Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

WALA SHIHILƐ HE SANE

Mitsɛ Ŋmɛɛ Mi—Shi Miná Tsɛ Kroko

Mitsɛ Ŋmɛɛ Mi—Shi Miná Tsɛ Kroko

AFƆ mitsɛ yɛ Graz yɛ Austria yɛ afi 1899, no hewɔ lɛ be ni awuɔ Jeŋ Ta I lɛ, eji oblanyo. Be ni Jeŋ Ta II lɛ fɛ yɛ afi 1939 lɛ, atsɛ lɛ afata Germany asraafoi lɛ ahe. Agbe lɛ yɛ afi 1943 be ni amɛwuɔ ta yɛ Russia lɛ. Mɔbɔ sane ji akɛ, miye aaafee afii enyɔ pɛ be ni mitsɛ gbo lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, mináaa male lɛ jogbaŋŋ. Be ni mibɔi skulyaa lɛ, akɛni minanemɛi skulbii krokomɛi lɛ yɛ tsɛ ni mi lɛ mibɛ eko hewɔ lɛ, edɔɔ mi waa. Sɛɛ mli be ni mibatsɔ oblanyo lɛ, mitsui nyɔ mimli waa be ni mikase wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi ni nyɛŋ agbo lɛ he nii lɛ.

MIKƐ MIHE YADƆMƆ BOY SCOUTS

Be ni miji gbekɛ

Be ni miye afii kpawo lɛ, mikɛ mihe yadɔmɔ Boy Scouts. Boy Scouts lɛ ji kuu ko ni Britain asraafonyonukpa ko ni atsɛɔ lɛ Robert Stephenson Smyth Baden-Powell lɛ to shishi yɛ Great Britain yɛ afi 1908, ni kuu nɛɛ yɛ jeŋ fɛɛ. Yɛ afi 1916 lɛ, eto Wolf Cubs (loo Cub Scouts) lɛ shishi yɛ Boy Scouts lɛ mli kɛhã gbekɛbii hii ni eye aaafee afii 7 kɛmiimɔ afii 11.

Minyaa kampiŋ ni wɔyaa yɛ akrowai amli yɛ otsii anaagbee lɛ he waa. Kɛ́ wɔtee lɛ, wɔwɔɔ bui amli, wɔwoɔ atade pɔtɛɛ ko, ni wɔyiɔ mi ni wɔkɛshiɔ akoŋ. Nɔ ni minyaa he waa ji sharamɔ ni wɔkɛ Scouts kui krokomɛi lɛ sharaa lɛ. Kɛ́ shɛ gbɛkɛ lɛ, wɔwereɔ la ni wɔláa loo wɔshwɛɔ yɛ ŋa lɛ nɔ. Wɔkase adebɔɔ nibii ahe nii babaoo, ni enɛ hã minya wɔ-Bɔlɔ lɛ ninenaa nitsumɔi lɛ ahe waa.

Awoɔ Boy Scouts mli bii lɛ hewalɛ ni amɛfee nɔ kpakpa ko gbi fɛɛ gbi. Ni kɛ́ wɔkɛ wɔhe kpe lɛ, bɔ ni wɔŋaa wɔhe ji, “Feemɔ Klalo Be Fɛɛ Be.” Ŋamɔ nɛɛ ŋɔɔ minaa waa. Wɔyɛ gbekɛbii hii ni fa fe oha yɛ wɔkuu lɛ mli, emli fã ji Katolikbii, ni fã hu ji Protɛstantbii, mɔ kome pɛ ji Buddhanyo.

Kɛjɛ afi 1920 lɛ, kɛ́ eyɛ mli aahu lɛ, Scouts kui srɔtoi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ feɔ majimaji ateŋ kpee. Bei pii lɛ, miyaa kpeei nɛɛ eko. Yɛ August 1951 lɛ, mitee nɔ ni afee yɛ Bad Ischl yɛ Austria lɛ, ni yɛ August 1957 lɛ, mitee ekroko ni afee yɛ he ko ni bɛŋkɛ Birmingham yɛ England lɛ, ní kuu lɛ mli bii aaafee 33,000 ni jɛ maji 85 nɔ lɛ ba lɛ eko lɛ. Agbɛnɛ hu, mɛi aaafee 750,000 basara wɔ yɛ kpee nɛɛ shishi, ni amɛteŋ mɔ kome ji, Maŋnyɛ Elizabeth ni jɛ England lɛ. Kuu nɛɛ ni mikɛ mihe yadɔmɔ lɛ hã minu he akɛ mifata jeŋ muu fɛɛ nyɛmimɛi akuu ko he. Shi no mli lɛ, mileee kwraa akɛ etsɛŋ ni mikɛ mihe baabadɔmɔ jeŋ muu fɛɛ nyɛmimɛi akuu ko ni fe no, ní emli bii lɛ sumɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ he.

BE NI MI KƐ YEHOWA ODASEFONYO KO KPE KLƐŊKLƐŊ KWRAA

Rudi Tschiggerl, ni ji mɔ ni mikɛtsu nii yɛ gbɔiatoohe lɛ, ji mɔ klɛŋklɛŋ ni ye mi odase

Yɛ April 1958 mli lɛ, no mli lɛ eshwɛ fioo ni magbe nitsumɔ ni mikaseɔ yɛ Grand Hotel Wiesler yɛ Graz yɛ Austria, akɛ mɔ ko ni ŋmɛɔ mɛi okpɔlɔ yɛ niyelihe lɛ naa. No mli lɛ, oblanyo ko ni mikɛtsuɔ nii ni atsɛɔ lɛ Rudolf Tschiggerl lɛ yeɔ mi odase fiofio. Nakai beaŋ lɛ, minuko anɔkwale lɛ he nɔ ko dã. Ekɛɛ mi akɛ Triniti tsɔɔmɔ lɛ jeee Biblia mli tsɔɔmɔ. Shi mikɛ lɛ je ŋwane akɛ nɔ ni ewieɔ lɛ jeee anɔkwale, shi Triniti tsɔɔmɔ lɛ yɛ Biblia lɛ mli. Misumɔɔ esane waa, no hewɔ lɛ, mika akɛ makɔne eyiŋ koni eku sɛɛ kɛba Katolik jamɔ lɛ mli.

Rudolf, ni bei pii lɛ mitsɛɔ lɛ Rudi lɛ bahã mi Biblia. Shi mikɛɛ lɛ akɛ misumɔɔɔ Biblia ko akɛ ja Katolik Biblia. No hewɔ lɛ, ebahã mi no eko, shi be ni mibɔi kanemɔ lɛ, mina akɛ ekɛ dɛhiɛmɔ wolo ko ni Watchtower Society lɛ kala lɛ ehɔ mli. Minyaaa enɛ he kwraa, ejaakɛ misusu akɛ mɛi ni kala lɛ baanyɛ atsɔmɔ Biblia mli wiemɔi lɛ kɛfi amɛsusumɔi lɛ asɛɛ. Kɛ̃lɛ, miisumɔ ni eya nɔ ekɛmi asusu Biblia mli saji ahe. Rudi kɛ hiɛshikamɔ tsu nii ni ehãaa mi wolo loo woji tɛtrɛbii lɛ eko dɔŋŋ. Wɔtee nɔ wɔgba Biblia mli saji fiofio aaafee nyɔji etɛ, ni bei komɛi lɛ wɔgbaa sane lɛ kɛyashiɔ jenamɔ yi waa.

Be ni migbe nɔ ni mikaseɔ yɛ gbɔiatoohe ni yɔɔ wɔmaŋ lɛ mli yɛ Graz lɛ naa lɛ, minyɛ yabi skul ehã mi yɛ skul ko ni atsɔɔ bɔ ni akwɛɔ gbɔiatoohe nɔ. No hewɔ lɛ, mifã kɛtee Bad Hofgastein, ni ji maŋ ko ni yɔɔ jɔɔ ko mli yɛ he ni skul lɛ yɔɔ lɛ. Skul nɛɛ kɛ Grand Hotel ni yɔɔ Bad Hofgastein lɛ yɛ tsakpaa, no hewɔ lɛ bei komɛi lɛ miyatsuɔ nii yɛ jɛmɛ koni mikɛná hesai komɛi mafata nɔ ni atsɔɔ mi yɛ skul lɛ he.

NYƐMIMƐI YEI ENYƆ NI JI MAŊSƐƐ SƆƆLƆI BASARA MI

Ilse Unterdörfer kɛ Elfriede Löhr kɛ mi bɔi Biblia lɛ kasemɔ yɛ afi 1958

Rudi kɛ he ni mitee lɛ adrɛs hã nitsumɔhe nine ni yɔɔ Vienna lɛ, ni nitsumɔhe nine lɛ hu kɛhã nyɛmimɛi yei enyɔ komɛi ni ji maŋsɛɛ sɔɔlɔi ni atsɛɔ amɛ Ilse Unterdörfer kɛ Elfriede Löhr lɛ. * Gbi ko lɛ, mɔ ni hereɔ mɛi yɛ gbɔiatoohe lɛ tswa mi akɛ yei enyɔ komɛi ta kar mli yɛ agbo lɛ naa ní miitao amɛkɛ mi awie. Akɛni mikpaaa mɛi komɛi gbɛ hewɔ lɛ, mihiɛ fee mi yaa fioo. Shi mitee miyakwɛ akɛ namɛi ni. Sɛɛ mli lɛ, miná mile akɛ, be ni atsĩ nyɛmimɛi lɛ anaa yɛ Nazi nɔyeli lɛ shishi yɛ Germany lɛ, amɛfata Odasefoi ni kɛ woji yahãa nyɛmimɛi lɛ dani Jeŋ Ta II lɛ je shishi lɛ ahe. Dani ta lɛ baaje shishi po lɛ, Germany polisifoi ni tsuɔ nii yɛ teemɔŋ ni atsɛɔ amɛ Gestapo lɛ mɔmɔ amɛ, ni amɛkɛ amɛ tee Lichtenburg nsara lɛŋ. Ni be ni ta lɛ yaa nɔ lɛ, ajie amɛ kɛjɛ jɛi kɛtee Ravensbrück nsara ni bɛŋkɛ Berlin lɛ mli.

Akɛni nyɛmimɛi yei lɛ kɛ mimami baafee tipɛŋ hewɔ lɛ, mijie bulɛ kpo mitsɔɔ amɛ. Ni no hewɔ lɛ, mikaaa akɛ mikɛ amɛ baagba sane kakadaŋŋ ni mafite amɛbe, koni sɛɛ mli lɛ makɛɛ amɛ akɛ minyaaa he. No hewɔ lɛ, mikɛɛ amɛ ní amɛbahã mi ŋmalɛi ni tsɔɔ akɛ Katolik tsɔɔmɔ akɛ bɔfo Petro ji klɛŋklɛŋ paapa, ni akɛ, lɛ ehãa paapai krokomɛi lɛ fɛɛ hegbɛ lɛ ejaaa. Ale tsɔɔmɔ nɛɛ akɛ bɔfoi lɛ asɛɛyelɔi tsɔɔmɔ lɛ. Mikɛɛ amɛ akɛ, mikɛ wɔsɔfo lɛ baasusu nakai ŋmalɛi lɛ ahe. Miyasusu akɛ kɛ́ mifee enɛ lɛ, no baahã mana anɔkwale lɛ.

MIKASE MƆ TUUNTU NI JI TSƐ KRƆŊKRƆŊ NI YƆƆ ŊWƐI LƐ HE NII

Roma Katolik jamɔ lɛ kɛ bɔfoi lɛ asɛɛyelɔi tsɔɔmɔ lɛ damɔɔ nɔ ni Yesu wie yɛ Mateo 16:18, 19 lɛ nɔ. Katolik jamɔ lɛ tsɔɔ hu akɛ, paapa lɛ, ni ale lɛ hu akɛ Tsɛ Krɔŋkrɔŋ lɛ, tɔ̃ɔɔ yɛ jamɔŋ saji amli. Mihe enɛ miye, ni misusu akɛ kɛ́ paapa lɛ tɔ̃ɔɔ yɛ jamɔŋ saji amli, ni ewie akɛ Triniti tsɔɔmɔ lɛ ja lɛ, belɛ eja lɛɛlɛŋ. Shi kɛji etɔ̃ɔ lɛ, belɛ ekolɛ Triniti tsɔɔmɔ lɛ ejaaa. Ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ, Katolikbii babaoo buɔ bɔfoi lɛ asɛɛyelɔi tsɔɔmɔ lɛ akɛ tsɔɔmɔ ni he hiaa fe fɛɛ, ejaakɛ no nɔ amɛtsɔɔmɔi krokomɛi lɛ fɛɛ damɔ!

Be ni mitee osɔfo lɛ ŋɔɔ lɛ, enyɛɛɛ ehã misanebimɔi lɛ ahetoo, moŋ lɛ, ejie wolo ko kɛjɛ ewojiatoohe lɛ ni wieɔ bɔfoi lɛ asɛɛyelɔi tsɔɔmɔ lɛ he ni ekɛhã mi. Mikɛtee shĩa ni miyakane. Nɔ ni mikane lɛ tee sanebimɔi babaoo moŋ shi yɛ mijwɛŋmɔŋ, ni miyabi osɔfo lɛ. Enyɛɛɛ ehã misanebimɔi lɛ ahetoo, ni ekɛɛ mi akɛ: “Minyɛŋ makɔne oyiŋ, ni bo hu onyɛŋ okɔne miyiŋ. . . . Yaakwɛ jɛi!” Esumɔɔɔ ni mikɛ lɛ gbaa sane dɔŋŋ.

Enɛ sɛɛ lɛ, mikpɛ miyiŋ akɛ mahã Ilse kɛ Elfriede kɛ mi abakase Biblia lɛ. Amɛtsɔɔ mi Yehowa Nyɔŋmɔ, ni ji Tsɛ Krɔŋkrɔŋ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ he nii babaoo. (Yoh. 17:11) Akɛni no mli lɛ asafo ko bɛ jɛi niiaŋ hewɔ lɛ, nyɛmimɛi yei lɛ feɔ asafoŋ kpeei lɛ yɛ weku ko ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ shĩa. Mɛi fioo pɛ baa kpeei lɛ. Akɛni nuu ko bɛ jɛi ni abaptisi lɛ ni baakwɛ kpeei lɛ anɔ hewɔ lɛ, nyɛmimɛi yei lɛ gbaa nɔ ni abaakase lɛ he sane yɛ mɛi ni eba lɛ ahiɛ. Kɛ́ eyɛ mli aahu lɛ, nyɛmi nuu ko jɛɔ he ko ebahãa maŋshiɛmɔ. Kɛ́ eba lɛ, wɔyahaiɔ he ko kɛboɔ lɛ toi.

BE NI MIBƆI SHIƐMƆ

Ilse kɛ Elfriede kɛ mi bɔi Biblia lɛ kasemɔ yɛ October 1958, ni no sɛɛ nyɔji etɛ yɛ January 1959 lɛ, abaptisi mi. Dani abaabaptisi mi lɛ, mibi kɛji manyɛ mafata amɛhe yɛ shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli, koni mana bɔ ni atsuɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ahãa. (Bɔf. 20:20) Be ni mikɛ amɛ tee shiɛmɔ shi kome sɛɛ lɛ, mibi koni ahã mi mi diɛŋtsɛ mishikpɔŋkuku. Amɛhã mi akrowa ko, ni mi kome too mitee miyatsu shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ yɛ jɛi, ni miku misɛɛ miyasara mɛi ni ná wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ. Be ni kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ basara wɔ lɛ, mikɛ lɛ tsu nii yɛ shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Lɛ ji klɛŋklɛŋ nyɛmi nuu ni mikɛtee shiɛmɔ.

Yɛ afi 1960, be ni migbe skul lɛ naa lɛ, miku misɛɛ kɛtee mimaŋ koni miyaye kɛbua miwekumɛi ni amɛkase Biblia mli anɔkwalei lɛ. Eyɛ mli akɛ kɛbashi amrɔ nɛɛ amɛteŋ mɔ ko bako anɔkwale lɛ mli moŋ, shi amɛteŋ mɛi komɛi miisumɔ ni akɛ amɛ akase nii.

BE FƐƐ SƆƆMƆ LƐ

Be ni miná afii 20 kɛ sɛɛ

Yɛ afi 1961 lɛ, nitsumɔhe nine lɛ ŋmala woji kɛwo nyɛmimɛi lɛ hewalɛ koni amɛkɛ amɛhe awo gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ mli. No mli lɛ, oshijafo ji mi ni miyɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ, no hewɔ lɛ, mina akɛ manyɛ matsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ. Mikɛ Nyɛminuu Kurt Kuhn, ni ji wɔkpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ susu he kɛji ehe baahia ni matsu nii nyɔji fioo komɛi koni manyɛ mahe tsɔne ni mikɛtsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ. Ebi mi akɛ: “Ani Yesu kɛ ebɔfoi lɛ kɛ tsɔne tsu be fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ?” Sane ni ebi mi lɛ hã mina nɔ ni esa akɛ mafee. Mito miyiŋ akɛ maje gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ shishi amrɔ nɔŋŋ. Shi akɛni mikɛ ŋmɛlɛtswai 72 tsuɔ nii daa otsi yɛ gbɔiatoohe ko hewɔ lɛ, ehe bahia ni matsake minitsumɔ gbɛjianɔtoo lɛ mli.

Mibi minitsumɔtsɛ lɛ gbɛ koni mikɛ ŋmɛlɛtswai 60 atsu nii daa otsi. Ekpɛlɛ minibimɔ lɛ nɔ, shi etseee minyɔmɔwoo lɛ nɔ. Sɛɛ mli lɛ, miyana lɛ ekoŋŋ koni eŋmɛ mi gbɛ ni mikɛ ŋmɛlɛtswai 48 pɛ atsu nii daa otsi. Ekpɛlɛ enɛ hu nɔ, shi etseee minyɔmɔwoo lɛ nɔ. Shi kome ekoŋŋ lɛ, miyana lɛ koni eŋmɛ mi gbɛ ni mikɛ ŋmɛlɛtswai 36 atsu nii daa otsi, ni ji ŋmɛlɛtswai 6 yɛ gbii 6 mli, ni ekpɛlɛ enɛ hu nɔ. Naakpɛɛ sane ji akɛ, enɛ fɛɛ mli lɛ, etseee minyɔmɔwoo lɛ nɔ tɔrɔ po! Efeɔ mi akɛ no mli lɛ, minitsumɔtsɛ lɛ sumɔɔɔ ni mishiɔ enitsumɔ lɛ. Gbɛjianɔtoo nɛɛ ye ebua mi ni minyɛ mije daa gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ shishi. Nakai beaŋ lɛ, kɛ hooo kwraa lɛ, daa gbɛgbalɔi hãa ŋmɛlɛtswai 100 daa nyɔɔŋ.

Nyɔji ejwɛ sɛɛ lɛ, ahã miyasɔmɔ akɛ gbɛgbalɔ krɛdɛɛ ni miyakwɛ asafo ko ni mɛi fioo ko pɛ yɔɔ mli yɛ Spittal an der Drau ni yɔɔ Carinthia kpokpaa lɛ nɔ lɛ nɔ akɛ asafo sɔɔlɔ. Yɛ nakai beaŋ lɛ, kɛ hooo kwraa lɛ, gbɛgbalɔi krɛdɛi hãa ŋmɛlɛtswai 150 daa nyɔɔŋ. No mli lɛ, mi pɛ ji gbɛgbalɔ krɛdɛɛ yɛ jɛi, shi nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Gertrude Lobner, ni sɔmɔ akɛ asafo sɔɔlɔ sɛɛmɔ lɛ ye ebua mi waa. *

ATU NITSUMƆI SRƆTOISRƆTOI AWO MIDƐŊ

Yɛ afi 1963 lɛ, ahã mibɔi sɔɔmɔ akɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ. Bei komɛi lɛ, mikɛ oketeke fãa gbɛ kɛjɛɔ asafo kome mli kɛyaa ekroko mli, ní mitere mijatsu. Akɛni nakai beaŋ lɛ, nyɛmimɛi lɛ babaoo bɛ tsɔne hewɔ lɛ, mɔ ko nyɛɛɛ ebawo mi yɛ oketekei amaamɔhe lɛ. Akɛni misumɔɔɔ ni nyɛmimɛi lɛ nuɔ he akɛ minɔ kwɔ fe amɛ hewɔ lɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni mawo taksi lɛ, minyiɛɔ moŋ kɛyaa he ni mato lɛ.

Yɛ afi 1965 lɛ, afɔ̃ mi nine kɛhã Gilead Skul lɛ klas ni ji 41 nɔ nɔ lɛ. No mli lɛ miboteko gbalashihilɛ mli, ni nakai nɔŋŋ eji yɛ miklasbii lɛ babaoo agbɛfaŋ. Miishɛɛ sane ji akɛ, be ni wɔgbe skul lɛ naa lɛ, ahã mitee mimaŋ Austria ekoŋŋ koni miyatsa kpokpaa nɔkwɛmɔ nitsumɔ lɛ nɔ. Shi dani mashi United States lɛ, ahã mikɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ ko ni atsɛɔ lɛ Anthony Conte lɛ yatsu nii otsii ejwɛ. Eŋɔɔ minaa waa akɛ mikɛ lɛ yatsu nii. Eji nyɛmi nuu ko ni sumɔɔ gbɔmɔ, ní sumɔɔ shiɛmɔ waa ni ehe esa yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli waa hu. Mikɛ lɛ yatsu nii yɛ kpokpaa ko ni yɔɔ New York kooyigbɛ ni atsɛɔ lɛ Cornwall lɛ mli.

Gbi ni wɔbote gbalashihilɛ mli

Be ni miku misɛɛ miba Austria lɛ, ahã miyasɔmɔ yɛ kpokpaa ko nɔ, ni jɛi mikɛ nyɛmi yoo ko ni he yɔɔ fɛo waa ni boteko gbalashihilɛ mli ni atsɛɔ lɛ Tove Merete lɛ kpe yɛ. Atsɔse lɛ yɛ anɔkwale lɛ mli kɛjɛ be ni ená afii enumɔ. Be ni mikɛ lɛ kpe lɛ sɛɛ afi yɛ April 1967 lɛ, wɔbote gbalashihilɛ mli, ni ahã wɔtsa kpokpaa nɔkwɛmɔ nitsumɔ lɛ nɔ. Kɛ́ nyɛmimɛi bi wɔ bɔ ni fee ni wɔkpe lɛ, wɔkɛyeɔ fɛo akɛ, “Nitsumɔhe nine lɛ ni to he gbɛjianɔ.”

Ní wɔbote gbalashihilɛ mli lɛ sɛɛ afi lɛ, miyɔse akɛ Yehowa duromɔ naa lɛ, eŋɔ mi efata emumɔŋ bii ni awie amɛhe yɛ Romabii 8:15 lɛ akɛ amɛbolɔɔ akɛ: “Aba, ataa!” lɛ ahe. Enɛ hã wekukpaa krɛdɛɛ ko bakã mi kɛ miŋwɛi Tsɛ lɛ kɛ mumɔŋ bii nɛɛ ateŋ.

Mikɛ Merete tee nɔ wɔsɔmɔ yɛ kpokpaa nɔkwɛmɔ kɛ kpokpaa wulu nɔkwɛmɔ nitsumɔ lɛ mli kɛyashi 1976. Kɛshɛ fɛ̃i bei lɛ, bei komɛi lɛ wɔwɔɔ tsũi ni mli ejɔ ŋanii mli. Gbi ko be ni wɔte shi lɛ, wɔna akɛ wɔkuntu lɛ naabu eshɔ keketee, ni eyɛ! No hewɔ lɛ, wɔkpɛ wɔyiŋ akɛ wɔbaatao tsɔne pɛmpɛoo ko ni hãa tsũ mli dɔɔ koni ehã tsũ lɛ mli adɔ bɔ ni sa ahã wɔ kɛshɛ gbɛkɛ. Yɛ hei komɛi hu lɛ, kɛshɛ gbɛkɛ ni wɔyaaju wɔhe lɛ, ja wɔtsɔ snoo lɛ mli kɛtee hejuuhe lɛ, akɛni ama hejuuhe lɛ yɛ agbo lɛ naa lɛ hewɔ. Akɛni wɔbɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔshihilɛhe hewɔ lɛ, daa Ju lɛ, wɔhiɔ asafo ni wɔyasɔmɔ lɛ ŋɔɔ, kɛkɛ lɛ Jufɔ leebi lɛ, wɔshi kɛtee asafo kroko mli.

Miishɛɛ sane ji akɛ, yɛ afii nɛɛ fɛɛ amli lɛ, miŋa eye ebua mi waa. Esumɔɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ, ni be ko bako ni ehe ebahia ni mawo lɛ hewalɛ ni eya shiɛmɔ dã. Esumɔɔ nyɛmimɛi lɛ hu, ni esusuɔ mɛi ahe waa. Enɛ ji yelikɛbuamɔ kpele kɛhã mi.

Yɛ afi 1976 lɛ, afɔ̃ wɔ nine koni wɔyasɔmɔ yɛ Austria nitsumɔhe nine ni yɔɔ Vienna lɛ, ni ahala mi akɛ Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu lɛ mli nyo. Nakai beaŋ lɛ, Austria nitsumɔhe nine lɛ ni kwɛɔ nitsumɔ ni yaa nɔ yɛ Yuropa Bokagbɛ maji lɛ anɔ lɛ nɔ, ni amɛtoɔ woji ni atsɔɔ gbɛ nigii nɔ akɛyahãa nyɛmimɛi ni yɔɔ maji nɛɛ anɔ lɛ he gbɛjianɔ. Nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Jürgen Rundel lɛ ji mɔ ni kwɛɔ gbɛjianɔtoo nɛɛ nɔ, ni ekɛ hiɛshikamɔ babaoo tsuɔ he nii. Ahã mi kɛ lɛ yatsu nii, ni sɛɛ mli lɛ ahã miyakwɛ Yuropa Bokagbɛ wiemɔi nyɔŋma ni atsɔɔ shishi lɛ nɔ. Amrɔ nɛɛ, Nyɛminuu Jürgen kɛ eŋa Gertrude miisɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi krɛdɛi yɛ Germany. Austria nitsumɔhe nine lɛ bɔi woji tɛtrɛbii lɛ kalamɔ yɛ wiemɔi ekpaa mli yɛ afi 1978. Agbɛnɛ hu, Austria nitsumɔhe nine lɛ ni kwɛɔ woji ni mɛi ni jeee Odasefoi ni yɔɔ maji krokomɛi anɔ lɛ shɛɔ lɛ nɔ. Nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Otto Kuglitsch lɛ ji mɔ titri ni kwɛɔ nitsumɔ nɛɛ nɔ. Amrɔ nɛɛ, nyɛmi nuu nɛɛ kɛ eŋa Ingrid miisɔmɔ yɛ nitsumɔhe nine ni yɔɔ Germany lɛ.

Be ni miyɔɔ Austria lɛ, miyeɔ odase yɛ gbɛi srɔtoi anɔ, tamɔ gbɛjegbɛ he odaseyeli nɛkɛ

Nyɛmimɛi ni yɔɔ Yuropa Bokagbɛ lɛ hu fotokɔpeɔ woji lɛ ekomɛi ni amɛkalaa ekomɛi hu yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛmaji lɛ amli. Kɛ̃lɛ, ehe bahia ni ajɛ maji krokomɛi anɔ aye abua amɛ. Yehowa kwɛ ni gbɛjianɔtoo nɛɛ tee nɔ jogbaŋŋ, ni wɔbasumɔ nyɛmimɛi ni yɔɔ Austria nitsumɔhe nine lɛ ni tee nɔ amɛtsu nitsumɔ nɛɛ yɛ shihilɛi ni mli wawai amli be ni atsĩ wɔnitsumɔ lɛ naa afii babaoo lɛ asane waa.

MIFÃ GBƐ KƐTEE ROMANIA YƐ YIŊTOO KRƐDƐƐ KO HEWƆ

Yɛ afi 1989 lɛ, mi kɛ Nyɛminuu Theodore Jaracz, ní no mli lɛ eji Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ mli nyo lɛ fã gbɛ kɛtee Romania. Yiŋtoo hewɔ ni wɔtee lɛ ji, ní wɔyaye wɔbua nyɛmimɛi akuu babaoo ko koni amɛbafata Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ he ekoŋŋ. No mli lɛ, nyɛmimɛi akuu nɛɛ etse amɛhe kɛje Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ he kɛjɛ afi 1949, ni amɛtsetsei amɛ diɛŋtsɛ amɛsafoi. Kɛ̃lɛ, amɛshiɛɔ ni amɛbaptisiɔ mɛi pɛpɛɛpɛ. Amɛkɛ amɛhe wooo asraafoi anitsumɔ mli, ni no hewɔ lɛ awoɔ amɛ tsuŋ taakɛ awoɔ wɔnyɛmimɛi ni kɛ amɛhe wooo asraafoi anitsumɔ mli lɛ tsuŋ lɛ nɔŋŋ. No mli lɛ, atsĩ nyɛmimɛi ni yɔɔ Romania lɛ anaa lolo, no hewɔ lɛ, wɔkɛ asafoŋ onukpai ejwɛ ni jɛ mɛi ni etse amɛhe nɛɛ ateŋ kɛ Romania Maŋ Ajinafoi Akuu lɛ najiaŋdamɔlɔi lɛ kpe yɛ teemɔŋ yɛ Nyɛminuu Pamfil Albu shĩa lɛ. Wɔkɛ nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Rolf Kellner lɛ jɛ Austria kɛtee koni eyatsɔɔ nɔ ni wɔbaawie lɛ shishi.

Gbi ni ji enyɔ lɛ gbɛkɛ, be ni wɔyakpe lɛ, Nyɛminuu Albu kɔne enanemɛi asafoŋ onukpai ejwɛ krokomɛi lɛ ayiŋ koni amɛku amɛsɛɛ kɛba Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ mli. Ekɛɛ amɛ akɛ: “Kɛ́ wɔfeee nakai amrɔ nɛɛ, ekolɛ wɔnaŋ hegbɛ ni tamɔ nɛkɛ dɔŋŋ.” Naagbee mli aahu lɛ, mɛi aaafee 5,000 ku amɛsɛɛ kɛba Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ mli. Kwɛ kunimyeli kpele ni enɛ ji kɛhã Yehowa kɛ hiɛshishwiemɔ ni eji kɛhã Satan!

Yɛ afi 1989 naagbee gbɛ, dani Komunist nɔyeli lɛ sɛɛ baafo yɛ Yuropa Bokagbɛ lɛ, Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ fɔ̃ mi kɛ miŋa nine akɛ wɔbasɔmɔ yɛ nitsumɔhe yitso lɛ, yɛ New York. Enɛ hã wɔnaa kpɛ wɔhe waa. Wɔbɔi sɔɔmɔ yɛ Brooklyn Betel yɛ July 1990. Yɛ afi 1992 lɛ, ahã mibɔi sɔɔmɔ akɛ Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ Sɔɔmɔ Nitsumɔ Ajinafoi Akuu lɛ yelikɛbualɔ, ni kɛjɛ July 1994 lɛ, mibɔi sɔɔmɔ akɛ Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ mli nyo.

NƆ NI EHO KƐ NƆ NI KÃ MIHIƐ LƐ NƆJWƐŊMƆ

Amrɔ nɛɛ mi kɛ miŋa yɛ Brooklyn yɛ New York

Afii babaoo eho kɛjɛ be ni mitsu nii yɛ gbɔiatoohe lɛ. Amrɔ nɛɛ, miyɛ he miishɛɛ akɛ mifata mɛi ni hoɔ mumɔŋ niyenii ni amɛkɛhãa nyɛmimɛi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ ahe. (Mat. 24:45-47) Kɛ́ mikwɛ afii 50 ni mikɛhi be fɛɛ sɔɔmɔ krɛdɛɛ lɛ mli lɛ, midaa Yehowa shi waa, ni mimii shɛɔ mihe yɛ bɔ ni eyaa nɔ ejɔɔ nyɛmimɛi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ. Misumɔɔ wɔmajimaji ateŋ kpeei lɛ yaa waa, ejaakɛ ahãa wɔnaa bɔ ni ehe hiaa ni wɔkase Biblia lɛ kɛ Yehowa, wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ he nii yɛ jɛi.

Mishwelɛ ji akɛ mɛi akpekpei abɔ baakase Biblia, amɛbaamɔ anɔkwale lɛ mli, ni amɛfata wɔnyɛmimɛi Kristofoi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ ahe kɛsɔmɔ Yehowa. (1 Pet. 2:17) Miikpa gbɛ hu akɛ majɛ ŋwɛi mana akɛ aatee mɛi ashi, ni mana ni atee mitsɛ ni fɔ mi lɛ shi. Mishwelɛ ji akɛ mitsɛ, minyɛ, kɛ miwekumɛi krokomɛi lɛ fɛɛ baajá Yehowa yɛ Paradeiso.

Miikpa gbɛ hu akɛ majɛ ŋwɛi mana akɛ aatee mɛi ashi, ni mana ni atee mitsɛ ni fɔ mi lɛ shi

^ kk. 15 Obaanyɛ okane amɛwala shihilɛ he sane yɛ November 1, 1979 Blɔfo Buu-Mɔɔ lɛ mli.

^ kk. 27 Amrɔ nɛɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni abaahole asafo sɔɔlɔ kɛ asafo sɔɔlɔ sɛɛmɔ lɛ, asafo fɛɛ asafo yɛ onukpai akuu lɛ saji ahe gbɛjianɔtolɔ kɛ woloŋmalɔ.