Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

“Nyɛaatsɔmɔ Midasefoi”

“Nyɛaatsɔmɔ Midasefoi”

“[Yesu kɛɛ] amɛ akɛ: . . . Nyɛaatsɔmɔ midasefoi . . . kɛyashi shikpɔŋ lɛ naagbeehei lɛ.”BƆF. 1:7, 8.

1, 2. (a) Namɔ ji “odasefonyo anɔkwafo lɛ kɛ anɔkwayelɔ lɛ”? (b) Mɛni ji gbɛ́i Yesu lɛ shishi? Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ Bi lɛ hi shi yɛ egbɛ́i lɛ naa?

BE NI Roma nɔyelɔ ni yeɔ Yudea kpokpaa lɛ nɔ, ni atsɛɔ lɛ Pontio Pilato lɛ kojoɔ Yesu lɛ, Yesu kɛɛ lɛ akɛ: “Enɛ hewɔ afɔ́ mi ni enɛ hewɔ nɔŋŋ miba je lɛ mli, koni mibaye anɔkwale lɛ he odase.” (Nyɛkanea Yohane 18:33-37.) No mli lɛ, Yesu Kristo ewie akɛ maŋtsɛ ji lɛ. Afii komɛi asɛɛ lɛ, bɔfo Paulo tsĩ sane nɛɛ tã ni ewie akɛ, Yesu kɛ ekãa “ye jajemɔ fɛfɛo lɛ he odase yɛ Pontio Pilato” hiɛ. (1 Tim. 6:13) Akɛni hetsɛ̃ eyi Satan je nɛɛ mli obɔ hewɔ lɛ, bei komɛi lɛ, ebiɔ ekãa dani wɔbaanyɛ wɔye odase tamɔ bɔ ni Yesu, ni ji “odasefonyo anɔkwafo lɛ kɛ anɔkwayelɔ lɛ” fee lɛ.Kpoj. 3:14.

2 Akɛni Yesu ji Yudanyo hewɔ lɛ, eji Yehowa odasefonyo kɛjɛ efɔmɔ mli tɔ̃ɔ. (Yes. 43:10) Yɛ anɔkwale mli lɛ, lɛ ji odasefonyo ni fe fɛɛ. Dani abaafɔ Yesu lɛ, ŋwɛibɔfo ko kɛɛ Yosef ní ŋɔ lɛ efee ebi lɛ akɛ, musu ni Maria hiɛ lɛ jɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛŋ, ni ekɛfata he akɛ: “Ebaafɔ binuu, ni ooowo lɛ gbɛ́i akɛ Yesu, ejaakɛ lɛ ebaahere emaŋ lɛ yiwala kɛjɛ amɛhe eshai lɛ amli.” (Mat. 1:20, 21) Biblia he nilelɔi babaoo kpɛlɛɔ nɔ akɛ, aná gbɛ́i Yesu lɛ kɛjɛ Hebri gbɛ́i Yeshua, ni Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ ni afo lɛ kuku yɔɔ mli lɛ mli. Eshishi ji, “Yehowa Ji Yiwalaheremɔ.” Yesu hi shi yɛ gbɛ́i ni Nyɔŋmɔ kɛhã lɛ lɛ naa kɛtsɔ “Israel we tooi ni elaaje lɛ” ni eye ebua koni amɛtsake amɛtsui ni wekukpaa kpakpa abakã amɛ kɛ Yehowa teŋ ekoŋŋ lɛ nɔ. (Mat. 10:6; 15:24; Luka 19:10) Enɛ hewɔ lɛ, Yesu kɛ ekãa ye Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he odase. Sanekpakpa ŋmalɔ Marko ŋma akɛ: “Yesu ba Galilea, ni ebashiɛ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ, ni ekɛɛ: Be lɛ eshɛ, ni Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ enina nyɛ: nyɛtsakea nyɛtsuiiaŋ, ni nyɛhea sane kpakpa lɛ nyɛyea!” (Mar. 1:14, 15) Yesu kɛ ekãa wie eshi Yudafoi ajamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ hu, ni enɛ hewɔ amɛhã asɛŋ lɛ lɛ.Mar. 11:17, 18; 15:1-15.

“NYƆŊMƆ NIWUJI LƐ”

3. Be ni agbe Yesu lɛ sɛɛ gbii etɛ lɛ, mɛni ba?

3 Shi naakpɛɛ sane ji akɛ, be ni agbe Yesu lɛ sɛɛ gbii etɛ lɛ, Yehowa tee lɛ shi kɛba wala mli ekoŋŋ akɛ mumɔŋ bɔɔ nɔ ni anyɛŋ ehiɛ akpata dɔŋŋ, shi jeee akɛ adesa. (1 Pet. 3:18) Akɛni Yesu miitao ni ekaselɔi lɛ aná nɔmimaa akɛ atee lɛ shi hewɔ lɛ, ejie ehe kpo etsɔɔ amɛ akɛ adesa. Gbi ni atee lɛ shi lɛ nɔŋŋ lɛ, kɛ hooo kwraa lɛ, ejie ehe kpo shii enumɔ etsɔɔ ekaselɔi srɔtoi.Mat. 28:8-10; Luka 24:13-16, 30-36; Yoh. 20:11-18.

4. Be ni Yesu jie ehe kpo etsɔɔ ekaselɔi lɛ, mɛni efee? Mɛɛ nitsumɔ ekɛwo amɛdɛŋ?

4 Nɔ ni ji shii enumɔ nɔ lɛ, Yesu jie ehe kpo etsɔɔ ebɔfoi lɛ kɛ mɛi krokomɛi ni ebua amɛhe naa. Nakai gbi lɛ, egbala Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli etsɔɔ amɛ. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Egbele amɛjwɛŋmɔ naa, koni amɛna ŋmalɛi lɛ anaa.” Enɛ ye ebua amɛ ni amɛna akɛ, agba gbe ni Nyɔŋmɔ henyɛlɔi lɛ gbe Yesu kɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ ni atsɔ atee lɛ shi lɛ afɔ̃ shi yɛ Ŋmalɛi lɛ amli. Be ni Yesu kɛ amɛ gbe nakai kpee lɛ naa lɛ, ehã amɛle nitsumɔ ni enɛ biɔ ni amɛtsu lɛ faŋŋ. Ekɛɛ amɛ akɛ, aaashiɛ “tsuitsakemɔ kɛ eshaifaa yɛ egbɛ́i lɛ anɔ atsɔɔ maji fɛɛ, ni [abaabɔi] kɛjɛ Yerusalem.” Ekɛfata he akɛ: “Nyɛji nɛkɛ nii nɛɛ ahe odasefoi.”Luka 24:44-48.

5, 6. (a) Mɛni hewɔ Yesu wie akɛ, “nyɛaatsɔmɔ midasefoi” lɛ? (b) Mɛni Yesu kaselɔi lɛ hã mɛi le?

5 Enɛ hewɔ lɛ, gbii 40 sɛɛ be ni Yesu jie ehe kpo etsɔɔ bɔfoi lɛ nɔ ni ji naagbee nɔ kwraa, ni ekɛɛ amɛ akɛ, “nyɛaatsɔmɔ midasefoi yɛ Yerusalem kɛ Yudea kɛ Samaria fɛɛ, kɛyashi shikpɔŋ lɛ naagbeehei lɛ,” eka shi faŋŋ akɛ, amɛnu nɔ ni etaoɔ etsɔɔ lɛ shishi jogbaŋŋ. (Bɔf. 1:8) Mɛni hewɔ Yesu ekɛɛɛ akɛ, “nyɛaatsɔmɔ Yehowa odasefoi,” shi moŋ ekɛɛ akɛ, “nyɛaatsɔmɔ midasefoi” lɛ? Kulɛ Yesu baanyɛ akɛɛ amɛ akɛ amɛaatsɔmɔ Yehowa odasefoi, shi akɛni mɛi ni ekɛwieɔ lɛ ji Israelbii hewɔ lɛ, amɛji Yehowa odasefoi momo.

Akɛ Yesu kaselɔi lɛ, wɔyaa nɔ wɔhãa mɛi leɔ Yehowa yiŋ ni eto kɛhã wɔsɛɛ (Kwɛmɔ kuku 5, 6)

6 Yesu kaselɔi lɛ baahã mɛi ale akɛ kɛjɛ nakai beaŋ kɛbaa nɛɛ, Yehowa baatsɔ Yesu nɔ ekpɔ̃ adesai. Kpɔmɔ nɛɛ yɛ srɔto kwraa yɛ kpɔmɔ ni Yehowa kpɔ̃ Israelbii lɛ kɛjɛ nyɔŋyeli mli yɛ Mizraim kɛ kpɔmɔ ni ekpɔ̃ amɛ kɛjɛ nomŋɔɔ mli yɛ Babilon lɛ he. Yesu gbele lɛ kɛ eshitee lɛ baahã adesai aye amɛhe kɛjɛ esha kɛ gbele, ni ji nyɔŋyeli ni ehiii fe fɛɛ lɛ mli. Yɛ afi 33 Ŋ.B. Pentekoste gbi lɛ nɔ lɛ, Yesu kaselɔi ni afɔ amɛ mu lɛ hã mɛi le “Nyɔŋmɔ niwuji lɛ,” ni mɛi ni bo toi lɛ ateŋ mɛi babaoo tsake amɛtsui ni amɛhe Yesu kpɔmɔ afɔle lɛ amɛye. No hewɔ lɛ, Yesu na kɛjɛ e-Tsɛ ninejurɔ nɔ yɛ ŋwɛi tɔ̃ɔ akɛ, mɛi akpekpei abɔ miitsake amɛtsui ni amɛmiihe enɔ amɛmiiye akɛ mɔ ni Yehowa baatsɔ enɔ ekpɔ̃ adesai.Bɔf. 2:5, 11, 37-41.

“EŊƆ ESUSUMA LƐ EHÃ YƐ MƐI PII AKPƆMƆ HEWƆ”

7. Mɛni nibii ni tee nɔ yɛ afi 33 Ŋ.B. Pentekoste gbi lɛ nɔ lɛ hã ana faŋŋ?

7 Nibii ni tee nɔ yɛ afi 33 Ŋ.B. Pentekoste gbi lɛ nɔ lɛ hã ana faŋŋ akɛ, Yehowa ekpɛlɛ Yesu gbɔmɔtso ni eye emuu ni ekɛshã afɔle koni akɛkpɔ̃ adesai kɛjɛ esha mli lɛ nɔ. (Heb. 9:11, 12, 24) Yesu tsɔɔ mli akɛ, ebaaa “ni asɔmɔ lɛ, shi eba sɔɔmɔ moŋ, ní eŋɔ esusuma lɛ ehã yɛ mɛi pii akpɔmɔ hewɔ.” (Mat. 20:28) “Mɛi pii” ni Yesu tsɔɔ akɛ amɛbaaná ekpɔmɔ afɔle lɛ he sɛɛ lɛ jeee Yudafoi ni baatsake amɛtsui lɛ pɛ. Moŋ lɛ, eji Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii akɛ “ehere gbɔmɛi fɛɛ yiwala,” akɛni kpɔmɔ afɔle lɛ “wóɔ je lɛ he esha lɛ kɛyaa lɛ” hewɔ.1 Tim. 2:4-6; Yoh. 1:29.

8. Nɛgbɛ Yesu kaselɔi lɛ ye odase kɛyashɛ? Mɛni hã amɛnyɛ amɛfee nakai?

8 Ani Yesu mra be mli kaselɔi lɛ tee nɔ amɛkɛ ekãa ye ehe odase? Hɛɛ, amɛfee nakai, shi jeee yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛhewalɛ naa. Yehowa mumɔ krɔŋkrɔŋ ni yɔɔ hewalɛ lɛ waje amɛ, ni amɛtee nɔ amɛye odase lɛ kɛ ekãa. (Nyɛkanea Bɔfoi lɛ Asaji 5:30-32.) Yɛ afi 33 Ŋ.B. Pentekoste gbi lɛ sɛɛ aaafee afii 27 lɛ, abɔ amaniɛ akɛ, “sane kpakpa lɛ anɔkwale wiemɔ lɛ” eyashɛ Yudafoi kɛ Jeŋmajiaŋbii “fɛɛ ní yɔɔ ŋwɛi shishi lɛ” aŋɔɔ.Kol. 1:5, 23.

9. Taakɛ agba lɛ, mɛni ba anɔkwa Kristofoi asafo lɛ nɔ?

9 Shi dɔlɛ sane ji akɛ, fiofio lɛ, mɛi komɛi bɔi tsɔɔmɔi ni ejaaa tsɔɔmɔ yɛ anɔkwa Kristofoi asafo lɛ mli, ni amɛkɛfite asafo lɛ. (Bɔf. 20:29, 30; 2 Pet. 2:2, 3; Yuda 3, 4) Yesu gba akɛ, nakai hemɔkɛyeli kwamɔ lɛ baaha anɔkwa jamɔ nɔ kɛyashi “je nɛŋ naagbee lɛ.” (Mat. 13:37-43) Yɛ October 1914 lɛ, Yehowa wo Yesu Maŋtsɛ yɛ jeŋ muu lɛ fɛɛ nɔ. Nakai beaŋ ni je nɛŋ naagbee lɛ loo “naagbee gbii lɛ” je shishi.2 Tim. 3:1.

10. (a) Mɛɛ afi ko ni sa kadimɔ waa Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ wie he? (b) Mɛni ba yɛ October 1914, ni te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ enɛ?

10 Kristofoi ni afɔ amɛ mu ni hi shi dani October 1914 lɛ shɛ lɛ hã mɛi le akɛ nakai afi lɛ baafee afi ko ni sa kadimɔ waa. Amɛdamɔ Daniel gbalɛ ni kɔɔ tso wulu ko ni atoo afɔ̃ shi, ni saa tsɛ̃ yɛ “bei kpawo” sɛɛ lɛ nɔ amɛmu saji anaa nakai. (Dan. 4:16) Be ni Yesu gbaa nibii ni baakadi be mli ni eba kɛ “je nɛŋ naagbee lɛ,” etsɛ be kome too nɛɛ nɔŋŋ akɛ “jeŋmaji abe lɛ.” Kɛjɛ afi 1914 kɛbaa nɛɛ, nɔ fɛɛ nɔ tsɔɔ faŋŋ akɛ awo Yesu Maŋtsɛ. (Mat. 24:3, 7, 14; Luka 21:24) No hewɔ lɛ, kɛjɛ nakai beaŋ kɛbaa nɛɛ, Maŋtsɛ ni Yehowa ewo Yesu yɛ shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ lɛ hu fata “Nyɔŋmɔ niwuji lɛ” ni wɔshiɛɔ lɛ he.

11, 12. (a) Be ni Yesu Kristo batsɔ Maŋtsɛ lɛ sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, mɛni efee? (b) Mɛni hu bafee faŋŋ kɛjɛ afi 1935 kɛbaa? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)

11 Be ni Yesu Kristo batsɔ Maŋtsɛ lɛ sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, ehã esɛɛnyiɛlɔi ni afɔ amɛ mu lɛ ye amɛhe fiofio kɛjɛ “Babilon Kpeteŋkpele lɛ” nyɔŋyeli shishi. (Kpoj. 18:2, 4) Be ni Jeŋ Ta I lɛ ba naagbee lɛ sɛɛ afi lɛ, mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ná hegbɛi babaoo kɛshiɛ yɛ jeŋ fɛɛ. Amɛye bɔ ni kpɔmɔnɔ lɛ baanyɛ ahere mɛi ayiwala kɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ he odase. Enɛ hã mɛi akpei abɔ kase anɔkwale lɛ, ni afɔ amɛ mu koni amɛkɛ Kristo ayaye maŋtsɛ yɛ ŋwɛi.

12 Kɛjɛ afi 1935 kɛbaa lɛ, ebafee faŋŋ akɛ Kristo ebɔi “asafo babaoo” ni jɛ maji srɔtoi anɔ ni baafata “tooi krokomɛi” lɛ ahe lɛ anaabuamɔ. Ŋmɛnɛ lɛ, ayɛ mɛi nɛɛ akpekpei abɔ yɛ jeŋ fɛɛ. Asafo babaoo nɛɛ fataa mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe ni amɛkɛ ekãa yeɔ mɛi odase taakɛ Yesu fee lɛ. Amɛ hu amɛheɔ amɛyeɔ akɛ Yesu kpɔmɔ afɔle lɛ ji nɔ pɛ ni abaanyɛ atsɔ nɔ ahere amɛyiwala. Kɛ́ amɛtee nɔ amɛtsu odaseyeli nitsumɔ nɛɛ, ni amɛhiɛ hemɔkɛyeli ni amɛyɔɔ yɛ Kristo kpɔmɔ afɔle lɛ mli lɛ mli lɛ, abaabaa amɛyi kɛfo “amanehulu kpeteŋkpele lɛ,” ni amɛbaahi shi yɛ Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ mli.Yoh. 10:16; Kpoj. 7:9, 10, 14.

‘NÁ EKÃA KƐJAJE SANE KPAKPA LƐ’

13. Akɛ Yehowa Odasefoi lɛ, mɛni wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaafee? Mɛni baaye abua wɔ ni wɔnyɛ wɔfee nakai?

13 Nyɛhãa wɔyaa nɔ wɔbua hegbɛ ni wɔyɔɔ akɛ “Nyɔŋmɔ niwuji” lɛ kɛ nibii ni ewo shi akɛ ebaafee wɔsɛɛ lɛ ahe Odasefoi lɛ akɛ nɔ ko ni jara wa. Anɔkwa, jeee be fɛɛ be eyɔɔ mlɛo akɛ wɔɔye odase. Ekolɛ mɛi baakpoo sane kpakpa ni wɔshiɛɔ lɛ, loo amɛbaawa wɔ yi po. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, wɔbaanyɛ wɔkase bɔfo Paulo kɛ enanemɛi lɛ. Ewie akɛ: “Wɔná ekãa yɛ wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ mli, ni wɔkɛjaje Nyɔŋmɔ sane kpakpa lɛ wɔtsɔɔ nyɛ tsɛbelɛ ate shi ashi wɔ babaoo.” (1 Tes. 2:2) Esaaa akɛ wɔnijiaŋ jeɔ wui. Moŋ lɛ, nyɛhãa wɔtswaa wɔfai shi akɛ wɔbaahi shi yɛ wɔhenɔjɔɔmɔ lɛ naa kɛyashi abaakpata Satan nibii agbɛjianɔtoo lɛ hiɛ kwraa. (Yes. 6:11) Akɛni wɔnyɛŋ wɔfee enɛ yɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔnyɛmɔ naa hewɔ lɛ, esa akɛ wɔbi Yehowa ni ehã wɔ “hewalɛ ní fá kɛteke nɔ” kɛtsɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ, taakɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli Kristofoi lɛ fee lɛ.Nyɛkanea 2 Korintobii 4:1, 7; Luka 11:13.

14, 15. (a) Te mɛi kɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli Kristofoi lɛ ye ehã tɛŋŋ? Mɛni bɔfo Petro kɛɛ amɛ? (b) Kɛ́ ate shi awo wɔ yɛ Yehowa Odasefoi ni wɔji lɛ hewɔ lɛ, te esa akɛ wɔnu he wɔhã tɛŋŋ?

14 Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi akpekpei abɔ kɛɔ akɛ amɛji Kristofoi, “shi amɛkɛ amɛnitsumɔi kwaa [Nyɔŋmɔ], ni amɛji gbɔmɛi ní ahiɔ, kɛ toigbolɔi, mɛi ní ehiii hãaa nitsumɔ kpakpa ko kwraa.” (Tito 1:16) Yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ, mɛi babaoo nyɛ anɔkwa Kristofoi lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, bɔfo Petro ŋma amɛ akɛ: “Kɛ́ Kristo gbɛ́i ahewɔ ajɛɔ nyɛ lɛ, ajɔɔ nyɛ, ejaakɛ . . . Nyɔŋmɔ Mumɔ lɛ jɔɔ ehe yɛ nyɛnɔ.”1 Pet. 4:14.

15 Ani “ajɛɔ” Yehowa Odasefoi yɛ “Kristo gbɛ́i ahewɔ” ŋmɛnɛ? Hɛɛ, ejaakɛ jeee Yehowa he odase pɛ wɔyeɔ, shi wɔyeɔ Yesu hu he odase akɛ eji Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ. Awa Yesu hu yi yɛ Yehowa he odase ni eye lɛ hewɔ. Ekɛɛ mɛi ni teɔ shi woɔ lɛ lɛ akɛ: “Mi lɛ miba yɛ mitsɛ gbɛ́i anɔ, shi nyɛhereee mi.” (Yoh. 5:43) No hewɔ lɛ, be kroko ni mɔ ko aaate shi awo bo yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, onijiaŋ akaje wui, ejaakɛ no tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ sumɔɔ osane, ni emumɔ lɛ ‘jɔɔ ehe yɛ onɔ.’

16, 17. (a) Te Yehowa webii ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ nuɔ he amɛhãa tɛŋŋ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ ni amɛtsuɔ lɛ he? (b) Mɛni otswa ofai shi akɛ obaafee?

16 Kaimɔ hu akɛ, mɛi babaoo miike kɛmiiba anɔkwale lɛ mli yɛ jeŋ fɛɛ. Yɛ hei ni ashiɛ yɛ waa po lɛ, mɛi yɛ lolo ni miitao abo yiwalaheremɔ sane ni wɔshiɛɔ lɛ toi ní wɔbaanyɛ wɔshiɛ wɔhã amɛ. No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔkɛ mɛi ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ kpe lɛ, nyɛhãa wɔkua wɔsɛɛ wɔyasaraa amɛ. Ni wɔbɔ mɔdɛŋ wɔkɛ amɛ aje Biblia mli nikasemɔ shishi, ni wɔye wɔbua amɛ ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ amɛhã Nyɔŋmɔ ni abaptisi amɛ. Kɛ́ otsu nitsumɔ nɛɛ, te onuɔ he ohãa tɛŋŋ? Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Sarie, ni jɛ South Africa lɛ kɛ nɔ ni fe afii 60 eye odase. Ewie akɛ: “Miida Yehowa, ni ji jeŋ muu fɛɛ Nɔyelɔ lɛ shi akɛ, yɛ Yesu kpɔmɔ afɔle lɛ hewɔ lɛ, wekukpaa kpakpa ebakã mi kɛ lɛ teŋ, ni eŋɔɔ minaa akɛ miigba mɛi egbɛ́i ni yɔɔ nyam lɛ he sane.” Ekɛ ewu ni atsɛɔ lɛ Martinus lɛ eye ebua amɛbii etɛ lɛ kɛ mɛi babaoo ni amɛmiijá Yehowa. Sarie wie akɛ: “Nitsumɔ ko bɛ ni hãa mitsui nyɔɔ mimli fe enɛ, ni Yehowa tsɔɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ ehãa wɔ hewalɛ ni fa bɔ ni sa koni wɔya nɔ wɔtsu yiwalaheremɔ nitsumɔ nɛɛ.”

17 Kɛji abaptisi wɔ jio, kpaako wɔbɔɔ mɔdɛŋ wɔshɛ nakai oti lɛ he jio lɛ, esa akɛ wɔ fɛɛ wɔhiɛ asɔ hegbɛ ni wɔná akɛ wɔfata Yehowa Odasefoi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ ahe lɛ. No hewɔ lɛ, yaa nɔ oye mɛi odase faŋŋ, ni otsi ohe kɛje Satan je lɛ he koni okawo ohe muji. Kɛ́ wɔfee enɛ lɛ, wɔbaawo wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi ni gbɛ́i kã wɔnɔ lɛ hiɛ nyam.