Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Okɛ Hiɛdɔɔ Atao Yehowa Jɔɔmɔ Sɛɛ Gbɛ

Okɛ Hiɛdɔɔ Atao Yehowa Jɔɔmɔ Sɛɛ Gbɛ

Okɛ Hiɛdɔɔ Atao Yehowa Jɔɔmɔ Sɛɛ Gbɛ

‘Nyɔŋmɔ ji mɛi ni kɛ hiɛdɔɔ taoɔ esɛɛ gbɛ lɛ anyɔmɔwolɔ.’—HEB. 11:6.

1, 2. (a) Mɛni mɛi babaoo feɔ koni amɛná Nyɔŋmɔ dɛŋ jɔɔmɔ? (b) Mɛni hewɔ esa akɛ Yehowa dɛŋ jɔɔmɔ ni wɔnine aaashɛ nɔ lɛ afee nɔ ni he hiaa wɔ waa lɛ?

YƐ MAJI komɛi anɔ lɛ, efɔɔ kaa akɛ kɛ́ mɔ ko tsine lɛ, mɔ kpɔŋ ko kwraa ni damɔ sɛɛ baanyɛ akɛɛ akɛ “Nyɔŋmɔ ajɔɔ bo!” Anaa ni jamɔi srɔtoi ahiɛnyiɛlɔi miijɔɔ gbɔmɛi, kooloi, kɛ nibii krokomɛi ni wala bɛ amɛmli. Mɛi komɛi fãa gbɛ kɛyaa hei ni abuɔ akɛ jɛmɛ yɛ krɔŋkrɔŋ kɛ gbɛkpamɔ lɛ akɛ amɛbaaná jɔɔmɔ. Bei pii lɛ, maŋkwramɔŋ hiɛnyiɛlɔi baa Nyɔŋmɔ dɛŋ jɔɔmɔ amɛshwieɔ amɛmaji lɛ anɔ. Ani osusuɔ akɛ nibimɔ ni tamɔ nɛkɛ kɛha jɔɔmɔ lɛ sa? Ani amɛnine shɛɔ jɔɔmɔi lɛ anɔ? Namɛi tuuntu Nyɔŋmɔ jɔɔ, ni mɛni hewɔ?

2 Yehowa gba akɛ yɛ naagbee gbii lɛ amli lɛ, ebaaná tsuji ni jɛ jeŋmaji fɛɛ anɔ ní he tse, ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ, ni baashiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ kɛyashi shikpɔŋ lɛ naagbeehei lɛ fɛɛ, yɛ nyɛɛ kɛ shiteekɛwoo ní amɛkɛbaakpe lɛ fɛɛ sɛɛ. (Yes. 2:2-4; Mat. 24:14; Kpoj. 7:9, 14) Wɔteŋ mɛi ni wɔkpɛlɛ nɔ akɛ abu wɔ ashi etsuji nɛɛ anɔ lɛ miisumɔ akɛ wɔná Nyɔŋmɔ dɛŋ jɔɔmɔ—ni jɔɔmɔ nɛɛ he miihia wɔ—ejaakɛ ja wɔná edɛŋ jɔɔmɔ dani wɔbaanyɛ wɔye omanye. (Lala 127:1) Shi mɛni esa akɛ wɔfee koni Nyɔŋmɔ ajɔɔ wɔ?

Jɔɔmɔi Ninaa Mɛi ni Boɔ Nyɔŋmɔ Toi Lɛ

3. Eji Israelbii lɛ bo Nyɔŋmɔ toi kulɛ, mɛni baajɛ mli kɛba?

3 Nyɛkanea Abɛi 10:6, 7. Beni eshwɛ fioo ni Israelbii lɛ baashɛ Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, Yehowa ha amɛle akɛ kɛ́ amɛbo egbee toi lɛ amɛnine baashɛ jɔɔmɔ babaoo nɔ, ni ebaabu amɛhe hu. (5 Mose 28:1, 2) Jeee akɛ Yehowa jɔɔmɔ aaaba Nyɔŋmɔ webii lɛ anɔ kɛkɛ, shi ‘ebaanina’ amɛ hu. Enɛ tsɔɔ akɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, abaajɔɔ mɛi ni feɔ toi lɛ.

4. Mɛni anɔkwa toiboo biɔ ni afee?

4 Te esa akɛ Israelbii lɛ abo Nyɔŋmɔ toi amɛha tɛŋŋ? Nyɔŋmɔ Mla lɛ kɛɛ akɛ, kɛ́ Nyɔŋmɔ webii lɛ kɛ “miishɛɛ kɛ tsuijurɔ” sɔmɔɔɔ lɛ lɛ, ekpɛlɛŋ amɛnɔ. (Nyɛkanea 5 Mose 28:45-47.) Esaaa akɛ wɔfeɔ nɔ ni ataoɔ yɛ wɔdɛŋ lɛ kɛkɛ, tamɔ kooloi kɛ daimonioi feɔ lɛ, shi moŋ esa akɛ wɔjɛ wɔtsuiŋ wɔbo Yehowa toi. (Mar. 1:27; Yak. 3:3) Kɛ́ wɔjɛ wɔtsuiŋ wɔbo Nyɔŋmɔ toi lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ lɛ. Wɔkɛ miishɛɛ feɔ enɛ ejaakɛ wɔyɛ hemɔkɛyeli akɛ Yehowa kitai lɛ waaa, ni ákɛ, “eji mɛi ni [“kɛ hiɛdɔɔ,” NW] taoɔ esɛɛ gbɛ lɛ anyɔmɔwolɔ hu.”—Heb. 11:6; 1 Yoh. 5:3.

5. Mɛɛ gbɛ nɔ hemɔkɛyeli ni mɛi ná yɛ Yehowa shiwoo lɛ mli lɛ ha amɛye mla ni yɔɔ 5 Mose 15:7, 8 lɛ nɔ?

5 Susumɔ bɔ ni mɔ ko nifeemɔ kɛ wiemɔ nɛɛ baanyɛ akpã gbee kɛ́ eye mla ni yɔɔ 5 Mose 15:7, 8 lɛ nɔ lɛ he okwɛ. (Nyɛkanea.) Kɛ́ akɛ mligbigbilimɔ ye mla nɛɛ nɔ lɛ, ekolɛ ohiafoi lɛ ahe baajɔ amɛ fioo, shi ani no baaha wekukpãa kpakpa kɛ suɔmɔ ahi Nyɔŋmɔ webii lɛ ateŋ? Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, kɛ́ mɔ ko kɛ mligbigbilimɔ ye mla nɛɛ nɔ lɛ, ani no baatsɔɔ akɛ eyɛ hemɔkɛyeli akɛ Yehowa baanyɛ akwɛ etsuji, ni ákɛ eesumɔ ní ekase Yehowa ejurɔfeemɔ lɛ? Kɔkɔɔkɔ! Nyɔŋmɔ le mɛi ni jɛ amɛtsui mli amɛfee ejurɔ lɛ, ni ewo shi akɛ ebaajɔɔ amɛnitsumɔi fɛɛ kɛ nɔ fɛɛ nɔ ni amɛkɛ amɛnine taa he lɛ nɔ. (5 Mose 15:10) Mɛi ni yɔɔ hemɔkɛyeli yɛ nakai shiwoo lɛ mli lɛ jɛɔ amɛtsuiŋ amɛfeɔ ejurɔ, ni no haa amɛnine shɛɔ jɔɔmɔi babaoo anɔ.—Abɛi 28:20.

6. Mɛɛ nɔmimaa esa akɛ Hebribii 11:6 lɛ aha wɔná?

6 Kɛfata hemɔkɛyeli ni aaaná yɛ Yehowa mli akɛ Nyɔmɔwolɔ lɛ he lɛ, Hebribii 11:6 lɛ tsɔɔ su kroko ni esa akɛ aná dani nine ashɛ Nyɔŋmɔ dɛŋ jɔɔmɔ nɔ. Kadimɔ akɛ Yehowa jɔɔ mɛi ni ‘kɛ hiɛdɔɔ taoɔ esɛɛ gbɛ lɛ.’ Hela wiemɔ ni akɛtsu nii yɛ biɛ lɛ tsɔɔ nii ni akɛ ekãa kɛ mɔdɛŋbɔɔ feɔ. Kwɛ bɔ ni enɛ haa wɔnaa akɛ bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, Nyɔŋmɔ baajɔɔ wɔ! Anɔkwa Nyɔŋmɔ koome “ni maleee” lɛ ji mɔ ni kɛ jɔɔmɔ nɛɛ haa. (Tito 1:2) Etsɔɔ yɛ afii akpei abɔ ni eho lɛ mli fɛɛ akɛ, abaanyɛ akɛ he afɔ̃ eshiwoi anɔ kwraa. Ewiemɔi ekaaa shi kɔkɔɔkɔ; amɛbaa mli be fɛɛ be. (Yes. 55:11) No hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa kwraa akɛ kɛ́ wɔjie anɔkwa hemɔkɛyeli kpo lɛ, Nyɔŋmɔ baafee wɔ-Nyɔmɔwolɔ.

7. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔná jɔɔmɔ kɛtsɔ Abraham ‘seshi’ lɛ nɔ?

7 Yesu Kristo ji mɔ tuuntu ni ji Abraham ‘seshi’ lɛ. Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ feɔ ‘seshi’ ni agba ato lɛ fã kroko. Akɛ nitsumɔ ewo amɛdɛŋ ni ‘amɛjaje mɔ ni tsɛ́ amɛ kɛjɛ duŋ lɛ mli kɛba lɛ diɛŋtsɛ enaakpɛɛ la lɛ he lɛ agbojee lɛ.’ (Gal. 3:7-9, 14, 16, 26-29; 1 Pet. 2:9) Kɛ́ wɔkpoo mɛi ni Yesu eŋɔ amɛ eto enii anɔ lɛ, wɔnaŋ wɔkɛ Yehowa teŋ wekukpãa kpakpa. Ja “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ eye ebua wɔ dani wɔbaanu nɔ ni wɔkaneɔ yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ shishi jogbaŋŋ, loo wɔbaale bɔ ni esa akɛ wɔkɛtsu nii wɔha. (Mat. 24:45-47) Kɛ́ wɔkɛ nɔ ni wɔkaseɔ kɛjɛɔ Ŋmalɛi lɛ amli lɛ tsu nii lɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, Nyɔŋmɔ baajɔɔ wɔ.

Ha Nyɔŋmɔ Yiŋtoo lɛ Akã Otsui Nɔ

8, 9. Mɛɛ gbɛ nɔ blematsɛ Yakob kɛ hiɛdɔɔ tsu etaomɔ nii lɛ ahe nii?

8 Kɛ́ aawie bɔ ni akɛ hiɛdɔɔ taoɔ Nyɔŋmɔ dɛŋ jɔɔmɔ he lɛ, ekolɛ mɔ ni baaba wɔjwɛŋmɔ mli ji blematsɛ Yakob. No mli lɛ eleee bɔ ni shi ni Nyɔŋmɔ wo Abraham lɛ naa baayakpa aha, shi ehe eye akɛ Yehowa baaha enii Abraham shwiei afa, ni amɛaatsɔ jeŋmaŋ kpeteŋkple. No hewɔ lɛ, yɛ afi 1781 D.Ŋ.B. lɛ, Yakob fã gbɛ kɛtee Haran koni eyatao ŋa. Jeee hefatalɔ ni baaha ená miishɛɛ kɛkɛ hewɔ etee jɛmɛ, shi moŋ etee eyatao yoo ni nyãa mumɔŋ nibii ahe, ní eji Yehowa jálɔ, ni baafee nyɛ kpakpa kɛha ebii.

9 Wɔle akɛ Yakob yana ewekunyo Rahel yɛ jɛmɛ. Ebasumɔ Rahel ni ekpɛlɛ akɛ ekɛ afii kpawo baatsu nii kɛsɔmɔ Rahel tsɛ Laban koni eŋɔ Rahel akɛ eŋa. Enɛ jeee nuu kɛ yoo teŋ suɔmɔ he sane ko ni ŋɔɔ kɛkɛ. Ekã shi faŋŋ akɛ, Yakob le shi ni Nyɔŋmɔ Ofe lɛ wo enii Abraham, ní esaa etĩ mli eha etsɛ Isak lɛ. (1 Mose 18:18; 22:17, 18; 26:3-5, 24, 25) Isak hu kɛɛ ebi nuu Yakob akɛ: “Mawu Ofe lɛ ajɔɔo, ni eha oshwere ni oyi afa, koni otsɔ maji asafo; ni eŋɔ Abraham jɔɔmɔ lɛ ehao kɛ oseshi fɛɛ, koni ofee ogbɔtoo shikpɔŋ nɛɛ ni Nyɔŋmɔ ŋɔ ha Abraham lɛ yelɔ.” (1 Mose 28:3, 4) No hewɔ lɛ, mɔdɛŋ ni Yakob bɔ koni ená ŋa ni sa koni ekɛwo shwiei lɛ tsɔɔ hekɛnɔfɔɔ ni eyɔɔ yɛ nɔ ni Yehowa wie lɛ mli.

10. Mɛni hewɔ Yehowa jɔɔ Yakob lɛ?

10 Yakob eyadiii heloonaa nii babaoo sɛɛ kɛhaaa eweku lɛ. Ejwɛŋmɔ hi Yehowa shiwoo lɛ nɔ. Nɔ ni kã etsui nɔ ji Yehowa suɔmɔnaa nii lɛ ní aaaba mli. Yakob fee bɔ fɛɛ bɔ ni eeenyɛ koni enine ashɛ Nyɔŋmɔ dɛŋ jɔɔmɔ nɔ, ekɔɔɔ he eko naagbai ní ekɛkpe. Efee nakai beni egbɔ po, ni Yehowa jɔɔ lɛ yɛ no hewɔ.—Nyɛkanea 1 Mose 32:25-30.

11. Mɛni esa akɛ wɔfee yɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoo ni eha wɔle lɛ he?

11 Taakɛ eji yɛ Yakob gbɛfaŋ lɛ, wɔ hu wɔleee nibii ni baaya nɔ dani Yehowa yiŋtoo lɛ baaba mli lɛ he saji fitsofitso. Shi kɛ́ wɔkase Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ, wɔnaa nibii ni baanyɛ aya nɔ yɛ ‘Yehowa gbi’ lɛ nɔ. (2 Pet. 3:10, 17) Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔleee be pɔtɛɛ ni Yehowa gbi lɛ baaba, shi wɔle akɛ ebɛŋkɛ. Wɔheɔ nɔ ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ wieɔ akɛ kɛ́ wɔye odase jogbaŋŋ kɛmɔ shi yɛ be kukuoo ni eshwɛ lɛ mli lɛ, wɔbaahere wɔ diɛŋtsɛ kɛ mɛi ni boɔ wɔ toi lɛ fɛɛ yiwala lɛ wɔyeɔ.—1 Tim. 4:16.

12. Mɛni wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa yɛ he?

12 Wɔle akɛ naagbee lɛ baanyɛ aba trukaa; Yehowa emɛŋ kɛyashi aaashiɛ aha adesai fɛɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ dani ekɛ naagbee lɛ aba. (Mat. 10:23) Kɛfata he lɛ, akɛ gbɛtsɔɔmɔ kpakpa ni baaha wɔtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ jogbaŋŋ haa wɔ. Wɔjɛɔ hemɔkɛyeli mli wɔkɛ nibii fɛɛ ni wɔyɔɔ lɛ tsuɔ nitsumɔ nɛɛ yɛ wɔnyɛmɔ naa. Ani mɛi babaoo baabo wɔshɛɛ sane lɛ toi yɛ wɔshikpɔŋkuku lɛ mli? Yɛ anɔkwale mli lɛ, wɔnyɛŋ wɔle. (Nyɛkanea Jajelɔ 11:5, 6.) Wɔnitsumɔ ji ni wɔshiɛ, kɛ hekɛnɔfɔɔ akɛ Yehowa baajɔɔ nɔ. (1 Kor. 3:6, 7) Wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ enaa hiɛdɔɔ ni wɔkɛtsuɔ nii lɛ, ni ebaatsɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ ekɛ gbɛtsɔɔmɔ ni sa lɛ aha wɔ.—Lala 32:8.

Bɔ ni Wɔɔfee Wɔná Mumɔ Krɔŋkrɔŋ Lɛ

13, 14. Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ eye ebua Nyɔŋmɔ tsuji koni amɛnyɛ amɛtsu nitsumɔi komɛi?

13 Shi kɛ́ wɔnuɔ he akɛ wɔbɛ nyɛmɔ ni baaha wɔnyɛ wɔtsu sɔɔmɔ nitsumɔ ko loo wɔtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ hu? Esa akɛ wɔbi Yehowa koni eha emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ aye abua wɔ ni wɔtsu esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ jogbaŋŋ. (Nyɛkanea Luka 11:13.) Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ baanyɛ aha mɔ ko atsu nitsumɔ ko loo etsu sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ fã ko he nii, ekɔɔɔ he eko bɔ ni etsutsu shihilɛ ji, loo niiashikpamɔ ni eyɔɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, beni Israelbii lɛ shi Mizraim lɛ sɛɛ nɔŋŋ lɛ jogbaŋŋ, Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ ye ebua tookwɛlɔi kɛ nyɔji ni amɛye amɛhenyɛlɔi anɔ yɛ ta mli, eyɛ mli akɛ amɛbɛ tayaa mli niiashikpamɔ. (2 Mose 17:8-13) Sane nɛɛ sɛɛ nɔŋŋ lɛ, nakai mumɔ lɛ nɔŋŋ ye ebua Bezaleel kɛ Oholiab ni amɛma kpeebuu fɛfɛo lɛ, bɔ ni Nyɔŋmɔ etsɔɔ akɛ ama lɛ lɛ pɛpɛɛpɛ.—2 Mose 31:2-6; 35:30-35.

14 Ŋmɛnɛ hu lɛ, beni ehe bahia ni asafo lɛ diɛŋtsɛ abɔi ewoji kalamɔ lɛ, Nyɔŋmɔ hewalɛ kpele ni ji mumɔ krɔŋkrɔŋ nɛɛ nɔŋŋ ye bua Nyɔŋmɔ tsuji ni amɛnyɛ amɛfee nakai. Nyɛminuu R. J. Martin ni no mli lɛ ekwɛɔ woji akalamɔ nitsumɔhe lɛ nɔ lɛ tsɔɔ nɔ ni anyɛ atsu beni shɛɔ afi 1927 lɛ mli akɛ: “Nuŋtsɔ lɛ gbele gbɛ eha wɔ yɛ be ni sa mli; ni wɔnine shɛ tsɔne wulu ni akɛkalaa woji lɛ nɔ, ni wɔleee bɔ ni atsɔ afee tsɔne lɛ kɛ bɔ ni akɛtsuɔ nii ahaa. Shi Nuŋtsɔ lɛ le bɔ ni efeɔ egbeleɔ mɛi ni etuu amɛhe fɛɛ amɛha lɛ lɛ ajwɛŋmɔ mli. . . . Yɛ otsii fioo komɛi amli lɛ, wɔnyɛ wɔkɛ tsɔne lɛ tsu nii jogbaŋŋ; ni kɛbashi amrɔ nɛɛ, eetsu nii lolo, ni eetsu nitsumɔ ni mɛi ni fee lɛ po leee akɛ ebaanyɛ etsu.” Yehowa etee nɔ ejɔɔ mɔdɛŋbɔɔ ni tamɔ nɛkɛ nɔ kɛbashi amrɔ nɛɛ.

15. Mɛɛ gbɛ nɔ Romabii 8:11 lɛ baanyɛ awo mɛi ni kɛ kaa miikpe lɛ hewalɛ?

15 Yehowa mumɔ lɛ tsuɔ nii yɛ gbɛi srɔtoi anɔ. Mumɔ lɛ yɛ kɛha Nyɔŋmɔ tsuji fɛɛ, ni eyeɔ ebuaa amɛ kɛdamɔɔ naagbai wujiwuji anaa. Ni kɛ́ wɔnu he akɛ wɔkɛ kaa ko ni tsii fe wɔ miikpe hu? Paulo wiemɔi ni yɔɔ Romabii 7:21, 25 kɛ 8:11 lɛ baanyɛ awo wɔ hewalɛ. Hɛɛ, “mɔ ni tée Yesu shi kɛjɛ gbohii ateŋ lɛ Mumɔ lɛ” baanyɛ aye abua wɔ, ni mumɔ lɛ baawo wɔ hewalɛ ni wɔwu wɔshi heloo lɛ sɛɛdii nii lɛ. Eyɛ mli akɛ aŋma nakai sane lɛ aha Kristofoi ni akɛ mumɔ efɔ amɛ mu lɛ moŋ, shi shishitoo mla ni yɔɔ mli lɛ kɔɔ Nyɔŋmɔ tsuji fɛɛ ahe. Wɔ fɛɛ wɔnáa wala kɛtsɔ hemɔkɛyeli ni wɔnáa yɛ Kristo mli, mɔdɛŋ ni wɔbɔɔ koni wɔgbe shwelɛ kɛha nibii ni esaaa ni yɔɔ wɔmli lɛ, kɛ shi ni wɔhiɔ yɛ gbɛ ni kɛ mumɔ lɛ gbɛtsɔɔmɔ kpãa gbee nɔ lɛ nɔ.

16. Mɛni esa akɛ wɔfee koni wɔná Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ?

16 Kɛ́ wɔkanyaaa wɔhe lɛ, ani wɔbaanyɛ wɔkpa gbɛ akɛ Nyɔŋmɔ baaha wɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ? Dabi. Esa akɛ wɔsɔle wɔbi mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, ni agbɛnɛ hu wɔbɔ mɔdɛŋ wɔkase Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni jɛ mumɔŋ lɛ jogbaŋŋ. (Abɛi 2:1-6) Kɛfata he lɛ, Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yɛ Kristofoi asafo lɛ nɔ. Kpeei ni wɔyaa daa lɛ tsɔɔ akɛ wɔmiisumɔ ni ‘wɔnu nɔ ni mumɔ lɛ kɛɔ asafoi lɛ.’ (Kpoj. 3:6) Agbɛnɛ hu, esa akɛ wɔjɛ heshibaa mli wɔkɛ nɔ ni wɔkaseɔ lɛ atsu nii. Abɛi 1:23 lɛ woɔ wɔ ŋaa akɛ: “Nyɛtsɔmɔa nyɛhe nyɛhaa mikamɔ lɛ! Naa, mafɔse mimumɔ lɛ maha nyɛ.” Hɛɛ, Nyɔŋmɔ kɛ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ haa “mɛi ni boɔ lɛ toi lɛ.”—Bɔf. 5:32.

17. Mɛni he abaanyɛ akɛ bɔ ni Nyɔŋmɔ jɔɔ wɔmɔdɛŋbɔi lɛ anɔ lɛ ato?

17 Eyɛ mli akɛ ja wɔmia wɔhiɛ dani wɔɔná Nyɔŋmɔ dɛŋ jɔɔmɔ moŋ, shi kaimɔ akɛ, kɛ́ ka wɔmɔdɛŋbɔɔ lɛ pɛ hewɔ kulɛ, wɔnine nyɛŋ ashɛ nibii kpakpai babaoo ni Yehowa kɛjɔɔ wɔ lɛ nɔ. Abaanyɛ akɛ bɔ ni ejɔɔ wɔmɔdɛŋbɔi lɛ anɔ lɛ ato bɔ ni wɔgbɔmɔtso lɛ náa niyenii kpakpai he sɛɛ lɛ he. Nyɔŋmɔ fee wɔgbɔmɔtso lɛ yɛ gbɛ ni baaha niyenii aŋɔɔ wɔnaa, ní wɔná hewalɛ ni yɔɔ mli lɛ he sɛɛ hu lɛ nɔ. Agbɛnɛ hu, ekɛ niyenii duroɔ wɔ. Wɔleee bɔ ni feɔ ni hewalɛ ni yɔɔ niyenii mli lɛ baa mli lɛ fitsofitso, asaŋ wɔteŋ mɛi babaoo nyɛŋ atsɔɔ bɔ ni feɔ ni wɔgbɔmɔtso lɛ náa hewalɛ kɛjɛɔ niyenii ni wɔyeɔ lɛ mli. Nɔ pɛ ni wɔle ji akɛ gbɛjianɔtoo nɛɛ tsuɔ nii jogbaŋŋ, ni nɔ pɛ ni he hiaa ni wɔfee ji ni wɔye nii. Kɛ́ wɔyeee nɔ fɛɛ nɔ kɛkɛ, shi wɔye niyenii ni hewalɛ yɔɔ mli lɛ, wɔnáa he sɛɛ babaoo. Yɛ nakai gbɛ nɔŋŋ nɔ lɛ, Yehowa etsɔɔ nibii ni kɛ́ wɔfee lɛ wɔbaaná naanɔ wala, ni eyeɔ ebuaa wɔ koni wɔshɛ nakai taomɔ nii lɛ ahe. Eyɛ faŋŋ akɛ eyeɔ ebuaa wɔ waa, ni esa yijiemɔ. Kɛlɛ, esa akɛ wɔbo lɛ toi, ni wɔfee nibii ni kɛ esuɔmɔnaa nii kpãa gbee, koni ejɔɔ wɔ.—Hag. 2:18, 19.

18. Mɛni otswa ofai shi akɛ obaafee, ni mɛni hewɔ?

18 Belɛ jɛɛ otsuiŋ fɛɛ otsu nitsumɔ fɛɛ nitsumɔ ni akɛbaawo odɛŋ lɛ. Okɛ ohe afɔ̃ Yehowa nɔ be fɛɛ be, koni oye omanye. (Mar. 11:23, 24) Beni ofeɔ nakai lɛ, ná nɔmimaa akɛ “mɔ ni taoɔ lɛ, enaa.” (Mat. 7:8) Akɛ “wala akekere” baajɔɔ mɛi ni akɛ mumɔ efɔ amɛ mu lɛ yɛ ŋwɛi. (Yak. 1:12) Kristo “tooi krokomɛi” ni miibɔ mɔdɛŋ koni atsɔ Abraham seshi lɛ nɔ ajɔɔ amɛ lɛ baaná miishɛɛ kɛ́ amɛnu seshi lɛ wiemɔ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ akɛ: “Nyɛbaa, nyɛ mɛi ni mitsɛ ejɔɔ nyɛ, nyɛbaŋɔa maŋtsɛyeli lɛ ni asaa ato nyɛ kɛjɛ jeŋ shishijee lɛ!” (Yoh. 10:16; Mat. 25:34) Hɛɛ, “mɛi ni [Nyɔŋmɔ] ejɔɔ lɛ, shikpɔŋ lɛ aaatsɔ amɛnɔ, . . . ni amɛaahi nɔ daa.”—Lala 37:22, 29.

Ani Obaanyɛ Otsɔɔ Mli?

• Mɛni anɔkwa toiboo biɔ ni afee?

• Mɛni ebiɔ ni wɔfee koni Nyɔŋmɔ ajɔɔ wɔ?

• Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔná Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, ni mɛɛ gbɛ nɔ ebaanyɛ eye ebua wɔ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 9]

Yakob kɛ bɔfo ko nɔ koni Yehowa ajɔɔ lɛ.

Ani bo hu omiaa ohiɛ nakai?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10]

Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ha Bezaleel kɛ Oholiab ye omanye