Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ha Maŋtsɛ Ni Nyɔŋmɔ Mumɔ Lɛ Tsɔɔ Lɛ Gbɛ Lɛ Ajɔɔ Bo!

Ha Maŋtsɛ Ni Nyɔŋmɔ Mumɔ Lɛ Tsɔɔ Lɛ Gbɛ Lɛ Ajɔɔ Bo!

Ha Maŋtsɛ Ni Nyɔŋmɔ Mumɔ Lɛ Tsɔɔ Lɛ Gbɛ Lɛ Ajɔɔ Bo!

“Yehowa mumɔ lɛ aaahi enɔ.”—YES. 11:2.

1. Mɛɛ ŋkɔmɔ mɛi komɛi eye yɛ je lɛŋ naagbai lɛ ahewɔ?

YƐ AFI 2006 lɛ, ŋulamii ahe nilelɔ Stephen Hawking bi akɛ: “Akɛni je lɛ mli eyi obɔ kɛ maŋkwramɔŋ basabasafeemɔ, ni adesai ashihilɛ kɛ nibii ni baa wala yi lɛ hu miifite kwraa hewɔ lɛ, te aaafee tɛŋŋ ni adesai aaanyɛ ahi shi yɛ je lɛ mli afii 100 ekoŋŋ lɛ?” Aŋma yɛ sane ko ni je kpo yɛ adafitswaa wolo ni ji New Statesman lɛ mli akɛ: “Wɔnyɛko wɔha ohia sɛɛ afo, loo wɔha toiŋjɔlɛ aba jeŋ fɛɛ. Yɛ no najiaŋ lɛ, wɔha mɛi babaoo miiye ohia, ni toiŋjɔlɛ hu bɛ jeŋ fɛɛ. Jeee akɛ wɔbɔko he mɔdɛŋ. Wɔka nɔ fɛɛ nɔ wɔkwɛ, kɛjɛ kɔmunist nɔyeli nɔ kɛyashi nɔyeli ni haa maŋbii lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ náa heyeli yɛ jarayeli he saji amli lɛ nɔ; kɛjɛ Jeŋmaji Akpaŋmɔ ni ato ni akɛfo ta sɛɛ lɛ nɔ kɛyashi nuklea tawuu nibii anaa ni abuaa koni akɛtsĩ ta naa lɛ nɔ. Wɔwuu tai babaoo koni wɔkɛfo tai asɛɛ akɛni wɔsusuɔ akɛ wɔle bɔ ni wɔɔfee wɔha tai asɛɛ afo lɛ hewɔ.”

2. Mɛɛ gbɛ nɔ etsɛŋ ni Yehowa baatsɔɔ akɛ lɛ ji mɔ ni sa akɛ eyeɔ shikpɔŋ lɛ nɔ?

2 Wiemɔi ni tamɔ nɛkɛ efeee Yehowa tsuji naakpɛɛ. Biblia lɛ kɛɔ wɔ akɛ abɔɔɔ adesai koni amɛye amɛ diɛŋtsɛ amɛhe nɔ. (Yer. 10:23) Yehowa pɛ ji mɔ ni sa akɛ wɔ-Nɔyelɔ. No hewɔ lɛ, lɛ ji mɔ ni yɔɔ hegbɛ akɛ etsɔɔ bɔ ni esa akɛ wɔhi shi wɔha, oti ni esa akɛ wɔkɛma wɔhiɛ yɛ wɔshihilɛ mli, kɛ bɔ ni wɔɔfee wɔshɛ nakai oti lɛ he. Kɛfata he lɛ, etsɛŋ ni ekɛ hegbɛ ni eyɔɔ lɛ baatsu nii kɛfo mɔdɛŋ ni adesai bɔɔ akɛ amɛye amɛ diɛŋtsɛ amɛhe nɔ ní yeŋ omanye kɔkɔɔkɔ lɛ sɛɛ. Yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, ebaakpata mɛi fɛɛ ni kpoɔ Yehowa, ni ji mɔ pɛ ni sa akɛ eyeɔ wɔnɔ lɛ ahiɛ ejaakɛ nakai ni amɛfeɔ lɛ tsɔɔ akɛ amɛmiisumɔ ni adesai aya nɔ atsɔmɔ nyɔji kɛha esha, kɛ “je nɛŋ nyɔŋmɔ lɛ,” ni ji Satan Abonsam, ni amɛkatsɔmɔ mɛi ni eye emuu.—2 Kor. 4:4.

3. Mɛni Yesaia gba kɛkɔ Mesia lɛ he?

3 Yɛ jeŋ hee ni ji Paradeiso lɛ mli lɛ, Yehowa baatsɔ Mesia Maŋtsɛyeli lɛ nɔ eye adesai anɔ kɛ suɔmɔ. (Dan. 7:13, 14) Yesaia gba kɛkɔ Maŋtsɛyeli nɛɛ nɔ Maŋtsɛ lɛ he akɛ: “Tsofɔ́ ko aaakwɛ̃ kɛaajɛ Ishai tso kuku lɛŋ, tso nine aaajɛ eshishifã lɛŋ awo yibii; ni Yehowa mumɔ lɛ aaahi enɔ, ŋaalee kɛ sanesɛɛkɔmɔ mumɔ lɛ, ŋaawoo kɛ hewalɛ mumɔ lɛ, nilee kɛ Yehowa gbeyeishemɔ mumɔ lɛ.” (Yes. 11:1, 2) Mɛɛ gbɛi anɔ Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ eha Yesu Kristo, ni ji ‘tsofɔ́ ni kwɛ̃ kɛjɛ Ishai tso kuku lɛŋ’ lɛ efee mɔ ni sa akɛ eyeɔ adesai anɔ? Mɛɛ jɔɔmɔi enɔyeli lɛ kɛaaba? Ni mɛni esa akɛ wɔfee koni wɔnine ashɛ jɔɔmɔi nɛɛ anɔ?

Nyɔŋmɔ ji Mɔ ni Ha Yesu Sa Kɛha Nɔyeli

4-6. Mɛɛ nibii ni he hiaa ni Yesu le lɛ baaha enyɛ esɔmɔ akɛ Maŋtsɛ, Osɔfonukpa kɛ Kojolɔ ni yɔɔ nilee kɛ musuŋtsɔlɛ?

4 Yehowa miisumɔ ni etsɔ Maŋtsɛ, Osɔfonukpa kɛ Kojolɔ ko ni yɔɔ nilee kɛ musuŋtsɔlɛ lɛ gbɛtsɔɔmɔ nɔ eha adesai ni sɔmɔɔ lɛ lɛ aye emuu. No hewɔ ni Nyɔŋmɔ hala Yesu Kristo, mɔ ni etsɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ eha efee mɔ ni sa kɛha sɔ̃i ni he hiaa waa nɛɛ ahe nitsumɔ lɛ. Susumɔ yiŋtoi komɛi ahewɔ ni Yesu baatsu sɔ̃i ni Nyɔŋmɔ kɛwo edɛŋ lɛ ahe nii jogbaŋŋ kɛmɔ shi lɛ he.

5 Mɔ ko bɛ ni le Nyɔŋmɔ jogbaŋŋ fe Yesu. Bi koome lɛ kɛ Tsɛ lɛ ehi shi be kplaŋŋ fe mɔ fɛɛ mɔ, eeenyɛ efee akɛ afii akpekpe toi akpei abɔ. Yɛ nakai be lɛ mli lɛ, Yesu ná Yehowa he nilee jogbaŋŋ kɛmɔ shi aahu akɛ abaanyɛ atsɛ lɛ akɛ “Nyɔŋmɔ ni anaaa lɛ subaŋ.” (Kol. 1:15) Yesu diɛŋtsɛ kɛɛ akɛ: “Mɔ ni ena mi lɛ, ena tsɛ lɛ.”—Yoh. 14:9.

6 Yɛ Yehowa sɛɛ lɛ, mɔ ko bɛ ni le adebɔɔ fɛɛ, ni adesai fata he lɛ ahe nii jogbaŋŋ fe Yesu. Kolosebii 1:16, 17 lɛ kɛɔ akɛ: “[Nyɔŋmɔ Bi] lɛ mli abɔ nii fiaa yɛ, nii ni yɔɔ ŋwɛi kɛ nii ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ, nii ni anaa kɛ nii ni anaaa . . . Ni lɛ nɔŋŋ eyɔɔ dani nii fiaa yɔɔ, ni nii fiaa lɛ, emli nɔŋŋ emamɔ shi yɛ.” Ani enɛ efeee bo naakpɛɛ? Ákɛ Nyɔŋmɔ “ŋaalɔ” lɛ, Yesu fata ehe kɛbɔ nibii krokomɛi fɛɛ. No hewɔ lɛ, ele nibii ni yɔɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ jogbaŋŋ, kɛjɛ nibii nyɛkɛsiɔɔ ni wɔhiŋmɛi nyɛŋ ana lɛ nɔ kɛyashi adesai ajwɛŋmɔ ni yɔɔ naakpɛɛ lɛ nɔ. Hɛɛ, nilee eyi Kristo obɔ!—Abɛi 8:12, 22, 30, 31.

7, 8. Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ ye ebua Yesu yɛ esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli?

7 Akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ fɔ Yesu mu. Yesu kɛɛ akɛ: “Nuŋtsɔ [Yehowa] Mumɔ lɛ yɛ minɔ, no hewɔ lɛ efɔ mi mu, koni mijaje sanekpakpa lɛ mitsɔɔ ohiafoi; etsu mi koni mibatsá mɛi ní amɛtsui ekumɔ lɛ, koni mishiɛ heyeli mitsɔɔ nomi lɛ, kɛ hiŋmɛigbelemɔ ha shwilafoi, koni miŋmɛɛ pilafoi lɛ ahe ní amɛye amɛhe, ní mishiɛ afi ko ni sa Nuŋtsɔ [Yehowa] hiɛ.” (Luka 4:18, 19) Eka shi faŋŋ akɛ beni abaptisi Yesu lɛ, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ha ekai nibii ni ekase dani eba shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, ni nɔ ni Nyɔŋmɔ miisumɔ ní etsu akɛ Mesia yɛ eshikpɔŋ nɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ hu fata nibii ni ekai lɛ ahe.—Nyɛkanea Yesaia 42:1; Luka 3:21, 22; Yohane 12:50.

8 Akɛni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ná Yesu nɔ hewalɛ, ni agbɛnɛ hu Yesu eye emuu yɛ gbɔmɔtsoŋ kɛ jwɛŋmɔŋ hewɔ lɛ, jeee akɛ lɛ ji gbɔmɔ ni fe mɔ fɛɛ mɔ ni ehi shi pɛŋ kɛkɛ, shi moŋ eji Tsɔɔlɔ ni fe tsɔɔlɔi fɛɛ ni ehi shikpɔŋ lɛ nɔ pɛŋ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, etoibolɔi lɛ “ahe jɔ̃ amɛhe yɛ enitsɔɔmɔ lɛ hewɔ.” (Mat. 7:28) Yiŋtoo kome hewɔ ji akɛ, Yesu ha ana nibii ni haa adesai naa nɔ lɛ—esha, emuu ni ayeee, kɛ Nyɔŋmɔ he nilee ni abɛ. Kɛfata he lɛ, enyɛ ena nɔ ni yɔɔ mɛi atsui mli diɛŋtsɛ, ni ekɛ mɛi ye yɛ bɔ ni amɛji yɛ amɛtsuiŋ lɛ naa.—Mat. 9:4; Yoh. 1:47.

9. Mɛɛ gbɛ nɔ niiashikpamɔ ní Yesu ná yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ hesusumɔ eha hekɛnɔfɔɔ ni oyɔɔ yɛ emli akɛ Nɔyelɔ lɛ mli ewa?

9 Yesu hi shi akɛ adesa. Niiashikpamɔ ni Yesu ná akɛ adesa, kɛ adesai ni yeee emuu ni ekɛbɔ gbagbalii lɛ ha efee mɔ ni sa akɛ eyeɔ Maŋtsɛ. Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Nibii fɛɛ gbɛfaŋ lɛ esa akɛ [Yesu] atamɔ enyɛmimɛi lɛ, koni etsɔ̃ mɔbɔnalɔ kɛ anɔkwa osɔfonukpa yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ, koni ekpa maŋ lɛ yi musu. Ejaakɛ akɛni lɛ diɛŋtsɛ lɛ ena amanehulu ni aka lɛ hewɔ lɛ, enyɛɔ eyeɔ ebuaa mɛi ni akaa amɛ lɛ.” (Heb. 2:17, 18) Akɛni “aka” Yesu hewɔ lɛ, ebaanyɛ enu mɛi ni tsɔɔ kaa mli lɛ ashishi. Ana Yesu musuŋtsɔlɛ lɛ faŋŋ yɛ eshikpɔŋ lɛ nɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. Helatsɛmɛi, kpajelɔi, mɛi ni naa nɔ—kɛ gbekɛbii po—nyɛ amɛtsi amɛbɛŋkɛ lɛ. (Mar. 5:22-24, 38-42; 10:14-16) Heshibalɔi kɛ mɛi ni miisumɔ ní amɛkase Nyɔŋmɔ he nii lɛ hu nyɛ amɛtsi amɛbɛŋkɛ lɛ. Shi henɔwolɔi, kuɛŋtilɔi, kɛ mɛi ni ‘bɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔ’ lɛ yɛ amɛmli lɛ kpoo lɛ, amɛnyɛ lɛ, ni amɛte shi amɛwo lɛ.—Yoh. 5:40-42; 11:47-53.

10. Mɛɛ gbɛ ni nɔ bɛ nɔ Yesu tsɔ etsɔɔ akɛ esumɔɔ wɔ?

10 Yesu kɛ ewala ŋmɛ shi eha wɔ. Ekolɛ nɔ ni haa Yesu feɔ mɔ ni sa fe mɔ fɛɛ mɔ akɛ Nɔyelɔ lɛ ji shwelɛ ni ená akɛ egbo eha wɔ lɛ. (Nyɛkanea Lala 40:7-11.) Kristo kɛɛ akɛ: “Mɔ ko bɛ suɔmɔ ni da fe enɛ, akɛ mɔ aaaŋɔ ewala eŋmɛ shi eha eshieŋtsɛmɛi.” (Yoh. 15:13) Hɛɛ, nɔ ni tamɔɔɔ adesai nɔyelɔi ni yeee emuu ni bei pii lɛ amɛhiɔ ogbɔjɔ shihilɛ mli be mli ni amɛshishibii lɛ miipiŋ lɛ, Yesu kɛ lɛ diɛŋtsɛ ewala ŋmɛ shi ha adesai.—Mat. 20:28.

Aha lɛ Hegbɛ ni Ekɛ Kpɔ̃mɔnɔ lɛ Atsu Nii

11. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔná hekɛnɔfɔɔ kwraa yɛ Yesu mli akɛ wɔ-Kpɔlɔ lɛ?

11 Kwɛ bɔ ni esa jogbaŋŋ akɛ Yesu ni ji Osɔfonukpa lɛ ji mɔ ni baanyiɛ hiɛ koni akɛ ekpɔ̃mɔ afɔleshaa lɛ atsu nii koni wɔná he sɛɛ! Yɛ anɔkwale mli lɛ, beni Yesu sɔmɔɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, eha ana nɔ ni ebaafee akɛ wɔ-Kpɔ̃lɔ yɛ afii akpe ni ekɛbaaye nɔ lɛ mli, ni wɔbaanyɛ wɔná enɛ mli gbɛfaŋnɔ kɛ́ wɔye anɔkwa. Etsa helatsɛmɛi kɛ kpajelɔi, etée gbohii ashi, elɛ mɛi babaoo, ni enyɛ ekudɔ nibii tamɔ kɔɔyɔɔ kɛ ŋshɔ po. (Mat. 8:26; 14:14-21; Luka 7:14, 15) Kɛfata he lɛ, efeee nibii nɛɛ koni ekɛ hegbɛ kɛ hewalɛ ni eyɔɔ lɛ ashwã, shi moŋ koni ekɛjie musuŋtsɔlɛ kɛ suɔmɔ kpo. Beni kpitiyelɔ ko batutɔ lɛ koni etsa lɛ lɛ, ekɛɛ lɛ akɛ, “Miisumɔ.” (Mar. 1:40, 41) Yɛ Yesu Afii Akpe Nɔyeli lɛ mli lɛ, ebaajie musuŋtsɔlɛ ni tamɔ nakai nɔŋŋ kpo yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ.

12. Mɛɛ gbɛ nɔ Yesaia 11:9 lɛ baaba mli?

12 Kɛfata he lɛ, Kristo kɛ mɛi ni baafata ehe kɛye nɔ lɛ baatsa gbɛjianɔtoo ni akɛtsɔseɔ gbɔmɛi koni amɛná Nyɔŋmɔ he nilee ní Yesu je shishi aaafee afii 2,000 ni eho nɛ lɛ nɔ. Belɛ wiemɔi ni yɔɔ Yesaia 11:9 lɛ baaba mli akɛ: “Shikpɔŋ lɛ nɔ aaayi obɔ kɛ Yehowa he nilee lɛ, tamɔ bɔ ni nu ha ŋshɔ shishi lɛ.” Eka shi faŋŋ akɛ, nɔ ni baafata tsɔsemɔ ni kɔɔ Nyɔŋmɔ he nɛɛ he ji, gbɛtsɔɔmɔ ni kɔɔ bɔ ni aaafee akwɛ shikpɔŋ lɛ kɛ enɔ adebɔɔ nibii babaoo lɛ anɔ, taakɛ afã Adam ni efee lɛ. Yiŋtoo hewɔ ni Nyɔŋmɔ bɔ adesai ni atsi ta yɛ 1 Mose 1:28 lɛ baaba mli, ni akɛ kpɔ̃mɔ afɔleshaa lɛ baatsu nii kɛmɔ shi dani afii 1,000 lɛ baaba naagbee.

Aha lɛ Hegbɛ ni Ekojo

13. Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu tsɔɔ yɛ akɛ esumɔɔ jalɛ?

13 Kristo ji “mɔ ni Nyɔŋmɔ efã akɛ hiɛkalɔi kɛ gbohii fɛɛ akojolɔ lɛ.” (Bɔf. 10:42, Ga Biblia hee) Kwɛ bɔ ni wɔtsui nyɔɔ wɔmli waa akɛ Yesu efeŋ efɔŋ ejaakɛ jalɛ kɛ anɔkwayeli tamɔ ehɛfĩinɔ! (Yes. 11:5) Ekɛ enifeemɔ tsɔɔ akɛ enyɛ̃ɔ amimyeli, osatofeemɔ, kɛ sui gbohii krokomɛi, ni ewie eshi mɛi ni nuuu he haaa mɛi ni naa nɔ lɛ. (Mat. 23:1-8, 25-28; Mar. 3:5) Kɛfata he lɛ, Yesu kɛ enifeemɔ tsɔɔ akɛ jeee bɔ ni mɔ ko ji yɛ kponɔgbɛ lɛ ekwɛɔ “ejaakɛ lɛ diɛŋtsɛ ele nɔ ni yɔɔ gbɔmɔ mli.”—Yoh. 2:25.

14. Amrɔ nɛɛ, mɛɛ gbɛ nɔ Yesu miitsɔɔ yɛ akɛ esumɔɔ jalɛ kɛ jalɛsaneyeli, ni mɛɛ saji esa akɛ wɔbibii wɔhe?

14 Yesu etee nɔ etsɔɔ akɛ esumɔɔ jalɛ kɛ jalɛsaneyeli kɛtsɔ shiɛmɔ kɛ nitsɔɔmɔ he tafãa ni fe fɛɛ yɛ adesai ayinɔsane mli ni ekwɛɔ nɔ lɛ nɔ. Adesa ko, loo nɔyeli ko, loo mumɔ fɔŋ ko nyɛŋ atsĩ nitsumɔ nɛɛ naa koni akanyɛ atsu agbe naa bɔ ni Nyɔŋmɔ taoɔ. No hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa kwraa akɛ beni Harmagedon baaba naagbee lɛ, Nyɔŋmɔ jalɛsaneyeli baakpele jeŋ fɛɛ. (Nyɛkanea Yesaia 11:4; Mateo 16:27.) Bi ohe akɛ: ‘Ani mikɛ mɛi ni mikɛkpeɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ yeɔ taakɛ Yesu fee lɛ? Ani mijɛɔ mitsuiŋ fɛɛ misɔmɔɔ Yehowa kɛ́ migbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ, loo mishihilɛ haaa manyɛ matsu babaoo po?’

15. Mɛni kɛ́ wɔha ehi wɔjwɛŋmɔ mli lɛ no baaye abua wɔ koni wɔjɛ wɔtsui mli fɛɛ wɔsɔmɔ Nyɔŋmɔ?

15 Kɛ́ wɔha ehi wɔjwɛŋmɔ mli akɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ji Nyɔŋmɔ nitsumɔ lɛ, no baaye abua wɔ koni wɔkɛ wɔsusuma fɛɛ asɔmɔ lɛ. Lɛ efã akɛ atsu; etsɔɔ e-Bi lɛ nɔ ekwɛɔ nɔ; ni kɛtsɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ lɛ, ewajeɔ mɛi ni tsuɔ lɛ koni amɛya nɔ amɛtsu. Ani ohiɛ sɔɔ hegbɛ ni oná akɛ okɛ Nyɔŋmɔ Bi ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsɔɔ lɛ gbɛ lɛ miisɔmɔ akɛ Nyɔŋmɔ naanyo nitsulɔ lɛ? Yehowa pɛ ji mɔ ni baanyɛ atsirɛ mɛi ni fa fe akpekpei kpawo ni abuɔ amɛteŋ mɛi babaoo akɛ amɛjeee “woloŋlelɔi kɛ nilelɔi” lɛ koni amɛshiɛ Maŋtsɛyeli shɛɛ sane lɛ amɛha mɛi yɛ shikpɔji ni fa fe 236 nɔ.—Bɔf. 4:13.

Feemɔ Nibii ni Baaha Kristo Ajɔɔ Bo!

16. Mɛni 1 Mose 22:18 lɛ tsɔɔ wɔ yɛ Nyɔŋmɔ jɔɔmɔ he?

16 Yehowa kɛɛ Abraham akɛ: “Oseshi lɛ nɔ shikpɔŋ lɛ nɔ jeŋmaji lɛ fɛɛ aaatsɔ aná jɔɔmɔi, ejaakɛ obo migbee toi.” (1 Mose 22:18, NW) Enɛ tsɔɔ akɛ mɛi ni hiɛ sɔɔ sɔɔmɔ ni amɛkɛhaa Nyɔŋmɔ kɛ e-Bi lɛ baanyɛ amɛkɛ nɔmimaa akpa jɔɔmɔi ni Seshi lɛ ni ji Mesia lɛ kɛbaaba lɛ gbɛ. Ni ŋmɛnɛ lɛ, amɛhaa jɔɔmɔi nɛɛ hiɔ amɛjwɛŋmɔ mli be mli ni amɛkɛ hiɛdɔɔ sɔmɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ.

17, 18. Mɛɛ shiwoo Yehowa kɛha yɛ 5 Mose 28:2 lɛ, ni mɛni etsɔɔ kɛha wɔ?

17 Nyɔŋmɔ kɛɛ Israel maŋ lɛ ni ji Abraham heloonaa seshi lɛ akɛ: “Nɛkɛ jɔɔmɔi nɛɛ fɛɛ [ni aŋmala yɛ Mla kpaŋmɔ lɛ mli lɛ] aaaba onɔ, ni amɛaaninao, ejaakɛ obo Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, gbee toi.” (5 Mose 28:2) Wiemɔi nɛɛ baanyɛ akɔ Nyɔŋmɔ tsuji ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu he. Kɛ́ oosumɔ ni Yehowa ajɔɔ bo lɛ, no lɛ yaa nɔ “obo” egbee “toi.” Kɛkɛ lɛ, ejɔɔmɔi lɛ “aaaba onɔ, ni amɛaaninao.” Shi mɛni Nyɔŋmɔ ‘toi ni wɔɔbo’ lɛ biɔ ni wɔfee?

18 Eka shi faŋŋ akɛ, Nyɔŋmɔ toi ni wɔɔbo lɛ biɔ ni wɔkɛ hiɛdɔɔ asusu wiemɔi ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli, kɛ mumɔŋ niyenii ni ekɛhaa wɔ lɛ he. (Mat. 24:45) Kɛfata he lɛ, ebiɔ ni wɔkɛ Nyɔŋmɔ kɛ e-Bi lɛ gbɛtsɔɔmɔi atsu nii. Yesu kɛɛ akɛ: ‘Jeee mɔ fɛɛ mɔ ni kɛɔ mi akɛ: Nuŋtsɔ, Nuŋtsɔ! lɛ, aaabote ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ mli; shi moŋ mɔ ni feɔ mitsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ suɔmɔnaa nii lɛ.’ (Mat. 7:21) Agbɛnɛ hu, kɛ́ wɔjɛ wɔsuɔmɔ mli wɔkpɛlɛ gbɛjianɔ ni Nyɔŋmɔ eto, ni ji Kristofoi asafo lɛ kɛ emli onukpai ni ahole ni ji “nikeenii ha gbɔmɛi” lɛ nɔ lɛ, etsɔɔ akɛ wɔmiibo lɛ toi.—Efe. 4:8.

19. Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ no baaha wɔnine ashɛ jɔɔmɔ nɔ?

19 “Nikeenii ha gbɔmɛi” nɛɛ ateŋ mɛi komɛi ji Nɔyeli Kuu lɛ mlibii, ni sɔmɔɔ akɛ Kristofoi asafo muu lɛ fɛɛ anajiaŋdamɔlɔi lɛ. (Bɔf. 15:2, 6) Yɛ anɔkwale mli lɛ, bɔ ni wɔkɛ Kristo mumɔŋ nyɛmimɛi lɛ yeɔ haa lɛ ji nɔ titri ni abaadamɔ nɔ akojo wɔ yɛ amanehulu kpeteŋkpele ni kã wɔhiɛ lɛ mli. (Mat. 25:34-40) Belɛ, gbɛ kome ni wɔtsɔɔ nɔ wɔnáa jɔɔmɔ ji mɛi ni Nyɔŋmɔ efɔ amɛ mu lɛ ní wɔkɛ anɔkwayeli aaafĩ amɛsɛɛ.

20. (a) Mɛɛ nitsumɔ titri akɛwo mɛi ni ji “nikeenii ha gbɔmɛi” lɛ adɛŋ? (b) Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔtsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ nyɛmimɛi hii nɛɛ?

20 Nitsumɔhe Niji Ajinafoi Akui srɔtoi amlibii, nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi, kɛ asafoŋ onukpai—ní atsɔɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ aholeɔ amɛ fɛɛ lɛ hu fata “nikeenii ha gbɔmɛi” nɛɛ ahe. (Bɔf. 20:28) Nitsumɔ titri ni akɛwo nyɛmimɛi hii nɛɛ adɛŋ ji ní amɛtswa Nyɔŋmɔ webii lɛ amɛma shi ‘kɛyashi beyinɔ ni mɔ fɛɛ mɔ aaashɛ Nyɔŋmɔ bi lɛ nɔ hemɔkɛyeli kɛ ehe nilee ekomefeemɔ lɛ he ni mɔ fɛɛ mɔ afee nuu ni eye emuu yɛ Kristo dalɛ muu lɛ susumɔ naa.’ (Efe. 4:13) Eji anɔkwale akɛ amɛyeee emuu tamɔ wɔ nɔŋŋ. Kɛlɛ, kɛ́ wɔbo amɛtoi ni wɔhiɛ sɔ suɔmɔ mli ni amɛjɛɔ amɛkwɛɔ wɔ nɔ lɛ, wɔnáa jɔɔmɔ.—Heb. 13:7, 17.

21. Mɛni hewɔ ehe miihia waa ni wɔbo Nyɔŋmɔ Bi lɛ toi lɛ?

21 Etsɛŋ Kristo baakpata Satan nibii agbɛjianɔtoo fɔŋ nɛɛ hiɛ. Kɛ́ enɛ ba mli lɛ, bɔ ni Yesu, mɔ ni Nyɔŋmɔ eha lɛ hegbɛ koni etsɔɔ “asafo babaoo” ni agba amɛhe sane afɔ shi lɛ gbɛ kɛya “wala nubui ahe” lɛ baakojo wɔ lɛ ni baatsɔɔ kɛji wɔbaaná wala. (Kpoj. 7:9, 16, 17) Belɛ, nyɛhaa wɔjɛa wɔtsui muu fɛɛ mli wɔbaa wɔhe shi amrɔ nɛɛ wɔhaa Maŋtsɛ ni Yehowa mumɔ lɛ tsɔɔ lɛ gbɛ lɛ, ni wɔhiɛ asɔ lɛ hu.

Mɛni Okase Kɛjɛ Ŋmalɛi ni Nyiɛ Sɛɛ lɛ Mli?

Yesaia 11:1-5.

Marko 1:40, 41.

Bɔfoi lɛ Asaji 10:42.

1 Mose 22:18.

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 17]

Yesu tsɔɔ akɛ emusuŋ tsɔɔ lɛ beni etee Yairo biyoo lɛ shi lɛ

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 18]

Yesu Kristo miikwɛ shiɛmɔ he tafãa ni fe fɛɛ yɛ adesai ayinɔsane mli lɛ nɔ