Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

“Nyɛfea Enɛ ni Nyɛŋɔkai Mi”

“Nyɛfea Enɛ ni Nyɛŋɔkai Mi”

“Eda shi, ni ekumɔ [aboloo lɛ] mli, ni ekɛɛ: Nyɛhea, nyɛyea: enɛ ji migbɔmɔtso ni akumɔ yɛ nyɛhewɔ; nyɛfea enɛ ni nyɛŋɔkai mi.”—1 KOR. 11:24.

1, 2. Te fee tɛŋŋ Yesu bɔfoi lɛ ná le akɛ be ni akɛbaaye Hehoo lɛ miihe ashɛ lɛ, ni mɛni Yesu baasumɔ akɛ efee?

FEEMƆ shihilɛ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ he mfoniri okwɛ. Bulɔi ni yɔɔ Yerusalem lɛ na akɛ nyɔɔŋtsere lɛ eje fioo. Ni Sanhedrin lɛ ná amɛle lɛ, amɛtswa adafi akɛ nyɔɔŋ hee, ni ji Nisan, eje shishi. No sɛɛ lɛ, tsuji yagbɛ sane lɛ amɛshwã. Enɛ ha Yesu bɔfoi lɛ hu nu he ni amɛna akɛ eshwɛ fioo ni abaaye Hehoo lɛ. Ekã shi faŋŋ akɛ, Yesu baasumɔ ni eyashɛ Yerusalem dani Hehoo lɛ ashɛ.

2 No mli lɛ, Yesu kɛ ebɔfoi lɛ yɛ Perea yɛ Yordan Faa lɛ sɛɛ, ni eshwɛ fioo ni amɛbaashi kɛya Yerusalem nɔ ni ji naagbee nɔ kwraa. (Mat. 19:1; 20:17, 29; Mar. 10:1, 32, 46) Amrɔ nɛɛ ni Yudafoi lɛ ená amɛle Nisan 1 lɛ, amɛbaaye Hehoo lɛ yɛ gbii 13 sɛɛ, yɛ Nisan 14 lɛ nɔ beni hulu enyɔ shi sɛɛ.

3. Mɛni hewɔ Kristofoi sumɔɔ ni amɛle be ni akɛyeɔ Hehoo lɛ?

3 Be ni akɛyeɔ Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛ Niyenii lɛ ji be nɔŋŋ ni akɛyeɔ Hehoo lɛ, ni afi nɛɛ abaaye yɛ April 14, 2014 beni hulu enyɔ shi. Nakai gbi lɛ baafee gbi krɛdɛɛ kɛha anɔkwa Kristofoi kɛ mɛi fɛɛ ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ 1 Korintobii 11:23-25 lɛ tsɔɔ nɔ ko ni Yesu fã wɔ akɛ wɔfee. Jɛmɛ kɛɔ akɛ: “Nuŋtsɔ Yesu lɛ, nakai nyɔɔŋ lɛŋ nɔŋŋ ni atsɔɔ esɛɛgbɛ lɛ, ekɔ aboloo, ni eda shi, ni ekumɔ mli, ni ekɛɛ: Nyɛhea, nyɛyea: enɛ ji migbɔmɔtso ni akumɔ yɛ nyɛhewɔ; nyɛfea enɛ ni nyɛŋɔkai mi. Nakai nɔŋŋ ewó kpulu lɛ hu yɛ niyenii lɛ asɛɛ.”

4. (a) Mɛɛ saji obaanyɛ obi ohe yɛ Kaimɔ lɛ he? (b) Te afeɔ tɛŋŋ aleɔ be ni esa akɛ aye Kaimɔ lɛ daa afi lɛ? (Kwɛmɔ akrabatsa ni yitso ji  “Afi 2014 Kaimɔ Lɛ.”)

4 Ŋwanejee ko bɛ he akɛ obaaba nifeemɔ ni Yesu kɛɛ esɛɛnyiɛlɔi fɛɛ akai daa afi lɛ shishi. Dani be lɛ baashɛ lɛ, bi ohe akɛ: ‘Mɛni esa akɛ mafee kɛsaa mihe mato Kaimɔ lɛ? Mɛɛ okadi nibii akɛbaatsu nii? Te abaafee kpee lɛ aha tɛŋŋ? Mɛɛ gbɛ nɔ maná Kaimɔ lɛ kɛ okadi nibii lɛ ahe sɛɛ?’

OKADI NIBII LƐ

5. Mɛni Yesu kɛɛ ebɔfoi lɛ akɛ amɛyafee kɛsaa amɛhe kɛha Hehoo lɛ yeli?

5 Beni Yesu kɛɛ ebɔfoi lɛ ni amɛyasaa tsũ ko mli amɛto kɛha Hehoo lɛ yeli lɛ, ekɛɛɛ amɛ akɛ amɛsaa jɛmɛ haŋtsii; moŋ lɛ, eeenyɛ efee akɛ ekɛɛ amɛyatao he ko ni yɛ falefale ni da bɔ ni amɛ fɛɛ amɛbaaná he ko amɛtara. (Nyɛkanea Marko 14:12-16.) Bɔfoi lɛ baatao nibii komɛi ni he baahia kɛha niyeli lɛ, ni akpiti aboloo kɛ wein tsuru fata. Beni amɛye Hehoo niyenii lɛ amɛtã lɛ, Yesu wie aboloo kɛ wein, ni ji okadi nibii ni akɛbaatsu nii yɛ Kaimɔ lɛ shishi lɛ ahe.

6. (a) Beni Yesu kɛ ebɔfoi lɛ ye Hehoo lɛ sɛɛ lɛ, mɛni ewie yɛ aboloo lɛ he? (b) Mɛɛ aboloo akɛyeɔ Kaimɔ lɛ?

6 Bɔfo Mateo ni fata he kɛye Hehoo lɛ ŋma yɛ sɛɛ mli akɛ: “Yesu kɔ aboloo, ni ejɔɔ nɔ ni ekumɔ mli, ni eŋɔha ekaselɔi lɛ, ni ekɛɛ: Nyɛhea, nyɛyea!” (Mat. 26:26) Akpiti aboloo ni akɛye Hehoo lɛ nɔŋŋ eko ji “aboloo” ni Yesu kɛto Kaimɔ lɛ shishi lɛ. (2 Mose 12:8; 5 Mose 16:3) Akɛ wiiti ni agbɛlɛ ni akɛ nu ekpɔtɔ fee aboloo lɛ, ni akɛ yist loo nɔ ko ni baaha eŋɔɔ, tamɔ ŋoo wooo mli. Akɛni yist bɛ mli hewɔ lɛ, efuŋ. Kɛ́ ashã lɛ, egbiɔ kekeree bɔ ni abaanyɛ akumɔ mli. Ŋmɛnɛ lɛ, dani Kaimɔ be lɛ baashɛ lɛ, ekolɛ asafoŋ onukpai lɛ baakɛɛ mɔ ko ni ekɛ wiiti ni agbɛlɛ ni akɛ nu ekpɔtɔ ashã aboloo lɛ eko eha amɛ. Abaanyɛ akɛ fɔ fioo akpa pan mli ni akɛshã. (Kɛ́ anáaa wiiti ni agbɛlɛ lɛ, abaanyɛ agbɛlɛ abele ni afɔko, omɔ, ŋmaa, loo amɛhenɔi lɛ eko kɛfee.)

7. Mɛni yɔɔ kpulu ni Yesu wó lɛ mli, ni ŋmɛnɛ lɛ, mɛɛ wein abaanyɛ akɛtsu nii yɛ Kaimɔ lɛ shishi?

7 Mateo tsa nɔ akɛ: “[Yesu wó] kpulu lɛ, ni eda shi, ni eŋɔha amɛ ni ekɛɛ: Nyɛ fɛɛ nyɛnua eko!” (Mat. 26:27, 28) Wein tsuru ji nɔ ni yɔɔ kpulu ni Yesu wó lɛ mli. (Ejeee wein ni akɛ wein yibii hee fee, ejaakɛ be ni akɛkpaa wein yibii lɛ eho jeeŋmɔ.) Beni aye Hehoo lɛ klɛŋklɛŋ kwraa yɛ Mizraim lɛ, akɛ wein tsuuu nii, kɛlɛ Yesu ŋmɛ gbɛ ni amɛkɛtsu nii. Ekɛ eko po tsu nii yɛ Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛ Niyenii lɛ shishi. No hewɔ lɛ ŋmɛnɛ lɛ, Kristofoi hu kɛ wein tsuɔ nii yɛ Kaimɔ lɛ shishi. Akɛni ehe ehiaaa ni akɛ nɔ ko afutu Yesu lá lɛ mli dani efee nɔ ni sa jogbaŋŋ  hewɔ lɛ, esaaa akɛ wein ni akɛtsuɔ nii yɛ Kaimɔ lɛ shishi lɛ feɔ nɔ ni akɛ nibii tamɔ brandy loo no kroko efutu mli. Esa akɛ efee wein tsuru ni afutuko mli kwraa, ni ekomɛi ji Beaujolais, Burgundy, loo Chianti ni ahɔɔ yɛ jaji anɔ lɛ.

NƆ NI OKADI NIBII LƐ DAMƆ SHI KƐHA

8. Mɛni hewɔ nɔ ni aboloo lɛ kɛ wein lɛ damɔ shi kɛha lɛ ji nɔ ko ni he hiaa Kristofoi waa lɛ?

8 Bɔfo Paulo ha efee faŋŋ akɛ jeee bɔfoi lɛ pɛ esa akɛ amɛye Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛ Niyenii lɛ, shi moŋ esa akɛ Kristofoi krokomɛi fɛɛ hu aye. Eŋma nyɛmimɛi ni yɔɔ Korinto lɛ akɛ: “Miná kɛjɛ Nuŋtsɔ lɛ dɛŋ, ni no nɔŋŋ miŋɔha nyɛ, akɛ Nuŋtsɔ Yesu lɛ, . . . ekɔ aboloo, ni eda shi, ni ekumɔ mli, ni ekɛɛ: Nyɛhea, nyɛyea: enɛ ji migbɔmɔtso ni akumɔ yɛ nyɛhewɔ; nyɛfea enɛ ni nyɛŋɔkai mi.” (1 Kor. 11:23, 24) Enɛ hewɔ lɛ kɛbashi ŋmɛnɛ lɛ, nakai nɔŋŋ Kristofoi yeɔ Kaimɔ lɛ shi kome daa afi, ni nɔ ni aboloo lɛ kɛ wein lɛ damɔ shi kɛha lɛ ji nɔ ko ni he hiaa amɛ waa.

9. Mɛɛ susumɔ ni ejaaa mɛi komɛi hiɛ yɛ aboloo ni Yesu kɛtsu nii lɛ he?

9 Sɔlemɔyalɔi komɛi kɛɔ akɛ, nɔ ni Yesu wie diɛŋtsɛ ji akɛ: “Enɛ ji migbɔmɔtso,” no hewɔ lɛ amɛheɔ amɛyeɔ akɛ aboloo lɛ tsɔ Yesu gbɔmɔtso diɛŋtsɛ yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ. Shi enɛ jeee anɔkwale. * No mli lɛ, Yesu kɛ ebɔfoi anɔkwafoi lɛ yɛ jɛmɛ ni amɛmiina lɛ, ni akpiti aboloo lɛ hu ma amɛhiɛ. Eyɛ faŋŋ akɛ, Yesu miitsɔɔ akɛ aboloo lɛ damɔ shi kɛha egbɔmɔtso lɛ. Eewie yɛ abɛbuaŋ taakɛ efɔɔ feemɔ lɛ.—Yoh. 2:19-21; 4:13, 14; 10:7; 15:1.

10. Mɛni aboloo ni akɛtsuɔ nii yɛ Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛ Niyenii lɛ shishi lɛ damɔ shi kɛha?

10 Aboloo ni ma bɔfoi lɛ ahiɛ ni etsɛŋ ni amɛbaaye lɛ damɔ shi kɛha Yesu gbɔmɔtso lɛ. Mɛɛ gbɔmɔtso? Be ko ni eho lɛ,  anɔkwa Kristofoi susu akɛ, akɛni Yesu kumɔ aboloo lɛ, shi akuuu ewu ko hewɔ lɛ, aboloo lɛ damɔ shi kɛha “Kristo gbɔmɔtso lɛ,” ni ji mɛi ni afɔ amɛ mu akɛ kuu lɛ. (Efe. 4:12; Rom. 12:4, 5; 1 Kor. 10:16, 17; 12:27) Shi beni amɛtao nibii amli lɛ, amɛbana akɛ aboloo lɛ damɔ shi kɛha Yesu gbɔmɔtso diɛŋtsɛ. Bei pii lɛ, Ŋmalɛ lɛ wieɔ bɔ ni Yesu ‘na amanehulu yɛ heloo mli,’ ni agbe lɛ yɛ sɛŋmɔ tso nɔ po lɛ he. No hewɔ lɛ, aboloo ni akɛtsuɔ nii yɛ Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛ Niyenii lɛ shishi lɛ damɔ shi kɛha Yesu gbɔmɔtso ni ekɛshã afɔle yɛ “wɔhe eshai lɛ” ahewɔ lɛ.—1 Pet. 2:21-24; 4:1; Yoh. 19:33-36; Heb. 10:5-7.

11, 12. (a) Mɛni Yesu wie yɛ wein lɛ he? (b) Mɛni wein ni akɛtsu nii yɛ Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛ Niyenii lɛ shishi lɛ damɔ shi kɛha?

11 Le ni wɔná wɔle nɔ ni aboloo lɛ tsɔɔ lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnuɔ nɔ ni Yesu wie yɛ wein lɛ he lɛ hu shishi. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Nakai nɔŋŋ ewó kpulu lɛ hu yɛ niyenii lɛ asɛɛ, ni ekɛɛ: Nɛkɛ kpulu nɛɛ ji kpaŋmɔ hee lɛ yɛ milá lɛ mli.” (1 Kor. 11:25) Biblia shishitsɔɔlɔi babaoo tsɔɔ ŋmalɛ nɛɛ shishi taakɛ Robert Young tsɔɔ shishi lɛ. Ekɛɛ akɛ: “Nɛkɛ kpulu nɛɛ ji kpaŋmɔ hee lɛ yɛ milá lɛ mli.” (Wɔ ni wɔkpa emli wiemɔi lɛ ekomɛi afã.) Ani kpulu lɛ ni Yesu hiɛ lɛ diɛŋtsɛ ji kpaŋmɔ hee lɛ? Dabi. Ekɛ wiemɔ ni ji “kpulu” lɛ damɔ shi kɛha nɔ ni yɔɔ kpulu lɛ mli, ni ji wein lɛ. Mɛni Yesu wie akɛ wein lɛ damɔ shi kɛha? Edamɔ shi kɛha elá ni abaafɔse ashwie shi lɛ.

12 Marko bɔ nɔ ni Yesu wie lɛ he amaniɛ akɛ: “Enɛ damɔ shi kɛhã milá ni ji ‘kpaŋmɔ lɛ lá’ ni abaafɔse ashwie shi ahã mɛi babaoo lɛ.” (Mar. 14:24, NW) Ni Mateo hu bɔ amaniɛ akɛ, abaafɔse Yesu lá lɛ “ashwie shi yɛ mɛi pii ahewɔ ha eshaifaa.” (Mat. 26:28) No hewɔ lɛ, wein tsuru lɛ damɔ shi kɛha Yesu lá lɛ diɛŋtsɛ. Nakai lá lɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔná kpɔ̃mɔ ni akɛ ‘wɔnɔtɔmɔi afa wɔ.’—Nyɛkanea Efesobii 1:7.

Bɔfoi lɛ nu wein ni damɔ shi kɛha Yesu lá, ni ji kpaŋmɔ lɛ lá lɛ (Kwɛmɔ kuku 11, 12)

BƆ NI AKAIƆ KRISTO GBELE LƐ AHAA

13. Te afeɔ Kristo gbele lɛ Kaimɔ lɛ ahaa tɛŋŋ?

13 Kɛ́ enɛ ji klɛŋklɛŋ ni obaaya Kaimɔ ni Yehowa Odasefoi feɔ daa afi lɛ eko lɛ, mɛni obaanyɛ okpa gbɛ akɛ obaayana? Abaafee Kaimɔ lɛ yɛ he ko ni yɔɔ hiŋmɛi nɔ, ni jɛmɛ yɛ falefale, ni mɔ fɛɛ mɔ baaná he ko eta ebo sane lɛ toi. Ekolɛ akɛ fɔfɔi baasaa jɛmɛ, shi onaŋ ni asaa jɛmɛ haŋtsii oookɛɛ he ko ni ayaaye ni anu yɛ jɛmɛ. Asafoŋ onukpa ko ni sa baajɛ Biblia lɛ mli eha wiemɔ ko ni mli kã shi faŋŋ ni kɔɔ Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛ Niyenii lɛ he. Ebaaye ebua mɛi fɛɛ ni amɛhiɛ asɔ nɔ ni Kristo fee eha wɔ lɛ. Egbo kɛkpɔ̃ wɔ bɔni afee ni wɔná wala. (Nyɛkanea Romabii 5:8-10.) Wielɔ lɛ baawie hiɛnɔkamɔi srɔtoi enyɔ ni atsɔɔ yɛ Biblia lɛ mli lɛ hu he.

14. Mɛɛ hiɛnɔkamɔi srɔtoi enyɔ he abaawie yɛ Kaimɔ lɛ shishi?

14 Hiɛnɔkamɔi lɛ ateŋ ekome ji akɛ, mɛi komɛi kɛ Kristo baaye nɔ yɛ ŋwɛi, ni eji hiɛnɔkamɔ ni Kristofoi fioo ko pɛ yɔɔ, ni ebɔfoi anɔkwafoi lɛ fata he. (Luka 12:32; 22:19, 20; Kpoj. 14:1) Hiɛnɔkamɔ kroko lɛ ji nɔ ni Kristofoi ni kɛ anɔkwayeli sɔmɔɔ Nyɔŋmɔ yɛ wɔbei nɛɛ amli lɛ ateŋ mɛi pii yɔɔ. Amɛhiɛ kã nɔ akɛ amɛbaahi shi kɛya naanɔ yɛ shikpɔŋ ni afee lɛ paradeiso ekoŋŋ lɛ nɔ. Nakai beaŋ lɛ, abaafee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ taakɛ afeɔ yɛ ŋwɛi lɛ, nɔ ko ni Kristofoi esɔle yɛ he aahu. (Mat. 6:10) Biblia lɛ wieɔ shihilɛ kpakpa ni amɛbaaná mli ŋɔɔmɔ kɛya naanɔi anaanɔ lɛ he.—Yes. 11:6-9; 35:5, 6; 65:21-23.

15, 16. Mɛni akɛ aboloo lɛ feɔ yɛ Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛ Niyenii lɛ shishi?

15 Beni wielɔ lɛ egbála hiɛnɔkamɔi srɔtoi enyɔ lɛ amli egbe naa lɛ, ebaatsɔɔ akɛ be eshɛ ni akɛbaafee nɔ ni Yesu kɛɛ  ebɔfoi lɛ afee lɛ. Taakɛ awie kɛtsɔ hiɛ lɛ, akɛ okadi nibii enyɔ baatsu nii, akpiti aboloo kɛ wein tsuru. Ekolɛ akɛ nibii nɛɛ baamamɔ okpɔlɔ ko nɔ yɛ wielɔ lɛ masɛi. Ebaagbala jwɛŋmɔ kɛya Biblia mli amaniɛbɔɔ ko ni tsɔɔ nɔ ni Yesu wie kɛ nɔ ni efee be ni eto nifeemɔ lɛ shishi lɛ nɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Mateo bɔ amaniɛ akɛ: “Yesu kɔ aboloo, ni ejɔɔ nɔ ni ekumɔ mli, ni eŋɔha ekaselɔi lɛ, ni ekɛɛ: Nyɛhea, nyɛyea! Enɛ ji migbɔmɔtso lɛ.” (Mat. 26:26) Yesu kumɔ akpiti aboloo lɛ mli bɔni afee ni enyɛ eŋɔ eko eha ebɔfoi ni tara eninejurɔ kɛ ebɛku lɛ. Obaana akpiti aboloo ni akumɔ mli momo jwere plɛtei amli yɛ Kaimɔ lɛ shishi yɛ April 14 lɛ nɔ.

16 Akɛ plɛtei ni fa bɔ ni sa baatsu nii, bɔni afee ni anyɛ aŋɔ aboloo lɛ aha mɛi fɛɛ yɛ be ni sa mli. Afeŋ lɛ yɛ gbɛ krɛdɛɛ ko nɔ. Abaasɔle kuku, ni no sɛɛ lɛ, abaato naa ni abaaŋɔ plɛtei lɛ aha mɛi ni eba nifeemɔ lɛ shishi lɛ fɛɛ, bɔ ni shihilɛ lɛ baaŋmɛ gbɛ. Mɛi fioo baaye aboloo lɛ eko, loo ekolɛ mɔ ko kwraa yeŋ eko, taakɛ eba lɛ yɛ asafoi babaoo amli beni aye Kaimɔ lɛ yɛ afi 2013 lɛ.

17. Taakɛ Yesu fee lɛ, mɛni akɛ wein lɛ baafee yɛ Kaimɔ lɛ shishi?

17 No sɛɛ lɛ, abaagbala jwɛŋmɔ kɛya nɔ ni Mateo wie kɛtsa nɔ lɛ nɔ, ewie akɛ: ‘Yesu wó kpulu lɛ, ni eda shi, ni eŋɔha amɛ ni ekɛɛ: Nyɛ fɛɛ nyɛnua eko! ejaakɛ enɛ ji milá ni ji kpaŋmɔ hee lɛ nɔ̃ lɛ, ní abaafɔse ashwie shi yɛ mɛi pii ahewɔ ha eshaifaa lɛ.’ (Mat. 26:27, 28) Taakɛ Yesu fee lɛ, abaasaa asɔle, kɛkɛ lɛ aŋɔ wein tsuru lɛ aha mɛi fɛɛ ni eba lɛ.

18. Kɛ́ mɛi fioo ko pɛ baaye okadi nibii lɛ, loo mɔ ko kwraa yeŋ eko po lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ wɔya Kaimɔ lɛ shishi lɛ?

18 Yesu tsɔɔ akɛ mɛi ni kɛ lɛ baaye nɔ yɛ eŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ pɛ baaye okadi nibii lɛ eko, no hewɔ lɛ, yɛ mɛi babaoo ni baaba Kaimɔ lɛ agbɛfaŋ lɛ, kɛ́ akɛ okadi nibii lɛ ha amɛ lɛ, amɛbaajɛ bulɛ mli amɛkɛha mɔ ni tsa amɛnɔ lɛ. (Nyɛkanea Luka 22:28-30; 2 Tim. 4:18) Eyɛ mli akɛ Kristofoi lɛ ateŋ mɛi babaoo yeŋ eko moŋ, shi ehe miihia ni wɔya Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛ Niyenii lɛ shishi, ejaakɛ no baatsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ Yesu kpɔ̃mɔ afɔle lɛ. Beni Kaimɔ lɛ yaa nɔ lɛ, amɛbaanyɛ amɛjwɛŋ jɔɔmɔi ni amɛbaaná yɛ Yesu kpɔ̃mɔ afɔle lɛ hewɔ lɛ nɔ. Amɛyɛ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaafata “asafo babaoo” ni baaje “amanehulu kpeteŋkpele” ni baa lɛ mli lɛ he. Yɛ hemɔkɛyeli ni amɛyɔɔ yɛ Yesu afɔleshaa lɛ mli hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ baana amɛ akɛ jalɔi, tamɔ nɔ ni “amɛfɔ́ amɛtadei lɛ ahe, ni amɛha eyɛ futaa yɛ toobi lɛ lá lɛ mli.”—Kpoj. 7:9, 14-17.

19. Mɛni obaanyɛ ofee kɛsaa ohe kɛha Kaimɔ lɛ?

19 Yehowa Odasefoi ni yɔɔ je lɛŋ fɛɛ lɛ saa amɛhe kɛhaa nifeemɔ krɛdɛɛ nɛɛ. Wɔbaatsɔ hiɛ wɔkɛ otsii abɔ afɔ̃ mɛi babaoo nine kɛha nifeemɔ lɛ. Kɛfata he lɛ, yɛ gbii fioo ni baatsɔ Kaimɔ lɛ hiɛ lɛ amli lɛ, wɔteŋ mɛi pii baakane Biblia mli amaniɛbɔi ni kɔɔ nɔ ni Yesu fee kɛ nibii ni tee nɔ dani aye Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛ Niyenii lɛ yɛ afi 33 Ŋ.B. lɛ ahe saji. Wɔbaato gbɛjianɔ jogbaŋŋ koni wɔnyɛ wɔya Kaimɔ lɛ. Bɔni afee ni wɔnyɛ wɔhere mɛi ni afɔ̃ amɛ nine lɛ, ni wɔná gbɛjianɔtoo muu lɛ fɛɛ he sɛɛ lɛ, ebaafee nɔ ni hi waa akɛ wɔbaashɛ jɛmɛ mra dani alá shishijee lala lɛ ni asɔle. Wɔ mɛi ni wɔyɔɔ asafo lɛ mli, kɛ mɛi ni afɔ̃ amɛ nine lɛ fɛɛ baaná nifeemɔ lɛ he sɛɛ waa kɛ́ wɔgbele ŋmalɛi ni wielɔ lɛ baatsɛ lɛ yɛ wɔ-Bibliai lɛ amli ni wɔnyiɛ sɛɛ, ni wɔŋmala otii komɛi wɔshwie shi lɛ. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, Kaimɔ lɛ shishi ni wɔbaaya lɛ baatsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ Yesu kpɔ̃mɔ afɔle lɛ, ni wɔboɔ efãmɔ akɛ: “Nyɛfea enɛ ni nyɛŋɔkai mi” lɛ toi.—1 Kor. 11:24.

^ kk. 9 Woloŋlelɔ ko ni jɛ Germany ni atsɛɔ lɛ Heinrich Meyer lɛ kɛɛ akɛ, bɔfoi lɛ ateŋ mɔ ko mɔ ko susuŋ akɛ amɛmiiye Yesu gbɔmɔtso diɛŋtsɛ ni amɛmiinu elá, ejaakɛ “nakai beaŋ lɛ akumɔko Yesu gbɔmɔtso lɛ (ehiɛ kã lolo).” Ewie hu akɛ, Yesu kɛ “wiemɔi ni shishinumɔ waaa” tsu nii kɛtsɔɔ nɔ ni aboloo kɛ wein lɛ damɔ shi kɛha, ni akɛ, Yesu sumɔŋ ni ebɔfoi lɛ ayiŋ afutu amɛ.