Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Mɛni Hewɔ Esa Akɛ Wɔha Nyɔŋmɔ Mumɔ Lɛ Atsɔɔ Wɔ Gbɛ?

Mɛni Hewɔ Esa Akɛ Wɔha Nyɔŋmɔ Mumɔ Lɛ Atsɔɔ Wɔ Gbɛ?

Mɛni Hewɔ Esa Akɛ Wɔha Nyɔŋmɔ Mumɔ Lɛ Atsɔɔ Wɔ Gbɛ?

“Bo ji mi-Nyɔŋmɔ; ha omumɔ kpakpa lɛ atsɔɔ mi gbɛ.”—LALA 143:10.

1. Tsɔɔmɔ bɔ ni hewalɛ ko ni anaaa baanyɛ atsɔɔ mɔ ko gbɛ.

ANI okɛ kɔmpase etsu nii koni onyɛ ona gbɛ kɛya heko pɛŋ? Kɔmpase ji tsɔne ko kɛ emli dade hwiaa ní nigbalamɔ hewalɛ yɔɔ mli, ni be fɛɛ be lɛ dade hwiaa lɛ kwɛɔ kooyigbɛ. Nigbalamɔ hewalɛ ko ni anaaa ni atsɛɔ lɛ magnɛtizim lɛ ji nɔ ni haa dade hwiaa nɛɛ kwɛɔ kooyigbɛ be fɛɛ be lɛ. Yɛ afii ohai abɔ ni eho lɛ amli lɛ, jeŋ shikpálɔi kɛ gbɛfalɔi kɛ kɔmpase etsu nii yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ kɛ ŋshɔ hiɛ fɛɛ kɛtao gbɛ.

2, 3. (a) Mɛɛ hewalɛ kpele Yehowa kɛtsu nii afii babaoo ni eho nɛ? (b) Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkpa gbɛ akɛ Nyɔŋmɔ hewalɛ ni anaaa lɛ baatsɔɔ wɔ gbɛ ŋmɛnɛ lɛ?

2 Hewalɛ kroko hu yɛ ni anaaa ni he hiaa waa ni baanyɛ atsɔɔ wɔ gbɛ. Mɛni ji hewalɛ nɛɛ? No ji nɔ ni awie he yɛ Biblia lɛ mli klɛŋklɛŋ kukuji lɛ amli lɛ. Mose Klɛŋklɛŋ Wolo lɛ tsɔɔ nɔ ni Yehowa tsu afii babaoo ni eho nɛ lɛ mli akɛ: “Shishijee mli lɛ Nyɔŋmɔ bɔ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ.” Beni ebɔɔ nibii lɛ, ekɛ hewalɛ kpele ko tsu nii, ejaakɛ amaniɛbɔɔ lɛ tsa nɔ akɛ: “Nyɔŋmɔ Mumɔ bu nui lɛ ahiɛ.” (1 Mose 1:1, 2) Mɛɛ hewalɛ Nyɔŋmɔ kɛtsu nii lɛ? Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ—hewalɛ kpele ní ekɛbɔ nibii lɛ. Yehowa mumɔ lɛ ji nɔ ni ekɛtsu nii kɛbɔ wɔ kɛ nibii krokomɛi fɛɛ.—Hiob 33:4; Lala 104:30.

3 Ákɛ adesai ni hiɛ kamɔ ni muɔ lɛ, ani esa akɛ wɔkpa gbɛ akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ baaná wɔnɔ hewalɛ yɛ gbɛi krokomɛi anɔ? Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ Bi lɛ, Yesu, le akɛ esa akɛ wɔkpa gbɛ nakai, ejaakɛ ekɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ: ‘Mumɔ lɛ aaatsɔɔ nyɛ anɔkwale lɛ fɛɛ mli gbɛ.’ (Yoh. 16:13) Mɛni ji mumɔ nɛɛ, ni mɛni hewɔ esa akɛ wɔha etsɔɔ wɔ gbɛ lɛ?

Nɔ ni Mumɔ Krɔŋkrɔŋ lɛ Ji

4, 5. (a) Mɛɛ susumɔ ni ejaaa mɛi ni heɔ Triniti tsɔɔmɔ lɛ amɛyeɔ lɛ hiɛ yɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ he? (b) Te obaatsɔɔ nɔ tuuntu ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ji lɛ mli oha tɛŋŋ?

4 Ekã shi faŋŋ akɛ, okɛ mɛi komɛi kpeɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli ni hiɛ susumɔ ni kɛ ŋmalɛ lɛ kpãaa gbee yɛ nɔ ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ji lɛ he. Mɛi ni heɔ Triniti tsɔɔmɔ lɛ amɛyeɔ lɛ susuɔ yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ji mumɔŋ gbɔmɔ ko ni kɛ Nyɔŋmɔ, ni ji Tsɛ lɛ yeɔ egbɔ. (1 Kor. 8:6) Shi odaseyelii babaoo yɛ ni tsɔɔ akɛ Triniti tsɔɔmɔ lɛ kɛ nɔ ni Ŋmalɛi lɛ kɛɔ lɛ kpãaa gbee.

5 Belɛ, mɛni tuuntu ji mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ mɔ? Yɛ Biblia lɛ mli lɛ, atsɔɔ Hebri wiemɔ ni ji ruʹach lɛ shishi akɛ ‘mumɔ’ yɛ 1 Mose 1:2 lɛ, ni atsɔɔ shishi hu akɛ ‘kɔɔyɔɔ’ yɛ hei krokomɛi, ni akɛ wiemɔi krokomɛi hu tsuɔ nii kɛtsɔɔ akɛ eji hewalɛ ko ni anaaa. (Nyɛkɛtoa 1 Mose 3:8; 8:1 lɛ he.) Tamɔ bɔ ni anaaa kɔɔyɔɔ shi anaa hewalɛ ni eyɔɔ lɛ, nakai nɔŋŋ anaaa mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, shi anaa nibii ni etsuɔ lɛ. Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ jeee gbɔmɔ. Mumɔ nɛɛ ji Nyɔŋmɔ hewalɛ ni ekɛkudɔɔ gbɔmɛi loo nibii kɛtsuɔ eyiŋtoi ahe nii. Ani ewa akɛ aaahe aye akɛ hewalɛ kpele ni tamɔ nɛkɛ lɛ jɛ Nyɔŋmɔ Ofe ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ŋɔɔ? Dabi kwraa!—Nyɛkanea Yesaia 40:12, 13.

6. Mɛni David bi ní Yehowa afee aha lɛ?

6 Ani Yehowa baanyɛ aya nɔ ekɛ emumɔ lɛ atsɔɔ wɔ gbɛ yɛ shihilɛ mli? Ewo David shi akɛ: “Magbele ojwɛŋmɔ mli ni matsɔɔo gbɛ ni onyiɛ nɔ.” (Lala 32:8) Ani David miisumɔ ni Yehowa atsɔɔ lɛ gbɛ? Hɛɛ, ejaakɛ ekpa Yehowa fai akɛ: “Tsɔɔmɔ mi ni mafee osuɔmɔnaa nii, ejaakɛ bo ji mi-Nyɔŋmɔ; ha omumɔ kpakpa lɛ atsɔɔ mi gbɛ.” (Lala 143:10) Esa akɛ wɔ hu wɔná shwelɛ ni tamɔ nakai nɔŋŋ, ni wɔha Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ atsɔɔ wɔ gbɛ. Mɛni hewɔ? Nyɛhaa wɔsusua yiŋtoi ejwɛ komɛi ahewɔ ni esa akɛ wɔfee nakai lɛ he.

Wɔ Diɛŋtsɛ Wɔnyɛŋ Wɔtsɔɔ Wɔhe Gbɛ

7, 8. (a) Mɛni hewɔ wɔnyɛŋ wɔtsɔɔ wɔhe gbɛ ni Nyɔŋmɔ yelikɛbuamɔ bɛ mli lɛ? (b) Feemɔ nɔ hewɔ ni esaaa akɛ wɔkaa akɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔɔkudɔ wɔnajifaamɔi yɛ nibii agbɛjianɔtoo fɔŋ nɛɛ mli lɛ he nɔkwɛmɔnɔ.

7 Klɛŋklɛŋ lɛ, esa akɛ wɔha Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ atsɔɔ wɔ gbɛ ejaakɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔnyɛŋ wɔtsɔɔ wɔhe gbɛ. “Gbɛ ni aaatsɔɔ mɔ ko” lɛ tsɔɔ akɛ, “akudɔ mɔ lɛ kɛtsɔ gbɛ ko nɔ, loo aha ele gbɛ ni esa akɛ etsɔ nɔ.” Yehowa ebɔɔɔ wɔ akɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔtsɔɔ wɔhe gbɛ, ni akɛni wɔyeee emuu hu hewɔ lɛ, wɔnyɛŋ wɔfee nakai kɔkɔɔkɔ. Egbalɔ Yeremia ŋma akɛ: “Yehowa, mile akɛ gbɔmɔ gbɛ bɛ lɛ diɛŋtsɛ edɛŋ, ni adesa ní nyiɛ nɛɛ, bɔ ni eeetsɔ ejaje enajifaamɔi eha lɛ, ebɛ edɛŋ.” (Yer. 10:23) Mɛni hewɔ wɔnyɛŋ wɔfee nakai lɛ? Nyɔŋmɔ tsɔɔ Yeremia nɔ hewɔ ni wɔnyɛŋ wɔtsɔɔ wɔhe gbɛ lɛ. Beni Yehowa wieɔ wɔmligbɛ gbɔmɔ lɛ he lɛ, ekɛɛ akɛ: “Tsui yɔɔ nɛɛ, eyi tɔ kɛ kutumpɔo fe nii fɛɛ, ni esane ehiii kwraa; namɔ aaanyɛ ale?”—Yer. 17:9; Mat. 15:19.

8 Ani ebafeŋ nɔ ni yɔɔ oshara waa akɛ mɔ ko ni leee koo ko mli jogbaŋŋ lɛ kome too pɛ baayashara shi yɛ koo lɛ mli ni mɔ ko ni le jɛmɛ jogbaŋŋ fataaa ehe, loo ni ehiɛɛɛ kɔmpase po? Akɛni enyɛŋ ekpee shihilɛi ni mli wawai ni ekɛbaakpe yɛ koo lɛ mli lɛ naa, ni eleŋ he ni sa akɛ etsɔ koni enyɛ eshi jɛmɛ shweshweeshwe hewɔ lɛ, ekɛ ewala baawo oshara mli. Nakai nɔŋŋ mɔ ni susuɔ akɛ ebaanyɛ ekudɔ enajifaamɔi yɛ jeŋ fɔŋ nɛɛ mli, ni ehaaa Nyɔŋmɔ atsɔɔ lɛ gbɛ ni ja lɛ kɛ ewala miiwo oshara kpele mli. Nɔ pɛ ni baaye abua wɔ koni wɔje nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ mli shweshweeshwe ji, ni wɔsɔle wɔbi Yehowa dɛŋ yelikɛbuamɔ taakɛ David fee lɛ akɛ: ‘Ha minajifaamɔi lɛ amɔ shi shiŋŋ yɛ ogbɛ́i lɛ anɔ; ni minaji shaneŋ!’ (Lala 17:5; 23:3) Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔnine ashɛ gbɛtsɔɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ nɔ lɛ?

9. Taakɛ mfoniri ni yɔɔ baafa 17 lɛ tsɔɔ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ baanyɛ atsɔɔ wɔ gbɛ?

9 Kɛ́ wɔbaa wɔhe shi, ni wɔkɛ wɔhe fɔ̃ɔ Yehowa nɔ lɛ, ebaaha wɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ koni no atsɔɔ wɔ gbɛ. Mɛɛ gbɛ nɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baanyɛ atsɔɔ wɔ gbɛ? Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ: “Hefatalɔ lɛ, ni ji Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, mɔ ni tsɛ lɛ baatsu yɛ migbɛi anɔ lɛ, lɛ eeetsɔɔ nyɛ nii fɛɛ, ni eeekai nyɛ nii fɛɛ ni mikɛɛ nyɛ lɛ.” (Yoh. 14:26) Kɛ́ wɔkase Nyɔŋmɔ Wiemɔ, ni Kristo wiemɔi lɛ fɛɛ fata he lɛ daa, ni wɔsɔle yɛ he lɛ, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baaha wɔnu Yehowa nilee ni mli kwɔ lɛ shishi jogbaŋŋ koni wɔnyɛ wɔfee esuɔmɔnaa nii. (1 Kor. 2:10) Kɛfata he lɛ, kɛ́ wɔkɛ shihilɛ ko ni wɔkpaaa gbɛ kpe yɛ wala gbɛ ni wɔnyiɛ nɔ lɛ nɔ lɛ, mumɔ lɛ baatsɔɔ wɔ nɔ ni esa akɛ wɔfee. Ebaaha wɔkai Biblia mli shishitoo mlai ni wɔkase momo lɛ, ni no baaha wɔna nɔ ni esa akɛ wɔfee.

Nyɔŋmɔ Mumɔ lɛ Tsɔɔ Yesu Gbɛ

10, 11. Mɛni Nyɔŋmɔ Bi koome lɛ kpa gbɛ akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baafee aha lɛ, ni mɛɛ gbɛ nɔ mumɔ lɛ ye ebua lɛ?

10 Yiŋtoo ni ji enyɔ hewɔ ni esa akɛ wɔha mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ atsɔɔ wɔ gbɛ ji akɛ, Nyɔŋmɔ kɛtsɔɔ lɛ diɛŋtsɛ e-Bi lɛ gbɛ. Dani Nyɔŋmɔ Bi koome lɛ baaba shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, no mli lɛ ele gbalɛ ni kɛɔ akɛ: “Yehowa mumɔ lɛ aaahi enɔ, ŋaalee kɛ sanesɛɛkɔmɔ mumɔ lɛ, ŋaawoo kɛ hewalɛ mumɔ lɛ, nilee kɛ Yehowa gbeyeishemɔ mumɔ lɛ.” (Yes. 11:2) Akɛni Yesu naŋ shikpɔŋ lɛ nɔ shihilɛ mlɛo hewɔ lɛ, kwɛ bɔ ni ebaashwe waa ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ aye abua lɛ kɛ́ eba!

11 Yehowa wiemɔi lɛ ba mli. Luka Sanekpakpa lɛ gbaa wɔ nɔ ni ba yɛ Yesu baptisimɔ lɛ sɛɛ nɔŋŋ akɛ: “Ni Yesu ni Mumɔ krɔŋkrɔŋ eyi lɛ obɔ̃ lɛ ku esɛɛ kɛjɛ Yordan he, ni Mumɔ lɛ kpala lɛ kɛtee ŋa lɛ nɔ.” (Luka 4:1) Beni Yesu yɔɔ ŋa lɛ nɔ ni ehiɔ ŋmaa, esɔleɔ, ni ejwɛŋɔ nii anɔ lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ Yehowa ha e-Bi lɛ le shihilɛ ni kã ehiɛ lɛ, ni ekɛsaa lɛ eto. Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ ná Yesu tsui kɛ ejwɛŋmɔ nɔ hewalɛ, ni no kudɔ esusumɔi kɛ eyiŋkpɛi. Enɛ hewɔ lɛ, Yesu le nɔ ni esa akɛ efee yɛ shihilɛ fɛɛ shihilɛ ni ekɛkpe lɛ mli, ni efee bɔ pɛ ni e-Tsɛ lɛ kpaa gbɛ akɛ efee lɛ.

12. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔbi ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ atsɔɔ wɔ gbɛ lɛ?

12 Akɛni Yesu diɛŋtsɛ le bɔ ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ he hiaa lɛ yɛ eshihilɛ mli hewɔ lɛ, ewo ekaselɔi lɛ hewalɛ waa koni amɛbi ni aha amɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, ní amɛŋmɛ gbɛ ni ekudɔ amɛ hu. (Nyɛkanea Luka 11:9-13.) Mɛni hewɔ esa akɛ wɔ hu wɔbi ni mumɔ lɛ akudɔ wɔ lɛ? Ejaakɛ ebaanyɛ etsake wɔsusumɔi koni wɔhiɛ Kristo jwɛŋmɔ lɛ eko. (Rom. 12:2; 1 Kor. 2:16) Kɛ́ wɔha Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ tsɔɔ wɔ gbɛ lɛ, wɔbaanyɛ wɔsusu nii ahe tamɔ Kristo, ni wɔbaanyiɛ enɔkwɛmɔnɔ lɛ sɛɛ.—1 Pet. 2:21.

Je lɛ Mumɔ lɛ Baaha Wɔdu Gbɛ

13. Mɛni ji je lɛ mumɔ lɛ, ni mɛni ehaa mɛi feɔ?

13 Yiŋtoo ni ji etɛ hewɔ ni esa akɛ wɔha Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ atsɔɔ wɔ gbɛ ji akɛ, kɛ́ wɔhaaa etsɔɔ wɔ gbɛ lɛ mumɔ gbonyo ni tsuɔ nii yɛ mɛi babaoo mli ŋmɛnɛ lɛ baanyɛ aha wɔdu gbɛ. Je lɛ yɛ lɛ diɛŋtsɛ emumɔ ni yɔɔ hewalɛ ni haa mɛi kɔɔ gbɛ ni kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ lɛ kpãaa gbee kwraa. Yɛ nɔ najiaŋ ni je lɛ mumɔ lɛ aaaha mɛi aná Kristo jwɛŋmɔ lɛ eko lɛ, ehaa amɛsusuɔ nii ahe tamɔ Satan, ni ji je nɛŋ nɔyelɔ lɛ, ni amɛfeɔ amɛnii tamɔ lɛ. (Nyɛkanea Efesobii 2:1-3; Tito 3:3.) Kɛ́ mɔ ko ha je lɛ mumɔ lɛ kudɔ lɛ, ni ekɛ ehe wo heloo lɛ nitsumɔi lɛ amli lɛ, nibii gbohii baajɛ mli kɛba ni haŋ enine ashɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ.—Gal. 5:19-21.

14, 15. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔwu wɔshi je lɛ mumɔ lɛ?

14 Yehowa ewaje wɔ koni wɔnyɛ wɔwu wɔshi je lɛ mumɔ lɛ. Bɔfo Paulo wie akɛ, “nyɛhe awaa yɛ Nuŋtsɔ lɛ kɛ ehewalɛ nyɛmɔ lɛ mli . . . koni nyɛnyɛ gbi fɔŋ lɛ naa nyɛkpee.” (Efe. 6:10, 13) Yehowa kɛ emumɔ lɛ wajeɔ wɔ koni Satan akanyɛ elaka wɔ. (Kpoj. 12:9) Je lɛ mumɔ lɛ yɛ hewalɛ, ni wɔnyɛŋ wɔjo naa foi kwraa. Shi kɛlɛ, esaaa akɛ wɔhaa enáa wɔnɔ hewalɛ. Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yɛ hewalɛ kwraa fe je lɛ mumɔ lɛ, ni ebaaye ebua wɔ!

15 Bɔfo Petro wie mɛi ni kwa Kristojamɔ yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ ahe akɛ: “Amɛje gbɛ ni ja lɛ nɔ, ni amɛdu gbɛ.” (2 Pet. 2:15) Kwɛ bɔ ni wɔmii shɛɔ wɔhe waa akɛ wɔ lɛ, “jeee je nɛŋ mumɔ lɛ wɔná, shi moŋ Mumɔ ni jɛ Nyɔŋmɔ mli lɛ”! (1 Kor. 2:12) Kɛ́ wɔŋmɛ gbɛ ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ná wɔnɔ hewalɛ, ni wɔkɛ nibii fɛɛ ni Yehowa kɛduroɔ wɔ bɔni afee ni wekukpãa ni yɔɔ wɔkɛ lɛ teŋ lɛ mli awa lɛ tsu nii lɛ, wɔbaanyɛ wɔwu wɔshi Satan mumɔ ni kudɔɔ jeŋ fɔŋ nɛɛ.—Gal. 5:16.

Mumɔ Krɔŋkrɔŋ lɛ Haa Wɔwoɔ Yibii Kpakpai

16. Mɛɛ yibii mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baanyɛ aha wɔwo?

16 Yiŋtoo ni ji ejwɛ hewɔ ni esa akɛ wɔha Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ atsɔɔ wɔ gbɛ ji akɛ, ehaa mɛi ni ŋmɛɔ gbɛ ni ekudɔ amɛ lɛ woɔ yibii kpakpai. (Nyɛkanea Galatabii 5:22, 23.) Wɔteŋ namɔ sumɔŋ ni suɔmɔ ni eyɔɔ lɛ mli awa, ená miishɛɛ babaoo, ni ekɛ mɛi aye yɛ toiŋjɔlɛ mli? Wɔteŋ namɔ sumɔŋ ni efee mɔ ni toɔ etsui shi, emli ahi, ni efee ejurɔ babaoo? Wɔteŋ namɔ sumɔŋ ni ehemɔkɛyeli mli awa, ená mlijɔlɛ, kɛ henɔyeli babaoo? Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ haa wɔwoɔ yibii kpakpai ni he baa sɛɛnamɔ kɛhaa wɔ kɛ wɔwekumɛi kɛ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ. Esa akɛ wɔya nɔ wɔbɔ mɔdɛŋ waa ni wɔwo mumɔ lɛ yibii lɛ be fɛɛ be, ejaakɛ husu bɛ mumɔ lɛ yibii lɛ falɛ ni he hiaa wɔ, kɛ abɔ ni esa akɛ wɔwo lɛ he.

17. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔwo mumɔ lɛ yibii lɛ fã ko babaoo lɛ?

17 Ehi jogbaŋŋ akɛ wɔɔbi wɔhe akɛ: ‘Ani miwiemɔi kɛ minifeemɔi tsɔɔ akɛ miiha mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ miitsɔɔ mi gbɛ, ni miiwo eyibii lɛ lo?’ (2 Kor. 13:5a; Gal. 5:25) Kɛ́ wɔna akɛ ehe miihia ni wɔwo mumɔ lɛ yibii lɛ fãi komɛi lɛ, no lɛ wɔbaanyɛ wɔŋmɛ gbɛ ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ aye abua wɔ koni wɔwo nakai yibii lɛ babaoo. Wɔbaanyɛ wɔfee nakai kɛtsɔ mumɔ lɛ yibii lɛ fã fɛɛ fã ni wɔɔkase he nii jogbaŋŋ yɛ Biblia lɛ kɛ asafo lɛ woji lɛ amli lɛ nɔ, koni wɔnyɛ wɔyoo bɔ ni wɔɔfee wɔwo yibii nɛɛ yɛ wɔdaa gbi nifeemɔi amli, ní no sɛɛ lɛ wɔbɔ mɔdɛŋ wɔwo yibii nɛɛ babaoo. * Kɛ́ wɔna yibii kpakpai ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ haa wɔ kɛ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ woɔ yɛ wɔshihilɛi amli lɛ, no haa wɔnaa bɔ ni ehe hiaa ni wɔha mumɔ lɛ atsɔɔ wɔ gbɛ.

Ani Ooha Nyɔŋmɔ Mumɔ lɛ Miitsɔɔ Bo Gbɛ?

18. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ bɔ ni Yesu ha Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ tsɔɔ lɛ gbɛ lɛ mli?

18 Biblia lɛ haa wɔleɔ akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ji hewalɛ kpele ni kudɔ Yesu shihilɛ be ni eyɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ. Eŋmɛ gbɛ ni mumɔ lɛ kudɔ lɛ, ni kɛ́ mumɔ lɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔ ko ha lɛ lɛ ekpɛlɛɔ nɔ, ni etsuɔ he nii. (Mar. 1:12, 13; Luka 4:14) Ani bo hu ofeɔ nakai nɔŋŋ?

19. Mɛni esa akɛ wɔfee koni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ atsɔɔ wɔ gbɛ yɛ wɔshihilɛ mli?

19 Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ kã he eekudɔ mɛi ni miisumɔ ni etsɔɔ amɛ gbɛ lɛ ajwɛŋmɔi kɛ amɛtsuii. Te ooofee tɛŋŋ oha mumɔ lɛ atsɔɔ bo gbɛ ni ja lɛ? Sɔlemɔ oha Yehowa be fɛɛ be koni eha bo emumɔ lɛ, ni eye ebua bo hu koni onyɛ okpɛlɛ mumɔ lɛ gbɛtsɔɔmɔ nɔ. (Nyɛkanea Efesobii 3:14-16.) Taomɔ ŋaawoo kɛjɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ, ni ji Biblia lɛ—wolo ni atsɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ aŋma lɛ mli, ni okɛtsu nii, ni no baatsɔɔ akɛ ootsu nɔ ni osɔleɔ yɛ he lɛ he nii. (2 Tim. 3:16, 17) Bo ŋaawoo ni nilee yɔɔ mli ni Biblia lɛ kɛhaa lɛ toi, ni okpɛlɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ gbɛtsɔɔmɔ nɔ. Kɛ́ ofee nakai lɛ, no tsɔɔ akɛ oheɔ oyeɔ akɛ Yehowa baanyɛ atsɔɔ bo gbɛ ni hi fe fɛɛ yɛ jeŋ fɔŋ nɛɛ mli.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 17 Kɛ́ ootao saji babaoo ni kɔɔ mumɔ lɛ yibii lɛ fã fɛɛ fã he lɛ, kwɛmɔ Buu-Mɔɔ srɔtoi nɛɛ amli: w07 7/15 24-25; w03 1/15 11; w02 1/15 17; w95 1/15 16; w01 11/1 14-15; w03 7/1 6; w01 1/1 22; w03 4/1 15, 19-20; w03 10/15 14.

Ani Okaiɔ Otii Lɛ?

• Mɛɛ gbɛ nɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baanyɛ aná wɔshihilɛ nɔ hewalɛ yɛ?

• Mɛɛ yiŋtoi ejwɛ ahewɔ esa akɛ wɔha Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ atsɔɔ wɔ gbɛ?

• Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee koni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ atsɔɔ wɔ gbɛ daa?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 15]

Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ ji hewalɛ ni kudɔ Yesu yɛ eshihilɛ mli

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 17]

Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ kudɔɔ mɛi ni sumɔɔ ni etsɔɔ amɛ gbɛ lɛ ajwɛŋmɔi kɛ amɛtsuii