Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Kpee ko ni Hiɛ Kpaŋ nɔ Kɔkɔɔkɔ

Kpee ko ni Hiɛ Kpaŋ nɔ Kɔkɔɔkɔ

Kpee ko ni Hiɛ Kpaŋ nɔ Kɔkɔɔkɔ

“BENI abaagbe kpee nɛɛ naa lɛ, obaakɛɛ akɛ, ‘Enɛ ji daa afi kpee ko ni hiɛ kpaŋ nɔ yɛ Yehowa Odasefoi ayinɔsane mli lɛɛlɛŋ!’” Nyɛminuu Stephen Lett, ni ji Yehowa Odasefoi a-Nɔyeli Kuu lɛ mlinyo lɛ kɛ wiemɔ nɛɛ tee mɛi babaoo ni ebabua amɛhe naa lɛ agbɛkpamɔi ashi. Amɛbabua amɛhe naa kɛha Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania lɛ daa afi kpee ni ji 126 nɔ̃, ní afee yɛ October 2, 2010, yɛ Yehowa Odasefoi a-Kpee Asa ni yɔɔ Jersey City, New Jersey, yɛ U.S.A lɛ. Mɛni ji nifeemɔ ni hiɛ kpaŋ nɔ yɛ yinɔsane mli lɛ mli nibii komɛi?

Wiemɔ ni Nyɛminuu Lett kɛ miishɛɛ ha kɛje shishi lɛ kɔɔ Yehowa ŋwɛi shwiili lɛ he, taakɛ atsɔɔ mli yɛ Biblia mli wolo ni ji Ezekiel lɛ mli lɛ. Nɛkɛ shwiili wulu ni yɔɔ nyam nɛɛ feɔ Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo lɛ ni Yehowa diɛŋtsɛ kudɔɔ lɛ he mfoniri. Nyɛminuu Lett kɛɛ akɛ, Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo lɛ fã ni yɔɔ ŋwɛi lɛ, ni ji mumɔŋ bɔɔ nii lɛ nyiɛ kɛfoi ní naa wa—Yehowa diɛŋtsɛ susumɔi kudɔɔ foi lɛ. Nakai nɔŋŋ Yehowa Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo lɛ fã ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ hu nyiɛ kɛfoi. Nyɛminuu Lett wie tsakemɔi komɛi ni sa kadimɔ waa ni eba yɛ nyɛsɛɛ afii nɛɛ amli yɛ Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo lɛ fã ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ mli lɛ ahe.

Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, akɛ nitsumɔhe niji lɛ ekomɛi miifata ekomɛi ahe, ni no baaha mɛi babaoo ni tsutsu ko lɛ amɛsɔmɔɔ yɛ Betel shĩai ni yɔɔ nakai maji lɛ anɔ lɛ kɛ amɛhe awo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli waa. Nyɛminuu Lett wo toibolɔi lɛ hewalɛ ni amɛya nɔ amɛsɔle amɛha Nɔyeli Kuu lɛ, ni ji tsulɔ kuu lɛ najiaŋdamɔlɔ lɛ, koni amɛya nɔ amɛye anɔkwa, ni amɛfee nilelɔi hu.—Mat. 24:45-47.

Amaniɛbɔi ni Woɔ Mɔ Hewalɛ kɛ Sanebimɔi ni Taa Mɔ Tsuiŋ

Tab Honsberger, ni ji Haiti Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu lɛ mlinyo lɛ kɛ amaniɛbɔɔ ni taa mɔ mli ha yɛ shikpɔŋhosomɔ ni ba yɛ Haiti yɛ January 12, 2010, ni gbe mɛi aaafee 300,000 lɛ he. Ekɛɛ akɛ, osɔfoi lɛ kɛɔ mɛi akɛ Nyɔŋmɔ gbala mɛi ni gboi lɛ atoi yɛ hemɔkɛyeli ni amɛbɛ lɛ hewɔ, ni ebaa mɛi kpakpai lɛ ayi. Kɛlɛ, awuiyelɔi akpei abɔ ni awo amɛtsuŋ lɛ ye amɛhe ní nɔ ko efeee amɛ beni shikpɔŋhosomɔ lɛ kumɔ tsuŋwoohe lɛ. Enɛ eha Haitibii babaoo ni hiɛ tsui kpakpa lɛ miikase anɔkwale ni kɔɔ nɔ hewɔ ni wɔbei nɛɛ amli eyi obɔ kɛ haomɔi babaoo lɛ, ni nɔ ni amɛkaseɔ lɛ shɛjeɔ amɛmii waa. Nyɛminuu Honsberger tsɔɔ akɛ, nyɛmi nuu anɔkwafo ko ni ji Haitinyo ni ŋa gbo yɛ oshara lɛ mli lɛ kɛɛ akɛ: “Mifoɔ kɛbashi ŋmɛnɛ. Mileee be ni miwerɛhoyeli lɛ sɛɛ baafo, shi suɔmɔ ni Yehowa asafo lɛ jieɔ lɛ kpo kɛtsɔɔ mi lɛ haa mimii shɛɔ mihe. Miyɛ hiɛnɔkamɔ, ni mitswa mifai shi akɛ mikɛ mɛi baagba he sane.”

Mark Sanderson, ni amrɔ nɛɛ eji Brooklyn Betel weku lɛ mlinyo lɛ kɛ Philippines he amaniɛbɔɔ ha. Ákɛ tsutsu Philippines Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu lɛ mlinyo lɛ, ekɛ miishɛɛ wie bɔ ni maŋ lɛ ná Maŋtsɛyeli shiɛlɔi ayifalɛ ni fe fɛɛ kɛtsara nɔ shii 32 sɔŋŋ kɛ bɔ ni Biblia mli nikasemɔi ni afee lɛ fa kwraa fe shiɛlɔi ayifalɛ lɛ he. Ewie nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Miguel ni mɔ ko gbe enabi lɛ he. Miguel bɔ mɔdɛŋ eha amɔ mɔ ni gbe enabi lɛ, aye esane ni awo lɛ tsuŋ. Sɛɛ mli beni Miguel yeɔ odase yɛ tsuŋwoohe lɛ, ekɛ mɔ ni gbe enabi lɛ kpe. Eyɛ mli akɛ Miguel he kpokpo moŋ, shi ekɛ lɛ wie yɛ naajɔlɛ kɛ mlihilɛ mli. Yɛ naagbee lɛ, ekɛ nuu lɛ bɔi nikasemɔ, ni nuu lɛ nya nikasemɔ lɛ he waa ni ebasumɔ Yehowa. Amrɔ nɛɛ abaptisi lɛ. Ebatsɔ Miguel naanyo kpaakpa, ni Miguel miibɔ mɔdɛŋ ni eha ajie nyɛmi nuu hee nɛɛ kɛjɛ kpabuŋ mra. *

Yɛ nifeemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, abibii mɛi saji koni akɛle amɛ jogbaŋŋ, ni mɔ ni kwɛ enɛ nɔ ji Mark Noumair, ni ji tsɔɔlɔ yɛ Nitsumɔhe ni Kwɛɔ Teokrase Skul Srɔtoi Anɔ lɛ. Ebibii nyɛmimɛi hii etɛ kɛ amɛŋamɛi saji—amɛji Alex kɛ Sarah Reinmueller, David kɛ Krista Schafer, kɛ Robert kɛ Ketra Ciranko. Alex Reinmueller ni yeɔ ebuaa Wolo Kalamɔ Ajinafoi Akuu lɛ wie bɔ ni eha anɔkwale lɛ tsɔ enɔ beni eye afii 15 pɛ lɛ he, ni etsɔɔ akɛ no mli lɛ etsuɔ gbɛgbamɔ nitsumɔ yɛ Canada, ni bei pii lɛ ekome pɛ eyaa shiɛmɔ. Beni abi Nyɛminuu Reinmueller akɛ namɛi titri ji mɛi ni ná enɔ hewalɛ yɛ Betel lɛ, etsĩ hii anɔkwafoi etɛ komɛi atã, ni etsɔɔ bɔ ni amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ ye ebua lɛ koni eya ehiɛ yɛ mumɔŋ. Eŋa Sarah hu tsɔɔ bɔ ni ekɛ nyɛmi yoo ko ni kɛ afii nyɔŋmai abɔ mia ehiɛ kɛkpee yiwaa naa yɛ China tsuŋwoohei srɔtoi yɛ ehemɔkɛyeli lɛ hewɔ lɛ bɔ naanyo gbagbalii. Sarah kɛɛ nɔ kome ni ekase ji akɛ, sɔlemɔ ni esɔleɔ lɛ haa ekɛ ehe fɔ̃ɔ Yehowa nɔ waa.

David Schafer ni yeɔ ebuaa Nitsɔɔmɔ Ajinafoi Akuu lɛ jie emami yi yɛ ehemɔkɛyeli ni mli wa lɛ hewɔ, ni ewie nyɛmimɛi hii komɛi ni folɔɔ tsei ni ye amɛbua lɛ ni ekɛ ehe wo gbɛgbalɔi awamɔ nitsumɔ lɛ mli beni eji oblanyo fioo lɛ he. Eŋa Krista kɛ miishɛɛ wie bɔ ni mɛi ni kɛ afii pii ehi Betel ni “yeɔ nɔ ko bibioo mli anɔkwa,” taakɛ Yesu tsɔɔ lɛ wo lɛ hewalɛ lɛ he.—Luka 16:10.

Robert Ciranko ni yeɔ ebuaa Niŋmaa Ajinafoi Akuu lɛ kɛ miishɛɛ wie eniimɛi enyɔ kɛ enaamɛi enyɔ, ni amɛ fɛɛ amɛjɛ Hungary, ni amɛji Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ he. Beni eji oblanyo fioo lɛ, emii shɛɔ ehe waa kɛ́ etee kpeei wuji ni afee yɛ afi 1950 afii lɛ amli lɛ, ni kpeei nɛɛ ha ena akɛ Yehowa asafo lɛ da kwraa fe asafo ni eyɔɔ mli lɛ. Eŋa Ketra wie bɔ ni ekase anɔkwayeli beni eji gbɛgbalɔ yɛ asafo ko ni hemɔkɛyeli kwamɔ kɛ naagbai krokomɛi yaa nɔ yɛ mli lɛ he. Emia ehiɛ kɛkpee shihilɛ nɛɛ naa, ni sɛɛ mli lɛ aha eyasɔmɔ akɛ gbɛgbalɔ krɛdɛɛ yɛ asafo ko mli, ni ekomefeemɔ ni yɔɔ asafo nɛɛ mli lɛ ta etsuiŋ waa.

Yɛ enɛ sɛɛ lɛ, Manfred Tonak kɛ amaniɛbɔɔ ni jɛ Ethiopia ha. Ethiopia ji maŋ ko ni ale kɛjɛ Biblia beaŋ tɔ̃ɔ, ni amrɔ nɛɛ amɛyɛ sanekpakpa shiɛlɔi ni fa fe 9,000. Amɛteŋ mɛi tsiimɔ yɛ Addis Ababa, ni ji Ethiopia maŋtiase lɛ loo amɛbɛŋkɛ jɛmɛ. No hewɔ lɛ, Maŋtsɛyeli shiɛlɔi ahe miihia yɛ hei ni etse amɛhe banee lɛ. Bɔni afee ni atsu naagba nɛɛ he nii lɛ, afɔ̃ nine atsɛ Odasefoi ni ji Ethiopiabii ni yɔɔ maji krokomɛi anɔ lɛ koni amɛbaye amɛbua kɛshiɛ yɛ maŋ lɛŋ hei ni etse amɛhe banee lɛ ekomɛi amli. Mɛi babaoo ba, amɛbawo Odasefoi ni yɔɔ Ethiopia lɛ hewalɛ, ni mɛi babaoo bo wiemɔ lɛ toi.

Kpee nɛɛ shishi nifeemɔ ko ni sa kadimɔ waa ji wiemɔ ni aha kɛtsara nɔ ni kɔɔ Yehowa Odasefoi ni yɔɔ Russia, kɛ bɔ ni akɛ amɛ tswa yɛ saneyelihei lɛ he lɛ. Aulis Bergdahl, ni ji Russia Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu lɛ mlinyo lɛ kɛ bɔ ni awaa Odasefoi ni yɔɔ Russia, titri lɛ, mɛi ni yɔɔ Moscow lɛ ayi lɛ he amaniɛbɔɔ ha. Philip Brumley ni tsuɔ nii yɛ Nitsumɔhe ni Kwɛɔ Mla Saji Anɔ yɛ United States nitsumɔhe nine lɛ wie nibii ni yɔɔ miishɛɛ ni tee nɔ yɛ nyɛsɛɛ nyɔji nɛɛ amli, beni Yuropabii asaneyelihe ni tsuɔ hegbɛi ni adesai yɔɔ lɛ ahe nii, ni ji European Court of Human Rights (ECHR) lɛ bua saji nɛɛhu ni akɛfolɔ Odasefoi lɛ anaa lɛ he. Saneyelihe lɛ na akɛ naafolɔmɔi nɛɛhu ni akɛba Odasefoi lɛ anɔ lɛ eko kwraa bɛ mli, ni yɛ saji lɛ ateŋ babaoo mli po lɛ, amɛgbala nɔ hewɔ ni naafolɔmɔi lɛ ejaaa lɛ mli fitsofitso. Eyɛ mli akɛ wɔmiikpa yibii ni enɛ baawo lɛ gbɛ moŋ, shi Nyɛminuu Brumley tsɔɔ akɛ bɔ ni Saneyelihe lɛ bua sane lɛ eha lɛ baanyɛ aná saji krokomɛi ni ayeɔ yɛ maji krokomɛi anɔ lɛ nɔ hewalɛ waa.

Yɛ miishɛɛ sane nɛɛ sɛɛ lɛ, Nyɛminuu Lett bɔ amaniɛ akɛ ECHR lɛ ekpɛlɛ nɔ akɛ ebaaye sane ni kã France nɔyeli lɛ kɛ Yehowa Odasefoi ateŋ be kplaŋŋ nɛ ni kɔɔ toowoo he lɛ. Saneyelihe ni abuɔ waa nɛɛ kpɛlɛɔ saji ni akɛbaa jɛmɛ lɛ ateŋ fioo pɛ nɔ. Kɛbashi amrɔ nɛɛ, ECHR lɛ eye Yehowa Odasefoi asaji ni naa shɛɔ 39, ni wɔye bem yɛ emli 37 mli. Nyɛminuu Lett wo Nyɔŋmɔ tsuji fɛɛ hewalɛ ni amɛkɛ sane ni yaa nɔ amrɔ nɛɛ aya Yehowa Nyɔŋmɔ hiɛ yɛ sɔlemɔ mli.

Richard Morlan, ni ji mɛi ni tsɔɔ nii yɛ Skul Kɛha Asafoŋ Onukpai lɛ shishi lɛ ateŋ mɔ kome lɛ kɛ naagbee amaniɛbɔɔ lɛ ha. Ekɛ miishɛɛ wie skul lɛ kɛ bɔ ni asafoŋ onukpai ni etee eko lɛ ahiɛ esɔ skul lɛ waa lɛ he.

Wiemɔi Krokomɛi ni Nɔyeli Kuu lɛ Mlibii Ha

Guy Pierce, ni ji Nɔyeli Kuu lɛ mlinyo lɛ ha wiemɔ ko ni taa mɔ tsuiŋ ni damɔ 2011 afi ŋmalɛ, ni ji ‘Okɛ Yehowa gbɛ́i lɛ afee abobaahe’ lɛ nɔ. (Zef. 3:12) Etsɔɔ akɛ, eyɛ mli akɛ be nɛɛ ji miishɛɛ be kɛha Yehowa webii lɛ moŋ, shi nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ eji be ni esa akɛ akɛ hiɛdɔɔ asusu nii ahe. Yehowa gbi wulu lɛ ebɛŋkɛ; kɛlɛ, mɛi miiya nɔ amɛmiiba abo yɛ apasa jamɔ, maŋkwramɔŋ gbɛjianɔtoi, heloonaa ninámɔ, kɛ nibii krokomɛi ni tamɔ nakai lɛ amli. Kɛ́ wɔbaaná anɔkwa abobaahe lɛ, esa akɛ wɔtsɛ Yehowa gbɛ́i lɛ, ni tsɔɔ akɛ esa akɛ wɔle Mɔ ni eji, wɔkɛ bulɛ ni mli kwɔ aha lɛ, wɔná hekɛnɔfɔ̃ɔ yɛ emli, ní wɔsumɔ lɛ kwraa kɛmɔ shi.

Enɛ sɛɛ lɛ, David Splane, ni ji Nɔyeli Kuu lɛ mlinyo lɛ ha wiemɔ ko ni haa mɔ susuɔ nii ahe waa ni yitso ji, “Ani Obote Nyɔŋmɔ Hejɔɔmɔ lɛ Mli?” Etsɔɔ mli akɛ, Nyɔŋmɔ hejɔɔmɔ lɛ etsɔɔɔ akɛ etsuuu nɔ ko, ejaakɛ Yehowa kɛ e-Bi lɛ “miitsu nii” yɛ mfonirifeemɔŋ hejɔɔmɔ gbi lɛ nɔ bɔni afee ni Nyɔŋmɔ yiŋtoo kɛha nibii ni abɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ aba mli kɛmɔ shi. (Yoh. 5:17) Belɛ, te wɔɔfee tɛŋŋ wɔbote Nyɔŋmɔ hejɔɔmɔ lɛ mli lɛ? Nibii ni esa akɛ wɔfee lɛ ekomɛi ji, ni wɔkpa eshafeemɔ, ni agbɛnɛ hu wɔná hemɔkɛyeli yɛ Yesu Kristo kɛ ekpɔmɔ afɔleshãa lɛ mli. Esa akɛ wɔná hemɔkɛyeli, ni wɔha Nyɔŋmɔ yiŋtoo lɛ ahi wɔjwɛŋmɔ mli be fɛɛ be, ni wɔfee bɔ fɛɛ bɔ ni wɔɔnyɛ kɛye wɔbua ni nakai yiŋtoo lɛ aba mli. Bei komɛi lɛ, wɔnáŋ enɛ feemɔ mlɛo kwraa, shi esa akɛ wɔbo ŋaawoo toi, ni wɔkɛ gbɛtsɔɔmɔ ni Yehowa asafo lɛ kɛhaa lɛ atsu nii. Nyɛminuu Splane wo toibolɔi lɛ hewalɛ ni amɛfee bɔ fɛɛ bɔ ni amɛaanyɛ koni amɛbote Nyɔŋmɔ hejɔɔmɔ lɛ mli.

Naagbee wiemɔ ní Anthony Morris, ni ji Nɔyeli Kuu lɛ mlinyo lɛ ha lɛ yitso ji “Mɛni Wɔmɛɔ?” Nyɛminuu Morris kɛ hiɛdɔɔ wie ákɛ tsɛ ni yɔɔ suɔmɔ kɛkai toibolɔi lɛ gbalɛi komɛi ni kpaako amɛbaaba mli lɛ, ni anɔkwafoi fɛɛ miikpa gbalɛi nɛɛ agbɛ waa. Gbalɛi nɛɛ ekomɛi ji kɛɛmɔ ni mɛi aaakɛɛ akɛ “Hejɔlɛ yɛ ni wɔyɛ shweshweeshwe!” lɛ, kɛ apasa jamɔ hiɛ ni abaakpata lɛ. (1 Tes. 5:2, 3; Kpoj. 17:15-17) Nyɛminuu Morris bɔ kɔkɔ akɛ, kɛ́ wɔnu amaniɛbɔi komɛi yɛ adafitswai srɔtoi lɛ amli lɛ, esaaa akɛ wɔkɛɔ akɛ, “Ekolɛ Harmagedon nɛ.” Ewo wɔ ŋaa ni wɔmii ashɛ wɔhe, wɔto wɔtsui shi, ni wɔmɛ, taakɛ Mika 7:7 lɛ tsɔɔ lɛ. Shi yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, ewo mɔ fɛɛ mɔ hewalɛ ni ekɛ ehe akpɛtɛ Nɔyeli Kuu lɛ gbagbalii, taakɛ asraafoi ni miiwu ta kpɛtɛɔ amɛhe gbagbalii kɛ́ amɛshɛ he ni ta lɛ mli wa yɛ lɛ. Ekɛɛ akɛ, “nyɛnaa tsui, nyɛ mɛi fɛɛ ni nyɛkwɛɔ Yehowa gbɛ lɛ!”—Lala 31:25.

Akɛ adafitswai komɛi ni yɔɔ miishɛɛ ni hiɛ kpaŋ nɔ ha kɛmu kpee lɛ naa. Geoffrey Jackson, ni ji Nɔyeli Kuu lɛ mlinyo lɛ tsɔɔ akɛ ato gbɛjianɔ koni afee Buu-Mɔɔ yɛ Blɔfo ni yɔɔ mlɛo mli aha mɛi ni nuuu Blɔfo tsɔ lɛ, ni abaaka enɛ akwɛ be fioo. No sɛɛ lɛ, Stephen Lett ha ale akɛ Nɔyeli Kuu lɛ miito gbɛjianɔ koni abɔi kpokpaa wulu nɔkwɛlɔi ni yɔɔ United States lɛ kɛ amɛŋamɛi asaramɔ ní akɛwo amɛ hewalɛ. No sɛɛ lɛ, etsɔɔ akɛ, abaatsɛ Sɔɔmɔ Tsɔsemɔ Skul lɛ akɛ Biblia Skul Kɛha Nyɛmimɛi Hii Oshijafoi agbɛnɛ. Eha ale akɛ ato gbɛjianɔ koni afee skul hee ko ni ji Biblia Skul Kɛha Kristofoi Gbalashihilɛ mli Hefatalɔi hu. Abaatsɔse gbalashihilɛ mli hefatalɔi yɛ skul nɛɛ koni Yehowa asafo lɛ kɛ amɛ atsu nii jogbaŋŋ. Nyɛminuu Lett ha ale hu akɛ, agbɛnɛ lɛ abaafee Skul Kɛha Nɔkwɛlɔi Gbɛfalɔi kɛ Amɛŋamɛi, kɛ Skul Kɛha Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu lɛ Mlibii kɛ Amɛŋamɛi shii enyɔ yɛ afi mli yɛ Patterson, ni ato gbɛjianɔ ni mɛi ni etee skul nɛɛ eko momo lɛ asaa aya ekoŋŋ.

John E. Barr, ni eye afii 97 ni kɛ afii babaoo esɔmɔ akɛ Nɔyeli Kuu lɛ mlinyo lɛ jɛ heshibaa kɛ anɔkwayeli mli ekɛ sɔlemɔ ni taa mɔ tsuiŋ mu nifeemɔ lɛ naa. * Beni agbe kpee lɛ naa lɛ, mɔ fɛɛ mɔ shi etee kɛ miishɛɛ akɛ, eji kpee ko ni hiɛ kpaŋ nɔ yɛ Yehowa Odasefoi ayinɔsane mli lɛɛlɛŋ.

[Shishigbɛ niŋmai]

^ kk. 7 Kwɛmɔ 2011 Yearbook of Jehovah’s Witnesses lɛ baafa 62-63.

^ kk. 20 Nyɛminuu Barr gbe eshikpɔŋ lɛ nɔ sɔɔmɔ lɛ naa December 4, 2010.

[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 19]

Mɛi fɛɛ ni ba lɛ nya saji ni abibii mɛi koni akɛle amɛ jogbaŋŋ lɛ he waa

[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 20]

Yehowa ejɔɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ nɔ yɛ Ethiopia