Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Oblahii Kɛ Oblayei Bibii—Nyɛkahaa Nyɛtipɛŋfoi Nyɛa Nyɛnɔ

Oblahii Kɛ Oblayei Bibii—Nyɛkahaa Nyɛtipɛŋfoi Nyɛa Nyɛnɔ

Oblahii Kɛ Oblayei Bibii—Nyɛkahaa Nyɛtipɛŋfoi Nyɛa Nyɛnɔ

‘Nyɛhaa ŋoo ahia nyɛwiemɔ mli, ní nyɛle bɔ ni sa akɛ nyɛhaa mɔ fɛɛ mɔ hetoo.’—KOL. 4:6.

1, 2. Te oblahii kɛ oblayei bibii babaoo nuɔ soromɔ ni amɛaaha esoro amɛ lɛ he amɛhaa tɛŋŋ, ni mɛni hewɔ?

ŊWANEJEE ko bɛ he akɛ onu wiemɔ ni ji “tipɛŋfoi anɔnyɛɛ” lɛ dã, ni oná mli niiashikpamɔ hu. Ekolɛ mɔ ko ekɛɛ bo ni ofee nɔ ko ní bo diɛŋtsɛ ole akɛ ejaaa pɛŋ. Te onu he oha tɛŋŋ? Christopher ni eye afii 14 lɛ kɛɛ akɛ, “Bei komɛi lɛ, miná ni kulɛ manyɛ malaaje, loo kɛ́ jeee nakai lɛ mafee minii tamɔ minanemɛi skulbii lɛ koni ekasoro mi yɛ amɛhe.”

2 Ani otipɛŋfoi lɛ náa onɔ hewalɛ waa? Kɛ́ nakai eji lɛ, mɛni hewɔ? Ani yiŋtoo lɛ baanyɛ afee akɛ ootao ni amɛkpɛlɛ onɔ? Jeee be fɛɛ be eji tɔmɔ akɛ obaaná susumɔ ni tamɔ nakai. Anɔkwale sane ji akɛ, onukpai hu sumɔɔ ni amɛtipɛŋfoi akpɛlɛ amɛ nɔ. Mɔ ko mɔ ko sumɔɔɔ ni akpoɔ lɛ. Shi kɛ́ okpoo akɛ obaafee nɔ ko ni ejaaa lɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ mɛi komɛi sumɔŋ osane. Ebalɛ nakai yɛ Yesu po gbɛfaŋ. Shi fɛɛ sɛɛ lɛ, Yesu fee nɔ ni ja be fɛɛ be. Mɛi komɛi nyiɛ Nyɔŋmɔ Bi lɛ sɛɛ ni amɛbatsɔmɔ ekaselɔi, shi mɛi komɛi hu gbe ehe guɔ, ni ‘amɛbuuu lɛ nɔ ko.’—Yes. 53:3.

Te Tipɛŋfoi Anɔnyɛɛ Mli Wa Ha Tɛŋŋ?

3. Mɛni hewɔ eji tɔmɔ akɛ obaafee nɔ ni otipɛŋfoi lɛ biɔ ni ofee lɛ?

3 Bei komɛi lɛ, ekolɛ obaasumɔ ni ofee nɔ ni otipɛŋfoi lɛ biɔ ni ofee lɛ kɛkɛ koni amɛkpɛlɛ onɔ. Susumɔ ni tamɔ nakai lɛ ejaaa. Esaaa akɛ Kristofoi feɔ ‘abifabii ni kɔɔyɔɔ fɛɛ kɔɔyɔɔ hosoɔ amɛ.’ (Efe. 4:14) Gbekɛbii alakamɔ waaa. Shi ákɛ oblanyo loo oblayoo fioo lɛ, obaada obatsɔ onukpa. No hewɔ lɛ kɛ́ oheɔ oyeɔ akɛ ohilɛkɛhamɔ hewɔ Yehowa kɛ shishitoo mlai haa lɛ, no lɛ esa akɛ ohi shi yɛ naa. (5 Mose 10:12, 13) Kɛ́ ohiii shi yɛ nibii nɛɛ anaa lɛ, mɛi krokomɛi baaná onɔ hewalɛ. Nɔ ni esa akɛ okadi ji akɛ, kɛ́ oŋmɛ gbɛ ni mɛi krokomɛi ná onɔ hewalɛ lɛ, obafeɔ tamɔ tsobi yɛ amɛdɛŋ.—Nyɛkanea 2 Petro 2:19.

4, 5. (a) Te fee tɛŋŋ ni Aaron ha etipɛŋfoi nyɛ enɔ, ni mɛni obaanyɛ okase kɛjɛ mli? (b) Mɛɛ gbɛi anɔ otipɛŋfoi baanyɛ atsɔ amɛnyɛ onɔ?

4 Be ko lɛ, Mose nyɛmi nuu Aaron ha etipɛŋfoi nyɛ enɔ. Beni Israelbii lɛ bi lɛ koni efee nyɔŋmɔ ko eha amɛ lɛ, ebo amɛ toi. Aaron jeee mɔ ko ni bɛ ekãa. Dani enɛ baaba lɛ, be ko lɛ efata Mose he ni amɛkɛ Farao, ni ji nuu ni yɔɔ hegbɛ ni nɔ kwɔ fe fɛɛ yɛ Mizraim lɛ yawie. Aaron wie kɛ ekãa, ni ejaje Nyɔŋmɔ shɛɛ sane lɛ etsɔɔ Farao. Shi beni enyɛmimɛi Israelbii lɛ nyɛ enɔ lɛ, Aaron ha amɛye enɔ. Kwɛ bɔ ni tipɛŋfoi anɔnyɛɛ naa wa ha! Aaron nyɛ edamɔ Mizraim maŋtsɛ lɛ hiɛ, shi enyɛɛɛ edamɔ enyɛmimɛi Israelbii lɛ anɔnyɛɛ lɛ naa.—2 Mose 7:1, 2; 32:1-4.

5 Taakɛ Aaron nɔkwɛmɔnɔ lɛ tsɔɔ lɛ, jeee gbekɛbii, loo mɛi ni sumɔɔ akɛ amɛfee efɔŋ lɛ pɛ amɛtipɛŋfoi náa amɛnɔ hewalɛ. Tipɛŋfoi baanyɛ aná mɛi ni sumɔɔ ni amɛfee nɔ ni ja, ni bo hu ofata he lɛ anɔ hewalɛ. Ekolɛ otipɛŋfoi lɛ baabɔ mɔdɛŋ amɛnyɛ onɔ ní ofee efɔŋ kɛtsɔ mpoa ni amɛaatswa bo yɛ nɔ ko ni esaaa he, onaa ni amɛbaafolɔ, loo ohe fɛo ni amɛbaaye lɛ nɔ. Ekɔɔɔ he eko gbɛ nɔ ni wɔtipɛŋfoi baatsɔ amɛnyɛ wɔnɔ lɛ, ebɛ mlɛo akɛ wɔɔdamɔ naa. Shi kɛ́ wɔɔnyɛ wɔye nɔ lɛ, klɛŋklɛŋ lɛ, esa akɛ wɔná nɔmimaa yɛ nibii ni wɔheɔ wɔyeɔ lɛ mli.

“Nyɛtaoa Nyɛ Diɛŋtsɛ Nyɛmli Nyɛkwɛa”

6, 7. (a) Mɛni hewɔ esa akɛ oná nɔmimaa yɛ nibii ni oheɔ oyeɔ lɛ mli lɛ, ni te ooofee tɛŋŋ oná nɔmimaa nɛɛ? (b) Mɛɛ saji obaanyɛ obi ohe koni eha nɔmimaa ni oyɔɔ lɛ mli awa?

6 Kɛ́ obaanyɛ odamɔ tipɛŋfoi anɔnyɛɛ naa lɛ, klɛŋklɛŋ lɛ esa akɛ oná nɔmimaa akɛ nibii ni oheɔ oyeɔ, kɛ shishitoo mlai ni ohiɔ shi yɛ naa lɛ ja. (Nyɛkanea 2 Korintobii 13:5. *) Nɔmimaa ní obaaná lɛ baaye abua bo ni ofee ekãa, eyɛ mli akɛ ekolɛ osheɔ ohe gbeyei. (2 Tim. 1:7, 8) Shi kɛ́ mɔ ko yɛ ekãa po shi eyiŋ etɛ̃ɛɛ lɛ yɛ ehemɔkɛyeli lɛ he lɛ, ekolɛ ebaawa kɛha lɛ akɛ eeefã he. Belɛ mɛni hewɔ bo diɛŋtsɛ okwɛɛɛ akɛ nibii ni atsɔɔ bo kɛjɛɔ Biblia lɛ mli lɛ ji anɔkwale lo? Okɛ shishijee hemɔkɛyelii ni kɔɔ Nyɔŋmɔ he lɛ aje shishi. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, oheɔ oyeɔ akɛ Nyɔŋmɔ yɛ, ni onu ni mɛi etsɔɔ nɔ hewɔ ni amɛheɔ amɛyeɔ akɛ eyɛ lɛ. Belɛ bi ohe akɛ, ‘Mɛni haa miyiŋ tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ yɛ?’ Yiŋtoo ni yɔɔ sanebimɔ nɛɛ sɛɛ lɛ jeee akɛ eha oyiŋ afee bo kɔshikɔshi, shi moŋ koni ewaje ohemɔkɛyeli lɛ. Yɛ nakai gbɛ nɔ nɔŋŋ lɛ, bi ohe akɛ, ‘Mɛni haa mináa nɔmimaa akɛ Ŋmalɛi lɛ jɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛŋ?’ (2 Tim. 3:16) ‘Mɛni hewɔ miyɔɔ nɔmimaa akɛ wɔyɛ “naagbee gbii lɛ” amli lɛ?’ (2 Tim. 3:1-5) ‘Mɛni haa miheɔ miyeɔ akɛ Yehowa shishitoo mlai lɛ hi kɛha mi?’—Yes. 48:17, 18.

7 Ekolɛ obaashashao shi akɛ obaabi ohe saji ni tamɔ nɛkɛ, kɛ gbeyeishemɔ lɛ akɛ onaŋ amɛhetoi. Shi kɛ́ ofee nakai lɛ, etamɔ nɔ ni ooshashao shi akɛ oookwɛ olɔle lɛ pɛtrol geeji lɛ, kɛ gbeyeishemɔ lɛ akɛ obaana akɛ pɛtrol lɛ etã! Kɛ́ pɛtrol bɛ tanki lɛ mli lɛ, esa akɛ ole, koni onyɛ ofee he nɔ ko. Yɛ nakai gbɛ nɔ nɔŋŋ lɛ, kɛ́ ona akɛ oyiŋ etɛ̃ɛɛ bo yɛ nɔ ko he lɛ, ebaafee nɔ ni hi akɛ ooofee he nɔ ko.—Bɔf. 17:11.

8. Tsɔɔmɔ bɔ ni ooofee owaje nɔmimaa ni oyɔɔ akɛ nilee yɛ Nyɔŋmɔ famɔ akɛ atsi he kɛjɛ ajwamaŋbɔɔ he lɛ mli.

8 Susumɔ nɔkwɛmɔnɔ ko he. Biblia lɛ woɔ bo hewalɛ ní ‘ojo ajwamaŋbɔɔ naa foi!’ Bi ohe akɛ, ‘Mɛni hewɔ nilee yɔɔ nakai famɔ lɛ mli lɛ?’ Susumɔ yiŋtoi srɔtoi fɛɛ hewɔ ni otipɛŋfoi lɛ kɛ amɛhe woɔ enɛ mli lɛ he. Agbɛnɛ hu, susumɔ yiŋtoi srɔtoi ahewɔ ni mɔ ni kɛ ehe woɔ ajwamaŋbɔɔ mli lɛ ‘miifee esha eeshi lɛ diɛŋtsɛ egbɔmɔtso lɛ’ he. (1 Kor. 6:18) No sɛɛ lɛ, jwɛŋmɔ yiŋtoi lɛ anɔ, ni obi ohe akɛ: ‘Te emli nɔ ni ji gbɛ ni hi fe fɛɛ ni esa akɛ makɔ lɛ? Ani jwɛŋmɔ yɛ mli akɛ mikɛ mihe baawo bɔlɛnamɔ jeŋba sha mli?’ Susumɔ sane lɛ he ekoŋŋ, ni obi ohe akɛ, ‘Te manu he maha tɛŋŋ kɛ́ mikɛ mihe wo bɔlɛnamɔ jeŋba sha mli?’ Ekolɛ otipɛŋfoi lɛ ekomɛi baakpɛlɛ onɔ amrɔ nɔŋŋ, shi sɛɛ mli kɛ́ oyɛ ofɔlɔi kɛ onanemɛi Kristofoi lɛ amasɛi yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ lɛ, te obaanu he oha tɛŋŋ? Te obaanu he oha tɛŋŋ kɛ́ oosɔle oha Nyɔŋmɔ? Ani obaasumɔ lɛɛlɛŋ akɛ okɛ shidaamɔ kpakpa ni oyɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ ashã afɔle koni osa oklasbii lɛ ahiɛ?

9, 10. Mɛɛ gbɛ nɔ nɔmimaa ni oyɔɔ yɛ nibii ni oheɔ oyeɔ lɛ mli lɛ baanyɛ aye abua bo koni ofee ekãa kɛ́ oyɛ otipɛŋfoi ateŋ?

9 Kɛ́ oji gbekɛ ni miida kɛbatsɔ onukpa lɛ, belɛ oshɛ afii ni ojwɛŋmɔ mli miigbele waa lɛ mli. (Nyɛkanea Romabii 12:1, 2.) Be nɛɛ ji be ni esa akɛ bo diɛŋtsɛ okɛ hiɛdɔɔ asusu bɔ ni onaa Yehowa Odasefonyo ni oji lɛ ohaa lɛ he. Niiahesusumɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ baaye abua bo ni owaje nɔmimaa ni oyɔɔ yɛ nibii ni oheɔ oyeɔ lɛ mli lɛ. Kɛkɛ lɛ, kɛ́ otipɛŋfoi miinyɛ onɔ koni ofee nɔ ko ni ejaaa lɛ, obaanyɛ oha amɛ hetoo kɛ nɔmimaa amrɔ nɔŋŋ. Obaanu he tamɔ bɔ ni wɔnyɛmi Kristofonyo oblayoo ko nu he beni ekɛɛ akɛ: “Kɛ́ midamɔ tipɛŋfoi anɔnyɛɛ naa lɛ, nɔ ni etsɔɔ kɛkɛ ji akɛ miiha amɛle nɔ gbɔmɔ ni miji. Ejeee jamɔ ko kɛkɛ ni mikɛ mihe miiwo mli. Mijamɔ lɛ náa misusumɔi, otii ni mikɛmamɔɔ mihiɛ, mijeŋba, kɛ mishihilɛ nɔ hewalɛ waa.”

10 Hɛɛ, ebiɔ hiɛmiamɔ dani obaanyɛ oya nɔ ofee nɔ ni ole akɛ eja. (Luka 13:24) Ni ekolɛ obaabi ohe kɛji sɛɛnamɔ yɛ he akɛ ooofee nakai. Shi ha enɛ ahi ojwɛŋmɔ mli: Kɛ́ ofee onii tamɔ nɔ ni ootao osa amɛ hiɛ, loo ohiɛ miigbo yɛ ohemɔkɛyeli lɛ he lɛ, amɛbaayoo sɛɛ, ni ekolɛ no moŋ baaha amɛnyɛ onɔ waa. Shi kɛ́ okɛ nɔmimaa wie lɛ, ekolɛ ebaafee bo naakpɛɛ akɛ amɛbaakpa onaa gbamɔ oya.—Nyɛkɛtoa Luka 4:12, 13 lɛ he.

‘Jwɛŋmɔ Hetoo ni Obaaha lɛ He’

11. Kɛ́ osaa ohe oto tipɛŋfoi anɔnyɛɛ lɛ, mɛɛ sɛɛnamɔ yɔɔ he?

11 Nɔ kroko ni he hiaa ni baaha odamɔ tipɛŋfoi anɔnyɛɛ naa ji ohe ni ooosaa oto. (Nyɛkanea Abɛi 15:28.) Kɛ́ otsɔ hiɛ osusu shihilɛi ni obaanyɛ okɛkpe lɛ ahe lɛ, no tsɔɔ akɛ oosaa ohe oto. Bei komɛi lɛ kɛ́ osusu nii ahe kɛtsɔ hiɛ lɛ, ebaanyɛ eye ebua bo koni okɛ shihilɛ ni naa wa akakpe. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ŋɔɔ lɛ akɛ ona oskulbii lɛ ekomɛi yɛ shɔŋŋ ni amɛmiishɛre zigaret. Kɛ́ okwɛ lɛ, ani amɛbaasumɔ ni amɛha bo eko ni oshɛre? Kɛ́ ona akɛ ebaanyɛ eba lɛ nakai lɛ, mɛni obaanyɛ ofee? Abɛi 22:3 lɛ kɛɔ akɛ: “Hiɛtɛ̃lɔ naa efɔŋ ní baa, ni eteeɔ ehe.” Kɛ́ otsɔ he kroko lɛ, ekolɛ no baaha okɛ shihilɛ ni tamɔ nakai akakpe kwraa. Kɛ́ ofee nakai lɛ, no etsɔɔɔ akɛ osheɔ gbeyei; eji nilee gbɛ.

12. Kɛ́ mɔ ko miitao eye ohe fɛo lɛ, mɛni ji hetoo ni sa ni obaanyɛ okɛha lɛ?

12 Ni kɛ́ onyɛɛɛ ojo shihilɛ lɛ naa foi hu? Ŋɔɔ lɛ akɛ otipɛŋfonyo ko bi bo akɛ, “No hewɔ lɛ, ootsɔɔ akɛ onako bɔlɛ dã?” Nɔ ni baaye abua bo ji ni okɛ ŋaawoo ni yɔɔ Kolosebii 4:6 lɛ atsu nii, jɛmɛ kɛɔ akɛ: “Nyɛhaa nyɛwiemɔ he abaa nyam daa, ni ŋoo ahi mli, ní nyɛle bɔ ni sa akɛ nyɛhaa mɔ fɛɛ mɔ hetoo.” Taakɛ ŋmalɛ nɛɛ tsɔɔ lɛ, shihilɛ lɛ baatsɔɔ bɔ ni obaaha hetoo oha. Ekolɛ ehe ebahiaŋ ni oshiɛ kakadaŋŋ oha lɛ. Ekolɛ hetoo kuku ni obaaha lɛ lɛ kɛkɛ fa. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, obaanyɛ oha sanebimɔ lɛ hetoo kuku akɛ, “Hɛɛ, minako bɔlɛ dã,” aloo “Enɛ jeee osane.”

13. Kɛ́ otipɛŋfonyo ko miiye ohe fɛo lɛ, mɛni hewɔ sɛɛyoomɔ baanyɛ aha oná hetoo ni sa kɛha lɛ?

13 Bei pii lɛ, Yesu haa mɛi hetoo kuku kɛ́ nɔ kpakpa ko ejɛŋ wiemɔ babaoo ni ebaawie lɛ mli kɛba. Beni Herode bibii Yesu saji po lɛ, ehaaa lɛ ekome folo po hetoo. (Luka 23:8, 9) Bei pii lɛ, kɛ́ mɛi bi wɔ saji ni sɛɛnamɔ bɛ he lɛ, ebaafee nɔ ni hi akɛ wɔbaafee dioo. (Abɛi 26:4; Jaj. 3:1, 7) Shi ekolɛ obaayɔse akɛ mɔ ko ni biɔ bo sane lɛ—ekolɛ akɛni eena lɛ sane srɔto ko akɛ okɛ ohe wooo bɔlɛnamɔ jeŋba sha mli lɛ hewɔ lɛ—hiɛ jwɛŋmɔ ni ja yɛ gbɛ ko nɔ, kɛ́ mɔ lɛ wie ohe musubɔɔ wiemɔ yɛ shishijee po. (1 Pet. 4:4) Kɛ́ nakai eji lɛ, ekolɛ ehe baahia ni ogbála ohemɔkɛyeli lɛ mli jogbaŋŋ otsɔɔ lɛ. Kaaha gbeyeishemɔ ha omua onaa. Daa nɛɛ ‘saamɔ ohe oto koni oná hetoo oha.’—1 Pet. 3:15.

14. Kɛ́ okɛ tipɛŋfoi anɔnyɛɛ kpe yɛ shihilɛi komɛi amli lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ obaanyɛ okɛ hiɛshikamɔ atsu nii kɛtsɔ sane lɛ obu otipɛŋfoi lɛ anɔ?

14 Yɛ shihilɛi komɛi amli lɛ, obaanyɛ otsɔ sane lɛ obu mɔ lɛ nɔ. Shi esa akɛ obɔ mɔdɛŋ ni okɛ hiɛshikamɔ afee enɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ oskulnyo ko kɛ zigaret ha bo ni oshɛre lɛ, obaanyɛ okɛɛ lɛ akɛ, “Dabi, mishɛreee,” ní okɛshi sɛɛ akɛ, “Misusu akɛ ohiɛ etɛ̃ fe mɔ ni shɛreɔ zigaret eei!” Ani oona bɔ ni no baaha otsɔ sane lɛ obu enɔ? Yɛ nɔ najiaŋ ni kulɛ oootsɔɔ onaanyo lɛ nɔ hewɔ ni oshɛreee zigaret lɛ, ohetoo lɛ baaha ejwɛŋ nɔ hewɔ ni eshɛreɔ zigaret lɛ nɔ. *

15. Mɛɛ be ji be ni sa jogbaŋŋ ni esa akɛ oshi otipɛŋfoi ateŋ kɛ́ amɛmiinyɛ onɔ ni ofee nii ni esaaa, ni mɛni hewɔ?

15 Shi kɛ́ yɛ omɔdɛŋbɔɔ nɛɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, otipɛŋfoi lɛ efɔ̃ɔɔ hu lɛ? No lɛ, ebaafee nɔ ni nilee yɔɔ mli akɛ oooshi jɛmɛ. Kɛ́ otsɛ yɛ jɛmɛ lɛ, ewaaa akɛ oooŋmɛɛ saji ahe kɛsaa yɛ gbɛ ko nɔ. No hewɔ lɛ, shi jɛmɛ. Kɛ́ ofee nakai lɛ, no etsɔɔɔ akɛ amɛye onɔ. Ejaakɛ onyɛ odamɔ shihilɛ lɛ naa. Otsɔɔɔ tsobi yɛ otipɛŋfoi lɛ adɛŋ, ni oha Yehowa tsui nyɔ emli.—Abɛi 27:11.

Too ‘Gbɛjianɔ ni Baaha Oye Omanye’

16. Mɛɛ gbɛ nɔ mɛi komɛi ni kɛɔ akɛ amɛji Kristofoi lɛ baanyɛ anyɛ̃ wɔnɔ ní wɔfee nii ni esaaa?

16 Bei komɛi lɛ, oblahii kɛ oblayei krokomɛi ni kɛɛ amɛji Yehowa tsuji lɛ baanyɛ̃ wɔnɔ koni wɔkɛ wɔhe awo nifeemɔi ni esaaa amli. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ kɛ́ oyashɛ henaabuamɔ ko ní mɔ ko ni tamɔ nakai to he gbɛjianɔ lɛ shishi, ni ona akɛ mɔ ko ni eda bɛ jɛmɛ ni baakwɛ nɔ lɛ, mɛni esa akɛ ofee? Aloo oblanyo ko loo oblayoo ko ní kɛɛ eji Kristofonyo kɛ dãa ba henaabuamɔ ko shishi, ni yɛ mla naa lɛ, bo kɛ mɛi krokomɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ shɛko mɛi ni baanyɛ anu dãa lɛ, mɛni esa akɛ ofee? Obaanyɛ okɛ shihilɛi srɔtoi ní ehe baahia ni okɛ ohenilee ni Biblia lɛ etsɔse lɛ lɛ atsu nii yɛ mli lɛ akpe. Kristofonyo ko ni eye afii 16 lɛ kɛɛ akɛ: “Mi kɛ minyɛmi yoo lɛ shi sini tsu ko mli beni wɔna akɛ wiemɔ sha eyi sini ni wɔkwɛɔ lɛ mli lɛ. Mɛi krokomɛi ni wɔkɛtee jɛmɛ lɛ kpɛ amɛyiŋ akɛ amɛshiŋ jɛmɛ. Wɔfɔlɔi lɛ jie wɔyi yɛ nɔ ni wɔfee lɛ hewɔ. Shi mɛi ni wɔkɛtee lɛ mli fu wɔ ejaakɛ amɛsusu akɛ wɔnifeemɔ lɛ ha ebafee tamɔ nɔ ni gbɔmɛi gbohii ji amɛ.”

17. Kɛ́ ooya henaabuamɔ ko shishi lɛ, mɛni obaanyɛ ofee koni onyɛ okɛ Nyɔŋmɔ shishitoo mlai lɛ atsu nii?

17 Taakɛ niiashikpamɔ ni atsĩ tã kɛtsɔ hiɛ lɛ tsɔɔ lɛ, ebɛ mlɛo akɛ okɛ ohenilee ni Biblia lɛ etsɔse lɛ lɛ baatsu nii. Shi yaa nɔ ofee nɔ ni ole akɛ eja lɛ. Saamɔ ohe oto. Kɛ́ ooya henaabuamɔ ko shishi lɛ, kpɛɛ oyiŋ yɛ bɔ ni obaafee oshi jɛmɛ kɛ́ okɛ shihilɛ ko ní okpaaa gbɛ kpe lɛ he. Oblahii kɛ oblayei komɛi kɛ amɛfɔlɔi kpaŋɔ kɛtsɔɔ hiɛ akɛ kɛ́ amɛtswa amɛ tɛlifoŋ nɔŋŋ lɛ, belɛ esa akɛ amɛbawó amɛ kɛya shĩa mra. (Lala 26:4, 5) ‘Gbɛjianɔtoo’ ni tamɔ nɛkɛ lɛ ‘haa mɔ yeɔ omanye.’—Abɛi 21:5, NW.

“Ha Omii Ashɛ Ohe yɛ Oblahiiaŋ”

18, 19. (a) Mɛni hewɔ obaanyɛ oná nɔmimaa akɛ Yehowa miisumɔ ní oná miishɛɛ lɛ? (b) Te Nyɔŋmɔ buɔ mɛi ni damɔɔ tipɛŋfoi anɔnyɛɛ naa lɛ ehaa tɛŋŋ?

18 Yehowa bɔ bo koni shihilɛ aŋɔɔ onaa, ni eesumɔ ni oná miishɛɛ. (Nyɛkanea Jajelɔ 11:9.) Kaimɔ akɛ “esha mli ŋɔɔmɔ be fioo ko” kɛkɛ ji nɔ ni otipɛŋfoi lɛ ateŋ mɛi babaoo náa mli ŋɔɔmɔ lɛ. (Heb. 11:25) Anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ miisumɔ ní oná nɔ ko ni fe no. Eesumɔ ni oná miishɛɛ kɛya naanɔ. No hewɔ lɛ, kɛ́ okɛ shihilɛ ko ni baaha ofee nɔ ko ní ole akɛ ejaaa yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ kpe lɛ, kaimɔ akɛ ohilɛkɛhamɔ hewɔ ni Yehowa biɔ ni ofee esuɔmɔnaa nii lɛ.

19 Ákɛ oblanyo loo oblayoo lɛ, esa akɛ ole akɛ kɛ́ otipɛŋfoi lɛ kpɛlɛ onɔ po lɛ, yɛ afii komɛi asɛɛ lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ amɛteŋ mɛi babaoo kaiŋŋ ogbɛ́i po. Shi kɛ́ odamɔ tipɛŋfoi anɔnyɛɛ naa lɛ, Yehowa le, ni ehiɛ kpaŋ bo, loo onɔkwayeli lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ. ‘Ebaagbele ŋwɛi samfɛji lɛ anaa eha bo, ni ebaafɔse jɔɔmɔ eha bo ní ateke nɔ.’ (Mal. 3:10) Kɛfata he lɛ, ebaajɛ suɔmɔ mli eha bo mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, koni onyɛ ofee nɔ ko ni onyɛɛɛ ofee amrɔ nɛɛ. Hɛɛ, Yehowa baanyɛ eye ebua bo koni onyɛ odamɔ tipɛŋfoi anɔnyɛɛ naa!

[Shishigbɛ niŋmai]

^ kk. 6 2 Korintobii 13:5 (Ga Biblia hee) lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɛkaa nyɛ diɛŋtsɛ nyɛhe nyɛkwɛa akɛ nyɛyɛ hemɔkɛyeli lɛ mli lo? Nyɛtaoa nyɛ diɛŋtsɛ nyɛmli nyɛkwɛa. Aloo nyɛleee yɛ nyɛ diɛŋtsɛ nyɛhe akɛ Yesu Kristo yɛ nyɛmli? Kɛ́ nyɛleee nakai lɛ, mɛi ni esaaa kwraa ji nyɛ.”

^ kk. 14 Kwɛmɔ akrabatsa ni yitso ji “Peer-Pressure Planner” ni yɔɔ Questions Young People Ask—Answers That Work wolo lɛ, Kpo 2, baafa 132 kɛ 133 lɛ mli lɛ.

Ani Okaiɔ?

• Te tipɛŋfoi anɔnyɛɛ naa wa ha tɛŋŋ?

• Kɛ́ okɛ tipɛŋfoi anɔnyɛɛ miikpe lɛ, mɛni hewɔ nɔmimaa ni oyɔɔ yɛ nibii ni oheɔ oyeɔ lɛ mli lɛ baanyɛ aha onyɛ odamɔ naa lɛ?

• Te ooofee tɛŋŋ osaa ohe oto tipɛŋfoi anɔnyɛɛ?

• Te ofeɔ tɛŋŋ oleɔ akɛ Yehowa hiɛ sɔɔ onɔkwayeli lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 8]

Mɛni hewɔ Aaron kpɛlɛ ni efee shika tsinabi lɛ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10]

Saamɔ ohe oto—tsɔ hiɛ okpɛ oyiŋ yɛ nɔ ni obaakɛɛ lɛ he