Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ani Onaa Adesai Agbɔjɔmɔi Taakɛ Yehowa Naa lɛ Lɛ?

Ani Onaa Adesai Agbɔjɔmɔi Taakɛ Yehowa Naa lɛ Lɛ?

“Gbɔmɔtso lɛ henii ni efeɔ wɔ akɛ amɛhe waaa kwraa lɛ, amɛ moŋ amɛhe hiaa wɔ titri.”1 KOR. 12:22.

1, 2. Mɛni hewɔ Paulo nu he ehã mɛi ni egbede lɛ?

WƆ FƐƐ wɔfeɔ gbedee bei komɛi. Ekolɛ, tsitsi kɛ wɔlɔmɔ loo hela ko baanyɛ ahã wɔgbede aahu akɛ, wɔnyɛŋ wɔfee nibii ni wɔfeɔ daa lɛ. Agbɛnɛ, ŋɔɔ lɛ akɛ, otsii loo nyɔji abɔ eho, fɛɛ sɛɛ lɛ ofee gbedee lolo. Kɛ́ eba lɛ nakai, ni mɛi krokomɛi nu he amɛhã bo ni amɛkɛ amɛnifeemɔi tsɔɔ akɛ amɛsusuɔ ohe lɛ, ani ohiɛ esɔɔɔ?

2 Bei komɛi lɛ, shihilɛi komɛi ni bɔfo Paulo kɛkpeɔ yɛ asafo lɛ mli kɛ esɛɛ fɛɛ lɛ hãa egbedeɔ. Enu he shii abɔ akɛ enyɛɛɛ efee nɔ ko dɔŋŋ. (2 Kor. 1:8; 7:5) Be ni Paulo susuɔ jaramɔ shihilɛi babaoo ni ekɛkpe akɛ anɔkwa Kristofonyo lɛ he lɛ, ebi akɛ: “Namɔ gbedeɔ, ni mi lɛ migbedeee?” (2 Kor. 11:29) Ni be ni Paulo kɛ Kristofoi asafo lɛ mli bii lɛ to adesa gbɔmɔtso lɛ henii srɔtoi lɛ ahe lɛ, etsɔɔ akɛ, mɛi ni “efeɔ wɔ akɛ amɛhe waaa kwraa lɛ, amɛ moŋ amɛhe hiaa wɔ titri.” (1 Kor. 12:22) Mɛni Paulo tsɔɔ lɛ? Mɛni hewɔ esa akɛ wɔna mɛi ni etamɔ nɔ ni amɛhe waaa kwraa lɛ taakɛ Yehowa naa amɛ lɛ? Ni kɛ́ wɔfee nakai lɛ, mɛɛ sɛɛ wɔbaaná?

 BƆ NI YEHOWA NAA ADESAI AGBƆJƆMƆI EHÃA

3. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔná wɔnyɛmimɛi lɛ ekomɛi ahe jwɛŋmɔ ni ejaaa lɛ?

3 Wɔyɛ jeŋ ko ni mɛi kɛ amɛhe shiɔ akaŋ waa lɛ mli, ni abuɔ mɛi ni yɔɔ hewalɛ kɛ mɛi ni yɔɔ amɛblahiiaŋ lɛ waa. Mɛi feɔ nɔ fɛɛ nɔ ni amɛbaanyɛ koni amɛnine ashɛ nɔ ni amɛtaoɔ lɛ nɔ, ekɔɔɔ he eko kɛ́ no baahã amɛye mɛi ni he waaa lɛ awui yɛ henumɔŋ. Eyɛ mli akɛ wɔfeee nakai moŋ, shi kɛ́ wɔkwɛɛɛ ni ahi lɛ, fiofio lɛ wɔ hu wɔbaaná mɛi ni bei pii lɛ yelikɛbuamɔ he hiaa amɛ yɛ asafo lɛ mli lɛ ahe jwɛŋmɔ ni ejaaa. Shi te wɔɔfee tɛŋŋ wɔna mɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ taakɛ Yehowa naa amɛ lɛ?

4, 5. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ Paulo nɔkwɛmɔnɔ ni yɔɔ 1 Korintobii 12:21-23 lɛ hãa wɔnaa bɔ ni Yehowa naa adesai agbɔjɔmɔi ehãa? (b) Kɛ́ wɔye wɔbua mɛi ni egbɔjɔ lɛ, te wɔnáa he sɛɛ wɔhãa tɛŋŋ?

4 Nɔkwɛmɔnɔ ko ni Paulo kɛtsu nii yɛ klɛŋklɛŋ wolo ni eŋma eyahã Korintobii lɛ mli lɛ hãa wɔnaa bɔ ni Yehowa naa adesai agbɔjɔmɔi ehãa. Yɛ yitso 12 lɛ mli lɛ, Paulo tsɔɔ mli akɛ, wɔgbɔmɔtso lɛ henii ni bɛ fɛo loo nɔ ni he waaa tsɔ lɛ po yɛ nɔ ni etsuɔ. (Nyɛkanea 1 Korintobii 12:12, 18, 21-23.) Mɛi ni heɔ sutsakemɔ tsɔɔmɔ lɛ amɛyeɔ lɛ ateŋ mɛi komɛi kɛɔ akɛ, gbɔmɔtso lɛ henii komɛi ahe ehiaaa. Shi nɔ ni akpa shi ana ji akɛ, wɔgbɔmɔtso lɛ henii lɛ ni kulɛ asusuɔ akɛ amɛhe bɛ sɛɛnamɔ lɛ, tsuɔ nɔ ko ni he hiaa waa kɛhãa wɔ. * Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kulɛ mɛi komɛi susuɔ akɛ wɔnane wao sɛɛkpelɔ lɛ he ehiaaa; shi amrɔ nɛɛ akpa shi ana akɛ, eyeɔ ebuaa ni wɔnyɛɔ wɔdamɔɔ shi jogbaŋŋ.

5 Paulo nɔkwɛmɔnɔ lɛ tsɔɔ wɔ akɛ, Kristofoi asafo lɛ mli bii lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ he hiaa. Satan sumɔɔ ni mɛi anu he akɛ amɛhe ehiaaa, shi Yehowa naa etsuji lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ—ní mɛi ni etamɔ nɔ ni amɛhe waaa lɛ po fata he lɛ—akɛ ‘ehe hiaa.’ (Hiob 4:18, 19) Esa akɛ enɛ ni wɔle lɛ ahã wɔnu he akɛ wɔhe hiaa yɛ wɔsafo lɛ kɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ asafo ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ani okaiɔ be ko ni omɔ mɔ ko ni egbɔ lɛ mli koni enyɛ enyiɛ lɛ? Eka shi faŋŋ akɛ, enɛ hã onyiɛ blɛoo. Ani enáaa nɔ ni ofee lɛ he sɛɛ, ni bo hu onáaa miishɛɛ? Hɛɛ, kɛ́ wɔye wɔbua mɛi krokomɛi lɛ, wɔnáa miishɛɛ, ni ehãa wɔtoɔ wɔtsui shi, wɔjieɔ suɔmɔ kpo, ni wɔtsɔmɔɔ Kristofoi kpakpai. (Efe. 4:15, 16) Wɔ-Tsɛ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ miisumɔ ni wɔna wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ akɛ amɛhe hiaa, ekɔɔɔ he eko amɛgbɔjɔmɔi. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, ehaŋ wɔkpa babaoo gbɛ kɛjɛ wɔnyɛmimɛi lɛ adɛŋ, ni suɔmɔ baahi asafo lɛ mli.

6. Bei komɛi lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ Paulo kɛ wiemɔi ni ji “gbɔjɔmɔ” kɛ “hewalɛ” lɛ tsuɔ nii?

6 Be ni Paulo ŋmaa Korintobii lɛ, ekɛ wiemɔ ni ji “gbɔjɔmɔ” lɛ tsu nii be ni ewieɔ asafo lɛ mli bii lɛ ekomɛi ahe lɛ. Efee enɛ ejaakɛ, no mli lɛ nakai ji bɔ ni mɛi ni heee yeee lɛ ekomɛi naa klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli Kristofoi lɛ amɛhãa. Shi no mli lɛ, Paulo etsɔɔɔ akɛ Kristofoi lɛ ateŋ mɛi komɛi hi fe mɛi krokomɛi. Ejaakɛ bei komɛi lɛ, ewieɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe akɛ egbɔjɔ. (1 Kor. 1:26, 27; 2:3) Ni be ni ewie Kristofoi komɛi ahe akɛ amɛyɛ “hewalɛ” lɛ, no mli lɛ etsɔɔɔ akɛ amɛhi fe Kristofoi krokomɛi lɛ. (Rom. 15:1) Shi moŋ, no mli lɛ eekɛɛ akɛ, Kristofoi ni nane emɔ shi yɛ anɔkwale lɛ mli lɛ ato amɛtsui shi amɛhã mɛi ni nane mɔ ko shi yɛ anɔkwale lɛ mli lɛ.

 ANI EHE MIIHIA NI WƆJAJE WƆSUSUMƆ?

7. Mɛni baanyɛ ahã wɔshashao shi akɛ wɔbaaye wɔbua mɛi ni yelikɛbuamɔ he hiaa amɛ lɛ?

7 Kɛ́ wɔye wɔbua “ohiafo [loo mɔ ni nii yɔɔ mɔbɔ]” lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔmiikase Yehowa, ni ebaaná wɔhe miishɛɛ. (Lala 41:2; Efe. 5:1) Shi kɛ́ wɔhiɛ mɛi ni yelikɛbuamɔ he miihia amɛ lɛ ahe jwɛŋmɔ ni ejaaa lɛ, wɔbaashashao shi akɛ wɔbaaye wɔbua amɛ. Yoo ko ni atsɛɔ lɛ Cynthia, * ni ewu kpoo lɛ lɛ wie akɛ: “Kɛ́ nyɛmimɛi lɛ kpoo bo ni amɛfeee amɛnii akɛ nanemɛi kpakpai lɛ, eyɛ dɔlɛ waa. Kɛ́ okɛ shihilɛ ni jaraa miikpe lɛ, esa akɛ oná mɛi yɛ omasɛi.” Be ni David hu nanemɛi kpoo lɛ lɛ, edɔ lɛ waa.Lala 31:13.

8. Mɛni baaye abua wɔ ni wɔnu mɛi ashishi?

8 Mɛni baanyɛ aye abua wɔ ni wɔnu wɔnyɛmimɛi ni egbɔjɔ lɛ ashishi? Kaimɔ akɛ, ekolɛ nɔ hewɔ ni amɛgbɔjɔ lɛ ji akɛ, amɛmiiye hela ko, amɛhao, loo amɛkɛ amɛwekumɛi ni jeee Odasefoi lɛ yɛ he kome. Kɛ́ wɔ hu wɔyaje shihilɛ ko ni tamɔ nakai mli lɛ, wɔbaasumɔ ni mɛi anu wɔ shishi. Be ni Israelbii lɛ yɔɔ Mizraim lɛ, no mli lɛ amɛji ohiafoi ni amɛgbede hu. No hewɔ lɛ, be ni amɛyaa Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, Yehowa kɛɛ amɛ ni ‘amɛkawa’ amɛnyɛmimɛi ni miiye ohia lɛ ‘ayi.’ Yehowa kɛɛ amɛ akɛ amɛye amɛbua ohiafoi ni yɔɔ amɛteŋ lɛ.5 Mose 15:7, 11, Ga Biblia hee; 3 Mose 25:35-38.

9. Mɛni moŋ esa akɛ wɔfee kɛ́ mɔ ko kɛ naagbai miikpe? Okɛ enɛ he nɔkwɛmɔnɔ ahã.

9 Esaaa akɛ wɔyeɔ wɔhe oyai kɛshwaa wɔnyɛmimɛi lɛ yɛ amɛgbɔjɔmɔi lɛ ahewɔ, loo ni wɔɔnu he akɛ wɔbɔɔ mɔdɛŋ fe amɛ. Moŋ lɛ, esa akɛ wɔye wɔbua amɛ. (Hiob 33:6, 7; Mat. 7:1) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko ta moto ni eyaná oshara, ni awo lɛ kɛtee helatsamɔhe lɛ, ani mɛi ni kwɛɔ helatsɛmɛi lɛ baatao mɔ ni kɛ oshara lɛ ba dani amɛkwɛ lɛ? Dabi, amɛbaakwɛ lɛ amrɔ nɔŋŋ. Nakai nɔŋŋ kɛ́ nyɛmi Kristofonyo ko egbɔjɔ yɛ naagba ko ni ekɛkpeɔ lɛ hewɔ lɛ, nɔ moŋ ni esa akɛ wɔfee ji, ni wɔye wɔbua lɛ yɛ mumɔŋ.Nyɛkanea 1 Tesalonikabii 5:14.

10. Mɛɛ gbɛ nɔ mɛi ni etamɔ nɔ ni amɛgbɔjɔ lɛ baanyɛ afee “niiatsɛmɛi yɛ hemɔkɛyeli gbɛfaŋ”?

10 Kɛ́ wɔhe be kɛjwɛŋ shihilɛ mli ni wɔnyɛmimɛi lɛ yɔɔ lɛ he lɛ, ekolɛ wɔbaana akɛ amɛgbɔjɔko tamɔ bɔ ni wɔsusuɔ lɛ. Bo lɛ, susumɔ shihilɛi ni ekolɛ nyɛmimɛi yei ni wumɛi sɔmɔɔɔ Yehowa lɛ tsɔɔ mli lɛ he okwɛ. Ekolɛ wɔbaana amɛteŋ mɛi komɛi akɛ mɛi ni egbɔjɔ, shi ani wɔhiɛ esɔɔɔ hemɔkɛyeli ni mli wa ni amɛyɔɔ kɛ mɔdɛŋ ni amɛbɔɔ kɛkpeɔ naagbai anaa lɛ? Kɛ́ ona yoo ko ni ji fɔlɔ mɔ kome mɔ, ni ekɛ ebi loo ebii baa asafoŋ kpeei daa lɛ, ani ohiɛ esɔɔɔ hemɔkɛyeli kɛ ekãa ni ejieɔ lɛ kpo lɛ? Ni oblahii kɛ oblayei ni hiɛɔ anɔkwale lɛ mli kpɛŋŋ yɛ naagbai ni amɛkɛkpeɔ yɛ skul fɛɛ sɛɛ lɛ hu? Kɛ́ wɔsusu nibii ni wɔnyɛmimɛi lɛ feɔ koni amɛnyɛ amɛsɔmɔ Yehowa lɛ he lɛ, ebaahã wɔna amɛ akɛ “niiatsɛmɛi yɛ hemɔkɛyeli gbɛfaŋ,” kɛ́ etamɔ nɔ ni amɛgbɔjɔ po.Yak. 2:5.

KWƐMƆ NII TAAKƐ YEHOWA FEƆ LƐ

11, 12. (a) Mɛni baaye abua wɔ ní wɔtsake bɔ ni wɔnaa adesai agbɔjɔmɔ wɔhãa lɛ? (b) Mɛni wɔkaseɔ yɛ bɔ ni Yehowa kɛ Aaron ye ehã lɛ mli?

11 Kɛ́ wɔsusu bɔ ni Yehowa kɛ etsuji komɛi ye ehã lɛ he lɛ, ebaaye ebua wɔ koni wɔna adesai agbɔjɔmɔi taakɛ Yehowa naa lɛ lɛ. (Nyɛkanea Lala 130:3.) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, eji okɛ Mose damɔ shi be ni Aaron fee shika amaga lɛ kulɛ, te obaanu he ohã tɛŋŋ be ni Aaron wieɔ nibii komɛi kɛjieɔ enaa lɛ? (2 Mose 32:21-24) Aloo kulɛ te obaana Aaron ohã tɛŋŋ  be ni enyɛmi yoo Miriam ná enɔ hewalɛ ni no hã ewie eshi Mose akɛ ekɛ maŋsɛɛ yoo ebote gbalashihilɛ mli lɛ? (4 Mose 12:1, 2) Ni kulɛ mɛni obaafee be ni Aaron kɛ Mose kpoo akɛ amɛaaŋɔ anunyam amɛhã Yehowa, be ni etsɔ naakpɛɛ gbɛ nɔ ehã amɛ nu yɛ Meriba lɛ?4 Mose 20:10-13.

12 Yɛ shihilɛi nɛɛ ateŋ eko fɛɛ eko mli lɛ, kulɛ Yehowa baanyɛ agbala Aaron toi amrɔ nɔŋŋ. Shi eyɔse akɛ, eyɛ mli akɛ Aaron yɛ fatɔɔ moŋ, shi ejeee gbɔmɔ gbonyo. Akɛni ekɛ shihilɛi ni jaraa kpe ni ebo mɛi gbohii atoi lɛ hewɔ etɔ̃ lɛ. Kɛ̃lɛ, be ni ahã ena etɔmɔi lɛ, ekpɛlɛ nɔ amrɔ nɔŋŋ, ni ekɛ Yehowa ŋaawoo lɛ tsu nii. (2 Mose 32:26; 4 Mose 12:11; 20:23-27) Yehowa kɛ ejwɛŋmɔ ma hemɔkɛyeli ni Aaron yɔɔ lɛ kɛ bɔ ni etsake etsui lɛ nɔ. Afii ohai abɔ sɛɛ lɛ, awie Aaron kɛ eseshibii lɛ he akɛ mɛi ni sheɔ Yehowa.Lala 115:10-12; 135:19, 20.

13. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔtsake bɔ ni wɔsusuɔ wɔnyɛmimɛi komɛi ahe wɔhãa lɛ? Okɛ enɛ he nɔkwɛmɔnɔ ahã.

13 Taakɛ eba lɛ yɛ Aaron gbɛfaŋ lɛ, ekolɛ wɔnyɛmimɛi lɛ ekomɛi hu baatɔ fã yɛ nibii komɛi amli. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, te onaa lɛ ohãa tɛŋŋ? Ani ehe baahia ni otsake bɔ ni onaa lɛ ohãa lɛ? (1 Sam. 16:7) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ oblanyo loo oblayoo ko kɛ ehe woɔ hiɛtserɛjiemɔ ni esaaa mli loo efeɔ anyagba lɛ, te wɔfeɔ wɔnii tɛŋŋ? Yɛ nɔ najiaŋ ni wɔɔwie ehiɛ nyanyaanya lɛ, mɛni hewɔ wɔsusuuu nɔ ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛye wɔbua lɛ koni eda yɛ mumɔŋ lɛ he? Kɛ́ wɔye wɔbua wɔnyɛmimɛi lɛ yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ, ebaahã wɔnu amɛ ashishi, ni suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã amɛ lɛ mli baawa.

14, 15. (a) Te Yehowa nu he ehã tɛŋŋ be ni Elia gbɔjɔ be kukuoo lɛ? (b) Mɛni wɔkaseɔ kɛjɛɔ bɔ ni Yehowa kɛ Elia ye ehã lɛ mli?

14 Kɛ́ wɔsusu bɔ ni Yehowa kɛ etsuji komɛi ni hao waa lɛ ye ehã lɛ he lɛ, ebaahã  wɔtsake bɔ ni wɔnaa mɛi wɔhãa lɛ. Amɛteŋ mɔ kome ji Elia. Eyɛ mli akɛ Elia fee ekãa ni egbe Baal gbalɔi 450 moŋ, shi be ni ená ele akɛ Maŋnyɛ Yezebel miitao agbe lɛ lɛ, ejo foi. Be ni enyiɛ aaafee kilomitai 150 kɛtee Beersheba lɛ, etsa nɔ kɛtee ŋa lɛ nɔ he ko shɔŋŋ. Akɛni hulu lɛ miitso waa, ni gbɛnyiɛmɔ lɛ ehã etɔ gbalɔ lɛ waa hewɔ lɛ, eho eta tso ko shishi ni “eetao ni egbo.”1 Maŋ. 18:19; 19:1-4.

Yehowa nu Elia gbɔjɔmɔi lɛ ashishi, ni etsu ŋwɛibɔfo ko ni eyaye ebua lɛ (Kwɛmɔ kuku 14, 15)

15 Te Yehowa nu he ehã tɛŋŋ be ni ejɛ ŋwɛi ekwɛ egbalɔ anɔkwafo lɛ ni ena bɔ ni ehao lɛ? Ani ekpoo lɛ akɛni ehao be kukuoo ko, ni efeee ekãa lɛ hewɔ? Dabi kwraa! Yehowa nu Elia gbɔjɔmɔi lɛ ashishi, ni etsu ŋwɛibɔfo ko ni eyaye ebua lɛ. Ŋwɛibɔfo lɛ wo Elia hewalɛ shii enyɔ akɛ, eye nii koni ená hewalɛ, ejaakɛ “gbɛ lɛ jɛkɛ tsɔ” hã lɛ. (Nyɛkanea 1 Maŋtsɛmɛi 19:5-8.) Anɔkwa, Yehowa bo Elia toi ni eye ebua lɛ dani ekɛ gbɛtsɔɔmɔi hã lɛ.

16, 17. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔye wɔbua wɔnyɛmimɛi lɛ taakɛ Yehowa ye ebua Elia lɛ?

16 Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔye wɔbua wɔnyɛmimɛi lɛ taakɛ Yehowa ye ebua Elia lɛ? Esaaa akɛ wɔyeɔ wɔhe oyai kɛwoɔ ŋaa. (Abɛi 18:13) Ebaahi akɛ klɛŋklɛŋ lɛ, wɔɔhe be ni wɔkɛtsɔɔ mɛi ni nuɔ he akɛ amɛhiɛ “bɛ nyam kwraa lɛ” akɛ wɔsusuɔ amɛhe. (1 Kor. 12:23) Kɛkɛ lɛ, wɔbaana nɔ tuuntu ni he hiaa amɛ, ni no baahã wɔye wɔbua amɛ jogbaŋŋ.

17 Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ Cynthia ni atsĩ etã kɛtsɔ hiɛ, ni ewu kpoo lɛ kɛ ebiyei enyɔ lɛ he okwɛ. Amɛhe fee shoo. Mɛni asafo lɛ mli bii lɛ ekomɛi fee kɛye amɛbua amɛ? Ewie akɛ: “Be ni wɔtswa ni wɔkɛɛ amɛ nɔ ni eba lɛ, amɛba wɔshĩa lɛ yɛ minitii 45 mli. Amɛfó. Amɛkɛ wɔ hi shi gbii enyɔ loo gbii etɛ ko. Akɛni wɔnyɛɛɛ wɔye nii jogbaŋŋ, ni wɔhao waa hewɔ lɛ, amɛhã wɔbahi amɛmasɛi kɛyashi be ko.” Enɛ hãa wɔkaiɔ nɔ ni Yakobo wie lɛ, akɛ: “Kɛji nyɛmi nuu ko aloo nyɛmi yoo ko nyiɛ yayai ni enáaa edaa ŋmaa lɛ, ni nyɛteŋ mɔ ko yakɛɛ amɛ akɛ: Nyɛyaa yɛ hejɔlɛ mli: nyɛyawerea la, ni nyɛyayea nii nyɛtɔrɔa; shi ehãaa amɛ nii ni hiaa gbɔmɔtso lɛ: mɛɛ sɛɛnamɔ yɔɔ mli? Nakai nɔŋŋ hemɔkɛyeli hu, kɛ nitsumɔi bɛ he lɛ, eji hemɔkɛyeli gbonyo.” (Yak. 2:15-17) Yelikɛbuamɔ ni Cynthia asafoŋbii lɛ kɛhã lɛ kɛ ebiyei lɛ hewɔ lɛ, yɛ nyɔji ekpaa pɛ sɛɛ lɛ, amɛkɛ amɛhe wo gbɛgbalɔi awamɔ nitsumɔ lɛ mli.2 Kor. 12:10.

MƐI PII BAANÁ HE SƐƐ

18, 19. (a) Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔye wɔbua mɛi ni egbɔjɔ be kukuoo lɛ? (b) Kɛ́ wɔye wɔbua mɛi ni egbɔjɔ lɛ, namɛi náa he sɛɛ?

18 Kɛ́ hela ko mɔ wɔ be kplaŋŋ lɛ, eheɔ be dani wɔhe waa wɔ kwraa. Nakai nɔŋŋ kɛ́ Kristofonyo ko tɔ̃ tɔmɔ ko loo ekɛ shihilɛ ko ni jaraa kpe lɛ, ekolɛ ebaahe be dani ebaanyɛ edamɔ enaji anɔ ekoŋŋ yɛ mumɔŋ. Eji anɔkwale akɛ, ehe baahia ni wɔnyɛmi héyelilɔ lɛ diɛŋtsɛ awaje ehemɔkɛyeli lɛ kɛtsɔ aŋkro nikasemɔ, sɔlemɔ, kɛ Kristofoi anifeemɔi krokomɛi anɔ moŋ, shi ani wɔbaato wɔtsui shi wɔhã lɛ kɛyashi eeedamɔ enaji anɔ ekoŋŋ? Ni be ni efeɔ nakai lɛ, ani wɔbaajie suɔmɔ krɔŋŋ kpo wɔtsɔɔ lɛ? Ani wɔbaaye wɔbua mɛi ni egbɔjɔ yɛ be kukuoo mli lɛ koni amɛnu he akɛ amɛhe hiaa yɛ asafo lɛ mli, ni akɛ wɔsumɔɔ amɛ diɛŋtsɛ?2 Kor. 8:8.

19 Ohiɛ akakpa nɔ akɛ, kɛ́ wɔye wɔbua wɔnyɛmimɛi lɛ, wɔ hu wɔbaaná miishɛɛ ni jɛɔ nɔhamɔ mli pɛ kɛbaa lɛ eko. Eyeɔ ebuaa wɔ ni wɔnuɔ he wɔhãa mɛi, ni wɔtoɔ wɔtsui shi hu. Shi, jeee wɔ pɛ wɔnáa he sɛɛ. Ehãa asafo muu lɛ fɛɛ daa yɛ suɔmɔ mli. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, ehãa wɔkaseɔ Yehowa, mɔ ni naa wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ akɛ ejara wa lɛ. Anɔkwa, wɔ fɛɛ wɔyɛ yiŋtoi kpakpai ahewɔ ni esa akɛ wɔbo ŋaa ni awoɔ wɔ akɛ, ‘wɔye wɔbua mɛi ni bɛ hewalɛ’ lɛ toi lɛ.Bɔf. 20:35.

^ kk. 4 Yɛ wolo ko (The Descent of Man) ni Charles Darwin ŋma lɛ mli lɛ, etsɔɔ mli akɛ gbɔmɔtso lɛ henii komɛi “ahe ehiaaa.” Mɔ kroko hu ni heɔ sutsakemɔ tsɔɔmɔ lɛ eyeɔ lɛ wie akɛ, ayɛ gbɔmɔtso lɛ henii nyɔŋmai abɔ ni he ehiaaa.

^ kk. 7 Atsake egbɛ́i.