waa. Yɛ ta lɛ sɛɛ lɛ, toiŋjɔlɛ ba taakɛ atsɔɔ lɛ, ni shiteekɛwoo lɛ naa ba shi. Shi beni Korea Ta lɛ je shishi yɛ afi 1950 lɛ, ate shi awo wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ ekoŋŋ, taakɛ mitsɔɔ yɛ shishijee lɛ.

Mitsu Babaoo yɛ Shiɛmɔ Nitsumɔ lɛ Mli

Migbe high school naa afi 1954, ni nyɔɔŋ kome sɛɛ lɛ mikɛ mihe wo gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ mli. Beni misɔmɔ yɛ Kennett, yɛ Missouri, ni ji he ni mɛi babaoo babɔle wɔ ni kulɛ amɛbaafee wɔ basabasa yɛ afi 1950 lɛ sɛɛ lɛ, afɔ̃ mi nine koni miyasɔmɔ yɛ Betel yɛ March 1955. Times Square ni yɔɔ New York City lɛ fata asafo ni miyasɔmɔ yɛ mli lɛ shikpɔŋkuku lɛ he. Esoro shihilɛ nɛɛ kwraa yɛ akrowa shihilɛ he! Bɔni afee ni manyɛ mikɛ New Yorkbii ni bɛ dekã kwraa lɛ awie lɛ, migbeleɔ wolo tɛtrɛɛ lɛ mli sane ko ni gbalaa mɔ jwɛŋmɔ waa mitsɔɔ amɛ, ni mibiɔ amɛ akɛ, “Ani obi ohe sane nɛɛ dã?” Amɛteŋ mɛi babaoo heɔ woji tɛtrɛbii lɛ.

Betel nifeemɔi ni minyaa he waa lɛ ateŋ ekome ji leebi jamɔ ni Nyɛminuu Knorr kwɛɔ nɔ lɛ. Egbálaa Biblia mli ŋmalɛi lɛ amli jogbaŋŋ, ni etsɔɔ wɔ bɔ ni wɔbaanyɛ wɔkɛtsu nii yɛ wɔshihilɛ mli! Ekɛ wɔ, ni ji oblahii oshijafoi lɛ wieɔ tamɔ tsɛ kɛ ebii wieɔ lɛ, ni bei pii lɛ ewoɔ wɔ ŋaa yɛ bɔ ni esa akɛ wɔkɛ yei aye aha lɛ he. Beni shɛ afi 1960 lɛ, mikpɛ miyiŋ akɛ mabote gbalashihilɛ mli.

Miŋma wolo kɛtee akɛ masumɔ mashi Betel yɛ gbii 30 mli taakɛ afɔɔ feemɔ lɛ, shi mináaa hetoo. Beni gbii 30 lɛ ba naagbee lɛ, eyɛ mli akɛ mihiɛ gboɔ moŋ, shi miná ekãa ni mibi wolo ni miŋma lɛ he sane. Nyɛminuu Robert Wallen ji mɔ ni here mi nɔ, ni eba he ni mitsuɔ nii yɛ lɛ. Ebi mi bɔ ni minaa gbɛgbamɔ krɛdɛɛ nitsumɔ lɛ, loo kpokpaa nɔkwɛmɔ nitsumɔ lɛ mihaa. Mihere lɛ nɔ akɛ, “Shi Bob, miye afii 24 pɛ, ni mibɛ niiashikpamɔ.”

Miyasɔmɔ akɛ Kpokpaa Nɔkwɛlɔ

Nakai gbi lɛ gbɛkɛ beni mishɛɔ mitsu lɛ mli lɛ, naa wolo kotoku agbo ko kã shi. Gbɛbimɔ woji kɛha gbɛgbamɔ krɛdɛɛ nitsumɔ lɛ, kɛ kpokpaa nɔkwɛmɔ nitsumɔ lɛ yɛ mli. Minaa ko ni kpɛ mihe lɛ, jeee no nɛ! Hewɔ lɛ, miná hegbɛ kpele akɛ masɔmɔ minyɛmimɛi ni yɔɔ Missouri wuoyi-anaigbɛ kɛ Kansas bokagbɛ lɛ akɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ. Shi dani mashi Betel lɛ, mitee nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi akpee ko. Beni Nyɛminuu Knorr muɔ kpee lɛ naa lɛ, ekɛɛ akɛ: “Kpokpaa wuji anɔkwɛlɔi kɛ kpokpaa nɔkwɛlɔi ni nyɛji lɛ etsɔɔɔ akɛ nyɛle nii fe nyɛmimɛi ni nyɛyaa nyɛyasɔmɔ lɛ. Amɛteŋ mɛi komɛi yɛ niiashikpamɔ kwraa fe nyɛ. Shi shihilɛi ni amɛyɔɔ mli lɛ ahewɔ ni amɛnyɛɛɛ amɛná hegbɛi ni nyɛná lɛ. Nyɛbaanyɛ nyɛkase babaoo kɛjɛ amɛdɛŋ.”

Kwɛ bɔ ni nakai sane lɛ ba mli anɔkwale! Nyɛminuu Fred Molohan kɛ eŋa, kɛ enyɛmi nuu Charley ni yɔɔ Parsons yɛ Kansas lɛ fee enɛ he nɔkwɛmɔnɔ ni sa kadimɔ waa. Amɛkase anɔkwale lɛ yɛ afi 1900 shishijee afii lɛ amli. Kɛ́ amɛgba mi niiashikpamɔi ni amɛná dani afɔ́ mi po lɛ, mináa miishɛɛ waa! Mɔ kroko hu ni sa kadimɔ ji Nyɛminuu John Wristen, ni ji nyɛmi nuu ko ni hiɛ efã, ni mli hi ni yɔɔ Joplin yɛ Missouri ni kɛ afii nyɔŋmai abɔ etsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ. Nyɛmimɛi nɛɛ kɛ teokrase gbɛtsɔɔmɔ tsuɔ nii waa. Amɛha minu he akɛ amɛyɛ he miishɛɛ akɛ miisɔmɔ amɛ akɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ, eyɛ mli akɛ midako.

Yɛ afi 1962 lɛ, mikɛ Cloris Knoche, ni ji gbɛgbalɔ ko ni he yɔɔ miishɛɛ, kɛ eyiteŋ tsɔi tsuru lɛ hi shi. Mikɛ Cloris tee nɔ wɔsɔmɔ yɛ kpokpaa nɔkwɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Beni wɔkɛ nyɛmimɛi lɛ hi shi lɛ, wɔbale amɛ jogbaŋŋ. Wɔnyɛ wɔwo oblahii kɛ oblayei lɛ ekomɛi hewalɛ, ni amɛkɛ amɛhe wo be fɛɛ sɔɔmɔ lɛ mli. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Jay Kosinski kɛ JoAnn Kresyman ni yɔɔ kpokpaa lɛ mli lɛ kpɛlɛ hewalɛwoo ni tamɔ nɛkɛ nɔ. Bɔ ni wɔkɛ amɛtsu nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli, ni wɔkɛ amɛsusu miishɛɛ ni jɛɔ he ni akɛshãa afɔle lɛ mli kɛbaa lɛ he lɛ ha amɛkɛ otii komɛi mamɔ amɛhiɛ. JoAnn batsɔ gbɛgbalɔ krɛdɛɛ, ni Jay yasɔmɔ yɛ Betel. Sɛɛ mli lɛ, amɛkɛ amɛhe hi shi, ni kɛbashi amrɔ nɛɛ, amɛkɛ afii 30 etsu kpokpaa nɔkwɛmɔ nitsumɔ lɛ.

Maŋsɛɛ Sanekpakpa Nitsumɔ Lɛ

Yɛ afi 1966 lɛ, Nyɛminuu Knorr bi wɔ kɛji wɔbaasumɔ ni wɔyasɔmɔ yɛ maŋsɛɛ. Wɔhere lɛ nɔ akɛ, “Wɔyɛ miishɛɛ yɛ he ni wɔyɔɔ lɛ, shi kɛ́ hiamɔ yɛ he kroko lɛ, no lɛ wɔbaasumɔ wɔyaye wɔbua.” Otsi sɛɛ lɛ, afɔ̃ wɔ nine kɛtee Gilead Skul lɛ. Miná miishɛɛ waa akɛ skul lɛ eha miku misɛɛ kɛba Betel, ni mikɛ mɛi ni mikɛsɔmɔ yɛ Betel ni misumɔɔ amɛ, ni mikɛ bulɛ haa amɛ lɛ ateŋ babaoo ebakpe ekoŋŋ! Wɔkɛ skulbii lɛ hu fee nanemɛi, ni amɛteŋ mɛi komɛi miiya nɔ amɛmiisɔmɔ yɛ anɔkwayeli mli kɛbashi ŋmɛnɛ.

Aha mi kɛ Cloris, Dennis kɛ eŋa Edwina Crist, Ana Rodríguez, kɛ Delia Sánchez fɛɛ yasɔmɔ yɛ Ecuador yɛ South America. Crist kɛ eŋa yasɔmɔ yɛ Quito, ni ji maŋtiase lɛ. Aha wɔ kɛ Ana kɛ Delia yasɔmɔ yɛ Cuenca, ni ji Ecuador maji ni dara lɛ ateŋ nɔ ni ji etɛ nɔ lɛ. Shikpɔŋkuku lɛ da waa. Klɛŋklɛŋ asafo ni ato shishi yɛ Cuenca lɛ je shishi yɛ wɔ asa lɛ nɔ. No mli lɛ wɔyi ejwɛ lɛ, kɛ mɛi fioo komɛi ni fata wɔhe ni yɔɔ asafo lɛ mli. Wɔsusu bɔ ni wɔɔfee wɔtsu shikpɔŋkuku muu lɛ fɛɛ mli nii lɛ he.

Sɔlemɔi babaoo yɛ Cuenca, ni no hewɔ lɛ kɛ́ shɛ gbii ni amɛkɛɛ eji gbii krɔŋkrɔŋi lɛ, sɔlemɔyalɔi lɛ shiɔ jama kɛkpaa maŋ lɛ mli fɛɛ. Shi Cuencabii lɛ yɛ sanebimɔi babaoo ni amɛmiitao hetoo. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, beni mikɛ Mario Polo ni ji mɛi ni he esa fe fɛɛ kɛ okɔokpetamɔ yɛ Cuenca lɛ ateŋ mɔ kome lɛ kpe klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, eha minaa kpɛ mihe beni ebi mi akɛ, “Namɔ ji yoo ajwamaŋ ni atsĩ etã yɛ Kpojiemɔ wolo lɛ mli lɛ?”

Be kroko lɛ, Mario ba wɔshĩa lɛ gbɛkɛ ko ní ehao. Osɔfo ko kɛ woji komɛi ni wieɔ shiɔ Yehowa Odasefoi waa eha lɛ. Miha enu shishi akɛ esa akɛ aha mɔ ni afolɔ enaa lɛ diɛŋtsɛ afã ehe. No hewɔ lɛ, enɔ jetsɛremɔ lɛ, Mario fɔ̃ osɔfo lɛ kɛ mi fɛɛ nine kɛtee eshĩa lɛ koni mayajie naafolɔmɔi lɛ anaa. Beni wɔkpe lɛ, mibi ni wɔsusu Triniti lɛ he titri. Beni osɔfo lɛ kane Yohane 1:1 lɛ, Mario diɛŋtsɛ tsɔɔ srɔtofeemɔ ni yɔɔ Hela wiemɔi ni atsɔɔ shishi akɛ “Nyɔŋmɔ” kɛ “nyɔŋmɔ ko” lɛ teŋ. Nakai nɔŋŋ egbála ŋmalɛi krokomɛi fɛɛ ní amɛsusu he lɛ amli. Ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ beni osɔfo lɛ shiɔ jɛmɛ lɛ, enyɛko etsɔɔ Triniti tsɔɔmɔ lɛ mli. Enɛ ha Mario kɛ eŋa yiŋ tsɔ akɛ wɔ wɔtsɔɔ anɔkwale lɛ, ni amɛbatsɔmɔ mɛi ni fãa Biblia mli tsɔɔmɔi ahe jogbaŋŋ. Kwɛ bɔ ni eyɔɔ miishɛɛ akɛ aná asafoi 33 sɔŋŋ yɛ Cuenca, ni yɛ shikpɔŋkuku ni da waa ni wɔtsu mli nii klɛŋklɛŋ kwraa lɛ mli lɛ, amrɔ nɛɛ aná asafoi 63 yɛ mli—hɛɛ, eji hiɛyaa kpele lɛɛlɛŋ!

Mina Hiɛyaa Beni Misɔmɔɔ yɛ Nitsumɔhe Nine Lɛ

Yɛ afi 1970 lɛ, aha mi kɛ Al Schullo yasɔmɔ yɛ nitsumɔhe nine ni yɔɔ Guayaquil lɛ. Wɔyi enyɔ lɛ kwɛ nitsumɔi komɛi ni yaa nɔ yɛ nitsumɔhe nine lɛ nɔ. Joe Sekerak kɛ ebe fã tsuɔ nii yɛ nitsumɔhe nine lɛ, ni etoɔ asafoi 46 ni yɔɔ maŋ muu lɛ fɛɛ mli lɛ awoji. Cloris shiɛɔ be mli ni miitsu nii yɛ Betel lɛ, ni enɛ tee nɔ kɛyashi be ko. Enyɛ eye ebua mɛi 55, ni abaptisi amɛ, ni bei pii lɛ abaptisiɔ e-Biblia mli nikaselɔi etɛ kɛmiimɔ enumɔ yɛ kpeei ashishi.

Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Cloris kɛ yoo ko ni atsɛɔ lɛ Lucresia kase nii, shi ewu sumɔɔɔ anɔkwale lɛ. Shi fɛɛ sɛɛ lɛ beni be shwie mli lɛ abaptisi Lucresia, ni ebɔi sɔɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔ. Etsɔɔ ebii lɛ Yehowa he nii. Amrɔ nɛɛ, ebihii enyɔ lɛ fɛɛ ji asafoŋ onukpai, ni mɔ kome miisɔmɔ akɛ gbɛgbalɔ krɛdɛɛ; ebiyoo lɛ hu miisɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔ. Enabi lɛ hu kɛ nyɛmi nuu ko ni bɔɔ mɔdɛŋ waa hi shi, ni amɛ hu amɛmiisɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi krɛdɛi. Weku nɛɛ mlibii lɛ eye ebua mɛi babaoo ni amɛbale anɔkwale lɛ.

Beni shɛɔ afi 1980 lɛ, shiɛlɔi aaafee 5,000 yɛ Ecuador. Agbɛnɛ wɔhooo wɔnitsumɔhe nine lɛ dɔŋŋ, ejaakɛ jɛmɛ edaaa. Nyɛmi nuu ko ha wɔ shikpɔŋ ko yɛ Guayaquil sɛɛ ní dalɛ shɛɔ acre 80. Yɛ afi 1984 lɛ, wɔbɔi nitsumɔhe nine hee kɛ Kpee Asa maa yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ, ni ajɔɔ tsui nɛɛ anɔ yɛ afi 1987.

Mɛi Babaoo Jɛ Amɛsuɔmɔ Mli Amɛye Amɛbua

Yɛ afii ni ho lɛ amli fɛɛ lɛ, shiɛlɔi kɛ gbɛgbalɔi babaoo ni jɛ maji krokomɛi anɔ ni miisumɔ ni amɛyaye amɛbua yɛ he ni Maŋtsɛyeli shiɛlɔi ahe ehia waa yɛ lɛ ebaye amɛbua yɛ Ecuador, ni enɛ haa wɔnáa miishɛɛ waa. Mɔ kome ni mikaiɔ waa ji Andy Kidd, ni ji skultsɔɔlɔ ni jɛ Canada ni no mli lɛ eba nitsumɔ mli hejɔɔmɔ lɛ. Efã kɛtee Ecuador yɛ afi 1985 mli beni eye afii 70 lɛ, ni etee nɔ esɔmɔ yɛ anɔkwayeli mli kɛyashi egbo yɛ afi 2008 mli beni eye afii 93. Beni mikɛ lɛ kpe klɛŋklɛŋ kwraa yɛ he ni esɔmɔɔ yɛ lɛ, no mli lɛ lɛ pɛ ji mɔ ni kwɛɔ asafo bibioo ni yɔɔ jɛmɛ lɛ nɔ. Eyɛ mli akɛ enuuu Spainbii awiemɔ lɛ jogbaŋŋ moŋ, shi ehaa maŋshiɛmɔ, kɛkɛ lɛ no sɛɛ lɛ ekwɛ Buu-Mɔɔ Nikasemɔ lɛ nɔ. Agbɛnɛ hu ekwɛɔ Teokrase Sɔɔmɔ Skul lɛ nɔ, ni etsuɔ Sɔɔmɔ Kpee lɛ mli fãi srɔtoi lɛ ateŋ babaoo ahe nii! Amrɔ nɛɛ, asafoi enyɔ ní miishwere waa yɛ shikpɔŋkuku nɛɛ mli, ni shiɛlɔi ni miihe ashɛ 200 kɛ asafoŋ onukpai babaoo ni jɛ maŋ lɛ mli lɛ yɛ asafoi nɛɛ amli.

Nyɛmi nuu kroko ni atsɛɔ lɛ Ernesto Diaz ni kɛ eweku lɛ shi United States kɛba Ecuador lɛ kɛɛ yɛ nyɔji kpaanyɔ sɛɛ akɛ: “Wɔbii etɛ lɛ ekase wiemɔ lɛ, ni amɛtsɔmɔ tsɔɔlɔi ni he esa waa. Ákɛ tsɛ lɛ, minyɛ mishɛ oti ko ni etamɔ nɔ ni anyɛŋ ashɛ he yɛ jeŋ fɔŋ nɛɛ mli lɛ he—no ji akɛ miisɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔ, ni mi kɛ miweku lɛ fɛɛ miitsu be fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ. Kɛ́ abua Biblia mli nikasemɔi ni wɔfeɔ lɛ fɛɛ anaa lɛ, amɛnaa shɛɔ 25. Enɛɛmɛi fɛɛ eha wɔweku lɛ efee ekome waa, ni nɔ ni fe fɛɛ lɛ, eha mibɛŋkɛ Yehowa bɔ ni minuko he nakai dã.” Wɔhiɛ sɔɔ nyɛmimɛi hii kɛ yei nɛɛ waa!

Yɛ afi 1994 lɛ, agbele nitsumɔhe nine lɛ mli ekoŋŋ, ni enɛ ha edalɛ lɛ ku ebɔ he enyɔ. Yɛ afi 2005 lɛ, wɔná shiɛlɔi ni fa fe 50,000, ni ehe bahia ni asaa agbele nitsumɔhe nine lɛ mli ekoŋŋ. Agbele Kpee Asa lɛ mli, ni ama wɔɔhei hèi, kɛ ɔfis hèi kɛha wiemɔi ashishitsɔɔmɔ. Ajɔɔ tsui hèi nɛɛ anɔ yɛ October 31, 2009.

Beni ashwie mi kɛjɛ skul yɛ afi 1942 mli lɛ, no mli lɛ Odasefoi 60,000 ni yɔɔ United States. Amrɔ nɛɛ amɛyi fa fe akpekpe kome. Beni wɔba Ecuador yɛ afi 1966 lɛ, Maŋtsɛyeli jajelɔi aaafee 1,400 ni yɔɔ biɛ. Shi amrɔ nɛɛ, amɛyi fa fe 68,000. Ni kɛlɛ wɔyɛ nɔmimaa akɛ mɛi babaoo baajɛ Biblia mli nikaselɔi ni naa shɛɔ mɛi 120,000 lɛ, kɛ mɛi ni fa fe 232,000, ni ba Kristo gbele lɛ Kaimɔ lɛ shishi yɛ afi 2009 lɛ ateŋ abafata he. Eji anɔkwale akɛ, Yehowa ejɔɔ ewebii lɛ yɛ gbɛ ni anako enɔ dã nɔ. Kwɛ miishɛɛ ni eji akɛ mihi shi yɛ be kɛ he ni hiɛyaa babaoo ba yɛ lɛ mli! *

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 34 Beni aŋmaa sane nɛɛ lɛ, Harley Harris gbo ákɛ anɔkwafo kɛha Yehowa.

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 5]

Kpee ko ni afee yɛ Guayaquil (1981) kɛ Guayaquil Kpee Asa (2009) ni yɔɔ he ni afee kpee lɛ yɛ lɛ