Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Su ko ni Baanyɛ Afite Wɔjwɛŋmɔ—Hiɛkɔ̃ɔ

Su ko ni Baanyɛ Afite Wɔjwɛŋmɔ—Hiɛkɔ̃ɔ

Su ko ni Baanyɛ Afite Wɔjwɛŋmɔ—Hiɛkɔ̃ɔ

Napoleon Bonaparte yɛ su nɛɛ eko. Julius Caesar yɛ eko. Alexander Kpeteŋkpele lɛ hu yɛ eko. Yɛ hewalɛ kɛ anunyam ni amɛyɔɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, su ko yɛ hii nɛɛ atsuiiaŋ ni baanyɛ afite mɔ jwɛŋmɔ. Mɛi etɛ nɛɛ fɛɛ hiɛ kɔ̃ mɔ ko nɔ.

Ŋleshi jeŋ nilelɔ Bertrand Russell ŋma akɛ: “Napoleon hiɛ kɔ̃ Caesar nɔ, Caesar hiɛ kɔ̃ Alexander [Kpeteŋkpele lɛ] nɔ, ni manyɛ mawie kɛ nɔmimaa akɛ Alexander hu hiɛ kɔ̃ Hercules, ni eji adesã mli gbɔmɔ lɛ po nɔ.” Mɔ fɛɛ mɔ hiɛ baanyɛ akɔ̃ nii anɔ, ekɔɔɔ he eko nii abɔ ni mɔ lɛ yɔɔ, sui kpakpai ni eyɔɔ, kɛ bɔ ni eye omanye yɛ shihilɛ mli eha.

Hiɛkɔ̃ɔ ji mɛi krokomɛi ahe mlifu ni naa wa ni anáa yɛ nibii ni amɛyɔɔ, bɔ ni amɛshwere amɛha, hegbɛi ni amɛyɔɔ, kɛ nibii krokomɛi ni tamɔ nakai lɛ hewɔ. Wolo ko ni wieɔ Biblia mli saji ahe lɛ tsɔɔ akɛ “hiɛkɔ̃ɔ” ji shwelɛ ni mɔ ko yɔɔ akɛ ená nibii ni mɔ kroko yɔɔ lɛ eko, loo ni eshɔ̃ nɔ ni mɔ lɛ yɔɔ lɛ po yɛ edɛŋ.

Ehi jogbaŋŋ akɛ wɔɔpɛi bɔ ni hiɛkɔ̃ɔ baanyɛ ahe shi yɛ wɔtsuiŋ, kɛ nibii ni jɛɔ mli kɛbaa lɛ mli. Titri lɛ, esa akɛ wɔle nibii ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsĩ hiɛkɔ̃ɔ naa koni ekaná wɔshihilɛ nɔ hewalɛ.

SU KO NI BAANYƐ AHA WƆHIƐ AKƆ̃ MƐI ANƆ

Eyɛ mli akɛ adesai ni yeee emuu lɛ ‘diɔ hiɛkɔ̃ɔ sɛɛ’ moŋ, shi nibii komɛi yɛ ni haa nakai su lɛ mli waa. (Yak. 4:5) Beni bɔfo Paulo wieɔ nibii nɛɛ ateŋ ekome he lɛ, eŋma akɛ: “Wɔhiɛ akakɔ̃ yakayaka anunyam nɔ ní wɔwowoo wɔhe mlila [loo wɔkɛ wɔhe shishii akaŋ] ní wɔhe miitsɛ̃tsɛ̃ɛ wɔhe!” (Gal. 5:26) Akɛni wɔyeee emuu hewɔ lɛ, akaŋshii mumɔ baanyɛ aha hiɛkɔ̃ɔ su ni yɔɔ wɔmli lɛ mli awo wu. Kristofoi enyɔ komɛi ni atsɛɔ amɛ Cristina kɛ José * lɛ ná enɛ mli niiashikpamɔ.

Cristina ni eji daa gbɛgbalɔ lɛ kɛɛ akɛ: “Bei pii lɛ, minaa akɛ mihiɛ kɔ̃ɔ mɛi krokomɛi anɔ. Mikɛ nibii ni amɛyɔɔ lɛ toɔ nibii ni mibɛ lɛ he.” Be ko lɛ, Cristina kɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ ko kɛ eŋa miiye nii. Akɛni Cristina le akɛ ekɛ ewu Eric fɛɛ tipɛŋfoi ji kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ kɛ eŋa lɛ, ni ákɛ be ko ni eho lɛ kulɛ amɛ fɛɛ amɛhiɛ sɔɔmɔ hegbɛ kome hewɔ lɛ, Cristina kɛɛ akɛ: “Miwu lɛ hu, asafoŋ onukpa ni! No hewɔ lɛ, mɛni hewɔ ni nyɛ lɛ nyɛyɔɔ gbɛfaa nitsumɔ lɛ mli ni wɔ lɛ wɔma he kome lɛ?” Akɛni akaŋshii mumɔ eha hiɛkɔ̃ɔ su ni eyɔɔ lɛ mli ewo wu hewɔ lɛ, ehiɛ ekpa nitsumɔ kpakpa ni ekɛ ewu lɛ tsuɔ lɛ nɔ, ni no haaa emii ashɛ ehe yɛ shihilɛ mli.

José shwelɛ ji ni esɔmɔ akɛ sɔɔlɔ yɛ asafo lɛ mli. Beni ahole mɛi krokomɛi sɔɔlɔi ni enáaa nakai hegbɛ lɛ, ehiɛ kɔ̃ amɛnɔ, ni ená onukpai akuu lɛ asaji ahe gbɛjianɔtolɔ lɛ he jwɛŋmɔ fɔŋ. José diɛŋtsɛ wie akɛ, “Hiɛkɔ̃ɔ ha mibɛ nyɛmi nuu nɛɛ miwo mimli, ni mimu sane naa akɛ esumɔɔɔ ni mináa sɔɔmɔ hegbɛi.” Ekɛɛ hu akɛ: “Kɛ́ hiɛkɔ̃ɔ ná oshihilɛ nɔ hewalɛ lɛ, ehaa osusuɔ bo pɛ ohe, ni ehaaa osusu nii ahe yɛ gbɛ ni ja nɔ.”

NƆ NI WƆKASEƆ KƐJƐƆ ŊMALƐ MLI NƆKWƐMƆNII AMLI

Kɔkɔbɔɔ he nɔkwɛmɔnii babaoo yɛ Biblia lɛ mli. (1 Kor. 10:11) Nɔkwɛmɔnii nɛɛ ekomɛi tsɔɔ bɔ ni feɔ ni hiɛkɔ̃ɔ jeɔ shishi ni emli waa, kɛ bɔ ni ebafeɔ tamɔ ebɔɔ yɛ mɛi ni ŋmɛɔ gbɛ ni enáa amɛshihilɛi anɔ hewalɛ lɛ amli.

Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, beni Yehowa kpɛlɛ Habel afɔleshaa lɛ nɔ, shi ekpɛlɛɛɛ Kain nɔ lɛ nɔ lɛ, Kain, ni ji Adam kɛ Hawa kromɔ bi lɛ mli wo la. Kulɛ Kain baanyɛ afee shihilɛ lɛ he nɔ ko, shi ehiɛ ni yakɔ̃ enyɛmi lɛ nɔ lɛ ha egbe lɛ. (1 Mose 4:4-8) Ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ Biblia lɛ wie Kain he akɛ mɔ ni “jɛ mɔ fɔŋ,” ni ji Satan “lɛ mli”!—1 Yoh. 3:12.

Yosef nyɛmimɛi hii nyɔŋma lɛ hiɛ kɔ̃ wekukpaa krɛdɛɛ ni kã ekɛ amɛtsɛ Ataa teŋ lɛ nɔ. Hetsɛ̃ ni amɛná amɛha Yosef lɛ mli wo wu beni egba amɛ elamɔi ni ji gbalɛ lɛ. Amɛtao po akɛ amɛgbe lɛ. Naagbee lɛ, amɛhɔɔ lɛ akɛ nyɔŋ, ni amɛkɛ yitsoŋwalɛ laka amɛtsɛ akɛ Yosef egbo. (1 Mose 37:4-11, 23-28, 31-33) Afii komɛi asɛɛ lɛ, amɛkpɛlɛ esha ni amɛfee lɛ nɔ, ni amɛkɛɛkɛɛ amɛhe akɛ: “Lɛɛlɛŋ, wɔye fɔ yɛ wɔnyɛmi lɛ hewɔ, akɛni wɔna haomɔ ni esusuma hao, ni ekpawɔ fai aahu ni wɔbooo toi lɛ.”—1 Mose 42:21; 50:15-19.

Yɛ Kora, Datan, kɛ Abiram gbɛfaŋ lɛ, beni amɛkɛ hegbɛi ni amɛyɔɔ lɛ to Mose kɛ Aaron nɔ lɛ he lɛ, amɛhiɛ kɔ̃ amɛnɔ. Amɛfolɔ Mose naa akɛ ‘eeye amɛnɔ lumɔ,’ ni ebuɔ ehe akɛ enɔ kwɔ fe mɛi krokomɛi. (4 Mose 16:13) Shi nɔ ni amɛwie lɛ bɛ mli. (4 Mose 11:14, 15) Yehowa diɛŋtsɛ ni hala Mose. Shi atuatselɔi nɛɛ hiɛ kɔ̃ Mose hegbɛ lɛ nɔ. Naagbee lɛ, Yehowa kpãta amɛhiɛ yɛ amɛhiɛkɔ̃ɔ lɛ hewɔ.—Lala 106:16, 17.

Maŋtsɛ Salomo hu na awui ni hiɛkɔ̃ɔ baanyɛ aye. Kulɛ yoo ko ni bi egbo lɛ miitao ni enaanyo yoo kroko lɛ ahe aye akɛ lɛ ebi ni egbo lɛ. Beni atsuɔ sane lɛ he nii lɛ, yoo amalelɔ lɛ kpɛlɛ nɔ akɛ agbe abifao ni hiɛ kã lɛ. Shi Salomo ha akɛ gbekɛ lɛ ha mɔ diɛŋtsɛ ni ji enyɛ Awo lɛ.—1 Maŋ. 3:16-27.

Hiɛkɔ̃ɔ baanyɛ afite nii waa. Ŋmalɛ mli nɔkwɛmɔnii ni asusu he kɛtsɔ hiɛ lɛ tsɔɔ akɛ hiɛkɔ̃ɔ baanyɛ ekɛ hetsɛ̃, jalɛsane ni ayeee, kɛ gbɔmɔgbee po aba. Kɛfata he lɛ, yɛ shihilɛ lɛ eko fɛɛ eko mli lɛ, mɔ ni ayeɔ ehe awuŋa lɛ efeko nɔ ko ni sa ákɛ akɛ lɛ aye nakai. Ani nɔ ko yɛ ni wɔbaanyɛ wɔfee koni hiɛkɔ̃ɔ akaná wɔshihilɛi anɔ hewalɛ? Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛku naa?

NIBII NI ABAANYƐ AKƐKU NAA!

Ná suɔmɔ kɛ nyɛmimɛi ahedɔɔ. Bɔfo Petro wo Kristofoi aŋaa akɛ: “Ni akɛ nɔ ni nyɛtsɔ mumɔ lɛ nɔ nyɛtsuu nyɛsusumai ahe yɛ anɔkwale lɛ toiboo mli nyɛha nyɛmimɛi ahedɔɔ ni apasa bɛ mli hewɔ lɛ, nyɛkɛ tsui krɔŋŋ asumɔa nyɛhe jogbaŋŋ.” (1 Pet. 1:22) Ni mɛni ji suɔmɔ? Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Suɔmɔ toɔ etsui shi, emli hi; suɔmɔ he tsɛ̃ɛɛ mɔ; suɔmɔ eshwãaa, efeee pupuupu, efeee nii ni esaaa, epeleee lɛ diɛŋtsɛ enɔ̃.” (1 Kor. 13:4, 5) Kɛ́ wɔná suɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ wɔha mɛi krokomɛi yɛ wɔtsui mli lɛ, ehaŋ wɔhiɛ akɔ̃ mɔ ko nɔ. (1 Pet. 2:1) Yɛ nɔ najiaŋ ni Yonatan hiɛ aaakɔ̃ David nɔ lɛ, ‘esumɔ lɛ tamɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe.’—1 Sam. 18:1.

Okɛ Nyɔŋmɔ webii abɔ. Mɔ ni fo Lala 73 lɛ ye mɛi fɔji ni yɔɔ ogbɔjɔ shihilɛ mli ni naaa naagba ko lɛ ahe awuŋa. Shi “Mawu hekrɔŋkrɔŋ lɛ” ni etee lɛ ha enyɛ eye awuŋayeli henumɔ nɛɛ nɔ. (Lala 73:3-5, 17) Nanemɛi jálɔi ni lalatsɛ lɛ kɛbɔ lɛ ye ebua lɛ ni eyɔse jɔɔmɔi ni “Nyɔŋmɔ ŋɔɔ hilɛ” haa enáa lɛ. (Lala 73:28) Kɛ́ wɔkɛ nanemɛi héyelilɔi bɔɔ yɛ Kristofoi akpeei ashishi daa lɛ, ebaaye ebua wɔ yɛ gbɛ ni tamɔ nakai nɔŋŋ nɔ.

Taomɔ hegbɛi kɛfee ekpakpa. Beni Nyɔŋmɔ na akɛ hiɛkɔ̃ɔ kɛ hetsɛ̃ ehe shi yɛ Kain mli lɛ, ekɛɛ lɛ akɛ: ‘Feemɔ ekpakpa.’ (1 Mose 4:7) Kɛ́ akɛɛ Kristofoi ‘afee ekpakpa’ lɛ, mɛni no tsɔɔ? Yesu wie akɛ ‘esa akɛ wɔsumɔ Yehowa wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ, kɛ wɔtsui muu lɛ fɛɛ kɛ wɔsusuma muu lɛ fɛɛ kɛ wɔjwɛŋmɔ muu lɛ fɛɛ, ni wɔsumɔ wɔnaanyo tamɔ bɔ ni wɔsumɔɔ wɔ diɛŋtsɛ wɔhe.’ (Mat. 22:37-39) Miishɛɛ ni wɔnáa kɛ́ wɔkɛ wɔshihilɛ fɛɛ sɔmɔ Yehowa, ni wɔye wɔbua mɛi krokomɛi lɛ yeɔ ebuaa kɛkuɔ hiɛkɔ̃ɔ naa. Wɔtsɔɔ wɔhe ni wɔkɛwoɔ Maŋtsɛyeli shiɛmɔ kɛ kaselɔfeemɔ nitsumɔ lɛ mli jogbaŋŋ lɛ nɔ wɔsɔmɔɔ Nyɔŋmɔ kɛ wɔnaanyo, ni enɛ haa wɔnáa “Yehowa jɔɔmɔ.”—Abɛi 10:22.

“Nyɛkɛ mɛi ni nyaa lɛ anyaa.” (Rom. 12:15) Yesu nya yɛ omanye ni ekaselɔi lɛ ye lɛ he, ni ewie akɛ amɛbaatsu babaoo yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli fe lɛ. (Luka 10:17, 21; Yoh. 14:12) Ákɛ Yehowa tsuji lɛ, ekomefeemɔ yɛ wɔteŋ; no hewɔ lɛ kɛ́ wɔteŋ mɔ kome ye omanye lɛ, eji jɔɔmɔ ha wɔ fɛɛ. (1 Kor. 12:25, 26) Belɛ ani esaaa akɛ kɛ́ mɛi krokomɛi ná sɔɔmɔ hegbɛ ko ni nɔ kwɔ lɛ, wɔkɛ amɛ nyaa?

ENƆYELI BƐ MLƐO!

Hiɛkɔ̃ɔ ji su ko ni enɔyeli bɛ mlɛo kwraa. Cristina kɛɛ akɛ: “Mihiɛ kɔ̃ɔ nii anɔ lolo bei komɛi. Eyɛ mli akɛ minyaaa su nɛɛ he moŋ, shi minyɛɛɛ naa foi majo, daa nɛɛ esa akɛ makudɔ su nɛɛ.” Nakai nɔŋŋ eji yɛ José gbɛfaŋ. Ekɛɛ akɛ: “Yehowa ye ebua mi ni mihiɛ sɔ sui kpakpai ni onukpai akuu lɛ asaji ahe gbɛjianɔtolɔ lɛ yɔɔ lɛ. Wekukpaa kpakpa ni kã mikɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ eye ebua mi waa.”

Hiɛkɔ̃ɔ ji “heloo lɛ nitsumɔi lɛ” ní esa akɛ Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo awu ashi lɛ ateŋ ekome. (Gal. 5:19-21) Kɛ́ wɔhaaa hiɛkɔ̃ɔ aná wɔnɔ hewalɛ lɛ, wɔbaaná miishɛɛ yɛ shihilɛ mli, ni wɔbaasa Yehowa, ni ji wɔŋwɛi Tsɛ lɛ hiɛ.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 7 Atsake gbɛ́ii lɛ.

[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 17]

“Nyɛkɛ mɛi ni nyaa lɛ anyaa”