Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Kwɛmɔ Jogbaŋŋ ni Okɛ Biblia lɛ Akaye Ŋkunyaa

Kwɛmɔ Jogbaŋŋ ni Okɛ Biblia lɛ Akaye Ŋkunyaa

Kwɛmɔ Jogbaŋŋ ni Okɛ Biblia lɛ Akaye Ŋkunyaa

“NYƆŊMƆ wiemɔ hiɛ kã ni eyɛ hewalɛ.” (Heb. 4:12) Bɔfo Paulo kɛ wiemɔi nɛɛ tsɔɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ yɔɔ hewalɛ ni enyɛɔ eshɛɔ mɛi atsuii ahe, ni etsakeɔ mɛi ashihilɛ lɛ mli.

Shi beni mlakwamɔ ni agba akɛ ebaaba yɛ bɔfoi lɛ agbele sɛɛ lɛ ba lɛ, mɛi nu hewalɛ ni Biblia mli wiemɔ lɛ yɔɔ lɛ shishi yɛ gbɛ kroko nɔ. (2 Pet. 2:1-3) Sɛɛ mli lɛ, sɔlemɔ hiɛnyiɛlɔi lɛ kɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ bɔi ashwai anifeemɔ. Woloŋlelɔ kpanaa ko ni atsɛɔ lɛ Harry Y. Gamble lɛ wie bɔ ni akɛ Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ feɔ ashwai anii lɛ he. Etsɔɔ akɛ yɛ afi 200 Ŋ.B. afii lɛ amli lɛ, Sɔlemɔ Nukpa Origen wie akɛ, “wiemɔi krɔŋkrɔŋi ni mɔ ko baabo toi kɛkɛ lɛ he yɛ sɛɛnamɔ: kɛji wɔŋjalɔi awiemɔi yɛ hewalɛ lɛ, belɛ wiemɔi ni yɔɔ ŋmalɛ lɛ mli lɛ yɛ hewalɛ waa.” John Chrysostom ni hi shi yɛ afi 300 Ŋ.B. afii lɛ anaagbee gbɛ lɛ hu ŋma akɛ, “kɛ́ Sanekpakpa lɛ eko kã oshĩa lɛ, abonsam tsɔŋ jɛi kɛhoŋ.” Ewie hu akɛ, mɛi komɛi kɛ Sanekpakpai lɛ amli saji lɛ ekomɛi tsotsoroɔ amɛkuɛ tamɔ sɛbɛ. Woloŋlelɔ Kpanaa Gamble tee nɔ ewie akɛ, Katoliknyo ko ni atsɛɔ lɛ Augustine, ni eji Nyɔŋmɔjamɔ he nilelɔ lɛ tsɔɔ akɛ, “tɔmɔ bɛ he akɛ mɔ ko kɛ Yohane Sanekpakpa lɛ aaawo esune shishi ni eka nɔ kɛji eyitso miigba lɛ”! No hewɔ lɛ, mɛi kɛ Biblia lɛ tsuɔ nii kɛfeɔ ashwai anii. Ani okɛ Biblia lɛ baatsu nii akɛ sɛbɛ, aloo shade kpakpa ni baanyɛ abu ohe kɛjɛ efɔŋ he?

Mɛi komɛi tsɔɔ gbɛ kroko ni ehe shi waa nɔ amɛkɛ Biblia lɛ tsuɔ nii yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ. Te afeɔ lɛ tɛŋŋ? Bei pii lɛ, mɔ lɛ gbeleɔ Biblia lɛ kɛkɛ, ni ekaneɔ klɛŋklɛŋ ŋmalɛ ni ehiŋmɛi baagba nɔ lɛ, kɛ hiɛnɔkamɔ lɛ akɛ wiemɔi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ baatsɔɔ lɛ nɔ ni esa akɛ efee. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Woloŋlelɔ Kpanaa Gamble wie akɛ, gbi ko beni Augustine nu gbekɛ ko gbee yɛ akutso lɛ mli miikɛɛ akɛ: “Kɔ ni okane, kɔ ni okane” lɛ, eŋɔ lɛ akɛ famɔ ni jɛ ŋwɛi akɛ ekɔ Biblia lɛ ni ekane klɛŋklɛŋ ŋmalɛ ni ehiŋmɛi baagba nɔ lɛ.

Ani onu pɛŋ akɛ, kɛ́ mɛi komɛi kɛ naagbai miikpe lɛ, amɛsɔleɔ, ni no sɛɛ lɛ amɛkɔɔ Biblia lɛ ni amɛgbeleɔ lɛ kɛkɛ kɛ hiɛnɔkamɔ lɛ akɛ klɛŋklɛŋ ŋmalɛ ni amɛbaana lɛ baaye abua amɛ ni amɛkpee naagba lɛ naa? Eyɛ mli akɛ ekolɛ amɛhiɛɛɛ jwɛŋmɔ gbonyo ko moŋ, shi jeee nakai ji gbɛ ni esa akɛ Kristofoi atsɔ nɔ atao gbɛtsɔɔmɔ kɛjɛ Ŋmalɛ lɛ mli.

Yesu wo ekaselɔi lɛ shi akɛ, ebaatsu “hefatalɔ lɛ, ni ji Mumɔ krɔŋkrɔŋ” lɛ kɛba amɛŋɔɔ. Etsa nɔ akɛ: ‘Lɛ eeetsɔɔ nyɛ nii fɛɛ, ni eeekai nyɛ nii fɛɛ ni mikɛɛ nyɛ lɛ.’ (Yoh. 14:26) Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, mɛi ni gbeleɔ Biblia lɛ kɛkɛ kɛtaoɔ gbɛtsɔɔmɔ lɛ ekaseee Ŋmalɛ lɛ dani amɛfeɔ nakai.

Biblia lɛ ni agbeleɔ kɛkɛ kɛtaoɔ gbɛtsɔɔmɔ, kɛ gbɛi krokomɛi ni atsɔɔ nɔ akɛ Biblia lɛ yeɔ ŋkunyaa lɛ ehe shi waa. Shi Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ guɔ ŋkunyaayeli. (3 Mose 19:26; 5 Mose 18:9-12; Bɔf. 19:19) Eyɛ mli akɛ “Nyɔŋmɔ wiemɔ hiɛ kã ni eyɛ hewalɛ” moŋ, shi esa akɛ wɔkase bɔ ni akɛtsuɔ nii jogbaŋŋ. Biblia lɛ mli anɔkwa nilee ji nɔ ni tsakeɔ mɛi ashihilɛ, shi jeee Biblia lɛ ni akɛyeɔ ŋkunyaa. Nilee nɛɛ eye ebua mɛi babaoo ni amɛná sui kpakpai, amɛtsi amɛhe kɛjɛ jeŋba sha he, ewaje amɛwekui, ni eha amɛná amɛ kɛ Biblia Ŋmalɔ lɛ teŋ wekukpaa kpakpa.