Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Kasemɔ Mose Hemɔkɛyeli Lɛ

Kasemɔ Mose Hemɔkɛyeli Lɛ

“Hemɔkɛyeli Mose diɛŋtsɛ kɛkpa yɛ enɔ, be ni eda lɛ, akɛ akatsɛ lɛ Farao biyoo lɛ bi.”HEB. 11:24.

1, 2. (a) Mɛɛ yiŋ Mose kpɛ be ni eye afii 40 lɛ? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.) (b) Mɛni hewɔ Mose kpɛ mli akɛ ekɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ baana amane lɛ?

MOSE le nɔ ni ebaaná wɔsɛɛ kɛ́ etee nɔ ehi Mizraim. Ena tsũi wujiwuji ni yɔɔ fɛo ni niiatsɛmɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ emamɔ lɛ. No mli lɛ, eyɛ maŋtsɛwe lɛ. Atsɔɔ lɛ “Mizraim nilee fɛɛ,” ni eeenyɛ efee akɛ ŋulamii ahe nilee, akɔntaabuu, kɛ nibii krokomɛi fɛɛ fata he. (Bɔf. 7:22) Kulɛ ewaaa akɛ ebaaná shika, gbɛnaa wulu, kɛ hegbɛ ko ni Mizraimbii foji lɛ nyɛŋ aná lɛ.

2 Yɛ nibii ni Mose baanyɛ aná nɛɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, be ni eye afii 40 lɛ, ekpɛ yiŋ ko ni eeenyɛ efee akɛ efee Farao kɛ eweku lɛ ni amɛŋɔ lɛ akɛ amɛbi lɛ naakpɛɛ waa. Ekpɛɛɛ eyiŋ akɛ ebaahi shi akɛ Mizraimnyo folo ko kɛkɛ po, shi moŋ, ekpɛ mli akɛ ebaayafata nyɔji ahe. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ Mose yɛ hemɔkɛyeli. (Nyɛkanea Hebribii 11:24-26.) Hemɔkɛyeli hã Mose kwɛ nii kɛtee shɔŋŋ. Ehe “mɔ ni anaaa lɛ,” ni ji Yehowa lɛ, kɛ eshiwoi lɛ eye.Heb. 11:27.

3. Mɛɛ sanebimɔi etɛ abaahã hetoo yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

3 Wɔ hu esa akɛ wɔkwɛ nii kɛya shɔŋŋ. Esa akɛ wɔfee ‘mɛi ni yɔɔ hemɔkɛyeli.’ (Heb. 10:38, 39) Bɔ ni afee ni wɔwaje wɔhemɔkɛyeli lɛ, nyɛhãa wɔpɛia Mose he sane ni aŋma yɛ Hebribii 11:24-26 lɛ mli wɔkwɛa. Be ni wɔfeɔ enɛ lɛ, taomɔ sanebimɔi nɛɛ ahetoo: Mɛɛ gbɛ nɔ hemɔkɛyeli ye ebua Mose ni ekpoo heloo lɛ sɛɛdii nii lɛ? Be ni abɔɔ lɛ ahora lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ hemɔkɛyeli ye ebua lɛ ni etee nɔ ebu esɔɔmɔ hegbɛi lɛ akɛ nɔ ko ni jara wa?  Agbɛnɛ hu lɛ, mɛni hewɔ Mose ‘kwɛ nyɔmɔwoo lɛ’?

EKPOO HELOO LƐ SƐƐDII NII LƐ

4. Mɛni Mose yɔse yɛ “esha mli ŋɔɔmɔ” ni eeeye lɛ he?

4 Hemɔkɛyeli hã Mose yɔse akɛ, “esha mli ŋɔɔmɔ” ni eeeye lɛ baahi shi be fioo ko pɛ. Ekolɛ esoro bɔ ni mɛi komɛi baana nɔ ni Mose fee lɛ amɛhã. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ eyɛ mli akɛ Mizraimbii lɛ jáa wɔji ni amɛkɛ amɛhe woɔ mumɔi atsɛmɔ mli moŋ, shi no mli lɛ amɛbatsɔ jeŋ hewalɛ, ni Yehowa webii lɛ miina nɔ akɛ nyɔji. Shi Mose le akɛ Nyɔŋmɔ baanyɛ atsake shihilɛ lɛ. Eyɛ mli akɛ etamɔ nɔ ni mɛi ni tiuɔ heloo lɛ sɛɛdii nii lɛ asɛɛ lɛ miishwere moŋ, shi Mose he eye akɛ etsɛŋ ni abaakpata mɛi fɔji lɛ ahiɛ. Enɛ hewɔ lɛ, ehãaa ‘esha mli ŋɔɔmɔ ni eeeye be fioo ko’ lɛ alaka lɛ.

5. Mɛni baaye abua wɔ ni wɔkpoo ‘esha mli ŋɔɔmɔ’ ni wɔɔye ‘be kukuoo’ lɛ?

5 Te ooofee tɛŋŋ okpoo “esha mli ŋɔɔmɔ” ni oooye ‘be kukuoo’ lɛ? Hã ehi ojwɛŋmɔŋ akɛ, esha mli ŋɔɔmɔyeli sɛɛ etsɛɛɛ. Hemɔkɛyeli baaye abua bo ni ona akɛ, “je lɛ hoɔ eyaa kɛ emli sɛɛdii nii lɛ.” (1 Yoh. 2:15-17) Jwɛŋmɔ nɔ ni baaba eshafeelɔi ni tsakeee amɛtsui lɛ anɔ wɔsɛɛ lɛ he. Amɛyɛ “hei ni shamɔɔ trotro” ní kɛ amɛ baaya hiɛkpatamɔ mli. (Lala 73:18, 19) Kɛ́ nɔ ko miitsirɛ bo ni ofee esha ko lɛ, bi ohe akɛ, ‘Te mitaoɔ ni mishihilɛ afee tɛŋŋ wɔsɛɛ lɛ?’

6. (a) Mɛni hewɔ Mose hãaa atsɛ lɛ “Farao biyoo lɛ bi” lɛ? (b) Mɛni hewɔ osusuɔ akɛ Mose kpɛ yiŋ ni ja lɛ?

6 Mose hemɔkɛyeli lɛ hã ehala nitsumɔ ni sa. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Hemɔkɛyeli Mose diɛŋtsɛ kɛkpa yɛ enɔ, be ni eda lɛ, akɛ akatsɛ lɛ Farao biyoo lɛ bi.” (Heb. 11:24) Mose efeee ejwɛŋmɔ akɛ ebaahi maŋtsɛwe lɛ ni esɔmɔ Nyɔŋmɔ, ni nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, ekɛ nii ni ená kɛ hegbɛ ni eyɔɔ lɛ aye abua enyɛmimɛi Israelbii lɛ. Yɛ no najiaŋ lɛ, Mose tswa efai shi akɛ ebaasumɔ Yehowa kɛ etsui fɛɛ, esusuma fɛɛ, kɛ ehewalɛ fɛɛ. (5 Mose 6:5) Yiŋ ni Mose kpɛ lɛ hã eye ehe waa kɛjɛ haomɔi babaoo mli. Etsɛɛɛ ni Israelbii lɛ kpakpaa Mizraimbii lɛ ajwetrii ni Mose shi lɛ babaoo. (2 Mose 12:35, 36) Ashwie Farao hiɛ shi, ni akpata ehiɛ. (Lala 136:15) Shi Mose ye ehe, ni Nyɔŋmɔ tsɔ enɔ enyiɛ Israel maŋ muu lɛ fɛɛ hiɛ kɛshi Mizraim shweshweeshwe. Eye omanye lɛɛlɛŋ.

7. (a) Taakɛ Mateo 6:19-21 lɛ tsɔɔ lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ wɔkwɛ nii kɛya shɔŋŋ lɛ? (b) Gbaa niiashikpamɔ ko ni tsɔɔ srɔto ni yɔɔ heloonaa jwetri kɛ mumɔŋ jwetri teŋ.

7 Kɛ́ oji oblanyo loo oblayoo ni miisɔmɔ Yehowa lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ hemɔkɛyeli baanyɛ aye abua bo ni ohala nitsumɔ ni sa? Kɛ́ okpɛ oyiŋ jogbaŋŋ kɛhã wɔsɛɛ lɛ, no baatsɔɔ akɛ ohiɛ kã shi. Shi ani hemɔkɛyeli ni oyɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ shiwoi lɛ amli lɛ baatsirɛ bo ni obɔ jwetri ni baahi shi be kukuoo aloo nɔ ni baahi shi kɛya naanɔ ohã ohe? (Nyɛkanea Mateo 6:19-21.) Ehe bahia ni nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Sophie, ni le joo ko waa lɛ akpɛ eyiŋ yɛ sane ni tamɔ nɛkɛ he. Nitsumɔhei ni yɔɔ United States ni heɔ mɛi ni le nakai joo lɛ wo lɛ shi akɛ amɛbaawo eskulyaa he nyɔmɔ amɛhã lɛ, ni amɛbaahã lɛ hegbɛ wulu yɛ amɛnitsumɔ lɛ mli. Ewie akɛ: “Kɛ́ mɛi sumɔɔ osane waa lɛ, ehãa omii shɛɔ ohe waa. Anɔkwa, minu he akɛ mife minanemɛi lɛ.” Ekɛfata he akɛ: “Shi no mli lɛ mibɛ miishɛɛ.” Kɛkɛ ni Sophie kwɛ Young People Ask—What Will I Do With My Life? vidio lɛ. No sɛɛ lɛ, ewie akɛ: “Miyɔse akɛ, asomoaŋ mikɛ nibii ni mináa yɛ je lɛ mli kɛ miyi ni mɛi jieɔ lɛ miiye mitsui fɛɛ ni mikɛaasɔmɔ Yehowa lɛ najiaŋ.” Ekɛfata he akɛ: “Misɔle waa mihã lɛ. Kɛkɛ ni mishi joo nitsumɔ lɛ.” Amrɔ nɛɛ, te enaa yiŋ ni ekpɛ lɛ ehãa tɛŋŋ? Ewie akɛ: “Minuuu he akɛ miku misɛɛ kɛya mitsutsu shihilɛ lɛ he. Ŋmɛnɛ lɛ, miyɛ miishɛɛ waa. Mi kɛ miwu fɛɛ miisɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi. Wɔjeee mɛi ni ehe gbɛ́i, ni wɔbɛ heloonaa nibii babaoo. Shi wɔyɛ Yehowa, Biblia  mli nikaselɔi, kɛ mumɔŋ otii. Mishwako mihe kɔkɔɔkɔ.”

8. Mɛɛ Biblia mli ŋaawoo baanyɛ aye abua oblanyo loo oblayoo ko ní ekpɛ eyiŋ yɛ nɔ ni ebaatsu yɛ eshihilɛ mli lɛ he?

8 Yehowa le nɔ ni hi fe fɛɛ kɛhã bo. Mose wie akɛ: “Mɛni Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, taoɔ yɛ odɛŋ dɔŋŋ, akɛ ja oshe Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, gbeyei, ní onyiɛ egbɛi lɛ fɛɛ nɔ, ni osumɔ lɛ, ni osɔmɔ Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, kɛ otsui fɛɛ kɛ osusuma fɛɛ, ní oye Yehowa kitãi kɛ ekpɔi ni miwoɔo ŋmɛnɛ gbi nɛɛ nɔ, koni ahĩ ahão?” (5 Mose 10:12, 13) Amrɔ nɛɛ ni oji oblanyo loo oblayoo lɛ, halamɔ nitsumɔ ko ni baahã onyɛ osɔmɔ Yehowa, ni okɛ “otsui fɛɛ kɛ osusuma fɛɛ” asumɔ lɛ. Obaanyɛ oná nɔmimaa akɛ, nitsumɔ ni tamɔ nakai lɛ baahã ‘ahĩ ahão.’

EBU ESƆƆMƆ HEGBƐI LƐ AKƐ NƆ KO NI JARA WA

9. Tsɔɔmɔ nɔ hewɔ ni ekolɛ ewa kɛhã Mose akɛ eetsu nitsumɔ ni akɛwo edɛŋ lɛ.

9 Mose bu “Kristo hewɔ ahorabɔɔ lɛ akɛ nii babaoo fe Mizraim jwetrii lɛ.” (Heb. 11:26) Yɛ ŋmalɛ nɛɛ mli lɛ, atsɛ Mose akɛ, “Kristo” loo “Mɔ ni Afɔ lɛ Mu,” ejaakɛ Yehowa hala lɛ koni enyiɛ Israelbii lɛ ahiɛ kɛshi Mizraim. Mose le akɛ nitsumɔ nɛɛ wa, ni ebaahã abɔ lɛ ‘ahora,’ loo ate shi awo lɛ. Dani be nɛɛ baashɛ lɛ, Israelbii lɛ ateŋ mɔ ko etsɔ hiɛ ewie eshi Mose akɛ: “Namɔ wo bo lumɔ loo kojolɔ yɛ wɔnɔ?” (2 Mose 2:13, 14) Sɛɛ mli lɛ, Mose diɛŋtsɛ bi Yehowa akɛ: “Te aaafee tɛŋŋ ní Farao aaabo mi toiŋ?” (2 Mose 6:12) Bɔ ni afee ni Mose anyɛ akpee ahorabɔɔ lɛ naa lɛ, ehã Yehowa le nɔ ni he gbeyei ni esheɔ kɛ nɔ ni gbaa enaa. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa ye ebua Mose koni enyɛ etsu nitsumɔ ni wa nɛɛ?

10. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa waje Mose kɛhã nitsumɔ ni ekɛwo edɛŋ lɛ?

10 Klɛŋklɛŋ lɛ, Yehowa wo Mose shi akɛ: “Mikɛo aaahi shi.” (2 Mose 3:12) Nɔ ni ji enyɔ lɛ, Yehowa gbala nɔ ni egbɛ́i lɛ tsɔɔ lɛ fã ko mli etsɔɔ lɛ, ni ekɛ no wo lɛ hewalɛ. Ekɛɛ lɛ akɛ: “Matsɔ Mihe Nɔ Fɛɛ Nɔ ni Misumɔɔ ni Matsɔ.” * (2 Mose 3:14, NW) Nɔ ni ji etɛ lɛ, ehã Mose hewalɛ ni ekɛfee naakpɛɛ nii ni hã ana akɛ Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ ni tsu lɛ. (2 Mose 4:2-5) Nɔ ni ji ejwɛ lɛ, Yehowa hã Aaron fata Mose he akɛ eyelikɛbualɔ kɛ enaawielɔ, koni ewa Mose kɛtsu nitsumɔ ni akɛwo edɛŋ lɛ. (2 Mose 4:14-16) Be ni eshwɛ fioo ni Mose baagbo lɛ, ená nɔmimaa akɛ Yehowa wajeɔ etsuji lɛ koni amɛnyɛ amɛtsu nitsumɔ fɛɛ nitsumɔ ni ekɛhãa amɛ lɛ, ni no hewɔ lɛ, enyɛ ekɛ nɔmimaa kɛɛ Yoshua, mɔ ni baaye esɛɛ lɛ akɛ: “Yehowa lɛ, lɛ ji mɔ ni aaanyiɛ ohiɛ, lɛ nɔŋŋ ekɛo aaahi shi; eshiŋo ni esaa ekwaŋo; kaashe gbeyei ni otsui akafã!”5 Mose 31:8.

11. Mɛni hewɔ Mose bu nitsumɔ ni akɛwo edɛŋ lɛ akɛ nɔ ko ni jara wa lɛ?

11 Yɛ Yehowa yelikɛbuamɔ naa lɛ, Mose na nitsumɔ ni wa ni akɛwo edɛŋ nɛɛ akɛ nɔ ko ni he hiaa kwraa “fe Mizraim jwetrii lɛ.” Anyɛŋ akɛ nɔ ko kwraa ato sɔɔmɔ ni akɛaahã Nyɔŋmɔ Ofe lɛ he. Mose yɔse akɛ, ehi akɛ eeesɔmɔ akɛ “Kristo lɛ,” loo mɔ ni Yehowa efɔ lɛ mu moŋ fe ni eeehi Mizraim akɛ odehe. Akɛni Mose hiɛ sɔ nitsumɔ ni akɛwo edɛŋ lɛ hewɔ lɛ, ajɔɔ lɛ. Wekukpaa ni yɔɔ gbagbalii bakã ekɛ Yehowa teŋ, ni Yehowa ye ebua lɛ ni etsu “gbeyei nii wuji” be ni enyiɛ Israelbii lɛ ahiɛ kɛyaa Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ.5 Mose 34:10-12.

12. Mɛɛ hegbɛi Yehowa kɛhã wɔ ni esa akɛ wɔhiɛ asɔ?

12 Wɔ hu atu nitsumɔ ko awo wɔdɛŋ. Yehowa etsɔ e-Bi lɛ nɔ etu sɔɔmɔ ko ewo wɔdɛŋ, taakɛ etu ewo bɔfo Paulo kɛ mɛi krokomɛi adɛŋ lɛ. (Nyɛkanea 1 Timoteo 1:12-14.) Wɔ fɛɛ wɔná hegbɛ lɛ akɛ wɔjaje sane kpakpa lɛ. (Mat. 24:14; 28:19, 20) Mɛi komɛi sɔmɔɔ akɛ be fɛɛ sɔɔlɔi. Nyɛmimɛi  hii ni edara yɛ mumɔŋ lɛ sɔmɔɔ akɛ asafoŋ sɔɔlɔi kɛ asafoŋ onukpai. Shi ekolɛ owekumɛi ni jeee odasefoi lɛ kɛ mɛi krokomɛi baagbe osɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he guɔ loo amɛbaawie amɛshi bo po yɛ ohe ni okɛshãa afɔle ohãa Yehowa lɛ hewɔ. (Mat. 10:34-37) Kɛ́ amɛje onijiaŋ wui, ni okwɛɛɛ ni ahi lɛ, obaanu he akɛ sɛɛnamɔ ko bɛ ohe ni okɛshãa afɔle lɛ he loo akɛ, onyɛŋ otsu nitsumɔ ni akɛwo odɛŋ lɛ. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ hemɔkɛyeli baanyɛ aye abua bo ni onyɛ okpee naa?

13. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa wajeɔ wɔ koni wɔnyɛ wɔtsu teokrase nitsumɔi ni ekɛwoɔ wɔdɛŋ lɛ?

13 Sɔlemɔ yɛ he ohã Yehowa, ni ohe oye akɛ ebaaye ebua bo. Hã ele nɔ ni he gbeyei ni osheɔ kɛ nɔ ni gbaa onaa. Akɛni Yehowa ji mɔ ni kɛ nitsumɔ lɛ wo odɛŋ hewɔ lɛ, ebaaye ebua bo koni onyɛ otsu lɛ jogbaŋŋ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Ebaatsɔ gbɛi ni etsɔ nɔ eye ebua Mose lɛ nɔŋŋ nɔ eye ebua bo. Klɛŋklɛŋ lɛ, Yehowa ewo bo shi akɛ: “Mawajeo, ni maye mabuao; ni mahiɛ omli kɛ mijalɛ ninejurɔ lɛ.” (Yes. 41:10) Nɔ ni ji enyɔ lɛ, ekaiɔ bo akɛ obaanyɛ okɛ ohiɛ afɔ̃ eshiwoi lɛ anɔ, ejaakɛ ewie akɛ: “Mi miwie, ni mi nɔŋŋ mahã aba mli; mito miyiŋ, ni mafee hu!” (Yes. 46:11) Nɔ ni ji etɛ lɛ, Yehowa hãa bo “hewalɛ ni fa kɛteke nɔ” koni onyɛ otsu osɔɔmɔ nitsumɔ lɛ jogbaŋŋ. (2 Kor. 4:7) Nɔ ni ji ejwɛ lɛ, wɔ-Tsɛ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ ehã bo nyɛmimɛi anɔkwafoi yɛ jeŋ fɛɛ ni yaa nɔ ‘amɛwoɔ bo hewalɛ ni amɛtswaa bo amɛmaa shi’ koni no aye abua bo yɛ osɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. (1 Tes. 5:11, NW) Be ni Yehowa wajeɔ bo koni onyɛ otsu nitsumɔi ni ekɛwo odɛŋ lɛ, hemɔkɛyeli ni oyɔɔ yɛ emli lɛ baada, ni obaana akɛ sɔɔmɔ hegbɛi ni oná yɛ esɔɔmɔ lɛ mli lɛ ajara wa kwraa fe shikpɔŋ nɛɛ nɔ jwetrii fɛɛ.

‘EKWƐ NYƆMƆWOO LƐ’

14. Mɛni hewɔ Mose ná nɔmimaa akɛ abaajuro lɛ lɛ?

14 Mose ‘kwɛ nyɔmɔwoo lɛ.’ (Heb. 11:26) Eyɛ mli akɛ no mli lɛ, nibii babaoo yɛ ni Mose leee moŋ, shi edamɔ nibii fioo ni ele lɛ nɔ ekpɛ eyiŋ jogbaŋŋ. Mose ná nɔmimaa akɛ, Yehowa baanyɛ etee gbohii lɛ ashi, taakɛ eblematsɛ Abraham ná lɛ. (Luka 20:37, 38; Heb. 11:17-19) Jɔɔmɔi ni kã Mose hiɛ lɛ hewɔ lɛ, ebuuu afii 40 ni ekɛhi shi akɛ kobɔfo kɛ afii 40 ni eye yɛ ŋa lɛ nɔ lɛ akɛ be fitemɔ. Eyɛ mli akɛ no mli lɛ, eleee bɔ ni Nyɔŋmɔ baafee ehã eshiwoi lɛ aba mli moŋ, shi ehe Yehowa eye oookɛɛ eena nɔ ni akɛbaajuro lɛ wɔsɛɛ lɛ.

15, 16. (a) Mɛni hewɔ esa akɛ wɔjwɛŋ nibii ni akɛbaajuro wɔ lɛ nɔ lɛ? (b) Mɛɛ jɔɔmɔi ni Maŋtsɛyeli lɛ kɛbaaba lɛ oshweɔ ni oná?

 15 Ani ‘okwɛɔ nyɔmɔwoo lɛ’? Wɔ hu wɔleee bɔ ni Nyɔŋmɔ baafee ehã eshiwoo lɛ aba mli, tamɔ Mose nɔŋŋ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ‘wɔleee be’ ni amanehulu kpeteŋkpele lɛ baaje shishi. (Mar. 13:32, 33) Kɛ̃lɛ, wɔle Paradeiso ni baaba wɔsɛɛ lɛ he nibii babaoo fe Mose. Yehowa ehã wɔle saji babaoo ni kɔɔ bɔ ni nibii baaya nɔ ahã yɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ shishi lɛ he, ni wɔbaanyɛ ‘wɔkwɛ,’ ni tsɔɔ akɛ wɔbaanyɛ wɔfee jeŋ hee lɛ he mfoniri yɛ wɔjwɛŋmɔŋ. Kɛ́ wɔfee he mfoniri yɛ nakai gbɛ nɔ lɛ, ebaatsirɛ wɔ ni wɔtao Maŋtsɛyeli lɛ tsutsu. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Susumɔ enɛ he okwɛ: Ani obaayahe shĩa ko ni oleee he saji babaoo? Dabi. Nakai nɔŋŋ hu wɔfiteŋ wɔbe kɛ wɔhewalɛ kɛtiuŋ hiɛnɔkamɔ ko ní wɔbɛ nɔmimaa akɛ ebaaba mli lɛ sɛɛ. Esa akɛ wɔhemɔkɛyeli lɛ aye abua wɔ ni wɔfee bɔ ni nibii baaji ahã yɛ Maŋtsɛyeli lɛ shishi lɛ he mfoniri faŋŋ.

Kwɛ bɔ ni omii baashɛ ohe akɛ okɛ Nyɔŋmɔ tsuji anɔkwafoi tamɔ Mose aaagba sane! (Kwɛmɔ kuku 16)

16 Bɔ ni afee ni onyɛ ofee nibii ni baaya nɔ yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishi lɛ he mfoniri faŋŋ lɛ, feemɔ ohe mfoniri ni oyɛ Paradeiso. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ ookase mɛi ni Biblia lɛ tsĩ amɛ tã ni hi shi dani afɔ Yesu lɛ ateŋ mɔ ko he sane lɛ, susumɔ nɔ ni obaabi lɛ kɛ́ atee lɛ shi lɛ he. Susumɔ nɔ ni ekolɛ amɛ hu amɛbaabi bo yɛ bɔ ni nibii tee lɛ ehã yɛ naagbee gbii nɛɛ amli lɛ he lɛ he. Feemɔ miishɛɛ ni obaana kɛ́ okɛ owekumɛi ni gboi afii ohai abɔ nɛ lɛ kpe, ni ootsɔɔ amɛ nibii fɛɛ ni Nyɔŋmɔ efee ehã amɛ lɛ he mfoniri. Feemɔ bɔ ni omii baashɛ ohe ahã be ni okaseɔ kooloi awuiyelɔi babaoo ni he ejɔ lɛ ahe nii yɛ jeŋ hee lɛ mli lɛ he mfoniri okwɛ. Feemɔ bɔ ni okɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ baafee gbagbalii ahã be ni oyeɔ emuu fiofio lɛ hu he mfoniri okwɛ.

17. Mɛɛ gbɛ nɔ kɛ́ wɔfee juromɔnɔ lɛ he mfoniri lɛ, ebaaye ebua wɔ ŋmɛnɛ?

17 Kɛ́ wɔfee nibii ni akɛbaajuro wɔ wɔsɛɛ lɛ he mfoniri lɛ, ehãa wɔmiaa wɔhiɛ yɛ jaramɔ shihilɛi amli, wɔnáa miishɛɛ, ni wɔkpɛɔ wɔyiŋ jogbaŋŋ akɛni wɔle akɛ wɔbaahi shi kɛya naanɔ lɛ hewɔ. Paulo ŋma Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ akɛ: “Kɛ́ nɔ ni wɔnaaa lɛ nɔ wɔhiɛ kã lɛ, belɛ wɔkɛ tsuishiŋmɛɛ kwɛɔ lɛ gbɛ.” (Rom. 8:25) Nakai sane lɛ kɔɔ Kristofoi fɛɛ ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shi kɛya naanɔ lɛ ahe. Eyɛ mli akɛ wɔnine shɛko juromɔnɔ lɛ nɔ moŋ, shi wɔkɛ tsuishitoo kwɛɔ lɛ gbɛ. Taakɛ Mose fee lɛ, wɔbuuu be ni wɔkɛsɔmɔɔ Yehowa lɛ akɛ be fitemɔ. Moŋ lɛ, wɔyɛ nɔmimaa akɛ, “nii ni anaa lɛ hiɔ shi be fioo kɛkɛ, shi nii ni anaaa lɛ hiɔ shi kɛyashiɔ naanɔ.”Nyɛkanea 2 Korintobii 4:16-18.

18, 19. (a) Mɛni hewɔ esa akɛ wɔmia wɔhiɛ waa dani wɔbaanyɛ wɔhiɛ wɔhemɔkɛyeli lɛ mli lɛ? (b) Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?

18 Hemɔkɛyeli yeɔ ebuaa wɔ ni ‘wɔnáa nɔmimaa yɛ nii ni anaaa lɛ ahe.’ (Heb. 11:1) Akɛni heloŋ gbɔmɔ bɛ hemɔkɛyeli hewɔ lɛ, enaaa sɛɛnamɔ ni yɔɔ Yehowa sɔɔmɔ he. Ebuɔ mumɔŋ jwetrii akɛ “kwashiai asane.” (1 Kor. 2:14) Shi wɔyɛ hiɛnɔkamɔ akɛ wɔbaahi shi kɛya naanɔ, ni wɔbaana ni aatee gbohii lɛ ashi, ni enɛɛmɛi ji nibii ni je lɛ nyɛɛɛ afee he mfoniri. Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi babaoo buɔ sane kpakpa lɛ ni wɔshiɛɔ lɛ akɛ jwɛŋmɔ bɛ mli, taakɛ jeŋ nilelɔi ni hi shi yɛ Paulo beaŋ ni tsɛ lɛ akɛ “naafuutsɛ” lɛ fee lɛ.Bɔf. 17:18.

19 Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi babaoo bɛ hemɔkɛyeli, no hewɔ lɛ ja wɔmia wɔhiɛ waa dani wɔbaanyɛ wɔhiɛ wɔhemɔkɛyeli lɛ mli. Sɔlemɔ okpa Yehowa fai “koni ohemɔkɛyeli akatã.” (Luka 22:32) Hã nibii ni jɛɔ eshafeemɔ mli kɛbaa, bɔ ni sɔɔmɔ ni okɛhãa Yehowa lɛ jara wa hã, kɛ naanɔ wala he hiɛnɔkamɔ lɛ ahi ojwɛŋmɔŋ taakɛ Mose fee lɛ. Shi ani nɔ ni wɔsusu he nɛɛ pɛ wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ Mose nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli? Dabi. Wɔbaasusu bɔ ni ehemɔkɛyeli lɛ ye ebua lɛ ni “emɔ mɔ ni anaaa lɛ lɛ mli tamɔ nɔ ni eena lɛ” lɛ he yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.Heb. 11:27.

^ kk. 10 Biblia he nilelɔ ko wie nɔ ni aŋma yɛ 2 Mose 3:14 lɛ he akɛ: “Nɔ ko nɔ ko nyɛŋ atsĩ enaaa ni ekatsu eyiŋtoo he nii . . . Gbɛ́i [Yehowa] nɛɛ ji mɔɔ kɛhã Israelbii lɛ.” Gbɛ́i lɛ baahã amɛná hiɛnɔkamɔ kɛ miishɛjemɔ be fɛɛ be.