Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nyɔŋmɔ Mumɔ Lɛ Kudɔ Klɛŋklɛŋ Afii oha Lɛ Mli Bii Lɛ, Ni Ekudɔɔ Wɔ Ŋmɛnɛ Hu

Nyɔŋmɔ Mumɔ Lɛ Kudɔ Klɛŋklɛŋ Afii oha Lɛ Mli Bii Lɛ, Ni Ekudɔɔ Wɔ Ŋmɛnɛ Hu

Nyɔŋmɔ Mumɔ Lɛ Kudɔ Klɛŋklɛŋ Afii oha Lɛ Mli Bii Lɛ, Ni Ekudɔɔ Wɔ Ŋmɛnɛ Hu

“Nɛkɛ nibii nɛɛ fɛɛ, Mumɔ kome lɛ nɔŋŋ tsuɔ.”—1 KOR. 12:11.

1. Mɛɛ otii ahe wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

PENTEKOSTE. Eji gbi ko ni haa wɔkaiɔ miishɛɛ saji komɛi ni tee nɔ! (Bɔf. 2:1-4) Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ni afɔse ashwie mɛi anɔ yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ ha ana tsakemɔ wulu ko yɛ bɔ ni Nyɔŋmɔ kɛ ewebii lɛ yeɔ ehaa lɛ mli. Yɛ nikasemɔ ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, wɔsusu gbɛi komɛi anɔ ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ ye ebua blema anɔkwafoi lɛ ni amɛnyɛ amɛtsu nitsumɔi wuji komɛi. Shi mɛɛ srɔtofeemɔ yɔɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ tsu nii yɛ be ni tsɔ Kristofoi abe lɛ hiɛ lɛ kɛ bɔ ni etsu nii yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ mli? Ni te Kristofoi náa bɔ ni Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsuɔ nii lɛ he sɛɛ amɛhaa tɛŋŋ ŋmɛnɛ? Nyɛhaa wɔkwɛa.

“Naa, Nuŋtsɔ [Yehowa] Weyoo Ji Mi”

2. Mɛɛ gbɛ nɔ Maria na bɔ ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsuɔ nii ehaa?

2 Beni afɔse mumɔ krɔŋkrɔŋ ni awo he shi lɛ ashwie kaselɔi lɛ anɔ yɛ ŋwɛitsu ko nɔ yɛ Yerusalem lɛ, no mli lɛ Maria yɛ jɛi. (Bɔf. 1:13, 14) Shi nɔ ni fe afii 30 ni tsɔ nakai be lɛ hiɛ lɛ, Maria na bɔ ni Yehowa mumɔ lɛ tsuɔ nii ehaa yɛ gbɛi krɛdɛi komɛi anɔ. Yehowa jie e-Bi lɛ wala kɛjɛ ŋwɛi kɛba shikpɔŋ lɛ nɔ, ni ekɛ lɛ bawo Maria fɔmɔ kotoku mli beni ekã he eji oblayoo fro. Hɔ ni ehiɛ lɛ ‘jɛ Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛŋ.’—Mat. 1:20.

3, 4. Mɛɛ su Maria jie lɛ kpo, ni te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkase lɛ?

3 Mɛni hewɔ akɛ hegbɛ ni nɔ bɛ nɛɛ duro Maria lɛ? Beni bɔfo lɛ ha ele yiŋtoo ni Yehowa yɔɔ kɛha lɛ lɛ sɛɛ lɛ, ekɛ miishɛɛ bo akɛ: “Naa, Nuŋtsɔ [Yehowa] weyoo ji mi; ába mli aha mi yɛ owiemɔ lɛ naa!” (Luka 1:38) Nɔ ni Maria wie lɛ ha ana nɔ ni yɔɔ etsui mli, su ko ni Nyɔŋmɔ eyɔse momo. Bɔ ni ekpɛlɛ nɔ oya nɔŋŋ lɛ tsɔɔ akɛ efee klalo akɛ ebaakpɛlɛ Yehowa suɔmɔnaa nii kɛha lɛ lɛ nɔ. Ebiii ŋwɛi bɔfo lɛ sane ko yɛ nɔ ni ekutsoŋbii lɛ baawie yɛ hɔ ni ebaahiɛ lɛ he, ni asaŋ ebiii lɛ bɔ ni hɔ lɛ baasa ekɛ Yosef teŋ wekukpãa lɛ he lɛ he sane. Tsɛ́ ni Maria tsɛ́ ehe akɛ Yehowa weyoo lɛ tsɔɔ akɛ eyɛ hekɛnɔfɔɔ kwraa yɛ Yehowa mli akɛ e-Nuŋtsɔ.

4 Ani bei komɛi lɛ onuɔ he akɛ sɔ̃i ni jwere onɔ yɛ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ lɛ mli lɛ tsii fe bo? Esa akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ abi ehe akɛ: ‘Ani miyɛ hekɛnɔfɔɔ kwraa yɛ Yehowa mli akɛ ebaatsu saji ahe nii yɛ esuɔmɔnaa nii kɛ gbeekpamɔ naa? Ani miijie hekɛafɔleshãa mumɔ kpo lɛɛlɛŋ?’ Ná nɔmimaa akɛ Nyɔŋmɔ kɛ emumɔ lɛ haa mɛi fɛɛ ni kɛ amɛhe fɔɔ enɔ kwraa, ní amɛkpɛlɛɔ enɔ akɛ amɛ-Nɔyelɔ lɛ.—Bɔf. 5:32.

Mumɔ Krɔŋkrɔŋ lɛ Ye Ebua Petro

5. Mɛɛ gbɛ nɔ Petro na hewalɛ ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yɔɔ lɛ dani afi 33 Ŋ.B. Pentekoste gbi lɛ shɛ?

5 Taakɛ eji yɛ Maria gbɛfaŋ lɛ, dani afi 33 Ŋ.B. Pentekoste gbi lɛ aaashɛ lɛ, bɔfo Petro na hewalɛ ni Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ yɔɔ lɛ. Yesu ha lɛ kɛ bɔfoi krokomɛi lɛ hewalɛ ní amɛfãmɔ daimonioi. (Mar. 3:14-16) Eyɛ mli akɛ Ŋmalɛi lɛ haaa wɔle enɛ he sane fitsofitso moŋ, shi etamɔ nɔ ni Petro kɛ nakai hewalɛ lɛ tsu nii. Beni Yesu fɔ̃ Petro nine koni enyiɛ Galilea ŋshɔ lɛ hiɛ kɛba eŋɔɔ lɛ, Petro fee nakai, ni enɛ ha ana Nyɔŋmɔ hewalɛ lɛ faŋŋ. (Nyɛkanea Mateo 14:25-29.) Ekã shi faŋŋ akɛ, Petro kɛ ehe fɔ̃ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ ni eye ebua lɛ kɛtsu nitsumɔi wuji. Etsɛŋ ni nakai mumɔ lɛ kɛ Petro kɛ kaselɔi krokomɛi lɛ baatsu nii yɛ gbɛi heei anɔ.

6. Mɛni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ ye bua Petro ni enyɛ etsu yɛ afi 33 Ŋ.B. Pentekoste gbi lɛ nɔ, kɛ no sɛɛ?

6 Yɛ afi 33 Ŋ.B. Pentekoste Gbi Jurɔ lɛ nɔ lɛ, atsɔ naakpɛɛ gbɛ nɔ aha Petro kɛ mɛi krokomɛi wie wiemɔi srɔtoi ni gbɔi ni eba Yerusalem lɛ wieɔ lɛ. No sɛɛ lɛ, Petro te shi edamɔ shi ni ekɛ mɛi ni ebabua amɛhe naa lɛ wie. (Bɔf. 2:14-36) Hɛɛ, nuu nɛɛ ni bei komɛi lɛ ehàa shi loo esheɔ gbeyei lɛ ná ekãa babaoo kɛye odase yɛ yiwaa kɛ hegbeyeiwoo fɛɛ sɛɛ. (Bɔf. 4:18-20, 31) Nyɔŋmɔ ha lɛ nilee krɛdɛɛ ko. (Bɔf. 5:8, 9) Ni ená hewalɛ po kɛtée mɔ ko shi.—Bɔf. 9:40.

7. Mɛɛ Yesu tsɔɔmɔi Petro nu shishi yɛ emufɔɔ lɛ sɛɛ?

7 Petro nu anɔkwalei ni Yesu tsɔɔ lɛ babaoo shish dani Pentekoste gbi lɛ po shɛ. (Mat. 16:16, 17; Yoh. 6:68) Shi jeee nibii fɛɛ ni Yesu tsɔɔ lɛ shishi enu dani Pentekoste gbi lɛ shɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Petro leee akɛ abaatee Kristo shi yɛ gbi ni ji etɛ lɛ nɔ akɛ mumɔŋ gbɔmɔ; ni enuko shishi hu akɛ Maŋtsɛyeli lɛ baahi ŋwɛi. (Yoh. 20:6-10; Bɔf. 1:6) Petro leee akɛ adesai baanyɛ atsɔmɔ mumɔŋ gbɔmɛi, ni eleee hu akɛ adesai baanyɛ aye nɔ akɛ maŋtsɛmɛi yɛ ŋwɛi Maŋtsɛyeli ko mli. Shi beni akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baptisi Petro ní ená ŋwɛi hiɛnɔkamɔ lɛ sɛɛ dani enu Yesu tsɔɔmɔi ni kɔɔ nakai nibii lɛ ahe lɛ shishi.

8. Mɛɛ nilee mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ “tooi krokomɛi” lɛ fɛɛ baanyɛ aná?

8 Nibii komɛi ni kulɛ Yesu kaselɔi lɛ nuuu shishi lɛ bafee faŋŋ kɛha amɛ beni afɔse mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ashwie amɛnɔ lɛ sɛɛ. Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ye ebua mɛi ni ŋmala Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ ni amɛha anɔkwalei ni kɔɔ Yehowa yiŋtoi ahe lɛ fee faŋŋ. (Efe. 3:8-11, 18) Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi ni akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ efɔ amɛ mu lɛ kɛ “tooi krokomɛi” lɛ fɛɛ baanyɛ akase anɔkwalei nɛɛ ní amɛnu shishi. (Yoh. 10:16) Ani ohiɛ sɔɔ nilee kɛ niiashishinumɔ ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ eha oná yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ he lɛ?

‘Mumɔ Krɔŋkrɔŋ Yi Paulo Obɔ’

9. Mɛni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ha Paulo nyɛ etsu?

9 Yɛ afi 33 Ŋ.B. Pentekoste gbi lɛ sɛɛ afi kome loo nɔ̃ lɛ, mɔ kroko hu nine shɛ Nyɔŋmɔ nikeenii ni ji mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ. Lɛ ji Saulo, ni abale lɛ yɛ sɛɛ mli akɛ Paulo lɛ. Wɔnáa bɔ ni mumɔ lɛ kɛ lɛ tsu nii eha lɛ he sɛɛ ŋmɛnɛ. Akɛ mumɔ tsirɛ bɔfo Paulo ni eŋmala Biblia lɛ mli woji 14. Taakɛ eji yɛ Petro gbɛfaŋ lɛ, Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ ye ebua Paulo ni enu hiɛnɔkamɔ akɛ mɛi ní baahi ŋwɛi lɛ gboiŋ ni amɛfiteŋ lɛ shishi, ni eŋmala enɛ he sane fitsofitso eshwie shi. Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ha Paulo nyɛ etsa helai, efamɔ daimonioi, ni etee gbohii ashi po! Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ye ebua lɛ ni etsu yiŋtoo krɛdɛɛ ko he nii, ni Nyɔŋmɔ tsuji fɛɛ ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu nine shɛɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ, eyɛ mli akɛ ebaaa lɛ yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ.

10. Mɛɛ gbɛ nɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ye ebua Paulo ni enyɛ ewie?

10 Paulo, ni “Mumɔ krɔŋkrɔŋ eyi lɛ obɔ lɛ,” kɛ ekãa wie eshi ŋkunyaayelɔ ko. Kwɛ bɔ ni enɛ ná Kireene amralo, ni no mli lɛ eebo sanegbaa lɛ fɛɛ toi lɛ nɔ hewalɛ ha! Nakai amralo lɛ kpɛlɛ anɔkwale lɛ nɔ, ejaakɛ “ehe jɔ̃ ehe yɛ Nuŋtsɔ [Yehowa] tsɔɔmɔ lɛ hewɔ.” (Bɔf. 13:8-12) Paulo le faŋŋ akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ pɛ baanyɛ aye abua lɛ ni enyɛ ekɛ ekãa awie anɔkwale lɛ. (Mat. 10:20) Sɛɛ mli lɛ ebi ni asafo ni yɔɔ Efeso lɛ asɔle daa amɛha lɛ koni aŋɔ ‘wiemɔ awo enaa.’—Efe. 6:18-20.

11. Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ kudɔ Paulo?

11 Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ye ebua Paulo ni ewie, shi bei komɛi lɛ etsiɔ gbɛ ni ekawie yɛ hei komɛi. Yɛ Paulo maŋsɛɛ shiɛmɔ he gbɛfãi lɛ amli lɛ, Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ kudɔ lɛ. (Bɔf. 13:2; nyɛkanea Bɔfoi lɛ Asaji 16:6-10.) Yehowa miiya nɔ ekɛ emumɔ lɛ miikudɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Taakɛ eji yɛ Paulo gbɛfaŋ lɛ, Yehowa tsuji fɛɛ ni boɔ lɛ toi lɛ bɔɔ mɔdɛŋ amɛkɛ hiɛdɔɔ kɛ ekãa jajeɔ anɔkwale lɛ. Eyɛ mli akɛ gbɛ ni Nyɔŋmɔ tsɔɔ nɔ ekudɔɔ ewebii lɛ ŋmɛnɛ lɛ tamɔɔɔ bɔ ni efee yɛ Paulo beaŋ lɛ moŋ, kɛlɛ wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ Yehowa kɛ emumɔ lɛ miitsu nii bɔni afee ni mɛi ni sa lɛ anu anɔkwale lɛ.—Yoh. 6:44.

“Nitsumɔi Srɔtoi”

12-14. Ani Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ tsuɔ nii yɛ etsuji fɛɛ nɔ yɛ gbɛ kome too nɔ? Tsɔɔmɔ mli.

12 Ani amaniɛbɔi ni kɔɔ bɔ ni Yehowa jɔɔ mɛi ni afɔ amɛ mu ni hi klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli asafoi lɛ amli lɛ woɔ Nyɔŋmɔ tsuji ni ejɔɔ amɛhe nɔ ŋmɛnɛ lɛ hewalɛ? Nakai pɛpɛɛpɛ eji! Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ha Kristofoi ni hi shi yɛ nakai beaŋ lɛ ná duromɔ keenii. Beni Paulo ŋma duromɔ keenii nɛɛ he sane eyaha Korinto asafo lɛ, ewie akɛ: ‘Shi duromɔ keenii srɔtoi yɛ, shi Mumɔ kome lɛ nɔŋŋ ni; ni sɔɔmɔ nitsumɔi srɔtoi hu yɛ, shi Nuŋtsɔ kome lɛ nɔŋŋ ni; ni nitsumɔi srɔtoi hu yɛ, shi Nyɔŋmɔ kome lɛ nɔŋŋ ji mɔ ni tsuɔ fɛɛ yɛ mɛi fɛɛ mli.’ (1 Kor. 12:4-6, 11) Hɛɛ, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baanyɛ ekɛ Nyɔŋmɔ tsuji srɔtoi atsu nii yɛ gbɛi srɔtoi anɔ kɛtsu yiŋtoo pɔtɛɛ ko he nii. Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kudɔɔ Kristo “asafoku bibioo” lɛ kɛ “tooi krokomɛi” lɛ fɛɛ. (Luka 12:32; Yoh. 10:16) Shi kɛlɛ, jeee be fɛɛ be etsuɔ nɔ kome too lɛ nɔŋŋ yɛ asafoŋbii lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ nɔ.

13 Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, atsɔɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ ahalaa asafoŋ onukpai. (Bɔf. 20:28) Shi jeee Kristofoi fɛɛ ní akɛ mumɔ efɔ amɛ mu lɛ sɔmɔɔ akɛ nɔkwɛlɔi yɛ asafo lɛ mli. Mɛni enɛ tsɔɔ wɔ? Nɔ ni etsɔɔ kɛkɛ ji akɛ, Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ tsuɔ nii yɛ gbɛi srɔtoi anɔ yɛ asafoŋbii lɛ anɔ.

14 Mumɔ kome too ní haa mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ náa “biiatsɔmɔ mumɔ” lɛ nɔŋŋ Yehowa kɛtee e-Bi koome lɛ shi kɛjɛ gbohii ateŋ kɛtee wala ni gbele bɛ mli lɛ mli yɛ ŋwɛi lɛ. (Nyɛkanea Romabii 8:11, 15.) Nakai mumɔ lɛ nɔŋŋ Yehowa kɛtsu nii kɛbɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ. (1 Mose 1:1-3) Yehowa kɛ mumɔ nɛɛ nɔŋŋ ye ebua Bezaleel ni ehe sa kɛha kpee buu lɛ maa, ekɛwaje Samson ni etsu nitsumɔi wuji ni nɔ bɛ, ni ekɛye ebua Petro ni enyiɛ nu hiɛ. Belɛ, nyɛkahaa wɔyiŋ futua wɔ yɛ srɔtofeemɔ ni yɔɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ ni mɔ ko aaaná lɛ kɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ ni akɛaafɔ mɔ ko mu lɛ teŋ. Kɛ́ akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ fɔ mɔ ko mu lɛ, etsɔɔ akɛ akɛtsu nii shikome pɛ yɛ mɔ lɛ nɔ yɛ gbɛ krɛdɛɛ ko nɔ. Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ halaa mɔ ni esumɔɔ ni ekɛ emumɔ lɛ afɔ lɛ mu.

15. Ani abaakã he akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ abaptisi mɛi kɛya naanɔ? Tsɔɔmɔ mli.

15 Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ miitsu nii yɛ gbɛi srɔtoi anɔ kɛmiiye eebua enɔkwa tsuji lɛ afii akpei abɔ dani akɛ mumɔ bɔi mɛi amu fɔɔ. Akɛ mumɔ bɔi mɛi amu fɔɔ kɛjɛ afi 33 Ŋ.B. Pentekoste gbi lɛ nɔ, shi nifeemɔ nɛɛ eyaŋ nɔ kɛyaŋ naanɔ. Abaafɔ̃ɔ mumɔ lɛ kɛ mɛi baptisimɔ, shi mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baakã he etsu nii yɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ anɔ koni amɛnyɛ amɛfee esuɔmɔnaa nii kɛya naanɔ.

16. Mɛni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yeɔ ebuaa etsuji ni amɛtsuɔ ŋmɛnɛ?

16 Mɛni tuuntu Yehowa mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ haa ewebii lɛ tsuɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ ŋmɛnɛ? Kpojiemɔ 22:17 lɛ haa hetoo akɛ: “Mumɔ lɛ kɛ ayemforo lɛ kɛɔ akɛ: Ba! Ni mɔ ni nuɔ lɛ, ha ni ekɛɛ: Ba! Ni mɔ ni kumai yeɔ lɛ lɛ, ha ni eba, ni mɔ ni sumɔɔ lɛ, ha ni ebayɛ wala nu lɛ yaka.” Ŋmɛnɛ lɛ, Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yeɔ ebuaa Kristofoi ni amɛfɔ̃ɔ ‘mɔ fɛɛ mɔ ni sumɔɔ’ lɛ nine koni ebayɛ wala nu ni Yehowa kɛhaa lɛ eko. Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ nyiɛɔ hiɛ yɛ enɛ feemɔ mli. Kɛlɛ, tooi krokomɛi lɛ fataa amɛhe yɛ ninefɔ̃ɔ nɛɛ mli. Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔŋŋ ni yeɔ ebuaa kui enyɔ nɛɛ fɛɛ kɛtsuɔ nitsumɔ nɛɛ. Kui enyɔ nɛɛ amlibii lɛ fɛɛ ejɔɔ amɛhe nɔ amɛha Yehowa, kɛtsɔ baptisimɔ ni amɛha abaptisi amɛ yɛ “Tsɛ lɛ kɛ Bi lɛ kɛ Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ gbɛi amli” lɛ nɔ. (Mat. 28:19) Ni amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ ŋmɛɔ gbɛ koni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ akudɔ eshihilɛ, ni enɛ haa amɛwoɔ mumɔ lɛ yibii lɛ. (Gal. 5:22, 23) Taakɛ eji yɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ agbɛfaŋ lɛ, tooi krokomɛi lɛ haa Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yeɔ ebuaa amɛ. Eyeɔ ebuaa amɛ ni amɛfeɔ bɔ fɛɛ bɔ ni amɛaanyɛ koni amɛnyɛ amɛfee krɔŋkrɔŋ taakɛ Yehowa taoɔ lɛ.—2 Kor. 7:1; Kpoj. 7:9, 14.

Yaa Nɔ Obi Mumɔ Krɔŋkrɔŋ Lɛ

17. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔtsɔɔ akɛ wɔyɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ?

17 No hewɔ lɛ, kɛ́ oyɛ hiɛnɔkamɔ akɛ obaahi shi kɛya naanɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, loo yɛ ŋwɛi jio lɛ, Yehowa baanyɛ aha bo “hewalɛ ní fá kɛteke nɔ” koni onyɛ ohiɛ onɔkwayeli lɛ mli, bɔni afee ni onine ashɛ juromɔnɔ lɛ nɔ. (2 Kor. 4:7) Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ ni oyaa nɔ oshiɛɔ lɛ baaha mɛi aye ohe fɛo. Shi kaimɔ akɛ, ‘kɛ́ Kristo gbɛi ahewɔ ajɛɔ bo lɛ, ajɔɔ bo, ejaakɛ anunyam mumɔ kɛ Nyɔŋmɔ Mumɔ lɛ jɔɔ ehe yɛ onɔ. Amɛ lɛ amɛwieɔ ehe efɔŋ, shi bo lɛ owoɔ ehiɛ nyam.’—1 Pet. 4:14.

18, 19. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa baatsɔ ekɛ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ aye abua bo, ni mɛni otswa ofai shi akɛ obaafee yɛ enɛ gbɛfaŋ?

18 Nyɔŋmɔ kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ haa mɛi fɛɛ ni kɛ anɔkwayeli biɔ lɛ lɛ faa. Mumɔ lɛ baanyɛ aha wɔhe asa yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli, ni ebaanyɛ eha shwelɛ ni wɔyɔɔ akɛ wɔkɛ wɔnyɛmɔ fɛɛ asɔmɔ Nyɔŋmɔ lɛ hu mli awa. “Suɔmɔ ni aaasumɔ jio, feemɔ ni aaafee jio, Nyɔŋmɔ ji mɔ ni tsuɔ fɛɛ yɛ nyɛmli yɛ emlihilɛ lɛ naa.” Nikeenii ni jara wa, ni ji mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ni akɛduro wɔ, kɛ mɔdɛŋ ni wɔbɔɔ akɛ ‘wɔhiɛ wala wiemɔ lɛ mli’ kpɛŋŋ lɛ baaye abua wɔ koni ‘wɔkɛ gbeyeishemɔ kɛ hekpokpomɔ atsu wɔ diɛŋtsɛ wɔyiwalaheremɔ lɛ he nii.’—Fil. 2:12, 13, 16.

19 Kɛ́ oyɛ hemɔkɛyeli akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ baaye abua bo lɛ, no lɛ, jɛɛ otsuiŋ fɛɛ otsu nitsumɔ fɛɛ nitsumɔ ni abaaha bo lɛ, tsu lɛ jogbaŋŋ, ni okwɛ Yehowa gbɛ kɛha yelikɛbuamɔ. (Yak. 1:5) Ebaaye ebua bo koni onu e-Wiemɔ lɛ shishi, onyɛ okpee shihilɛ mli naagbai anaa, ni onyɛ oshiɛ sanekpakpa lɛ. “[Nyɛyaa nɔ] nyɛbia, ni aaaha nyɛ; [nyɛyaa nɔ] nyɛtaoa, ni nyɛaana; [nyɛyaa nɔ] nyɛshia, ni aaagbele nyɛ;” ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ fata nibii ni esa akɛ wɔya nɔ wɔbi lɛ ahe. (Luka 11:9, 13) Hɛɛ, yaa nɔ otutɔ Yehowa koni eha otsɔ tamɔ anɔkwafoi—mɛi ni hi shi yɛ blema kɛ mɛi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ—ní Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kudɔ amɛ lɛ.

Ani Obaanyɛ Otsɔɔ Mli?

• Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔkase Maria, koni ajɔɔ wɔ?

• Mɛɛ shishinumɔ naa Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ kudɔ Paulo?

• Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ kudɔɔ Nyɔŋmɔ tsuji ŋmɛnɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 24]

Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ ye ebua Paulo ni eye mumɔi fɔji anɔ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 26]

Ŋmɛnɛ lɛ, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yeɔ ebuaa Kristofoi, ekɔɔɔ he eko hiɛnɔkamɔ ni amɛyɔɔ