Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ani Bo Tsutsu Okɛ Woo Haa Onanemɛi Heyelilɔi Lɛ?

Ani Bo Tsutsu Okɛ Woo Haa Onanemɛi Heyelilɔi Lɛ?

Ani Bo Tsutsu Okɛ Woo Haa Onanemɛi Heyelilɔi Lɛ?

“Nyɛkɛ nyɛmimɛi asuɔmɔ asumɔsumɔa nyɛhe; mɔ fɛɛ mɔ kɛ woo aha enaanyo tsutsu.”—ROM. 12:10.

1, 2. (a) Mɛɛ ŋaawoo Paulo kɛha yɛ wolo ni eŋma kɛmaje Romabii lɛ mli? (b) Mɛɛ sanebimɔi wɔbaasusu he?

BƆFO Paulo ma bɔ ni ehe hiaa ni wɔ akɛ Kristofoi lɛ, wɔjie suɔmɔ kpo yɛ asafo lɛ mli lɛ nɔ mi yɛ ewolo ni eŋma kɛmaje Romabii lɛ mli. Ekai wɔ akɛ “osato akahi” wɔsuɔmɔ lɛ mli. Etsĩ “nyɛmimɛi asuɔmɔ” hu tã, ni ewie akɛ esa akɛ suɔmɔ ni wɔkɛsumɔsumɔɔ wɔhe lɛ mli awa.—Rom. 12:9, 10a, Ga Biblia hee.

2 Yɛ anɔkwale mli lɛ, nyɛmimɛi asuɔmɔ biɔ babaoo fe mɛi krokomɛi ahe kɛkɛ ni aaadɔ. Esa akɛ wɔkɛ wɔnifeemɔi atsɔɔ akɛ wɔyɛ nyɛmimɛi asuɔmɔ. Nɔ hewɔ ji akɛ, mɔ ko mɔ ko leŋ akɛ wɔyɛ suɔmɔ, aloo wɔdɔɔ mɛi ahe ja wɔfee nɔ ko ni baaha ana. No hewɔ lɛ, Paulo kɛ ŋaawoo nɛɛ shi sɛɛ akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ kɛ woo aha enaanyo tsutsu.” (Rom. 12:10b) Mɛni woo ni akɛaaha mɛi lɛ biɔ ni afee? Mɛni hewɔ esa akɛ wɔ tsutsu wɔkɛ woo aha wɔnanemɛi heyelilɔi lɛ? Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔfee enɛ?

Bulɛ kɛ Woo

3. Mɛni ji “woo” shishi yɛ Hebri kɛ Hela wiemɔi lɛ amli?

3 Hebri wiemɔ ni afɔɔ shishitsɔɔmɔ akɛ “woo” lɛ shishi ji “mlitsiimɔ.” Abuɔ mɔ ni akɛ woo haa lɛ lɛ akɛ etsii, loo ehe yɛ sɛɛnamɔ. Afɔɔ nakai Hebri wiemɔ lɛ nɔŋŋ shishi tsɔɔmɔ yɛ Ŋmalɛi lɛ amli akɛ “anunyam,” ni etsɔɔ akɛ abuɔ mɔ ni akɛ woo haa lɛ lɛ waa. (1 Mose 45:13) Hela wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “woo” yɛ Biblia lɛ mli lɛ tsɔɔ nɔ ko ni yɔɔ nyam, sɛɛnamɔ yɛ he, loo nɔ ko ni jara wa. (Luka 14:10) Hɛɛ, mɛi ni wɔkɛ woo haa amɛ lɛ ajara wa, ni amɛhe yɛ sɛɛnamɔ kɛha wɔ.

4, 5. Mɛɛ tsakpãa yɔɔ woo kɛ bulɛ teŋ? Okɛ enɛ he nɔkwɛmɔnɔ aha.

4 Mɛni woo ni akɛaaha mɛi krokomɛi lɛ biɔ ni afee? Klɛŋklɛŋ lɛ, esa akɛ wɔná bulɛ wɔha mɛi lɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, bei pii lɛ, akɛ wiemɔi ni ji “woo” kɛ “bulɛ” lɛ fɛɛ tsuɔ nii shikome ejaakɛ shishinumɔ ni amɛhiɛ lɛ je amɛhe. Kɛ́ mɔ ko yɛ bulɛ kɛha mɔ ko lɛ, no haa ekɛ woo haa lɛ. Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, bulɛ tsɔɔ bɔ ni wɔnaa mɔ ko wɔhaa, ni woo tsɔɔ bɔ ni wɔkɛ mɔ ko yeɔ wɔhaa.

5 Te Kristofonyo ko aaafee tɛŋŋ ejɛ etsuiŋ ekɛ woo aha enanemɛi heyelilɔi kɛ́ ebɛ bulɛ yɛ etsuiŋ kɛha amɛ? (3 Yoh. 9, 10) Taakɛ ehe miihia ni fɔfɔi aná sũ kpakpa dani efee frɔ̃frɔ̃ lɛ, nakai nɔŋŋ esa akɛ wɔná bulɛ yɛ wɔtsuiŋ wɔha mɛi dani wɔbaanyɛ wɔkɛ woo ni jɛ wɔtsuiŋ aha amɛ. Kɛ́ wɔbɛ bulɛ yɛ wɔtsuiŋ kɛha mɛi lɛ, etsɛŋ ni woo ni wɔkɛhaa amɛ lɛ baatã. Belɛ ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ dani Paulo baawo ŋaa akɛ wɔkɛ woo aha mɛi lɛ, ewie wiemɔ ni mli kã shi faŋŋ nɛɛ akɛ: “Suɔmɔ lɛ osato akahi mli.”—Rom. 12:9; nyɛkanea 1 Petro 1:22.

Okɛ Woo Aha Mɛi ni Abɔ “yɛ Nyɔŋmɔ Subaŋ Nɔ Lɛ”

6, 7. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔjie bulɛ kpo wɔtsɔɔ adesai fɛɛ lɛ?

6 Akɛni ehe miihia ni wɔná bulɛ wɔha mɛi yɛ wɔtsuiŋ dani wɔbaanyɛ wɔkɛ woo aha amɛ hewɔ lɛ, esaaa akɛ wɔhiɛ kpaa Ŋmalɛ naa yiŋtoi ahewɔ ni wɔjieɔ bulɛ kpo wɔtsɔɔ wɔnanemɛi heyelilɔi fɛɛ lɛ nɔ. Belɛ, nyɛhaa wɔsusua yiŋtoi nɛɛ ateŋ enyɔ he.

7 Yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ bɔɔnii fɛɛ ateŋ lɛ, adesai pɛ abɔ amɛ “yɛ Nyɔŋmɔ subaŋ nɔ.” (Yak. 3:9) No hewɔ ni wɔyɔɔ sui tamɔ suɔmɔ, nilee, kɛ jalɛsaneyeli, ni ji sui ni Nyɔŋmɔ yɔɔ lɛ eko lɛ. Kadimɔ nɔ kroko ni wɔ-Bɔlɔ lɛ kɛbɔ wɔ. Lalatsɛ lɛ kɛɛ akɛ: “Yehowa, . . . bo ni oŋɔɔ onunyam lɛ ohàa ŋwɛi! . . . ni okɛ anunyam kɛ woo fĩ [gbɔmɔ] akekere.” (Lala 8:2, 5, 6; 104:1) * Nyɔŋmɔ kɛ agbojee, anunyam kɛ woo efĩ adesai akekre. No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔkɛ woo ha mɔ ko lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔkpɛlɛɔ Yehowa nɔ akɛ lɛ ji mɔ ni kɛ woo fĩ adesai akekre. Hewɔ lɛ, kɛ́ wɔyɛ yiŋtoi kpakpai ahewɔ ni wɔjieɔ bulɛ kpo wɔtsɔɔ adesai fɛɛ lɛ, enyiɛ nɔŋŋ esaaa akɛ wɔjieɔ bulɛ kpo wɔtsɔɔ wɔnanemɛi heyelilɔi lɛ!—Yoh. 3:16; Gal. 6:10.

Weku Kome Mlibii Ji Wɔ

8, 9. Mɛɛ yiŋtoo Paulo tsĩ tã akɛ no hewɔ wɔjieɔ bulɛ kpo wɔtsɔɔ wɔnanemɛi heyelilɔi lɛ?

8 Paulo tsĩ yiŋtoo kroko hewɔ ni wɔjieɔ bulɛ kpo wɔtsɔɔ wɔhe lɛ tã. Dani Paulo baawo ŋaa akɛ wɔkɛ woo aha mɛi lɛ, ekɛɛ akɛ: “Nyɛkɛ nyɛmimɛi asuɔmɔ ni mli wa asumɔsumɔa nyɛhe.” Hela wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ ‘suɔmɔ ni mli wa’ lɛ kɔɔ tsakpãa ni mli wa ni feɔ weku ni suɔmɔ yɔɔ amɛteŋ, ni amɛyeɔ amɛbuaa amɛhe lɛ ekome lɛ he. No hewɔ lɛ, nakai wiemɔ lɛ ni Paulo kɛtsu nii lɛ maa nɔ mi akɛ, esa akɛ wekukpãa ni yɔɔ asafoŋbii lɛ ateŋ lɛ mli awa, ni suɔmɔ ahi mli taakɛ anaa yɛ weku ni ekomefeemɔ yɔɔ amɛteŋ lɛ mli lɛ. (Rom. 12:5) Kɛfata he lɛ, ha ehi ojwɛŋmɔ mli akɛ Paulo ŋma nakai wiemɔi lɛ eyaha Kristofoi ni afɔ amɛ mu, ni Yehowa ni ji Tsɛ kome lɛ eŋɔ amɛ fɛɛ akɛ ebii lɛ. Hewɔ lɛ, yɛ gbɛ ni sa kadimɔ nɔ lɛ, amɛ fɛɛ amɛji weku ni efee ekome. Belɛ, Kristofoi ni afɔ amɛ mu ni hi shi yɛ Paulo beaŋ lɛ yɛ yiŋtoo ni nɔ bɛ hewɔ ni amɛjieɔ bulɛ kpo amɛtsɔɔ amɛhe. Nakai nɔŋŋ eji yɛ mɛi ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu agbɛfaŋ.

9 Ni “tooi krokomɛi” lɛ hu? (Yoh. 10:16) Eyɛ mli akɛ anako aŋɔ amɛ akɛ Nyɔŋmɔ bii moŋ, shi eja gbɛ akɛ amɛtsɛɔ amɛhe nyɛmimɛi, ejaakɛ amɛfee ekome yɛ jeŋ fɛɛ akɛ Kristofoi aweku kome. (1 Pet. 2:17; 5:9) No hewɔ lɛ, kɛ́ tooi krokomɛi lɛ nuɔ nɔ ni wiemɔi ni ji “nyɛminuu” kɛ “nyɛmiyoo” lɛ tsɔɔ lɛ shishi jogbaŋŋ lɛ, no lɛ amɛ hu amɛyɛ yiŋtoo ni nɔ bɛ hewɔ ni amɛjɛɔ amɛtsuiŋ amɛjieɔ bulɛ kpo amɛtsɔɔ amɛnanemɛi heyelilɔi lɛ.—Nyɛkanea 1 Petro 3:8.

Mɛni Hewɔ Ehe Hiaa Waa Lɛ?

10, 11. Mɛni hewɔ ehe hiaa waa ni wɔjie bulɛ kpo, ni wɔkɛ woo aha mɛi lɛ?

10 Mɛni hewɔ ehe hiaa waa ni wɔjie bulɛ kpo, ni wɔkɛ woo aha mɛi lɛ? Yiŋtoo nɛɛ hewɔ: Kɛ́ wɔkɛ woo ha wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ, ehaa miishɛɛ kɛ ekomefeemɔ hiɔ asafo lɛ mli.

11 Yɛ anɔkwale mli lɛ, wɔle akɛ wekukpãa ni mli wa ni yɔɔ wɔ kɛ Yehowa teŋ lɛ, kɛ yelikɛbuamɔ ni emumɔ lɛ kɛhaa wɔ lɛ ji hewalɛwoo jɛɛhei ni fe fɛɛ ni wɔyɔɔ akɛ anɔkwa Kristofoi. (Lala 36:7; Yoh. 14:26) Yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, kɛ́ wɔnanemɛi heyelilɔi lɛ tsɔɔ akɛ amɛhiɛ sɔɔ wɔ lɛ, ewoɔ wɔ hewalɛ. (Abɛi 25:11) Kɛ́ mɔ ko fee nɔ ko, loo ewie nɔ ko ni tsɔɔ akɛ eyɛ bulɛ kɛha wɔ lɛ, wɔnáa miishɛɛ. Ewajeɔ wɔ koni wɔya nɔ wɔkɛ miishɛɛ kɛ faishitswaa anyiɛ wala gbɛ lɛ nɔ. Ekolɛ bo diɛŋtsɛ hu oná enɛ mli niiashikpamɔ.

12. Te wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ aaafee tɛŋŋ eha miishɛɛ kɛ suɔmɔ ahi asafo lɛ mli?

12 Kɛfata he lɛ, akɛni Yehowa le akɛ yɛ wɔdebɔɔ su naa lɛ wɔsumɔɔ ni ajie bulɛ kpo atsɔɔ wɔ hewɔ lɛ, etsɔɔ e-Wiemɔ lɛ nɔ ekɛɔ wɔ yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ, “mɔ fɛɛ mɔ kɛ woo aha enaanyo tsutsu.” (Rom. 12:10; nyɛkanea Mateo 7:12.) Kristofoi fɛɛ ni haa nakai ŋaawoo ni be hooo lɛ kãa amɛ tsui nɔ lɛ haa suɔmɔ kɛ miishɛɛ hiɔ Kristofoi ni efee ekome akɛ nyɛmimɛi lɛ ateŋ. Belɛ esa jogbaŋŋ akɛ wɔbaabi wɔhe akɛ, ‘Mɛɛ be nɛ ní mitsɔ miwiemɔi kɛ minifeemɔi anɔ mijie bulɛ kpo kɛjɛ mitsuiŋ mitsɔɔ nyɛmi nuu loo nyɛmi yoo ko yɛ asafo lɛ mli?’—Rom. 13:8.

Esa Akɛ Wɔteŋ Mɔ Fɛɛ Mɔ Tsutsu kɛ Woo Aha

13. (a) Namɛi titri esa akɛ amɛ tsutsu amɛkɛ woo aha? (b) Mɛni Paulo wiemɔi ni yɔɔ Romabii 1:7 lɛ tsɔɔ?

13 Namɛi titri esa akɛ amɛ tsutsu amɛkɛ woo aha? Yɛ wolo ni Paulo ŋma kɛmaje Hebribii lɛ mli lɛ, ewie asafoŋ onukpai lɛ ahe akɛ amɛji ‘tsɔɔlɔi.’ (Heb. 13:17) Eji anɔkwale akɛ, asafoŋ onukpai lɛ feɔ nɔkwɛmɔnɔ yɛ nifeemɔi srɔtoi amli. Belɛ, ákɛ tooku lɛ nɔkwɛlɔi lɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, esa akɛ amɛ tsutsu amɛkɛ woo aha amɛnanemɛi heyelilɔi—ní amɛnanemɛi asafoŋ onukpai lɛ hu fata he lɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ asafoŋ onukpai lɛ kpe koni amɛsusu asafo lɛ mumɔŋ hiamɔ nii ahe lɛ, amɛkɛ woo haa amɛhe kɛtsɔ nɔ ni amɛnanemɛi asafoŋ onukpai krokomɛi lɛ wieɔ lɛ ni amɛboɔ toi jogbaŋŋ lɛ nɔ. Kɛfata he lɛ, kɛ́ onukpai lɛ kpe ni amɛbaakpɛ amɛyiŋ yɛ sane ko he lɛ, amɛkɛ woo haa amɛhe kɛtsɔ onukpai lɛ fɛɛ asusumɔi kɛ amɛwiemɔi ni amɛsusuɔ he lɛ nɔ. (Bɔf. 15:6-15) Shi esa akɛ wɔha ehi wɔjwɛŋmɔ mli akɛ, jeee asafoŋ onukpai ni yɔɔ Roma lɛ pɛ ni Paulo ŋma ewolo lɛ kɛyaha, shi moŋ kɛha asafo muu lɛ fɛɛ. (Rom. 1:7) No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔbaakɛɛ lɛ, ŋaawoo ni ekɛha ákɛ akɛ woo aha mɛi tsutsu lɛ kɔɔ wɔ fɛɛ wɔhe ŋmɛnɛ.

14. (a) Okɛ srɔtofeemɔ ni yɔɔ woo ni akɛhaa, kɛ hiɛ ni aaatsɔ akɛ woo aha lɛ mli lɛ he nɔkwɛmɔnɔ aha. (b) Mɛɛ sane wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe?

14 Kadimɔ nɔ kroko hu ni yɔɔ Paulo ŋaawoo lɛ mli. Jeee akɛ ewo enanemɛi heyelilɔi ni yɔɔ Roma lɛ hewalɛ koni amɛkɛ woo aha kɛkɛ, shi moŋ ákɛ, amɛ tsutsu amɛkɛ woo aha. Mɛɛ srɔtofeemɔ yɔɔ nifeemɔi enyɔ nɛɛ teŋ? Susumɔ nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ he okwɛ. Ani tsɔɔlɔ ko baawo eskulbii ni le nikanemɔ momo lɛ hewalɛ ni amɛkase nikanemɔ? Dabi. Amɛle nikanemɔ momo. No hewɔ lɛ, tsɔɔlɔ lɛ baaye ebua amɛ moŋ ni amɛle nikanemɔ jogbaŋŋ. Yɛ nakai gbɛ nɔ nɔŋŋ lɛ, suɔmɔ ni yɔɔ wɔteŋ ni ji nɔ ni kadiɔ wɔ akɛ anɔkwa Kristofoi lɛ tsirɛɔ wɔ koni wɔkɛ woo aha wɔhe. (Yoh. 13:35) Shi taakɛ skulbii ni le nikanemɔ momo lɛ baanyɛ aya amɛhiɛ kɛtsɔ mɔdɛŋ ni amɛaabɔ koni amɛle nikanemɔ jogbaŋŋ lɛ nɔ lɛ, nakai nɔŋŋ hu wɔbaanyɛ wɔya wɔhiɛ kɛ́ wɔ tsutsu wɔkɛ woo ha mɛi. (1 Tes. 4:9, 10) Esa akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ tsutsu kɛ woo aha. Wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe akɛ, ‘Ani mitsɔɔ hiɛ mikɛ woo haa mɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ?’

Okɛ Woo Aha ‘Mɛi ni Baa Shi’ Lɛ

15, 16. (a) Kɛ́ wɔkɛ woo miiha mɛi lɛ, namɛi esaaa akɛ wɔkuɔ wɔhiɛ wɔshwieɔ amɛnɔ, ni mɛni hewɔ? (b) Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ ebaatsɔɔ akɛ wɔjɛɔ wɔtsuiŋ wɔjieɔ bulɛ kpo wɔtsɔɔ wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ fɛɛ?

15 Kɛ́ wɔkɛ woo miiha mɛi yɛ asafo lɛ mli lɛ, namɛi esaaa akɛ wɔkuɔ wɔhiɛ wɔshwieɔ amɛnɔ? Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɔ akɛ: “Mɔ ni naa ohiafo [loo mɔ ni baa shi] mɔbɔ lɛ, ekɛmiifa Yehowa; ni nɔ ni eŋɔha lɛ lɛ, eeeto lɛ najiaŋ ekoŋŋ.” (Abɛi 19:17) Kɛ́ wɔmiibɔ mɔdɛŋ ni wɔ tsutsu wɔkɛ woo aha mɛi lɛ, te esa akɛ shishitoo mla ni yɔɔ ŋmalɛ nɛɛ mli lɛ aná wɔnɔ hewalɛ eha tɛŋŋ?

16 Mɛi babaoo bɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛkɛ woo baaha mɛi ni yɔɔ hegbɛ ni nɔ kwɔ fe amɛ lɛ, shi ekolɛ amɛjieŋ bulɛ kpo amɛtsɔŋ mɛi ni amɛsusuɔ akɛ amɛbaa shi lɛ, loo amɛbaajie bulɛ fioo ko pɛ kpo amɛtsɔɔ mɛi nɛɛ. Shi Yehowa efeee nakai. Ekɛɔ akɛ: “Mɛi ni woɔ mihiɛ nyam lɛ, mawo amɛhiɛ nyam.” (1 Sam. 2:30; Lala 113:5-7) Yehowa kɛ woo haa mɛi fɛɛ ni sɔmɔɔ lɛ ni amɛkɛ woo haa lɛ lɛ. Ekuuu ehiɛ eshwieee “heshibalɔi,” loo mɛi ni baa shi lɛ anɔ. (Nyɛkanea Yesaia 57:15; 2 Kron. 16:9) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, wɔmiisumɔ akɛ wɔkase Yehowa. Hewɔ lɛ, kɛ́ wɔmiisumɔ wɔle kɛji akɛ wɔkɛ woo haa mɛi lɛ, esa akɛ wɔbi wɔhe akɛ, ‘Te mi kɛ mɛi ni bɛ sɔɔmɔ hegbɛ ko yɛ asafo lɛ mli lɛ yeɔ haa tɛŋŋ?’ (Yoh. 13:14, 15) Sanebimɔ nɛɛ hetoo baaye abua wɔ koni wɔna bɔ ni bulɛ ni wɔjieɔ lɛ kpo wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi lɛ mli kwɔ ha.—Nyɛkanea Filipibii 2:3, 4.

Wɔkɛ Woo Haa Mɛi Kɛtsɔ Dekã ni Wɔnáa Wɔhaa Amɛ lɛ Nɔ

17. Mɛni ji gbɛ titri kome ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔkɛ woo aha mɛi, ni mɛni hewɔ?

17 Mɛni ji gbɛ titri kome ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔkɛ woo aha mɛi fɛɛ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ tsutsu? Kɛtsɔ dekã ni wɔɔná wɔha mɛi krokomɛi lɛ nɔ. Mɛni hewɔ? Ákɛ Kristofoi lɛ, wɔbɛ dekã kwraa, ni wɔkɛ wɔbe babaoo tsuɔ asafoŋ nitsumɔi srɔtoi ni he hiaa lɛ ahe nii. Belɛ ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ wɔkɛ wɔbe shwɛɛɛ kwraa. Wɔyɔseɔ hu akɛ, wɔnyɛmimɛi lɛ nyɛŋ amɛná be ni fa fe nine amɛha wɔ. Nakai nɔŋŋ kɛ́ mɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ nu wɔ shishi akɛ wɔnyɛŋ wɔná be ni fa fe nine wɔha amɛ lɛ, wɔhiɛ sɔɔ.

18. Taakɛ mfoniri ni yɔɔ baafa 18 lɛ tsɔɔ lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔmiisumɔ ni wɔkɛ wɔbe lɛ eko aye abua wɔnanemɛi heyelilɔi?

18 Shi fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔ (titri lɛ wɔteŋ mɛi ni sɔmɔɔ akɛ nɔkwɛlɔi yɛ asafo lɛ mli lɛ) yɔseɔ akɛ kɛ́ wɔjɛ wɔsuɔmɔ mli wɔfo nɔ ko ni wɔfeɔ lɛ mli fioo koni wɔye wɔbua wɔnanemɛi heyelilɔi lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔyɛ bulɛ kɛha amɛ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Kɛ́ wɔfo nɔ ko ni wɔfeɔ lɛ mli koni wɔná dekã wɔha nyɛmi ko lɛ, yɛ gbɛ ko nɔ lɛ wɔmiikɛɛ lɛ akɛ, ‘Ohe yɛ sɛɛnamɔ kɛha mi aahu akɛ masumɔ ni maná be maha bo fe ni maya nɔ mafee nɔ ni mifeɔ lɛ.’ (Mar. 6:30-34) Kɛ́ wɔfeee nakai lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔbɛ bulɛ kɛha amɛ. Kɛ́ wɔshashao shi akɛ wɔbaafo nɔ ko ni wɔfeɔ lɛ mli koni wɔná dekã wɔha nyɛmi ko lɛ, ekolɛ ebaaha enu he akɛ ehe bɛ sɛɛnamɔ tsɔ kɛha wɔ. Eji anɔkwale akɛ, bei komɛi lɛ kɛ́ wɔmiifee nɔ ko ni he hiaa waa lɛ, wɔnyɛŋ wɔfo mli. Shi fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔsuɔmɔ mli ni wɔjɛɔ—loo shi ni wɔshashaoɔ akɛ—wɔkɛ wɔbe lɛ eko baaha mɛi krokomɛi lɛ tsɔɔ bɔ ni bulɛ ni wɔjɛɔ wɔtsui mli wɔjieɔ lɛ kpo wɔtsɔɔ wɔnyɛmimɛi lɛ mli kwɔ ha.—1 Kor. 10:24.

Tswaa Ofai Shi akɛ Bo Tsutsu Okɛ Woo Baaha Mɛi

19. Yɛ dekã ni wɔnáa wɔhaa wɔnanemɛi heyelilɔi lɛ sɛɛ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔkɛ woo aha amɛ?

19 Gbɛi krokomɛi ni he hiaa yɛ ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔkɛ woo aha wɔnanemɛi heyelilɔi. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ wɔná dekã wɔha amɛ lɛ, esa akɛ wɔbo amɛ toi jogbaŋŋ hu. Shikome ekoŋŋ lɛ, Yehowa feɔ nɔkwɛmɔnɔ yɛ enɛ mli. Lalatsɛ David kɛɛ akɛ: “Yehowa hiŋmɛi kã jalɔi ahe, ni efeɔ toi ehaa amɛbolɔmɔi lɛ.” (Lala 34:16) Wɔbɔɔ mɔdɛŋ akɛ wɔbaakase Yehowa kɛtsɔ wɔhiŋmɛi ni wɔhaa ekãa wɔnyɛmimɛi lɛ, titri lɛ mɛi ni bɛŋkɛɔ wɔ kɛha yelikɛbuamɔ lɛ ahe, kɛ toi ni wɔfeɔ wɔhaa amɛ jogbaŋŋ lɛ nɔ. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔkɛ woo miiha amɛ.

20. Mɛni esa akɛ wɔha ehi wɔjwɛŋmɔ mli yɛ woo ni akɛhaa mɛi lɛ he?

20 Taakɛ nibii ni wɔsusu he lɛ tsɔɔ lɛ, esa akɛ wɔha nɔ hewɔ ni esa akɛ wɔjɛ wɔtsuiŋ wɔjie bulɛ kpo wɔtsɔɔ wɔnanemɛi heyelilɔi lɛ ahi wɔjwɛŋmɔ mli jogbaŋŋ. Kɛfata he lɛ, wɔtaoɔ hegbɛi ni baaha wɔ tsutsu wɔkɛ woo aha mɛi fɛɛ, ni mɛi ni baa shi lɛ hu fata he. Enɛɛmɛi ni wɔɔfee lɛ baaha nyɛmimɛi asuɔmɔ kɛ ekomefeemɔ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ mli awa. Belɛ, nyɛhaa wɔ fɛɛ wɔyaa nɔ wɔkɛ woo ahaa mɛi, ni wɔ tsutsu wɔfee nakai. Ani otswa ofai shi akɛ obaafee nakai?

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 7 Wiemɔi ni David kɛtsu nii yɛ Lala 8 lɛ ji gbalɛ wiemɔi ni gbalaa jwɛŋmɔ kɛyaa Yesu Kristo ni ji nuu ni eye emuu lɛ nɔ.—Heb. 2:6-9.

Ani Okaiɔ?

• Mɛɛ tsakpãa yɔɔ woo kɛ bulɛ teŋ?

• Mɛɛ yiŋtoi ahewɔ wɔkɛ woo haa wɔnanemɛi heyelilɔi lɛ?

• Mɛni hewɔ ehe miihia ni wɔkɛ woo aha wɔhe lɛ?

• Mɛɛ gbɛi anɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔkɛ woo aha wɔnanemɛi heyelilɔi lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 18]

Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔkɛ woo aha wɔnanemɛi heyelilɔi?