Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Naajiemɔi Te Yehowa Naa Amɛ Tɛŋŋ?

Naajiemɔi Te Yehowa Naa Amɛ Tɛŋŋ?

Naajiemɔi Te Yehowa Naa Amɛ Tɛŋŋ?

NUU lɛ kɛɛ akɛ: “Yoo lɛ ni oŋɔfata mihe lɛ, lɛ eha mi tso lɛ yibii lɛ eko, ni miye.” Yoo lɛ hu kɛɛ: “Onufu lɛ laka mi, ni miye.” Kɛjɛ blema tɔ̃ɔ beni wɔ-klɛŋklɛŋ fɔlɔi Adam kɛ Hawa kɛ Nyɔŋmɔ wie wiemɔi nɛɛ ni adesai bɔi saji anaa jiemɔ.—1 Mose 3:12, 13.

Fɔ ni Yehowa bu Adam kɛ Hawa akɛni amɛje gbɛ amɛgbo enɔ toi lɛ ha efee faŋŋ akɛ ekpɛlɛɛɛ amɛnaajiemɔi lɛ anɔ. (1 Mose 3:16-19) Belɛ, ani esa akɛ no aha wɔmu sane naa akɛ Yehowa ekpɛlɛɛɛ naajiemɔi fɛɛ anɔ? Aloo ebuɔ ekomɛi akɛ amɛja? Kɛ́ nakai ni lɛ, te wɔbaafee tɛŋŋ wɔle srɔtofeemɔ ni yɔɔ nɔ ni ja kɛ nɔ ni ejaaa teŋ? Kɛha hetoo lɛ, klɛŋklɛŋ lɛ ha wɔsusu bɔ ni atsɔɔ naajiemɔ shishi lɛ he wɔkwɛ.

Naajiemɔ ji wiemɔ ko ni awieɔ kɛtsɔɔ nɔ hewɔ ni afee nɔ ko, nɔ hewɔ ni afeko nɔ ko, loo nɔ hewɔ ni afeŋ nɔ ko. Naajiemɔ baanyɛ afee mligbalamɔ ni sa ni mɔ ko kɛhaa yɛ nɔ ko ni enyɛɛɛ efee lɛ hewɔ, ni ebaanyɛ efee tsui mli ni mɔ ko jɛɔ ekpaa fai koni ana mli aha lɛ loo akɛ ehe ake lɛ. Shi taakɛ eji yɛ Adam kɛ Hawa sane lɛ mli lɛ, naajiemɔ baanyɛ afee kwa ni akwaa awieɔ nɔ ko, ni tsɔɔ yiŋtoo ko ni bɛ mli ni akɛhaa koni akɛtsimɔ anɔkwale nɔ. Akɛni bei pii lɛ yiŋtoo nɛɛ hewɔ ni mɛi jieɔ amɛnaa hewɔ lɛ, mɛi ayiŋ etɛɛɛ amɛ yɛ naajiemɔi ahe.

Kɛ́ wɔmiijie wɔnaa yɛ sane ko he—titri lɛ sane ni kɔɔ sɔɔmɔ ni wɔkɛhaa Nyɔŋmɔ lɛ he lɛ—esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ koni wɔkɛ susumɔi ni ejaaa ‘akashishiu wɔ diɛŋtsɛ wɔhe’. (Yak. 1:22) Belɛ, ha wɔsusu Biblia mli nɔkwɛmɔnii kɛ shishitoo mlai komɛi ni baaye abua wɔ koni wɔya nɔ ‘wɔka nɔ fɛɛ nɔ wɔkwɛ akɛ esa Nuŋtsɔ lɛ hiɛ lo’ lɛ he.—Efe. 5:10.

Nɔ ni Nyɔŋmɔ Kpaa Gbɛ ni Wɔfee

Ákɛ Yehowa webii lɛ, wɔnaa fãmɔi pɔtɛi yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli ni esa akɛ wɔye nɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nitsumɔ ni Kristo kɛwo wɔdɛŋ akɛ “nyɛyaa ni nyɛyafea jeŋmaji fɛɛ mikaselɔi” lɛ kãhe eji fãmɔ ni esa akɛ Kristo anɔkwa sɛɛnyiɛlɔi fɛɛ aye nɔ. (Mat. 28:19, 20) Anɔkwa sane ji akɛ, nakai fãmɔ lɛ ni aaaye nɔ lɛ he hiaa aahu akɛ bɔfo Paulo kɛɛ akɛ: “Kɛji mijajeee sanekpakpa lɛ, kpóo ha mi!”—1 Kor. 9:16.

Shi wɔkɛ mɛi komɛi ekase Biblia lɛ be saŋŋ, ni kɛlɛ amɛshashaoɔ shi akɛ amɛaashiɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ. (Mat. 24:14) Mɛi krokomɛi ni kɛ amɛhe wo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli be ko ni eho lɛ hu ekpa. Mɛɛ naajiemɔi bei komɛi lɛ mɛi ni kɛ amɛhe wooo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ kɛhaa? Te Yehowa fee enii eha tɛŋŋ yɛ mɛi ni shashao shi akɛ amɛaaye efãmɔi pɔtɛi anɔ yɛ blema lɛ he?

Naajiemɔi ni Nyɔŋmɔ Ekpɛlɛɛɛ Nɔ

“Ewa tsɔ.” Ebaafee tamɔ nɔ ni shiɛmɔ nitsumɔ lɛ wa tsɔ, titri lɛ kɛha mɛi ni hiɛ gboɔ lɛ. Shi susumɔ nɔ ni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ Yona nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli lɛ he okwɛ. Akɛ nitsumɔ ko wo edɛŋ—Yehowa kɛɛ lɛ ni eyajaje hiɛkpatamɔ ni ekɛbaaba Ninive nɔ lɛ—shi esusu akɛ nitsumɔ lɛ wa kwraa tsɔ. Ewaaa akɛ wɔɔna nɔ hewɔ ni Yona nu he akɛ nitsumɔ lɛ wa tsɔ lɛ. Ninive ji Ashur maŋtiase, ni ale Ashurbii lɛ akɛ amɛyitseiaŋ wala waa. Ekolɛ Yona bi ehe akɛ: ‘Ani manyɛ mahi mɛi nɛɛ ateŋ? Mɛni amɛbaafee mi?’ Beni ahɛleɔ shi lɛ elaaje. Shi Yehowa ekpɛlɛɛɛ Yona naajiemɔ lɛ nɔ. Moŋ lɛ, Yehowa saa etsu lɛ ni eyashiɛ eha Ninivebii lɛ ekoŋŋ. Agbɛnɛ lɛ, Yona kɛ ekãa tsu nitsumɔ ni akɛwo edɛŋ lɛ, ni Yehowa jɔɔ nɔ.—Yona 1:1-3; 3:3, 4, 10.

Kɛ́ efeɔ bo akɛ nitsumɔ ni akɛwo wɔdɛŋ akɛ wɔshiɛ sanekpakpa lɛ wa tsɔ kɛha bo lɛ, kaimɔ akɛ “aaanyɛ nii fiaa afee yɛ Nyɔŋmɔ gbɛfaŋ.” (Mar. 10:27) Obaanyɛ oná nɔmimaa akɛ, kɛ́ otee nɔ obi Yehowa kɛha yelikɛbuamɔ lɛ, ebaawaje bo, ni ebaajɔɔ ohiɛ ni omiaa koni otsu osɔɔmɔ nitsumɔ lɛ nɔ.—Luka 11:9-13.

“Ebɛ mimli.” Mɛni obaanyɛ ofee kɛ́ shwelɛ ni oyɔɔ akɛ oootsu o-Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli waaa? Ha ehi ojwɛŋmɔ mli akɛ Yehowa baanyɛ atsu nii yɛ omli koni eha oná shwelɛ lɛ. Paulo kɛɛ akɛ: “Suɔmɔ ni aaasumɔ jio, feemɔ ni aaafee jio, Nyɔŋmɔ ji mɔ ni tsuɔ fɛɛ yɛ nyɛmli yɛ emlihilɛ lɛ naa.” (Fil. 2:13) No hewɔ lɛ, obaanyɛ obi Yehowa koni eha oná shwelɛ lɛ kɛfee esuɔmɔnaa nii. Nakai pɛpɛɛpɛ Maŋtsɛ David fee. Ekpa Yehowa fai akɛ: ‘Ha manyiɛ onɔkwale lɛ mli.’ (Lala 25:4, 5) Obaanyɛ ofee nakai nɔŋŋ kɛtsɔ hiɛdɔɔ ni okɛaasɔle oha Yehowa koni ekanya bo ni oná shwelɛ lɛ kɛfee esuɔmɔnaa nii lɛ nɔ.

Yɛ anɔkwale mli lɛ, kɛ́ wɔnu he akɛ etɔ wɔ loo wɔnijiaŋ eje wui lɛ, bei komɛi lɛ wɔkɛ mligbigblimɔ yaa kpee yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ loo shiɛmɔ. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, ani esa akɛ wɔmu sane naa akɛ wɔbɛ suɔmɔ kɛha Yehowa? Dabi kɔkɔɔkɔ. Ehe bahia ni Nyɔŋmɔ tsuji anɔkwafoi ni hi shi yɛ blema lɛ hu amia amɛhiɛ waa koni amɛnyɛ amɛfee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Paulo kɛɛ akɛ ‘egbalaa lɛ diɛŋtsɛ egbɔmɔtso lɛ mãi,’ koni enyɛ eye Nyɔŋmɔ fãmɔi lɛ anɔ. (1 Kor. 9:26, 27) No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔmia wɔhiɛ waa koni wɔnyɛ wɔtsu sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ Yehowa baajɔɔ wɔ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ yiŋtoo kpakpa—ni ji suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Yehowa lɛ—hewɔ wɔmiaa wɔhiɛ waa koni wɔfee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ. Ni wɔkɛ nakai feemɔ tsɔɔ akɛ Satan wiemɔ akɛ Nyɔŋmɔ tsuji baakpoo Nyɔŋmɔ kɛ́ aka amɛ lɛ ji amale.—Hiob 2:4.

“Mibɛ deka kwraa.” Kɛ́ okɛ ohe wooo sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli akɛni onuɔ he akɛ obɛ deka kwraa lɛ hewɔ lɛ, ehe miihia waa ni osaa opɛi oshihilɛ mli ekoŋŋ kɛkwɛ nibii ni okɛyeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe. Yesu kɛɛ akɛ: ‘Nyɛtaoa Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ tsutsu.’ (Mat. 6:33) Bɔni afee ni onyɛ okɛ shihilɛ mli shishitoo mla nɛɛ atsu nii lɛ, ekolɛ ehe baahia ni oha oshihilɛ afee mlɛo loo oŋɔ be ni okɛjieɔ ohiɛtserɛ lɛ eko kɛha shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, hiɛtserɛjiemɔ kɛ nibii krokomɛi ni wɔfeɔ yɛ wɔshihilɛ mli lɛ ahe miihia moŋ, shi wɔnyɛŋ wɔkɛ nomɛi ajie wɔnaa akɛ no hewɔ wɔkɛ wɔhe wooo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ. Mɔ fɛɛ mɔ ni ji Nyɔŋmɔ tsulɔ lɛ, ekɛ Maŋtsɛyeli lɛ he nibii lɛ yeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ eshihilɛ mli.

“Mihe esako.” Ekolɛ obaanu he akɛ obɛ nyɛmɔ ni baaha osɔmɔ akɛ sanekpakpa lɛ shiɛlɔ. Yehowa tsuji anɔkwafoi ni hi shi yɛ Biblia beaŋ lɛ ateŋ mɛi komɛi nu he akɛ amɛhe esako bɔ ni amɛbaanyɛ amɛtsu nitsumɔi ni Yehowa kɛwo amɛdɛŋ lɛ. Ha wɔkɛ Mose afee he nɔkwɛmɔnɔ. Beni Yehowa kɛ nitsumɔ pɔtɛɛ ko wo Mose dɛŋ lɛ, Mose kɛɛ akɛ: “Ofainɛ, mi-Nuŋtsɔ! Minaa tseee kɛjɛ jeeŋmɔ beebe kɛ beyinɔ hu ni okɛ otsulɔ wie nɛɛ fɛɛ; shi mijeee wielɔ ko ni mililɛi hu tsii.” Eyɛ mli akɛ Yehowa kɛɛ ebaaye ebua lɛ moŋ, shi Mose to he akɛ: “Ofainɛ, mi-Nuŋtsɔ! Mɔ ni oootsu kɛya lɛ, tsu.” (2 Mose 4:10-13) Mɛni Yehowa fee?

Yehowa heee nitsumɔ lɛ kɛjɛɛɛ Mose dɛŋ. Shi moŋ Yehowa hala Aaron koni eye ebua Mose kɛtsu nitsumɔ lɛ. (2 Mose 4:14-17) Ni yɛ afii ni nyiɛ sɛɛ lɛ amli lɛ, Yehowa fĩ Mose sɛɛ, ni eha lɛ nɔ fɛɛ nɔ ni he hiaa bɔni afee ni enyɛ eye omanye yɛ nitsumɔ ni Nyɔŋmɔ kɛwo edɛŋ lɛ mli. Ŋmɛnɛ hu lɛ, obaanyɛ oná nɔmimaa akɛ Yehowa baakanya nanemɛi heyelilɔi ni yɔɔ niiashikpamɔ lɛ koni amɛye amɛbua bo ní bo hu onyɛ otsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ woɔ wɔ shi akɛ Yehowa baaha wɔfee mɛi ni sa kɛha nitsumɔ ni efã wɔ ni wɔtsu lɛ.—2 Kor. 3:5; kwɛmɔ akrabatsa ni ji  “Afii ni Miná Miishɛɛ Waa yɛ Mishihilɛ Mli” lɛ.

“Mɔ ko eye mi sane fɔŋ.” Mɛi komɛi kpaa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ, loo amɛkpaa asafoŋ kpeeiyaa yɛ sane fɔŋ ni mɔ ko eye amɛ lɛ hewɔ, kɛjwɛŋmɔ lɛ akɛ Yehowa baakpɛlɛ nakai naajiemɔ lɛ nɔ. Eyɛ mli akɛ kɛ́ mɔ ko ye wɔ sane fɔŋ lɛ edɔɔ wɔ waa moŋ, shi ani esa akɛ wɔkɛ no ajie wɔnaa akɛ no hewɔ ni wɔkɛ wɔhe wooo Kristofoi anifeemɔi amli dɔŋŋ lɛ? Eeenyɛ efee akɛ beni naataamɔ ba Paulo kɛ enaanyo heyelilɔ Barnaba teŋ aahu po akɛ “efee béi” lɛ, amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ nu he akɛ aye lɛ sane fɔŋ. (Bɔf. 15:39) Shi ani no ha amɛteŋ mɔ ko kpa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ? Kɔkɔɔkɔ!

Bo hu kɛ́ onaanyo heyelilɔ ko eye bo sane fɔŋ lɛ, ha ehi ojwɛŋmɔ mli akɛ Satan ní miitao emi bo lɛ moŋ ji ohenyɛlɔ lɛ, shi jeee onyɛmi Kristofonyo ni yeee emuu lɛ. Shi kɛ́ ‘nyɛdamɔ shi shiŋŋ yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli, ni nyɛtsĩ Abonsam gbɛ’ lɛ, eyeŋ omanye. (1 Pet. 5:8, 9; Gal. 5:15) Kɛ́ oná hemɔkɛyeli ni tamɔ nɛkɛ, ni mɔ ko ha onine nyɛ shi lɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ obaanyɛ odamɔ naa.—Rom. 9:33.

Kɛ́ Wɔnyɛɛɛ Wɔtsu Babaoo

Wɔnaa yɛ nibii ni mɛi kɛjieɔ amɛnaa lɛ ateŋ fioo nɛɛ mli akɛ, naajiemɔ ko bɛ ni ja yɛ Ŋmalɛ naa ni wɔbaanyɛ wɔdamɔ nɔ wɔkɛɛ akɛ wɔtsuŋ Yehowa fãmɔ pɔtɛɛ ko, ni nitsumɔ ni akɛwo wɔdɛŋ akɛ wɔshiɛ sanekpakpa lɛ fata he lɛ he nii. Shi ekolɛ, wɔyɛ yiŋtoi kpakpai ahewɔ ni wɔnyɛɛɛ wɔtsu babaoo yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ. Ekolɛ Ŋmalɛ naa sɔ̃i krokomɛi ni jwere onɔ hewɔ lɛ, onaaa be babaoo kɛtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Agbɛnɛ hu, be kɛ beaŋ lɛ etɔɔ wɔ waa loo wɔhe yeɔ waa, ni no haaa wɔnyɛ wɔtsu babaoo yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli bɔ ni kulɛ wɔbaasumɔ ni wɔtsu. Shi Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ woɔ wɔ shi akɛ, Yehowa le wɔtsuiŋ shwelɛ lɛ, ni ele he ni wɔnyɛmɔ hu yawaa.—Lala 103:14; 2 Kor. 8:12.

Belɛ yɛ saji ni tamɔ enɛɛmɛi amli lɛ, esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ ni wɔkakojo wɔ diɛŋtsɛ wɔhe loo mɛi krokomɛi bɔ ni esaaa. Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Bo lɛ, namɔ jio ni okojoɔ mɔ kroko wenuu? Lɛ diɛŋtsɛ enuŋtsɔ edamɔɔ shi loo egbeeɔ shi ehaa.” (Rom. 14:4) Yɛ nɔ najiaŋ ni wɔkɛ wɔhe aaato mɛi krokomɛi ahe lɛ, esa akɛ wɔkai akɛ, “wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baabu lɛ diɛŋtsɛ ehe akɔntaa eha Nyɔŋmɔ.” (Rom. 14:12; Gal. 6:4, 5) Kɛ́ wɔmiitsi wɔmiibɛŋkɛ Yehowa yɛ sɔlemɔ mli koni wɔha ele nɔ hewɔ ni wɔnyɛɛɛ wɔtsu babaoo lɛ, esa akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ afee nakai kɛ “henilee kpakpa.”—Heb. 13:18.

Nɔ hewɔ ni Yehowa Sɔɔmɔ Haa Wɔnáa Miishɛɛ

Wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔná miishɛɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli—ekɔɔɔ he eko bɔ ni ekolɛ wɔshihilɛ ji—ejaakɛ ekpaaa babaoo gbɛ fe bɔ ni wɔɔnyɛ. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ nakai?

Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɔ akɛ: “Mɛi ni sa ejurɔfeemɔ lɛ, kaakama amɛ, kɛji efeemɔ yɛ odɛŋ hewalɛ mli lɛ.” (Abɛi 3:27) Mɛni okadi yɛ Nyɔŋmɔ taomɔ nii lɛ ahe yɛ abɛ nɛɛ mli? Yehowa fãaa bo koni obɔ mɔdɛŋ oha hewalɛ ni yɔɔ odɛŋ lɛ kɛ nɔ ni yɔɔ onyɛmi lɛ dɛŋ lɛ aye egbɔ, shi moŋ koni ojɛ ‘odɛŋ hewalɛ’ mli osɔmɔ Yehowa. Hɛɛ, wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ ajɛ etsui fɛɛ mli esɔmɔ Yehowa, ekɔɔɔ he eko bɔ ni wɔshihilɛ ji ha.—Luka 10:27; Kol. 3:23.

[Akrabatsa/Mfoniri ni yɔɔ baafa 14]

 “Afii ni Miná Miishɛɛ Waa yɛ Mishihilɛ Mli”

Kɛ́ wɔyɛ gbɔmɔtsoŋ gbɔjɔmɔ ko ni naa wa loo henumɔ mli naagbai komɛi po lɛ, esaaa akɛ wɔmuɔ sane naa oya akɛ naagbai nɛɛ haŋ wɔnyɛ wɔtsu babaoo yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ nɔ ni ba Ernest ni ji nyɛmi Kristofonyo ko ni yɔɔ Canada lɛ nɔ lɛ he okwɛ.

Ernest yɛ wiemɔ mli naagba ko, ni ehiɛ gboɔ waa. Be ko beni epila ekotoŋ waa lɛ, ehe bahia ni ekpa tsumaa nitsumɔ ni etsuɔ lɛ. Eyɛ mli akɛ eje kpa moŋ, shi shihilɛ hee ni eyaje mli lɛ ha enyɛ etsu babaoo yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Hewalɛwoo ni akɛhaa yɛ asafoŋ kpeei ashishi koni mɛi kɛ amɛhe awo gbɛgbalɔi awamɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ ha ená shwelɛ waa akɛ ebaafee nakai. Shi enu he akɛ enyɛŋ etsu gbɛgbalɔi awamɔ nitsumɔ lɛ.

Bɔni afee ni ená nɔmimaa akɛ ebaanyɛ etsu lɛ, eŋma gbɛbimɔ wolo lɛ nɔ nii koni aha esɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi awalɔ nyɔɔŋ kome. Efee lɛ naakpɛɛ akɛ enyɛ etsu enɛ yɛ omanyeyeli mli. Kɛkɛ ni ekɛɛ ehe akɛ, ‘Mile akɛ minyɛŋ mafee eko dɔŋŋ.’ Bɔni afee ni ema ewiemɔ nɛɛ nɔ mi lɛ, ebi ni aha esɔmɔ nyɔɔŋ kome ekoŋŋ—ni shikome ekoŋŋ lɛ enyɛ etsu.

Ernest kɛ afi kome sɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi awalɔ, shi ekɛɛ akɛ, “Mile akɛ bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ minyɛŋ masɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔ kɔkɔɔkɔ.” Shikome ekoŋŋ lɛ, bɔni afee ni ema ewiemɔ lɛ nɔ mi lɛ, ebi ni aha esɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔ. Enaa kpɛ ehe akɛ enyɛ ekɛ afi kome sɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔ. Ekpɛ eyiŋ akɛ ebaatsa nɔ, ni enyɛ ekɛ miishɛɛ sɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔ afii enyɔ sɔŋŋ kɛyashi beni naagbai komɛi ni jɛ epilamɔ lɛ mli kɛba lɛ ha ewala ŋmɛɛ lɛ. Shi dani ebaagbo lɛ, bei pii kɛ́ mɛi basara lɛ lɛ ekɛɔ amɛ akɛ, “afii ni mikɛsɔmɔ Yehowa akɛ gbɛgbalɔ lɛ ji afii ni miná miishɛɛ waa yɛ mishihilɛ mli,” ni ewieɔ enɛ beni ehiŋmɛiiaŋ etɔɔ nu.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 13]

Wɔbaanyɛ wɔye gbɛtsii nii fɛɛ gbɛtsii nii ni baanyɛ atsi wɔnaa ni wɔkashiɛ lɛ nɔ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 15]

Kɛ́ wɔkɛ wɔtsui fɛɛ sɔmɔ Yehowa yɛ bɔ ni wɔshihilɛ ji ha lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, ebaaná wɔhe miishɛɛ