Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nya Toobi lɛ Yookpeemɔ lɛ He!

Nya Toobi lɛ Yookpeemɔ lɛ He!

“Nyɛhaa wɔmii ashɛa ni wɔmli afilia wɔ. . . . Ejaakɛ toobi lɛ yookpeemɔ lɛ eshɛ.”KPOJ. 19:7.

1, 2. (a) Namɔ yookpeemɔ baaha mlifilimɔ ayi ŋwɛi lɛ? (b) Mɛɛ sanebimɔi enɛ teɔ amɛ shi?

YOOKPEEMƆ he gbɛjianɔtoo heɔ be waa. Shi wɔbaawie yookpeemɔ krɛdɛɛ ko he—eji maŋtsɛ ko yookpeemɔ. Bo lɛ susumɔ he okwɛ! Kɛjɛ beni abɔi he gbɛjianɔ too nɛɛ, nɔ ni miihe ashɛ afii 2,000 eho. Amrɔ nɛɛ, be ni akɛ ayemforo lɛ baayaha ewu lɛ miibɛŋkɛ oyayaayai. Etsɛŋ, mlifilimɔ lalai baayi Maŋtsɛwe lɛ, ni ŋwɛi asafoi lɛ baalá akɛ: “Haleluya! ejaakɛ Nuŋtsɔ [Yehowa], wɔ-Nyɔŋmɔ Ofe lɛ, miiye maŋtsɛ. Nyɛhaa wɔmii ashɛa ni wɔmli afilia wɔ ni wɔwoa ehiɛ nyam! Ejaakɛ toobi lɛ yookpeemɔ lɛ eshɛ, ni eŋa lɛ esaa ehe eto.”Kpoj. 19:6, 7.

2 Yesu Kristo ji “toobi lɛ” ni eyookpeemɔ baaha mlifilimɔ ayi ŋwɛi lɛ. (Yoh. 1:29) Te esaa ehe kɛha yookpeemɔ lɛ eha tɛŋŋ? Namɔ ji eyemforo lɛ? Te asaa ayemforo lɛ ato yookpeemɔ lɛ aha tɛŋŋ? Mɛɛ be yookpeemɔ lɛ baaba nɔ? Yookpeemɔ nɛɛ baaha mɛi ni yɔɔ ŋwɛi lɛ amli afili amɛ, shi ani mɛi ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shikpɔŋ lɛ nɔ kɛya naanɔ lɛ hu amli baafili amɛ? Wɔkɛ miishɛɛ baasusu sanebimɔi nɛɛ ahe beni wɔtsaa Lala 45 lɛ hesusumɔ lɛ nɔ lɛ.

 ‘ETADEI LƐ AMLI JEƆ ŊMA’

3, 4. (a) Mɛni lalatsɛ lɛ wie yɛ Ayemforowu lɛ yookpeemɔ atadei lɛ ahe, ni mɛni hu haa enáa miishɛɛ? (b) Namɛi ji “maŋtsɛmɛi abiyei lɛ”? Ni namɔ ji “maŋnyɛ” ni fata Ayemforowu lɛ he kɛnáa miishɛɛ lɛ?

3 Nyɛkanea Lala 45:9, 10. Yesu Kristo, ni ji Ayemforowu lɛ ewo eyookpeemɔ atadei fɛfɛo lɛ. Etadei lɛ amli miije ŋma tamɔ “tsofa-kɛŋma kpakpai,” tamɔ mire kɛ kashia, ni ji nibii ni akɛfee mufɔɔ mu krɔŋkrɔŋ ni akɛtsu nii yɛ blema Israel lɛ.2 Mose 30:23-25.

4 Lalai ni eyi Ayemforowu lɛ ŋwɛi maŋtsɛwe lɛ hu haa enáa miishɛɛ waa beni yookpeemɔ be lɛ bɛŋkɛɔ lɛ. “Maŋnyɛ lɛ,” ni ji Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo lɛ fã ni yɔɔ ŋwɛi, ní “maŋtsɛmɛi abiyei lɛ,” ni ji ŋwɛibɔfoi krɔŋkrɔŋi lɛ fata he lɛ kɛ Maŋtsɛ lɛ náa miishɛɛ. Kwɛ miishɛɛ ni eji akɛ aaanu ni ŋwɛi bii lɛ miilá akɛ: “Nyɛhaa wɔmii ashɛa ni wɔmli afilia wɔ. . . . Ejaakɛ toobi lɛ yookpeemɔ lɛ eshɛ”!

ASAA AYEMFORO LƐ KƐHA YOOKPEEMƆ LƐ

5. Namɔ ji “toobi lɛ ŋa lɛ”?

5 Nyɛkanea Lala 45:11, 12. Wɔna mɔ ni Ayemforowu lɛ ji, shi namɔ ji ayemforo lɛ? Lɛ ji asafoku ni afɔ emli bii lɛ mu, ni Yesu Kristo ji eyitso lɛ. (Nyɛkanea Efesobii 5:23, 24.) Amɛbaafee Kristo Mesia Maŋtsɛyeli lɛ mli bii. (Luka 12:32) Kristofoi 144,000 ni akɛ mumɔ efɔ amɛ mu nɛɛ yaa nɔ “amɛnyiɛɔ toobi lɛ sɛɛ kɛyaa he fɛɛ he ni eyaa.” (Kpoj. 14:1-4) Amɛbaatsɔ “toobi lɛ ŋa,” ni amɛkɛ lɛ baayahi shi yɛ ŋwɛi, ni ji he ni eyɔɔ lɛ.Kpoj. 21:9; Yoh. 14:2, 3.

6. Mɛni hewɔ atsɛɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ akɛ “maŋtsɛ biyoo” lɛ? Mɛni hewɔ akɛɔ amɛ akɛ ‘amɛha amɛhiɛ aje amɛ diɛŋtsɛ amɛmaŋbii lɛ anɔ’ lɛ?

6 Atsɛ ayemforo ni abaakpee lɛ akɛ, “biyoo” kɛ “maŋtsɛ biyoo” fɛɛ. (Lala 45:14) Namɔ ji “maŋtsɛ” nɛɛ? Yehowa ŋɔɔ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ akɛ “bii.” (Rom. 8:15-17) Akɛni mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ baatsɔ eyemforo yɛ ŋwɛi hewɔ lɛ, akɛɔ amɛ akɛ: ‘Nyɛhaa nyɛhiɛ ajea nyɛ diɛŋtsɛ nyɛmaŋbii lɛ kɛ nyɛtsɛ we lɛ nɔ.’ Esa akɛ ‘amɛjwɛŋ nii ni yɔɔ ŋwɛi lɛ ahe, jeee nii ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ.’Kol. 3:1-4.

7. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ Kristo tsɔ esaa eyemforo lɛ eto? (b) Te ayemforo lɛ naa Ayemforowu ni ekɛbaahi shi wɔsɛɛ lɛ ehaa tɛŋŋ?

7 Yɛ afii ohai abɔ ni eho lɛ amli lɛ, Kristo saa eyemforo lɛ eto kɛha ŋwɛi yookpeemɔ lɛ. Bɔfo Paulo tsɔɔ mli akɛ, Kristo “sumɔ asafo lɛ ni eŋɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe eha yɛ ehewɔ, koni ekɛ nu hejuu lɛ atsuu ehe yɛ wiemɔ mli ni eha efee krɔŋkrɔŋ, koni eŋɔ lɛ edamɔ shi eha lɛ diɛŋtsɛ ehe akɛ anunyam asafo ni he bɛ kpa ko aloo hiɛkuamɔ ko aloo nakai nɔ ko, shi moŋ efee krɔŋkrɔŋ ni shwamɔ ko akahi ehe.” (Efe. 5:25-27) Paulo kɛɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu ni hi blema Korinto lɛ akɛ: “Miiye nyɛhe awuŋa miiha Nyɔŋmɔ; ejaakɛ mitsɛ nyɛhe baa miha nuu kome, ní mikɛ oblayoo fro ní he tse ayaha Kristo.” (2 Kor. 11:2) Ayemforo lɛ he feɔ Ayemforowu ni ji Maŋtsɛ Yesu Kristo lɛ fɛo waa, ejaakɛ jamɔ ni ayemforo lɛ kɛhaa Nyɔŋmɔ lɛ he tse ni esa Nyɔŋmɔ hiɛ. Ni ayemforo lɛ hu naa lɛ akɛ ‘enuŋtsɔ,’ ni ‘ejáa lɛ,’ loo ekotoɔ lɛ akɛ nuu ni ekɛbaahi shi wɔsɛɛ.

AKƐ AYEMFORO LƐ BA “MAŊTSƐ LƐ ŊƆƆ”

8. Mɛni hewɔ wiemɔ ni lalatsɛ lɛ wie akɛ “anunyam sɔŋŋ” ji ayemforo lɛ sa jogbaŋŋ lɛ?

8 Nyɛkanea Lala 45:14, 15a. “Anunyam sɔŋŋ” ji ayemforo ni asaa kɛha yookpeemɔ lɛ. Yɛ Kpojiemɔ 21:2 lɛ, akɛ ayemforo lɛ to maŋ ko, ni ji Yerusalem Hee lɛ he, ni “awula lɛ aha ewu” lɛ. Ŋwɛi maŋ nɛɛ hiɛ “Nyɔŋmɔ anunyam  lɛ,” ni ekpɛlɛɔ “tamɔ tɛ ni jara wa fe fɛɛ, tamɔ yaspi tɛ ni mli tse akɛ kristalo ashwishwɛ.” (Kpoj. 21:10, 11) Awie Yerusalem Hee lɛ kpɛlɛmɔ lɛ he jogbaŋŋ yɛ Kpojiemɔ wolo lɛ mli. (Kpoj. 21:18-21) Belɛ, ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ lalatsɛ lɛ wie akɛ, “anunyam sɔŋŋ” ji ayemforo lɛ! Esa nakai, ejaakɛ ŋwɛi ji he ni yookpeemɔ lɛ baaya nɔ yɛ.

9. Namɔ ji “maŋtsɛ lɛ” ni akɛ ayemforo lɛ yaaha lɛ, ni te asaa ayemforo lɛ he aha tɛŋŋ?

9 Mɔ ni akɛ ayemforo lɛ yaaha lɛ ji Ayemforowu lɛ—Mesia Maŋtsɛ lɛ. Maŋtsɛ lɛ esaa lɛ eto, ni ‘ekɛ nu hejuu lɛ etsuu ehe yɛ wiemɔ mli.’ Ayemforo lɛ yɛ ‘krɔŋkrɔŋ ni shwamɔ ko bɛ ehe.’ (Efe. 5:26, 27) Esa akɛ asaa eyemforo lɛ hu he jogbaŋŋ kɛha yookpeemɔ lɛ. Ni nakai pɛpɛɛpɛ afee! Hɛɛ, ‘etade lɛ akɛ shika elòo mli,’ ni ‘abaawa lɛ kɛba maŋtsɛ lɛ ŋɔɔ ní ewo atade ni aye mli ŋaabii.’ “Aha lɛ klala ni he tse ni kpɛɔ nyɛramnyɛram koni ewo” kɛha Toobi lɛ yookpeemɔ lɛ, “ejaakɛ klala lɛ ji krɔŋkrɔŋbii lɛ ajalɛ nii lɛ.”Kpoj. 19:8.

“YOOKPEEMƆ LƐ ESHƐ”

10. Ani Ayemforowu baakpee yoo lɛ dani ebaagbe ekunimyeli lɛ naa? Tsɔɔmɔ mli.

10 Nyɛkanea Kpojiemɔ 19:7. Mɛɛ be Toobi lɛ baakpee yoo lɛ? Eyɛ mli akɛ “eŋa lɛ esaa ehe eto” yookpeemɔ lɛ moŋ, shi nɔ ni awie kɛnyiɛ sɛɛ lɛ etsɔɔɔ bɔ ni yookpeemɔ lɛ diɛŋtsɛ baaya nɔ aha. Moŋ lɛ, etsɔɔ bɔ ni amanehulu kpeteŋkpele lɛ naagbee fã lɛ baaya nɔ aha lɛ mli jogbaŋŋ. (Kpoj. 19:11-21) Ani enɛ tsɔɔ akɛ Ayemforowu ni ji Maŋtsɛ lɛ baakpee yoo lɛ dani ebaagbe ekunimyeli lɛ naa? Dabi. Jeee bɔ ni ato ninai ni yɔɔ Kpojiemɔ wolo lɛ mli lɛ naa aha lɛ ji bɔ ni amɛbaato naa kɛba. Yɛ Lala 45 lɛ, awie be ni Maŋtsɛ lɛ, ni ji Yesu Kristo kɛ eklante lɛ ŋmɔ ehɛ koni eyaye ehenyɛlɔi lɛ anɔ kunim lɛ he dani awie yookpeemɔ lɛ he.Lala 45:4, 5.

11. Te nibii baato naa kɛba aha tɛŋŋ?

11 No hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔmu sane naa akɛ, bɔ ni nibii baato naa kɛba nɛ: Klɛŋklɛŋ lɛ, abaakpata “ajwamaŋ kpeteŋkpele” lɛ—Babilon Kpeteŋkpele lɛ, ni ji apasa jamɔi fɛɛ ni yɔɔ je lɛ mli lɛ hiɛ. (Kpoj. 17:1, 5, 16, 17; 19:1, 2) No sɛɛ lɛ, Kristo baakpata Satan nibii agbɛjianɔtoo fɔŋ lɛ fã ni eshwɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ hiɛ yɛ Harmagedon, ni ji “Nyɔŋmɔ Ofe lɛ gbi wulu lɛ nɔ ta lɛ.” (Kpoj. 16:14-16; 19:19-21) Naagbee lɛ, Maŋtsɛ Tabilɔ lɛ baagbe ekunimyeli lɛ naa, kɛtsɔ Satan kɛ edaimonioi lɛ ni ekɛbaawo bu kwɔŋkwɔŋ lɛ mli lɛ nɔ, ni amɛnyɛŋ nɔ ko nɔ ko amɛfee dɔŋŋ.Kpoj. 20:1-3.

12, 13. (a) Mɛɛ be Toobi lɛ yookpeemɔ lɛ baaba nɔ? (b) Namɛi amli baafili amɛ yɛ ŋwɛi yɛ Toobi lɛ yookpeemɔ lɛ hewɔ lɛ?

12 Kɛ́ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɔ ko ye anɔkwa kɛyashi egbo yɛ naagbee gbii nɛɛ amli lɛ, ateɔ lɛ shi kɛyaa ŋwɛi. Beni akpata Babilon Kpeteŋkpele lɛ hiɛ sɛɛ lɛ, Yesu baabua ayemforo kuu lɛ mli bii ni eshwɛ lɛ anaa eha ehe. (1 Tes. 4:16, 17) No hewɔ lɛ, dani Harmagedon ta lɛ baafɛ́ lɛ, no mli lɛ, kuu ni feɔ “ayemforo” lɛ mli bii lɛ fɛɛ ayi eshɛ yɛ ŋwɛi. Yɛ nakai ta lɛ sɛɛ lɛ, Toobi lɛ yookpeemɔ lɛ baaba nɔ agbɛnɛ. Nakai yookpeemɔ be lɛ baafee mlifilimɔ be waa diɛŋtsɛ! Kpojiemɔ 19:9 lɛ kɛɔ akɛ: “Ajɔɔ mɛi ni atsɛ amɛ kɛba Toobi lɛ yookpeemɔ okpɔlɔ lɛ he lɛ.” Anɔkwa, mɛi 144,000 lɛ ni feɔ ayemforo kuu lɛ baafee mɛi ni ajɔɔ lɛɛlɛŋ. Ni Ayemforowu ni ji Maŋtsɛ lɛ mli baafili lɛ waa akɛ mɛi ni baafata ehe kɛye nɔ nɛɛ ayi eshɛ, ni yɛ mfonirifeemɔŋ lɛ, ‘amɛkɛ lɛ miiye nii ni amɛmiinu yɛ ekpɔlɔ lɛ he yɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ mli.’ (Luka 22:18, 28-30)  Shi, jeee Ayemforowu lɛ kɛ eyemforo lɛ pɛ mii baashɛ amɛhe yɛ Toobi lɛ yookpeemɔ lɛ hewɔ.

13 Taakɛ awie he kɛtsɔ hiɛ lɛ, ŋwɛi asafo ko baalá akɛ: “Nyɛhaa wɔmii ashɛa ni wɔmli afilia wɔ ni wɔwoa [Yehowa hiɛ] nyam! Ejaakɛ toobi lɛ yookpeemɔ lɛ eshɛ, ni eŋa lɛ esaa ehe eto.” (Kpoj. 19:6, 7) Shi mɛni Yehowa tsuji ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ hu baafee? Ani amɛ hu amɛmli baafili amɛ?

‘AKƐ AMƐ BAAFO SHI KƐ NYAMƆ’

14. Taakɛ atsɔɔ yɛ Lala 45 lɛ, namɛi ji ayemforo lɛ ‘nanemɛi oblayei’ froi lɛ?

14 Nyɛkanea Lala 45:13, 15b, 16. Gbalɔ Zakaria gba akɛ, yɛ naagbee be lɛ mli lɛ, jeŋmajiaŋbii lɛ baajɛ amɛsuɔmɔ mli amɛkɛ mumɔŋ Israelbii lɛ ateŋ shwɛɛnii lɛ baabɔ. Eŋma akɛ: “Nakai gbii lɛ amli lɛ aaaba mli akɛ hii nyɔŋma ni jɛ jeŋmaji anɔ wiemɔi srɔtoi fɛɛ mli aaamɔ Yudanyo kome atade naamuu mli, amɛaakɛɛ: Wɔkɛ nyɛ aaatee; ejaakɛ wɔnu akɛ Nyɔŋmɔ kɛ nyɛ yɛ!” (Zak. 8:23) Yɛ Lala 45:13 lɛ, awie mfonirifeemɔŋ “hii nyɔŋma” nɛɛ ahe akɛ, “Tiro biyoo” kɛ “maŋ lɛŋ niiatsɛmɛi.” Amɛkɛ nikee nii bahaa mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ shwɛɛnii lɛ, ni ‘amɛtaoɔ amɛhiɛ duromɔ,’ ni amɛbiɔ ni amɛye amɛbua amɛ ni amɛnyɛ amɛsɔmɔ Yehowa. Kɛjɛ afi 1935 kɛbaa nɛɛ, mɛi akpekpei abɔ eŋmɛ gbɛ ni shwɛɛnii lɛ ‘etsɔɔ amɛ gbɛ kɛtee jalɛ mli.’ (Dan. 12:3) Anɔkwafoi ni yeɔ amɛbuaa Kristofoi ni afɔ amɛ mu nɛɛ etsuu amɛshihilɛ he, ni amɛtsɔmɔ mumɔŋ oblayei froi. Ayemforo lɛ ‘nanemɛi oblayei’ froi nɛɛ ejɔɔ amɛhe nɔ amɛha Yehowa, ni amɛtsɔɔ akɛ amɛji Ayemforowu ni ji Maŋtsɛ lɛ shishi bii ni yeɔ anɔkwa.

15. Mɛɛ gbɛ nɔ ‘nanemɛi oblayei’ froi lɛ kɛ ayemforo kuu lɛ mli bii ni eshwɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ efee ekome kɛmiitsu nii?

 15 Ayemforo kuu lɛ mli bii ni eshwɛ lɛ ahiɛ sɔɔ ekãa ni ‘nanemɛi oblayei’ froi nɛɛ kɛshiɛɔ “maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa” lɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ lɛ waa. (Mat. 24:14) Jeee ‘mumɔ lɛ kɛ ayemforo lɛ pɛ kɛɔ akɛ: Ba!’ shi mɛi ni nuɔ lɛ hu kɛɔ akɛ: “Ba!” (Kpoj. 22:17) Hɛɛ, “tooi krokomɛi” lɛ nu ni mɛi ni afɔ amɛ mu akɛ ayemforo kuu lɛ miikɛɛ mɛi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ akɛ, “Ba!” ni amɛ hu amɛbafata amɛhe kɛmiikɛɛ akɛ, “Ba!”Yoh. 10:16.

16. Mɛɛ hegbɛ Yehowa kɛha tooi krokomɛi lɛ?

16 Mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi ni eshwɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ sumɔɔ amɛnanemɛi nɛɛ asane waa, ni eŋɔɔ amɛnaa akɛ Yehowa, ni ji Ayemforowu lɛ Tsɛ lɛ eha tooi krokomɛi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ hegbɛ ni amɛfata he kɛnya Toobi lɛ yookpeemɔ ni baaya nɔ yɛ ŋwɛi lɛ he. Agba akɛ, akɛ ‘nanemɛi oblayei’ froi nɛɛ ‘baafo shi kɛ nyamɔ kɛ mlifilimɔ.’ Hɛɛ, tooi krokomɛi lɛ ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shikpɔŋ lɛ nɔ kɛya naanɔ lɛ baafata he kɛnya beni Toobi lɛ yookpeemɔ lɛ yaa nɔ yɛ ŋwɛi lɛ. Esa jogbaŋŋ akɛ Kpojiemɔ wolo lɛ wie “asafo babaoo” lɛ he akɛ amɛdamɔ “maŋtsɛsɛi lɛ hiɛ kɛ toobi lɛ hiɛ.” Amɛkɛ sɔɔmɔ krɔŋŋ haa Yehowa yɛ mfonirifeemɔŋ sɔlemɔtsu lɛ kpo lɛ, ni ji shikpɔŋ lɛ nɔ.Kpoj. 7:9, 15.

Toobi lɛ yookpeemɔ lɛ haa ayemforo lɛ ‘nanemɛi oblayei’ froi lɛ náa miishɛɛ (Kwɛmɔ kuku 16)

‘OBLAHII LƐ AAABAYE OBLEMATSƐMƐI LƐ ANAJIAŊ’

17, 18. Mɛɛ gbɛ nɔ Toobi lɛ yookpeemɔ lɛ kɛ jɔɔmɔi baaba, ni namɛi Kristo baatsɔ amɛtsɛ yɛ Afii Akpe Nɔyeli lɛ mli?

17 Nyɛkanea Lala 45:17. Kristo ŋwɛi ayemforo lɛ ‘nanemɛi oblayei’ froi lɛ baaya nɔ amɛnya kɛ́ amɛna akɛ yookpeemɔ lɛ kɛ jɔɔmɔi babaoo eba yɛ jeŋ hee lɛ mli. Ayemforowu ni ji Maŋtsɛ lɛ baagbala ejwɛŋmɔ kɛba shikpɔŋ lɛ nɔ, ni ebaatee mɛi ni ji ‘eblematsɛmɛi’ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ashi, ni amɛbaatsɔmɔ ebihii yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. (Yoh. 5:25-29; Heb. 11:35) Ebaahala “lumɛi yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ” kɛjɛ mɛi nɛɛ ateŋ. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, Kristo baahala mɛi krokomɛi hu kɛjɛ asafoŋ onukpai anɔkwafoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ ateŋ koni amɛnyiɛ hiɛ yɛ jeŋ hee lɛ mli.Yes. 32:1.

18 Yɛ Kristo Afii Akpe Nɔyeli lɛ mli lɛ, ebaatsɔ tsɛ eha mɛi krokomɛi hu. Anɔkwa, mɛi fɛɛ ni yɔɔ Yesu kpɔmɔ afɔleshaa lɛ mli hemɔkɛyeli lɛ baahi shi kɛya naanɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. (Yoh. 3:16) No hewɔ lɛ, Yesu baatsɔ ‘amɛ-Naanɔ Tsɛ.’Yes. 9:6, 7.

WƆBAAHA ‘ALE EGBƐI LƐ’

19, 20. Mɛɛ gbɛ nɔ nifeemɔi ni yɔɔ miishɛɛ ni awie he yɛ Lala 45 lɛ kɔɔ Kristofoi fɛɛ ahe ŋmɛnɛ?

19 Nyɛkanea Lala 45:2, 18. Anɔkwa, nifeemɔi ni awie he yɛ Lala 45 lɛ kɔɔ Kristofoi fɛɛ ahe. Le ni mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi ni eshwɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ le akɛ etsɛŋ ni amɛkɛ amɛnyɛmimɛi lɛ kɛ Ayemforowu lɛ baafee ekome yɛ ŋwɛi lɛ haa amɛmii shɛɔ amɛhe waa. Tooi krokomɛi lɛ hu baa amɛhe shi amɛhaa amɛnunyam Maŋtsɛ lɛ, ni amɛhiɛ sɔɔ hegbɛ ni amɛná akɛ amɛkɛ Maŋtsɛ lɛ ayemforo kuu lɛ mli bii ni eshwɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ efee ekome kɛmiitsu nii lɛ waa. Yɛ yookpeemɔ lɛ sɛɛ lɛ, Kristo kɛ eyemforo lɛ baafɔse jɔɔmɔi amɛshwie mɛi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ anɔ.Kpoj. 7:17; 21:1-4.

20 Beni wɔkpaa be ni “wiemɔ kpakpa” ni kɔɔ Mesia Maŋtsɛ lɛ he lɛ baaba mli lɛ gbɛ lɛ, nyɛhaa wɔyaa nɔ ‘wɔhaa alea egbɛ́i lɛ.’ Eba akɛ wɔbaafata mɛi ni ‘baajie Maŋtsɛ lɛ yi daa kɛaatee naanɔ’ lɛ ahe.