Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

“Mɛi Kpɔji” ni Efee Ekome yɛ Anɔkwa Jamɔ Mli

“Mɛi Kpɔji” ni Efee Ekome yɛ Anɔkwa Jamɔ Mli

“Mɛi Kpɔji” ni Efee Ekome yɛ Anɔkwa Jamɔ Mli

“Mɛi kpɔji aaatsɔmɔ nyɛhulɔi kɛ nyɛweintromsaalɔi. Shi nyɛ lɛ, aaatsɛ nyɛ Yehowa osɔfoi.”—YES. 61:5, 6.

TE OBAAHA HETOO OHA TƐŊŊ?

Te mɛi komɛi naa mɛi kpɔji amɛhaa tɛŋŋ, ni mɛni Biblia lɛ hu tsɔɔ yɛ enɛ he?

Mɛɛ ninefɔɔ akɛhaa mɛi ni jɛ maji srɔtoi fɛɛ nɔ?

Mɛɛ gbɛ nɔ amrɔ nɛɛ po lɛ, mɔ kpɔŋ bɛ Yehowa Odasefoi ateŋ?

1. Te mɛi komɛi buɔ maŋ kroko nɔ bii amɛhaa tɛŋŋ, shi mɛni hewɔ nakai susumɔ lɛ ejaaa lɛ?

TAAKƐ wɔna yɛ nikasemɔ ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, mɛi komɛi sumɔɔɔ mɛi kpɔji loo mɛi ni jɛ maŋ kroko nɔ lɛ asane. Ekolɛ amɛnuɔ he akɛ amɛhi fe mɛi ni jɛ maŋ kroko nɔ lɛ. Shi kɛ́ mɔ ko ná susumɔ ni tamɔ nakai lɛ, ehiii, ejaakɛ mɔ ko ehiii fe mɔ ko. Wolo ko (The Races of Mankind) kɛɛ akɛ: “Taakɛ Biblia lɛ tsɔɔ lɛ, nyɛmimɛi ji adesai fɛɛ.” Eyɛ mli akɛ bei komɛi lɛ srɔtofeemɔ hiɔ nyɛmimɛi diɛŋtsɛ ateŋ moŋ, shi amɛji nyɛmimɛi kɛ̃.

2, 3. Te Yehowa na mɛi kpɔji ni hi blema Israel lɛ eha tɛŋŋ?

2 Mɛi kpɔji yɛ he fɛɛ he. Mɛi kpɔji hi blema Israel hu, ni ji maŋ ni Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ amɛ fee kpaŋmɔ lɛ. Eyɛ mli akɛ no mli lɛ wekukpaa krɛdɛɛ kã Israelbii lɛ kɛ Yehowa teŋ moŋ, shi Mla lɛ bi ni amɛkɛ mɛi ni jeee Israelbii lɛ aye jogbaŋŋ, ni amɛjie bulɛ kpo amɛtsɔɔ amɛ. Enɛ ji nɔkwɛmɔnɔ ni sa kɛha wɔ ŋmɛnɛ! Esaaa akɛ anɔkwa Kristofoi kwɛɔ hiɛaŋ. Mɛni hewɔ? Bɔfo Petro kɛɛ akɛ: “Lɛɛlɛŋ, miyoo akɛ, Nyɔŋmɔ jeee mɛi ahiɛaŋkwɛlɔ; shi moŋ maŋ fɛɛ maŋ mli lɛ, mɔ ni sheɔ lɛ gbeyei ni etsuɔ jalɛ nii lɛ, lɛ ji mɔ ni saa ehiɛ.”—Bɔf. 10:34, 35.

3 Mɛi kpɔji ni hi blema Israel lɛ ná maŋbii lɛ ni amɛkɛshara lɛ ahe sɛɛ waa. Enɛ ha ana bɔ ni Yehowa naa mɛi kpɔji ehaa, taakɛ bɔfo Paulo tsɔɔ mli afii komɛi asɛɛ, beni ebi yɛ Yehowa he akɛ: “Ani Nyɔŋmɔ lɛ Yudafoi kɛkɛ a-Nyɔŋmɔ ni? Ani jeee jeŋmaji lɛ hu anɔ ni? Hɛɛ, jeŋmaji lɛ hu anɔŋ” lɛ.—Rom. 3:29; Yoel 3:5.

4. Mɛni hewɔ abaanyɛ akɛɛ akɛ mɔ kpɔŋ ko bɛ “Nyɔŋmɔ Israel” lɛ?

4 Nyɔŋmɔ tsɔ kpaŋmɔ hee lɛ nɔ ekɛ Kristofoi asafo ni afɔ emli bii lɛ mu lɛ ye heloonaa Israel maŋ, ni ji mɛi ni ekɛ amɛ fee kpaŋmɔ krɛdɛɛ lɛ najiaŋ. Enɛ hewɔ lɛ atsɛɔ maŋ hee nɛɛ akɛ “Nyɔŋmɔ Israel.” (Gal. 6:16) Ni taakɛ Paulo tsɔɔ mli lɛ, yɛ maŋ nɛɛ mli lɛ, “Helanyo kɛ Yudanyo, ketiafolɔ kɛ foolɔ, jekɔnyo kɛ Skitenyo, nyɔŋ kɛ odehe ko bɛ dɔŋŋ, shi moŋ Kristo ji nii fiaa yɛ mɛi fɛɛ mli.” (Kol. 3:11) Enɛ hewɔ lɛ, mɔ kpɔŋ ko bɛ Kristofoi asafo ni afɔ emli bii lɛ mu lɛ mli.

5, 6. (a) Mɛɛ sane ekolɛ mɛi baabi yɛ Yesaia 61:5, 6 lɛ he? (b) Namɛi ji “Yehowa osɔfoi” kɛ “mɛi kpɔji” ni Yesaia tsĩ amɛtã lɛ? (d) Mɛɛ nitsumɔ ko kui enyɔ lɛ fɛɛ tsuɔ?

5 Shi ekolɛ gbalɛ ni yɔɔ Yesaia yitso 61 lɛ baaha mɔ ko hiɛ afee lɛ yaa akɛni ekɔɔ Kristofoi asafo lɛ he lɛ hewɔ. Kuku 6 ni yɔɔ nakai yitso lɛ wie akɛ mɛi komɛi baasɔmɔ akɛ “Yehowa osɔfoi.” Shi kuku 5 lɛ wie “mɛi kpɔji” ni baaye amɛbua “osɔfoi” lɛ hu he. Mɛni hewɔ etsĩ “mɛi kpɔji” atã lɛ?

6 Wɔle akɛ nakai “Yehowa osɔfoi” lɛ ji Kristofoi ni afɔ amɛ mu ni baaná gbɛnaa yɛ “klɛŋklɛŋ shitee lɛ mli lɛ,” ni “amɛaatsɔmɔ Nyɔŋmɔ kɛ Kristo osɔfoi, ni amɛkɛ lɛ aaaye maŋtsɛ afii akpe.” (Kpoj. 20:6) Kɛfata he lɛ, Kristofoi anɔkwafoi babaoo yɛ ni hiɛ kã nɔ akɛ amɛbaahi shikpɔŋ lɛ nɔ. Eyɛ mli akɛ Kristofoi nɛɛ kɛ mɛi ni baasɔmɔ yɛ ŋwɛi lɛ tsuɔ nii ni amɛkɛ amɛ bɔɔ moŋ, shi amɛ ji mɛi kpɔji loo gbɔi yɛ mfonirifeemɔŋ. Amɛkɛ miishɛɛ yeɔ amɛbuaa “Yehowa osɔfoi” lɛ, ni kɛ́ wɔɔkɛɛ lɛ, amɛsɔmɔɔ akɛ ‘hulɔi’ kɛ ‘weintromsaalɔi.’ Hɛɛ, amɛyeɔ amɛbuaa mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛwoɔ Nyɔŋmɔ hiɛ nyam kɛtsɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ kɛ anɔkwale lɛ ni amɛtsɔɔ mɛi lɛ nɔ. Mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ “tooi krokomɛi” lɛ fɛɛ tsɔɔ mɛi anɔkwale lɛ, ni amɛjɛɔ suɔmɔ mli amɛyeɔ amɛbuaa amɛ koni amɛhi shi yɛ naa.—Yoh. 10:16.

AMƐJI “MƐI KPƆJI” TAMƆ ABRAHAM

7. Ŋmɛnɛ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ Kristofoi tamɔ Abraham kɛ blema anɔkwafoi krokomɛi lɛ?

7 Taakɛ wɔna yɛ nikasemɔ ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, anɔkwa Kristofoi tamɔ gbɔi loo mɛi kpɔji yɛ Satan jeŋ fɔŋ nɛɛ mli. Enɛ hewɔ lɛ, amɛtamɔ Abraham kɛ blema anɔkwafoi krokomɛi ni awie amɛhe akɛ “gbɔi kɛ mɛi kpɔji ji amɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ” lɛ. (Heb. 11:13) Ekɔɔɔ he eko hiɛnɔkamɔ ni wɔyɔɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔná wɔkɛ Yehowa teŋ naanyobɔɔ taakɛ Abraham ná lɛ. Yakobo tsɔɔ mli akɛ, “Abraham he Nyɔŋmɔ eye, ni abu enɛ jalɛ aha lɛ . . . ni atsɛ́ lɛ akɛ Nyɔŋmɔ shieŋtsɛ.”—Yak. 2:23.

8. Mɛɛ shi Nyɔŋmɔ wo Abraham, ni te enu he yɛ emlibaa lɛ he eha tɛŋŋ?

8 Nyɔŋmɔ wo shi akɛ, shikpɔŋ lɛ nɔ jeŋmaji fɛɛ—jeee maŋ kome ko pɛ—aaatsɔ Abraham seshi lɛ nɔ amɛná jɔɔmɔi. (Nyɛkanea 1 Mose 22:15-18.) Eyɛ mli akɛ shiwoo nɛɛ ba mli yɛ Abraham gbele sɛɛ moŋ, shi no mli lɛ eyɛ nɔmimaa akɛ ebaaba mli kɛ̃. Ekɛ eweku lɛ kɛ afii 100 tsomlo kɛjɛ he kome kɛtee he kroko. Abraham tee nɔ ekɛ Yehowa bɔ naanyo yɛ nɛkɛ be nɛɛ fɛɛ mli.

9, 10. (a) Mɛɛ gbɛi anɔ wɔbaanyɛ wɔkase Abraham nɔkwɛmɔnɔ lɛ? (b) Ŋmɛnɛ lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔye wɔbua mɛi ni amɛfee?

9 Eyɛ mli akɛ Abraham leee bei abɔ ni Yehowa shiwoo lɛ baahe dani ebaaba mli moŋ, shi suɔmɔ ni eyɔɔ kɛha Yehowa lɛ naa baaa shi, ni etee nɔ ejá lɛ. Etee nɔ ehi shi akɛ mɔ kpɔŋ, ni ekaaa akɛ ebaatsɔ maŋ ko mli nyo. (Heb. 11:14, 15) Nilee yɛ mli akɛ wɔbaakase Abraham nɔkwɛmɔnɔ lɛ kɛtsɔ wɔshihilɛ ni wɔɔha efee mlɛo lɛ nɔ, shi jeee ni wɔbaaha heloonaa nibii ataomɔ, gbɛ́ihemɔ, loo nitsumɔ ahe wɔtsui! Mɛni hewɔ esa akɛ wɔhi shi tamɔ bɔ ni je lɛŋ bii lɛ hiɔ shi yɛ jeŋ ni etsɛŋ ebaaho eya lɛ mli? Mɛni hewɔ esa akɛ wɔsumɔ jeŋ ni etsɛŋ ebaaho eya lɛ? Taakɛ eji yɛ Abraham gbɛfaŋ lɛ, nɔ ko kpakpa ko kã wɔhiɛ. Wɔmiisumɔ ni wɔto wɔtsui shi kɛmɛ kɛyashi nɔ ni wɔkpaa gbɛ lɛ baaba mli.—Nyɛkanea Romabii 8:25.

10 Yehowa kã he eefɔ̃ mɛi fɛɛ nine koni amɛtsɔ Abraham seshi lɛ nɔ amɛná jɔɔmɔi. Ni mɛi ni afɔ amɛ mu, ni ji “Yehowa osɔfoi” lɛ, kɛ tooi krokomɛi, ni ji “mɛi kpɔji” lɛ fɛɛ kɛ ninefɔɔ nɛɛ miiha mɛi yɛ wiemɔi ni fa fe 600 mli yɛ jeŋ fɛɛ.

NÁ SUƆMƆ OHA MƐI NI JƐ MAJI SRƆTOI FƐƐ NƆ LƐ

11. Mɛɛ Salomo na akɛ mɛi ni jɛ maji krokomɛi anɔ lɛ baafee?

11 Wiemɔi ni Salomo kɛtsu nii yɛ sɔlemɔ mli beni ejɔɔ Yehowa sɔlemɔwe lɛ nɔ yɛ afi 1026 D.Ŋ.B. lɛ tsɔɔ akɛ, ena akɛ mɛi ni yɔɔ maji fɛɛ mli lɛ baaba amɛbajie Yehowa yi, ni enɛ kɛ shi ni Yehowa wo Abraham lɛ kpãa gbee. Ejɛ etsuiŋ esɔle akɛ: “Gbɔ tete ni jɛɛɛ omaŋ Israelbii lɛ ateŋ, shi moŋ ogbɛ́i lɛ hewɔ ejɛ maŋsɛɛ shɔŋŋ eba, (ejaakɛ amɛnu ogbɛ́i kpeteŋkpele lɛ he, kɛ onineshiwalɛ kɛ onine ni akpã mli lɛ he), kɛ́ eba ni ebasɔle yɛ nɛkɛ shĩa nɛɛ hiɛ lɛ: bo toi yɛ ŋwɛi ni ji oshihilɛhe lɛ, ni ofee nɔ fɛɛ nɔ ni gbɔ lɛ boɔ tsɛɔo yɛ hewɔ lɛ, beni afee ni shikpɔŋ lɛ nɔ majimaji fɛɛ ale ogbɛ́i lɛ, koni amɛsheo gbeyei tamɔ omaŋ Israel.”—1 Maŋ. 8:41-43.

12. Mɛni hewɔ mɛi komɛi baanyɛ abu Yehowa Odasefoi akɛ “mɛi kpɔji” lɛ?

12 Mɔ kpɔŋ ji mɔ ko ni yɛ maŋ ko ni jeee emaŋ mli. Nakai pɛpɛɛpɛ Yehowa Odasefoi ji. Amɛfĩɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ kɛ enɔ Maŋtsɛ, ni ji Kristo lɛ pɛ sɛɛ. Enɛ hewɔ lɛ, amɛkɛ amɛhe wooo maŋkwramɔŋ saji amli, kɛji mɛi komɛi po susuɔ akɛ esa akɛ amɛfee nakai.

13. (a) Mɛni hewɔ abaanyɛ akɛɛ akɛ wɔjwɛŋmɔ ni haa wɔbuɔ mɛi komɛi akɛ mɛi kpɔji lɛ? (b) Ani kɛjɛ shishijee lɛ, Yehowa miisumɔ ni wɔna mɛi komɛi akɛ mɛi kpɔji? Tsɔɔmɔ mli.

13 Ewaaa akɛ obaayoo mɛi kpɔji akɛni esoro amɛwiemɔ, amɛkusumii, amɛpuemɔ, kɛ amɛhesaamɔ lɛ hewɔ. Shi nibii ni haa anaa akɛ mɛi ni jɛ maji srɔtoi fɛɛ nɔ lɛ ji gbɔmɛi kome lɛ ahe hiaa kwraa fe nibii ni haa esoroɔ amɛ lɛ. No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔgbala wɔjwɛŋmɔ kɛtee nibii ni haa mɔ ko feɔ srɔto nɔ lɛ, no haa wɔnaa lɛ akɛ mɔ kpɔŋ. Shi kɛ́ wɔjie wɔjwɛŋmɔ kɛjɛ nibii ni haa esoroɔ mɔ lɛ nɔ lɛ, wɔnaŋ lɛ akɛ mɔ kpɔŋ. Eji nɔyeli kome ni yeɔ gbɔmɛi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ fɛɛ nɔ, loo abuɔ shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ akɛ maŋ kome kulɛ, atsɛŋ mɔ ko akɛ mɔ kpɔŋ. Kɛjɛ shishijee lɛ, Yehowa yiŋtoo ji akɛ adesai fɛɛ afee ekome akɛ weku kome yɛ nɔyeli kome, ni ji enɔyeli lɛ shishi. Ani ŋmɛnɛ lɛ, gbɔmɛi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ baanyɛ ana amɛhe akɛ maŋ kome nɔ bii?

14, 15. Mɛni Yehowa Odasefoi nyɛɔ amɛfeɔ akɛ kuu?

14 Akɛni wɔyɛ jeŋ ko ni mɛi fóɔ amɛ pɛ amɛnɔ mli, loo amɛsusuɔ akɛ amɛmaŋ hi fe mɛi krokomɛi anɔ lɛ mli hewɔ lɛ, kɛ́ ona mɔ ko ni sumɔɔ mɛi ni jɛ maji srɔtoi fɛɛ amli lɛ, ehaa onáa miishɛɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, ja wɔmia wɔhiɛ dani wɔbaanyɛ wɔtsake susumɔ ni wɔhiɛ yɛ mɛi krokomɛi ahe lɛ. Mɔ ni to adafitswaa nitsumɔhe ni ji CNN lɛ shishi ni atsɛɔ lɛ Ted Turner lɛ, wie mɛi ni he esa ni jɛ maji srɔtoi anɔ ni ekɛ amɛ tsu nii lɛ ahe akɛ: “Mikase nɔ ko wulu kɛjɛ mikɛ amɛteŋ sharamɔ lɛ mli waa. Mibana mɛi ni jɛ maji krokomɛi anɔ lɛ akɛ minyɛmimɛi ni jɛ shikpɔŋ lɛ nɔ he kroko kɛkɛ, shi jeee mɛi kpɔji. Mibana akɛ wiemɔ ni ji ‘mɔ kpɔŋ’ lɛ esaaa, no hewɔ lɛ miwo mla yɛ CNN akɛ, esaaa akɛ mɔ ko kɛ wiemɔ nɛɛ tsuɔ nii yɛ kpãa nɔ, loo yɛ sanegbaa mli yɛ nitsumɔhe lɛ.”

15 Yɛ jeŋ fɛɛ lɛ, Yehowa Odasefoi pɛ ji kuu ni naa mɛi ni jɛ maji srɔtoi anɔ lɛ taakɛ Nyɔŋmɔ naa amɛ lɛ. Akɛni amɛkwɛɔ nii taakɛ Yehowa kwɛɔ nii lɛ hewɔ lɛ, amɛtsake bɔ ni amɛnaa mɛi ni jɛ maji krokomɛi anɔ amɛhaa lɛ, kɛ bɔ ni amɛnuɔ he amɛhaa yɛ mɛi nɛɛ ahe lɛ. Yɛ nɔ najiaŋ ni amɛyiŋ aaafee amɛ enyɔnyɔɔnyɔ yɛ mɛi ni jɛ maji srɔtoi anɔ lɛ ahe, loo amɛaanyɛ amɛ po lɛ, amɛhiɛ sɔɔ sui srɔtoi kɛ nyɛmɔi srɔtoi ni mɛi nɛɛ yɔɔ lɛ waa. Ani osusu bɔ ni Yehowa Odasefoi nyɛɔ amɛfeɔ nakai, kɛ bɔ ni oná he sɛɛ oha yɛ okɛ mɛi krokomɛi asharamɔ mli lɛ he pɛŋ?

JEŊ KO NI MƐI KPƆJI BƐ MLI

16, 17. Kɛ́ gbalɛi ni yɔɔ Kpojiemɔ 16:16 kɛ Daniel 2:44 lɛ ba mli lɛ, te obaaná he sɛɛ oha tɛŋŋ?

16 Eshwɛ fioo ni majimaji fɛɛ kɛ Yesu Kristo kɛ eŋwɛi ta lɛ baawu Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ he naagbee ta ni atsɛɔ lɛ “yɛ Hebri wiemɔ mli akɛ Harmagedon lɛ.” (Kpoj. 16:14, 16; 19:11-16) Nɔ ni fe afii 2,500 ni eho nɛ lɛ, akɛ mumɔ tsirɛ gbalɔ Daniel ni egba bɔ ni nakai ta lɛ naa baayakpa aha adesai nɔyelii ni teɔ shi woɔ Nyɔŋmɔ yiŋtoo lɛ akɛ: “Nɛkɛ maŋtsɛmɛi nɛɛ ayinɔ lɛ Nyɔŋmɔ ní yɔɔ ŋwɛi lɛ aaatee maŋtsɛyeli ko shi ama shi ni efiteŋ dɔŋŋ kɛaatee naanɔ, ni ashiŋ maŋtsɛyeli nɛɛ ahaŋ maŋ kroko; eeejwara maŋtsɛyelii nɛɛ fɛɛ wɔtsɔwɔtsɔ, ni eeekpata amɛhiɛ, shi lɛ diɛŋtsɛ lɛ eeedamɔ shi kɛaatee naanɔ.”—Dan. 2:44.

17 Susumɔ bɔ ni obaaná enɛ he sɛɛ oha lɛ he okwɛ. Amrɔ nɛɛ abaanyɛ atsɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ akɛ mɔ kpɔŋ, akɛni ajara je lɛ mli awo maji srɔtoi amli lɛ hewɔ, shi yɛ Harmagedon sɛɛ lɛ, shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ baatsɔ maŋ kome. Eyɛ mli akɛ ebaasoro wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ hewolonɔ su moŋ, shi no baaha ana akɛ Nyɔŋmɔ adebɔɔ nibii lɛ fɛɛ lɛ, srɔto yɛ mli. Esa akɛ gbɛkpamɔ ni yɔɔ nyam nɛɛ atsirɛ wɔ fɛɛ ni wɔya nɔ wɔfee bɔ fɛɛ bɔ ni wɔɔnyɛ ni wɔkɛ yijiemɔ kɛ woo aha Yehowa Nyɔŋmɔ, wɔ-Bɔlɔ lɛ.

18. Mɛni tsɔɔ akɛ be ko baaba ni abuŋ mɔ ko akɛ mɔ kpɔŋ?

18 Ani nilee yɛ mli akɛ ooohe oye akɛ tsakemɔ nɛɛ baaba mli yɛ jeŋ fɛɛ? Hɛɛ, nilee yɛ mli. Ŋmɛnɛ po lɛ, Yehowa Odasefoi enaaa amɛteŋ mɛi ni jɛ maji krokomɛi anɔ lɛ akɛ mɛi kpɔji. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nyɛsɛɛ nɛɛ, ajie nitsumɔhe niji komɛi ni daraaa lɛ kɛyafata nitsumɔhe niji krokomɛi ahe yɛ maji krokomɛi anɔ. Afee enɛ koni nitsumɔ lɛ nɔkwɛmɔ afee mlɛo, ní anyɛ atsu Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ lɛ jogbaŋŋ fe tsutsu lɛ. (Mat. 24:14) Jeee maŋ nɔ ni nitsumɔhe niji nɛɛ yɔɔ lɛ hewɔ afee enɛ, ja nɔ ni mla biɔ akɛ afee nakai. Enɛ ji odaseyeli kroko ni tsɔɔ akɛ Yesu Kristo, mɔ ni Yehowa ewo lɛ akɛ Nɔyelɔ ni sa lɛ, miiye kɛmiibua Yehowa Odasefoi koni amɛsumɔ mɛi ni jɛ maji srɔtoi fɛɛ nɔ, ni etsɛŋ ebaagbe ‘ekunimyeli lɛ naa’ kwraa.—Kpoj. 6:2.

19. Mɛni anɔkwale lɛ, ni ji wiemɔ krɔŋŋ lɛ eha eba mli ŋmɛnɛ?

19 Eyɛ mli akɛ Yehowa Odasefoi yɛ maji srɔtoi anɔ, ni amɛwieɔ wiemɔi srɔtoi moŋ, shi amɛbɔɔ mɔdɛŋ koni amɛhi shi yɛ anɔkwale lɛ, ni ji wiemɔ krɔŋŋ lɛ naa. Enɛ kpɛɔ amɛ yɛ gbɛ ni anyɛŋ agbala amɛmli lɛ nɔ. (Nyɛkanea Zefania 3:9.) Amɛji majimaji ateŋ weku ni efee ekome yɛ jeŋ fɔŋ nɛɛ mli, shi amɛjeee je lɛ fã. Ekomefeemɔ ni yɔɔ amɛteŋ nɛɛ tsɔɔ akɛ yɛ jeŋ hee lɛ mli lɛ abuŋ mɔ ko akɛ mɔ kpɔŋ. Kɛkɛ lɛ, mɔ fɛɛ mɔ ni hiɛ kã lɛ kɛ miishɛɛ baakpɛlɛ anɔkwa sane ni wolo ni wɔtsĩ tã yɛ kuku 1 lɛ mli lɛ wie lɛ nɔ, akɛ: “Taakɛ Biblia lɛ tsɔɔ lɛ, nyɛmimɛi ji adesai fɛɛ.”—The Races of Mankind.

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 25]

Ani obaaya nɔ omɛ kɛyashi Nyɔŋmɔ shiwoo lɛ baaba mli taakɛ Abraham fee lɛ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 27]

Yehowa enaaa amɛteŋ mɔ ko akɛ mɔ kpɔŋ

[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 28]

Ani ookpa be ni shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ baatsɔ maŋ kome, ni abuŋ mɔ ko akɛ mɔ kpɔŋ lɛ gbɛ?