Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Tsulɔ Nukpa ni Anyɛɔ Amuɔ Afɔɔ Enɔ Ji Bo!

Tsulɔ Nukpa ni Anyɛɔ Amuɔ Afɔɔ Enɔ Ji Bo!

Tsulɔ Nukpa ni Anyɛɔ Amuɔ Afɔɔ Enɔ Ji Bo!

“Nyɛjeee nyɛ diɛŋtsɛ nyɛnɔ̃.”—1 KOR. 6:19.

TE OBAAHA HETOO OHA TƐŊŊ?

Mɛni ji blema tsuji nukpai lɛ anitsumɔ?

Mɛɛ nitsumɔi Nyɔŋmɔ tsuji nukpai fɛɛ tsuɔ?

Te esa akɛ wɔbu nitsumɔ ni atu awo wɔdɛŋ akɛ tsuji nukpai lɛ wɔha tɛŋŋ?

1. Kɛ́ atsĩ nyɔji atã lɛ, mɛni baa mɛi ajwɛŋmɔ mli?

AAAFEE afii 2,500 ni eho nɛ lɛ, Hela adesãŋmalɔ ko ŋma akɛ: “Mɔ ko bɛ ni kɛ ehe baaha akɛ aye lɛ nyɔŋ.” Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi babaoo kɛ lɛ kpãa gbee. Kɛ́ atsĩ nyɔŋ tã lɛ, nɔ ni baa mɛi ajwɛŋmɔŋ nɔŋŋ ji mɔ ko ni aaye enɔ dɛŋdɛŋ, ni eetsu nii ni enuŋtsɔ lɛ aná he sɛɛ moŋ fe lɛ diɛŋtsɛ.

2, 3. (a) Te akɛ Kristo tsuji loo nyɔji yeɔ haa tɛŋŋ? (b) Mɛɛ sanebimɔi ni kɔɔ tsuji nukpai ahe lɛ he wɔbaasusu?

2 Kɛlɛ, Yesu wie akɛ ekaselɔi lɛ baafee tsuji loo nyɔji ni baa amɛhe shi. Shi nyɔji ni akɛɛ anɔkwa Kristofoi baatsɔmɔ nɛɛ etsɔɔɔ akɛ abaaye amɛnɔ dɛŋdɛŋ loo amɛbaatsu nɔ ko ni baa shi. Akɛ woo haa nyɔji nɛɛ, aheɔ amɛ ayeɔ, ni abuɔ amɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ nɔ ni Yesu wie ni kɔɔ “tsulɔ” ko he lɛ he okwɛ. Beni eshwɛ fioo ni Kristo baagbo lɛ, ewie akɛ ekɛ nitsumɔi komɛi baawo “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” ko dɛŋ.—Mat. 24:45-47.

3 Nɔ ko ni sa kadimɔ ji akɛ, atsɛ tsulɔ nɛɛ nɔŋŋ akɛ “tsulɔ nukpa” yɛ ŋmalɛ kroko mli. (Nyɛkanea Luka 12:42-44.) Anɔkwa Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ ateŋ mɛi pii fataaa nakai tsulɔ nukpa anɔkwafo kuu lɛ he. Shi Ŋmalɛ lɛ tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ sɔɔlɔi fɛɛ ji tsuji nukpai ni atu nitsumɔ awo amɛdɛŋ. Mɛɛ nitsumɔ atu awo amɛdɛŋ? Te esa akɛ amɛbu nitsumɔi nɛɛ tɛŋŋ? Kɛha sanebimɔi nɛɛ ahetoo lɛ, ha wɔsusu nɔ ni tsuji nukpai tsu yɛ blema lɛ he wɔkwɛ.

NƆ NI TSUJI NUKPAI TSU

4, 5. Mɛɛ nitsumɔi akɛwo blema tsuji nukpai adɛŋ? Okɛ enɛ he nɔkwɛmɔnii aha.

4 Yɛ blema lɛ, tsulɔ nukpa ji tsulɔ ko ni enuŋtsɔ muɔ efɔ̃ɔ enɔ, ni etuɔ eshĩa loo enitsumɔ fɛɛ ewoɔ edɛŋ akɛ ekwɛ nɔ. Tsuji nukpai yɛ hegbɛ ni nɔ kwɔ, ni amɛ amɛkwɛɔ shĩa nibii, shika, kɛ tsuji krokomɛi lɛ anɔ. Eliezer, mɔ ni Abraham tu enibii fɛɛ ewo edɛŋ ni ekwɛ nɔ lɛ ji enɛ he nɔkwɛmɔnɔ. Eeenyɛ efee akɛ Eliezer ji mɔ ni Abraham tsu kɛtee Mesopotamia koni eyatao ŋa ebaha ebinuu Isak lɛ. Mɛɛ nitsumɔ kpele po nɛ!—1 Mose 13:2; 15:2; 24:2-4.

5 Abraham nanashishiu Yosef kwɛ Potifar we lɛ nɔ. (1 Mose 39:1, 4) Yɛ be ko sɛɛ lɛ, Yosef hu baná lɛ diɛŋtsɛ ‘eshĩa lɛ nɔ onukpa.’ Nakai tsulɔ nukpa lɛ ji mɔ ni fee Yosef nyɛmimɛi hii nyɔŋma lɛ gbɔ lɛ. Ni yɛ Yosef famɔ naa lɛ, lɛ ji mɔ ni kɛ jwiɛtɛi kpulu lɛ wo Benyamin kotoku lɛ mli oookɛɛ nɔ ni eju lɛ. Enɛ tsɔɔ faŋŋ akɛ, amuɔ afɔ̃ɔ tsuji nukpai anɔ waa.—1 Mose 43:19-25; 44:1-12.

6. Mɛɛ nitsumɔi srɔtoi atu awo Kristofoi nɔkwɛlɔi adɛŋ?

6 Afii ohai komɛi asɛɛ lɛ, bɔfo Paulo ŋma akɛ, Kristofoi nɔkwɛlɔi ji ‘Nyɔŋmɔ we lɛ nɔ tsuji nukpai.’ (Tito 1:7) Akɛni ni ahala nɔkwɛlɔi nɛɛ akɛ amɛkwɛ “Nyɔŋmɔ asafoku” lɛ nɔ hewɔ lɛ, amɛkɛ gbɛtsɔɔmɔ haa, ni amɛ amɛnyiɛɔ hiɛ yɛ asafoi lɛ amli. (1 Pet. 5:1, 2) Shi esoro mɔ fɛɛ mɔ nitsumɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ŋmɛnɛ lɛ, Kristofoi nɔkwɛlɔi babaoo sɔmɔɔ yɛ asafo kome mli. Nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi sɔmɔɔ asafoi babaoo. Ni Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu mli bii hu kwɛɔ asafoi ni yɔɔ maŋ muu fɛɛ mli lɛ anɔ. Shi aakpa amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ gbɛ akɛ etsu enitsumɔ jogbaŋŋ; amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ “baabu he akɔntaa” eha Nyɔŋmɔ.—Heb. 13:17.

7. Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ Kristofoi fɛɛ ji tsuji nukpai yɛ gbɛ ko nɔ lɛ?

7 Shi anɔkwa Kristofoi babaoo ni sɔmɔɔɔ akɛ nɔkwɛlɔi lɛ hu? Bɔfo Petro ŋma Kristofoi fɛɛ akɛ: “Bɔ ni mɔ fɛɛ mɔ ená duromɔ keenii lɛ, nyɛkɛsɔmɔsɔmɔa nyɛhe, tamɔ Nyɔŋmɔ duromɔ nii srɔtoi lɛ anɔkwɛlɔi kpakpai.” (1 Pet. 1:1; 4:10) Nyɔŋmɔ kɛ nikee nii, jwetrii, nyɛmɔi, loo hesai komɛi ni wɔbaanyɛ wɔkɛye wɔbua wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ eduro wɔ fɛɛ. No hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ sɔɔlɔi fɛɛ ji tsuji nukpai, ni nitsumɔ ni atu awo amɛdɛŋ lɛ haa amɛhiɛ baa nyam, ni anyɛɔ amuɔ afɔ̃ɔ amɛnɔ.

NYƆŊMƆ NII JI WƆ

8. Mɛni esa akɛ wɔha ehi wɔjwɛŋmɔ mli akɛ tsuji nukpai?

8 Agbɛnɛ nyɛhaa wɔsusua yiŋtoi etɛ komɛi ni esa akɛ ehi wɔjwɛŋmɔ mli akɛ tsuji nukpai lɛ ahe. Klɛŋklɛŋ nɔ lɛ ji akɛ: Nyɔŋmɔ nii ji wɔ fɛɛ, ni wɔbaabu wɔhe akɔntaa wɔha lɛ. Paulo ŋma akɛ: ‘Nyɛjeee nyɛ diɛŋtsɛ nyɛnɔ̃, ejaakɛ ahé nyɛ kɛ jara ni wa,’ ni ji Kristo lá lɛ. (1 Kor. 6:19, 20) Akɛni Yehowa nii ji wɔ hewɔ lɛ, sɔ̃ kã wɔnɔ akɛ wɔye ekitai lɛ anɔ, ni kitai nɛɛ jeee jatsu. (Rom. 14:8; 1 Yoh. 5:3) Wɔbatsɔmɔɔ Kristo tsuji hu. Taakɛ eji yɛ blema tsuji nukpai agbɛfaŋ lɛ, wɔ hu wɔyɛ heyeli saŋŋ—shi heyeli ni wɔyɔɔ lɛ yawaa he ko. Esa akɛ wɔtsu nitsumɔi ni akɛwo wɔdɛŋ lɛ yɛ bɔ ni afã wɔ lɛ naa pɛpɛɛpɛ. Ekɔɔɔ he eko nitsumɔi ni atu awo wɔdɛŋ lɛ, wɔji Nyɔŋmɔ kɛ Kristo tsuji lolo.

9. Mɛɛ abɛbua Yesu kɛtsɔɔ wekukpaa ni yɔɔ tsulɔ kɛ enuŋtsɔ teŋ lɛ mli?

9 Yesu ye ebua wɔ ni wɔnu wekukpaa ni kã tsulɔ kɛ enuŋtsɔ teŋ lɛ shishi. Be ko lɛ, egba ekaselɔi lɛ tsulɔ ko ni ejɛ nitsumɔ eba shĩa lɛ he sane. Yɛ nakai sane lɛ mli lɛ, ani enuŋtsɔ lɛ kɛɛ lɛ akɛ: “Baata shi mramra ni oye nii?” Dabi. Moŋ lɛ, ekɛɛ lɛ akɛ: “Saamɔ nɔ ni mibaye lɛ oto, ni omia koni osɔmɔ mi ni maye nii ni manu nɔ ko dã, ni no sɛɛ, koni bo hu oye nii ni onu nɔ ko.” Te Yesu tsɔɔ abɛbua nɛɛ mli eha tɛŋŋ? Ekɛɛ akɛ: “Nakai nɔŋŋ nyɛ hu, kɛ́ nyɛfee nibii fɛɛ ní afã nyɛ lɛ, nyɛkɛa akɛ: Tsuji ni he bɛ sɛɛnamɔ ko ji wɔ; nɔ ni ji wɔgbɛnaa akɛ wɔtsuɔ lɛ, no pɛ wɔtsu nɛɛ.”—Luka 17:7-10.

10. Mɛni tsɔɔ akɛ Yehowa hiɛ sɔɔ mɔdɛŋ ni wɔbɔɔ kɛsɔmɔɔ lɛ lɛ?

10 Yehowa hiɛ sɔɔ mɔdɛŋ ni wɔbɔɔ kɛsɔmɔɔ lɛ lɛ. Biblia lɛ woɔ wɔ shi akɛ: “Nyɔŋmɔ jeee mɔ ni yeɔ sane ni ejaaa ni ehiɛ aaakpa nyɛnitsumɔ lɛ nɔ kɛ suɔmɔ deŋme ni nyɛgbo yɛ egbɛ́i lɛ ahewɔ.” (Heb. 6:10) Yehowa biii babaoo kɛjɛɛɛ wɔdɛŋ fe bɔ ni wɔɔnyɛ. Kɛfata he lɛ, nɔ fɛɛ nɔ ni ebiɔ yɛ wɔdɛŋ lɛ, wɔ diɛŋtsɛ wɔhilɛkɛhamɔ hewɔ, ni nɔ ni ebiɔ yɛ wɔdɛŋ lɛ waaa. Shi fɛɛ sɛɛ lɛ, yɛ Yesu abɛbua lɛ naa lɛ, tsulɔ efeee nɔ ni lɛ diɛŋtsɛ esumɔɔ. Oti lɛ ji akɛ, kɛ́ wɔjɔɔ wɔhe nɔ wɔha Nyɔŋmɔ lɛ, wɔtsɔɔ akɛ wɔkɛ esuɔmɔnaa nii baaye klɛŋklɛŋ gbɛhe daa, aloo jeee nakai?

NƆ NI YEHOWA TAOƆ YƐ WƆ FƐƐ WƆDƐŊ

11, 12. Akɛ tsuji nukpai lɛ, mɛɛ su esa akɛ wɔjie lɛ kpo, ni mɛni esa akɛ wɔkwa?

11 Yiŋtoo ni ji enyɔ lɛ ji: Akɛ tsuji nukpai lɛ, wɔ fɛɛ wɔhiɔ shi yɛ shishitoo mlai kome too lɛ nɔŋŋ naa. Eji anɔkwale akɛ, akɛ nitsumɔ titrii komɛi ewo Kristofoi komɛi adɛŋ yɛ asafo lɛ mli. Shi nibii pii yɛ ni wɔ fɛɛ wɔfeɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ákɛ Kristo kaselɔi kɛ Yehowa Odasefoi lɛ, afã wɔ akɛ wɔsumɔsumɔɔ wɔhe. Yesu tsɔɔ akɛ, suɔmɔ ji nɔ ni akɛbaakadi anɔkwa Kristofoi. (Yoh. 13:35) Kɛlɛ, jeee wɔnyɛmimɛi lɛ pɛ wɔsumɔɔ. Wɔbɔɔ mɔdɛŋ akɛ wɔbaasumɔ mɛi ni kɛ wɔ ehiɛɛɛ hemɔkɛyeli kome lɛ hu. Enɛ ji nɔ ko ni wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔfee, ni esa akɛ wɔfee hu.

12 Aakpa gbɛ hu akɛ wɔba wɔjeŋ jogbaŋŋ. Wɔsumɔŋ akɛ wɔfee nibii ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ wieɔ eshiɔ. Paulo ŋma akɛ: “Ajwamaŋbɔlɔi loo wɔŋjalɔi loo gbalaŋkulɔi loo mɛi ni kɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛheloo feɔ yakayaka nii loo hii ni kɛ hii feɔ yakayaka nii, loo julɔi loo hiɛjoolɔi loo dãatɔlɔi loo mɛi ajɛlɔi loo amimyelɔi anine shɛŋ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ nɔ kwraa.” (1 Kor. 6:9, 10) Eji anɔkwale akɛ, ebɛ mlɛo akɛ aaahi shi yɛ Nyɔŋmɔ jalɛ taomɔ nii lɛ anaa. Shi kɛ wɔfee nakai lɛ wɔbaaná jɔɔmɔi pii, ni ekomɛi ji akɛ, wɔbaaná gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa, wɔkɛ mɛi krokomɛi baahi shi jogbaŋŋ, ni wɔbaaná Nyɔŋmɔ hiɛ duromɔ.—Nyɛkanea Yesaia 48:17, 18.

13, 14. Mɛɛ nitsumɔ atu awo Kristofoi fɛɛ adɛŋ, ni te esa akɛ wɔtsu he nii wɔha tɛŋŋ?

13 Kaimɔ hu akɛ, tsulɔ nukpa fɛɛ tsulɔ nukpa yɛ nɔ ko ni esa akɛ etsu. Ni wɔ hu nakai nɔŋŋ. Atu nikee nii ko ni jara wa—anɔkwale lɛ he nilee—awo wɔdɛŋ. Nyɔŋmɔ miikpa gbɛ akɛ wɔkɛ mɛi krokomɛi baaja nakai nilee lɛ. (Mat. 28:19, 20) Paulo ŋma akɛ: ‘Bɔ pɛ ni gbɔmɛi abu wɔ nɛ, akɛ Kristo sɔɔlɔi kɛ Nyɔŋmɔ teemɔŋ saji lɛ anɔ tsuji nukpai.’ (1 Kor. 4:1) Paulo yɔse akɛ tsulɔ nukpa ni eji lɛ tsɔɔ akɛ esa akɛ ekwɛ “teemɔŋ saji” lɛ anɔ jogbaŋŋ, ni eha mɛi krokomɛi ale taakɛ Yesu Kristo, wɔ-Nuŋtsɔ lɛ fã wɔ lɛ.—1 Kor. 9:16.

14 Anɔkwale lɛ po ni wɔkɛ mɛi krokomɛi jaa lɛ tsɔɔ akɛ wɔyɛ suɔmɔ. Eji anɔkwale akɛ, esoro Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo shihilɛ. Esoro nɔ ni mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ atsu yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Ni Yehowa nuɔ enɛ shishi. Nɔ ni he hiaa fe fɛɛ ji ni wɔtsu bɔ fɛɛ bɔ ni wɔɔnyɛ. No tsɔɔ akɛ wɔyɛ suɔmɔ krɔŋŋ kɛha Nyɔŋmɔ kɛ gbɔmɛi.

NƆ HEWƆ NI ESA AKƐ WƆYE ANƆKWA

15-17. (a) Mɛni hewɔ esa akɛ tsulɔ nukpa aye anɔkwa lɛ? (b) Te Yesu tsɔɔ nɔ ni jɛɔ anɔkwa ni ayeee lɛ mli kɛbaa lɛ mli eha tɛŋŋ?

15 Yiŋtoo ni ji etɛ lɛ tamɔ enyɔ ni tsɔ hiɛ lɛ nɔŋŋ, no ji: Esa akɛ wɔfee mɛi ni yeɔ anɔkwa ni anyɛɔ amuɔ afɔ̃ɔ amɛnɔ. Kɛ́ tsulɔ nukpa ko yɛ sui kpakpai kɛ nyɛmɔi babaoo shi etsuuu esɔ̃i ahe nii loo eyeee enuŋtsɔ anɔkwa lɛ, sɛɛnamɔ ko bɛ nakai sui lɛ ahe. Dani tsulɔ nukpa ko baanyɛ afee mɔ ni sa ni bɔɔ mɔdɛŋ lɛ, esa akɛ eye anɔkwa. Kaimɔ akɛ Paulo ŋma akɛ: “Nɔ ni eshwɛ ni ataoɔ yɛ tsuji nukpai lɛ adɛŋ ji akɛ, ana amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ akɛ anɔkwafo.”—1 Kor. 4:2.

16 Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, kɛ́ wɔyeɔ anɔkwa lɛ, Nyɔŋmɔ baajɔɔ wɔ. Kɛ́ wɔyeee anɔkwa lɛ, wɔnine baanyɛ shi. Wɔnaa anɔkwa sane nɛɛ yɛ Yesu abɛbua ni kɔɔ talentai lɛ ahe lɛ mli. Ajie tsuji ni ‘yatsɔmɔ’ amɛnuŋtsɔ lɛ shika lɛ he lɛ yi, ni ajɔɔ amɛ babaoo. Abu tsulɔ ni fee anyagba yɛ enuŋtsɔ lɛ shika he lɛ akɛ “tsulɔ fɔŋ,” “anihaolɔ,” kɛ “tsulɔ ni he bɛ sɛɛnamɔ ko.” Ahe talenta ni akɛha lɛ lɛ yɛ edɛŋ ni ashwie lɛ.—Nyɛkanea Mateo 25:14-18, 23, 26, 28-30.

17 Be kroko lɛ, Yesu tsɔɔ nɔ ni jɛɔ anɔkwa ni ayeee lɛ mli kɛbaa lɛ mli. Ewie akɛ: “Nuu niiatsɛ ko ni yɔɔ, ni eyɛ tsulɔ nukpa ni abafolɔ enaa aha lɛ akɛ eekpata enii ahiɛ. Ni etsɛ lɛ ni ekɛɛ lɛ akɛ: Te fee tɛŋŋ ni minuɔ enɛ yɛ ohe nɛɛ? Baabu onukpayeli lɛ he akɔntaa; ejaakɛ onyɛŋ onukpa lɛ oye dɔŋŋ.” (Luka 16:1, 2) Akɛni tsulɔ nukpa lɛ kpãta enuŋtsɔ lɛ nii ahiɛ hewɔ lɛ, enuŋtsɔ lɛ kpɛ eyiŋ akɛ ebaashwie lɛ. Enɛ ji nikasemɔ kpele kɛha wɔ! Wɔsumɔŋ akɛ wɔfee mɛi ni yeee anɔkwa yɛ nɔ ni akpaa gbɛ yɛ wɔdɛŋ lɛ mli.

ANI NILEE YƐ MLI AKƐ WƆKƐ WƆHE AAATO MƐI KROKOMƐI AHE?

18. Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔkɛ wɔhe toɔ mɛi krokomɛi ahe lɛ?

18 Wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ abi ehe akɛ, ‘Te mibuɔ tsulɔ nukpa ni miji lɛ mihaa tɛŋŋ?’ Kɛ́ wɔkɛ wɔhe to mɛi krokomɛi ahe lɛ, ebaanyɛ ekɛ naagbai aba. Biblia lɛ woɔ wɔ ŋaa akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ aka lɛ diɛŋtsɛ enitsumɔ ekwɛ, ni no dani eeená nɔ ko yɛ lɛ diɛŋtsɛ emli kɛkɛ ni eshwã efɔ nɔ, ni jeee mɔ kroko nɔ̃ lɛ nɔ.” (Gal. 6:4) Yɛ nɔ najiaŋ ni wɔkɛ wɔhe aaato mɛi krokomɛi ahe lɛ, esa akɛ wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ ama nɔ ni wɔ diɛŋtsɛ wɔbaanyɛ wɔtsu lɛ nɔ. Enɛ haŋ wɔwó wɔhe nɔ, ni nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, ehaŋ wɔnijiaŋ aje wui. Kɛ́ wɔmiipɛi wɔmli lɛ, esa akɛ wɔyɔse akɛ shihilɛ tsakeɔ. Ekolɛ yɛ hela, gbɔlɛ, loo sɔ̃i krokomɛi ahewɔ lɛ, wɔnyɛŋ wɔtsu babaoo tamɔ be ko ni eho lɛ. Shi ekolɛ wɔbaanyɛ wɔtsu babaoo fe bɔ ni wɔtsuɔ amrɔ nɛɛ. Kɛ́ nakai lɛ, mɛni hewɔ obɔɔɔ mɔdɛŋ akɛ obaatsu babaoo?

19. Kɛ́ wɔnine shɛɛɛ sɔɔmɔ hegbɛ ko nɔ yɛ be pɔtɛɛ ko mli lɛ, mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔnijiaŋ jeɔ wui lɛ?

19 Nɔ kroko ni esa akɛ wɔsusu he ji hegbɛi ni wɔyɔɔ loo hegbɛi ni wɔtaoɔ wɔná. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ nyɛmi nuu ko miishwe ni esɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa loo aha lɛ nifeemɔ yɛ kpeei bibii kɛ kpeei wuji ashishi. Ehi jogbaŋŋ akɛ wɔbaamia wɔhiɛ ni wɔshɛ taomɔ nii kɛha hegbɛi nɛɛ ahe, shi esaaa akɛ wɔnijiaŋ jeɔ wui kɛji wɔnine shɛɛɛ nɔ yɛ be ni wɔkpaa gbɛ lɛ mli. Ekolɛ yɛ yiŋtoi komɛi ni wɔleee lɛ ahewɔ lɛ, akɛ hegbɛi nɛɛ baaha wɔ, shi ebaatsɛ fe bɔ ni wɔkpaa gbɛ. Kaimɔ akɛ, ehe bahia ni Mose amɛ afii 40 dani enyiɛ Israelbii lɛ ahiɛ kɛshi Mizraim, eyɛ mli akɛ no mli lɛ etamɔ nɔ ni efee klalo moŋ. Enɛ ha ená sui ni baaha enyɛ enyiɛ Israelbii kuɛŋtilɔi kɛ atuatselɔi lɛ ahiɛ.—Bɔf. 7:22-25, 30-34.

20. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ Yonatan niiashikpamɔ lɛ mli?

20 Ebaanyɛ eba akɛ wɔnine shɛŋ sɔɔmɔ hegbɛi komɛi anɔ kwraa. Nakai eba lɛ yɛ Yonatan gbɛfaŋ. Saul binuu ji lɛ, no hewɔ lɛ eka shi faŋŋ akɛ kulɛ lɛ ebaaye Israel nɔ maŋtsɛ yɛ etsɛ sɛɛ. Shi Nyɔŋmɔ hala David, mɔ ko ni Yonatan ye lɛ onukpa kwraa lɛ, akɛ maŋtsɛ. Te Yonatan fee enii yɛ sane nɛɛ he eha tɛŋŋ? Ekpɛlɛ nɔ, ni efĩ David sɛɛ aahu po akɛ ewala yaje oshara mli. Ekɛɛ David akɛ: “Bo oooye Israel nɔ maŋtsɛ, ni matsɔ osɛɛmɔ.” (1 Sam. 23:17) Oona oti lɛ? Yonatan kpɛlɛ shihilɛ lɛ nɔ, ni eyeee David he awuŋa tamɔ etsɛ Saul fee lɛ. Yɛ nɔ najiaŋ ni wɔɔye nitsumɔ ni akɛwo mɛi krokomɛi adɛŋ lɛ he awuŋa lɛ, wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ ama nɔ ni wɔtsuɔ he nii lɛ nɔ. Wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ Yehowa baatsu nibii kpakpai fɛɛ ni etsuji shweɔ lɛ ahe nii yɛ jeŋ hee lɛ mli.

21. Te esa akɛ wɔbu nitsumɔ ni atu awo wɔdɛŋ akɛ tsuji nukpai lɛ wɔha tɛŋŋ?

21 Nyɛhaa wɔkaia akɛ, akɛ tsuji nukpai ni amuɔ afɔ̃ɔ amɛnɔ lɛ, ayeee wɔnɔ dɛŋdɛŋ taakɛ ayeɔ nyɔji anɔ lɛ. Moŋ lɛ, wɔná hegbɛi ni yɔɔ nyam, ni atu nitsumɔ ko ni atsuŋ eko dɔŋŋ, ni ji sanekpakpa lɛ jajemɔ yɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee gbii lɛ amli lɛ awo wɔdɛŋ. Wɔ diɛŋtsɛ wɔbaanyɛ wɔkpɛ wɔyiŋ yɛ bɔ ni wɔbaatsu lɛ wɔha lɛ he. No hewɔ lɛ, nyɛhaa wɔfea tsuji nukpai ni yeɔ anɔkwa. Ni eba akɛ wɔhiɛ baasɔ hegbɛ ni wɔná akɛ wɔsɔmɔ Yehowa, ni ji mɔ ni fe fɛɛ yɛ jeŋ muu lɛ fɛɛ mli lɛ.

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 12]

Nyɛhaa wɔkɛ anɔkwayeli atsua nitsumɔi ni atu awo wɔdɛŋ lɛ