Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yaa Nɔ Otao “Ejalɛ Lɛ” Tsutsu

Yaa Nɔ Otao “Ejalɛ Lɛ” Tsutsu

Yaa Nɔ Otao “Ejalɛ Lɛ” Tsutsu

“Shi nyɛtaoa Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ kɛ ejalɛ lɛ tsutsu, ni akɛ nii nɛɛ fɛɛ aaafata he aha nyɛ.”—MAT. 6:33.

1, 2. Mɛni ji Nyɔŋmɔ jalɛ lɛ, ni mɛni nɔ edamɔ?

NYƐYAA NƆ ‘nyɛtaoa Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ tsutsu.’ (Mat. 6:33) Yehowa Odasefoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ le ŋaawoo nɛɛ ni Yesu Kristo kɛha yɛ e-Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ mli lɛ jogbaŋŋ. Wɔkɛ wɔshihilɛ gbɛ fɛɛ tsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ nakai Maŋtsɛyeli lɛ waa, ni wɔmiisumɔ ni wɔye lɛ anɔkwa be fɛɛ be. Shi esa akɛ wɔha Mateo 6:33 lɛ fã ni ji enyɔ ni kɛɔ akɛ, “kɛ ejalɛ lɛ” hu ahi wɔjwɛŋmɔ mli. Mɛni ji Nyɔŋmɔ jalɛ lɛ, ni mɛni no tsutsu ni aaatao lɛ tsɔɔ?

2 Abaanyɛ atsɔɔ Hela wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “jalɛ” lɛ hu shishi akɛ, “jalɛsaneyeli” loo “anɔkwayeli.” No hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ jalɛ lɛ ji anɔkwayeli ni kɛ Nyɔŋmɔ shishitoo mlai kɛ esuɔmɔnaa nii kpãa gbee. Ákɛ Bɔlɔ lɛ, Yehowa yɛ hegbɛ ni ewoɔ mla yɛ nɔ ni hi kɛ nɔ ni ehiii, kɛ nɔ ni ja kɛ nɔ ni ejaaa he. (Kpoj. 4:11) Shi Nyɔŋmɔ jalɛ lɛ jeee mlai ni yɔɔ kpɛŋŋ, loo famɔi lalaala ni esa akɛ ahi shi yɛ naa ni haaa mɔ aná mumɔhe. Moŋ lɛ, edamɔ nɔ̃ Nyɔŋmɔ ni Yehowa ji, kɛ ejalɛsaneyeli ni ji esu ni nɔ kwɔ, ni esuɔmɔ, enilee, kɛ ehewalɛ ni ji esui krokomɛi ni nɔ kwɔlɔ lɛ fataa he kɛtsuɔ nii lɛ nɔ. Belɛ, Nyɔŋmɔ jalɛ lɛ kɛ esuɔmɔnaa nii kɛ eyiŋtoo lɛ yɛ tsakpaa. Nibii ni ekpaa gbɛ kɛjɛɔ mɛi ni miisumɔ ni amɛsɔmɔ lɛ lɛ adɛŋ lɛ hu fata he.

3. (a) Mɛni Nyɔŋmɔ jalɛ lɛ ni aaatao tsutsu lɛ tsɔɔ? (b) Mɛni hewɔ wɔhiɔ shi yɛ Yehowa shishitoo mlai ni kpa ko bɛ he lɛ anaa lɛ?

3 Mɛni Nyɔŋmɔ jalɛ lɛ ni aaatao tsutsu lɛ tsɔɔ? Kɛ́ wɔɔwie yɛ gbɛ kuku nɔ lɛ, etsɔɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii ni aaafee koni asa ehiɛ. Nyɔŋmɔ jalɛ lɛ ni aaatao tsutsu lɛ hu biɔ ni abɔ mɔdɛŋ ahi shi yɛ esuɔmɔnaa nii kɛ eshishitoo mlai ni kpa ko bɛ he lɛ anaa, shi jeee wɔ diɛŋtsɛ wɔnɔ lɛ naa. (Nyɛkanea Romabii 12:2.) Shihilɛ gbɛ ni tamɔ nɛkɛ lɛ kɔɔ wekukpãa ni yɔɔ wɔ kɛ Yehowa teŋ lɛ he waa. Jeee toigbalamɔ he gbeyeishemɔ hewɔ wɔtaoɔ Nyɔŋmɔ jalɛ lɛ tsutsu lɛ. Shi moŋ lɛ, suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ tsirɛɔ wɔ koni wɔbɔ mɔdɛŋ wɔsa ehiɛ, kɛtsɔ eshishitoo mlai lɛ anaa ni wɔbaahi shi yɛ lɛ nɔ, shi jeee wɔ diɛŋtsɛ wɔnɔ ni wɔɔto lɛ naa. Wɔkpɛlɛɔ nɔ akɛ enɛ ji nɔ ni ja ni esa akɛ wɔfee, ejaakɛ nakai abɔ wɔ ni wɔhi shi. Esa akɛ wɔsumɔ jalɛ taakɛ Yesu Kristo, ni ji Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ lɛ fee lɛ.—Heb. 1:8, 9.

4. Mɛni hewɔ ehe miihia waa ni wɔtao Nyɔŋmɔ jalɛ lɛ?

4 Mɛni hewɔ ehe miihia waa ni wɔtao Yehowa jalɛ lɛ? Susumɔ anɔkwa sane nɛɛ he okwɛ: Akwɛ kɛji akɛ Adam kɛ Hawa baakpɛlɛ hegbɛ ni Yehowa yɔɔ akɛ etoɔ shishitoo mlai ni esa akɛ ahi shi yɛ naa lɛ nɔ yɛ Eden trom lɛ mli. (1 Mose 2:17; 3:5) Akɛni amɛkpɛlɛɛɛ Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ nɔ hewɔ lɛ, ekɛ nɔnaa kɛ gbele eba wɔ, ni ji amɛshwieɔ lɛ anɔ. (Rom. 5:12) Shi Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɔ akɛ: ‘Mɔ ni nyiɛɔ jalɛ kɛ mɔbɔnalɛ sɛɛ lɛ, enáa wala, jalɛ kɛ hiɛnyam.’ (Abɛi 21:21) Hɛɛ, kɛ́ wɔtao Nyɔŋmɔ jalɛ lɛ tsutsu lɛ, ebaaha wekukpãa kpakpa ahi wɔ kɛ Yehowa teŋ, ni no baaha ahere wɔyiwala.—Rom. 3:23, 24.

Esaaa Akɛ Wɔbuɔ Wɔhe Jalɔi

5. Mɛɛ oshara esa akɛ wɔkwɛ wɔhe nɔ jogbaŋŋ yɛ he?

5 Bɔfo Paulo wie oshara ko ni esa akɛ wɔkwɛ wɔhe nɔ jogbaŋŋ yɛ he bɔni afee ni wɔnyɛ wɔtao Nyɔŋmɔ jalɛ lɛ tsutsu lɛ he yɛ wolo ni eŋma kɛmaje Kristofoi ni yɔɔ Roma lɛ mli. Paulo wie kɛkɔ enyɛmimɛi Yudafoi lɛ ahe akɛ: ‘Miiye amɛhe odase akɛ amɛhiɛ dɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ he moŋ, shi jeee nilee naa. Ejaakɛ ni amɛleee Nyɔŋmɔ jalɛ lɛ, shi amɛ diɛŋtsɛ amɛjalɛ moŋ amɛtaoɔ amɛŋɔma shi hewɔ lɛ, amɛbaaa amɛhe shi amɛhaaa Nyɔŋmɔ jalɛ lɛ.’ (Rom. 10:2, 3) Paulo tsɔɔ akɛ nakai Nyɔŋmɔ jálɔi lɛ leee nɔ ni ji Nyɔŋmɔ jalɛ lɛ ejaakɛ amɛmiitao ni amɛŋɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛjalɛ amɛma shi. *

6. Mɛɛ su esa akɛ wɔkwa, ni mɛni hewɔ?

6 Nɔ kome ni baanyɛ aha wɔná su gbonyo nɛɛ ji sɔɔmɔ ni wɔsɔmɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ ni wɔɔbu lɛ akɛ eji akaŋshii, ni tsɔɔ akɛ wɔkɛ wɔhe baato mɛi krokomɛi ahe. Ewaaa akɛ su nɛɛ baaha wɔna wɔhe tsɔ yɛ nɔ ni wɔnyɛɔ wɔfeɔ lɛ hewɔ. Shi yɛ anɔkwale mli lɛ, kɛ́ wɔfee nakai lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔkwa Yehowa jalɛ lɛ. (Gal. 6:3, 4) Esa akɛ suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Yehowa lɛ afee nɔ ni tsirɛɔ wɔ ni wɔfee nɔ ni ja. Kɛ́ wɔbɔ mɔdɛŋ akɛ wɔɔŋɔ wɔ diɛŋtsɛ wɔjalɛ wɔma shi lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔsumɔɔɔ Nyɔŋmɔ.—Nyɛkanea Luka 16:15.

7. Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu ha ana oshara ni yɔɔ he akɛ mɔ ko aaabu ehe jalɔ lɛ?

7 Mɛi ni “ŋɔɔ amɛhe amɛfɔ̃ɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛhe nɔ akɛ jalɔi ji amɛ ni amɛgbeɔ mɛi krokomɛi ahe guɔ” lɛ asane gba Yesu naa. Etsɔɔ oshara ni yɔɔ he akɛ mɔ ko aaabu ehe jalɔ lɛ mli kɛ abɛbua nɛɛ akɛ: “Mɛi enyɔ yiŋ tee sɔlemɔ yɛ sɔlemɔwe lɛ; mɔ kome lɛ Farisifonyo ji lɛ, ni mɔ kroko lɛ ŋtoohelɔŋ. Farisifonyo lɛ yadamɔ flɛŋŋ, ni esɔle nɛkɛ: Nyɔŋmɔ miidaoshi akɛ mitamɔɔɔ mɛikrokomɛi lɛ, weiyelɔi, kutumpɔfoi, gbalafitelɔi, loo tamɔ nɛkɛ ntoohelɔ nɛɛ hu; miyeɔ buada shii enyɔ yɛ otsi mli; miŋɔɔ nibii fɛɛ ni mináa lɛ mlijaa nyɔŋma mihaa. Shi toohelɔ lɛ damɔ shɔŋŋ, ni emiii ni ehole ehiŋmɛii anɔ kɛya ŋwɛi tete; shi moŋ eshimɔ etsitsi ni ekɛɛ: Nyɔŋmɔ, okɛ mi ni ji eshafeelɔ lɛ akpãtã!” Yesu mu abɛbua lɛ naa akɛ: “Miikɛɛnyɛ akɛ: Nɛkɛ nuu nɛɛ yiŋ etee ewe ni abu lɛ bem fe mɔ kome lɛ. Ejaakɛ mɔ fɛɛ mɔ ni wóɔ ehe nɔ lɛ, aaaba lɛ shi; shi mɔ ni baa ehe shi lɛ, aaawó enɔ.”—Luka 18:9-14.

Oshara Kroko Hu Ji—ni Wɔɔfee Wɔhe ‘Jalɔi Tuutu’

8, 9. Mɛni tsɔɔ akɛ mɔ ko miifee ehe “jalɔ tuutu,” ni kɛ́ wɔná su ni tamɔ nɛkɛ lɛ, mɛni ebaanyɛ eha wɔfee?

8 Awie oshara kroko ni esa akɛ wɔkwɛ wɔhe nɔ jogbaŋŋ yɛ he lɛ he yɛ Jajelɔ 7:16 lɛ akɛ: ‘Kaafee ohe jalɔ tuutu, ni asaŋ kaafee ohe nilelɔ tuutu: mɛɛba ooofite bo diɛŋtsɛ ohe?’ Mɔ ni akɛ mumɔ tsirɛ lɛ ni eŋma sane nɛɛ tsɔɔ yiŋtoo hewɔ ni esa akɛ wɔkwa su nɛɛ, taakɛ kuku 20 lɛ tsɔɔ lɛ akɛ: “Shi gbɔmɔ ko bɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, ní ji jalɔ, ní feɔ ekpakpa ni efeee esha.” Mɔ ni feɔ ehe “jalɔ tuutu” lɛ diɛŋtsɛ toɔ shishitoo mlai yɛ nɔ ni ja he, ni edamɔɔ no nɔ ekojoɔ mɛi. Shi eyɔseee akɛ nakai ni efeɔ lɛ tsɔɔ akɛ eebu lɛ diɛŋtsɛ eshishitoo mlai lɛ akɛ amɛnɔ kwɔlɔ fe Nyɔŋmɔ nɔ lɛ, ni no baatsɔɔ akɛ ejeee jalɔ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ.

9 Kɛ́ wɔfee wɔhe ‘jalɔi tuutu,’ loo wɔfee wɔhe ‘jalɔi fe nine’ taakɛ atsɔɔ shishi yɛ Bibliai komɛi amli lɛ, no baanyɛ aha wɔwie wɔshi gbɛ ni Yehowa tsɔɔ nɔ etsuɔ saji ahe nii ehaa lɛ po. Shi esa akɛ wɔha ehi wɔjwɛŋmɔ mli akɛ, kɛ́ wɔwie wɔshi Yehowa yiŋkpɛi lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔmiitsɔɔ akɛ wɔshishitoo mlai lɛ anɔ kwɔlɔ fe Yehowa nɔ lɛ. Ni nakai feemɔ bafeɔ tamɔ nɔ ni wɔmiidamɔ wɔ diɛŋtsɛ wɔshishitoo mlai ni wɔto kɛha nɔ ni ja kɛ nɔ ni ejaaa lɛ nɔ wɔmiikojo Yehowa. Shi Yehowa ji mɔ ni yɔɔ hegbɛ akɛ ewoɔ mla yɛ nɔ ni ja he, shi jeee wɔ!—Rom. 14:10, Ga Biblia hee.

10. Taakɛ eba lɛ yɛ Hiob gbɛfaŋ lɛ, mɛni baanyɛ aha wɔkojo Nyɔŋmɔ?

10 Eyɛ mli akɛ wɔteŋ mɔ ko ejeŋ gbɛ akɛ eeekojo Nyɔŋmɔ moŋ, shi emuu ni wɔyeee lɛ baanyɛ aha wɔfee nakai. Ewaaa akɛ wɔɔfee nakai kɛ́ wɔnu he akɛ sane ko ejaaa, loo wɔkɛ naagba ko miikpe. Nuu anɔkwafo Hiob po fee nakai. Shishijee mli lɛ, abu Hiob akɛ eji nuu ni “kpá ko bɛ ehe ni eja, ni esheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei, ni esɔleɔ ehe yɛ efɔŋ he.” (Hiob 1:1) Shi sɛɛ mli lɛ, ekɛ naagbai srɔtoi ni tsara nɔ kɛba kpe, ni esusu akɛ esaaa akɛ ekɛ naagbai tamɔ nakai kpeɔ. Enɛ ha Hiob bu “ehe jalɔ fe Nyɔŋmɔ.” (Hiob 32:1, 2) Ehe bahia ni ajaje Hiob jwɛŋmɔ. No hewɔ lɛ, esaaa akɛ efeɔ wɔ naakpɛɛ kɛ́ bei komɛi lɛ shihilɛi komɛi haa wɔ hu wɔsusuɔ nii ahe yɛ nakai gbɛ nɔ. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, mɛni baanyɛ aye abua wɔ koni wɔjaje wɔjwɛŋmɔ?

Jeee Be Fɛɛ Be Wɔleɔ Sane Muu lɛ Fɛɛ

11, 12. (a) Kɛ́ etamɔ nɔ ni aye sane ko ni ejaaa lɛ, mɛni esa akɛ wɔha ehi wɔjwɛŋmɔ mli? (b) Mɛni hewɔ ekolɛ mɔ ko baanyɛ anu he akɛ bɔ ni akɛ nitsulɔi ni yɔɔ Yesu abɛbua lɛ mli lɛ ekomɛi ye ha lɛ ejaaa lɛ?

11 Klɛŋklɛŋ lɛ, esa akɛ wɔha ehi wɔjwɛŋmɔ mli akɛ jeee be fɛɛ be ni wɔleɔ sane muu lɛ fɛɛ. Nakai eba lɛ yɛ Hiob gbɛfaŋ. No mli lɛ eleee akɛ Nyɔŋmɔ bii, ni ji ŋwɛi bɔfoi lɛ ekpe shii abɔ yɛ ŋwɛi, ni Satan eyafolɔ enaa yɛ kpeei nɛɛ ashishi. (Hiob 1:7-12; 2:1-6) Hiob leee akɛ Satan ji mɔ ni hɔ naagbai ni ekɛkpeɔ lɛ asɛɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, wɔnyɛŋ wɔwie kɛ nɔmimaa po akɛ Hiob le akɛ mɔ ko yɛ ni atsɛɔ lɛ Satan! Hewɔ lɛ emu saji anaa yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ akɛ Nyɔŋmɔ ji mɔ ni hɔ enaagbai lɛ asɛɛ. Hɛɛ, kɛ́ wɔleee sane ko mli nɔ fɛɛ nɔ lɛ, ewaaa akɛ wɔɔmu saji anaa yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ.

12 Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ Yesu abɛbua ni kɔɔ weintrom mli nitsulɔi ahe lɛ he okwɛ. (Nyɛkanea Mateo 20:8-16.) Yesu wie akɛ weintromtsɛ ko ha enitsulɔi lɛ fɛɛ nyɔmɔwoo kome, ekɔɔɔ he eko akɛ amɛtsu nii gbi muu fɛɛ, loo ŋmɛlɛtswaa kome pɛ. Mɛni ji osusumɔ yɛ nɔ ni weintromtsɛ lɛ fee lɛ he? Ani nɔ ni efee lɛ ja? Ekolɛ obaasusu akɛ aye nitsulɔi ni tsu nii gbi muu fɛɛ yɛ hulu gbaŋgbaŋ nɔ lɛ sane fɔŋ. Hɛɛ, esa akɛ awo amɛ nyɔmɔ fe bɔ ni aha amɛ lɛ! Kɛ́ wɔmu sane naa yɛ nakai gbɛ nɔ lɛ, no baanyɛ aha wɔbu weintromtsɛ lɛ akɛ eyitsoŋ wa, ni eyeee jalɛ sane. Hetoo ni eha nitsulɔi ni tɔke lɛ po baanyɛ afee tamɔ nɔ ni ekɛ hegbɛ ni eyɔɔ lɛ tsuuu nii jogbaŋŋ. Shi ani wɔle sane muu lɛ fɛɛ?

13. Mɛɛ susumɔ kroko wɔbaanyɛ wɔná yɛ Yesu abɛbua ni kɔɔ weintrom lɛ mli nitsulɔi lɛ he lɛ he?

13 Nyɛhaa wɔkwɛa abɛbua lɛ yɛ gbɛ kroko nɔ. Ekã shi faŋŋ akɛ weintromtsɛ ni yɔɔ abɛbua lɛ mli lɛ le akɛ esa akɛ hii nɛɛ fɛɛ alɛ̀ amɛweku lɛ mlibii. Yɛ Yesu beaŋ lɛ, awoɔ ŋmɔshi nitsulɔi nyɔmɔ kɛ́ gbi lɛ ba naagbee. Amɛkɛ nyɔmɔ ni awoɔ amɛ yɛ gbi lɛ mli lɛ kwɛɔ amɛwekui lɛ. Beni sane nɛɛ yɔɔ ojwɛŋmɔ mli lɛ, susumɔ sɛɛkpeebii ni weintromtsɛ lɛ tsɛ amɛ, ní kɛ ŋmɛlɛtswaa kome pɛ tsu nii yɛ gbi lɛ mli lɛ shihilɛ lɛ he okwɛ. Ekolɛ amɛnyɛŋ amɛkɛ ŋmɛlɛtswaa kome nyɔmɔwoo alɛ̀ amɛweku lɛ; shi amɛmiishwe ni amɛtsu nii, ni amɛmɛ gbi muu lɛ fɛɛ ni mɔ ko abɔ amɛ apaa. (Mat. 20:1-7) Ejeee amɛtɔmɔ akɛ ahaaa amɛtsu nii gbi muu lɛ fɛɛ. Nɔ ko bɛ ni tsɔɔ akɛ amɛje gbɛ amɛkpoo akɛ amɛaatsu nii. Kɛ́ ehe bahia ni omɛ gbi muu fɛɛ, be mli ni ohiɛ kã nɔ akɛ okɛ nɔ ni obaaná nakai gbi lɛ baakwɛ oweku lɛ, te obaanu he oha tɛŋŋ? Kwɛ bɔ ni otsui baanyɔ omli kɛ́ oná nitsumɔ ko otsu—ni kwɛ bɔ ni ebaafee bo naakpɛɛ kɛ́ awo bo nyɔmɔ bɔ ni baaha onyɛ olɛ̀ oweku lɛ!

14. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ weintrom he abɛbua lɛ mli?

14 Agbɛnɛ nyɛhaa wɔsaa wɔkwɛa bɔ ni weintromtsɛ lɛ fee enii eha lɛ mli ekoŋŋ. Etseee mɔ ko nyɔmɔwoo nɔ. Moŋ lɛ, ekɛ nitsulɔi lɛ fɛɛ ye akɛ mɛi ni esa akɛ amɛná nɔ ko kɛkwɛ amɛhe kɛ amɛwekui. Akɛni nitsulɔi lɛ fa fe nitsumɔ lɛ hewɔ lɛ, kulɛ weintromtsɛ lɛ baanyɛ aŋɔ nakai hegbɛ lɛ kɛshishiu amɛ. Nitsulɔi lɛ kɛ shika ni fa bɔ ni amɛbaanyɛ amɛkɛlɛ̀ amɛwekui lɛ tee shĩa. Ekolɛ saji krokomɛi ni fata he nɛɛ ni wɔle lɛ baatsake jwɛŋmɔ ni wɔhiɛ yɛ weintromtsɛ lɛ he lɛ. Eyiŋkpɛɛ lɛ tsɔɔ akɛ eyɛ suɔmɔ, shi jeee akɛ ekɛ ehegbɛ lɛ tsuuu nii jogbaŋŋ. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ sane nɛɛ mli? No ji akɛ, wɔbaanyɛ wɔmu sane ko naa yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ kɛ́ wɔyasusuuu sane muu lɛ fɛɛ he. Yɛ anɔkwale mli lɛ, abɛbua nɛɛ tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ jalɛ lɛ nɔ kwɔ kwraa fe wɔ nɔ lɛ, ni edamɔɔɔ mlai kɛ wɔnitsumɔi pɛ nɔ.

Wɔsusumɔ Baanyɛ Afee Nɔ ni Ejaaa loo Nɔ ni Yashiɔ He Ko

15. Mɛni hewɔ susumɔ ni wɔhiɛ yɛ shihilɛ ko he lɛ baanyɛ afee nɔ ni ejaaa, loo nɔ ni yashiɔ he ko lɛ?

15 Oti kroko ni esa akɛ wɔha ehi wɔjwɛŋmɔ mli kɛ́ wɔkɛ shihilɛ ko ni wɔsusuɔ akɛ kulɛ esaaa akɛ ebaa wɔ nɔ kpe ji akɛ, wɔsusumɔ baanyɛ afee nɔ ni ejaaa loo nɔ ni yashiɔ he ko. Emuu ni wɔyeee, jwɛŋmɔ ni ejaaa ni wɔhiɛ yɛ mɛi komɛi ahe, loo he ni wɔjɛ lɛ baanyɛ aha wɔná susumɔ ni ejaaa. Agbɛnɛ hu akɛni wɔnyɛŋ wɔna yiŋtoo hewɔ ni mɛi feɔ nɔ ko, ni wɔnyɛɛɛ wɔna amɛtsuiiaŋ hu hewɔ lɛ, no baanyɛ aha wɔná susumɔ ni yashiɔ he ko. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, nɔ ko nɔ ko bɛ ni baanyɛ aha Yehowa kɛ Yesu aná susumɔ ni ejaaa loo nɔ ni yashiɔ he ko.—Abɛi 24:12; Mat. 9:4; Luka 5:22.

16, 17. Beni David kɛ Batsheba fite gbala lɛ, mɛni ekolɛ no ji yiŋtoo hewɔ ni Yehowa haaa agbe amɛ taakɛ emla lɛ biɔ ni afee lɛ?

16 Nyɛhaa wɔpɛia David kɛ Batsheba gbalafitemɔ lɛ he amaniɛbɔɔ lɛ mli wɔkwɛa. (2 Sam. 11:2-5) Yɛ Mose Mla lɛ naa lɛ, kulɛ esa akɛ agbe amɛ. (3 Mose 20:10; 5 Mose 22:22) Eyɛ mli akɛ Yehowa gbala amɛ toi moŋ, shi ehaaa agbe amɛ taakɛ emla lɛ biɔ ni afee lɛ. Ani Yehowa ye sane fɔŋ yɛ sane nɛɛ mli? Ani ejie niiaŋ yɛ David gbɛfaŋ, ni no ha ete shi ewo Lɛ diɛŋtsɛ eshishitoo mlai ni kpa ko bɛ he lɛ? Nakai ji bɔ ni Biblia kanelɔi komɛi nuɔ he.

17 Shi Yehowa wo gbalafitemɔ he mla nɛɛ koni adesai ni yeee emuu, ni nyɛɛɛ ana mɛi atsuiiaŋ lɛ adamɔ nɔ kɛkojo. Eyɛ mli akɛ amɛnyɛɛɛ amɛna mɛi atsuiiaŋ moŋ, shi mla nɛɛ ye bua amɛ ni amɛnyɛ amɛkɛ mɔ fɛɛ mɔ ye yɛ gbɛ kome nɔ. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, Yehowa baanyɛ ana mɛi atsuiiaŋ. (1 Mose 18:25; 1 Kron. 29:17) Hewɔ lɛ, esaaa akɛ wɔkpaa gbɛ akɛ mla ni Yehowa to he gbɛjianɔ kɛha kojolɔi ni yeee emuu lɛ ji nɔ ni baakudɔ lɛ. Kɛ́ nakai eji lɛ, kulɛ ebaafee tamɔ nɔ ni aanyɛ mɔ ko ni naa nii jogbaŋŋ nɔ koni ewo hiŋmɛi glase ni afee aha mɔ ko ni enaaa nii jogbaŋŋ. Yehowa baanyɛ akwɛ nɔ ni yɔɔ David kɛ Batsheba tsuiiaŋ koni ena kɛji amɛshwa amɛhe lɛɛlɛŋ. Ni beni ena akɛ amɛshwa amɛhe lɛɛlɛŋ lɛ, edamɔ no nɔ ena amɛ mɔbɔ, ni ejie suɔmɔ kpo etsɔɔ amɛ.

Yaa Nɔ Otao Yehowa Jalɛ Lɛ

18, 19. Mɛni baaye abua wɔ koni wɔkadamɔ wɔ diɛŋtsɛ wɔshishitoo mlai anɔ wɔkojo Yehowa?

18 Hewɔ lɛ, kɛ́ sane ko ni wɔkane yɛ Biblia lɛ mli, loo shihilɛ ko ni wɔkɛmiikpe ha wɔnu he akɛ Yehowa miiye sane fɔŋ lɛ, ekaba kɔkɔɔkɔ akɛ wɔɔdamɔ wɔ diɛŋtsɛ wɔshishitoo mlai anɔ wɔkojo Nyɔŋmɔ. Nyɛhaa wɔhaa ehia wɔjwɛŋmɔ mli akɛ jeee be fɛɛ be ni wɔbaanyɛ wɔle sane muu lɛ fɛɛ, ni ákɛ wɔsusumɔ lɛ baanyɛ afee nɔ ni ejaaa loo nɔ nɔ yashiɔ he ko. Wɔhiɛ akakpa nɔ kɔkɔɔkɔ akɛ “nuu mlifu tsuuu Nyɔŋmɔ jalɛ nii.” (Yak. 1:19, 20) Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, ebaŋ lɛ kɔkɔɔkɔ akɛ wɔtsui ‘mli baawo Yehowa la.’—Abɛi 19:3.

19 Taakɛ Yesu fee lɛ, nyɛhaa wɔkpɛlɛa nɔ be fɛɛ be akɛ Yehowa pɛ ji mɔ ni yɔɔ hegbɛ akɛ ewoɔ mla yɛ nɔ ni ja, kɛ nɔ ni hi he. (Mar. 10:17, 18) Bɔɔ mɔdɛŋ koni oná eshishitoo mlai lɛ ahe anɔkwa “nilee.” (Rom. 10:2; 2 Tim. 3:7) Kɛ́ wɔkpɛlɛ enɛɛmɛi anɔ, ni wɔba wɔjeŋ yɛ gbɛ ni kɛ Yehowa suɔmɔnaa nii kpãa gbee nɔ lɛ, wɔkɛ no tsɔɔ akɛ wɔmiitao “ejalɛ lɛ” tsutsu.—Mat. 6:33.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 5 Nilelɔ ko wie akɛ, abaanyɛ atsɔɔ Hela wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “aŋɔma shi” lɛ shishi hu akɛ, ‘nɔ ko ni amaa kɛkaiɔ mɔ ko.’ Hewɔ lɛ yɛ anɔkwale mli lɛ, nakai Yudafoi lɛ miima mfonirifeemɔŋ kaimɔnɔ ko ni akɛjie amɛyi, shi jeee Nyɔŋmɔ.

Ani Okaiɔ?

• Mɛni hewɔ ehe miihia waa ni wɔtao Yehowa jalɛ lɛ?

• Mɛɛ sui gbohii enyɔ esa akɛ wɔkwa?

• Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔtao Nyɔŋmɔ jalɛ lɛ tsutsu?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 9]

Mɛni wɔkaseɔ yɛ Yesu abɛbua ni kɔɔ hii enyɔ ni yasɔle yɛ sɔlemɔtsu lɛŋ lɛ he lɛ mli?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10]

Ani esaaa ákɛ akɛ gbi muu fɛɛ nyɔmɔwoo haa nitsulɔi ni atsɛ amɛ kɛmiiba gbɛkɛ ŋmɛji enumɔ mli lɛ?