Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

‘Miŋmaa Ji akɛ Mafee Nyɔŋmɔ Suɔmɔnaa Nii’

‘Miŋmaa Ji akɛ Mafee Nyɔŋmɔ Suɔmɔnaa Nii’

Mɛni hãa omii shɛɔ ohe waa? Ani nibii tamɔ gbalashihilɛ, bii akwɛmɔ, loo naanyobɔɔ? Eka shi faŋŋ akɛ, kɛ́ okɛ mɛi ni osumɔɔ miiye nii kutuu lɛ, omii shɛɔ ohe waa. Shi akɛ Yehowa tsuji lɛ, Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii ni wɔfeɔ, e-Wiemɔ lɛ ni wɔkaseɔ, kɛ sane kpakpa lɛ ni wɔshiɛɔ lɛ, hãa wɔmii shɛɔ wɔhe waa.

Be ni blema Israel Maŋtsɛ David láa kɛjieɔ Bɔlɔ lɛ yi lɛ, ewie akɛ: “Mi-Nyɔŋmɔ, eŋɔɔ minaa akɛ mafee osuɔmɔnaa nii ni omla lɛ yɛ mitsui mli.” (Lala 40:9) Yɛ naagbai kɛ shihilɛi ni jaraa ni David kɛkpe lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, eŋɔɔ enaa akɛ eeefee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii. Eji anɔkwale akɛ, jeee David pɛ ji Yehowa jálɔ ni ná he miishɛɛ akɛ eeefee anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ suɔmɔnaa nii.

Bɔfo Paulo kɛ wiemɔi ni yɔɔ Lala 40:9 lɛ to Mesia loo Kristo lɛ he. Eŋma akɛ: “Be ni ebaa je nɛŋ lɛ, ekɛɛ: ‘Afɔle kɛ nikee nii lɛ osumɔɔɔ, shi gbɔmɔtso osaa ohã mi; shãa afɔlei kɛ esha he afɔlei esaaa ohiɛ. No ni mikɛɛ: Naa, miba, aŋma mihe sane yɛ wolokpo lɛ mli, ní mibafee bo, Nyɔŋmɔ, osuɔmɔnaa nii lɛ.’”Heb. 10:5-7.

Be ni Yesu yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, enyaa adebɔɔ nibii ahe, ekɛ enanemɛi bɔɔ, ni ekɛ amɛ yeɔ nii. (Mat. 6:26-29; Yoh. 2:1, 2; 12:1, 2) Shi nɔ ni esumɔɔ, ni ená he miishɛɛ fe fɛɛ ji, ni efee e-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ suɔmɔnaa nii. Yesu wie akɛ: “Miŋmaa ji akɛ mafee mɔ ni tsu mi lɛ suɔmɔnaa nii, ni magbe enitsumɔ lɛ naa.” (Yoh. 4:34; 6:38) Yesu kaselɔi lɛ kase nɔ tuuntu ni hãa anáa miishɛɛ lɛ kɛjɛ amɛ-Nuŋtsɔ lɛ dɛŋ. Amɛjɛ amɛsuɔmɔ mli amɛkɛ ekãa shiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ amɛtsɔɔ mɛi krokomɛi, ni amɛfee enɛ kɛ miishɛɛ.Luka 10:1, 8, 9, 17.

‘NYƐYAA NI NYƐYAFEA MƐI KASELƆI’

Yesu fã ekaselɔi lɛ akɛ: “Nyɛyaa ni nyɛyafea jeŋmaji fɛɛ mikaselɔi, nyɛbaptisia amɛ nyɛwoa Tsɛ lɛ kɛ Bi lɛ kɛ Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ gbɛ́i amli, ni nyɛtsɔɔ amɛ ni amɛye nii fiaa ni mikɛɛ nyɛ lɛ nɔ. Ni naa, mi lɛ mikɛ nyɛ yɛ daa kɛyashi jeŋ naagbee lɛ.” (Mat. 28:19, 20) Nitsumɔ nɛɛ biɔ ni ashiɛ ahã mɛi yɛ he fɛɛ he ni abaana amɛ yɛ, aku sɛɛ ayasara mɛi ni baaná wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ, ni akɛ amɛ akase Biblia lɛ. Nitsumɔ nɛɛ baanyɛ ahã mɔ mii ashɛ ehe waa.

Suɔmɔ tsirɛɔ wɔ ni wɔyaa nɔ wɔshiɛɔ, kɛ́ mɛi náaa wiemɔ lɛ he miishɛɛ po

 Kɛ́ wɔbaaná miishɛɛ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, edamɔ bɔ ni wɔfeɔ wɔnii wɔhãa yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he lɛ nɔ, ekɔɔɔ he eko bɔ ni mɛi ni wɔshiɛɔ wɔhãa lɛ baafee amɛnii amɛhã. Eyɛ mli akɛ ekolɛ mɛi komɛi náaa wiemɔ lɛ he miishɛɛ ni mɛi komɛi booo wɔ toi moŋ, shi mɛni hewɔ wɔyaa nɔ wɔshiɛɔ sane kpakpa lɛ? Wɔfeɔ nakai ejaakɛ wɔle akɛ, kɛ́ wɔshiɛ Maŋtsɛyeli lɛ ni wɔfee mɛi kaselɔi lɛ, wɔkɛ no tsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ Nyɔŋmɔ kɛ gbɔmɛi. Anɔkwa, mɛi awala yɛ oshara mli—wɔ diɛŋtsɛ wɔwala kɛ mɛi ni wɔshiɛɔ wɔhãa lɛ hu anɔ. (Ezek. 3:17-21; 1 Tim. 4:16) Hã wɔsusu nibii komɛi ni eye ebua shiɛlɔi babaoo ni amɛtee nɔ amɛkɛ ekãa eshiɛ yɛ shikpɔŋkukuji ni amɛmli nitsumɔ wala lɛ amli lɛ he wɔkwɛ.

OKƐ HEGBƐ FƐƐ HEGBƐ NI OBAANÁ LƐ ATSU NII

Kɛ́ wɔbi saji ni sa yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, ewoɔ yibii kpakpai. Gbi ko leebi lɛ, nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Amalia lɛ na nuu ko ni miikane adafitswaa wolo yɛ paaki ko ni mɛi jɔɔ amɛhe yɛ jɛmɛ lɛ nɔ. Etsi ebɛŋkɛ lɛ, ni ebi lɛ kɛji ekane sane kpakpa ko yɛ wolo lɛ mli. Be ni nuu lɛ kɛɛ dabi lɛ, Amalia kɛɛ lɛ akɛ: “Miba koni mibagba bo sane kpakpa ni kɔɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he.” Nuu lɛ ná he miishɛɛ, ni ekpɛlɛ ni akɛ lɛ akase Biblia lɛ. Anɔkwa, Amalia kɛ mɛi etɛ ebɔi Biblia lɛ kasemɔ yɛ nakai paaki lɛ nɔŋŋ nɔ.

Yoo ko ni atsɛɔ lɛ Janice lɛ kɛ he ni etsuɔ nii yɛ lɛ fee eshikpɔŋkuku. Be ni mɛi ni buɔ jɛmɛ lɛ ateŋ mɔ kome kɛ enaanyo ko jie miishɛɛ kpo yɛ sane ko ni yɔɔ Buu-Mɔɔ mli lɛ he lɛ, Janice hã amɛle akɛ, ebaabahã amɛ woji tɛtrɛbii lɛ eko daa nyɔɔŋ. Nakai nɔŋŋ ebɔi nuu ko ni ekɛtsuɔ nii, ni lɛ hu enya saji srɔtoi ni yɔɔ Buu-Mɔɔ Awake! lɛ mli lɛ ahe lɛ woji tɛtrɛbii lɛ hamɔ. Enɛ hã yoo ko ni ekɛtsuɔ nii lɛ hu bi ni ebahã lɛ woji tɛtrɛbii lɛ eko. Janice wie akɛ: “Kwɛ bɔ ni Yehowa ejɔɔ mi ehã!” Kɛtsɔ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ, ená mɛi 11 sɔŋŋ ni ehãa amɛ woji tɛtrɛbii lɛ daa nyɔɔŋ.

HÃ MƐI ANA AKƐ OSUSUƆ AMƐHE

Nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ ko wo shiɛlɔi komɛi hewalɛ akɛ, kɛji amɛmiiya shĩa fɛɛ shĩa lɛ, esaaa akɛ amɛmuɔ amɛsanegbaa lɛ naa kɛkɛ akɛ, amɛbaaku sɛɛ amɛba be kroko. Moŋ lɛ, amɛbaanyɛ amɛbi shĩatsɛ lɛ akɛ: “Ani obaasumɔ ni matsɔɔ bo bɔ ni wɔkɛ mɛi kaseɔ Biblia lɛ wɔhãa?” aloo, “Mɛɛ be miba koni wɔbatsa wɔsanegbaa lɛ nɔ?” Nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ lɛ wie akɛ, gbɛ nɛɛ ni nyɛmimɛi ni yɔɔ asafo ko ni esɔmɔɔ lɛ mli lɛ kɛtsu nii lɛ, hã amɛje Biblia mli nikasemɔi 44 shishi yɛ nakai otsi lɛ mli.

Kɛ́ wɔku wɔsɛɛ wɔyasara mɛi lɛ oya nɔŋŋ—yɛ gbii fioo sɛɛ po lɛ—ebaanyɛ eye ebua waa. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ nakai feemɔ tsɔɔ akɛ wɔmiisumɔ ni wɔye wɔbua mɛi ni yɔɔ tsui kpakpa lɛ koni amɛnu Biblia lɛ shishi. Be ni abi yoo ko akɛ, mɛni hewɔ ehã Yehowa Odasefoi kɛ lɛ bɔi Biblia lɛ kasemɔ lɛ, ewie akɛ: “Mihã amɛ kɛ mi bɔi nikasemɔ ejaakɛ, amɛhã mina akɛ amɛsusuɔ mihe, ni amɛsumɔɔ misane.”

Obaanyɛ obi shĩatsɛ lɛ akɛ, “Ani obaasumɔ ni matsɔɔ bo bɔ ni wɔkɛ mɛi kaseɔ Biblia lɛ wɔhãa?”

 Be ni nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Madaí lɛ tee Gbɛgbamɔ Sɔɔmɔ Skul lɛ eko sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, ená Biblia mli nikaselɔi 15, ni ekɛ mɛi 5 hu hã shiɛlɔi krokomɛi. E-Biblia mli nikaselɔi lɛ ateŋ mɛi pii bɔi asafoŋ kpeeiyaa. Mɛni ye ebua Madaí ni ekɛ mɛi babaoo bɔi nikasemɔ lɛ? Skul lɛ ye ebua lɛ ni ena akɛ, ehe miihia ni eya nɔ esara mɛi lɛ kɛyashi be ni enine baashɛ mɛi tuuntu ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ anɔ. Odasefonyo kroko ni eye ebua mɛi babaoo ni amɛkase Biblia mli anɔkwale lɛ wie akɛ, “Miyɔse akɛ, kɛ́ mitee nɔ mifee sɛɛkuukɛsaramɔ lɛ, no ji nɔ tuuntu ni baawa mi ni maye mabua mɛi ni miitao ale Yehowa lɛ.”

Kɛ́ wɔku wɔsɛɛ wɔyasara mɛi ni miitao amɛnu Biblia lɛ shishi lɛ oya nɔŋŋ lɛ, etsɔɔ akɛ wɔsusuɔ amɛhe

Ebiɔ mɔdɛŋbɔɔ dani wɔbaanyɛ wɔfee sɛɛkuukɛsaramɔi ni wɔkɛ mɛi akase Biblia lɛ. Kɛ̃lɛ, nakai feemɔ kɛ jɔɔmɔi babaoo baa. Kɛ́ wɔkɛ wɔhe wo Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, wɔbaanyɛ wɔye wɔbua mɛi ni “amɛshɛ anɔkwale lɛ lee mli,” ni ekolɛ no baahã ahere amɛyiwala. (1 Tim. 2:3, 4) Ebaanyɛ ehã wɔtsui anyɔ wɔmli ní wɔná miishɛɛ babaoo hu.